Rozsudok · Starostlivosť o maloletých · Judgement

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123236670
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123236670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXXX/XX, F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bednárik, s.r.o., so sídlom Nám.

Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 049, a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XXX/
XX, B., právne zastúpený: ŠKODA LEGAL, s.r.o., so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 47 244 259, o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/11/2024-440 zo dňa 23. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/11/2024-440 zo dňa 23. októbra 2024 vo výrokoch
o úprave styku otca s maloletou počas letných prázdnin a vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 37P/54/2020-1123 zo dňa 13.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Banská Bystrica č.k. 11CoP/2/2022-1314 zo dňa 13.07.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou A.,
p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/11/2024-440 zo dňa 23. októbra 2024 vo výrokoch
o výživnom, o nedoplatkoch na výživnom, o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti na výživnom,
o zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/54/2020-1123 zo dňa 13.10.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 11CoP/2/2022-1314 zo dňa 13.07.2022 v časti

výživného na maloletú A., o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou A.:
- každý párny týždeň od piatka od 14:30 hod. do nedele do 15:30 hod.,

- počas zimných prázdnin v párnom roku od 24.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a v nepárnom

roku od 30.12. od 10:00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 14:00 hod., kedy sa nebude realizovať
bežná úprava styku,

- počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty, ktorou začínajú jarné prázdniny, od 10:00 hod.
do soboty, ktorou jarné prázdniny končia, do 18:00 hod., podľa termínov stanovených Ministerstvom
školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy sa nebude realizovať bežná úprava styku,

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 16:30 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať bežná úprava styku,- každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00
hod. do 15.08. do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať bežná úprava styku.

Otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred bytom matky a v mieste
bydliska matky a je povinný maloletú v stanovené dni a hodiny matke odovzdať pred bytom otca v mieste
bydliska otca.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť.

Matka je povinná v prípade, že sa styk otca s maloletou nebude môcť uskutočniť zo závažných dôvodov,
oznámiť túto skutočnosť otcovi najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku a poskytnúť otcovi najbližší
náhradný termín na styk v rovnakom rozsahu, počte dní, respektíve hodín, počas ktorých sa styk otca
s maloletou nerealizoval.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 350,- eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 02.11.2023.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.11.2023 do 31.10.2024 vo výške 978,66 eur súd povoľuje

otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Súd zastavuje konanie v časti návrhu otca na zverenie maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov podaný na Okresný súd Žilina dňa 20.10.2023.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/54/2020-1123 zo dňa 13.10.2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 11CoP/2/2022-1314 zo dňa 13.07.2022 v

časti výživného na maloletú A. a v časti úpravy styku otca s maloletou A..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2.OkresnýsúdBanskáBystrica,pracoviskoBreznouznesenímč.k.8P/123/2023-121zodňa11.01.2024
preniesol miestnu príslušnosť na konanie o návrhu otca na Okresný súd Žilina.

3. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno uznesením č.k. 8P 107/2023-75 zo dňa 28.12.2023
preniesol miestnu príslušnosť na konanie o návrhu matky na Okresný súd Žilina. Okresný súd Žilina
uznesením č. k. 30P/11/2024-151 zo dňa 26.02.2024 spojil konanie o návrhu otca na zverenie maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného
na spoločné konanie ďalej vedené pod spisovou značkou 30P/11/2024. Na pojednávaní dňa 04.09.2024

sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletou každý párny týždeň od piatka od 14:30 hod. do
nedele do 15:30 hod. a tiež na úprave styku počas zimných prázdnin tak, že otec sa bude stretávať s
maloletou dňa 24.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. v párnom roku a v nepárnom roku od 30.12.
od 10:00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 14:00 hod. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na stretávaní
otca s maloletou počas letných prázdnin.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú skutočnosti z výpovedí otca a matky maloletej pred
okresným súdom.
5. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
z poradensko-psychologického procesu vo veci poradenstva s maloletou A. B. zo dňa 21.10.2024
okresný súd zistil, že s maloletou absolvovali 3 individuálne konzultácie. Maloletá A. bola na stretnutiach

uvoľnená, zhovorčivá a dobre naladená. Počiatočnú fázu neistoty prekonala veľmi rýchlo a spolupráca s
maloletou bola bezproblémová. Z uvedených stretnutí vyplýva, že maloletá má pozitívny vzťah k obom
rodičom, primárnou vzťahovou osobou je matka. Maloletá v rozhovoroch spontánne hovorila o oboch
rodičoch. K úprave styku sa vyjadrila, že by jej vyhovovalo ponechať aktuálnych 10 dní, maloletá sa
obáva, že by jej pri 15-tich dňoch chýbala maminka a I. (I. pes), pretože by s nimi nemohla v tom

čase vôbec byť. Časová percepcia, vzhľadom na vek maloletej, nemusí byť ešte na tak adekvátnej
úrovni, aby takmer s ročným predstihom vedela rozlíšiť medzi dobou 10 a 15 dní. Víkendy si želá tráviť
s oboma rodičmi rovnako. Psychológ nemá za to, že by tento postoj vyplýval z negatívneho vzťahu
k otcovi. Ako dôvod tohto postoja sa v projektívnych technikách javila aj vzdialenosť medzi rodičmi,resp. ich bydliskami, ktorú maloletá vníma. Keby mohla niečo zmeniť, boli by všetci na jednom mieste.
Medzi jej želaniami sa tiež objavuje to, aby si všetci rozumeli. Obaja rodičia boli k spolupráci motivovaní,
komunikácia s nimi bola na výbornej úrovni, účasť maloletej na stretnutiach zabezpečovala matka, otec

stretnutia maloletej nezabezpečoval z dôvodu, že v čase stretnutí bola maloletá A. u matky. Z výpisu
z Obchodného registra okresný súd zistil, že otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti J., s.r.o. a
spoločníkom obchodnej spoločnosti C. G., s.r.o. Z účtovnej závierky spoločnosti C. G., s.r.o. za rok 2022
okresný súd zistil, že výnosy z hospodárskej činnosti spolu predstavovali sumu 1 112 949,-
eur, náklady na hospodársku činnosť 994 867,- eur, výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti

sumu 118 082,- eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 88 614,- eur. Z daňového
priznania spoločnosti C. G., s.r.o. za rok 2023 okresný súd zistil, že súčet výnosov z hospodárskej
činnosti a z finančnej činnosti bol vo výške 2 771 324,26 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a
finančnú činnosť vo výške 2 648 715,20 eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením
vo výške 122 609,06 eur. Z predložených výplatných lístkov otca zamestnaného v spoločnosti
C. G., s.r.o. okresný súd zistil, že jeho čistý príjem za apríl 2024 bol vo výške 950,59 eur, za máj 2024

vo výške 950,59 eur, za jún 2024 vo výške 950,59 eur. Z výpisu z Obchodného registra okresný súd
zistil, že matka je spoločníčkou obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o.. Z daňového priznania matky za rok
2023 okresný súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov bol vo výške 8 414,72 eur, príjmy
z prenájmu nehnuteľností vo výške 45 100,- eur, výdavky vo výške 19 570,51 eur, základ dane
vo výške 25 529,49 eur. Z potvrdenia o príjme matky spoločnosti K. spol. s r. o. súd zistil, že mesačný

príjem matky predstavoval za rok 2023 spolu bez daňového bonusu 563,53 eur, daňový bonus bol matke
vyplatený spolu vo výške 1 457,44 eur. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o. za
rok 2023 okresný súd zistil, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti predstavoval
1 993 596,32 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 1 947 670,46 eur, výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením sumu 45 925,86 eur.

6. Matka uviedla rozpis mesačných nákladov potrebných na uspokojovanie potrieb maloletej A. –
„bývanie, energie 200,- eur mesačne, preprava, pohonné hmoty, odvoz do a zo školy, odvoz do a z
krúžkov 80,- eur mesačne, školné 108,33 eur mesačne, školský klub 25,- eur mesačne, triedny fond
1,66 eur mesačne, školské pomôcky 12,50 eur mesačne, úbor na telesnú výchovu 9,83 eur mesačne,
spolu 157,32 eur mesačne, mimoškolské aktivity - baletný krúžok 23,33 eur mesačne, lezecký krúžok

36,- eur mesačne, topánky na lezenie 1,83 eur mesačne, úbor na balet 7,16 eur mesačne, výdavky spolu
mesačne 68,32 eur, strava 300,- eur mesačne, oblečenie a obuv mesačne spolu 74,98 eur, zdravotná
starostlivosť - zubár 39,17 eur mesačne, 2-krát ročne preventívna prehliadka, RTG, vŕtanie, dentálna
hygiena, trhanie, voľno predajné lieky a výživové doplnky 80,- eur ročne, čo je 6,66 eur mesačne,
nefrologické lieky, liek D - manóza 25,76 eur, Nefro panon 13,79 eur, spolu mesačne 79,89 eur, hygiena,

drogéria 100,- eur mesačne, kaderníčka 2,50 eur mesačne, výlety a dovolenky 2 500,- eur ročne, čo je
208,33 eur mesačne, extra výdavky - narodeninová oslava 800,- eur ročne, lyžiarska výstroj 352,- eur
ročne, mesačne spolu 95,99 eur, teda mesačné náklady predstavujú 1 367,33 eur.
7. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine
§ 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 26 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods.

