Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Marta Barková

Legislation area – Obchodné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124225492
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124225492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátuJUDr.IvanyNeviďanskejaMgr.JanyBrídzikovejvsporežalobcu:RIJA-Bavaria,s.r.o.,sosídlom
Gen. M. R. Štefánika 26, 911 01 Trenčín, IČO: 36 802 409, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti
žalovanému: BigBone SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Jókaiho 10/22, 945 01 Komárno, IČO: 53 736 532,
právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky,
o zaplatenie 4 634,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 56Cb/72/2024 - 60 zo dňa 18.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/72/2024 - 60 zo dňa 18.06.2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 56Cb/72/2024
- 60 zo dňa 18.06.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v
právnej veci žalobcu RIJA - Bavaria, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 26, 911 01 Trenčín, IČO: 36
802 409 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému BigBone SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Jókaiho 10/22,

94501 Komárno, IČO: 53 736 532 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 4 634,24 eura s príslušenstvom,
v poradí prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 634,24 eura
spolu s 13,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 634,24 eura od 21.10.2023 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a v poradí druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 536 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 546 ods.1, § 548 ods. 1 a § 554 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný
zákonník“) a podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 4 634,24 eura s príslušenstvom z dôvodu, že na
základe objednávky č. S232901 zo strany žalovaného došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o dielo,
na základe ktorej bolo poskytnuté žalovanému plnenie vo forme opravy motorového vozidla BWM X5
xDrive 30d (ďalej aj ako „motorové vozidlo“) v celkovej cene 13 421,87 eura a na túto sumu mu bolavystavená faktúra č. 31232092., ktoré bola čiastočne uhradená na základe krycieho listu spoločnosti
Uniqa pojišťovna a.s. zo dňa 17.10.2023 v sume vo výške 8 787,63 eura. Zvyšnú časť fakturovanej ceny
opravy v sume vo výške 4 634,24 eura žalovaný žalobcovi neuhradil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 6Up/263/2024 zo dňa 12.02.2024, proti ktorému žalovaný
podal odpor s tým, že namietal, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko opravu motorového vozidla
reklamoval u žalobcu, keďže táto mala vady, ktoré spočívali v oprave prednej kapoty. Uviedol, že zo
strany žalobcu nedošlo k vyriešeniu tejto otázky a ani ho neupozornil, že k náprave z jeho strany nedôjde

a pristúpi k podaniu žaloby na súd.

Na odpor žalovaného reagoval žalobca vyjadrením v replike zo dňa 25.03.2024 a uviedol, že žalovaný
jeho nárok žiadnym spôsobom nespochybnil, a teda jeho existencia nie je sporná. K tvrdeniam týkajúcim
sa vád opravy namietol, že zo strany žalovaného boli predložené iba fotografie, z ktorých nie je zrejmé
ani to, kedy mal reklamáciu uplatniť. Uviedol, že žalovaného vyzval emailom, aby predmetné motorové

vozidlo bezodkladne pristavil na kontrolu, avšak žalovaný na tento email žiadnym spôsobom nereagoval
a rovnako tak nereagoval ani na jeho pokusy o telefonický kontakt. Žalobca tak mal za to, že zo strany
žalovaného nedošlo ku kvalifikovanému uplatneniu reklamácie. Zdôraznil, že ak by sa však skutočne
jednalo o zjavnú vadu, ktorá existovala už v čase odovzdania motorového vozidla dňa 18.10.2024, tak
táto by musela byť viditeľná voľným okom už pri jeho preberaní žalovaným. Žalovaný si však vozidlo

spoločne s technikom žalobcu prebral a svojim podpisom na faktúre potvrdil, že vozidlo je v poriadku.

Žalovanýsaďalejvyjadrilvduplikezodňa09.05.2024apoukazovalnato,žeajsamotnýžalobcauviedol,
že reklamácia vád mu bola doručená a preto považoval za otázne, prečo sa snažil opodstatnenosť
reklamácie a jej nevybavenie všetkými možnými spôsobmi vyvrátiť.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej opísal, že vo veci nariadil pojednávanie
na deň 18.06.2024, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalovaného napriek tomu, že bol riadne
predvolaný, pričom deň pred pojednávaním požiadal súd o ospravedlnenie jeho i klientovej neúčasti a
ak je to možné o odročenie pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v čase pojednávania mal

