Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5CdoR/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201171
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3520201171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a
členieksenátuJUDr.JanyBajánkovejaJUDr.JanyHaluškovejvovecistarostlivostisúduomaloletýchR.
U., narodeného XX. M. XXXX a T. U., narodeného XX. N.D. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti matky PharmDr. L. Q., narodenej
XX. G. XXXX, M. L. M. F., C. E. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bartkom a advokátkou

JUDr. Silviou Bartkovou, obaja so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, a otca PharmDr. T. U., narodeného
XX. G. XXXX, Š., Š. XXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK VAVRINČÍK s.r.o., Nové Mesto
nad Váhom, Hurbanova 752/1, IČO: 52 619 818, o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.
zn. NM-11P/20/2020, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 09. októbra 2024 sp.
zn. 13CoP/145/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej v texte „okresný súd“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 07.
decembra 2023 č. k. NM-11P/20/2020 - 1566 rozhodol tak, že:
„I. Maloletý R. U., nar. XX.XX.XXXX, a maloletý T. U., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e
r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

II. P r á v o z a s t u p o v a ť maloleté deti a p r á v o s p r a v o v a ť majetok maloletých
detí m a j ú obaja rodičia.
III. Otec sa z a v ä z u j e prispievať sumou bežného výživného na maloletého R. vo výške 230,00
Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti výroku
o rozvode.
IV. Otec sa z a v ä z u j e prispievať sumou bežného výživného na maloletého T. vo výške 200,00 Eur
mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode, t.j. od 23.02.2022 do 31.08.2023 a vo výške

230,00 Eur mesačne od 01.09.2023, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou
od právoplatnosti výroku o rozvode.
V. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na maloletého R. na tvorbu úspor sumou výživného vo výške
80,00 Eur mesačne a na maloletého T. na tvorbu úspor sumou výživného vo výške 80,00 Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet maloletých detí, ktorý v prospech maloletých detí zriadi matka
a otcovi oznámi číslo účtu v lehote siedmych pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia.

VI. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého R. za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 v
celkovej výške 2.358,40 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 70,00 Eurmesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.
VII. Nedoplatok na tvorbu úspor na maloletého R. za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 v celkovej

výške 1.715,20 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať spolu so sumou výživného určenou na tvorbu
úspor v mesačných splátkach po 50,00 Eur, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.
VIII. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého T. za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 v
celkovej výške 2.240,77 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 70,00 Eur

mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.
IX. Nedoplatok na tvorbu úspor na maloletého T. za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 v celkovej
výške 1.715,20 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať spolu so sumou výživného určenou na tvorbu
úspor v mesačných splátkach po 50,00 Eur, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.

X. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi v prítomnosti matky, a to každú párnu
sobotu od 14.00 hodiny do 17.00 hodiny, a každú párnu nedeľu od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny v období
4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
XI. Po uplynutí obdobia 4 mesiacov je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi bez
prítomnosti matky, a to každú párnu sobotu od 14.00 hodiny do 17.00 hodiny, a každú párnu nedeľu

od 9.00 hodiny do 12.00 hodiny s tým, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom včas a
riadne pripraviť a otcovi odovzdať a po ukončení stretnutia maloleté deti prevziať, a to v mieste bydliska
maloletých detí a otec je povinný maloleté deti včas a riadne prevziať a po ukončení stretnutia maloleté
deti matke odovzdať v mieste bydliska maloletých detí.
XII. Súd u k l a d á rodičom povinnosť zúčastňovať sa mediácie u mediátorky JUDr. Marcely Szabóovej

za účelom zlepšenia komunikácie, s tým, že poplatky za mediáciu budú znášať rodičia spoločne, a to
každý v 1/2, od právoplatnosti rozhodnutia.
XIII. Vo zvyšnej časti návrh otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, alternatívne
do striedavej starostlivosti, úpravy stretávania a vyživovacej povinnosti z a m i e t a.
XIV. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

XV. Znalcovi PhDr. L. K., PhD., v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,
Dopravná psychológia a Psychológia sexuality p r i z n á v a odmenu za znalecké dokazovanie,
vypracovanie znaleckého posudku č. 9/2023 vo výške 1.029,20 Eur.
XVI. Súd u k l a d á učtárni, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyplatila zo zloženého
preddavku matkou vo výške 900,00 Eur dňa 31.07.2023 pod VS: 3100547023, a otcom vo výške 900,-

Eur dňa 26.07.2023 pod VS: 3100547123, znalcovi PhDr. L. K., Ph.D, v odbore Psychológia, odvetvie
Klinická psychológia dospelých, Dopravná psychológia a Psychológia sexuality odmenu za znalecké
dokazovanie, a to vypracovanie znaleckého posudku č. 9/2023 vo výške 1.029,20 Eur za 76 hodín,
ktorá pozostáva:
Prevzatie spisu a prvotné oboznámenie sa s vecou...........................................19,92 Eur

Štúdium spisu...............................................................28 hodín x 13,28 Eur=371,84 Eur
Vlastné vyšetrenie...........................................................9 hodín x 13,28 Eur=119,52 Eur
Vyhodnotenie a interpretácia.......................................13 hodín x 13,28 Eur = 172,64 Eur
Práca na posudku.........................................................26 hodín x 13,28 Eur = 345,28 Eur
XVII. Súd u k l a d á učtárni, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátila matke sumu 385,40 Eur

zo zloženého preddavku matkou vo výške 900,-Eur dňa 31.07.2023 pod VS: 3100547023.
XVIII. Súd u k l a d á učtárni, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátila otcovi sumu 385,40 Eur
zo zloženého preddavku otcom vo výške 900,-Eur dňa 26.07.2023 pod VS: 3100547123.
XIX. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa
23.09.2020, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

