Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010081
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124010081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov

JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. X.XX.XXXX
v B., trvale bytom C. XXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestnéhozákonaaprečinpoškodzovaniacudzejvecipodľa§245odsek1Trestnéhozákona,oodvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.7.2025,
sp. zn. 104T/1/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok
zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. A., nar. X.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX,
o d s u d z u j e :

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s poukazom

na § 36 písmeno j), písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona v spojení s
§ 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) zo dňa 15.7.2025, sp. zn. 104T/1/2024
bol obžalovaný A. A. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 17.08.2023 v čase o 16:20 hodine viedol ako vodič pod vplyvom alkoholu a omamných látok v stave,
v ktorom nebol schopný bezpečne viesť vozidlo tak, aby neohrozil seba alebo iných účastníkov cestnej
premávky, ktorý si sám privodil, nákladné motorové vozidlo značky Nissan Cabstar, bielej farby, EČV:
B., kde odbočil na chodník obecného cintorína v obci Veľké Kostoľany, ktorý bol zjavne užší ako šírkavozidla, kedy následne počas jazdy vyšiel s vozidlom mimo chodník a narážal predným ľavým bokom,
pravým bokom a kolesami vozidla do pomníkov hrobových miest, ktoré poškodil, čím spôsobil škodu
na pomníkoch hrobových miest poškodenej A. D., poškodenej E. F., poškodenej A. A. G., poškodeného

H. I. a poškodenej J. A. vo výške 816 Eur, následne po tomto bol v čase o 16:48 hodine podrobený
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vrbové dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu
s prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériového čísla A408999, a to s pozitívnym výsledkom 1,59 mg/
l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo zodpovedá v prepočte 3,31 promile alkoholu v krvi, a pri
opakovanej dychovej skúške mu bola v čase o 17:08 hodine nameraná pozitívna hodnota alkoholu

s výsledkom 1,62 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo zodpovedá v prepočte 3,37 promile
alkoholu v krvi, pričom prítomnosť alkoholu u vodiča bola potvrdená aj z odobratej krvi a moču vodiča,
a to v čase o 20:05 hodine, pričom v krvi vodiča bola zistená koncentrácia etanolu vo výške 2,85 g/kg
(hmotnostné promile) a tiež pozitívny výsledok na látky zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácií
viac ako 10 ng/ml krvi, čo bolo potvrdené aj skríningovým vyšetrením vzorky moču s koncentráciou látky
zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 20ng/ml moču,

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 41 odsek
1, § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
účinného do 5.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 1 Trestného zákona
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad

nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému určil
skúšobnúdobuvovýmere24(dvadsaťštyri)mesiacov.Podľa§51odsek3písmenob)Trestnéhozákona
obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51
odsek 2, odsek 4 písmeno k) Trestného zákona mu uložil aj povinnosť dostaviť sa v určenom čase na
príslušnýútvarPolicajnéhozboru,určenýpodľamiestapobytu,vodôvodnenýchprípadochajopakovane

a podrobiť sa testu na alkohol. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil
aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 28 (dvadsaťosem)
mesiacov.Súčasnesúdpodľa§73odsek2písmenod)Trestnéhozákonauložilobžalovanémuochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.
(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal
a vykonal dokazovanie len k výroku o treste.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len

„prokurátor“) si ponechal lehotu na podanie odvolania a obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania
aj za oprávnené osoby.

Prokurátor podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.7.2025 podal odvolanie voči výroku o treste
v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.8.2025.

V odvolaní prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste nepovažuje za zákonný.
V záverečnej reči prokurátor navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 až 3 mesiace so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného
uloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 až 3 roky a taktiež uloženie ochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Prokurátor poukázal na to, že okresný súd odôvodnil uloženie podmienečného trestu okrem iného
aj snahou obžalovaného o náhradu škody, dobou, ktorá uplynula od spáchania trestného činu ako
aj prevahou troch poľahčujúcich okolností nad jednou priťažujúcou okolnosťou. Taktiež prihliadol na
formu zavinenia, ako aj osobu obžalovaného. Skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia okresný
súd posilnil probačným dohľadom so zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok s povinnosťou sa podrobovať testom na alkohol, keď sa dostaví na príslušný útvar Policajného
zboru. Obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a vzhľadom na závery
znaleckého posudku aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Prokurátor sa s uvedenými závermi okresného súdu ohľadom výmery a spôsobu výkonu trestu
odňatia slobody nestotožnil. Obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu v hladine vyššej