naplánovanýtermínhlavnéhopojednávaniavtrestnejvecivedenejnaOkresnomsúdeKomárno,ktorého
termín zobral na vedomie skôr. Na žiadosť právneho zástupcu žalovaného reagoval súd prvej inštancie
emailom zo dňa 18.06.2024, ktorým mu oznámil, že nie je možné vyhovieť jeho žiadosti o odročenie
pojednávania s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 2 CSP, nakoľko neexistuje zákonný dôvod na
odročenie pojednávania, pretože žiadosť právneho zástupcu žalovaného nebola podaná bezodkladne

po zistení dôvodu na jeho odročenie a od advokáta v takom prípade možno požadovať, aby sa dal
zastúpiť iným advokátom a okrem toho, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že klient odôvodnene
trvá na osobnom zastúpení právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa § 180
CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

V ďalších častiach napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ustálil, že po vykonanom dokazovaní
listinnými dôkazmi zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, keď žalobca dňa 18.09.2023
vystavil žalovanému potvrdenie objednávky č. S232901, podľa ktorej mal vykonať opravu jeho
motorového vozidla v takom rozsahu, ako bolo špecifikované v objednávke. Na základe tejto objednávky
žalobca dňa 06.10.2023 vystavil faktúru č. 31232092, splatnú dňa 20.10.2023, ktorou žalovanému

fakturoval vykonanú opravu na motorovom vozidle na sumu 13 421,87 eura s DPH. Zároveň žalovaný
svojim podpisom na faktúre potvrdil prevzatie opraveného motorového vozidla. Na prevedenú opravu
spoločnosťUniqapojišťovnaa.s.vydaladňa17.10.2023krycílist,podľaktoréhovýškapoistnéhoplnenia
predstavovala 10 705,65 eura, z ktorého poistné plnenie vo výške 1 918,02 eura bolo poukázané na
bankový účet spoločnosti COFIDIS SA a suma 8 787,63 eura bola poukázaná na bankový účet žalobcu.

Výzvou zo dňa 01.12.2023 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 4 634,24 eura ako nedoplatku
na faktúre č. 31232092, na ktorú žalovaný nereagoval.

Za nesporné súd prvej inštancie označil, že medzi stranami ide o obchodný záväzkový vzťah upravený
ustanovením§536anasl.Obchodnéhozákonníka,keďžemedzinimidošlokuzavretiuzmluvyodielona

základe objednávky žalovaného na opravu jeho motorového vozidla žalobcom v dohodnutom rozsahu.
Dospel k záveru, že zmluva o dielo bola uzavretá platne, keďže na jej uzavretie sa nevyžaduje písomná
forma a v tomto prípade došlo k uzavretiu zmluvy na základe písomnej objednávky žalovaného, pričom
cena za opravu bola stanovená žalobcom až po vykonaní opravy na základe vystavenej faktúry. Zostrany žalobcu došlo k vykonaniu opravy a k odovzdaniu opraveného motorového vozidla žalovanému,
ktorý to potvrdil svojim podpisom na faktúre, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť za opravu sumu 13
421,87 eura v lehote splatnosti 20.10.2023, avšak žalobcovi bola uhradená iba časť fakturovanej sumy

do výšky 8 787,63 eura, a teda do rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo k uhradeniu zvyšku
fakturovanej sumy vo výške 4 634,24 eura. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel
v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 4 634,24 eura aj spolu
s príslušenstvom - 13,50 % ročným úrokom z omeškania od 21.10.2023 do zaplatenia podľa § 369
ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., nakoľko

žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Zároveň
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume vo výške 40 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení
s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z..

Súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalovaný v priebehu konania namietal predčasné podanie

žaloby zo strany žalobcu s tým, že podľa neho oprava bola vykonaná vadne, avšak na toto svoje tvrdenie
nepredložil žiadne dôkazy a preto súd podľa § 151 ods. 2 CSP jeho popretie skutkových tvrdení žalobcu
považoval za neúčinné. Rovnako tak žalovaný v rámci procesnej obrany nepredložil žiadne listinné
dôkazy okrem fotografií motorového vozidla na preukázanie, že zo strany žalobcu došlo k vadnému
plneniu a pokiaľ by k tomu aj došlo, tak na uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom procesne