XX. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“
1.1. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 24 ods. 1 až 5, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1, 2,
4, 5, § 64 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o rodine“), ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“) a § 53 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej ako „CSP“).
1.2. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že už za trvania manželstva, kedy bola matka s
maloletými deťmi na materskej a rodičovskej dovolenke, sa rodičia na výchove podieľali nerovnomerne,
maloletí boli vychovávaní vo veľkej miere len matkou, a to do času, kedy nastúpila do práce a určitédni prevzal výchovu a starostlivosť o deti otec. Matka si po príchode domov všimla na deťoch zmenu v
správaní, zvýšenú úzkosť, škaredé vyjadrovanie, poruchy spánku, a preto na otca podala v apríli 2020
trestné oznámenie, v dôsledku ktorého bol otec obvinený z trestného činu týrania blízkej a zverenej

osoby, ktoré obvinenie sa otcovi nepotvrdilo a trestné konanie bolo zastavené. Znalecké skúmania v
trestnom konaní ale potvrdili, že výchovné metódy otca a prístup k maloletým deťom boli neštandardné
a nevhodné a u maloletých detí vyvolali isté negatívne zmeny v správaní. Otec maloletých detí tieto
nesprávne výchovné metódy doznal. Napriek tomu, že stretávanie otca s maloletými deťmi bolo v
priebehu konania upravené neodkladným opatrením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.

6P/45/2020-39 zo dňa 23. 09. 2020 v priestoroch CDR Myjava bez prítomnosti matky, táto výchovný
prístup otca k maloletým deťom sama obmedzila s tým, že nariadené neodkladné opatrenie o úprave
styku otca s maloletými sa dlhodobo nerealizovalo (3 roky). Až od marca 2023 bol opätovne nadviazaný
kontakt otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky mimo CDR s tým, že stretnutia otca s maloletými
deťmi sa naďalej realizujú. Okresný súd mal za to, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté
deti. Neboli u nej zistené výchovné metódy, ktorými by ohrozovala zdravý fyzický a psychický vývoj

maloletých. Rovnako tak z vykonaného dokazovania nevyplynul ani nepriaznivý psychický zdravotný
stav matky, a preto jej výchovné prostredie okresný súd považoval za vyhovujúce. Nakoľko matka
naďalej zabezpečuje riadne starostlivosť o maloleté deti v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia
zo dňa 23. 09. 2020 a nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by mali byť maloleté deti zverené do
starostlivosti otca, súd prvého stupňa rozhodol tak, že maloleté deti zveril na čas po rozvode do

starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Pokiaľ bol opätovne nadviazaný kontakt otca s maloletými deťmi v prítomnosti matky, okresný súd s
ohľadom na závery znalkyne PhDr. J. B. považoval za potrebné vzájomné vzťahy otca a synov, medzi
ktorými nie je vybudovaný emocionálny vzťah, sanovať prostredníctvom zážitkov a skúseností, a preto
nepovažoval za vhodné zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

1.3. Stretávanie otca s maloletými deťmi aj s prespávaním u otca neupravil s ohľadom na tú skutočnosť,
že maloletí nemajú s otcom vybudovaný citový vzťah. Nakoľko asistovaný styk v centre pre deti a rodiny
nesplnil svoj účel, bol skôr kontraproduktívny, mal súd prvého stupňa za to, že je potrebné naďalej
pokračovať v budovaní vzťahu otca s maloletými deťmi najskôr v prítomnosti matky počas štyroch
mesiacov, následne už v jej neprítomnosti. Po jeho obnovení má otec možnosť dohodnúť sa s matkou

na rozšírení styku aj mimosúdne, čomu bude pre slušnú komunikáciu medzi rodičmi slúžiť aj odborná
pomoc, ktorú obaja rodičia potrebujú.
1.4. Okresný súd konštatoval, že obaja rodičia sa vzájomne obviňujú a pociťujú krivdu. Matka má
neustále výhrady voči otcovi, pokiaľ ide o jeho prístup k deťom, správanie sa k deťom, skutočný
záujem o deti, a tiež v tom, že otec nemá otcovské zručnosti. Podľa súdu sa rodičom ľahšie hľadá

dohoda, ak komunikujú v prítomnosti tretej a nezainteresovanej strany. Zároveň pri mediácii rodičia
spolu dobre komunikovali a počúvali sa, pokiaľ sa držali predmetu mediácie a neodklonili sa v mediácii
do tabuizovaných tém, vedeli sa i dohodnúť na stretnutiach (čase a mieste), na programe pre deti a
pod., preto rodičom maloletých detí uložil povinnosť zúčastňovať sa na mediácii za účelom zlepšenia
ich komunikácie.