ako 3 promile alkoholu v krvi v spojení s kanabinoidmi. Prokurátor má za to, že vzhľadom na osobu
obžalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajší život ako aj okolnosti prípadu je výkon trestu odňatia
slobody u obžalovaného nevyhnutný. Vo výkone trestu odňatia slobody je možné vytvárať podmienkyumožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre resocializáciu a pre vedenie
riadneho života.
Uložením podmienečného trestu neboli dostatočne rešpektované všetky hľadiská pre ukladanie trestu

podľa Trestného zákona a trest je v zrejmom nepomere k nebezpečnosti činu. Obžalovaný nie je ku
konzumácii alkoholu kritický, po skutku síce absolvoval asi mesačnú liečbu na psychiatrii, ale podľa
názoru obžalovaného, ak v zákone nie je zakázané piť, tak si môže vypiť kedy a koľko chce. Obžalovaný
je podľa záverov znaleckého posudku minimálne 20 rokov závislý od alkoholu, alkohol užíva na dennej
báze a vo vysokých dávkach. Podľa prokurátora je evidentné, že uloženie podmienečného trestu

nepovedie k náprave obžalovaného.
Pokiaľ sa obžalovaný zdržiava v domácom prostredí, kde pravidelne konzumuje alkohol, je bez
zamestnania, pričom aj na vyšetrenie k znalcovi sa dostavil s hladinou alkoholu v krvi nad 2 promile,
je zrejmé, že obžalovaný z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie nie je schopný sám si vytvoriť
podmienky vedúce k jeho náprave.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody má u obžalovaného význam z dôvodu naplnenia

účelu trestu s poukazom na viaceré skutočnosti, a to že obžalovaný v minulosti absolvoval
protialkoholické liečenia, ktoré však neviedli k obmedzeniu konzumácie alkoholu, to, že vedel o vplyve
alkoholu na jeho psychiku, napriek tomu viedol motorové vozidlo pod jeho vplyvom, to, že po skutku
svojvoľne prerušil liečbu pod zámienkou zamestnania, ale nepracuje, ako aj to, že obžalovaný mal veľmi
vysokú hladinu alkoholu v krvi.

Prokurátor navrhol obžalovanému uložiť 3 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením
do minimálneho stupňa stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti a ochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Prokurátor podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.9.2025 upozornil na pisársku chybu

v napadnutom rozsudku vo výroku o treste pri uložení povinnosti dostavovať sa v určenom čase na
príslušný útvar Policajného zboru, ktorá povinnosť bola obžalovanému uložená podľa § 51 odsek 2,
odsek 4 písmeno k) Trestného zákona, hoci táto povinnosť je v Trestnom zákona upravená v § 51 odsek
2, odsek 4 písmeno l).

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

KrajskýsúdvTrnave(ďalejlen„krajskýsúd“)vovecivykonalverejnézasadnutie,naktoromdokazovanie
nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolaniu vyhovieť v zmysle jeho písomného odôvodnenia a obžalovaný navrhol odvolaniu prokurátora

nevyhovieť, keďže s uložením podmienečného trestu súhlasí.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aja) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku
zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - prokurátor,

a to proti výroku o treste, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej
v zákone.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že

odvolanie prokurátora je z časti dôvodné.

Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému ukladal podmienečný trest odňatia slobody, keďže na to
boli splnené zákonné podmienky.
Obžalovanýsíceviedolnákladnémotorovévozidlopochodníkucintorínapodvysokýmvplyvomalkoholu

v dychu a aj pod vplyvom kanabinoidov, pričom vozidlom vyšiel mimo chodník a poškodil pomníky
pri hrobových miestach, pričom je dlhodobo nezamestnaný a čiastočný invalidný dôchodca, avšak
nemá žiadny záznam v registri trestov ani priestupkov, a to ani na úseku dopravy s výnimkou skutku
v danej veci, pričom držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 2005. Prihliadnuc aj na skutočnosť,
že obžalovaný je podľa znaleckého posudku viac ako 20 rokov závislý na alkohole, avšak doposiaľ

sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania v tejto súvislosti, nemožno prijať názor prokurátora, že
osoba obžalovaného, jeho doterajší život, či okolnosti prípadu by odôvodňovali výkon uloženého trestu
odňatia slobody s ohľadom na ochranu spoločnosti, či nápravu obžalovaného. Spoločnosť v prípade
obžalovanéhobudedostatočneochránená,akobžalovanýnebudepodvplyvomalkoholuviesťmotorové
vozidlá, aby tak neohrozoval nie len majetok ale ani zdravie ľudí. V tomto smere treba prihliadnuť aj

