Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201429
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225201429.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Romana Lajoša a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. C. XX, D., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XX, D., obidvoch žalobcov
zastúpených: JUDr. Michal Roháč, advokát, so sídlom Šmidkeho 65, Humenné, IČO: 56 102 151, proti
žalovanému: PROGRES-INVEST, s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 36 507 938, zastúpenému:

JUDr. Jozef Jaroščák ml., advokát, so sídlom Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 35 370 556,
o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/42/2025-280 zo dňa 24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie v poradí druhým uznesením (po čiastočnom zrušení

predchádzajúceho uznesenia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
v rozsahu zrušenia) rozhodol tak, že cit.:

„Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy
o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. X zo dňa 15.12.2011 a dohody a odmene zo dňa
06.04.2010 v znení dodatku č. X zo dňa 15.12.2010, zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2011 a dohody o

odmene zo dňa 15.12.2011, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie D. ako:

• parcela E. č. XXX/X, o výmere 205 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
• parcela E. č. XXX/X, o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
• stavba so súpisným číslom XX, obchod s nábytkom, ktorá je postavená na parcele E. č. XXX/X,

vspoluvlastníctvežalobcov1.a2.radevpodiele1/3zcelku,atoaždoprávoplatnéhoskončeniakonania
vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/41/2025.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §
326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3
ods. 2, § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 110 ods. 3, § 112, § 151a,
§ 151b ods. 1 až 4, § 151j ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX pre k. ú. D., ktorí ako záložcovia na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej

s právnym predchodcom žalovaného, nehnuteľnosti špecifikované v petite založili na zabezpečenie
pohľadávok, vzniknutých zo zmluvy o pôžičke (nemajúcej spotrebiteľský charakter).4. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného oparenia obsahuje náležitosti vyžadované

zákonom. Pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje náležitosti žaloby podľa § 132
CSP, ktorými sú označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa žalobca domáha a k návrhu žalobcovia pripojili listiny, z ktorých má vyplývať potreba

bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu (napr. Výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu
dražby súdnym znalcom a umožnenie obhliadky predmetu dražby zo dňa 26.05.2025). Z uvedených
dôvodov nemožno uzavrieť, že by návrh neobsahoval predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný,
alebo neurčitý, a súčasne že by sa jednalo o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní.

5. Vo vzťahu k potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným uviedol, že žalovaný

ako veriteľ začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je „Výzva na
umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom a umožnenie obhliadky predmetu
dražby zo dňa 26.05.2025“, a preto uzavrel, že žalobcovia splnili zákonný predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to neodkladnosť a naliehavosť situácie.

6. Vo vzťahu k výkonu záložného práva uviedol, že nespochybňuje to, že je na záložnom veriteľovi,
vo vzťahu ku ktorej založenej nehnuteľnosti začne s výkonom záložného práva. Záložný veriteľ
však nemôže opomínať, že výkon jeho práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri výkone
záložného práva je potrebné hľadieť aj na proporcionalitu medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a
hodnotou založenej nehnuteľnosti, ktorej sa výkon záložného práva týka. Za situácie, kedy bola hodnota

nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalovaný začal s výkonom záložného práva, podľa znaleckého
posudku ustálená na sumu 817.000,- EUR v porovnaní s mnohonásobne nižšou hodnotou pohľadávky,
ktorá má byť výkonom záložného práva uspokojená, t. j. 33.848,73 EU, pričom záložný veriteľ
má možnosť realizovať výkon záložného práva aj k ďalším nehnuteľnostiam žalobcov, ktoré nie sú
ich obydlím a ktorých hodnota nie je značne a niekoľkonásobne vyššia oproti výške zabezpečenej

pohľadávky (napr. čisto teoreticky chata na F.), mal súd prvej inštancie za to, že po vykonanom teste
proporcionality, výkon záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej ochrany sa predmetným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia domáhajú, nie je v súlade s dobrými mravmi
a nedochádza ani k naplneniu kritéria proporcionality (primeranosti hodnoty zabezpečenej pohľadávky
voči zálohu a z toho plynúceho rozsahu zásahu do práv žalobcov výkonom záložného práva) bez