1.5. Okresný súd ďalej zistil, že matka býva s maloletými deťmi v 4-izbovom byte, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve obidvoch rodičov a jej mesačné výdavky o. i. na energie, internet, televíziu, telefón,
poistku, naftu, stravu predstavujú spolu 667,11 eur a mesačné bežné náklady na maloletého R. a
maloletého T., ktorí sú žiakmi prvého stupňa základnej školy predstavujú na každé maloleté dieťa po
396,90 eur a matka mala i zvýšené náklady spojené s operáciou maloletého T.. Čistý mesačný príjem

matky je 2.008,60 eur, ktorá zároveň poberá prídavky na deti 120 eur a daňový bonus 140 eur, t. j.
spolu čistý príjem v domácnosti matky je 2.268,60 eur. Otec aktuálne žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou a dvoma rodinnými príslušníkmi v rodinnom dome v Š. a jeho mesačné náklady vrátane
výživného predstavujú spolu 1.828,48 eur a čistý priemerný mesačný zárobok otca je 2.131,75 eur. Pri
určovaní výšky výživného okresný súd vychádzal zo zárobkových pomerov oboch rodičov, ich výdavkov,

akoiodôvodnenýchvýdavkov,resp.potriebmaloletýchdetízodpovedajúcichichveku,keďzaprimerané
výživné na maloletého R. považoval sumu 230 eur bežné výživné + 80 eur výživné na tvorbu úspor s
účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode a na maloletého T. sumu 200 eur mesačne s účinnosťou
od právoplatnosti výroku o rozvode do 31. 08. 2023 a sumu 230 eur mesačne od 01. 09. 2023, kedy
nastúpil maloletý do 1. ročníka základnej školy, s čím matke vzrástli ďalšie výdavky spojené so školskými

potrebami a pomôckami + 80 eur výživné na tvorbu úspor s účinnosťou od právoplatnosti výroku o
rozvode. V domácnosti matky, zohľadňujúc jej čistý príjem spolu s bežným výživným, kde žijú 3 osoby,
predstavuje na uspokojenie potrieb jedného člena rodiny suma 909 eur, pričom po odpočítaní súdom
určeného bežného výživného a výživného na tvorbu úspor z príjmu otca mu zostane na uspokojeniepotrieb suma 1.511,75 eur, čím konštatoval vyššiu životnú úroveň na strane otca, na ktorej majú právo
sa maloleté deti podieľať. Pokiaľ otec vyčíslil mesačné náklady prevyšujúce jeho príjem, okresný súd
konštatoval,žedonákladovzahrnulajsplátkunahypotekárnomúverevovýške434,98eur,ktorýnaďalej

hradí, avšak na tomto je povinná sa podieľať aj matka, nakoľko ide o byt v podielovom spoluvlastníctve,
o ktorého vyporiadanie v súčasnosti prebieha súdny spor.
Nakoľko otec v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia hradil výživné na maloletého R. sumou 120
eur mesačne a na maloletého T. sumou 100 eur mesačne, vznikol otcovi nedoplatok ako rozdiel medzi
určeným bežným výživným a otcom poukázanou sumou výživného za obdobie od právoplatnosti výroku

o rozvode, t. j. od 23. 02. 2022 do rozhodnutia súdu, t. j. do 07. 12. 2023 v celkovej výške 2.358,40 eur
na maloletého R. a 2.240,77 eur na maloletého T., ktoré okresný súd otcovi povolil splácať v mesačných
splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným a nedoplatok na tvorbu úspor na maloleté deti
určil za zhodné obdobie od 23. 02. 2022 do 07. 12. 2023 u obidvoch maloletých vo výške 1.715,20 eur,
ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s výživným určeným na tvorbu úspor
z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného pod hrozbou straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.
1.6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP,
kedy žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie otec. O odvolaní bolo

rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej v texte „odvolací súd“) z 09. októbra 2024 sp.
zn. 13CoP/145/2024 tak, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX.,
X., XI., XIV., XIX. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (XX.) potvrdil (I. výrok), vo výroku
XII. a XIII. rozsudok okresného súdu zrušil (II. výrok), v ostatných častiach (XV. až XVIII.) odvolaním
nenapadnutých ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý (III. výrok) a žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania (IV. výrok).
2.1. Odvolací súd poukázal na to, že zákonná úprava v ust. § 24 Zákona o rodine, na ktoré správne
poukázal okresný súd v napadnutom rozhodnutí, sleduje záujem maloletých detí predovšetkým tým,
keď kladie dôraz na zachovanie citových väzieb, stabilitu výchovného prostredia a vývinové potreby
maloletých, s čím úzko súvisí i právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnomerného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. I za takto vymedzených kritérií, ktoré súd zhodnocuje v konaní,
ako je prejednávaná vec týkajúca sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. a
maloletému T., je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní záujem maloletých detí (čl. 5 Zákona o rodine).
Potom v situácii, keď rodičia nie sú ochotní prejaviť žiadnu mieru vzájomnej tolerancie, ktorý skutkový
stav vyplynul z obsahu spisového materiálu, prichádza do úvahy autoritatívne rozhodnutie súdu,

upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom vychádzajúce z objektívne preukázaných
skutočností (zo zistenia skutočného stavu veci, § 35 CMP), bez ohľadu na početné subjektívne
vyjadrenia rodičov produkované v priebehu celého konania. Z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie nevyplynuli také okolnosti, ktoré by odôvodňovali otcom navrhovanú zmenu výchovného
prostredia maloletých detí (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine) a ich zverenie do osobnej starostlivosti otca,

resp.dostriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičov.Pokiaľtedaotecvpodanomodvolanínamietal
výchovné prostredie matky, nevhodnosť jej zdravotného stavu a bránenie v styku s maloletými deťmi,
jeho odvolaciu argumentáciu nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Podľa Správy materskej školy zo
dňa 17. 04. 2023 (č. l. 839 spisu) a Správy všeobecného lekára maloletých detí zo dňa 12. 04. 2024
(č. l. 840 spisu) je starostlivosť matky dobrá, spolupráca vzorná, u maloletých detí neboli pozorované