nereagoval a nepreukázal, že si uplatnil nároky v súvislosti s vadným vykonaním opravy zo strany
žalobcu. Súd prvej inštancie preto na námietky uvádzané žalovaným v jeho podaniach neprihliadal,
keďže neboli riadnym spôsobom špecifikované a nakoľko mal nárok žalobcu jednoznačne preukázaný,
tak žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože mal v konaní plný úspech.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 31.07.2024 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu,
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný v odvolaní namietal, že žaloba bola podaná predčasne z dôvodu, že opravu motorového
vozidla reklamoval u žalobcu. Poukazoval na to, že oprava motorového vozidla ako služba uskutočnená
zo strany žalobcu, nebola vykonaná riadne, nakoľko motorové vozidlo malo po tejto oprave vady,
preto nemožno za žiadnych okolností skonštatovať, že bola vykonaná s náležitou starostlivosťou.
Zdôraznil, že žalobcovi zaslal fotografie, z ktorých bolo na prvý pohľad jasné, že nedostatky boli v

oprave kapoty motorového vozidla, čo v konaní preukázal predložením listinných dôkazov. Namietal,
že súd prvej inštancie ním predložené listiny vyhodnotil nedostatočne a nesprávne. Poukazoval, že
napriek týmto skutočnostiam žalobca podal žalobu vo veci a uplatnením vád zo strany žalovaného sa
vôbec nezaoberal. Žalovaný mal za to, že vady diela si uplatnil kvalifikovane a v súlade so zákonom, čo
vyplynulozlistinnýchdôkazov.Vadyopravybolipodľajehonázorunepochybnepreukázanépredloženou

fotodokumentáciou. K argumentácii žalobcu, že z fotografií sa javí, akoby kapota motorového vozidla
bolaibapootvorenáuviedol,žeakbytomutakbolo,takbypredsanárokžalobcunerozporoval.Zdôraznil,
že sám žalobca uviedol, že jeho reklamácia mu bola doručená, preto považoval za otázne, prečo sa
snažil jej opodstatnenosť a nevybavenie všetkými možnými spôsobmi vyvrátiť. S poukazom na uvedené
mal žalovaný za to, že žalobu možno považovať nielen za predčasnú ale aj podanú bez opory v právnom

poriadku Slovenskej republiky, a preto došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nespravodlivého
rozhodnutia.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 28.08.2024 a uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a riadne odôvodnený, z ktorého závermi sa v celom rozsahu

stotožnil. Poukazoval na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, ktoré by už
neuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku presvedčivým spôsobom nevysporiadal. Uviedol, že žalovaný okrem fotografií v konaní
nepredložil žiadne iné dôkazy schopné preukázať jeho tvrdenia. K tvrdeniam žalovaného ohľadomreklamácie vád opravy motorového vozidla žalobca uviedol, že po obdržaní fotografií prednej kapoty
motorového vozidla, ktoré žalovaný považoval za uplatnenie reklamácie, ho emailom vyzval na
pristavenie predmetného motorového vozidla na kontrolu. Žalovaný však na tento jeho email ako ani na

pokusyotelefonickýkontaktnijakonereagoval.Žalobcamalzato,žespoukazomnanáslednésprávanie
žalovaného, ktorý sa vyhýbal akémukoľvek kontaktu s ním a de facto tak znemožnil posúdenie vytknutej
vady a jej prípadné vyriešenie, nie je možné posúdiť postup žalovaného ako kvalifikované uplatnenie
reklamácie. Namietal, že sa zjavne jedná o účelové tvrdenie žalovaného, nakoľko z predložených
fotografií sa javí, akoby bola predná kapota motorového vozidla len pootvorená, čo malo evokovať jej

nepresné priliehanie. Žalobca v tejto súvislosti taktiež poukazoval na to, že sa jedná o tzv. zjavnú vadu,
ktorá ak existovala v čase predania motorového vozidla dňa 18.10.2023, musela byť viditeľná voľným
okom už pri jeho preberaní žalovaným, a teda by na jej existenciu žalovaný poukázal. Žalovaný si však
motorové vozidlo s technikom žalobcu prebral a svojím podpisom na faktúre potvrdil, že je v poriadku. Po
podpise faktúry žalovaný uskutočnil pred technikom žalobcu aj platobný príkaz prostredníctvom mobilnej
bankovej aplikácie v prospech účtu žalobcu na sumu 2 716,11 eura, ktorého kópiu poslal technikovi