1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(CSP), § 29 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti jeho rozhodnutia.
8. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky,

otca a kolízneho opatrovníka, mal okresný súd preukázané, že naposledy boli upravované práva a
povinnosti k maloletej A. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/54/2020-1123 zo dňa
13.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11CoP/2/2022-1314 zo dňa
13.07.2022, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej A. rozviedol, upravil práva a povinnosti k maloletej
A. tak, že maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia

budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal platiť výživné vo výške 200,- eur
mesačne, rozhodol o styku maloletej s otcom. Okresný súd v tom čase rozhodol o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti matky, prihliadnuc predovšetkým na to, aby maloletá bola vo výchovnom prostredí,
ktoré v čase rozhodovania súdu bolo pre ňu najpriaznivejšie, kde je zastabilizovaná, má pocit istoty
a bezpečia. Maloletá považovala v tej dobe domácnosť matky za svoj domov, matka bola pre ňu,

vzhľadom k jej veku, primárnou vzťahovou osobou, s otcom sa pravidelne stretávala a na tento systém
bola zvyknutá. Pri určení rozsahu styku otca s maloletou súd vychádzal na strane maloletej z jej veku,
denného režimu, vzťahu k rodičovi, s ktorým sa má stretávať, na strane otca na jeho bytové pomery,
plnenie si pracovných povinností. Súd prihliadal na vytvorený blízky vzťah otca a maloletej, ktorý malpreukázaný v rámci znaleckého dokazovania i poradenského procesu. Okresný súd uviedol, že nemôže
neprihliadať na skutočnosť, že to bola práve matka, ktorá bez súhlasu otca zmenila maloletej bydlisko
a presťahovala sa s maloletou do F., preto sa obmedzila možnosť kontaktu otca s maloletou v priebehu

týždňa na pár hodín. Z uvedeného dôvodu súd upravil styk otca s maloletou na 3 víkendy v mesiaci,
aby otec mal zabezpečenú možnosť podieľať sa na výchove maloletej, upevňovať si vzájomnú citovú
väzbu a mať spoločné zážitky. Súd zároveň upravil aj styk počas prázdnin a sviatkov. Preberanie a
odovzdávanie maloletej súd upravil tak, aby rodičia rovnakou mierou znášali náklady a čas na dopravu
v súvislosti s prevzatím a odovzdaním maloletej s tým, že maloletá bola na takýto systém zvyknutá.

Vzhľadom na konfliktný vzťah rodičov súd zároveň uložil matke povinnosť v prípade, ak sa nebude môcť
z nejakého dôvodu na strane maloletej uskutočniť styk otca s maloletou, aby o tom aspoň 24 hodín
dopredu otca informovala, s prihliadnutím aj na vzdialenosť bydlísk rodičov a v prípade, ak sa takýto
styk neuskutoční, poskytnúť otcovi náhradný termín v rovnakom rozsahu. Pri určení výšky výživného
súd vychádzal z kritérií ustanovených v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, mal preukázané, že
maloletá má 4 roky, navštevuje súkromné predškolské zariadenie so zameraním na anglický jazyk,

chodí do tanečnej, s čím sú spojené zvýšené výdavky, na zdravotnú starostlivosť maloletej zvýšené
výdavky neboli. Otec maloletej, okrem výživného, zakupoval aj oblečenie, športové pomôcky. Matka
mala príjem zo zamestnania mesačne v čistom 530,- eur a z prenájmu nehnuteľností vo výške 2
000,- eur. Taktiež mala príjem zo zisku z obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o., kde za rok 2020 bola
spoločnosť v strate, preto si so spoločníkom zisk nevyplácali, v ostatných rokoch si vyplácali ročne

sumu 25 000,- eur. Matka vlastnila rodinný dom v J. J., ktorý neprenajímala, taktiež rodinný dom v F.,
ktorý má v spoluvlastníctve so spoločníkom. V tomto rodinnom dome bývali s maloletou. Na súkromné
účely využívala firemné auto. Vyživovaciu povinnosť mala ešte k plnoletej dcére, ktorá mala 25 rokov,
navštevuje vysokú školu. Otec mal, podľa vlastného vyjadrenia, príjem z podnikania vo výške 2 000,-
eur mesačne, nevlastnil nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Okrem maloletej nemal inú

vyživovaciu povinnosť. Náklady, ktoré matka uvádzala na maloletú vo výške 1 212,63 eur, okresný súd
považoval za neprimerané veku a potrebám maloletej. Okresný súd určil výšku výživného 200,- eur
mesačne, ktorá suma zodpovedala pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletej.
9. Okresný súd uviedol, že počas konania, na pojednávaniach, bolo zrejmé, že komunikácia rodičov
je naďalej problémová. Rodičia by si mali uvedomiť, že rodičovská kooperácia bude pre maloletú do

budúcna nevyhnutne potrebná. Každé dieťa má právo, aby sa mu výchova dostávala zo strany oboch
jeho rodičov a tí by mali mať najlepší záujem ich dieťaťa na prvom mieste. Prvoradý je najlepší záujem
maloletého dieťaťa, ktorý prevyšuje nad záujmom rodičov. Je na rodičoch, aby pristupovali k svojmu
dieťaťu veľmi opatrne a vždy povyšovali záujmy svojho dieťaťa nad všetky svoje záujmy, očakávania a
potreby. Maloletá A. citlivo vníma rodinnú situáciu, vníma napätie, ktoré medzi rodičmi pretrváva, čo je

zrejmé aj z vykonaného poradenstva, kde A. vyslovila želanie, aby si všetci rozumeli. Rodičia by mali byť
schopní, v záujme svojho dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie
vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. V
Článku 18. odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

10. Okresný súd rozhodoval o návrhu otca na zverenie maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ktorý otec v priebehu konania, na pojednávaní dňa 23.10.2024, zobral späť, avšak
žiadal zmeniť jeho stretávanie s maloletou. Vzhľadom na to, okresný súd zastavil konanie o návrhu otca
na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka vo svojom návrhu
žiadala upraviť styk otca s maloletou. Rodičia sa v priebehu konania dohodli na bežnom stretávaní

otca s maloletou, ako je uvedené vo výroku rozsudku, teda každý druhý víkend v mesiaci, čo podľa
okresného súdu je jednoznačne v záujme maloletej, ktorá nastúpila do X. ročníka základnej školy, aj
s poukazom na vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov, ktorú vníma aj maloletá. Okresný súd vzhľadom
na čiastočnú dohodu rodičov mal za to, že pri väčšom úsilí zo strany rodičov, by sa mohli v budúcnosti
vedieť dohodnúť v najlepšom záujme ich spoločného dieťaťa, na ďalšom stretávaní otca s maloletou tak,

aby obidvaja rodičia sa mohli podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú. Rodičia sa nedohodli na
stretávaní otca s maloletou počas letných prázdnin, kedy otec navrhoval upraviť stretávanie počas 15 dní
v mesiaci júl a v mesiaci august. Matka žiadala, aby bola ponechaná úprava styku počas 10 dní v mesiaci
júl a v mesiaci august. Okresný súd upravil styk počas letných prázdnin počas 15 dní, ako navrhoval
otec, v júli, aj v auguste, pretože podľa okresného súdu takáto úprava je v záujme maloletej. Maloletá

má pozitívny vzťah k otcovi, ako vyplýva z predchádzajúceho konania aj z odborného poradenstva
vykonaného v tomto konaní, pričom, ako uviedol psychológ, vnímanie času maloletou, vzhľadom na vek
maloletej, nemusí byť na takej úrovni, aby takmer s ročným predstihom vedela rozlíšiť medzi dobou 10
a 15 dní, na ktorú skutočnosť potom okresný súd prihliadal, teda že maloletá, pokiaľ dôjde k stretávaniupočas letných prázdnin, bude skoro o rok staršia. Otec, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov, sa
stretáva s maloletou v obmedzenom rozsahu a rovnako by chcel s maloletou tráviť čo najviac času tak,
ako matka maloletej. Z toho dôvodu, aspoň počas letných prázdnin, môže čas využiť na to, aby sa v

tomto období mohol maloletej venovať a tráviť s ňou čas. I keď rodičia musia pracovať na zlepšení
komunikácie medzi nimi, tak okresný súd mal za to, že dokážu spolupracovať aspoň v nevyhnutnej
miere na zaistení potrieb maloletej, pričom je potrebné, aby rešpektovali rozhodnutie okresného súdu,
najmä matka, ktorá má povinnosť maloletú A. na stretnutie s otcom pozitívnym spôsobom pripraviť.
Ostatnú úpravu styku okresný súd prevzal z posledného rozsudku, ktorú rodičia nenamietali, aby styk

otca s maloletou bol upravený v jednom rozhodnutí. Okresný súd ponechal preberanie a odovzdávanie
maloletej, informovanie o neuskutočnenom styku a poskytnutí náhradného termínu v zmysle posledného
rozhodnutia súdu, keďže na zmenu, od posledného rozhodnutia, nevidel žiadny dôvod.
11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní o zmene
výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj
v čase vydania rozhodnutia. Okresný súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a

majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Hmotnoprávnou podmienkou toho,
aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Okresný súd skúmal skutočnosti
odôvodňujúce zmenu pomerov.
12. Okresný súd zistil, že na strane rodičov od posledného rozhodovania súdu nenastala podstatná
zmena pomerov, čo sa týka ich zamestnania, keďže matka naďalej je spoločníčkou obchodnej

spoločnosti K. spol. s r.o., ktorej je zamestnancom a otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti C. G.,
s.r.o., v ktorej je zamestnaný. Zmena pomerov nastala na strane maloletej, ktorá od septembra 2023
nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Matka uviedla výdavky maloletej, pričom otec uznal výdavky
maloletej v písomnom vyjadrení, a to školné 108,- eur mesačne, školský klub 25,- eur mesačne, baletný
a lezecký krúžok spolu 59,33 eur mesačne, pomernú časť na bývanie 200,- eur mesačne, oblečenie

