Rozsudok · Obchodné záväzkové vzťahy · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203859
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5122203859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: JUDr. Peter Bartoš, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca úpadcu:
Emergency Service s.r.o. v konkurze, so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 46 863
117, v konaní právne zastúpeného: JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody
2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: 3 Energy, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou 2196, 023
02 Krásno nad Kysucou, IČO: 45 293 619, v konaní právne zastúpenému: V4 Legal, s.r.o., so sídlom
Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 292.280,99 Eur,

o odvolaní žalobcu a žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/44/2022-559 zo dňa
13. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/44/2022-559 zo dňa 13. októbra 2023 vo výroku I.
p o t v r d z u j e .

II.RozhodnutieOkresnéhosúduŽilinač.k.38Cb/44/2022-559zodňa13.októbra2023 vovýrokuII. me
n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116.064,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/44/2022-559 zo dňa 13. októbra 2023 m e n í vo
výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 176.216,99 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 20,58 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť uhradiť mu sumu 292.280,99 Eur a trovy konania. Žalobu podal ako správca

úpadcu spoločnosti Emergency Service s.r.o. vo väzbe na uznesenie Okresného súdu Prešov č.k.
1K/10/2020-75 zo dňa 05.10.2020, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 195/2020 zo dňa 09.10.2020.
Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že úpadca eviduje v účtovníctve neuhradené faktúry zkúpnych zmlúv č. 1 - 11, pričom ako dôkaz o tvrdených skutočnostiach predložil označené faktúry a
výpisy z účtov o úhradách faktúr, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania.

3. Žalobca ďalej uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným boli uzavreté kúpne zmluvy, a to kúpna zmluva
zo dňa 04.04.2019, predmetom ktorej bola píla s dopravníkom a dopravníkové systémy s meracou
stanicou, kúpna zmluva zo dňa 12.11.2018, predmetom ktorej bola postreková priemyselná práčka
komorová, kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018, ktorej predmetom bol súbor strojového vybavenia výrobnej
haly - časť 1 : 5 - osá fréza s príslušenstvom, kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018, ktorej predmetom

bol súbor strojového vybavenia výrobnej haly - časť 2: sústruh s príslušenstvom, kúpna zmluva zo
dňa 29.06.2018, predmetom ktorej bol súbor strojového vybavenia výrobnej haly - časť 3: podávač
tyčí, kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018, ktorej predmetom bol súbor strojového vybavenia výrobnej
haly - časť 4: hĺbička s príslušenstvom, kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018, ktorej predmetom bol súbor
strojového vybavenia výrobnej haly - časť 5: brúska na guľato s príslušenstvom, kúpna zmluva zo
dňa 29.06.2018, predmetom ktorej bol súbor strojového vybavenia výrobnej haly - časť 6: brúska na

plocho s príslušenstvom a kúpna zmluva zo dňa 29.06.2018, ktorej predmetom bol súbor strojového
vybavenia výrobnej haly - časť 7: 3D meracia stanica s príslušenstvom. Žalobca s poukazom na čl.
II. ods. 12 kúpnych zmlúv, resp. čl. II. ods. 10 Kúpnych zmlúv zo dňa 04.04.2019 (k predmetu kúpy
píla s dopravníkom) a zo dňa 29.06.2018 (k predmetu kúpy brúska na plocho) uviedol, že sa úpadca a
žalovaný dohodli, že v prípade ak kupujúci neuhradí faktúru za predmet plnenia v termíne podľa tejto

zmluvy, je povinný uhradiť predávajúcemu úrok z omeškania vo výške 0,05 % z čiastky neuhradenej
faktúry za každý kalendárny deň omeškania po lehote splatnosti. Nakoľko sa žalovaný s úhradou faktúr
dostal do omeškania, žalobca mu omeškanie vyfakturoval a riadne doručil. Faktúry za omeškanie neboli
uhradené a neboli uhradené ani ďalšie z faktúr za dodané predmety kúpnych zmlúv.

4. Žalobca ďalej uviedol, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako
prenajímateľomažalovanýmakonájomcomdňa01.05.2018vznikolnájomnývzťah,ktoréhopredmetom
bolo prenajatie časti nehnuteľnosti - stavby nachádzajúcej sa na adrese Levočská 3013/50, 058 01
Poprad v členení dvoch skladov o celkovej výmere 800 m2 za účelom rekonštrukcie technického
zariadenia (galvanickej linky). Mesačné nájomné bolo dojednané vo výške 4.000,- Eur bez DPH.

Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.05.2018 do 31.01.2019. Vystavená faktúra nebola
žalovaným uhradená.

5. Na základe zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi úpadcom ako nájomcom a žalovaným ako
podnájomcom dňa 18.09.2018 vznikol podnájomný vzťah, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť

zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. A. A.. Podnájomca sa zaviazal uhradiť podnájomné nájomcovi na
konci užívania predmetu nájmu za celý ušlý čas užívania vo výške 2.200,- Eur bez DPH za každý
mesiac užívania predmetu nájmu. Podnájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú od 18.09.2018
pokiaľ bude podnájomca priestory využívať na uskladnenie materiálu. Zmluva bola ukončená na
základe písomne doručenej výpovede žalobcom a podnájomný vzťah bol tak ukončený dňa 30.12.2020.

Podnájomné žalobca žalovanému vyfakturoval, avšak žalovaný faktúru neuhradil.

6. Súd vo veci vydal dňa 24. mája 2022 platobný rozkaz č.k. 38Cb/44/2022-149, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, v ktorom žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

7. V podanom odpore žalovaný, k faktúram č. 1, 2, 4, 6, 7, 8 a 9 vystaveným titulom zmluvnej
pokuty za omeškanie platieb, uviedol, že tieto boli vystavené neoprávnene s poukazom na ust.
čl. I. ods. 1, čl. V. ods. 5 a čl. VI. ods. 3 Kúpnych zmlúv ako aj s odkazom na príručku pre
prijímateľa pre dopytovo orientované projekty operačného programu integrovaná infraštruktúra (ďalej

len „príručka pre prijímateľa“). Žalovaný poukázal na to, že financovanie kúpy hnuteľných vecí podľa
kúpnych zmlúv, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok na účtovaný úrok z omeškania, bolo zo
strany žalovaného realizované v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. Val/DP/2016/1.2.2-02/C2564, pričom žalovaný z pozície prijímateľa NFP bol povinný dodržiavať
okrem ustanovení kúpnych zmlúv aj ustanovenia tejto zmluvy a pravidlá systému riadenia európskych

štrukturálnych a investičných fondov a systému finančného riadenia štrukturálnych fondov EÚ. Z týchto
vyplýva, že úhradu oprávnených výdavkov nárokovaných formou žiadosti o platbu mohol žalovaný
zrealizovať úpadcovi ako dodávateľovi výhradne až po ukončení administratívnej a finančnej kontroly,
predloženej dokumentácie, žiadosti o platbu zo strany Slovenskej inovačnej a energetickej agentúrya pripísaní sumy nárokovanej výšky NFP zo strany platobnej jednotky Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky na účet žalovaného. Žalovaný bol povinný uhradiť celú sumu účtovného dokladu
úpadcovi následne do 3 dní od prijatia prostriedkov NFP, čo aj zrealizoval. Na preukázanie uvedenej

skutočnosti žalovaný odkázal na znenie zmluvy o NFP ako aj na potvrdenie výpisu z účtu žalovaného,
z ktorého je zrejmé, že platbu zrealizoval na bankový účet úpadcu do 3 dní od prijatia prostriedkov NFP.
Žalovanýtakpoukázalnato,žesaobjektívnenemoholdostaťdoomeškaniasúhradoufaktúrč.1,2,4,6,
7, 8 a 9, nakoľko kúpna cena bola žalovaným uhradená riadne a včas. Faktúry boli úpadcom vystavené
neoprávnene. Žalovaný mal za to, že sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko toto vzniklo nezávisle

od jeho vôle, bolo spôsobené kontrolou zo strany Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá
bola predlžovaná práve z dôvodov na strane úpadcu. Úpadca si uvedomoval proces financovania a
poskytovania súčinnosti, z jeho strany nedošlo k akémukoľvek uplatňovaniu nárokov z omeškania voči
žalovanému, k uplatneniu nárokov za údajné omeškanie žalovaného pristúpil až správca.

8. Vo vzťahu k faktúre č. 3 (faktúra č. 1120190059 vystavená dňa 14.11.2019, splatná 13.01.2020)

na sumu 59.280,- Eur, z ktorej žalobca tvrdí neuhradenú časť 49.400,- Eur a faktúre č. 5 (faktúra č.
1120190061 vystavená dňa 14.11.2019, splatná 13.01.2020) na sumu 62.532,60 Eur, z ktorej žalobcom
tvrdená neuhradená časť je 36.885,96 Eur, žalovaný v odpore uviedol, že tieto pohľadávky zanikli v
dôsledku jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 14.01.2020 a 17.02.2020, ktoré žalovaný
zaslal úpadcovi dňa 25.03.2020. Taktiež pokiaľ ide o faktúry č. 10 a 11, žalovaný uviedol, že tieto

predstavujú úroky z omeškania za neuhradenie pohľadávok, ktoré zanikli v dôsledku jednostranných
započítaní (vo vzťahu k faktúram č. 3 a 5). Tieto faktúry tak boli vystavené neoprávnene, nakoľko
žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s úhradou faktúr, ktoré boli predmetom jednostranných
zápočtov.

9. Vo vzťahu k faktúre č. FV202101 zo dňa 20.01.2021 s dátumom splatnosti 03.02.2021 na sumu
43.200,- Eur, na základe ktorej bol žalobcom uplatnený nárok z nájomnej zmluvy zo dňa 28.04.2018,
žalovaný v odpore namietol, že ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v ňom absentuje
vymedzenie predmetu nájmu, resp. nájomnou zmluvou určený predmet nájmu je neurčitý. Žalovaný
poukázal na to, že nikdy neužíval v nájomnej zmluve neurčito vymedzený predmet nájmu, o čom

svedčí aj fakt, že úpadca nikdy nevystavil faktúry za nájomné, ani za spotrebovanú elektrickú energiu,
ktoré mal v zmysle nájomnej zmluvy vystavovať mesačne. V ďalšom žalovaný namietol, že žalobca
nepreukázal vlastnícky vzťah k predmetu nájmu a spochybnil oprávnenie správcu na vystavenie faktúry.
Konanie správcu označil za rozporné s dobrými mravmi, resp. za zneužitie práva. Záverom namietol,
že z nájomnej zmluvy nie je zrejmé, kto ju podpisuje, nakoľko na poslednej strane chýba identifikácia

subjektov konajúcich v mene úpadcu a žalovaného. Žalovaný preto poprel uzavretie nájomnej zmluvy a
žiadal o predloženie jej originálu, nakoľko ju nemá vo svojom účtovníctve.

