Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/920/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123283452
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123283452.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO 47 967 692, právne zastúpený
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO
36 648 892, proti povinným 1./ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., 2./ C. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., 3./ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX

XX D., 4./ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 142,22 eur s prísl.,
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Robertom Rychtarčíkom, Exekútorský úrad Poprad so sídlom 1.
mája 223/25, 058 01 Poprad, pod sp. zn. 145EX 370/23, o návrhu povinného v 4. rade na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku voči povinnému v 4. rade z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 30.03.2023 domáhal od
právneho predchodcu povinných neb. F. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX
vymoženia 142,22 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 23Up/1430/2020 dňa 29.07.2020.
Exekučný súd dňa 13.04.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/920/2023,
ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti vyššie

menovanému právnemu predchodcovi povinných.

2. Súdny exekútor dňa 21.07.2025 doručil súdu žiadosť o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie, nakoľko pôvodný povinný zomrel a v zmysle uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou,
sp. zn. 5D/223/2023 zo dňa 02.07.2025 sa dedičmi po poručiteľovi stali povinní v 1. až 4. rade. Exekučný
súd vydal dodatok k povereniu dňa 22.07.2025.

3. Dňa 14.10.2025 súdny exekútor doručil súdu návrh povinného v 4. rade na zastavenie exekúcie
(ďalej len „povinný“), v odôvodnení ktorého povinný uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp.
zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a v zmysle tohto uznesenia súd
oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze

v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, pričom
predmetné uznesenie je dôvodom na zastavenie exekúcie voči jeho osobe.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie citujúc ust. § 61k ods. 5
Exekučného poriadku požiadal súdneho exekútora, aby v predmetnej veci postupoval v súlade s
ustanovením § 61k ods. 5 druhá veta Exekučného poriadku.5. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu

práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto
skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku
účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený
postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k
zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka
konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že
na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii
pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

7. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu
do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

8. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z
dedičov (povinných) podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí
exekúcie.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)

po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; b) exekučný
titul bol zrušený; c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2); d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu; e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného

nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa.

14. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

15. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.16. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ ZoKR“) každý platobne
neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo

splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 166a ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c) len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred

kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).

18. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 30.09.2025 vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku.

19. Podľa § 167f ods. 1, 2 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,
aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

20. Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných

ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že uznesením

Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX pod č. G. dňa XX.XX.XXXX, bol na majetok povinného vyhlásený
konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po zverejnení
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a teda právne účinky uznesenia o vyhlásení
konkurzu na majetok povinného v tomto prípade nastali dňom XX.XX.XXXX (rozhodujúci deň).

22. Jedným z účinkov vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá
ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a povinnosť rozhodnúť o
zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze (§ 166a
ZoKR) alebo ktorá sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu stala nevymáhateľnou (§ 166b ZoKR). Tým sa

poskytuje konkurznej podstate exekučná ochrana. Uvedené vyplýva zo samotnej podstaty konkurzného
a exekučného konania, ktorou je uspokojenie veriteľov, a teda obe konania majú totožný výsledok. V
konkurze sa uplatňujú a uspokojujú práva všetkých veriteľov, preto individuálny spôsob uspokojenia
veriteľa individuálnou exekúciou je po vyhlásení konkurzu vylúčený.

23. Úlohou exekučného súdu v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie bolo zistiť,
či pohľadávku oprávneného je potrebné zaradiť k pohľadávkam podliehajúcim oddlženiu alebo
k pohľadávkam nedotknutým, príp. k pohľadávkam, ktoré sú z uspokojenia vylúčené. Pokiaľ sú
splnené zákonom predpokladané podmienky pre vydanie rozhodnutia o oddlžení, súd zároveň
rozhodne aj o zbavení všetkých dlhov dlžníka, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze (§ 166a

ZoKR). Inak povedané, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (povinného) pohľadávky, ktoré
vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz nezanikajú, ale stávajú sa
nevymáhateľné. Rovnako sa vyhlásením konkurzu stávajú nevymáhateľnými (ex lege) pohľadávky
vylúčené z uspokojenia (166b ZoKR), pričom ich výpočet v zákone je taxatívny. Osobitnú kategóriu
tvoria pohľadávky tzv. nedotknuté (§ 166c ZoKR), ktorých výpočet je rovnako taxatívny, pričom ide

o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu. Je zachovaná ich
vymáhateľnosť a to jednak počas trvania konkurzu, ako aj po jeho zrušení.24. Pokiaľ teda ide o pohľadávku oprávneného, ktorá je predmetom exekúcie v posudzovanej veci,
súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné
uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom, pričom rozhodujúcim kritériom pre

posúdenie tejto otázky je moment vzniku pohľadávky oprávneného vo vzťahu k povinnému a teda
posúdenie, či sa na predmetnú pohľadávku vzťahujú účinky vyhláseného konkurzu. Občiansky zákonník
pri úprave dedičského práva vychádza zo zásady, že dedič, resp. dedičia nadobúdajú dedičstvo ipso
iure a teda okamihom poručiteľovej smrti. Inak povedané, dedenie je založené na tom princípe,
že majetok, majetkové práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na právnych nástupcov (dedičov)

priamo zo zákona okamihom smrti poručiteľa. Týmto okamihom prechádza na dedičov nielen majetok
poručiteľa, ale aj jeho dlhy za predpokladu, že smrťou poručiteľa nezanikli. Dedičia teda vstupujú do
všetkých práv a povinností poručiteľa, čím priamo zo zákona dochádza k zmene v osobe oprávneného,
resp. zaviazaného subjektu v majetkovoprávnych vzťahoch. Dedič tak vstupuje do majetkových práv
a povinností poručiteľa, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či o záväzkoch poručiteľa má alebo nemá
vedomosť. V záujme právnej istoty v rámci úpravy prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa

na dedičov sa v rámci dedenia uplatňuje princíp súdnej ingerencie čo znamená, že súd v konaní o
dedičstve svojím rozhodnutím potvrdí to, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu. V posudzovanej
veci nie je sporné, že povinný je na základe univerzálnej sukcesie právnym nástupcom neb. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom povinný ako dedič priamo zo zákona okamihom
poručiteľovej smrti nadobudol poručiteľove dlhy. Ak teda právne účinky uznesenia o vyhlásení konkurzu

nastali dňom 13.12.2023, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že vymoženie pohľadávky
oprávneného je voči povinnému v rámci exekúcie vylúčené.

25. Premietnutím vyššie prezentovaných záverov na prebiehajúce konanie, keď pohľadávka
oprávneného, ktorá je predmetom exekúcia sa stala voči povinnému nevymáhateľnou z dôvodu

vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.