Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221939
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823221939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XXXX/XX, právne zast.: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1, IČO:
57187894,protižalovaným:1/E.F.,2/C.G.3/H.F.,všetcizastúpeníSlovenskýmpozemkovýmfondom
Bratislava Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na
odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2025 č. k. 21C/60/2023
– 122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na základe návrhu zo strany žalobkyne zrušil podielové
spoluvlastníctvostránsporuknehnuteľnostiamparcelaregistra„E“č.1176ovýmere1144m2ornápôda,
nachádzajúcom sa v okrese Partizánske, obec Veľký Klíž, k. ú. G. I., zapísaný na LV č. XXXX, a zároveň
nehnuteľnosti citované vo výroku I. rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok II.) a
výrokom III. žalobkyňu zaviazal zaplatiť neznámym právnym nástupcom ostatných pozemnoknižných
vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel

spolu vo výške 18 eur, a to žalovanému 1/ vo výške 6,- eur žalovanému 2/ vo výške 6,- eur žalovanému
3/ sumu 6,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Slovenského pozemkového fondu.
Výrokom VI. žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (správne číslovanie výrok IV. pozn.
odvolacieho súdu).

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §§ 136 ods. 1, 2, 137
ods. 1, 141 ods. 1, 142 ods. 1, 2, 3 OZ, § 34 ods. 14 zák. č. 330/91 Zb. s tým, že nakoľko

žalobkyňa požiadala o zrušenie existujúceho podielového spoluvlastníctva, pričom reálne rozdelenie
predmetných nehnuteľností nie je možné vzhľadom na ich umiestnenie výmeru a účelné využitie veci
ako aj s prihliadnutím na zákaz drobenia pozemkov v zmysle § 23 zák. č. 180/95 Z. z. zvolil druhý
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že spornú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Predmetom sporu potom bola výška primeranej náhrady za vyporiadanie parc. č.
1176, nakoľko žalovaný nesúhlasil s predloženým znaleckým posudkom. Žalobkyňa predložila znalecký
posudok č. 27/2023, ktorým preukazovala, že cena 1m2 spornej nehnuteľnosti je 0,0309 eur/m2.

Žalovaný tvrdil, že za primeranú náhradu považuje sumu 6,06 eur, pričom ako dôkaz predložil kúpnu
zmluvu ako aj inzeráty z internetového portálu, kde realitná kancelária ponúkala stavebný pozemok
v obci Veľký Klíž za cenu 33,- eur/m2. Súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovaných, že výsledky znaleckého dokazovania sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých másúd pri určení primeranej náhrady vychádzať s tým, že znalec A. G. sa oboznámil s nehnuteľnosťou
obhliadkou na mieste samom a v znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo
sporovými stranami poukazované, a to polohu s tým, že sa jedná síce o pozemok umiestnený v blízkosti

intravilánu obce s prístupom po poľnej nespevnenej ceste bez viditeľného označenia hraníc. Zástupca
žalovaných predložil kúpne zmluvy, z ktorých vyplýva, že sa jedná o zastavanú plochu a nádvorie
spolu so záhradou, teda pozemky v intraviláne a je na nich prístup z verejnej komunikácie. V prípade
Kúpnej zmluvy zo dňa 6. septembra 2019 sa jednalo o vyporiadanie pozemku pod rekreačnou chatou
vo vlastníctve fyzickej osoby. Pozemok, ktorý je predmetom sporu sa nachádza v extraviláne obce, a nie

je podľa vyjadrenia obce zahrnutý v územnom pláne obce na výstavbu, a tiež nie je priamo prístupný z
verejnejkomunikácieaprístupjelencezparcelytretíchstrán.Vsúčasnostiničnenasvedčujetomu,žena
týchto pozemkoch sa bude v budúcnosti stavať. Preto súd uzavrel, že primeranou cenou náhrady je tá,
ktorá bola stanovená znaleckým dokazovaním a túto stanovil na sumu 18,- eur za všetky nadobudnuté
podiely na účet zástupcu žalovaných. Výška náhrady každého žalovaného bola vypočítaná ako násobok
výmery pozemku zodpovedajúceho veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 0,0309 eur/m2. Čo