10. Vo vzťahu k faktúre č. CV202102 zo dňa 20.01.2021 splatnej 03.02.2021 na sumu 72.864,- Eur,
na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok zo zmluvy o podnájme, žalovaný v odpore voči platobnému

rozkazu s poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že zo zmluvy nie je zrejmé kedy
a kým bola podpísaná, keďže nebola urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je táto zmluva neplatná.
Žalovaný namietol, že táto zmluva sa v účtovníctve žalovaného nenachádza, nemá vedomosť, že by
takúto zmluvu podpisoval a pri podpise nie je ani uvedená identifikácia subjektu konajúceho za úpadcu
a žalovaného. Žalovanému nie je zrejmé ako sa na zmluvu dostala jeho pečiatka, ani koho podpis

má byť na zmluve, preto žiadal doloženie originálu. V. ďalšom žalovaný poukázal na to, že predmetné
nehnuteľnosti,ktorébolipredmetomzmluvyopodnájme,súvovýlučnomvlastníctveB.C.,tietožalovaný
nikdy neužíval, nie je mu ani známa osoba ich vlastníka. Žalovanému nikdy nevznikli náklady za užívanie
predmetunájmuakotopredpokladáčl.VII.Zmluvyopodnájme.Žalovanýmápretodôvodnépochybnosti
o práve úpadcu uzatvoriť zmluvu o podnájme. Žalovaný v ďalšom poukázal na čl. IV. a V. Zmluvy o

podnájme, podľa ktorého účelom zmluvy malo byť uskladnenie materiálu. Žalovaný poukázal na to, že
nemal dôvod uskladniť tovar v Poprade, nakoľko má sídlo v Žiline. Taktiež poukázal na ustanovenia
Zákona o DPH a spochybnil oprávnenie správcu na vystavenie faktúry, pričom konanie správcu označil
za rozporné s dobrými mravmi, resp. za zneužitie práva.

11. Žalovaný taktiež rozporoval, že pokiaľ aj v priebehu konania žalobca predložil nájomnú zmluvu s
vlastníkom nehnuteľností (B. C.) nepredložil jeho písomný súhlas s podnájmom. Poukázal pritom na to,
že predložená nájomná zmluva s vlastníkom nehnuteľností bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov od
18.09.2018, avšak predložená zmluva o podnájme bola uzavretá na dobu neurčitú.12. Žalobca v priebehu konania namietal, že podmienky, ktoré vyplývali zo zmluvy uzavretej medzi
žalovaným a Ministerstvom hospodárstva sa nepremietli do zmlúv uzavretých medzi úpadcom a

žalovaným, ani do uzatváraných dodatkov. Žalovaný tak v konaní nepreukázal, na základe akých
skutočností dospel k jednostranným zápočtom, ani to, že by ich doručil žalobcovi. Samotný žalovaný si
zrejme nevšimol, že pokiaľ mal doručiť žalobcovi zápočty s určitým dátumom, následne vyzýval úpadcu
na vykonanie úhrady pohľadávok, ktoré mali byť predmetom zápočtov.

13. Žalovaný v priebehu konania opakovane poukázal na čl. V. ods. 5 jednotlivých kúpnych zmlúv
uzavretých medzi úpadcom a žalovaným, v zmysle ktorého kupujúci a predávajúci boli povinní
strpieť výkon kontroly auditu overenia v súvislosti s dodaným tovarom zo strany Slovenskej inovačnej
a energetickej agentúry, pričom sa jedná o zdĺhavý administratívny proces, ktorá zdĺhavosť bola
zapríčinená aj z dôvodov na strane úpadcu. Žalovaný poukázal na to, že bolo zrejmé, že bolo
povinnosťou úpadcu zaujímať sa o podmienky jednotlivého verejného obstarávania, preto si voči

žalovanému úpadca neuplatňoval žiadne úroky z omeškania ani zmluvnú pokutu za omeškanie. Urobil
tak následne až správca úpadcu. Doplatok kúpnych cien tak bol vyrovnaný zápočtom doručeným
úpadcovi,čožalovanýpreukazovalpodacímlístkomz25.03.2020.Zmluvuonájmeazmluvuopodnájme
považoval žalovaný za neplatnú, zotrval na tom, že tieto zmluvy uzatvorené neboli, nikdy nedošlo k
plneniu týchto zmlúv a vo vzťahu k zmluve o podnájme ani nebol preukázaný súhlas spoločnosti, ktorá

uzavrela nájomnú zmluvu s úpadcom.

14. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobou uplatnený nárok v časti vo výške
176.216,99 Eur považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel. Jednalo sa o nároky žalobcu uplatnené
z titulu kúpnych zmlúv titulom nezaplatenej časti kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 3 (faktúra č.

1120190059 vystavená na základe kúpnej zmluvy z 29.06.2018 neuhradená v sume 49.400,-Eur) a
faktúrou č. 5 (faktúra č. 1120190061 vystavená na základe kúpnej zmluvy z 29.06.2018 neuhradená v
sume 36.885,96 Eur), a taktiež titulom vyúčtovaných zmluvných úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z
dlžnej čiastky denne za omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny na základe kúpnych zmlúv
uzavretých medzi úpadcom a žalovaným - faktúry č. 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10 a 11.

15. Okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním nepovažoval za sporné, že medzi úpadcom
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim boli uzatvorené kúpne zmluvy, ktorých obsah nebol
žalovaným spochybnený. Predmetné záväzkovo-právne vzťahy medzi úpadcom a žalovaným majú
charakter vzťahov obchodnoprávnych v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ide

o kúpne zmluvy uzavreté podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného z zákonníka.

16. Okresný súd konštatoval, že vo všetkých žalobcom predložených kúpnych zmluvách bol medzi
úpadcom a žalovaným v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platne dojednaný zmluvný
úrok z omeškania vo výške 0,05 % z čiastky neuhradenej faktúry za každý deň omeškania po lehote

splatnosti v prípade, pokiaľ kupujúci neuhradí faktúru za predmet plnenia v termíne podľa zmluvy.
Uvedené žalovaný v konaní nepopieral. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný voči samotnej
výške uplatneného nároku titulom nedoplatku kúpnej ceny, resp. voči vyúčtovaniu zmluvných úrokov
z omeškania za oneskorenú úhradu kúpnej ceny, nenamietal, a to ani voči spôsobu výpočtu úrokov z
omeškania a ich výške vo väzbe na zmluvné dojednania strán ohľadne splatnosti kúpnej ceny v kúpnych

zmluvách. Sám žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu identifikoval faktúry za dodanie predmetov
kúpy v zmysle kúpnych zmlúv a zároveň preukazoval, že platbu zrealizoval na bankový účet úpadcu do
3 pracovných dní od prijatia prostriedkov NFP. Medzi stranami nebolo sporné, od úhrady ktorých faktúr
žalobca odvodzuje vyúčtované nároky na zmluvný úrok z omeškania a zároveň žalovaný netvrdil, že by
kúpne ceny uhradil v zmluvne dojednanej lehote splatnosti. Oprávnenosť tejto časti žalobou uplatneného

nároku (faktúry č. 1 - 11) tak súd posudzoval výlučne v kontexte obsahu procesnej obrany žalovaného.

17. K obrane žalovaného, že kúpu hnuteľných vecí realizoval prostredníctvom zmluvy o poskytnutí
NFP, a preto mohol úhradu kúpnej ceny úpadcovi zrealizovať až po splnení podmienok vyplývajúcich
z jednotlivých dokumentov (Pravidiel systému riadenia európskych štrukturálnych a investičných

fondov a systému finančného riadenia štrukturálnych fondov EÚ a Príručky pre prijímateľa), v lehote
do 3 pracovných dní od prijatia prostriedkov na účet, okresný súd uviedol, že zmluvnou stranou
zmluvy o poskytnutí NFP bol výlučne žalovaný, nie úpadca. Táto zmluva a rovnako aj ďalšie s ňou
súvisiace dokumenty, na ktoré poukazoval žalovaný, úpadcu priamo nezaväzovali. Súd nepovažoval zarelevantné, či úpadca mal alebo nemal vedomosť o tom, akým spôsobom žalovaný financoval zaplatenie
kúpnej ceny z kúpnych zmlúv. Okresný súd konštatoval, že hoci má za to, že úpadca o tejto skutočnosti
vedomosť mal (vzhľadom na znenie čl. V ods. 5 a čl. VI ods. 3 Kúpnych zmlúv), pre vyhodnotenie

žalobcom uplatneného nároku to nepovažoval za relevantné.

18. Súd v danom smere (pre vyhodnotenie žalobcom uplatneného nároku na zmluvné úroky
z omeškania) považoval za určujúce znenie samotných kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, v ktorých bola dojednaná splatnosť kúpnej ceny. Okresný

súd poukázal na to, že splatnosť kúpnej ceny bola dojednaná pôvodne v čl. II ods. 6 a 10 Kúpnych zmlúv,
ktorý bol následne menený dodatkami č. 1 k jednotlivým kúpnym zmluvám, avšak ani do zmeneného
ustanovenia kúpnych zmlúv sa nepremietli skutočnosti tvrdené žalovaným, že úhradu kúpnej ceny
mohol zrealizovať úpadcovi až po ukončení administratívnej a finančnej kontroly až následne, najneskôr
do 3 pracovných dní od prijatia prostriedkov NFP. Pokiaľ sa tak podmienky zmluvy o poskytnutí
NFP nepremietli do kúpnych zmlúv uzatvorených medzi úpadcom a žalovaným, žalovaný sa nemôže

dovolávať znenia zmluvy o poskytnutí NFP a súvisiacich dokumentov vo vzťahu k lehote, v ktorej
bol povinný kúpnu cenu uhradiť, avšak bol povinný dodržiavať zmluvné dojednania medzi úpadcom a
žalovaným ohľadne splatnosti kúpnej ceny.

19. Pokiaľ ide o dojednanie v čl. V ods. 5 Kúpnych zmlúv, na ktoré osobitne poukazoval žalovaný,

teda, že zmluvné strany boli povinné strpieť výkon kontroly/auditu/overovania súvisiaceho s dodávaným
tovarom, okresný súd uviedol, že toto nemá nijaký vplyv na dojednania kúpnych strán v kúpnych
zmluvách ohľadne splatnosti kúpnej ceny, čo obdobne platí aj pre dojednanie v čl. VI. ods. 3 Kúpnych
zmlúv upravujúce právo kupujúceho využiť inštitút odkladacej podmienky v prípade neuzavretia zmluvy
o NFP alebo neschválenia procesu verejného obstarávania. Okresný súd tak konštatoval, že tvrdenia

žalovaného, že úpadca nemal vystaviť faktúry na kúpnu cenu so skoršou splatnosťou, než ako bol
ukončený výkon kontroly, nezodpovedajú dojednaniam zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny v
zmysle kúpnych zmlúv. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za relevantné zaoberať sa ani tvrdeniami
žalovaného, že výkon kontroly bol predĺžený z dôvodov na strane úpadcu.

20. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvných
úrokov z omeškania vyúčtovaných faktúrami č. 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 vyhodnotil ako skutkovo a
právne dôvodný.

21. Okresný súd ako skutkovo a právne dôvodný vyhodnotil aj nárok žalobcu v časti neuhradených

častí kúpnej ceny na základe faktúry č. 3 (faktúra č. 1120190059 vystavená 14.11.2019 so splatnosťou
13.01.2020 neuhradená v sume 49.400,- Eur) a faktúry č. 5 (faktúra č. 1120190061 vystavená
dňa 14.11.2019 so splatnosťou 13.01.2020, neuhradená v sume 36.885,96 Eur), pričom okresný
súd poukázal na to, že žalovaný výšku fakturovanej sumy ani žalobcom tvrdenú neuhradenú časť
fakturovanej sumy nerozporoval. K procesnej obrane žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení o zániku

uvedených pohľadávok úpadcu v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 14.01.2020
a 17.02.2020, ktoré mal žalovaný zaslať úpadcovi 25.03.2020, okresný súd dospel k záveru, že
tvrdenia žalovaného sú účelové a nejde o tvrdenia preukázané. Okresný súd konštatoval, že žalovaný
nijako neobjasnil prečo jednostranné zápočty zo dňa 14.01.2020 a 17.02.2020 zasielal podľa vlastných
tvrdení úpadcovi až 25.03.2020, t.j. s odstupom viac ako jedného mesiaca, a nie bezprostredne po ich

vyhotovení, a taktiež to, že nepovažuje za pravdepodobné, že by ich žalovaný zasielal úpadcovi bez
akéhokoľvek sprievodného listu, resp. bez akejkoľvek zmienky o jednostranných zápočtoch v údajne
zasielanej odpovedi zo dňa 25.03.2020 k upomienke žalobcu. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný
hodnoverne nespochybnil skutočnosti uvádzané žalobcom vo väzbe na vzájomnú komunikáciu, a to,
že žalovaný zápočty v ďalšej komunikácii nezmieňoval, resp. v nej mali byť opätovne zmieňované aj

pohľadávky, ktoré mali byť predmetom jednostranných zápočtov. Na základe uvedených skutočností tak
dospel okresný súd k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by jednostranné započítania vzájomných
pohľadávok úpadcu a žalovaného zo dňa 14.01.2020 a 17.02.2020 doručil úpadcovi poštovou zásielkou
zasielanou úpadcovi dňa 25.03.2020, a teda že by sa tieto právne úkony dostali do dispozičnej sféry
úpadcu a nadobudli účinnosť v podobe zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Okresný

súd tak konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného spôsobu
zániku pohľadávok úpadcu na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrami č. 3 a
č. 5.22. Okresný súd konštatoval, že vo väzbe na uvedené nebola potom dôvodná ani obrana žalovaného
proti nároku na zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania vyúčtovaných faktúrami č. 10 a 11, ktoré
mali predstavovať úroky z omeškania za neuhradenie pohľadávok, ktoré mali zaniknúť v dôsledku

jednostranného započítania.

23. Okresný súd za nedôvodný považoval nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie sumy vo výške
43.200,- Eur vyúčtovaný faktúrou č. FV202101 zo dňa 20.01.2021 splatnou 03.02.2021 ako nájomné za
obdobie od 01.05.2018 do 31.01.2019 na základe nájomnej zmluvy z 28.04.2018 a nárok na zaplatenie

sumy 72.864,- Eur vyúčtovaný faktúrou č. FV202102 z 20.01.2021 so splatnosťou 03.02.2021 ako
podnájomné za obdobie od 18.09.1018 do 30.12.2020 na základe nedatovanej zmluvy o podnájme.

24. Vo vzťahu k nájomnej zmluve zo dňa 28.04.2018, kde žalovaný namietal absolútnu neplatnosť z
dôvodu neurčitosti vymedzenia predmetu nájmu okresný súd konštatoval, že z v zmluve vymedzeného
predmetu nájmu (stavba nachádzajúca sa na adrese Levočská 3031/50, 058 01 Poprad, nehnuteľnosti

v členení dvoch skladov o celkovej výmere 800 m2 za účelom rekonštrukcie technického zariadenia
galvanickej linky), za absencie údajov evidovaných pri nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľností (najmä
číslo LV a katastrálne územie) nie je jednoznačne zrejmé, či predmetom nájmu je časť stavby alebo
samostatný nebytový priestor, čo následne ani neumožňuje náležité právne posúdenie tejto zmluvy
ako zmluvy nájomnej uzavretej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zmluvy o nájme

nebytového priestoru uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. Okresný súd konštatoval, že tieto
pochybnosti ohľadne neurčitosti vymedzenia predmetu nájmu neboli v priebehu konania zo strany
žalobcu vyvrátené, žalobca nepreukázal vlastnícky vzťah úpadcu k predmetu nájmu, nepredložil list
vlastníctva týkajúci sa nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom nájmu.

25. K námietkam žalovaného, že predmet nájmu nikdy neužíval okresný súd uviedol, že o tom svedčí aj
fakt, že úpadca nikdy nevystavil faktúry za nájomné ani za spotrebovanú elektrickú energiu. Okresný súd
pritom konštatoval, že nebolo sporné, že faktúru za celé obdobie predmetu nájmu vystavil až správca
úpadcudňa20.01.2021,tedatakmer2rokyposkončenídobytrvanianájmu,hocizpredloženejnájomnej
zmluvy vyplývala dohoda strán o splácaní nájomného mesačne vopred. Taktiež nebolo žalobcom

tvrdené, že by došlo k fakturácii skutočne spotrebovanej elektrickej energie žalovaným v predmete
nájmu, k čomu by zrejme žalobca, resp. úpadca pristúpil a neuhrádzal by žalovaným spotrebovanú
elektrickú energiu sám. Pokiaľ žalobca uvádzal, že konateľ úpadcu p. D. sa mal dohodnúť so žalovaným,
že žalovaný vyplatí nájomné až po skončení celého projektu, žalovaný zároveň toto poprel s odkazom
na čl. VI. ods. 6.1. Nájomnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že zmena zmluvy je možná len

formou písomných dodatkov. Žalobca na preukázanie tvrdenia, že žalovaný predmet nájmu skutočne
užíval, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.

26. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že nie je zrejmé kto predmetnú zmluvu podpísal okresný súd
konštatoval, že pokiaľ ide o identifikáciu zmluvných strán v nájomnej zmluve ako aj v zmluve o podnájme,

tieto sú identifikované na ich prvej strane vrátane osôb konajúcich v ich mene (štatutárny orgán), pričom
nie je nevyhnutné, aby meno konajúcej osoby bolo opätovne uvedené aj v závere zmluvy pri podpise
zmluvných strán. Okresný súd však uviedol, že za situácie, kedy žalovaný popieral uzatvorenie nájomnej
zmluvy a zmluvy o podnájme, znášal žalobca povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť ohľadne
toho, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu týchto zmlúv. Žalobca v priebehu konania

neuviedol pritom žiadne skutkové okolnosti súvisiace s procesom uzatvárania týchto zmlúv, nevyjadril sa
v skutkovej rovine ani k tomu, že žalovaný poprel, že by predmet nájomnej zmluvy a predmet zmluvy o
podnájme vôbec užíval. Žalobca nijako nereagoval na požiadavky žalovaného na predloženie originálu
týchto zmlúv, pričom mu nič nebránilo originály týchto zmlúv predložiť v prílohe písomných vyjadrení,
resp. najneskôr na prvom pojednávaní vo veci. Žalobca tak uzavretie nájomnej zmluvy a zmluvy o

podnájme medzi úpadcom a žalovaným v konaní nepreukázal.

27. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o podnájme, okresný súd konštatoval, že prípadné
danie veci do podnájmu v rozpore s nájomnou zmluvou nemá za následok neplatnosť zmluvy o
podnájme, avšak zakladá právo prenajímateľa od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa § 666 Občianskeho

zákonníka. Pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku preto súd nepovažoval za nevyhnutné,
aby žalobca predložil písomný súhlas prenajímateľa s podnájmom. Žalobca sa v skutkovej rovine k
okolnostiam uzavretia zmluvy o podnájme ani k okolnostiam užívania predmetu podnájmu nevyjadril.
Žalobca síce predložil zmluvu o nájme nehnuteľností uzavretú úpadcom s prenajímateľom B. C. srovnakým predmetom ako zmluva o podnájme, avšak predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú
12 mesiacov. V danej súvislosti neboli žalobcom nijakým spôsobom vyvrátené námietky žalovaného, že
doba podnájmu prekračuje oprávnenie úpadcu užívať predmet podnájmu na základe nájomnej zmluvy.

Žalobca taktiež nijakým spôsobom neobjasnil, prečo by v deň uzavretia zmluvy o nájme nehnuteľností
úpadca prenajaté nehnuteľnosti odovzdal do užívania podnájomcovi nedatovanou zmluvou o podnájme.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že vo zvyšnej časti uplatneného
nároku v sume 116.064,- Eur titulom nárokov vyplývajúcich z tvrdenej nájomné zmluvy a zmluvy o

podnájme, žalobu zamietol.

29. Okresný súd záverom konštatoval, že nevykonal dôkaz výsluchom p. C., ktorý mal s úpadcom
uzavrieť nájomnú zmluvu k predmetu zmluvy o podnájme, nakoľko tento návrh nepovažoval za
relevantný na posúdenie žalobou uplatneného nároku vo väzbe na skutočnosti, ku ktorým mal byť podľa
vyjadrenístránvypočutý(činájomnúzmluvupodpísal,čimávedomosťotom,žehnuteľnéveci,ktorétam

boli uskladnené patria žalovanému, či udelil a podpísal súhlas s podnájmom). Okresný súd konštatoval,
že nejde o dôkazný návrh, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že zmluva o podnájme medzi úpadcom a
žalovaným bola uzavretá, ktorá sporná skutočnosť bola relevantná. Okresný súd uviedol, že pokiaľ by
aj p. C. mal vedomosť o tom, že v predmete podnájmu by sa mali nachádzať veci žalovaného, nebol
by to dôkaz spôsobilý preukázať existenciu tvrdeného zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným,

založeným zmluvou o podnájme.