emailom, avšak k pripísaniu peňažných prostriedkov na účet žalobcu neprišlo ani po niekoľkých dňoch.
Žalobca mal vzhľadom na uvedené za to, že žalovaný platobný príkaz zadaný prostredníctvom mobilnej
bankovej aplikácie po opustení jeho priestorov stornoval, a preto považoval za zrejmé, že už od počiatku
nebolo jeho úmyslom uhradiť mu dlžnú sumu a teda reklamáciu vád opravy podával len účelovo. S
poukazom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu

náhradu trov konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 30.09.2024 a opätovne namietal,
že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko oprava motorového vozidla žalobcom nebola vykonaná
riadne a vozidlo malo po oprave vady, ktorú skutočnosť u žalobcu reklamoval a svoje tvrdenia preukázal

predloženými listinnými dôkazmi. Mal za to, že ním predložené listinné dôkazy boli súdom prvej inštancie
vyhodnotené nedostatočne a nesprávne a vôbec sa nezaoberal uplatnením vád zo strany žalovaného.

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a §
380CSP,postupombeznariadeniapojednávania(§385CSP)dospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
nie je dôvodné.

9. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

10. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

11. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

12. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

13. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

14. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v miesteustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom
prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a ostatnými

vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
zistilskutkovýstav,spôsobomsúladnýmsdikciouustanovenia§220ods.2CSProzhodnutiedostatočne
presvedčivo odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku sa stručne ale zrozumiteľne vysporiadal so
všetkýmiskutočnosťamipodstatnýmiprerozhodnutievovecisamej,pričomzodôvodnenianapadnutého
rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým
a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový

stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by
mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

17. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela - vykonanie opravy motorového

vozidla od žalovaného vo výške 4 634,24 eura s príslušenstvom, ktorá časť nebola uhradená zo
strany poisťovateľa žalovaného prostredníctvom vystavenia krycieho listu. Žalovaný v konaní v rámci
procesnej obrany namietal, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko oprava motorového vozidla
nebola vykonaná riadne a vozidlo malo vady, ktoré sa prejavili na jeho prednej kapote, ktorú skutočnosť
mal u žalobcu aj reklamovať. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe v celom rozsahu

vyhovel a ustálil, že medzi žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v právnom
postavení objednávateľa bola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme, keď dňa 18.09.2023 žalobca
vystavil žalovanému potvrdenie objednávky č. S232901, v zmysle ktorej mal žalobca vykonať opravu
motorového vozidla žalovaného v špecifikovanom rozsahu. Po vykonaní opravy žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 31232092 na cenu diela (vykonanú opravu) v sume vo výške 13 421,87 eura,

z ktorej sumu vo výške 8 787,63 eura uhradil žalobcovi poisťovateľ žalovaného. Prevzatie motorového
vozidla po vykonaní opravy potvrdil žalovaný svojim podpisom na spornej faktúre. S uvedenými
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s tým,
že uvedené skutočnosti neboli v konaní medzi stranami sporné. Vo vzťahu k spornej otázke vád diela
- vykonanej opravy motorového vozidla súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v

konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že zo strany žalobcu došlo k vadnému plneniu a že si voči
žalobcovi uplatnil nároky v súvislosti s vadným vykonaním opravy motorového vozidla.

18. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.

19. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal
s ním predloženými listinnými dôkazmi a v tejto súvislosti dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný v
konaní nepreukázal, že motorové vozidlo bolo žalobcom opravené vadne a že si tieto vady u žalobcu
kvalifikovane a v súlade so zákonom uplatnil, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie uvedeným v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaný svoje tvrdenie o tom,

že dielo malo vady, a teda oprava motorového vozidla nebola žalobcom vykonaná riadne, nepreukázal a
nepreukázal ani riadne uplatnenie nárokov v súvislosti s tvrdeným vadným vykonaním opravy zo strany
žalobcu.

Na zdôraznenie správnosti uvedených záverov odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno na

preukázanie vadného plnenia, teda plnenia, ktoré nemalo byť v dojednanom rozsahu a kvalite, zaťažuje
stranu sporu, ktorá plnenie prijala (žalovaného), keďže táto strana disponuje vedomosťou o tom, v akom
rozsahu a v akej kvalite, resp. akú povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný dôkazné bremeno o vadnom poskytnutí zmluvného
plnenia žalobcom, teda o vadnom vykonaní opravy motorového vozidla žalobcom ako zhotoviteľom,