ohľadu na skutočnosť, či žalobcovia sú výluční alebo podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti.
Do času preskúmania žalobcami tvrdených skutočností o zániku záložného práva viaznuceho na im
patriacich nehnuteľnostiach v riadnom súdnom konaní vo veci samej súd prvej inštancie považoval
za nevyhnutné poskytnúť ochranu ich vlastníckemu právu k zaťaženým nehnuteľnostiam. V dôsledku
výkonu práva záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby môže dôjsť k ujme na strane žalobcov

v oblasti ich Ústavou Slovenskej republiky garantovaného nerušeného výkonu vlastníckych práv k
predmetným nehnuteľnostiam.

7. Súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia prihliadol na skutočnosť, že ujma na
strane žalovaného, spočívajúca v pozastavení výkonu záložného práva (a prípadnom oddialení

uspokojenia pohľadávky) je omnoho menej závažná než ujma, ktorá by prípadným nenariadením
neodkladného opatrenia hrozila žalobcom (potenciálna strata vlastníckeho práva k majetku značnej
hodnoty, neprimeranej výške zabezpečenej pohľadávky). Zdôraznil dočasnosť tejto úpravy pomerov
medzi sporovými stranami do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň poukázal aj na § 340 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že sa

návrhu vo veci samej vyhovie, alebo preto, že právo navrhovateľa by bolo uspokojené, navrhovateľ má
povinnosť nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Z uvedených dôvodov
návrhu žalobcov vo vzťahu k žalovanému vyhovel, a to aj vzhľadom na to, že žalobcami sledovaný cieľ
nemožnodosiahnuťnariadenímzabezpečovaciehoopatreniasohľadomnapovahuchránenéhonároku.

8. O trovách konania nerozhodoval, konštatoval, že o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným súd rozhodne v
rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn.
1C/41/2025.9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc porušenie
práva na spravodlivý súdny proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

Opätovne namietal, že žalobcovia k predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nedoložili listiny, na ktoré sa argumentačne odvolávajú, čo s poukazom na ust. § 362 ods. 2) v spojení s
ust. § 327 CSP, ktoré sú lex specialis voči ust. § 132 CSP, malo bez ďalšieho, resp. len na základe tejto
skutočnostiviesťkodmietnutiupodaniažalobcov.Zdôraznil,žežalobcoviabezakýchkoľvekpochybnosti
disponujú všetkými listinnými dôkazmi, na ktoré sa v predmetnom návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia odvolávajú. Považuje za neprípustné, aby súd za sporové strany vyhľadával dôkazy, a to
osobitne z iných súdnych spisov, čo je ešte viac zvýraznené v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže v tomto prípade civilný súd rozhoduje len o tzv. osvedčení dôvodnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/46/2018. Argumentácia žalobcov je založená výlučne len na tom, že pohľadávka/záložné
právo je premlčané, avšak túto otázku podľa žalovaného nie je v zmysle judikátu č. 68/2020 Zb. Ús.

možné posudzovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže touto sa súd môže zaoberať
výlučne len v konaní vo veci samej. S touto argumentáciou sa však odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení vôbec nevysporiadal. Považuje za zarážajúce, ak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v
rozhodnutí sp. zn. 6Co/27/2025 rozhodol v priamom rozpore s judikatúrou najvyššej súdnej autority,
ktoré právne závery boli a sú pre nich právne záväzné. Považuje za právne perfídne a za hranicou

tolerovateľnosti, ak súd prvej inštancie a odvolací súd odvolateľovi určuje, že k akej nehnuteľnosti
má pristúpiť k výkonu záložného práva. Za ďalšiu argumentáciu z kategórie ad absurdum odvolateľ
považuje argumentáciu súdov oboch stupňov o údajnom výkone záložného práva zo strany odvolateľa
v postavení zabezpečeného veriteľa s dobrými mravmi, t.j. s veľmi abstraktným a široko definovateľným
právnym pojmom a to ešte za situácie, keď žalobcovia týmto v predmetnom návrhu neargumentovali,