známky fyzického násilia tak, ako otec v priebehu konania namietal. Zároveň z výpovedí susedov Q.
na pojednávaní dňa 20. 06. 2023 (č. l. 873-877 spisu) a z otcom predložených zvukových záznamov
v odvolacom konaní nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by vylučovali výchovné prostredie matky ako
nežiadúce pre maloleté deti, pokiaľ deti po odchode otca zo spoločnej domácnosti plakávali, nemožno
z tohto vyvodiť, že ich matka fyzicky podnecovala, pokiaľ iná suseda matky, pani R., sa v priebehu

konania vyjadrila k starostlivosti matky o maloletých synov kladne (č. l. 954 spisu). U matky nebola
zároveň zistená psychopatológia v zmysle duševných porúch a chorôb (Znalecký posudok č. 9/2020,
znalkyňa PhDr. L. B., č. l. 1120 spisu) a výsledkom psychologického vyšetrenia znalkyňou Mgr. L. Š.
bolo preukázané, že osobnosť matky je zdravá (Súkromný znalecký posudok č. 7/2022, č. l. 1013 -
1031 spisu). Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že neodkladnou úpravou

nariadený styk otca s maloletými deťmi účastníci konania dlhodobo nerealizovali, predovšetkým z
dôvodov na strane maloletých detí, ktoré na stretnutia neboli pripravené a priestory CDR odmietali
(napr. Správy CDR zo dňa 30. 05. 2023, dňa 07. 09. 2023, dňa 05. 10. 2023, dňa 09. 11. 2023, č. l.
814-815, č. l. 1148, č. l. 1165 a č. l. 1202 spisu). Stretnutia maloletých detí s otcom prebiehali mimoCDR na podklade zhodného vyjadrenia rodičov na pojednávaní dňa 20. 06. 2023 (č. l. 876 spisu).
K ich priebehu sa vyjadril i znalec PhDr. L. K., PhD., ktorý uviedol, že stretnutia otca s deťmi nie sú
harmonické, čomu sú na príčine obaja rodičia, z dôvodu medzi nimi prítomných vzájomných negatívnych

prenosov a naladenia. V priebehu odvolacieho konania bola realizácia styku otca s maloletými deťmi
opätovne prerušená v mesiacoch máj a jún 2024, čo vyplynulo z písomnej časti odvolacieho konania
(vyjadrení matky i otca a predloženej SMS komunikácie medzi rodičmi), podľa ktorej stretnutia neboli
uskutočnené z dôvodov na strane obidvoch rodičov, a to i za situácie, keď matka stretnutia navrhovala a
otec ich vyžadoval, avšak rodičia nedokázali ustáliť miesto vhodné na realizáciu styku otca s maloletými

deťmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd nerealizáciu stretnutí otca s maloletými deťmi
nepričítal výhradne správaniu matky a jej vplyvu na maloleté deti, ale táto bola dôsledkom faktorov
na strane obidvoch rodičov, čím nebola dôvodná aplikácia ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine na
prejednávanú vec, keď na nerealizovaní stretnutí sa podieľal svojim správaním a prístupom i otec
maloletých detí. Pokiaľ odvolateľ v podanom opravnom prostriedku alternatívne žiadal zveriť maloleté
deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch, tu odvolací súd doplnil, že

predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je
vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb
maloletých detí, ktorá v prejednávanej veci nie je daná, medzi rodičmi pretrváva hlboký konflikt a
vzájomné negatívne prenosy, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu má nepochybne negatívny vplyv
na ďalší vývoj maloletých detí. V situácii, keď sa maloleté deti bez vlastného zavinenia ocitli v konflikte

medzi rodičmi, je potrebné zabezpečiť im stabilitu výchovného prostredia v prostredí matky, ktorá
pre nich predstavuje primárnu vzťahovú osobu s primeraným podielom druhého rodiča (otca) na ich
výchove, čo v tomto prípade je zabezpečené formou úpravy styku. K otázke zverenia maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti sa v priebehu konania napokon vyjadrili i znalci (Znalecký posudok č.
15/2021, Znalecký posudok č. 9/2023, č. l. 429-459; 1175-1184 spisu), ktorí v konkrétnej veci maloletých

detí R. a T. otcom požadovanú formu zverenia neodporučili. Z obsahu spisového materiálu ďalej
vyplynulo, že od narodenia poskytovala maloletému R. a maloletému T. osobnú starostlivosť v prevažnej
miere matka, v ktorej osobnej starostlivosti sa maloleté deti nachádzali i v priebehu celého konania o
úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Matka je ich primárnou vzťahovou osobou,
ktorá má s maloletými synmi vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu. V zmysle záverov znaleckého

dokazovania u matky nebolo zistené podmieňovanie si vzťahu s deťmi prostredníctvom vydierania, či
iných manipulatívnych techník. Z rozhovoru s matkou zároveň vyplynulo, že si svoje povinnosti plní
svedomiteavenujesadeťompozdravotnej,školskej,sociálnejarodičovskejstránke.Zároveňnepopiera
rolu otca, avšak nevníma ho ako dobrého rodiča (Znalecký posudok č. 10/2023, znalec PhDr. L. K.,
PhD., č. l. 1185-1194 spisu).