74,98 eur mesačne a stravu vo výške 300,- eur mesačne, teda bežné výdavky vo výške 567 eur. Otec na
pojednávaní však spochybnil výdavky maloletej uplatnené matkou, čo sa týka výdavkov na oblečenie,
obuv, pretože otec má tiež tieto výdavky, keďže musí zakupovať rovnako tieto veci, pokiaľ je maloletá u
neho a rovnako musí nakupovať aj hygienu tak, ako matka, ktorá uvádza výdavok na hygienu vo výške
100,- eur mesačne, súhlasil s výškou výdavkov, ktoré vyčíslila matka v sume 79,89 eur mesačne, čo sa

týka vitamínov, liekov, ktoré matka nakupuje maloletej v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom,
ostatné výdavky považoval za neprimerané veku a potrebám maloletej. Bežné výdavky maloletej na
stravu, ošatenie, obuv, hygienu (podľa okresného súdu okolo 50 eur), školné, školský klub, baletný
a lezecký krúžok, vitamíny, lieky sú vo výške okolo 697 eur a na bývanie 200 eur mesačne. Otec
najskôr uznal výdavky na ošatenie a obuv, neskôr tieto spochybnil. Výdavky na ošatenie, obuv a hygienu

považoval okresný súd za opodstatnené, keďže maloletá je v starostlivosti matky, u ktorej trávi viac času
a teda výdavky na tieto potreby sú vyššie ako u otca.
13. Okresný súd ustálil, že matka má z prenájmu nehnuteľností, ako uviedla, príjem 3
000,- eur mesačne, za rok 2023 zisk spoločnosti K. spol. s r.o. bol 35 792,- eur po zdanení, ktorý zatiaľ
nepoužila.JevlastníčkourodinnéhodomuvF.,prvéadruhéposchodieprenajíma,vlastníčkourodinného

domu v J. J., ktorý neprenajíma, je vlastníčkou bytu v F., kde býva jej bývalý manžel, ktorý jej nájom
neplatí a vlastníčkou firemného areálu. Jej príjem teda predstavuje 3 000,- eur ako príjem z prenájmu
nehnuteľností a mzda zo spoločnosti. Náklady na bývanie má 400,- eur, ďalej má výdavky so stravou,
ošatením, hygienou. Otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti C. G. s.r.o., je zároveň zamestnancom
tejto spoločnosti, jeho čistý príjem v priemere je 980,- eur, spoločnosť má v majetku 3 autá, z ktorých dve

užíva a jedno je dané na predaj. Spoločnosť nemá v majetku žiadne nehnuteľnosti. Býva v prenajatom
2-izbovom byte, platí za bývanie 700,- eur mesačne, TV a internet 35,- eur mesačne, poistenie, sporenie
55,- eur mesačne, ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. Za rok 2023 si vyplácal dividendy
v hodnote 15 000,- eur, mesačne teda vo výške 1 250,- eur, čo spolu s príjmom predstavuje
sumu okolo 2 230 eur. Podľa okresného súdu „..Otec súdu nepreukázal hospodárenie spoločnosti, ktorej

je spoločníkom za rok 2024, na ktoré bol súdom vyzvaný, uviedol, že tieto skutočnosti nevie preukázať.“
14. Okresný súd zvýšil výživné na maloletú A. na sumu 350,- eur mesačne s účinnosťou od 02.11.2023,
teda od podania návrhu matky, od doby, ako žiadal právny zástupca matky na pojednávaní a podľa
okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom
k možnostiam a schopnostiam otca. Okresný súd zvýšil výživné oproti poslednému rozhodnutiu súdu

o 150,- eur mesačne, prihliadol na to, že maloletá nastúpila do X. ročníka základnej školy, zvýšili
sa preto jej výdavky v súvislosti s nástupom na základnú školu a výdavky nastali aj v súvislosti so
zdravotnou starostlivosťou, keďže maloletá má zdravotné problémy. Okresný súd prihliadol na výdavky
rodičov, ktoré majú s cestovaním v prípade odovzdávania a preberania maloletej na styk s otcom,prihliadol na to, že otec prispieva aj na mimoriadne výdavky maloletej, pričom ako uviedol, naďalej
sa na týchto bude podieľať, pokiaľ matka tieto vyčísli a požiada otca, aby polovicu týchto výdavkov
uhradil. Čo sa týka výdavkov maloletej, ktoré uvádzala matka, teda voľnočasové aktivity, dovolenky

trávené s matkou, rovnako otec má tieto výdavky, pokiaľ trávi čas s maloletou, teda každý rodič hradí
tieto výdavky. Aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným
charakterom a okresný súd poznamenal, že dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodičov. Z vykonaného
dokazovania bolo zrejmé, že čo sa týka majetkových pomerov, na strane matky tieto sú lepšie ako na
strane otca, preto okresný súd zaviazal otca prispievať približne na polovicu bežných nákladov, ktoré

uznal aj otec, pričom okresný súd považoval za odôvodnené aj výdavky na ošatenie, obuv a hygienu,
prihliadol tiež na to, že časť potrieb maloletej sa uhradí aj z rodinného prídavku, ktorý je maloletej
vyplácanýkrukámmatkyvovýške60eurmesačne.Okresnýsúdprihliadolajnato,žematkasiplnísvoju
vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej.
15. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rodič je povinný plne rešpektovať
vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo

ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie
dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu.
Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je
povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších
potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s § 62 Zákona o rodine.

Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. „Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že otec v rozhodnom období uhradil, okrem bežného výživného, na
ďalšie mimoriadne odôvodnené potreby maloletej, sumu 518,40 eur a sumu 128,74 eur, 169,20 eur, teda

spolu 816,34 eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.11.2023 do 31.10.2024 vo výške 978,66 eur
(teda alikvotná časť za mesiac október 2024 =145 eur, 11 mesiacov x 150,- eur - rozdiel medzi naposledy
určeným výživným a zvýšeným výživným = 1 650 eur mínus suma 816,34 eur, ktorú otec uhradil) súd
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod
následkomstratyvýhodysplátokpočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudku.Súdotcovi

povolil nedoplatok zaplatiť v predĺženej lehote v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP a v tejto lehote
umožnil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 100,- eur vzhľadom na výšku nedoplatku, na možnosti
otca, s prihliadnutím na skutočnosť, že nedoplatok na maloleté dieťa treba uhradiť čo najskôr. Vo zvyšnej
časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 650,- eur mesačne od podania návrhu,
zamietol.“ Okresný súd zmenil posledné rozhodnutie súdu, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. 37P/54/2020-1123 zo dňa 13.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 11CoP/2/2022-1314 zo dňa 13.07.2022 v časti výživného na maloletú A. a v časti úpravy styku otca s
maloletou A.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 52 CMP, podľa ktorého účastník platí trovy konania, ktoré mu vznikajú a súd nezistil osobitné dôvody
na priznanie trov niektorému z účastníkov.

17. V rozsiahlom odvolaní matka uviedla, že napadnutý rozsudok v niektorých jeho častiach
neodzrkadľuje najlepší záujem maloletej, preto podala odvolanie proti I. výroku o úprave styku otca s
maloletou v časti letného styku, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý
rok počas letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod.
do 15.08. do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať bežná úprava styku, proti výroku V. o výživnom,

v zmysle ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 350,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 02.11.2023, proti VI. výroku
o nedoplatku na výživnom o výživnom, proti výroku VII., ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh matky
zamietol, pričom voči výrokom V. a VI. rozsudku ako výrokom závislým od VII. výroku.
18.Vodvolanímatkanamietala,žesúdprvejinštancienesprávnealeboneúplnezistilskutočnýstavveci,

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka navrhla odvolaciemu
súdu, aby v súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutých častiach v súlade s jej odvolacím
návrhom podľa časti D. odvolania. Konanie je konaním mimosporovým, v ktorom je povinnosťou súdu
v súlade s § 35 CMP zistiť skutočný stav veci, preto sa uplatňuje vyšetrovací princíp. Rozhodnutie o

zvýšení výživného podľa matky nebolo prijaté na podklade správne a úplne zisteného skutočného stavu
veci. Matka žiadala zvýšiť výživné z dôvodu zmeny pomerov u maloletej, ktorá nastúpila na povinnú
školskú dochádzku. Matka podrobne zdokladovala výdavky potrebné na uspokojenie potrieb maloletej,
do ktorých zahrnula nielen bežné výdavky, ale aj mimoriadne výdavky. K tomuto kroku matka pristúpilaz dôvodu, že otec dlhodobo prispieval na výživu maloletej len v rozsahu súdom určeného výživného,
teda vo výške 200,- eur mesačne, o čom svedčí aj matkou predložený výpis z jej účtu. Akékoľvek
ďalšie platby nad rámec bola matka nútená opakovane žiadať od otca, ktorý najprv nereagoval na

jej správy a uhradil požadované mimoriadne náklady až s časovým odstupom. Otec sa „dobrovoľne“
podieľal na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletej len do vyhlásenia rozsudku. Okresný súd sa vôbec
nezaoberal argumentáciou matky, ktorá v priebehu konania uviedla, že výživné vo výške 200,- eur bolo
výsledkom kompromisu v rámci pôvodného konania o úprave práv a povinností k maloletej. Rozsudkom
bolo zvýšené výživné na maloletú zo sumy 200,- eur na sumu 350,- eur, čo matka vníma pozitívne,

ide totiž aspoň o čiastočné zreálnenie nákladov potrebných na uspokojenie potrieb maloletej. Okresný
súd tak zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne, keď ustálil, že bežné
náklady na uspokojenie jej potrieb sú približne v sume 697,- eur. V sume výživného sú zahrnuté náklady
na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, školné školský klub, baletný a lezecký krúžok, vitamíny a lieky. Pri
nákladoch na hygienu okresný súd konštatoval, že tieto sú približne vo výške 50,- Eur mesačne, hoci
matka deklarovala dvojnásobok.