keďže ich argumentácia je založená výlučne len na jedinom argumente a to na údajnom premlčaní
zabezpečenejpohľadávkyodvolateľa.Zdôraznil,ževdanomprípadenejdeotzv.spotrebiteľskúpôžičku,
atakjeprežalovanéhoneakceptovateľné,keďsúdyobhajujúa„zachraňujú“žalobcovspoužitíminštitútu
dobrých mravov. Žalovaný považuje za rozporné s dobrými mravmi práve konanie žalobcov, ktorí sú
už vyše 10 rokov v omeškaní s úhradou dlhu. Pripomenul, že hodnota založeného spoluvlastníckeho

podielupredmetnejnehnuteľnosti(ktorejpredstavujespoluvlastníckypodiel1/3kcelku),ktorývprepočte
predstavuje sumu vo výške 272.333,- EUR a táto v pomere k výške vymáhanej pohľadávke odvolateľa
(necelých 34.000,- EUR) predstavuje 12,5 %, čo neprimerané určite nie je, keďže je úplné bežné
dražiť nehnuteľnosti, keď hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby/záložcu je v pomere k draženým
nehnuteľnostiam na úrovni cca 10 %. Osobitne zdôraznil na povinnosť vydať tzv. hyperochu žalobcom/

záložcom, čo znamená, že časť ich draženého majetku sa premení do podoby peňažného majetku.
Záverompoukázalnaust.§3ods.6)ZoDD.Primárnevšakmázato,žesúdyvdanomprípadeobjektívne
nemusia robiť test proporcionality, keďže žalobcovia neosvedčili dôvodnosť predmetného návrhu, a tým
je potreba bezodkladne upraviť pomery. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania voči žalobcom.

10. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Odvolanie žalovaného považujú za irelevantné a čo
sa týka právnej sily za nulitné. Dôkazy, na ktoré poukazuje žalovaný považujú za eklektické a právne
neúčinné. Napadnuté uznesenie považujú za zákonné a spravodlivé, riadiace sa pokynmi nadriadeného
súdu. Navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. Uplatnili si trovy odvolacieho konania voči žalovanému.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesplnením procesných podmienok na vedenie konania, porušením práva na spravodlivý
proces, inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie, teda to, či súd

prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majúrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých sú žalobcovia podieloví
spoluvlastníci.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom osvedčovaní potrebnom na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i

jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.
20772/92. Na zvýraznenie presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na sporovými stranami

uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

15. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a preto nemôže stotožniť so žalovaným, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne

skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto
v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.

16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako veriteľ začal s výkonom záložného práva

formou dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu
dražby súdnym znalcom a umožnenie obhliadky predmetu dražby (č. l. 6). Uvedená skutočnosť ani
v konaní nebola substančne popretá a tak ju možno považovať za nespornú.

17. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné

okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, je nesporné, že žalobcovia
dostatočným spôsobom preukázali dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný už uskutočnil úkony smerujúce k realizácii
dobrovoľnej dražby, pričom žalobcovia namietajú už len existenciu pohľadávky ako takej. Majú za to,
že všetky práva žalovaného sú vysporiadané, keďže žalovanému zaplatili súdom priznanú pohľadávku

v celom rozsahu ešte v júli 2024. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že o nároku žalovaného
rozhodovali aj súdy, a to v konania vedených na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3C/542/2015
a sp. zn. 5C/542/2015. Nakoľko o istine, zmluvnej pokute, či odmene bolo už právoplatne rozhodnuté,
žalovaný podľa žalobcov nemôže od nich vymáhať už žiadnu pohľadávku. Žalobcovia teda spochybňujú
danosť nároku ako takého, jeho samotnú existenciu, nielen jeho výšku, či dobu splatnosť. Žalobcovia

rovnako namietajú premlčanie výkonu záložného práva. Dôvodnosť tejto námietky však nie je oprávnený
odvolací súd posúdiť v rámci tohto konania o neodkladnom opatrení, ale v konaní vo veci samej. So
zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd nemôže prisvedčiť tvrdeniam žalovaného, že žalobcovia
nesplnili zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to neodkladnosť a naliehavosť
vzniknutej situácie.