sa týka trov konania o týchto bolo rozhodnuté podľa § 257 CSP, kedy súd vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán. Tieto videl v
tom, že žalovaní sú neznámi nezistení vlastníci, a preto museli byť zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, pričom nemožno zákonného zástupcu označiť za osobu zodpovednú za prípadný neúspech
žalovaných a zaviazať ho k náhrade trov konania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prvom rade
poukázali na tú skutočnosť, že podľa lustrácie na webovom portáli virtuálny cintorín získali informáciu,
že v obci Veľký Klíž je na cintoríne pochovaný E. F. s dátumom úmrtia XX. XXXXXXXX XXXX spolu

s manželkou J. F. rodinou G., s dátumom úmrtia XX. XXXXXX XXXX. Na základe týchto údajov
je možné stotožniť osobu E. F. z listu vlastníctva č. XXXX ako žalovaného 1/ s E. F. zomrelým
dňa 14.12.1986. Jedná sa teda zjavne o osobu zomretú, čo vedie k pochybnostiam vo veci právnej
subjektivity účastníka konania a absencii splnení procesných podmienok pre vedenie konania. Ďalej
namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý stanovil cenu za 1m2 ako primeranú náhradu 0,0309

eur/m2. Poukázali v rámci vyjadrenia na ustálenú judikatúru slovenských súdov vo vzťahu k zisťovaniu
primeranej náhrady za dané nehnuteľnosti. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj.
30/97,rozhodnutie2Cdo234/2008,akoajrozhodnutieKrajskéhosúduTrenčín19Co/11/24.Poukázalna
tú skutočnosť, že súdu predložili 3 kúpne zmluvy vrátane mapy, ktorá prehľadne ukazuje na umiestnenie
pozemkov v rámci obce Veľký Klíž v porovnaní s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania.

Jedná sa o pozemky samostatne nevyužiteľné s malou výmerou, kde bola cena stanovená znaleckými
posudkami a ceny sa pohybovali od 11,89 až 12,21 eur/m2. Tiež súdu predložili Kúpnu zmluvu zo
dňa 6. septembra 2019, kde obec Veľký Klíž priviedla na kupujúci pozemok ďaleko od zastavaného
územia obce v záhradkovej časti odčlenením jednej z veľkej „E“ parcely s bonitou trvalý trávnatý porast.
Prvostupňový súd napriek predloženým zmluvám prihliadal výlučne na primeranú náhradu stanovenú

podľa znaleckého posudku, ktorá neobsahuje ani hodnotu stanovenú zákonom č. 582/2004, ktoré je
určená v obci Veľký Klíž v sume 0,0312 eur/m2. Súd sa nevysporiadal s námietkami voči nedostatkom
znaleckého posudku predloženého žalobcom. Keďže Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca
nezistených vlastníkov zo zákona týchto zastupuje a je povinný postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou, je odôvodnenie súdu prvej inštancie nedostatočné a nesprávne právne posúdené vo

vzťahu k primeranosti náhrady za dané pozemky.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojich vyjadreniach
a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Vo vzťahu k namietanej pasívnej legitimácii poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 8Cdo 31/2018, z ktorého vyplýva, že zákonodarca Slovenskému pozemkovému fondu priznal
právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu neznámeho, resp. nezisteného vlastníka, ktorý je
vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto je potrebné sa prikloniť k potrebe žalobu prejednať
a vecne a meritórne o nej rozhodnúť. Žalobkyňa nemá žiadnu zákonnú ani základnú povinnosť pátrať
po identifikačných znakoch podielových spoluvlastníkov. Žalovaný má za to, že každý spoluvlastník,