19. V odvolaní matka uviedla, že do sumy bežného výživného neboli zahrnuté náklady na bývanie
maloletej v pomernej výške 200,- eur, ktoré otec uznal, čo je uvedené aj v odôvodnení rozsudku a ktoré
uznal aj okresný súd ako opodstatnené, nie je preto zrejmé, prečo tento výdavok nebol zohľadnený
vo výške výživného. Okresný súd pri ustálení výšky bežných nákladov maloletej nezohľadnil náklady
na pohonné hmoty, mal zato, že tieto majú obaja rodičia v rovnakej miere. Náklady matky spojené s

prepravou maloletej sú vyššie ako otca. Matka vozí Maloletú do školy, na rôzne záujmové krúžky, čo
otec nerobí, a preto aj tieto náklady bolo potrebné zohľadniť vo výške výživného. Otec si účelovo zvýšil
náklady na maloletú, a to vo vzťahu k nákupu šatstva pre maloletú. Množstvo z predložených bločkov
bolo upravených, chýbal dátum a názov obchodu, preto nebolo možné určiť, či spadajú do obdobia
rokov 2023 a 2024, a teda, či zobrazujú aktuálne výdavky na odev maloletej. Na nedôveryhodnosť

otcom predložených dokladov matka poukázala v konaní. Maloletá mala matke uviesť, že jej otec oblieka
oblečenie, ktoré má viac ako rok, a preto je jej malé. Toto nepriamo potvrdzuje, že otcom predložené
bločky boli staršieho dáta.
20. Matka v odvolaní poukázala na to, že výšku výživného okresný súd ustálil na základe zistených
možností, schopností a majetkových pomerov otca i matky. Vo vzťahu k matke skonštatoval, že jej

majetkové možnosti sú na vyššej úrovni ako u otca. Zistenie možností a schopností otca podieľať na
uspokojovaní potrieb maloletej, ale nebolo dostatočné, aby mohol okresný súd objektívne rozhodnúť.
Otec cielene deklaroval nižšie príjmy ako reálne má, čo preukazuje jeho životná úroveň a ním vedený
životný štýl, jeho značkové oblečenie a zahraničné dovolenky. Otec užíva 2 motorové vozidlá vo
vlastníctve jeho spoločnosti, tieto užíva aj na súkromné účely, všetky výdavky sú hradené z finančných

prostriedkov jeho spoločnosti. Napriek tomu, že sa jedná o dôležitý faktor pri určovaní majetkových
pomerov, okresný súd toto vôbec nezohľadnil. Podľa vedomostí matky ide o pomerne nové motorové
vozidlá, ktorých spoločná hodnota dosahuje približne hodnotu 2-izbového bytu v J. J., či F. (približne
240 000,- eur). Otec bol rovnako ako matka vyzvaný preukázať jeho príjmy a výdavky, a to za rok 2023
a 2024 do konca septembra 2024. Otec nielenže nedodržal stanovenú lehotu, ale ani nepredložil všetky

vyžiadané podklady, na čo matka poukázala. Na jednom z pojednávaní otec stroho oznámil, že si za rok
2023 vyplatil dividendy vo výške 15 000,- eur, nič nezdokladoval. Celkový zisk spoločnosti za rok 2023
nie je známy, ani to, či zostal ešte nejaký nerozdelený zisk po výplate dividend. Je preto pravdepodobné,
že si otec úmyselne nevypláca zisky vo väčšom rozsahu, čím na „firemnom“ účte kumuluje prostriedky,
ktoré čerpá na jeho bežný život. „Na výzvu konajúceho súd Otec predložil niekoľko výplatných pások,

výpis z jeho účtu a potvrdenia o nákupe vecí pre Maloletú, posledné 2 menované viac ako týždeň
po lehote. Nepredložil ale žiaden doklad preukazujúci jeho príjmy z podnikateľskej činnosti, čo bolo
kľúčové.“
21. V odvolaní matka uviedla, že na pojednávaní otec predložil daňové priznanie jeho spoločnosti
za rok 2023. Nepredložil žiaden doklad o hospodárení spoločnosti za rok 2024 s vysvetlením, že

toto nemá možnosť preukázať. Otec nepredložil účtovnú závierku za rok 2023. Presnú výšku svojich
príjmov otec vôbec nezdokladoval, pretože odignoroval výzvu okresného súdu. Otec tak vyslovene
zmaril možnosť objektívne zistiť jeho príjmy, čím nebola splnená požiadavka zistenia skutočného
stavu veci. Konanie otca bolo po celú dobu konania nedôveryhodné, upravoval svoje príjmy a aj
výdavky. „Matka, ktorá má rovnako príjmy nielen zo závislej činnosti, ale aj z podnikateľskej činnosti,

bola schopná zdokladovať svoje príjmy presne v súlade s výzvou konajúceho súdu. Matka predložila
výplatnépásky,daňovépriznania,účtovnúzávierkuaajpotvrdenieopriebežnomvýsledkuhospodárenia
spoločnosti za rok 2024. Matka úplne odhalila svoje majetkové a zárobkové pomery a možnosti, žiaden
príjem nezatajila, čo ale nemožno konštatovať o otcovi.“ Pokiaľ bola matka schopná predložiť všetkuvyžiadanú dokumentáciu, aj potvrdenie o priebežnom výsledku za rok 2024, nie je zrejmé, prečo otec
takéto potvrdenie poskytnúť nevedel. Je prekvapivé, že okresnému súdu postačilo vyjadrenie otca o
nemožnosti predložiť potvrdenie. Okresný súd zostal pri zisťovaní skutočných príjmov otca nečinný.

Rozsudok v časti výroku o zvýšení výživného vychádza z nesprávnych záverov okresného súdu a nemá
podklad vo vykonanom dokazovaní.
22. V odvolaní matka uviedla, že pri úprave bežného styku otca s maloletou okresný súd vychádzal z
dohody rodičov maloletej, rovnako tomu tak bolo aj v ďalšej osobitnej úprave styku otca s maloletou s
výnimkou letného styku. Každý rodič navrhoval jeho odlišnú úpravu. Matka navrhovala ponechať úpravu

letného styku v rozsahu 10 dní v júli a aj v auguste. Otec navrhol predĺžiť letný styk na 15 dní pre oba
mesiace, čomu okresný súd vyhovel a zmenil pôvodnú úpravu letného styku, ktorý predĺžil. Okresný
súd mal za to, že táto úprava je v záujme maloletej. Rozhodnutie o predĺžení letného styku okresný súd
založil na zistení, že maloletá má pozitívny vzťah k otcovi, čo vyplývalo z predchádzajúceho konania
a aj z odborného poradenstva vykonaného v konaní (Poradenstvo). Maloletá sa spolu s účastníkmi
konania zúčastnila Poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (Úrad). Jeho závery

boli okresnému súdu predložené v podobe Správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa
21.10.2024, vypracovaného p. L. M. L., psychologičkou Úradu (Správa). Podľa Správy má maloletá
pozitívny vzťah k obom rodičom, matka je naďalej primárnou vzťahovou osobou maloletej. Maloletá
hovorí spontánne o oboch rodičoch. Maloletá taktiež uviedla, že by jej vyhovovalo zachovanie aktuálnej
úpravy 10 dní, čo odôvodnila obavami, že by jej chýbala „maminka a I.“ pri dĺžke styku 15 dní, pretože

by s nimi vtedy nemohla byť. Záver Správy je podľa matky: „Maloletá má pozitívny vzťah k obom
rodičom. V rámci prázdnin si želá tráviť s otcom 10 dní, tak, ako to bolo doteraz.“ Maloletá jasne a
zrozumiteľne prejavila svoj názor, ktorý ale konajúci súd nerešpektoval. Zmena úpravy bola založená
na jedinom konštatovaní obsiahnutom v Správe, podľa ktorého „časová percepcia vzhľadom na vek
maloletej nemusí byť ešte na tak adekvátnej úrovni, aby takmer s ročným predstihom vedela rozlíšiť

medzi dobou 10 a 15 dní.“ Okresný súd mal prihliadnuť aj na skutočnosť, že maloletá bude v čase
letných prázdnin, keď sa bude predĺžený styk realizovať, takmer o rok staršia. Viac sa okresný súd
tejto problematike nevenoval. V Správe sa uvádza, že spolupráca prebehla v krátkom čase, s maloletou
boli realizované tri samostatné konzultácie. Z tohto počtu stretnutí nie je možné získať dostatočný
prehľad o tom, ako maloletá vníma čas a jeho plynutie. Tomu patrične zodpovedá aj formulácia zvolená

psychológom „nemusí byť ešte“, čo ale neznamená, že nie je. Toto konštatovanie psychológa je nutné
označiť za pochybnosť, ktorá nemôže byť podkladom pre zmenu dĺžky styku, najmä keď ide o takto
vágne vyjadrenie. Smerodajný podľa matky mal byť preto jedine záver správy, ktorý navrhoval zachovať
úpravu 10 dní. Maloletá si možno nevie úplne jednoznačne predstaviť rozdiel medzi 10-timi a 15-timi
dňami, avšak jednoznačne vie posúdiť, či jej je niekde dlho. Matka uviedla, že maloletá jej viackrát

hovorila, že jej je u otca dlho, že u neho nechce tráviť toľko času. Spočiatku maloletá svoj postoj
obhajovala tým, že otec jej nevytváral dostatočne podnetné prostredie, čo sa ale v priebehu konania
zlepšilo. Zvýšenie podnetnosti prostredia u otca, ale za žiadnych okolností nevyriešilo ďalší „pálčivý
problém maloletej, a to je absencia Matky.“ Maloletá žije s matkou v spoločnej domácnosti, je na matku
naviazanáajejabsenciupodlhšiudobuvýraznevníma.Maloletávminulostitrpelaseparačnouúzkosťou

a obavami o matku, ktoré u nej vznikli v dôsledku konania otca. Obavám maloletej bolo preto potrebné
venovať primeranú pozornosť. Maloletá opakovane ťažko znášala odlúčenie od matky, a to nielen
počas letných prázdnin. Pred začiatkom letného styku matka maloletú zakaždým intenzívne presviedča,
jedným z hlavných faktorov, ktoré maloletú upokoja a prečo sa napokon nechá presvedčiť, sú spoločné
telefonáty. Tieto ale otec maloletej opakovane neumožňuje v takom rozsahu, ako žiada maloletá, resp.