18. Žalovaný namietal, že podanie žalobcov neobsahuje listiny, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú,
a preto mal súd prvej inštancie správne návrh žalobcov odmietnuť. Žalovaný rovnako namieta aplikáciu
ust.§132CSP,mázato,žeust.§326CSPjeust.lexspecialistkust.§326.Stýmtotvrdenímžalovaného
možno len súhlasiť, uvedená skutočnosť napokon vyplýva aj zo samotného ust. § 326 ods. 1 CSP.

19. Bez ohľadu na skutočnosť, či má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo
veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, alebo nie, musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti
žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP jednak odkazom na všeobecné náležitosti podaniaa jednak kumulatívne aj požiadavkou na označenie strán, pravdivé a úplné opísane rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Ak ide o všeobecné náležitosti
podania ako takého, aplikuje sa § 127 CSP. Ďalšie požiadavky na obsahové náležitosti žaloby je

potrebné aplikovať na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na špecifiká tohto
inštitútu.

20. Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy
vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3

CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa žalobca
odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla
bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP).

21. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je aj listina označená ako „Výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby
súdnym znalcom a umožnenie predmetu dražby“, ktorá bola žalobkyni v 1./ rade aj preukázateľne
doručená. Žalobcovia súdu predložili rovnako aj žalobu o určenie, že na nehnuteľnostiach neviazne
záložné právo, na ktorú poukazovali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V kontexte
uvedeného je zrejmé, že žalobcovia k návrhu priložili listiny, ktoré preukazovali opodstatnenosť ich

návrhu. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, práve spomínaná výzva nachádzajúca sa na č. l. 6
osvedčovala skutočnosť, že žalovaný reálne začal s výkonom záložného práva.

22. Pokiaľ ide o ďalšie listiny, od ktorých odvodzovali dôvodnosť ich návrhu a vo vzťahu ku ktorým
navrhovali,abyichsúdvyžiadal,odvolacísúdmázato,žetakýtopostupnezakladádôvodnaodmietnutie

podania ako to navrhuje žalovaný a rovnako to nemožno považovať ani za postup contra legem.
Žalovaný svoje závery odvodzuje od uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/46/2018 zo dňa
20.06.2019, ku ktorému pripojil citáciu v nasledovnom znení: „Súd nemá povinnosť za sporovú stranu
vyhľadávať dôkazy ani označovať aký dôkaz má strana predložiť.“. Len pre úplnosť odvolací súd
dopĺňa, že sa nejedná o právnu vetu Najvyššieho súdu SR, uvedeným odvolací súd odôvodňoval ním

vyhlásený rozsudok. Odvolací súd súčasne považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že v tomto prípade
žalobcovia riadne označili a konkretizovali dôkaz, od ktorého odvodzovali cenu založenej nehnuteľnosti.
Znalecký posudok riadne identifikovali číslom a menom jeho vyhotoviteľa (Znalecký posudok č. XX
vyhotovený A. A., znalcom ustanoveným súdom), rovnako označili aj súdne konanie, v rámci ktorého
bol vyhotovený (sp.zn. 2C/1/2020). V danom prípade tak nemožno hovoriť o tom, že by súd vyhľadával,

či dokonca označoval dôkazy namiesto sporovej strany.

23. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/91/2019
zo dňa 10. 12. 2020, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil nasledovné: „Aj podľa názoru dovolacieho
súdu, pripojenie spisu z iného konania v inej právnej veci (hoci medzi tými istými účastníkmi) samo o

sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenie žalovaného 1/ o existencii pohľadávky
titulom náhrady škody v predmetnom spore o určenie popretej pohľadávky, nakoľko obsahom každého
súdneho spisu, zachyteného v písomnej forme, je celý súhrn procesných úkonov súdu a strán sporu,
zápisníc o obsahu pojednávania, znaleckých posudkov a podobne, ktoré ako celok nie je možné a ani
efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní súdu v inej veci. Je povinnosťou tej-ktorej strany sporu

na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne
jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz dovolací súd nepovažuje pripojenie spisu z iného konania,
pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok, vykonaný v
inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu
v tom-ktorom prejednávanom spore, nakoľko by tým v spore zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inej

strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp
rovnosti sporových strán).“.