30. Okresný súd taktiež zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa úpadcu p. D..
Okresný súd konštatoval, že hoci je pravdou, na čo poukázala právna zástupkyňa žalobcu v záverečnom
vyjadrení, že nešlo o dôkazný návrh označený žalobcom až na pojednávaní, preto nebolo namieste

vyjadrenie súdu s odkazom na § 153 CSP, avšak súd aj po uvedenom upozornení zotrval na tom, že
daný dôkaz navrhnutý žalobcom nevykoná s poukazom na to, že zo strany žalobcu neboli označené
konkrétne sporné skutočnosti, ktoré by mal výsluch konateľa úpadcu preukázať, a to aj po zohľadnení
absencie akýchkoľvek skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k okolnostiam uzavretia spornej nájomnej
zmluvy a zmluvy o podnájme ako aj vo vzťahu k užívaniu predmetu týchto zmlúv žalovaným. Žalobcom

nebol preukázaný dôvod, pre ktorý sa konateľ úpadcu nemohol dostaviť na pojednávanie, keď samotné
nepreukázané tvrdenie o zahraničnej pracovnej ceste nepovažoval za relevantný dôvod, aby žalobca
nemohol zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Zároveň okresný súd konštatoval, že pokiaľ
konateľ úpadcu disponoval akýmikoľvek dokladmi, tieto mohol žalobca predložiť na pojednávaní bez
ohľadu na prítomnosť konateľa úpadcu, keďže prípadná zahraničná pracovná cesta konateľa úpadcu

nemohla byť dôvodom objektívne brániacim žalobcovi relevantné listiny v priebehu konania, a to najskôr
na nariadenom termíne pojednávania, predložiť.

31. Okresný súd taktiež nepovažoval za dôvodné odročovať pojednávanie za účelom výsluchu konateľa
žalovaného, ktorý vyhodnotil ako dôvod nadbytočný (konateľ žalovaného p. E.) vo vzťahu, ku ktorému

návrhu neboli na pojednávaní právnou zástupkyňou žalovaného ani označené konkrétne sporné
skutočnosti, ktoré by mali byť jeho výsluchom preukázané.

32. Okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech v spore nárok na pomernú náhradu trov konania

v rozsahu 20,58 %.

33. Voči uvedenému rozhodnutiu okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný voči výrokom I. a III.
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Žalovaný poukázal na to, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu vyjadrenom v bude 39 až
41 odôvodnenia rozsudku, v ktorom okresný súd skonštatoval, že zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí
NFP bol výlučne žalovaný, a nie úpadca. Táto zmluva a ani s ňou súvisiace dokumenty tak úpadcu

priamo nezaväzovali. Uvedené právne posúdenie považoval žalovaný za nesprávne s poukazom na to,
že nezohľadňuje celý skutkový stav veci komplexne, ale vychádza formalisticky len z určitých ustanovení
kúpnych zmlúv. Žalovaný trval na tom, že faktúry vystavené za omeškanie s úhradou faktúr za úhradu
kúpnych cien boli žalobcom vystavené neoprávnene s poukazom na ust. čl. I. ods. 1 a čl. V. ods.5 Kúpnych zmlúv ako aj s odkazom na príručku pre prijímateľa pre dopytovo orientované projekty
operačného programu integrovaná infraštruktúra. Žalovaný sa tak nemohol dostať v zmysle uvedených
ustanovení do omeškania, keďže toto vzniklo nezávisle od vôle žalovaného a bolo spôsobené kontrolou

zo strany Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorú sa v kúpnych zmluvách zaviazal rovnako
strpieť aj úpadca. Žalovaný opakovane poukázal na to, že uvedená kontrola zo strany SEEA bola
predlžovaná práve z dôvodov na strane úpadcu.

35. Žalovaný v danom smere poukázal aj na to, že je nespochybniteľný aj odkaz na výzvu č. OPVal

MH/DP/2016/1.2.2-02 na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
čo potvrdzuje, že úpadca sa zaviazal dodržiavať ustanovenia zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní. Žalovaný v ďalšom uviedol, že jednotlivé oznámenia o vyhlásení verejných obstarávaní boli
zverejnené vo vestníku č. 237/2016 zo dňa 06.12.2016, v ktorom bolo jasne definované, že povinnosťou
úpadcu bolo, aby zistil podmienky verejných obstarávaní, do ktorých sa zapojil, pričom v ustanoveniach
týchto oznámení o vyhlásení verejných obstarávaní bolo uvedené: „v prípade, že potenciálny záujemca

nepožiada o súťažné podklady zákazky, koná tak na vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko.“ Zároveň
v nich bol jasný odkaz, že verejné súťaže budú financované z fondov EÚ. Podmienky financovania
boli ďalej špecifikované v príručke pre prijímateľa, ktorá bola záväzná tak pre žalovaného ako aj pre
úpadcu, ktorý sa zapojil do verejného obstarávania. Uvedená príručka, o.i. stanovuje, že prijímateľ
nesmie uhrádzať výdavky najskôr z vlastných zdrojov, avšak až po prijatí prostriedkov EÚ a ŠR realizuje

úhradu svojich záväzkov voči dodávateľovi. Žalovaný opakovane zdôraznil, že úpadca si uvedomoval
uvedený proces financovania a poskytovania súčinnosti, pričom z jeho strany nedošlo k akémukoľvek
uplatneniu nárokov z omeškania voči žalovanému, keďže mu bolo zrejmé, že žalovaný sa nedostal do
omeškania s úhradou plnení v zmysle kúpnych zmlúv v súlade s uvedenými skutočnosťami. K uplatneniu
nárokov pristúpil až správca.

36. Žalovaný taktiež nesúhlasil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 42 a 43
ohľadne neuhradených častí kúpnej ceny v sume 49.400,- Eur (faktúra č. 3) a v sume 36.885,96
Eur (faktúra č. 5), nakoľko mal za to, že v súdnom konaní riadne a dostatočne preukázal, že
uvedené nároky žalobcu zanikli v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 14.01.2020

a 17.02.2020, ktoré žalovaný zaslal úpadcovi dňa 25.03.2020. Doručenie jednostranných započítaní
žalovaný preukazoval predložením podacieho lístka č. RF004228310SK. Žalovaný poukázal na to,
že nemal ako inak preukázať skutočnosť, že jednostranné započítanie žalobcovi zaslal. Žalovaný
má za to, že jednostranné započítanie bolo urobené platne a účinne a z jeho obsahu je zrejmé,
ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa. Zákon

pritom nijakým spôsobom nevymedzuje lehotu, v ktorej má žalovaný jednostranné započítanie zaslať
úpadcovi. Žalovaný považoval za preukázané, že právne účinky jednostranných započítaní nastali
kompenzačným prejavom dňa 25.03.2020, a to ex tunc, t.j. ku dňu stretnutia pohľadávok. Právnym
následkom započítaní bol zánik vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, ktoré sa vzájomne
kryli. Pokiaľ ide o doručenie daného právneho úkonu, žalovaný poukázal na to, že právna teória i

súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu
adresátom, ale i také prípady, kedy bol takýto právny úkon vhodený do poštovej schránky, prípadne bolo
vhodené oznámenie do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nakoľko týmto nadobudol adresát
hmotnoprávnehoúkonuobjektívnupríležitosťzoznámiťsasobsahomzásielky.Vdanomsmerežalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.06.2011, sp. zn. 26Cdo 268/2011

a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2011, sp. zn. 5Cdo 129/2010.

37. Žalovaný v ďalšom namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 43 rozsudku, v
ktorom okresný súd konštatoval, že žalovaný nijako neobjasnil prečo jednostranné zápočty zo dňa
14.01.2020 a 17.02.2020 zasielal až 25.03.2020, t.j. s odstupom viac ako jedného mesiaca a nie

bezprostredne po ich vyhotovení. A taktiež okresný súd nepovažoval za pravdepodobné, že by žalovaný
zasielal úpadcovi započítanie bez akéhokoľvek sprievodného listu, resp. bez akejkoľvek zmienky o
jednostranných zápočtoch. Žalovaný poukázal na to, že uvedené úvahy súdu nemôžu obstáť, nakoľko
sú len domnienkou bez akejkoľvek skutkovej alebo právnej opory.

38. Z uvedených dôvodov žalovaný uviedol, že žalovaná suma vo výške 176.216,99, ktorou si žalobca
uplatnil voči žalovanému nároky z kúpnych zmlúv titulom úrokov z omeškania, zmluvných pokút
a neuhradených kúpnych cien, ktoré zanikli jednostranným započítaním, je neopodstatnená a bez
právneho dôvodu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky I. a III. rozsudku zmeniltak, že žalobný návrh zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, alebo alternatívne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti prvostupňovému
súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.

39. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalobca, a to voči výrokom
II. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f), že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a 365 ods. 1 písm. h), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

40. Žalobca poukázal na to, že došlo k podstatnému procesnému pochybeniu zo strany súdu s
odôvodnením, že žalobcom bol navrhnutý výsluch svedka p. C. D., narodeného XX.XX.XXXX - konateľa
úpadcu Emergency Service s.r.o., ktorého výpoveď by jednoznačne preukázala skutočnosti týkajúce sa
nájomnej zmluvy č. 2017/2102 zo dňa 28.04.2018, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou LAIMEX

SLOVAKIA TRADING, spol. s r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou Emergency Service s.r.o. ako
nájomcom a taktiež nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Emergency Service s.r.o. ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 28.04.2018. Žalobca poukázal na to, že svedok C.
D. by vedel presne popísať skutočnosti týkajúce sa vzájomných vzťahov ako aj komunikácie, spôsobu
uzatvárania nájomných zmlúv k predmetu a účelu nájmu a iné, nakoľko ako štatutárny orgán žalobcu

tietonájomnézmluvypodpísal.Bezjehovýpovedenemôžežalobcapreukázaťsvojetvrdeniaanásledne
ani súd nemohol rozhodnúť bez výsluchu tohto svedka, ktorý by ozrejmil všetky skutočnosti rozhodujúce
pre rozhodnutie súdu.

41. Žalobca poukázal na to, že predmet aj účel nájmu bol riadne špecifikovaný v čl. I. bod 1.1. Zmluvy

ako stavba nachádzajúca sa na adrese Levočská 3013/50, 058 01 Poprad a v bode 1.2. tohto článku - v
členení dvoch skladov s presnou výmerou 800 m2, za účelom rekonštrukcie technického zariadenia. V
bode 1.3. čl. I. Zmluvy je zároveň uvedené, že nájomca vyhlasuje, že sa s technickým stavom predmetu
nájmu riadne oboznámil a vyhovuje mu na dohodnutý účel.

42. K tvrdeniam žalovaného o tom, že predmet nájmu neužíval, o čom má svedčiť fakt, že žalobca
mu nikdy nevystavil faktúry za nájomné ani za spotrebovanú elektrickú energiu žalobca uviedol, že to
zároveň neznamená, že nájomná zmluva zo dňa 28.04.2018 nebola uzatvorená. K spôsobu fakturácie
ako aj k okolnostiam vystavovania jednotlivých faktúr sa mal vyjadriť navrhnutý svedok p. C. D..