v akom sa maloletá dohodne s matkou. Maloletá je školopovinná, vnímanie času sa u nej práve v tomto
období zreálňuje, vníma rozdiel medzi dňami, keď navštevuje školu a dňami, kedy v škole nie je a
čas trávi s matkou alebo s otcom. Nemusí ihneď vnímať časový rozsah 15 dní, ale je nepochybné, že
rozumie, keď bude niečo dlhšie trvať.
23. Matka vyčítala okresnému súdu, že rozhodol o predĺžení letného styku napriek tomu, že závery

z vykonaného dokazovania svedčili o opaku. Z predložených dôkazných prostriedkov je zrejmé, že
zmena letného styku v podobe predĺženia nie je vyhovujúca. Výrok o predĺžení letného styku je v
priamom rozpore so závermi Správy, kde sú vyjadrené obavy maloletej, ktorým nebola venovaná žiadna
pozornosť. Maloletá môže mať výborný vzťah s otcom, napriek tomu jej nemusí vyhovovať jeho dlhšia
starostlivosť, čo maloletá aj uviedla matke. Okresný súd nesprávne vyhodnotil závery z jednotlivých

dôkazných prostriedkov. Pokiaľ by pri ich vyhodnocovaní konal tak, ako podľa matky mal a posudzoval
by ich vo vzájomnej súvislosti, dospel by k zisteniu, že predĺženie letného styku nie je vhodné.
24. V odvolaní matka namietala, že okresný súd nezohľadnil názor maloletej, ktorá sa zúčastnila
poradenstva, výsledkom ktorého je Správa, v nej je zachytený názor maloletej. Názor, v súlade s ktorýmsi maloletá želala zachovať úpravu letného styku v trvaní 10 dní, ktorý korešpondoval s návrhom matky.
V súlade s § 43 Zákona o rodine maloletá samostatne a slobodne vyjadrila svoj názor, ktorému mala
byť venovaná patričná pozornosť primeraná jej veku a rozumovej vyspelosti. Bolo úlohou okresného

súdu prihliadať na názor maloletej a sledovať jej najlepší záujem, avšak okresný súd, podľa matky,
konal v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletej, na jej názor vôbec neprihliadol a letný styk
predĺžil. Sporné predĺženie je založené na konštatovaní psychológa podľa ods. 44., ktorému okresný
súd venoval pozornosť, avšak názoru maloletej a jemu zodpovedajúcemu záveru Správy pozornosť
nevenoval. Okresný súd taktiež uprednostnil záujem otca pred záujmom maloletej, keď v odôvodnení

rozsudku konštatoval, že „Otec, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov, sa stretáva s maloletou v
obmedzenom rozsahu a rovnako by chcel s maloletou tráviť čo najviac času tak, ako matka maloletej.“
Formálne platí, že matka trávi viac času s maloletou. Reálny čas, ktorý matka trávi s maloletou, je
porovnateľný s časom, ktorý trávi s otcom. Maloletá tak môže nadobudnúť dojem, že na jej názoroch
nezáleží a nie sú podstatné. Ak by okresný súd zohľadnil názor maloletej, nerozhodol by o predĺžení
letného styku, ale ponechal by pôvodnú úpravu, ktorá maloletej podľa jej vlastných slov vyhovuje.

25. V odvolaní matka opakovane zdôrazňovala pasivitu otca pri zdokladovaní jeho príjmov ani výrok o
zvýšení výživného rovnako nekorešponduje s najlepším záujmom maloletej, ktorá má právo podieľať
sa na životnej úrovni otca, čo bolo jeho účelovým konaním zmarené. Otec cielene nezdokladoval svoje
príjmy a výdavky, okresný súd napriek tomu, na podklade takto upravených a možno povedať zatajených
príjmov, rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného. Otec má príjmy zo závislej činnosti a aj z

inej ako závislej činnosti. Otec je jediným spoločníkom v jeho spoločnosti, tejto sa darí, zvyšujú sa jej
tržby, zisk, narastá hodnota jej majetku. Otec taktiež užíva dve osobné motorové vozidlá, ktoré vlastní
jeho spoločnosť. Bolo povinnosťou otca riadne a náležite zdokladovať svoje príjmy, a to z oboch druhov
činností. Otec nepredložil účtovnú závierku jeho spoločnosti za rok 2023, predložil len daňové priznanie.
Otec tak svoje príjmy zdokladoval len čiastočne. Ohľadne podkladov o hospodárení spoločnosti v roku

2024 kuso uviedol, že nie je schopný predložiť takýto doklad, čo okresný súd bez ďalšieho akceptoval.
Akceptovanie tohto „vysvetlenia“ otca je viac ako prekvapivé, a to najmä pri zohľadnení faktu, že na
situácie, keď si rodič nesplní povinnosť preukázať jeho príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, pamätal zákonodarca v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v poslednej vete. Pre tieto prípady
zákon stanovuje domnienku, podľa ktorej platí, že ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa,

že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20–násobok sumy životného minima. Táto
domnienka má „motivovať“ povinného rodiča k riadnemu zdokladovaniu jeho príjmov, aby bolo možné
objektívne určiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Ak napriek výzve súdu povinný rodič
nezdokladuje svoje príjmy, uplatní sa táto domnienka o výške príjmu povinného rodiča. Okresný súd,
preto pri zistení, že otec nezdokladoval svoje príjmy v zmysle jeho výzvy, mal postupovať podľa § 63 ods.

1 Zákona o rodine a vychádzať z priemerného mesačného zárobku otca vo výške 20- násobku životného
minima, t. j. zo sumy 5 479,80 eur (20 x 273,99 eur) a z takto určeného príjmu otca určiť výživné na
maloletú.Kuplatneniutejtodomnienkyokresnýsúdnepristúpil,hocibolinatosplnenépodmienky,čímsa
dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože neaplikoval príslušnú právnu normu, ktorú aplikovať
mal. Určená výška výživného v sume 350,- eur je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, pretože

okresný súd pri jej určení túto nestanovil zo zárobku určeného postupom podľa § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Výška bežných výdavkov maloletej nebola správne určená. V tejto súvislosti poukázala na
publikáciu Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné (Metodika). Otcove
príjmy (pri uplatnení domnienky o príjme) mali byť ustálené vo výške 5 479,80 eur. Maloletá má X rokov a
ježiačkouX.stupňazákladnejškolyaotecmálenjednuvyživovaciupovinnosťvočimaloletej.Maloletáje

zverená do osobnej starostlivosti matky. Na základe týchto skutočností výška tzv. tabuľkového výživného
dosahuje sumu vo výške 1 095,96 eur. Výživné zvýšené na sumu 350,- eur predstavuje 1/3 tzv.
tabuľkového výživného a matka žiadala výživné na maloletú vo výške 650,- eur mesačne, čo zodpovedá
1/2 mesačných nákladov vyčíslených matkou na uspokojenie potrieb maloletej a ktoré predstavuje
približne 2/3 tzv. tabuľkového výživného. Výživné zvýšené na sumu 350,- eur mesačne nezodpovedá ani

tzv. tabuľkovému výživnému pri „zistenom“ príjme otca vo výške 2.230,- eur, kde tzv. tabuľkové výživné
dosahuje sumu vo výške 446,- eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých
častiach zmenil tak, že „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý rok počas letných prázdnin
od 1. 7. od 10:00 hod. do 10. 7. do 18:00 hod. a od 1. 8. od 10:00 hod. do 10. 8. do 18:00 hod., kedy sa
nebude realizovať bežná úprava styku. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo

výške 650,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od
2.11.2023. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.11.2023 do rozhodnutia súdu súd povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 100,00 € k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.“26. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že „vyjadruje svoj súhlas s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.“
27. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok

považuje za vecne správny v celom rozsahu a mal za to, že rozsudok odzrkadľuje najlepší záujem
maloletého dieťa a je výsledkom rozsiahleho dokazovania, písomných vyjadrení a predložených listín
a dôkazov, ako aj výsluchu strán sporu. Matka od začiatku konania vedeného na okresnom súde
predkladala výdavky a náklady na maloletú, ktoré boli abnormálne prevýšené a v mnohých položkách
nedôvodné, a to najmä pokiaľ išlo o položky, ktoré nesúvisia s bežnou výživou maloletého dieťaťa,

a to prihliadnuc na vek maloletého dieťaťa – A. B.. pričom v tejto súvislosti poukázal aj na samotné
odôvodnenie rozsudku okresného súdu ods. 29. Otec sa podieľa na úhrade mimoriadnych nákladov
na maloletú dcéru a aj sa snažil s matkou komunikovať, že niektoré mimoriadne náklady sú nad
rámec, nepodstatné, nedôvodné a len umelo vytvárané zo strany matky (každý mesiac návšteva
dentálneho hygienika a pod.). Matka sama v odvolaní konštatuje, že otec s časovým odstupom síce,
ale tieto mimoriadne náklady uhradí, pričom medzi rodičmi nebola upravená doba na úhradu týchto

výdavkov,apretotútočasťodvolania(bod13)považovalzanedôvodný.Nenastalatakázmenapomerov,
ktorá by mala viesť k úprave vyživovacej povinnosti otca voči maloletej akú požaduje matka, a teda
zvýšenie o viac ako trikrát oproti pôvodnej úprave (200,- eur) a taktiež nie je akceptovateľné prenesenie
financovania nadštandardného životného štýlu a potrieb matky na otca maloletej. Poukázal na ods.
34. odôvodnenia rozsudku Otec počas konania riadne preukázal svoje výdavky a náklady, ktoré má

v súvislosti s bývaním, základnými životnými potrebami, starostlivosťou o svoju dcéru a predložil do
konania aj prehľad príjmu, daňové priznanie za príslušné obdobie, preto určenie vyživovacej povinnosti
otca je zo strany súdu objektívne, vychádzajúc z podkladov a výpovede samotného otca v rámci
konania. To, že matka poukazuje vo svojom odvolaní na to, že otec vlastní motorové vozidlá v hodnote
dvojizbového bytu v J. J., resp. F. je pre konanie bezpredmetné, nakoľko otec resp. jeho spoločnosť

sa zaoberá kúpou a predajom vozidiel, aj keď na nich určité obdobie jazdí, avšak za účelom ďalšieho
predaja, čiže nejde o jeho majetok, ale vec určenú na ďalší predaj v súvislosti s jeho podnikateľskými
aktivitami.
28. K časti odvolania voči výroku I. rozsudku o úprave styku otca s maloletou uviedol, že nie je zrejmé,
prečo odvolanie smeruje aj voči tomuto výroku, nakoľko takto nastavený styk otca s maloletou – bežný

styk,akoajstykpočasprázdnin,otecvrámcikonaniaurobilústupok,kedymatkeprenechaljedenvíkend
v kalendárnom mesiaci, aby matka nebola ukrátená o voľný čas trávený s maloletou (pôvodná úprava
bola 2x párny víkend v kalendárnom mesiaci a 1x nepárny víkend v kalendárnom mesiaci, kedy mal otec
právo na styk s maloletou), a tým žiadal predĺženie obdobia počas letných prázdnin na 15 dní v júly a 15
dní v auguste. Takto nastavený styk maloletej s rodičmi je v jej najlepšom záujme, kedy je čas víkendov