V porovnaní s matkou vyplynulo zo Znaleckého posudku č. 9/2023 znalca PhDr. L. K., PhD. k osobe
otca (č. l. 1175-1184 spisu), že nebolo objektívne možné posúdiť jeho výchovné predpoklady, zručnosti,
schopnostiarodičovskúzodpovednosť.Medziotcomamaloletýmideťminiejevybudovanýemocionálny
vzťah, okrem biologického a pre deti nie je primárnou vzťahovou osobou. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, kedy medzi rodičmi pretrváva dlhodobý konflikt a vzťahy otca s maloletými deťmi sú i

v dôsledku tohto konfliktu narušené, pričom absentuje emocionálny vzťah otca s maloletými, ktorí
považujú za primárnu vzťahovú osobu svoju matku, bolo i podľa názoru odvolacieho súdu v záujme
maloletého R. a maloletého T. ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, a preto v tejto časti napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Pokiaľ súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,

zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa s čím úzko súvisí i zastupovanie a správa
majetku maloletého dieťaťa (v prejednávanej veci maloletého R. a maloletého T.) pre komplexnosť
a v záujme maloletých detí, ktorých rodičia dosahujú vysokú mieru konfliktu i v otázkach týkajúcich
sa bežných záležitosti, odvolací súd pristúpil i k posúdeniu správnosti výroku o správe majetku a
zastupovanímaloletýchdetírodičmi.Tentoodvolacísúdpovažovalzavecnesprávny,lebonebolizistené

a preukázané v konaní také skutočnosti, ktoré by vylúčili otca, resp. matku z ich výkonu (§ 28 ods. 2
a 3 Zákona o rodine).
2.2. Na druhej strane odvolací súd prihliadal i na práva rodiča (v prejednávanej veci otca), ktorému deti
neboli zverené do osobnej starostlivosti v tom, aby sa mohol primeraným spôsobom, ktorý zohľadňuje
osobitosti prejednávanej veci (odsek 13.), podieľať na výchove a rozvoji osobností maloletých synov,

s čím súvisí i sanácia vzťahu otca s maloletými, a preto pre postupné budovanie vzájomných citových
väzieb považoval za primeraný taký rozsah úpravy styku každú párnu sobotu i nedeľu bez prespatia a
spočiatku v prítomnosti matky, ako ho nastavil okresný súd a i v tejto časti napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil. Tu je potrebné doplniť, že nevhodné správanie maloletých detí vo vzťahu k otcovinebolo prítomné pri každej realizácii ich spoločného styku (napr. dňa 30. 07. 2023, dňa 01. 10. 2023, dňa
14. 04. 2024, č. l. 1146, 1204, 1770 spisu), čím mal súd za preukázané, že určená úprava je v záujme
maloletých, ktorí dokážu plnohodnotne a prospešne tráviť čas i so svojím otcom. Pokiaľ otec namietal

prítomnosť matky na stretnutiach s maloletými synmi, tejto jeho odvolacej argumentácii odvolací súd
nevyhovel, pokiaľ je matka pre maloletých primárnou vzťahovou osobou, je jej prítomnosť na spoločných
stretnutiach v prvých mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia i podľa názoru odvolacieho súdu žiadúca
a v záujme maloletých detí tak, aby došlo k postupnému obnoveniu, resp. rozvíjaniu citových väzieb
medzi otcom a maloletými deťmi.

Zároveň neboli dané dôvody k ponechaniu úpravy styku v CDR tak, ako v podanom odvolaní žiadal otec,
nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odborný tím sám vyhodnotil túto formu styku ako
nevyhovujúcu, ktorá môže podporovať u maloletých hnev k otcovi (napr. Správa CDR zo dňa 04. 05.
2023, č. l. 788-789 spisu), čo by pre rozhodnutie vo veci o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom nebolo v záujme účastníkov, predovšetkým však maloletých detí, a preto pokiaľ okresný súd
zrušil dočasnú úpravu styku otca s maloletými (uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.

k. 6P/45/2020-39 zo dňa 23. septembra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17CoP/56/2020-160 zo dňa 24. novembra 2020), bol aj v tejto časti jeho postup správny.
Pre vylúčenie pochybností medzi účastníkmi odvolací súd zvýraznil, že styk otca s maloletými bude
prebiehať na mieste, ktoré určí otec. Týmto súd nevylučuje možnú dohodu rodičov, avšak pokiaľ k nej
nedôjde, otec nie je viazaný programom, ktorý na realizáciu styku zvolí pre maloleté deti matka.

2.3. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri určení výšky vyživovacej povinnosti na strane otca
tak, ako to uviedol v odsekoch 58. až 65. napadnutého rozhodnutia, keď vychádzal zo zárobkových
pomerov obidvoch rodičov, ich výdavkov, ako i odôvodnených potrieb maloletých detí (§ 75 ods. 1
Zákona o rodine). Tu je potrebné doplniť, že prijaté závery okresného súdu reflektovali i na obsah
spisového materiálu, kde matka poukázala na svoj príjem (č. l. 1372 spisu) a následne podrobne uviedla

výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletých, ktoré zároveň predloženými listinami i preukázala
(č. l. 1373-1506 spisu). Vo veci bol zistený i skutočný stav ohľadom príjmu a výdavkov otca (č. l. 1213
a nasl. spisu), ktoré opodstatňujú určenú výšku bežného výživného, ako i výšku výživného určeného
na tvorbu úspor pre maloleté deti (§ 64 ods. 3 Zákona o rodine). Pokiaľ teda otec namietal určenú
výšku výživného a s tým súvisiacu výšku zameškaného výživného s ohľadom na mesačné výdavky