24. Situácia v predmetnom konaní je však diametrálne odlišná. Žalobcovia neodkazovali na súdny spis
ako celok, ale označili konkrétnu listinu (znalecký posudok), od ktorej odvodzovali svoj nárok s tým,

že skutočnosti vyplývajúce z tohto dôkazu a rozhodné pre účely súdneho konania aj konkretizovali
(cena založenej nehnuteľnosti). Spôsob vykonávania dokazovania a vykonania alebo nevykonania toho-
ktorého dôkazného prostriedku však určuje súd v závislosti od toho, či jeho vykonanie je relevantné a
efektívne pre rozhodnutie sporu vo väzbe aj na ďalšie dôkazné prostriedky.25. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že mu súdy diktujú, vo vzťahu ku ktorej nehnuteľnosti
má pristúpiť s výkonom záložného práva odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalovaného

sú vytrhnuté z kontextu a svedčia o nepochopení princípu proporcionality, na ktorý poukazoval súd
prvej inštancie a rozsiahlo ho aj objasnil. Súdy záložným veriteľom neurčujú ktoré nehnuteľnosti
majú vydražiť, ale pripomínajú, že aj pri výkone záložného práva je nutné zohľadniť proporcionalitu.
Proporcionalita (etymologicky z latinského „pro portio“) ako vyváženosť a pomernosť vytvára vzťah
medzi viacerými prvkami. V práve je proporcionalita spojovaná vždy s istým stupňom racionality

a náväzne so samotnou spravodlivosťou. Pri rozhodovaní vo veci a hodnotení dôkazov zohráva
zásadnú rolu, či súdne rozhodnutie nezasahuje do základných práv a slobôd vo väčšej miere, než
je potrebné. V úvahe súdu následne vyvoláva rovnicu smerujúcu k riešeniu kolízií medzi jednotlivými
princípmi. Stret je nutné riešiť cestou optimalizácie, keď jedno právo dočasne „ustúpi“ inému, pričom
však nie je negované. Nastoľovaná spravodlivosť má zabezpečiť maximalizovaný rozsah aplikácie
oboch práv. Teda účelom súdneho rozhodnutia v ktorom sa aplikuje proporcionalita je dosiahnuť

optimalizáciu v miere naplnenia viacerých kolidujúcich princípov, ktoré sú však primafacie rovnocenné.
Na margo posudzovaného prípadu je potrebné vychádzať z postulátu, že zásada proporcionality je
najmä hermeneutickou štruktúrou a nie kognitívnym vzorcom. Podstatným vo veci je, že boli v konaní
poskytnuté také listinné dôkazy, ktoré by umožňovali vykonať test proporcionality. Za situácie, kedy má
záložný veriteľ na výber z viacerých zálohov, navyše rôznej hodnoty, je dôvodné od záložného veriteľa

požadovať, aby pri výkone záložné práva postupoval tak, aby jeho konanie nebolo neproporcionálne
vo vzťahu k výške založenej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či záložcovia sú výlučnými
alebo len podielovými spoluvlastníkmi založenej nehnuteľnosti. Navyše, v predmetnej veci žalobcovia
existenciu akejkoľvek pohľadávky voči žalovanému negujú.

26. Všetky vyššie uvedené skutočnosti je podľa odvolacieho súdu potrebné potom považovať za
okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené
boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia
v danom spore. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že žalobcovia nemajú iné prostriedky ako do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než

žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej
(hmotnoprávne posúdenie sporu) je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii
dobrovoľnej dražby.

27. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému zdržať sa výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcov, bez ktorého by
mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j., že by mohlo dôjsť k nevyváženému a
neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov.

28. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako žiadali žalobcovia

splnené boli a súd prvej inštancie návrhu vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pričom vychádzal zo stavu
existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP).

29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný
súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). Z čoho možno vyvodiť, že aj
keď neboli naplnené očakávania odvolateľa, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom,
ešte automaticky neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretožeobsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať
a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).