ktorý chce majetkovo právne vyporiadať spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, má v prípade neznámych
spoluvlastníkov vykonávať aktívnu pátraciu činnosť po cintorínoch. Žalobkyňa postupovala v súlade so
zákonom a relevantnou judikatúrou, keď žalovala žalovaných zastúpených Slovenským pozemkovým
fondom, ktorý bol oprávnený konať v mene neznámych vlastníkov. Čo sa týka primeranosti náhradyv prejednávanej veci neboli produkované iné dôkazy o porovnateľných nehnuteľnostiach okrem
žalobkyňou predloženého znaleckého posudku. Poukázala na § 2 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vyporiadavaná nehnuteľnosť je úzkeho dlhého tvaru o šírke

cca 5m, jedná sa o zarastený pozemok bez prístupovej komunikácie, bez možnosti priameho napojenia
na inžinierske siete, v extraviláne obce bez zahrnutia do územného plánu obce, s prístupom cez
pozemok zapísaný na LV č. XXXX, kde je 479 spoluvlastníkov. Zákonný zástupca žalovaných predložil
kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli diametrálne odlišné pozemky. Adekvátne zmluvy týkajúce
sa porovnateľných pozemkov by boli také, ktoré sú ťažko prístupné/neprístupné nachádzajúce sa v

podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, sú zatrávnené, neobrábané a reálne sa nevyužívajú. Bolo
teda na žalovanom, aby reálne uniesol dôkazné bremeno, čo sa nestalo vo vzťahu k primeranosti
ceny a porovnateľnosti pozemkov. Čo sa týka znalca A. E. G. jedná sa o osobu s príslušnou odbornou
kvalifikáciou niekoľkoročnou praxou, ktorý je vedený v zozname znalcov. Obec nemá spracovaný a
schválený územný plán obce a nevidí prekážku, aby sa parcela stala súčasťou intravilánu, avšak
súčasťousúdnehospisujeito,žesozástavbounatomtopozemkuobecneuvažuje,nakoľkobysamusel

vyriešiť prístup, a teda vytvorením miestne komunikácie, na ktorú by museli vypustiť zo súkromných
pozemkov ich vlastníci, pričom obec nemá spracovaný územný plán. K dnešnému nie je legálne možné
na vyporiadavanom pozemku čokoľvek stavať, nakoľko nie je určený k výstavbe. Hodnota pozemku
má byť posudzovaná podľa jeho stavu v čase rozhodovania a nie na základe hypotetickej úvahy, preto
považovala cenu stanovenú súdom prvej inštancie za primeranú a spravodlivú.

5. Zástupca žalovaných v doplnenom vyjadrení poukázal na mapu umiestnenia porovnávaných
nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že obe parcely nie sú typickými stavebnými parcelami, a preto vyslovili
domnienku, že takéto parcely môžu byť menej bonitné, pričom v oboch prípadoch sa jedná o kúpne
zmluvy, ktorými obec Veľký Klíž odpredáva obecné pozemky. Zároveň predložili Kúpnu zmluvu zo dňa

23. októbra 2023, ktorou obec nadobudla porovnateľný pozemok k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
súdneho sporu. Zároveň predložili Kúpnu zmluvu zo dňa 6. septembra 2019, ktorou obec predala parc.
reg.„C“zajednotkovúkúpnucenu6,06eur/m2.RovnakopoukázalnarozhodovaciučinnosťNajvyššieho
súdu SR pod sp. zn. Cpj. 30/97 s tým, že všeobecnou cenou nehnuteľnosti je trhová cena ako cena
obvyklá. Za primeranú výšku náhrady považovali sumu 6,06 eur.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach odvolania to (§ 379, §
380 CSP) bez nariadenia pojednávania do zátvorky (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z
nasledovných dôvodov.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsahu a dôvodov vymedzených odvolaním žalovaného dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie
použil správny právny predpis, správne ho vyložil na daný skutkový stav a správne ho aj aplikoval.
Odvolacísúdsapretovcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancie
osvojuje si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2CSP
odkazuje.