otca, okresný súd správne zohľadnil, že otec do svojich výdavkov zahrnul i splátku na hypotekárnom
úvere vo výške 434,98 eur, na ktorom je povinná sa podieľať i matka, nakoľko sa jedná o byt v
podielovom spoluvlastníctve rodičov, o ktorého vyporiadanie v súčasnosti prebieha súdne konanie.
Zároveň pokiaľ otec poukázal na nemožnosť hradiť i zameškané výživné, tu odvolací súd dopĺňa, že ide
o už spotrebované výživné maloletých detí, ktoré musela matka v priebehu konania vynaložiť, aby bola

výživa detí v potrebnom rozsahu zabezpečená, a preto odvolací súd zameškané výživné v mesačných
výdavkoch otca nezohľadnil a napadnuté rozhodnutie aj v časti vyživovacej povinnosti otca ako vecne
správne potvrdil.
2.4. V mimosporových konaniach súd nie je viazaný návrhom účastníkov, a teda nie je viazaný ani
navrhovanou úpravou zverenia maloletých detí, úpravou styku a navrhovanou výškou vyživovacej

povinnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Z výroku napadnutého rozhodnutia (XIII.) je
zrejmé, že súd rozhodol odlišne od v priebehu konania podaných návrhov otca, ktorými súd prvej
inštancie nebol viazaný, a preto nadbytočne (nesprávne) rozhodol o ich zamietnutí vo zvyšku, ktorý
výrok napadnutého rozhodnutia (XIII.) odvolací súd s ohľadom na znenie čl. 5 CMP a ust. § 23 ods. 2
CMP v spojení s § 111 nasl. CMP zrušil.

2.5. Odvolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výchovnom opatrení (XII.), ktorým
okresný súd uložil rodičom zúčastňovať sa mediácie u mediátorky JUDr. Marcely Szabóovej za účelom
zlepšenia ich komunikácie, keďže zo Záverečnej správy mediátorky (č. l. 1522-1523 spisu) vyplynul
taký predmet mediácie, ktorým bol okruh tém (o. i. termín, čas, miesto stretnutí otca s maloletými
deťmi), autoritatívne upravených napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu,

na ktorých už nebude potrebné sa medzi účastníkmi konania dohodnúť, ale bude ich potrebné v
záujme maloletých detí, pod hrozbou výkonu rozhodnutia, akceptovať a dodržiavať. Zároveň odvolací
súd poukazuje na e-mail kolíznej opatrovníčky zo dňa 09. 09. 2024, z ktorého vyplýva, že aktuálna
spolupráca zo strany mediátorky JUDr. Marcely Szabóovej nie je z osobných dôvodov na jej strane
možná, čím odvolací súd napadnutý výrok o výchovnom opatrení zároveň považoval za nevykonateľný.

2.6. Záverom je potrebné poukázať na špecifickú situáciu vyvolanú účastníkmi, ktorí v priebehu
odvolacieho konania pred predložením spisového materiálu sp. zn. NM - 11P/20/2020 odvolaciemu
súdu opakovane (otec i matka) na úpravu práv a povinností navrhovali nariadiť neodkladné opatrenie
s predmetnom zhodným, ako učinil otec vo svojom návrhu zo dňa 07. 12. 2023, o ktorom okresnýsúd rozhodol (výrok XIV.). Pokiaľ bezodkladnosť potreby úpravy (v otázke zverenia i úpravy styku otca
s maloletými) bola opakovane vyhodnocovaná súdmi prvej inštancie i odvolacím súdom v konaniach
vedenýchnaokresnomsúdesp.zn.77P/46/2024(uznesenieOkresnéhosúduTrenčínč.k.77P/46/2024

- 115 zo dňa 19. apríla 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/88/2024-224
zo dňa 17. 06. 2024) a sp. zn. 77P/71/2023 (uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 77P/71/2023-101
zo dňa 26. apríla 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/185/2024 zo dňa
02. 10. 2024), bol odvolací súd toho názoru, že práva a povinnosti účastníkov s ohľadom na návrh otca
zo dňa 07. 12. 2023, boli usporiadané v zákonnej lehote ešte pred predložením veci odvolaciemu súdu,

a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku, ktorým bol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý.
2.7. Výroky o trovách znaleckého dokazovania (XV. až XVIII.), nenapadnuté podaným opravným
prostriedkom otca, ponechal odvolací súd nedotknuté.
2.8. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletých.
3.1. K zvereniu maloletých, právu zastupovať a spravovať majetok maloletých dovolateľ uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby boli deti zverené matke. Ako poukázal v podanom odvolaní a čo je aj preukázané
počas celého tohto konania, matka dlhodobo, viac ako dva a pol roka mu zamedzovala stretávanie s

maloletými. Žiada dovolací súd, aby prihliadol na to, že matka takto odmietala bezdôvodne stretávanie
dovolateľa a detí a má za to, že toto jej konanie je dôvod na aplikáciu § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
(Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku I alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.) Má za to, že sú naplnené všetky zákonné predpoklady na zverenie detí do jeho

osobnej starostlivosti. Zároveň nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ktorý v bode 13. napadnutého
rozhodnutia uviedol, že na nerealizovaní stretnutí s deťmi sa podieľal svojím správaním a prístupom aj
otec maloletých. Počas celého konania poukazoval na to, že žiada zveriť deti do osobnej starostlivosti,
má o osobnú starostlivosť záujem a z hľadiska citového a materiálneho je schopný sa o deti postarať. Má
za to, že matka nezvláda starostlivosť o deti, navyše, do mnohých konaní (aj v tomto konaní) predkladal