a letných prázdnin rozvrhnutý rovnomerne pre každého rodiča a maloletá môže rozvíjať svoj vzťah ako s
matkou, ktorej je zverená do osobnej starostlivosti, takže s ňou trávi podstatne viac času, tak aj s otcom.
Čo sa týkalo ,,vyjadrení maloletej“, ktoré matka prezentovala v rámci konania, tak tieto sú neobjektívne,
ide najmä o vyfabulované vyjadrenia matky a nie maloletej, ktorými matka zahlcovala okresný súd počas
konania, a to výlučne pre svoj prospech, nehľadiac na požiadavky a záujmy maloletej. Žiadal krajský

súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
29. Matka vo svojom rozsiahlom vyjadrení k vyjadreniu otca, na znenie ktorého sa odvolacím súdom na
tomto mieste odkazuje, v celom rozsahu zotrvala na ňou podanom odvolaní a jednotlivých argumentoch
v ňom obsiahnutých, zdôraznila, že napadnutý rozsudok v ňou napádaných častiach nezohľadňuje
najlepší záujem maloletej, ktorý je pre ňu prvoradý. Žiaden z matkou označených nákladov maloletej,

podľa matky, nie je možné označiť za nadbytočný, či neprimeraný veku a potrebám maloletej. Otec
neustále argumentoval tým, že matka žiada mnohonásobné zvýšenie oproti výške určenej v prvom
konaní, avšak otec úplne opomenul fakt, že pôvodná výška výživného v sume 200,- eur mesačne bola
iba kompromisom, aby sa zbytočne nepredlžovalo prvé konanie a ani v danom čase nezohľadňovala
potreby maloletej. Aj samotný otec v prvom konaní žiadal výživné v oveľa vyššej sume (500,- eur

mesačne). Je pochopiteľné, že otec považuje výrok v časti o zvýšenie výživného za správny, na podporu
svojej argumentácie poukázal na ods. 29. rozsudku. Otec vo svojom vyjadrení namietal výdavky matkou
vyčíslené na detské oslavy a dovolenky „v luxusných hoteloch a cestovanie prvou triedou“. Tieto náklady
zahrnula matka z dôvodu, že otec s maloletou neuskutočňoval žiadne z týchto aktivít, a preto sa ich
nedostatok snažila matka maloletej vynahradiť a uviedla ich do rozpisu. Otcom je opomínaný fakt, že aj

on sám v prvom konaní o úpravu práv a povinností k maloletej žiadal 2,5 násobok priznaného výživného,
t. j. 500,- eur pre vtedy 3-ročné dieťa. Pre úhradu mimoriadnych výdavkov platí, že otec tieto síce
nakoniec uhradí, ale úhrade predchádza dlhodobé ignorovanie opakovaných žiadostí matky o úhradu
a neustále odďaľovanie platieb otcom. Frekvenciu dentálnej hygieny nastavuje samotný zubný lekár,resp. dentálny hygienik, a to podľa stavu chrupu pacienta. V prvom rade nebola správne určená výška
nákladov potrebných na uspokojenie bežných potrieb maloletej. Okresný súd určil výšku výživného zo
sumy 697,- eur, ide o súčet nákladov na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, školné, školský klub, baletný a

lezecký krúžok, vitamíny a lieky a konštatoval, že aj pomerné náklady na bývanie v sume 200,- eur patria
medzi bežné výdavky. Otec predložil len to, čo mu vyhovovalo a takpovediac „sedelo“ do jeho konceptu.
Nepredložil ani účtovnú závierku, ani správu o priebežnom výsledku hospodárenia jeho spoločnosti,
a to napriek tomu, že ho na to okresný súd vyzýval. Podľa vedomostí matky sa otec nevenuje kúpe
jazdených motorových vozidiel, ich úprave, oprave a následnému predaju, ale naopak. Ak si otec môže

dovoliť používať hneď 2 luxusné motorové vozidlá značky BMW v hodnote cca 240.000,- eur, určite
má dostatok financií na uspokojovanie potrieb maloletej vo forme zvýšeného výživného požadovaného
matkou vo výške 650,- eur mesačne.
30. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že žiadala letný styk dokonca skrátiť, takže jej následný návrh
ponechať pôvodnú úpravu je potrebné považovať za ústupok z jej strany. Na úprave bežného styku sa
účastníci dohodli, táto nebola nijako podmienená, rozhodne nie predĺžením letného styku ako otec mylne

uviedol. Tvrdenia vo vyjadrení otca sú výsledkom nesprávnej interpretácie, keď opomenul, že úprava
bežného styku sa menila výlučne z dôvodu najlepšieho záujmu maloletej, čo napokon uviedol aj okresný
súd v ods. 30. odôvodnenia rozsudku. Matka sa naďalej nevie ubrániť dojmu, že otec sleduje výlučne
svoje vlastné záujmy a tieto radí nad záujmy maloletej. Matka má za to, že neboli splnené podmienky
pre predĺženie letného styku, ktorý nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej, a preto navrhla, aby

odvolací súd zmenil rozsudok v súlade s jej odvolacím návrhom.
31. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Odvolací súd na tomto mieste potom odkazuje na celé obsahové a rozsahové vyjadrenie
otca k vyjadreniu matky. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v
celom rozsahu.

32. K doručenému vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v rozsiahlom podaní na č.l. 520 a nasl. spisu a na
ktoré obsahové a rozsahové podanie odvolací súd na tomto mieste odkazuje. Matka uviedla, že naďalej
v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a dôvodoch tam uvedených ako i na odvolacom návrhu.
33. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníčkou

(§ 359 Civilného sporového poriadku) - proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti napádajúcej výrok o úprave styku otca s maloletou

počas letných prázdnin nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo výrokoch o výživnom, o nedoplatkoch na výživnom,
o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti na výživnom, o zmene rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 37P/54/2020-1123 zo dňa 13.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 11CoP/2/2022-1314 zo dňa 13.07.2022 v časti výživného na maloletú A., o nároku na

náhradu trov konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v
zmysle § 398 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 391 CSP a § 2 ods. 1 CMP.
34. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľky a v ňom tvrdených
skutočnostiach,taknarozhodnutiekrajskéhosúdu,akosúduodvolacieho,vzmyslepodanéhoodvolania
nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo

odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín
a vykonaných dôkazov Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č.
64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
35. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľky, pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu, ktorým
rozhodol tak, že „každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 18:00
hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., kedy sa nebude realizovať bežná úpravastyku.“, odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom, ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo.
Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je
viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto
svoju povinnosť podľa zistení odvolacieho súdu, vo veci určenia styku počas letných prázdnin, napriek

odvolaniu odvolateľky, splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe
odôvodnil svoje rozhodnutie v predmetnej časti, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd ďalej
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.
V posudzovanom prípade v rovine úpravy styku počas letných prázdnin súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie o úprave styku v časti letných prázdnin aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Okolnosti namietané odvolateľkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by

nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
36. Posúdením odvolateľkou produkovaných odvolacích námietok, v rovine úpravy styku počas letných
prázdnin, vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil
ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd.
37. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
38. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, v zmysle ktorých namietala, že rozhodnutie okresného
súdu v časti úpravy styku počas letných prázdnin je v rozpore so záujmom maloletej A., keďže okresný
súd nerozhodol podľa jej vyjadrení, odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že podľa jedného zo

základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v Čl. 4 CMP, ktoré odvolací súd aplikuje
pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, tak koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva
maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému

právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný
nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem
maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s
ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov. I. ÚS 378/2019).

39. Odvolací súd konštatuje, že maloleté dieťa, tak ako v prejednávanej maloletá A., ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,
ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a úrovni (viď čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Okresný súd, podľa zistení odvolacieho
súdu, prejavený názor maloletej A. poznal a dostatočne sa s ním aj zaoberal. Pripomína odvolací súd na

tomtomieste,žeajz§43ods.1zákonaorodinevyplýva,žemaloletédieťamáprávovyjadriťsamostatne
a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté, ktoré právo bolo riadne
dodržané. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku
a rozumovej vyspelosti. Treba však pripomenúť, že síce názoru dieťaťa je potrebné venovať patričnú

pozornosť, avšak napriek tomu, je len vodítkom k rozhodnutiu (bližšie v odôvodnení tohto rozhodnutia
nižšie).
40. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho
najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), prijatého Výborom na jeho šesťdesiatom druhom zasadnutí (14.
január - 1. február 2013) je pojem „najlepší záujem dieťaťa“ nesmierne komplexný a jeho obsah

treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Zákonodarca, sudca, správny, sociálny alebo školský
orgán budú schopní práve prostredníctvom výkladu a vykonávania čl. 3 ods. 1 v súlade s ostatnými
ustanoveniami Dohovoru vyjasniť pojem a použiť ho v konkrétnej situácii. Najlepší záujem dieťaťa je
však zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnejsituácie dotknutého dieťaťa, v prejednávanej veci mal. A., zohľadniť pritom jej osobný kontext, situáciu a
potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle
špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa, k čomu v konaní pred okresným súdom vo veci

rozhodnutia o úprave styku maloletej A. s otcom počas letných prázdnin, napriek námietkam matky,
podľa zistení odvolacieho súdu, došlo.
41. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom matky, v rovine úpravy styku maloletej s otcom počas letných
prázdnin, považuje odvolací súd na tomto mieste za dôležité uviesť s poukazom na Metodiku –
Participačné práva dieťaťa, že zisťovanie názoru dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom na zistenie

skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch účastníka konania. Ide o úkon sui generis, ktorým
súd poskytuje priestor na realizáciu participačných práv dieťaťa. Zistený názor dieťaťa je podstatným,
ale nie jediným vodítkom, pri identifikácii najlepšieho záujmu dieťaťa. Matka vyčítala okresnému súdu,
že nezohľadnil, že v rámci prázdnin si želá tráviť s otcom 10 dní tak, ako to bolo doteraz, pričom
maloletá mala jasne a zrozumiteľne prejaviť svoj názor, ktorý ale okresný súd nerešpektoval. Podľa
zistení odvolacieho súdu má maloletá pozitívny vzťah k obom rodičom. Ak matka v odvolaní uvádzala,