8. Odvolacie námietky v prejednávanej veci možnosť zhrnúť do dvoch základných okruhov. V
prvom rade zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond namietal vecnú pasívnu legitimáciu,
nakoľko mal za to, že lustráciou na virtuálnom cintoríne získal informáciu, že pozemnoknižný
spoluvlastník, zapísaný na príslušnom liste vlastníctva je osoba, ktorá zomrela, s čím sa spochybňuje

oprávnenie Slovenského pozemkového fondu vystupovať ako zástupcu neznámych vlastníkov. Z
doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (8Cdo 31/2025, 7Cdo 238/2021) vyplýva, že pojem
nezistený vlastník je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávne subjektivita.
Procesná právna subjektivita je priznaná fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno
vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú. Zákon vytvorením fikcie ich

pretransformoval do samostatného procesného právneho subjektu nezisteného vlastníka, pri ktorom
sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna
subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníkaumožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a
zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností a súčasne umožňuje
zabezpečovať procesnoprávnu subjektivitu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v

katastri nehnuteľností. Zodpovednosť sporovej strany za správne označenie protistrany v prípade ešte
tohto nezisteného vlastníka je oslabená povahou tohto osobitného subjektu vyplývajúceho zo zákona.
Je pravdou, že povinnosťou súdu je skúmať splnenie procesnoprávnej podmienky konania spočívajúcej
v existencii procesnoprávnej subjektivity sporu s tým, že v zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 180/95 Z. z.,
ak je potrebné fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov

pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c). Toto ustanovenie zveruje fondu oprávnenie nakladať
podľa tohto zákona a osobitných predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov, ktorými sú pozemky,
ktorých vlastník je známy alebo ktorého miesto trvalého pobytu, alebo sídlo nie je známe, alebo
pozemky, ktorých vlastník nie je známy. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2016
vyplýva, že v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom boli niektorí žalovaní tzv. neznámymi
vlastníkmi, v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom bolo

okrem iného ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu s
pozemkami nezistených vlastníkov.

9. Zástupca žalovaných teda v prejednávanej veci v podanom odvolaní spochybnil svoju právomoc na
zastupovanie neznámych vlastníkov v spore s poukazom na to, že mal za to, že sa jedná o osoby, ktoré

ku dňu podania návrhu nežijú. Ako dôkaz predložil lustráciu z virtuálneho cintorína, z ktorého by malo byť
zrejmé, že na cintoríne v obci Veľký Klíž sú pochovaní E. F. spolu s manželkou J. F., rodenou G.. Za stavu
kedy na liste vlastníctva je zapísaný ako vlastník E. F. (manželka J. G.) bez udania dátumu narodenia,
nemožno stotožniť, že sa jedná o osobu totožnú, na ktorú poukazoval vo svojom odvolaní žalovaný.
Okrem toho odvolací súd vykonal lustráciu registra obyvateľov, v rámci ktorej bolo konštatované pri

osobe E. F., že zadaným podmienkam vyhovuje viacero záznamov, ktorých počet prekročil obmedzenia
na maximálny počet nájdených záznamov. Z toho teda vyplýva, že za daného skutkového stavu veci
v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že by osoba žalovaná nemala ku dňu podania návrhu
právnu subjektivitu, nakoľko bola v čase podania návrhu mŕtva. Preto odvolacia námietka o nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie z hľadiska zastupovania v prejednávanej veci zo strany zástupcu neznámych

vlastníkov Slovenského pozemkového fondu neobstojí.

10. Ďalšou spornou otázkou konania bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných,
ktorej nesprávne vyriešenie zo strany súdu prvej inštancie namietal žalovaný vo svojom odvolaní,
kedy nesúhlasil s tým ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so súkromným znaleckým posudkom

predloženým žalobcom, podľa ktorého bola hodnota predmetných pozemkov ocenená na sumu 0,0309
eur/m2.