43. K tvrdeniam žalovaného, že nie je zrejmé kto nájomnú zmluvu zo dňa 28.04.2018 podpísal, nakoľko
chýba identifikácia subjektov konajúcich v mene úpadcu a žalovaného žalobca poukázal na to, že
v súdnom spise sa nachádzajú listiny, ktoré žalovaný vystavil a zároveň podpísal (napr. započítanie
pohľadávok jednostranným právnym úkonom), z ktorých vyplýva, že žalovaný bežne týmto spôsobom
uzatváral státisícové zmluvy, protokoly, dodatky a pod. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaný

sa opakovane identifikoval presne tým istým spôsobom ako na nájomnej zmluve zo dňa 28.04.2018,
pričom aj v tejto nájomnej zmluvy uvedený štatutárny orgán konajúci za prenajímateľa a nájomcu presne
špecifikovaný.

44.Knámietkamžalovanéhoohľadneidentifikáciesubjektovkonajúcichvmeneúpadcuažalovanéhopri

zmluve o podnájme dôvodil žalobca rovnakou argumentáciou ako pri zmluve o nájme. Ukázal pritom na
to,žedokonaniabolapredloženázmluvaonájmenehnuteľnostíuzatvorenámedziprenajímateľomB.C.
- Stavcentrum a nájomcom Emergency Service s.r.o. zo dňa 18.09.2018 na dobu nájmu od 18.09.2018
na dobu 12 mesiacov. Žalobca dôvodil, že B. C. - Stavcentrum je zároveň jedným z veriteľov úpadcu
a v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 1K/10/2020 si práve z dôvodu nevyplatenia

dlžného nájomného úpadcom zo zmluvy o nájme nehnuteľností uplatnil svoju pohľadávku. Súčasťou
prihlášky pohľadávky je aj predmetná zmluva o nájme, kde v čl. VI. bod 1 je uvedené, že nájomca
(žalobca) je oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu. Žalovaný ako jeden z veriteľov úpadcu má
právo nahliadnutia do konkurzného spisu úpadcu, a teda mal možnosť oboznámiť sa so zmluvou o
nájme zo dňa 18.09.2018. Žalobca zároveň vo vzťahu k zmluve o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej

žalobcom s B. C. - Stavcentrum ako prenajímateľom poukázal na to, že hoci zmluva bola uzatvorená
na dobu 12 mesiacov, v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí: „Ak nájomca užíva
veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie
nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akýchbola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom
dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“ Žalobca v súlade s uvedeným nepovažoval za
potrebné iným spôsobom vyvrátiť námietku žalovaného, ktorý poukazoval na to, že doba podnájmu

prekračuje oprávnenie úpadcu užívať predmet podnájmu na základe nájomnej zmluvy. S ohľadom na
uvedené, doba podnájmu v žiadnom prípade neprekračovala oprávnenie úpadcu užívať predmet nájmu
na základe nájomnej zmluvy.

45. K výhradám, že žalobca nijakým spôsobom neobjasnil, prečo v deň uzavretia zmluvy o nájme

nehnuteľnosti odovzdal nehnuteľnosti do užívania podnájomcovi nedatovanou zmluvou o podnájme,
žalobca uviedol, že ide o podnikateľskú činnosť medzi subjektmi, ktorú činnosť zákon nevylučuje, ani
neobmedzuje.

46. Záverom žalobca namietal, že hoci navrhol tak on ako aj žalovaný dôkaz výsluchom svedka B. C. -
Stavcentrum, súd výsluch tohto svedka nepovažoval za relevantný pre posúdenie žalobou uplatneného

nároku, avšak na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia na nájomnú zmluvu uzatvorenú s B. C. -
Stavcentrum, poukazuje. Pokiaľ žalovaný namieta, že nie je zrejmé kým bola nájomná a podnájomná
zmluva podpísaná, žalobca uviedol, že jednoznačne vyplýva zo zmluvy, kým bola zmluva podpísaná, a
to zo špecifikácie zmluvných strán ako aj z pečiatky, na ktorej je uvedené obchodné meno, sídlo, IČO,
DIČ, IČ DPH, t.j. nezameniteľné údaje a podpis jediného konateľa. Žalobca má preto za to, že tak zmluva

o nájme ako aj zmluva o podnájme boli platne uzatvorené, z týchto zmlúv vznikla žalovanému povinnosť
uhradiť žalobcovi faktúry v súvislosti s nájmom a podnájmom.

47. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní tak, že ním
napadnutévýrokyrozsudkuII.aIII.zmenítak,žežalobnémunávrhuvcelomrozsahuvyhovieažalobcovi

prizná aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania.

48. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a vzhľadom k tomu, že bolo potrebné
zopakovať dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, odvolací súd na prejednanie odvolania

postupom podľa § 385 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie na deň 25.06.2025, na ktorom zopakoval
dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec verejne prejednal a rozhodnutie verejne vyhlásil.

49. Žalobca sa doručenou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 292.280,99 Eur, a to jednak z
titulu vyúčtovaných zmluvných úrokov z omeškania z oneskorene zaplatených kúpnych cien tovarov

vyúčtovaných faktúrami č. 1, 2, 4, 6, 7, 8 a 9, jednak doúčtovaním zostatku kúpnej ceny tovarov faktúrami
č. 3 a č. 5 a v nadväznosti na to faktúrami, ktorými žalobca účtoval úrok z omeškania z oneskorene
uhradených kúpnych cien tovarov z faktúry č. 3 a 5 (č. 10 a 11), jednak vyúčtovaním nájomného z
nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.04.2018 a jednak vyúčtovaného nájomného
z uzatvorenej podnájomnej zmluvy medzi stranami sporu (nedatovaná zmluva s dátumom začiatku

podnájmu od 18.09.2018). Okresný súd čiastočne žalobe žalobcu, čo do výšky zaplatenia žalovanej
sumy 176.216,99 Eur (vyúčtované úroky z omeškania z nezaplatených kúpnych cien tovaru faktúrami
č. 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10 a 11 ako aj úhrady zvyšku kúpnych cien vyúčtovaných faktúrami č. 3 a č. 5),
vyhovel. Pokiaľ ide o zvyšný nárok žalobcu, ktorým si uplatňoval vyúčtované nájomné z uzatvorenej
nájomnej zmluvy a podnájomné z uzatvorenej podnájomnej zmluvy celkom výške 116.064,-Eur, okresný

súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

50. Odvolací súd doplnil dokazovanie v časti nároku žalobcu, ktorý sa týkal úhrady nájomného
z nájomnej a podnájomnej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami, nakoľko v danej časti nesúhlasil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti týchto zmlúv. V ostatnej časti

odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie:

51. Medzi úpadcom a žalovaným boli uzatvorené kúpne zmluvy zo dňa 04.04.2019, 12.11.2018 a zo
dňa 29.06.2018 (7 ks) vrátane dodatkov. V súlade s čl. II. ods. 12, resp. čl. II. ods. 10 kúpnych zmlúv
sa úpadca a žalovaný dohodli, že v prípade ak kupujúci neuhradí faktúru za predmet plnenia v termíne

podľa tejto zmluvy, je povinný uhradiť predávajúcemu úrok z omeškania vo výške 0,05 % z čiastky
neuhradenej faktúry za každý kalendárny deň omeškania po lehote splatnosti.52. Žalovaný financoval kúpu hnuteľných vecí v zmysle Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. Val/DP/2016/1.2.2-02/C254, pričom bol povinný dodržiavať okrem ustanovení kúpnych
zmlúv aj ustanovenia tejto zmluvy a pravidlá systému riadenia štrukturálnych fondov a Príručku pre

prijímateľa.

53. Žalobca vyúčtoval žalovanému za omeškanie s úhradou kúpnej ceny tovaru faktúry č. 1,2,4,6,7,8,9.

54. Podľa čl. I bod 1 kúpnych zmlúv, predmetom tejto zmluvy je úprava práv a povinností jej účastníkov,

ktoré vzniknú pri ich vzájomnej spolupráci v rámci plnenia tejto zmluvy – dodávky tovaru. Zmluva je
uzatvorená na základe ustanovení zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších
predpisov ako výsledok zadávania zákazky na predmet: „Súbor strojného vybavenia výrobnej haly“, časť
č. 1 : 5-osá fréza s príslušenstvom, realizovaní v rámci Výzvy: OPVal-MH/DP/2016/1.2.2-02.

55. Podľa čl. V bod 5 kúpnych zmlúv, kupujúci i predávajúci sú povinní strpieť výkon kontroly/auditu/

overovania súvisiaceho s dodávaným tovarom a s jeho dodávkou spojenými službami kedykoľvek
počas platnosti a účinnosti zmluvy, na základe ktorej bol kupujúcemu poskytnutý finančný príspevok,
a to oprávnenými osobami ktorými sú najmä poskytovateľ a ním poverené osoby, Najvyšší kontrolný
úrad SR, príslušná správa finančnej kontroly, Certifikačný orgán a nimi poverené osoby, Orgán auditu,
jeho spolupracujúce orgány a nimi poverené osoby, splnomocnení zástupcovia Európskej Komisie

aEurópskehodvoraaudítorov,osobyprizvanéorgánmi,ktorésúuvedenéakooprávnenéosobyvsúlade
s príslušnými právnymi predpismi SR a ES a poskytnúť im všetku potrebnú súčinnosť.

56. Podľa čl. VI bod 2 kúpnych zmlúv, táto zmluva je uzavretá podpisom oboma zmluvnými stranami
a nadobúda účinnosť po kumulatívnom splnení dvoch odkladacích podmienok, ktoré spočívajú v tom,

že dôjde k uzavretiu platnej a účinnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi
príslušným poskytovateľom pomoci a príjemcom pomoci, ktorým je kupujúci, a to na základe jeho
žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku predloženej v rámci výzvy na predkladanie
žiadostí o nenávratný finančný príspevok a zároveň táto zmluva nadobúda účinnosť až v prípade, ak bol
poskytovateľom pomoci schválený proces verejného obstarávania.

57. Podľa čl. VI bod 3 kúpnych zmlúv, v prípade neuzavretia zmluvy o nenávratný finančný príspevok
v rámci uvedeného programu, alebo neschválenia procesu verejného obstarávania, si kupujúci
vyhradzuje právo využiť inštitút odkladacej podmienky nasledovne: písomne oznámi predávajúcemu,
že odkladacie podmienky nebudú splnené, pričom momentom doručenia tohto oznámenia táto zmluva

bez ďalšieho zaniká.

58. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

59. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 3 (č. 1120190059, vystavená 14.11.2019, so splatnosťou
13.01.2020)neuhradenúčasťkúpnejcenyvsume49.400.-Eurafaktúrouč.5(č.1120190061,vystavená
14.11.2019, so splatnosťou 13.01.2020) neuhradenú časť kúpnej ceny v sume 36.885,96 Eur.

60.Zlistinyzodňa14.01.2020snázvom„Započítaniepohľadávokjednostrannýmprávnymúkonom“súd
zistil, že žalovaný započítaval pohľadávky žalobcu v rozsahu 29.563,08Eur voči svojim pohľadávkam
v rovnakom rozsahu.

61.Zlistinyzodňa17.02.2020snázvom„Započítaniepohľadávokjednostrannýmprávnymúkonom“súd

zistil, že žalovaný započítaval pohľadávky žalobcu v rozsahu 56.722,88 Eur voči svojim pohľadávkam
v rovnakom rozsahu.

62. Z odpovede k upomienke zo dňa 25.03.2020 vyplýva, že žalovaný sa ospravedlňoval žalobcovi za
vzniknuté problémy s faktúrami po splatnosti a poukazoval na to, že v zmysle pravidiel EŠIF čaká na

zaslanie finančných zdrojov z platobnej jednotky Ministerstva Hospodárstva SR.

63. Z podacieho hárka č. EPH193754600 vyplýva, že žalobcovi zasielal žalovaný zásielku dňa
25.03.2020 s podacím číslom RF0044228310SK.64. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

65. Podľa čl. I bod 1.1 a bod 1.2 Nájomnej zmluvy zo dňa 28.04.2018, je „Prenajímateľ oprávnený
prenajať nehnuteľnosť – stavbu, nachádzajúcu sa na adrese Levočská 3013/50, 058 01 Poprad.

Prenajímateľ prenecháva do nájmu časť nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1.1 zmluvy a to v členení
dvoch skladov o celkovej výmere 800 m2, a to za účelom rekonštrukcie technického zariadenia
(galvanickej linky).“

66. Podľa čl. II bod 2.1 Nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na mesačnom nájomnom vo výške
5,-Eur za 1 m2 skladového priestoru, t.j. v celkovej výške 4.000,-Eur mesačne.

67. Podľa čl. III. bod 3.2 Nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu
určitú, a to od 1. mája 2018 do 31.januára 2019“.

68. Podľa Nájomnej zmluvy č. 2017/2102 zo dňa 28.04.2018 uzavrela spoločnosť LAJMEX SLOVAKIA

TRADING, spol. s.r.o. so žalobcom túto zmluvu podľa zák. č. 116/1990 Zb., ktorej predmetom nájmu
bola stavba nachádzajúca sa na adrese Levočská 3013/50, 05801 Poprad.

69. Podľa čl. I. bod 1 písm. a) Zmluvy o podnájme nehnuteľností (nedatovaná), nájomca je nájomcom
nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX, vydaným Okresným úradom Poprad, katastrálny

odbor, pre obec: B., katastrálne územie : A. A.. Tieto nehnuteľnosti sú nájomcovi prenajímané treťou
stranou na základe zmluvy o nájme s vlastníkom nehnuteľnosti.

70. Podľa Čl. IV bodu 1, 2 Zmluvy o podnájme, zmluvné strany sa dohodli, že podnájomca preberie
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy do užívania odo dňa 18. septembra 2018. Zmluvné

strany sa dohodli, že podnájomný vzťah dojednaný touto zmluvou sa uzatvára na dobu neurčitú, a to
od 18. septembra 2018 na dobu, pokiaľ bude podnájomca potrebné priestory využívať na uskladnenie
materiálu.

71. Podľa čl. V. bodu 1 Zmluvy o podnájme, výška podnájomného za predmet podnájmu uvedený

v článku II., bod 1 tejto zmluvy je určená dohodou oboch zmluvných strán, a to tak, že podnájomca je
povinný uhradiť podnájomné nájomcovi na konci užívania predmetu podnájmu za celý ušlý čas užívania
a to vo výške 2.200,-Eur bez DPH za každý mesiac užívania predmetu podnájmu. K cene podnájomného
bude pripočítaná DPH v zmysle príslušných právnych predpisov.

72. Z faktúry č. FV202101 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 43.200,-Eur ako nájom za
obdobie 01.05.2018 – 31.01.2019, so splatnosťou 03.02.2021.

73. Z faktúry č. FV202102 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 72.864,-Eur ako podnájom
za obdobie od 18.09.2018 – 30.12.2020, so splatnosťou 03.02.2021.

74. Podľa § 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

75. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších

prepisov, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

76. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
prepisov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak.77. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
prepisov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3 je neplatná.

78. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, ktorý namietal závery súdu prvej inštancie premietnuté vo výroku
I. a III. (o trovách konania) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolací
súd uvádza, že preskúmal vecnú správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v rozsahu odvolania žalovaného ako aj z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom
odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci, preto ho odvolací súd ako vecne správny v tejto časti potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd
sa podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia, len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom
vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

79. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o
priznanie úrokov z omeškania vyúčtovaných faktúrami č. 1, 2, 4, 6, 7, 8 a 9 za omeškanie žalovaného
so zaplatením kúpnych cien tovarov v lehote ich splatnosti dojednanej v jednotlivých kúpnych zmluvách.

Súd prvej inštancie správne v bodoch 39 - 41 svojho rozhodnutia odôvodnil nárok žalobcu na vyúčtované
úroky z omeškania. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, konštatuje, že splatnosť kúpnych
cien bola dojednaná v kúpnych zmluvách uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, a to pôvodne v čl.
II ods. 6 a 10 Kúpnych zmlúv, ktorý článok bol následne zmluvnými stranami menený Dodatkami č. 1,
avšak napriek zmene splatnosti kúpnych cien sa v nej nepremietli skutočnosti tvrdené žalovaným, že

úhradu kúpnej ceny mohol zrealizovať úpadcovi až po ukončení administratívnej a finančnej kontroly, a
to až v lehote do 3 pracovných dní od prijatia prostriedkov NFP. Uvedené tvrdenia žalovaného tak zostali
v rozpore so zmluvne dojednanou lehotou splatnosti kúpnych cien tovarov medzi zmluvnými stranami
v uzatvorených kúpnych zmluvách. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že na stanovenie lehoty
splatnosti medzi zmluvnými stranami je rozhodujúca dohoda zmluvných strán uvedená v týchto kúpnych

zmluvách,anatútodohodunemávplyvžiadneustanovenieosobitnejzmluvyuzavretejmedzižalovaným
a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ohľadne poskytnutia nenávratného finančného
príspevku. Bolo preto na žalovanom, ktorý bol zmluvnou stranou v oboch spomínaných kontraktoch, aby
svoje povinnosti z jedného zmluvného vzťahu zosúladil so svojimi povinnosťami, na ktoré sa zaviazal
v druhom zmluvnom vzťahu.

80. Z okolností prípadu síce vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný bude kúpnu cenu
tovaru uhrádzať z prostriedkov nenávratného finančného príspevku, ktorý mu bude poskytnutý po
splnení určitých povinností, pričom nepochybne je proces verejného obstarávania procesom zdĺhavým a
naviazaným na splnenie viacerých zákonom stanovených podmienok, táto skutočnosť však nič nemení

na tom závere, že lehota splatnosti kúpnych cien tovarov bola medzi zmluvnými stranami dojednaná
v kúpnych zmluvách, ktoré zmluvné strany medzi sebou uzavreli. Žalobcovi preto vzniká nárok na
účtovanie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po takto stanovenej lehote splatnosti.

81. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že ani články (čl. I. ods. 1 a čl. V. ods. 5

kúpnych zmlúv), na ktoré poukazoval žalovaný v súdnom konaní nie sú spôsobilé zmeniť, či predĺžiť
lehotu splatnosti kúpnych cien jednotlivých tovarov, tak ako tieto boli stanovené v kúpnych zmluvách.
Tá skutočnosť, či kúpna zmluva bola uzatvorená na základe zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní (ako sa konštatuje v čl. I bod 1 kúpnych zmlúv) vo všeobecnej rovine, nepredstavuje úpravu
lehoty splatnosti kúpnych cien tovarov, ktorá bola v tej istej kúpnej zmluve striktne medzi zmluvnými

stranami dojednaná. Taktiež ani čl. V. bod 5 kúpnych zmlúv, podľa ktorého sú obe zmluvné strany (tak
kupujúci ako aj predávajúci) povinné strpieť výkon kontroly/auditu/overovania súvisiaceho s dodávaným
tovarom kedykoľvek počas platnosti a účinnosti zmluvy, súčasne neznamená, že uvedená povinnosť
predávajúceho akýmkoľvek spôsobom ovplyvňuje lehotu splatnosti kúpnej ceny, ktorú si zmluvné strany
medzi sebou dojednali v kúpnych zmluvách.

82.Žalovanýaninetvrdilaanivkonanínepreukazoval,ženedošlokuzatvoreniuplatnejaúčinnejzmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a poskytovateľom pomoci nebol schválený proces
verejného obstarávania, a preto poukaz na čl. VI bod 2 nemá v danom smere taktiež právnu relevanciu.83. Ani samotná tá skutočnosť, že žalobca participoval na oneskorení s úhradou finančného príspevku
zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky voči žalovanému, nemá vplyv na zmluvnými

stranami stanovenú lehotu splatnosti kúpnych cien v dojednaných kúpnych zmluvách.

84. Odvolací súd tak záverom k daným námietkam žalovaného ohľadne neopodstatnenosti účtovania
úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu kúpnych cien tovarov uvádza, že hoci žalovaný subjektívne
nemohol ovplyvniť úhradu nenávratného finančného príspevku zo strany Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky, a je pravdou, že kúpne ceny tovarov uhradil bez zbytočného odkladu po
ich obdržaní zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, uvedená skutočnosť však
neovplyvňuje jeho povinnosť úhrady kúpnych cien tovarov v lehote splatnosti, nakoľko lehota splatnosti v
kúpnych zmluvách bola stanovená po dohode žalobcu aj žalovaného, a preto sú ňou obe zmluvné strany
viazané. Odvolací súd dodáva, že práve žalovaný, vzhľadom k tomu, že bol žiadateľom o poskytnutie
finančného príspevku zo strany štátu z fondov Európskej únie, mal mať na pamäti, že poskytovanie

príspevku touto formou vyžaduje dlhší proces, ktorý je závislý od predkladania viacerých dokumentov, či
overovania rôznych informácií zo strán štátnych inštitúcií, ktoré okolnosti môžu mať vplyv na stanovenie
lehoty splatnosti kúpnych cien tovarov, a sám mal byť iniciátorom stanovenia dlhšej lehoty splatnosti,
resp. túto lehotu splatnosti mal mať záujem viazať na splnenie podmienok, ktoré sa týkajú daného
verejného obstarávania. To, že tak neurobil, je na ťarchu jeho podnikateľského rizika, ktoré musí znášať

v jeho záväzkových vzťahoch s inými podnikateľskými subjektami.