že zmena úpravy styku bola založená na jedinom konštatovaní okresného súdu obsiahnutom v Správe,
podľa ktorého „časová percepcia vzhľadom na vek maloletej nemusí byť ešte na tak adekvátnej úrovni,
aby takmer s ročným predstihom vedela rozlíšiť medzi dobou 10 a 15 dní“, tak odvolací súd uvádza, že
toto bol len jeden z dôvodov, pretože okresný súd okrem iného uviedol, že vzhľadom na vek maloletej,
nemusí byť na takej úrovni, aby takmer s ročným predstihom vedela rozlíšiť medzi dobou 10 a 15 dní

a tiež prihliadal aj na túto skutočnosť, že maloletá, pokiaľ dôjde k stretávaniu počas letných prázdnin,
bude skoro o rok staršia, že otec môže využiť tento čas na to, aby sa venoval maloletej a trávil s ňou čas,
k čomu pristupujú i skutočnosti vyplývajúce z celého napadnutého rozsudku s dôrazom najmä na ods.
29. napadnutého rozsudku, z ktorého okrem iného vyplýva, že v Článku 18 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa a je na rodičoch, ako sa prispôsobia
potrebám svojho dieťaťa, ktoré tak veľmi majú radi. Rodičia sa musia, v záujme svojho dieťaťa, naučiť
spolu komunikovať, spolupracovať, spoločne vychovávať svoje dieťa a nečakať, že za nich bude o
ich dieťati zakaždým pri ich nezhode rozhodovať súd. Jedine samotní rodičia môžu zabezpečiť zdravý
psychickýafyzickývývinsvojhodieťaťa,pretorozhodnutieokresnéhosúduoúpravestykupočasletných

prázdnin nemôže byť v rozpore s najlepším záujmom maloletej A., a to i napriek jej vyjadreniu, ktoré
vyplýva zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina z poradensko-psychologického procesu vo veci poradenstva s maloletou A. B. zo dňa 21.10.2024,
že by jej vyhovovalo ponechať aktuálnych 10 dní, maloletá sa obáva, že by jej pri 15-tich dňoch chýbala
maminka a I. (I. pes), pretože by s nimi nemohla v tom čase vôbec byť. Z vyjadrenia maloletej teda

vyplýva to, čo by maloletej vyhovovalo ponechať aktuálnych 10 dní a že sa obáva, že by jej pri 15-
tich dňoch chýbala maminka, čo však rozhodne nepredstavuje kategorické odmietanie riešenia situácie,
aké prijal okresný súd a nemožno len z týchto jej vyjadrení, bez ďalšieho, vyvodiť že by rozhodnutie
okresného súdu v zodpovedajúcej časti bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z 09.08.2017 konštatoval, že: „...nie je možné,

abyvšeobecnésúdystanoviskomaloletéhodieťaťabezďalšiehoprevzaliaabyzaložilisvojerozhodnutia
iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov.“ (rozsudok ESĽP vo
veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body 57 - 59). Ak matka v odvolaní uvádza, že „...Z tohto
počtu stretnutí nie je možné získať dostatočný prehľad o tom, ako Maloletá vníma čas a jeho plynutie.
Tomu patrične zodpovedá aj formulácia zvolená psychológom „nemusí byť ešte“, čo ale neznamená,

že nie je. Toto konštatovanie psychológa je nutné označiť za pochybnosť, ktoré nemôže byť podkladom
pre zmenu dĺžky styku, najmä keď ide o takto vágne vyjadrenie“, tak potom vnímanie času nemožno
vyhodnotiť ani v neprospech rozhodnutia okresného súdu o určení styku počas letných prázdnin v trvaní
15 dní.
42. V odvolaní matka uviedla, že formálne platí, že „Matka trávi viac času s Maloletou. Reálny čas, ktorý

Matka trávi s Maloletou, je porovnateľný s časom, ktorý trávi s Otcom.“, ktorá odvolacia argumentácia
matky zostala výlučne vo všeobecnej rovine, bez ďalšej bližšej konkretizácie a špecifikácie skutočností,
a to primárne v časovom rámci, ktoré matka posudzovala, preto odvolací súd nemohol vyhodnotiť túto
argumentáciuakotakú,ktorábymalavplyvnavecnúsprávnosťmatkounamietanýchzáverovokresného
súdu v tejto rovine.

43. V odvolaní matka uviedla, že „Maloletá tak môže nadobudnúť dojem, že na jej názoroch nezáleží
a nie sú podstatné. Ak by konajúci súd zohľadnil názor Maloletej, nerozhodol by o predĺžení letného
styku, ale ponechal by pôvodnú úpravu, ktorá Maloletej podľa jej vlastných slov vyhovuje. Konajúci
súd síce využil postup podľa ust. § 38 CMP v spojitosti s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, zisťovalnázor Maloletej, avšak naň neprihliadol a nevenoval mu náležitú pozornosť. Rozsudok v časti výroku
o letnom styku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko konajúci súd nekonal v
najlepšomzáujmeMaloletej.“Odvolacísúd,vsúvislostisposúdenímtejtoargumentáciematky,považuje

za podstatné, s poukazom na vyššie už uvedené všeobecno - teoretické východiská pri posudzovaní
najlepšieho záujmu maloletej A., zdôrazniť, že maloletá bola vypočutá, jej názoru bola venovaná
dostatočná pozornosť zo strany okresného súdu. Vyhodnocovanie názoru maloletej A. bolo plne v
kompetencii okresného súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov detí o tom,
čo je pre ne vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo, naopak, nie ( len primerane a opodporne Nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010).
44. Vo vyššie uvedených ohľadoch je rozhodnutie okresného súdu dostatočne odôvodnené, lebo
berie do úvahy, respektíve hodnotí všetky relevantné skutočnosti a dostatočne reflektuje, podľa
odvolacieho súdu, aj napriek odvolacím námietkam matky, najlepší záujem dieťaťa v tomto konkrétnom
prejednávanom prípade. Z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie, v časti týkajúcej sa letného
prázdninového styku otca s maloletou, nepredstavuje neprípustný zásah do práva maloletej A. na

súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a v spojení s tým do práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do rodinného života podľa čl. 10 ods. 2 Listiny. Rozsah styku nastavený napadnutým
rozhodnutím v časti úpravy styku počas letných prázdnin nijak významne nezasahuje do práv
odvolateľky a ani maloletej A., respektíve nijak neoslabuje ich postavenie. Okresný súd upravil styk
maloletej A. počas letných prázdnin potom dostatočne a po zvážení všetkých dôležitých aspektov

daného prípadu (vek maloletej, posúdenie jej názorov komplikované vzťahy) a najlepší záujem dieťaťa
vyhodnotil v súlade s vyššie popísanými ústavnoprávnymi požiadavkami.
45. Krajský súd teda v rovine prijatých záverov okresného súdu v napadnutom rozsudku, a to v časti
úpravy styku otca s maloletou A. počas letných prázdnin, napokon považuje za potrebné len primerane
a podporne poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011

z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa,
neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu
prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
46. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu
prvej inštancie v rovine úpravy styku mal. A. s otcom počas letných prázdnin tak, ako okresný súd

uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti, okresný súd, podľa
zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci
zodpovedajúce výroku o úprave styku mal. A. s otcom počas letných prázdnin, preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zodpovedajúcej časti potvrdil ako vecne správne rozhodnutie
cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia v časti o úprave styku mal. A. s otcom počas letných prázdnin. Súdom prvej inštancie
zvolenej argumentácii v tejto rovine podľa odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti,
dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom
chráneného subjektu, vytknúť. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu o úprave styku mal. A. s otcom
počas letných prázdnin, odvolací súd vyhodnotil ako súladné i s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorý zdôrazňuje, že pokiaľ súdy rozhodujú vo veciach dotýkajúcich sa detí, musia sa zaoberať
najlepším záujmom dieťaťa, ktorý má pri ich rozhodovaní prvoradý význam (napr. rozsudok vo veci
Strand Lobben a ďalší proti Nórsku zo dňa 30.11.2017 č. 37283/13).
47. Matka v odvolaní namietala aj rozhodnutie okresného súdu v časti o zvýšení výživného na mal.
A., ktoré podľa matky nebolo prijaté na podklade správne a úplne zisteného skutočného stavu veci.

Matka žiadala zvýšiť výživné z dôvodu zmeny pomerov u maloletej, ktorá nastúpila na povinnú školskú
dochádzku. Okresný súd preto, podľa matky, pri zistení, že otec nezdokladoval svoje príjmy v zmysle
jeho výzvy, mal postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať z priemerného mesačného
zárobkuotcavovýške20-násobkuživotnéhominima,t.j.zosumy5479,80eur(20x273,99eur)aztakto
určeného príjmu otca určiť výživné na maloletú. K uplatneniu tejto domnienky okresný súd nepristúpil,

hoci boli na to splnené podmienky, čím sa podľa matky dopustil nesprávneho právneho posúdenia,
pretože neaplikoval príslušnú právnu normu, ktorú aplikovať mal. Určená výška výživného v sume 350,-
eur je podľa matky výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, pretože okresný súd pri jej určení
túto nestanovil zo zárobku určeného postupom podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Matka v odvolaní
namietala i výšku bežných výdavkov maloletej ustálenej okresným súdom, ktorá podľa nej nebola

okresným súdom správne určená, a to nielen v súhrne, ale ani jednotlivo. Podľa zistení odvolacieho súdu
vods.26.napadnutéhorozsudkukonštatoval,žematka„uviedlarozpismesačnýchnákladovpotrebných
na uspokojovanie potrieb maloletej A. - bývanie, energie 200,- eur mesačne, preprava, pohonné hmoty,
odvoz do a zo školy, odvoz do a z krúžkov 80,- eur mesačne, školné 108,33 eur mesačne, školský klub25,- eur mesačne, triedny fond 1,66 eur mesačne, školské pomôcky 12,50 eur mesačne, úbor na telesnú
výchovu 9,83 eur mesačne, spolu 157,32 eur mesačne, mimoškolské aktivity - baletný krúžok 23,33 eur
mesačne, lezecký krúžok 36,- eur mesačne, topánky na lezenie 1,83 eur mesačne, úbor na balet 7,16