11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal všetko dokazovanie navrhnuté stranami sporu,
zaoberal sa znaleckým posudkom, ktorý predložila v konaní žalobkyňa na preukázanie primeranej

náhrady za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj s námietkami zástupcu
žalovaných, ktorý žiadal určiť primeranú cenu náhrady vo výške 6,06 eur/m2. Faktom je, že podľa §
209 ods. 1, 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby
znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok,
ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý

následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

12. Vzhľadom na citované ustanovenie je zrejmé, že pri splnení stanovených náležitostí je súkromný
znalecký posudok rovnocenný znaleckému posudku znalca ustanoveného z súdom. Súd prvej inštancie

akceptoval závery súkromného znaleckého posudku, tento náležite podrobil prieskumu, a zároveň na
základe návrhov strán sporu doplnil dokazovanie oboznámením stanoviska obce, v ktorej sa nachádza
daná nehnuteľnosť a priklonil sa k tomu záveru, že závery znaleckého posudku sú správne, nakoľko
znalec sa oboznámil s nehnuteľnosťou obhliadkou na mieste samom, v znaleckom posudku zohľadnil
všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované, poloha a to, že je pozemok

umiestnený v blízkosti intravilánu obce, s prístupom k poľnej nespevnenej ceste, bez viditeľného
označenia hraníc ako aj so stanoviskom obce Veľký Klíž, ktorá uviedla, že sporná parcela sa nachádza
v lokalite, ktorá je súčasťou extravilánu s tým, že obec síce nevidí prekážku, aby bolo parcela súčasťou
intravilánu, no so zástavbou sa na týchto pozemkoch neuvažuje, nakoľko by sa musel vyriešiť prístupvytvorením miestnej komunikácie, na ktorú by museli vypustiť zo súkromných pozemkov ich vlastníci.
Obec nemá spracovaný schválený územný plán. Súd prvej inštancie sa rovnako zaoberal námietkami
zo strany žalovaného, ktorý predložil v konaní kúpne zmluvy, ktoré mali podľa jeho názoru preukazovať

inú primeranú cenu náhrady za sporné pozemky. Správne potom nakoniec uzatvoril, že je síce pravdou,
že výsledky znaleckého dokazovania sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých má súd pri
určení primeranej náhrady vychádzať, avšak všeobecná hodnota majetku je výsledná objektivizovaná
hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnotia majetku ku dňu
ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej

súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou,
opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pokiaľ sa teda
jedná o kúpne zmluvy, ktoré predložil v konaní zástupca žalovaných z týchto je zrejmé, že sa jedná
buď o zastavanú plochu a nádvorie spolu so záhradou, teda pozemky v intraviláne, je na ne prístup
z verejnej komunikácie, v ďalšie kúpnej zmluve sa jednalo o vyporiadanie pozemku pod rekreačnou
chatou vo vlastníctve fyzickej osoby, a preto nebol v konaní predložený žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil

závery znaleckého dokazovania a posudku, ktorý v konaní predložil práve žalobca. Rovnako ani inzercia
realitných kancelárii nepreukazuje inú cenu za sporný pozemok, pretože až akceptáciou tejto hodnoty
v reálne uzatvorenej kúpnej zmluve by mohlo dôjsť k prehodnoteniu záverov znaleckého dokazovania.

13. Odvolací súd zároveň uvádza, že aj pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom

v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi
strán sporu zmysle § 185 ods. 2 CSP. Pokiaľ teda v prejednávanej veci nebol predložený žiaden
relevantný dôkaz preukazujúci inú cenu nehnuteľnosti ako v konaní dokladoval žalobca, nezostávalo
odvolaciemu súdu nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

14. Obiter dictum zároveň odvolací súd dodáva, že ďalšie kúpne zmluvy, ktoré v konaní predložil
žalovaný nebolo možné brať do úvahy s prihliadnutím na princíp koncentrácie konania, kedy všetky
dôkazy a návrhy musia byť predložené pred súdom prvej inštancie. Preto sa týmito ďalšími dôkazmi
a doplneným vyjadrením zo strany zástupcu žalovaných v odvolacom konaní odvolací súd ďalej
nezaoberal.

15. Na základe vyššie uvedeného dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, a to vrátane výroku o náhrade
trov konania, kedy aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého inštancie vychádza zo správneho právneho
záveru.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 257 CSP, kedy odvolací súd vychádzal z obdobných princípov ako súd prvej inštancie, kedy v
zásade úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola
z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP z dôvodu, že zástupca žalovaných v

prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní
dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto
stavu nemožno zástupcu žalovaných označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech
žalovaných a zaviazať ho k náhrade trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).