85. Ani tá skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré bolo
zverejnenévovestníku,pričompoznalajniektorépodmienkydotknutéhoobstarávanianemôžeovplyvniť
lehotu splatnosti kúpnych cien tovarov, ktorá bola stanovená medzi zmluvnými stranami.

86. Ani námietky žalovaného, pokiaľ rozporoval odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch
42 a 43 súdneho rozhodnutia v časti neuhradených častí kúpnych cien v sume 49.400,- Eur z
faktúry č. 1120190059 splatnej dňa 13.01.2020 a v sume 36.885,96 Eur z faktúry č. 1120190061
splatnej dňa 13.01.2020, nie sú dôvodné. Žalovaný síce v súdnom konaní namietal, že uvedené

nároky žalobcu zanikli v dôsledku jeho jednostranného započítania pohľadávok, ktoré realizoval dňa
14.01.2020a17.02.2020atietomalibyťzasielanéúpadcovidňa25.03.2020,avšakokresnýsúdsprávne
konštatoval,žedoručeniedanéhojednostrannéhozapočítaniažalobcovižalovanýnepreukázal.Správne
súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného hodnoverne preukázať,
že uskutočnil voči úpadcovi prejav vôle smerujúci k započítaniu a tento prejav vôle do dispozičnej

sféry úpadcu naozaj doručil, aby tak mohli nastať účinky započítania vzájomných pohľadávok úpadcu
a žalovaného v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Hoci žalovaný tvrdil, že uvedené započítacie
prejavy zo dňa 14.01.2020 a zo dňa 17.02.2020 zasielal úpadcovi listovou zásielkou zo dňa 25.03.2020
a preukazoval doručovanie danej zásielky predložením podacieho lístka č. RF004228310SK, v danom
smere žalobca namietal, že uvedenou zásielkou žalovaný zasielal odpoveď k upomienke zo dňa

23.03.2020, ktorým sa ospravedlňoval za vzniknuté problémy s neuhradenými faktúrami. Žalobca
rozporoval doručenie započítacieho prejavu žalovaného touto zásielkou, pričom tvrdil a preukazoval,
že uvedenou zásielkou mu bolo doručené len vyjadrenie k upomienke. Žalobca taktiež oponoval, že
žalovaný v neskorších podaniach uvedené započítanie nespomína, dokonca vyzýval žalobcu na úhradu
faktúr, ktoré mali zaniknúť započítaním. Okresný súd na podklade takto zisteného skutkového stavu

správne konštatoval, že hoci žalovaný predložil započítacie prejavy ako aj podací lístok, v konaní
nepreukázal, že tieto prejavy boli doručené do dispozície žalobcu. Okresný súd taktiež správne poukázal
na to, že z ďalšej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nijakým spôsobom nevyplývali tvrdenia
žalovaného, že vzájomne kryjúce sa pohľadávky mali zaniknúť započítaním, keďže žalovaný následne
nereagoval na výzvy žalobcu na úhradu predmetných faktúr a naopak, dňa 12.10.2020 žalobcu vyzýval

na úhradu zmluvných pokút z viacerých faktúr, hoci v dôsledku tvrdeného jednostranného započítania už
nemalvočiúpadcovivdanomčaseevidovaťžiadnupohľadávku.Žalovanývdanomsmereneprodukoval
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne danými započítacími prejavmi zo dňa 14.01.2020
a 17.02.2020 došlo k započítaniu vzájomne kryjúcich sa pohľadávok, ktoré týmto spôsobom zanikli, hoci
mal vedomosť, že žalobca v konaní produkoval dôkazy, ktorými jeho tvrdenia vyvracal.

87. Ani tvrdenia žalovaného, na ktoré žalovaný poukazoval v odvolaní, že nie je nevyhnutné, aby
sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu s poukazom na rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít tak Českej republiky, ako aj Slovenskej republiky, nemôžu obstáť. V danomprípade žalovaný hodnoverne nepreukázal, že k zápočtu daných pohľadávok skutočne došlo, teda
že dané započítacie prejavy boli žalobcovi zasielané predkladanou zásielkou č. RF004228310SK,
keďže žalobca hodnoverným spôsobom tieto tvrdenia žalovaného vyvracal ich následnou komunikáciou.

Správne súd prvej inštancie konštatoval, že s uvedeným dátumom 25.03.2020 bola žalobcovi zo strany
žalovaného zasielaná odpoveď na upomienku (zasielanú žalobcom mailom dňa 23.03.2020), pričom
v danej odpovedi nie je žiadna zmienka o zápočte vzájomných pohľadávok strán sporu. Z následný
sled komunikácie strán sporu, keď žalobca vyzýval žalovaného na úhradu pohľadávok (ktoré mali
zaniknúť zápočtom) viacerými zasielanými upomienkami (17.03.2020, 30.03.2020, 22.09.2020), na

ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a dňa 12.10.2020 sám žalovaný vyzval žalobcu na
úhradutýchpohľadávok,ktorémalizaniknúťzápočtom,nesvedčíotom,žektakémutozápočtuskutočne
došlo. Potom odkaz žalovaného na právnu teóriu ohľadne zasielania započítacieho prejavu a aplikácie
tzv. „teórie dôjdenia“ nie je namieste, keďže žalovaný v súdnom konaní ani nepreukázal, že takýto prejav
žalovaného bol skutočne do dispozičnej sféry žalobcu zasielaný.

88. Odvolací súd preto záverom konštatuje, že sa plne stotožňuje so zdôvodnením súdu prvej inštancie
v bodoch 42 a 43 jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym
skutkovým záverom a na takto zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a vec správne
právne posúdil, preto ho odvolací súd ako vecne správne v tejto časti potvrdil.

89. Pokiaľ žalovaný zdôraznil, že sa nemohol dostať do omeškania s úhradou faktúr č. 3 a č. 5,
keďže tieto pohľadávky zanikli započítaním, odvolací súd uvádza, že (vzhľadom na vyššie uvedené)
ani uvedené námietky nie sú správne. K námietkam žalovaného, ktorými rozporoval samotný výpočet
týchto úrokov z omeškania (faktúra č.10 a 11), s odôvodnením, že mu nie je zrejmé, z akých údajov
žalobca vychádzal, odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že žalovaný v podanom odpore voči

vydanému platobnému rozkazu rozporoval výpočet týchto úrokov z omeškania, avšak súčasne v danom
smere neuviedol žiadne substancované skutkové tvrdenia, z akého dôvodu sa mu dané výpočty javia
ako nesprávne, neúplné, respektíve neuviedol, na podporu svojich tvrdení, ich správne výpočty. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky žalovaného sú len všeobecného
charakteru, nepredstavujú kvalifikované popretie skutkových tvrdení žalobcu, a preto sa považujú za

neúčinné Odvolací súd dodáva, že v civilnom sporovom procese sú strany sporu v súlade s čl. 8 CSP
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť ich dôkazmi. Porušenie
povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú
sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo
neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP), pričom ak

súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

90.Pokiaľideoodvolaciedôvodyžalobcu,odvolacísúdpodoplnenídokazovaniataknájomnouzmluvou
zo dňa 28.04.2018, nájomnou zmluvou č. 2017/2102 a faktúrou č. FV202101 zo dňa 20.01.2021 so
splatnosťou 03.02.2021, ako aj podnájomnou zmluvou zo dňa 28.09.2018 a faktúrou č. CV202102 zo

dňa 20.01.2021 so splatnosťou 03.02.2021, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, preto bolo potrebné zmeniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu žalobcu zamietol tak, že žalovanému priznal zvyšnú
sumu nároku vo výške 116.064,- Eur, na ktorú povinnosť zaviazal žalovaného v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

91. Doplnením dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že skutkové závery súdu prvej inštancie o
tom, že nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy a podnájomnej zmluvy medzi stranami sporu,
nie sú správne. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v rozsahu
odvolacích námietok odvolateľa, ktorými bol v súlade s ust. § 379 CSP viazaný. Odvolací

súd, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, má za to, že predmet nájmu vymedzený v čl. I. bod
1.1 nájomnej zmluvy, ako „Stavba nachádzajúca sa na adrese Levočská 3013/50, 058 01 Poprad“
a v bode 1.2 tohto článku v znení: „V členení dvoch skladov s presnou výmerou 800 m2 za účelom
rekonštrukcie technického zariadenia“ spĺňa parametre určitosti vymedzenia predmetu nájmu, keďže je
z neho zrejmé, že ide o stavbu, ktorá sa nachádza na adrese, ktorá je označená tak súpisným, ako aj

popisným číslom. Uvedená stavba je tak charakterizovaná všetkými identifikátormi potrebnými k tomu,
aby bolo možné, bez akýchkoľvek pochybností, určiť predmet nájmu. Konštatácie súdu prvej inštancie
o tom, že by predmet nájmu mal byť vždy označený číslom listu vlastníctva (LV) a katastrálnym územím
(k.ú.), nakoľko takto označený predmet nájmu nie je určitý, nemôže obstáť. Je síce pravdou, že predmetnájmu musí byť dostatočne identifikovaný, aby nemohol byť zameniteľný a aby bolo súčasne zrejmé,
čo je predmetom užívania z nájomnej zmluvy, avšak žiadny právny predpis nestanovuje podmienku,
že predmet nájmu musí byť identifikovaný tak číslom listu vlastníctva, ako aj katastrálnym územím, na

ktorom sa daná nehnuteľnosť nachádza. Pre účely riadnej identifikácie predmetu nájmu je postačujúce,
pokiaľ je daný predmet identifikovaný ulicou, na ktorej sa nachádza, ktorý identifikátor v spojení so
súpisným číslom a popisným číslom budovy je plne určujúci predmet nájomnej zmluvy a nemôžu o
jeho určitosti vznikať žiadne pochybnosti. Navyše, v danom prípade pre bližšiu identifikáciu priestoru
v rámci stavby bol predmet nájmu vymedzený aj priestorom „dva sklady“ s uvedením celkovej výmery

„800 m2“. Neobstojí pritom ani argument súdu prvej inštancie, že bez daných údajov nie je zrejmé, či
predmetom nájmu je časť stavby alebo samostatný nebytový priestor, čo následne neumožňuje právne
posúdenie tejto zmluvy ako nájomnej uzavretej podľa § 663 OZ alebo zmluvy o nájme nebytového
priestoru uzavretej podľa osobitného zákona č. 116/1990 Zb. Priamo z nájomnej zmluvy vyplýva, že ide
o prenájom nebytových priestorov – dvoch skladov, pričom v záhlaví zmluvy je jednoznačne uvedené,
že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nesúhlasí so závermi súdu
prvej inštancie, že v nájomnej zmluve uvedený predmet nájmu nie je dostatočne určitý, z ktorého dôvodu
súd prvej inštancie konštatoval absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy.