na skutočnosť, že obžalovanému po skutku bol zadržaný vodičský preukaz, pričom od tej doby, teda
od 17.8.2023 sa taktiež nedopustil žiadneho protiprávneho konania, teda ani argument vo vzťahu k
výchove obžalovaného k tomu, aby neviedol motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu, nie je dôvodný.
Keďže obžalovaný pred skutkom viedol bezúhonný život, napriek dlhodobo pretrvávajúcej závislosti od
alkoholu, a ani po skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, nie je ani pre zabezpečenie

ochrany spoločnosti ani na nápravu obžalovanému potrebné ukladať mu nepodmienečný trest odňatia
slobody. Okrem toho kratší nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ako navrhol
prokurátor by nebol dostatočný na vytvorenie podmienok umožňujúcich rozvíjať pozitívne osobnostné
predpoklady obžalovaného počas výkonu trestu, nakoľko ide o tak krátky čas, počas ktorého by nebolo
možno dostatočne vyplývať na osobnosť obžalovaného.

Krajský súd s poukazom na odvolanie prokurátora zmenil výrok o treste obžalovaného tak, že mu uložil
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, teda
v rovnakých výmerách ako tento trest ukladal okresný súd, pričom úhrnný trest ukladal podľa tohoustanovenia Trestného zákona, ktoré je systematicky v zákone zaradené v skorších ustanoveniach,
keďže oba trestné činy majú rovnakú trestnú sadbu až 1 rok, vychádzajúc z Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší. Krajský súd na rozdiel od okresného

súdu obžalovanému priznal len 2 poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním skutku viedol
riadny život a k činu sa priznal a tento oľutoval. Poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti, nebolo obžalovanému možné priznať, keďže po skutku bola na miesto
inými osobami privolaná polícia a len okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie viny, nie je poľahčujúcou
okolnosťou vo vzťahu k napomáhaniu pri objasňovaní trestnej činnosti. Priťažujúcu okolnosť, tak ako

okresný súd, aj krajský súd zistil len jednu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Aj pri nižšej
prevahe poľahčujúcich okolností, mal krajský súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
bude dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, pričom skúšobná doba 2 roky je
dostatočná na to, aby obžalovaný preukázal, že bude dodržiavať právny poriadok.
Čo sa týka uloženia probačného dohľadu nad obžalovaným aj so zákazom požívať alkohol, či iné
návykovélátkyapravidelnesadostavovaťnaútvarPolicajnéhozboruzaúčelompodrobeniasadychovej

skúške,krajskýsúdtietopovinnostinapodporenieúčelutrestunepovažovalzanevyhnutné. Obžalovaný
sa napriek dlhodobej závislosti od alkoholu až na spáchaný skutok doposiaľ nedopustil v tejto súvislosti
žiadneho protiprávneho konania, a to ani po skutku, ktoré okolnosti by odôvodňovali ukladať mu aj takéto
obmedzenia, aby bola dôslednejšie ochránená spoločnosť pred obžalovaným. Samotná skutočnosť,
že obžalovaný je závislý od alkoholu je riešená v uložení mu ochranného protialkoholického liečenia

ústavnou formou. Keďže sa obžalovaný pred skutkom ani po ňom nedopúšťal žiadneho protiprávneho
konania, a to ani v súvislosti s konzumáciou alkoholu, nie je dôvod na zakazovanie mu požívania
alkoholu, najmä za predpokladu, že tento zákaz bez riadnej liečby nebude vedieť ani dodržať.

Krajský súd v prípade obžalovaného pre dosiahnutie účelu trestu, kedy v danom prípade prevažuje

záujem na tom, aby neviedol motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu, považoval za potrebné uložiť
obžalovanému prísnejší trest zákazu činnosti, a to výmere 3 roky, ako navrhoval prokurátor v priebehu
konania, keďže tento druh trestu najlepšie ochráni nie len majetok ale aj zdravie ľudí pred obžalovaným.
Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom
viac preventívnym než represívnym. Tento druh trestu má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí z dôvodu

svojho ľahkovážneho alebo nezodpovedného prístupu k tejto činnosti, či z dôvodu požitia alkoholu alebo
iných návykových látok pred jazdou bezprostredne ohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky.
Pri úvahách, v akej výmere trest zákazu činnosti obžalovanému uložiť, by teda súd mal zohľadňovať
najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti riadenia motorového vozidla dôvodne očakávať
dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom trestného činu oproti stavu,

aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu, resp. uloženia tohto trestu v nižšej výmere.

Vzhľadom k tomu, že výrok o ochrannom opatrení nebol napadnutý odvolaním, zostal tento výrok
nedotknutý v napadnutom rozsudku.

Z prezentovaných dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.