eur mesačne, výdavky spolu mesačne 68,32 eur, strava 300,- eur mesačne, oblečenie a obuv mesačne
spolu 74,98 eur, zdravotná starostlivosť - zubár 39,17 eur mesačne, 2-krát ročne preventívna prehliadka,
RTG,vŕtanie,dentálnahygienatrhanie,voľnopredajnéliekyavýživovédoplnky80,-eurročne,čoje6,66
eur mesačne, nefrologické lieky, liek D - manóza 25,76 eur, Nefro panon 13,79 eur, spolu mesačne 79,89
eur, hygiena, drogéria 100,- eur mesačne, kaderníčka 2,50 eur mesačne, výlety a dovolenky 2 500,-

eur ročne, čo je 208,33 eur mesačne, extra výdavky - narodeninová oslava 800,- eur ročne, lyžiarska
výstroj 352,- eur ročne, mesačne spolu 95,99 eur, teda mesačné náklady predstavujú 1 367,33 eur.“ V
ods. 32. okresný súd uviedol, že „pričom otec uznal výdavky maloletej v písomnom vyjadrení a to školné
108,- eur mesačne, školský klub 25,- eur mesačne, baletný a lezecký krúžok spolu 59,33 eur mesačne,
pomernú časť na bývanie 200,- eur mesačne, oblečenie 74,98 eur mesačne a stravu vo výške 300,- eur
mesačne, teda bežné výdavky vo výške 567 eur, na pojednávaní však otec spochybnil výdavky čo sa

týka výdavkov na oblečenie, obuv, pretože otec má tiež tieto výdavky, keďže musí zakupovať rovnako
tieto veci, pokiaľ je maloletá u neho a rovnako musí nakupovať aj hygienu tak ako matka, ktorá uvádza
výdavok na hygienu vo výške 100,- eur mesačne, súhlasil s výškou výdavkov, ktoré vyčíslila matka v
sume 79,89 eur mesačne čo sa týka vitamínov, liekov, ktoré matka nakupuje maloletej v súvislosti so
zhoršeným zdravotným stavom, ostatné výdavky považoval za neprimerané veku a potrebám maloletej.

Bežné výdavky maloletej na stravu, ošatenie, obuv, hygienu (podľa názoru súdu okolo 50 eur), školné,
školský klub, baletný a lezecký krúžok, vitamíny, lieky sú vo výške okolo 697 eur a na bývanie 200 eur
mesačne. Otec najskôr uznal výdavky na ošatenie a obuv, neskôr tieto spochybnil. Výdavky na ošatenie,
obuv a hygienu považuje súd za opodstatnené, keďže maloletá je v starostlivosti matky, u ktorej trávi
viac času a teda výdavky na tieto potreby sú vyššie ako u otca.“ V súvislosti s touto argumentáciou

matky považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že v ods. 32. napadnutého rozsudku okresný súd
uviedol, že „Bežné výdavky maloletej na stravu, ošatenie, obuv, hygienu (podľa názoru súdu okolo 50
eur), školné, školský klub, baletný a lezecký krúžok, vitamíny, lieky sú vo výške okolo 697 eur a na
bývanie 200 eur mesačne.“ Z ods. 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa zistení odvolacieho
súdu vyplýva, aj že „...Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že čo sa týka majetkových pomerov, na

strane matky tieto sú lepšie ako na strane otca, preto súd zaviazal otca prispievať približne na polovicu
bežných nákladov, ktoré uznal aj otec, pričom súd považuje za odôvodnené aj výdavky na ošatenie,
obuv a hygienu, prihliadol tiež na to, že časť potrieb maloletej sa uhradí aj z rodinného prídavku, ktorý
je maloletej vyplácaný k rukám matky vo výške 60 eur mesačne. Súd prihliadol aj na to, že matka
si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb

maloletej.“, z čoho už nie sú potom zrejmé závery okresného súdu v rovine posúdenia sumy 200,- eur
uvedenej v ods. 32. odôvodnenia určenej na bývanie.
48. Matka v odvolaní namietala, že zistenie možností a schopností otca podieľať na uspokojovaní potrieb
maloletej,nebolodostatočnénato,abymoholokresnýsúdobjektívnerozhodnúť,oteccielenedeklaroval
nižšie príjmy, ako reálne má, čo preukazuje jeho životná úroveň a ním vedený životný štýl, jeho značkové

oblečenie a zahraničné dovolenky. Podľa matky okresný súd nepostupoval správne, ak neaplikoval §
63 ods. 1 Zákona o rodine, bolo povinnosťou otca riadne a náležite zdokladovať svoje príjmy, a to z
oboch druhov činností. Jedine riadnym splnením tejto povinnosti bolo, podľa matky, objektívne možné
rozhodnúť o jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch a následne o výške výživného,
akou je spôsobilý podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletej. Matka v odvolaní zdôraznila, že otec

nepredložil účtovnú závierku jeho spoločnosti za rok 2023, predložil len daňové priznanie, teda svoje
príjmy zdokladoval len čiastočne, ohľadne podkladov o hospodárení spoločnosti v roku 2024 kuso
uviedol, že nie je schopný predložiť takýto doklad, čo okresný súd bez ďalšieho akceptoval. V súvislosti
s touto argumentáciou odvolateľky odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
okrem iného z ods. 33., vyplýva, že „ Otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti C. G. s.r.o., je zároveň

zamestnancom tejto spoločnosti, jeho čistý príjem v priemere je 980,- eur, spoločnosť má v majetku 3
autá, z ktorých dve užíva a jedno je dané na predaj. Spoločnosť nemá v majetku žiadne nehnuteľnosti.
Bývavprenajatom2-izobovombyte,platízabývanie700,-eurmesačne,TVainternet35,-eurmesačne,
poistenie, sporenie 55,- eur mesačne, ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. Za rok 2023
si vyplácal dividendy v hodnote 15 000,- eur, mesačne teda vo výške 1 250 eur čo spolu s príjmom

predstavuje sumu okolo 2 230 eur. Otec súdu nepreukázal hospodárenie spoločnosti, ktorej je
spoločníkom za rok 2024, na ktoré bol súdom vyzvaný, uviedol, že tieto skutočnosti nevie preukázať.“
Okresný súd sa k svojmu záveru v ods. 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku „Otec súdu nepreukázal
hospodárenie spoločnosti, ktorej je spoločníkom za rok 2024, na ktoré bol súdom vyzvaný, uviedol, žetieto skutočnosti nevie preukázať “ bližšie nevyjadril a ani ho nevyhodnocoval. Odvolateľka tento postup
a závery okresného súdu výslovne v odvolaní namietala a vyčítala okresnému súdu, že nepostupoval
v zmysle zákonnej úpravy § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

49. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti
s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a
dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: povinnosť
preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených

podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
50. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými
dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy,
výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka
je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim

trvalosť účtovných záznamov.
51. Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, je edičná povinnosť,
t. j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie
vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových
pomerov, nie len príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce

majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných
papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností.
52. Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu
umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V texte zákona nie je uvedený odkaz
na osobitný predpis. V dôvodovej správe sa však spomína § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý

však ustanovuje zákonnú licenciu na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre
potreby súdneho konania. Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
platí povinnosť oznámiť súdu potrebné údaje. Predmetom utajovania sú aj údaje vedené v evidencii
centrálneho depozitára podľa § 109 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách.

53. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, „ak
si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť),
ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností,
pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný
záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti

predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto
zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenie zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s
príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu.
54.Ztaktoustálenejsumypotomsúdprizhodnotenívšetkýchhľadískpreurčovanievýškyvýživnéhourčí
jej konkrétnu výšku. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia

si uvedených povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2022 sp.zn. 1Cdo/63/2021, uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. septembra 2022 sp.zn. 6Cdo/107/2022).
55. Vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 veta druhá

Zákona o rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď rodič nepredloží súdu
podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce formálne splní svoju
edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale nepreukáže celý svoj
skutočný príjem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022 sp. zn. 6Cdo/107/2022). Z
hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je procesný súd v konaní o výžive maloletého podľa §

111 ods. 1 písm. c) CMP povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 37 CMP). Procesný súd tak nie
je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu zásadne v sporovom konaní podľa § 185 CSP.
56. Podľa ods. 36. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/107/2022 ustanovenie § 63 ods. 1
Zákona o rodine, „má tzv. zmiešaný charakter, keďže nejde o otázku čisto právnu, ale skutkovo- právnu“.

57. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však závery vo vyššie uvedených rovinách
odvolacích námietok matky o (ne)aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine vôbec nevyplývajú.
58. Súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia musí dbať na jeho celkovú
presvedčivosť, na to, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé, ktoré požiadavkyvšak v danom prípade neboli naplnené. Keďže napadnuté rozhodnutie v rovine (ne)aplikácie §63
ods.1 Zákona o rodine neobsahuje potrebné úvahy súdu, ktoré by zrozumiteľným a jasným spôsobom
predostreli dôvody vysvetľujúce spôsob rozhodnutia zvoleného prvoinštančným súdom, nie je možné ani

v odvolacom konaní preskúmať správnosť jeho dôvodov. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia
nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument strany, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípad nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj
napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a
podobne).

59.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
60. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
61. Zhrnúc uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho,
aby sa riadil vyššie spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania vyživovacej povinnosti rodičov
k maloletej, t. j. komplexne preskúmal zmenu pomerov. V danom prípade podľa odvolacieho súdu
došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1

CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím
súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti
prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred
súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia zrušil a podľa § 391 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v tejto časti vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
62. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

63. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
64. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery

oboch rodičov a rovnako oprávnené potreby maloletej. Na podklade tohto potom dôsledne zhodnotí a
kvantifikuje zmenu pomerov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre zmenu posledného rozhodnutia
súdu o vyživovacej povinnosti otca. Dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie
v súlade s jeho povinnosťou podľa § 35 a § 36 CMP. Na podklade riadne zisteného skutočného stavu
potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj

v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a odstráni nedostatky vyššie uvádzané odvolacím súdom. V zmysle §
396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí
aj o trovách odvolacieho konania.
65. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení

poukazoval primerane a podporne z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne

konformný výklad ustanovenia“.
66. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu, považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
67. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 29, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých , Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025