92. Okresný súd správne konštatoval, že zmluvné strany boli v Nájomnej zmluve správne identifikované

na prvej strane v záhlaví, kde boli presne označené subjekty, ktoré zmluvu uzatvárali ako aj osoby
konajúcevichmene(štatutárneorgány),pričomniejenevyhnutné,abybolitaktooznačenéajpripodpise
zmluvných strán. V danom smere je dôvodná aj argumentácia žalobcu, že aj z ostatných dokumentov
predložených v súdnom konaní (napr. kúpnych zmlúv) vyplýva, že žalovaný bežne takýmto spôsobom
uzatváral záväzkové vzťahy. Uvedené označenie zmluvných strán ako aj osôb konajúcich v ich mene

je plne postačujúce a nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Ani tá skutočnosť, že žalobca v konaní predložil
len fotokópie zmlúv (a nie originály), nie je podstatná, keďže žalovaný v súdnom konaní nespochybnil tú
skutočnosť, že zmluvu nepodpísal. Namietal len platnosť zmluvy s poukazom na neurčitosť označenia
subjektov, či predmetu zmluvy, ako aj to, že predmet nájmu neužíval, a preto mu žalobca neúčtoval
nájomné.

93. Ani námietky žalovaného v tom smere, že žalovaný nikdy predmet nájomnej zmluvy neužíval,
z ktorého dôvodu úpadca nikdy nevystavil faktúry za nájomné, ako aj za spotrebovanú elektrickú
energiu, nepreukazujú, že predmetná nájomná zmluva medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá
ažalovanýnemápovinnosťuhradiťdojednanénájomné.Žalobcavdanomsmeresúdupredložilnájomnú

zmluvu, z ktorej nájomnej zmluvy vyplývajú základné náležitosti zmluvy a súčasne sú zmluvné strany
identifikované dostatočným spôsobom, čo konštatoval aj samotný okresný súd. Tá skutočnosť, či
žalobca účtoval pravidelne nájomné a vystavoval faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu, v súlade
so zmluvou, nie je smerodajná, nakoľko nepreukazuje tvrdenie žalovaného, že nájomná zmluva nebola
platne uzavretá. Ani tá skutočnosť, či si žalobca uplatnil nárok na nájomné až po uplynutí určitej doby,

a nie v súlade so zmluvou mesačne, nemá vplyv na platnosť nájomnej zmluvy. Pokiaľ v danom smere
žalobca porušil príslušné daňové predpisy, táto skutočnosť môže mať vplyv na prípadné uloženie sankcií
v správnom konaní, nie však na možnosť žiadať úhradu odplaty za nájom nebytových priestorov po
lehote stanovenej v zmluve. Táto skutočnosť by mohla mať vplyv len premlčanie nároku, avšak nie na
konštatovanie neplatnosti zmluvy ako takej.

94. Pokiaľ žalovaný namietal vlastnícky vzťah žalobcu k prenajatej nehnuteľnosti, odvolací súd, nad
rozsah konštatovania súdu prvej inštancie uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
mal vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti uzavretú nájomnú zmluvu č. 2017/2102 s prenajímateľom
LAJMEX SLOVAKIA TRADING, spol. s r.o. a v zmysle danej zmluvy bol oprávnený prenajať so súhlasom

prenajímateľa daný priestor inému nájomcovi. Ani táto skutočnosť však nie je dôvodom neplatnosti
predloženej zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa § 6 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ktoré ustanovenie upravuje dispozičné oprávnenie nájomcu prenechať predmet
nájmu alebo jeho časť do podnájmu. Teda ani samotná skutočnosť, či žalobca mal alebo nemal
vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, resp. jeho vzťah bol len odvodený od ním uzavretej nájomnej zmluvy,

nezakladá neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami. Neudelenie prípadného
súhlasu zo strany vlastníka nehnuteľnosti na jej ďalší prenájom nezakladá neplatnosť takejto zmluvy,
avšak predstavuje len možnosť prenajímateľa od nájomnej zmluvy odstúpiť pre hrubé porušenie zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 21/2011) – viď bod 96 odôvodnenia.95. Odvolací súd, za daných skutkových okolností, nepovažuje za potrebný žalobcom navrhovaný
výsluch konateľa úpadcu – p. D., ktorý mal podľa žalobcu preukázať, že sa mal dohodnúť so žalovaným,

že žalovaný vyplatí nájomné až po skončení celého projektu, čo bolo žalovaným rozporované s odkazom
na čl. VI ods. 6.1 nájomnej zmluvy. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že uvedené skutočnosti
nemajú vplyv na platnosť nájomnej zmluvy ako takej, z ktorej sú strany povinné plniť. Inak povedané - to,
či žalovaný predmet nájmu z platne uzatvorenej nájomnej zmluvy užíval alebo nie, nie je rozhodujúce,
nakoľko nepreukazuje, že predmetná nájomná zmluva nebola platne uzavretá a ani to, že žalovaný

nie je povinný plniť dojednané nájomné. Nárok na úhradu nájomného žalobcovi vzniká bez ohľadu
na užívanie predmetu nájmu. To, že nájomca prípadne nevyužil právo užívať nebytové priestory po
dohodnutú dobu, na základe platne uzatvorenej zmluvy, nie je dôvodom pre neplatenie nájomného podľa
platne uzatvorenej zmluvy. Je výlučne v dispozícii žalobcu, ako prenajímateľa, či si uvedené nájomné
v zmysle zmluvných dojednaní uplatní u nájomcu riadne a včas a pokiaľ nie, tak sa vystavuje riziku
premlčania daného nároku. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na platnosť nájomnej zmluvy ako

takej.

96. Taktiež pokiaľ ide o zmluvu o podnájme nehnuteľností, súd prvej inštancie správne konštatoval, že
zmluvné strany boli v danej zmluve riadne identifikované na prvej strane , a to vrátane osôb konajúcich
v ich mene (štatutárny orgán), pričom nie je nevyhnutné, aby bolo meno konajúcej osoby uvedené

aj pri podpise zmluvných strán. Súd prvej inštancie taktiež správne uzavrel, že prípadné danie veci
do podnájmu v rozpore s nájomnou zmluvou (teda bez súhlasu prenajímateľa) nemá za následok
neplatnosťtakejtozmluvy,alezakladátolenprávoprenajímateľaodnájomnejzmluvyodstúpiť.Pretosúd
správne závery súdu prvej inštancie v tom smere, že nebolo nevyhnutné, aby žalobca predložil písomný
súhlasprenajímateľaspodnájmom.VdanomsmereodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššieho

súdu SR sp. zn. 6MCdo 21/2011, v ktorom dovolací súd konštatuje, že „nedodržanie týchto podmienok
je porušením právneho vzťahu nájmu zakladajúcim či už zmluvnú alebo mimozmluvnú zodpovednosť
nájomcu, prejavujúcu sa napr. v možnosti prenajímateľa dať nájomcovi výpoveď z nájmu (§ 9 ods. 2
písm. g/ a § 10 zákona č. 116/1990 Zb.), alebo vo vzniku nároku prenajímateľa na náhradu škody
voči nájomcovi. S ich nedodržaním však zákon výslovne nespája absolútnu neplatnosť podnájomného

vzťahu, a teda nepriaznivé následky aj vo vzťahu k tretej osobe – podnájomcovi.

97. Odvolací súd však nepovažuje za správne závery súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že pokiaľ
doba prenájmu prekračuje oprávnenie úpadcu užívať predmet nájmu na základe nájomnej zmluvy,
uvedené má vplyv na platnosť podnájomnej zmluvy. Sú síce správne skutkové závery súdu prvej

inštancie, že zo zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi úpadcom a prenajímateľom B. C.
– Stavcentrum (s rovnakým predmetom ako Zmluva o podnájme) vyplýva, že bola uzavretá na 12
mesiacov, pričom podnájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá na dobu neurčitú, avšak
uvedené námietky neodôvodňujú konštatovanie okresného súdu ohľadne neplatnosti podnájomnej
zmluvy, či nedôvodnosti účtovania nájomného za obdobie po uplynutí lehoty 12 mesiacov. Odvolací

súd aj v danom smere poukazuje na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo
21/2011, podľa ktorého „Pokiaľ ide o zmluvu o podnájme, pre túto zákon neurčil žiadne náležitosti (§
6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. ako už bolo uvedené neurčuje náležitosti zmluvy o podnájme, ale
upravuje dispozičné oprávnenie nájomcu), a teda ani náležitosť, že musí byť uzavretá na dobu určitú
s výslovným následkom jej neplatnosti, ak by tomu tak nebolo. Preto rešpektujúc zmluvnú slobodu

účastníkov podnájomného vzťahu uzavretie zmluvy o podnájme nebytových priestorov na dobu neurčitú
nespôsobuje jej neplatnosť pre rozpor so zákonom.“ V konaní nebolo preukázané, že nájomný vzťah
žalobcu s prenajímateľom (ako hlavný nájomný vzťah) bol ukončený, a že nedošlo k jeho prolongácii.
Žalovaný však v konaní ani netvrdil a nepreukázal, že nemal možnosť predmet podnájmu po tejto
dobe užívať. Pokiaľ žalobca užíval premet nájmu aj po tejto lehote a tento dával do podnájmu ďalej

žalovanému, zakladá to jeho zodpovednosť vo vzťahu k prenajímateľovi.

98. Ani úvahy súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neobjasnil prečo v deň uzavretia nájomnej zmluvy
prenajaté nehnuteľnosti odovzdal do užívania podnájomcovi nedatovanou zmluvou o podnájme nie sú
relevantným podkladom na konštatovanie neplatnosti zmluvy o podnájme.

99. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nebol dôvodný návrh žalobcu
na výsluch svedka p. C., ktorý s úpadcom uzavrel nájomnú zmluvu k predmetu zmluvy o podnájme,nakoľko uvedený návrh, vzhľadom na produkované skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré mali byť ním
preukázané, nebol relevantný.

100. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel v časti nároku
žalobcu plynúceho zo zmluvy o nájme a podnájme, na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, z ktorých skutkových zistení formuloval nesprávne skutkové a právne závery
ohľadne neplatnosti nájomnej zmluvy a zmluvy o podnájme. Z uvedených dôvodov odvolací súd,
po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu v časti nároku žalobcu na zaplatenie nájomného

vyúčtovaného faktúrou č. FV202101 a podnájomného vyúčtovaného faktúrou č. FV202102, zmenil
postupom podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal nárok
vo výške 116.064,-Eur.

101. Odvolací súd súčasne zmenil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobca bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100%.

102. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

103. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 29, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025