dôkazy (nahrávky susedov) o tom, že sa matka preukázateľne nevhodne správa k maloletým deťom.
Namietol, že prvostupňový súd nevykonal na súdnom pojednávaní dňa 30. 11. 2023 výsluch svedkov
Mgr. S. J., ktorá pracovala ako sociálny pracovník CDR v čase, keď bola matka povinná vodiť a odovzdať
deti do rúk psychológa alebo sociálneho pracovníka CDR, čo matka neustále porušovala, hoci bola
povinná a ani J. L.Á., ktorá dobre poznala situáciu v ich rodine. Napriek tomu, že prvostupňový súd

povolil výsluch aj týchto svedkov dňa 20. 06. 2023 na súdnom pojednávaní, nakoniec tieto obe svedkyne
prvostupňový súd odmietol pripustiť k výpovedi dňa 30. 11. 2023, hoci boli prítomné pred pojednávacou
miestnosťou.
Poukázal na to, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, rovnako aj súd prvej inštancie, vychádzali
z neaktuálnych znaleckých posudkov, ktoré posudzujú úplne iný stav ako tomu je teraz (jeho aktuálny

vzťah s maloletými), nakoľko ich vzájomné vzťahy sú momentálne výborné a deti sa s dovolateľom cítia
lepšie, ako s matkou a zo stretnutí s ním nechcú ísť tak skoro domov, ako majú stanovené.
3.2. K výživnému, úsporám, nedoplatkom na zročnom výživnom a nedoplatkom na tvorbu úspor uviedol,
že súdom určené výživné na maloleté deti nezohľadňuje ich potreby. V konaní neboli preukázané žiadne
zvýšené výdavky na maloleté deti, nemajú žiadne zdravotné, dietetické ani iné obmedzenia, pre ktoré

by mali byť objektívne zvýšené výdavky. Tiež deti nenavštevujú žiadne špeciálne krúžky, ani nemajú iné
aktivity, ktoré by vyžadovali zvýšené výdavky. Jedine maloletý R. chodí na hokej, avšak mám vedomosť,
že výdavky na výstroj, korčule a pod. dostáva od klubu a platí sa len malé členské. Poukázal na to,
že príjem matky je oveľa vyšší ako príjem dovolateľa, bolo zistené, že čistý mesačný príjem matky
je 2.008,60 eur + prídavky na deti: 120 eur + daňový bonus: 140 eur - teda spolu: 2.268,60 eur. S

takto určeným výživným, úsporami a nedoplatkami, ktoré musí hradiť, sa bude pravidelne dostávať do
finančného mínusu. Poukázal na to, že celkové mesačné príjmy dovolateľa sú vo výške cca 2.131,75
eur a mesačné výdavky sú vo výške cca 2.734,47 eur. Teda je mesačne v mínuse cca 600 eur, ktoré
nedokáže zarobiť.
Čo sa týka úspor na deti s ohľadom na vyššie popísané, nie je schopný ich hradiť. Suma na obe deti v

rámcitýchtoúsporsastanovilanaveľmivysokú,pričompoukázalnato,ženatvorbuúsporbolzaviazaný
iba on, matka nie, čomu nerozumie, pretože matka je takisto rodič a takisto by mohla deťom prispievať
na tvorbu úspor na osobitný účet.Má byť prehodnotená a prepočítaná aj suma nedoplatkov na zročnom výživnom na maloletých aj
nedoplatok na tvorbu úspor. Dokopy platí strašne veľa financií, ktoré presahujú jeho finančné možnosti.
Je preto takto určené výživné spolu s úsporami a nedoplatkami pre dovolateľa úplne likvidačné. Má za

to, že súd by nemal vytvárať tak likvidačné výživné pre povinnú osobu ako v jeho prípade, pretože sa
tak úplne dostáva na hranicu svojich možností. Súčasne by súd mal zohľadniť aj vývoj do budúcnosti
a vytvoriť istú rezervu na strane povinného rodiča. Deti budú len rásť a ich životné potreby sa budú len
zvyšovať a on nevie predikovať, či jeho príjmová situácia bude lepšia alebo naopak bude horšia, a preto
by súd v jeho prípade mal ponechať aj istú rezervu na potencionálne zvyšovanie do budúcna, čo ale v

jeho prípade nebolo splnené, pretože do budúcna mu nezostáva nič, čo by mohlo pokryť potencionálne
vyššie výdavky detí. Súčasne poukázal aj na to, že každým rokom sa jeho výdavky ako povinnej osoby
len zvyšujú, a to či sa jedná o bývanie, energie, stravu, pohonné hmoty alebo akékoľvek bežné výdavky.
3.3. Ohľadom stretávania sa s maloletými dovolateľ uviedol, že stretávanie s maloletými tak, ako bolo
potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, považuje za úplne nedostatočné. Odvolací súd rozhodol
v otázke stretávania úplne v rozpore s názorom a vyjadrením kolízneho opatrovníka, vôbec ho

nezohľadnil. Odvolací súd sa nedostatočne oboznámil so spisovým materiálom a so skutkovým stavom
veci, keďže potvrdil stretávanie stanovené prvostupňovým súdom, ktoré predstavuje nižší rozsah
stretávania,akotomubolodonedávna.Nesúhlasístým,žestretávaniejeupravenézaprítomnostimatky.
Odvolací súd v tomto smere konal nesprávne, v neprospech otca a detí, a nevhodne a dramaticky znížil
rozsah stretávania. Momentálna úprava tak, ako bola rozhodnutá odvolacím súdom, predstavuje ešte

nižší rozsah stretávania, ako je tomu momentálnym neodkladným opatrením, s čím nemôže súhlasiť a
má za to, že znižovanie rozsahu stretávania je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.
3.4. Vzhľadom na uvedené dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 09. októbra 2024 sp. zn. 13CoP/145/2024 a aby zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
07.decembra 2023 sp. zn. NM - 11P/20/2020 a aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

súčasne, aby mu priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

4. Matka maloletých vo vyjadrení zo dňa 07. februára 2025 navrhla, aby dovolací súd dovolanie otca
odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

5. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých sa od 01. júla 2016 riadi ustanoveniami CMP. Vzájomný
vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto
zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77a obsahujúcich
niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania v posudzovanej
veci; prípustnosť podaného dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie otca je potrebné zamietnuť.

7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) má dovolací súd za to, že dovolateľ

namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnymporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03]. Pod porušením práva
na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Podstatou dovolania otca cez § 420 písm. f) CSP je namietané nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, ako aj výhrady k hodnoteniu dôkazných prostriedkov.

12. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
vecipodstatnéaprávnevýznamné(IV.ÚS14/07).Povinnosťouvšeobecnéhosúdujeuviesťvrozhodnutí

dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).
V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46
ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07).

Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie
musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na
jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,

I. ÚS 402/08).
12.1. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní
súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

13. Dovolací súd tak skúmal, či konanie pred súdmi nižšieho stupňa netrpí vadou zmätočnosti, ktorá by
bola spôsobilá založiť dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd po preskúmaní spisu
dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
§ 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre

vec podstatných skutkových a právnych otázok. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP je
vo všeobecnosti možné považovať to, že odvolací súd rozhodnutie neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom, avšak v tomto prípade tomu tak nie je.
13.1. V danej veci odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu v
časti výrokov I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., X., XI., XIV., XIX. ako vecne správny. Stotožnil sa

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v jednotlivostiach naň poukázal. Odvolací súd zhodne so
súdomprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniazadostatočnepreukázané,ženiesúdanédôvody
na zmenu výchovného prostredia maloletých. Naopak, sú splnené všetky podmienky na to, aby boli
maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky. Podľa súdov je v najlepšom záujme maloletých, abyzostali v prostredí, kde sú deti spokojné a kde sú po všetkých stránkach naplnené ich potreby, pričom
otec má cestou súdom upraveného styku zabezpečené udržiavanie pravidelného kontaktu s maloletými.
13.2. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného

stavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania.
Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré odvolací súd potvrdil. Hodnotiac výsledky
tohto dokazovania správne súdy dospeli k záveru o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky,
nakoľko matka pre deti predstavuje primárnu vzťahovú osobu a znalci ju potvrdili ako osobu vhodnú na
vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletých. Okresný súd nevykonal otcom navrhované výsluchy

svedkýň, pani Zemanovej a pani L., nakoľko to považoval za zbytočné a nehospodárne. Pani S., ktorá
mala byť vypočutá za účelom preukázania priebehu stretnutí v CDR už aktuálne v čase rozhodovania
súdu v danej inštitúcii nepracovala, následne s rodičmi pracoval novozostavený tím. Pani L.Á., ako
spolupracovníčka matky a otca v lekárni koncom roka 2019 (2 mesiace) by sa podľa súdu nemohla
vyjadriť k meritu veci, nakoľko predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode a nie rozvod manželstva. Okresný súd nevykonanie týchto dvoch výsluchov

zdôvodnil v bode 30. rozhodnutia. Dovolací súd konštatuje, že námietka otca ohľadom nevykonania
týchto dôkazov je nedôvodná.
13.3. Ohľadom námietky otca k nesprávne určenej vyživovacej povinnosti, vrátane tvorby úspor dovolací
súd uvádza, že nezistil žiadne nedostatky v procesnom postupe súdov nižšieho stupňa pri zisťovaní
skutkového stavu a samotného hodnotenia dôkazov. Súdy pri určovaní konkrétnej výšky výživného

dôsledne postupovali podľa kritérií stanovených v § 62 a nasl. Zákona o rodine a v konaní zohľadnili
odôvodnené potreby maloletých, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky a otca. Z
vykonaných dôkazov je zrejmá výška odôvodnených potrieb maloletých, ako aj výška a druh príjmu
rodičov, z ktorých premenných prvostupňový súd následne stanovil výživné na maloletých, vrátane
tvorby úspor.

13.4. K námietke o úprave styku otca s maloletými, že je súdmi určený nesprávne, dovolací súd nezistil
v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu žiadne z pochybení vytýkaných
mu otcom a berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti uzaviera, že napadnuté rozhodnutie v spojitosti
s rozhodnutím súdu prvého stupňa je správne, keď je založené na dostatočne zistenom stave veci
a vychádza zo správneho právneho posúdenia. Dovolací súd podotýka, že odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré nie je podľa predstáv dovolateľa, automaticky neznamená existenciu vady zmätočnosti konania. Je
zrejmé, že dovolateľ len polemizuje so závermi súdov nižšieho stupňa, pričom jeho dovolacie námietky
nie sú konkrétne a už vôbec nie dôvodné.

14. Z vyššie uvedeného sumáru vyplýva, že zo strany súdov nižšieho stupňa nedošlo k nesprávnemu

procesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že
dovolanie otca podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu preto
dovolanie dovolateľa podľa ustanovenia § 448 zamietol.

15. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52
CMP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.