neuniesol a svoju procesnú obranu v konaní v tomto rozsahu nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade
na žalovanom ležalo dôkazné bremeno na preukázanie ním uplatnenej procesnej obrany spočívajúcejv tvrdení, že zmluvné plnenie zo strany žalobcu nebolo poskytnuté riadne a teda, že zhotoviteľom
vykonaná oprava motorového vozidla mala vady, a to konkrétne tvrdené nedostatky v oprave prednej
kapoty motorového vozidla. Tieto tvrdenia žalovaný v konaní preukazoval len predložením fotografií

motorového vozidla bez ich časovej a vecnej súvislosti, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že jeho popretie tvrdení žalobcu možno považovať za neúčinné. Odvolací súd taktiež
poukazuje na to, že v prípade žalovaným namietanej vady vykonanej opravy motorového vozidla, sa
celkom zjavne jedná o zrejmú vadu, keď objednávateľovi už na pohľad pri preberaní diela muselo byť
zjavné,žedielomávaduspočívajúcuvtom,žeprednákapotarovnomernenepriliehakostatnýmčastiam

motorového vozidla. Odhalenie takejto vady diela nepochybne nevyžaduje osobitné odborné vedomosti
ani vykonanie odborných skúšok, ide o vady a nedostatky, ktoré sú odhaliteľné voľným okom priamo pri
odovzdaní a prevzatí diela. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správny skutkový záver súdu
prvej inštancie, že žalovaný prevzatie diela - opravy motorového vozidla potvrdil svojím podpisom na
spornej faktúre bez pripomienok, čo ani nebolo v konaní sporné.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že vady diela
reklamoval u žalobcu, ktorý nepristúpil k riešeniu reklamácie a preto podaná žaloba je predčasná,
odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, okrem existencie
samotných vád diela ani svoje tvrdenie, že si voči žalobcovi riadne uplatnil nároky v súvislosti s tvrdeným
vadným plnením. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní

nepreukázal riadne notifikovanie vád poskytnutého plnenia vo vzťahu k žalobcovi, keď v konaní nebolo
medzi stranami sporné, že žalovaný žalobcovi zaslal len fotografie opravovaného motorového vozidla. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že hoci pre splnenie si notifikačnej povinnosti a uplatnenia
nároku z vád sa nevyžaduje písomná forma oznámenia vád diela, na účely jeho preukázania je
nevyhnutné, aby bolo oznámenie vád diela vykonané preukázateľné a riadne oznámenie objednávateľa

o vadách dodaného diela zhotoviteľovi musí spĺňať predpoklady konkrétnosti, jasnosti a určitosti vo
vzťahu k notifikovanej vade. Podmienkou na uplatnenie nárokov z vadného plnenia je okrem riadneho
oznámenia vád aj voľba nároku z nich, ktorá nemusí byť uvedená priamo v oznámení vád, avšak musí
byť uskutočnená bez zbytočného odkladu po ich notifikácii. Odvolací súd sa vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal,

že si voči žalobcovi uplatnil akékoľvek nároky v súvislosti s ním tvrdeným (a nepreukázaným) vadným
vykonaním opravy motorového vozidla.

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc
zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania riadne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predloženými v konaní oboma stranami sporu, a po ich posúdení jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení o existencii vád diela - opravy motorového vozidla a ich riadneho uplatnenia
vo vzťahu k žalobcovi, vrátane nárokov z nich, a teda svoju procesnú obranu v konaní nepreukázal.
Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.

20. Odvolací súd ďalej uvádza, že za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa zaoberal
žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v jeho
odvolaní, v nadväznosti na čo konštatuje, že žalovaný ako odvolateľ síce v odvolaní uviedol, že ho
podáva aj z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutia vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci), avšak opodstatnenosť ich aplikácie relevantným spôsobom nezdôvodnil a v
zásade len zopakoval svoju argumentáciu tvoriacu obsah jeho procesnej obrany v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie stručne, ale dostatočne, jasne a zrozumiteľne
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na

to, aby bol oprávnený a (zároveň) povinný zaoberať sa konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym
odvolacím dôvodom, nestačí len deklarovanie tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na
konkrétne písm. ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky
strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad
rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

a ktorých existenciu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania na súde
prvej inštancie, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, nezistil. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že žalovaný vo svojom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP iba
deklaroval, ale žiadnu konkrétnu vadu konania neuviedol, ani konkrétne nenamietal nesprávnu aplikáciuhmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie, a tak tieto nemohli byť ani
predmetom prieskumu odvolacím súdom, a to vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

21. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

22. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že neboli naplnené
odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v

celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.