Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124266523
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124266523.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. E., adresa na doručovanie F. G. XX, XXX XX

C., o zaplatenie 7.806,21 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 20.3.2025 č.k. 8Csp/110/2024-91, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.806,21 eur, úrok vo výške 1.033,23 eur, úrok z omeškania vo výške

9,50 % ročne zo sumy 7.707,81 od 15.2.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanú zaviazal nahradiť žalovanému (správne má byť žalobcovi pozn. odvolacieho súdu)
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2,
§ 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, § 52 ods. 2, § 53

ods. 6, ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka a právne uzavrel, že mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili úverovú zmluvu, ktorú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Napokon to vyplýva aj z obsahu samotnej
úverovej zmluvy. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť
jej obsah. Zmluvnými stranami sú žalobca ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda je spotrebiteľom.

3. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ úver dopĺňa a dlžník je oprávnený čerpať finančné
prostriedky opakovane, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver, splátka sa používa na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné uviesť ani konečnú
splatnosť úveru, zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú. Uvedenie RPMN je jednou z

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to či ide o revolvingový úver resp. iný druh
spotrebiteľského úveru. V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere je možné vypočítať RPMN
z hodnoty úverového rámca indikatívnym výpočtom, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi (uznesenie NS
SR sp.zn. 1Cdo/205/2021 z 23.11.2022). V priebehu revolvingového úveru sa menia údaje relevantné
pre výpočet RPMN, a preto nie je možné v priebehu trvania zmluvného vzťahu určiť výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, nie je potrebné, aby zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba anuitnej
splátky, nie je možné od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanejamortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a splátky
(uznesenie NS SR, sp.zn. 3Cdo/1146/2017, z 22.2.2018, uznesenie NS SR, sp.zn. 7Cdo/183/2020, z
24.2.2021). Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere obsahuje všetky

náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

4. Súd má taktiež za to, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a teda neboli naplnené dôvody na postup v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalobca
zisťoval príjem žalovanej, preveroval jej úverovú zaťaženosť a taktiež mal informácie o jeho rodinnom

stave a vyživovacích povinnostiach.

5. Zo zmluvy vyplýva, že úverový rámec je možné v priebehu trvania zmluvy zvýšiť, pričom sa rozdeľuje,
či o zvýšenie úverového rámca požiada veriteľ alebo dlžník. V prípade zvýšenia úverového rámca
dlžníkom, zmluva nevyžaduje žiadne schválenie veriteľom, pričom postačuje kontaktovanie veriteľa
písomne, telefonicky, e-mailom, prostredníctvom webovej stránky alebo mobilnej aplikácie.

6. V zmluve bolo dohodnuté poistenie. Išlo o nepovinné poistenie uvedené ako dobrovoľné, pre poistenie
schopnosti splácať úver: Balíček poistenie MAXIM+, pričom žalovaný súhlasil s výberom balíčku a
zaviazal sa zaplatiť mesačnú úhradu za poistenie 8,9 % z minimálnej splátky úveru.

7. Žalobca na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške
8.240,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala tieto finančné prostriedky splácať.

8. Žalovaná svoju povinnosť riadne a včas neplnila, pričom dlh splatila iba čiastočne, preto žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, po tom čo žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Súd preto

vyhovel žalobe v plnom rozsahu v akom nárok špecifikoval žalobca v žalobe.

9. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a priznal ich vo výške
o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky bola dňa 15.2.2024 (t.j. po uplynutí 15 dní od zosplatnenia úveru) vo výške 4,5 %. Súd vzhľadom
navyššieuvedenévsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamipriznalžalobcoviprávonazaplatenie
príslušenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Vo svojom odvolaní
poukazovala na to, že je ochotná „svoj dlh splatiť“, no nie je v jej možnostiach ho vyplatiť naraz, pretože je
na rodičovskom s ročným synom, ktorý trpí epilepsiou a je ochotná hradiť iba sumu 3.000,- eur a zvyšok
v splátkach.

12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby vzhľadom na podané odvolanie
žalovanej odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalovanú sumu
v nasledovnej výške: 1. splátku uhradí žalovaná vo výške 3.000,- eur, druhú a nasledujúce splátky
uhradí vo výške 100,- eur, pričom tieto splátky sú vždy splatné do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou prvej splátky do dňa 25.12.2025 a následne až do zaplatenia, pod následkom straty

výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nepreskúmateľné
a prijaté právne závery nezodpovedajú dostatočne zistenému skutkovému stavu, resp. jeho rozhodnutie
nevychádza z úplného zistenia skutkového stavu veci.14. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že podstatou odvolacej námietky žalovanej
bola tá okolnosť, že bola ochotná splatiť „svoj“ dlh. Odvolací súd bol názoru, že takáto textácia
odvolania splatiť svoj dlh znamená dlh, ktorý skutočne jej vznikol. S ohľadom na túto odvolaciu námietku

však odvolací súd nevedel v napadnutom rozsudku posúdiť dôvodnosť odvolacej námietky, keďže
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné hlavne z tohto pohľadu, že prvoinštančný súd
nevykonal dôsledný prieskum úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila žalovaná so žalobcom dňa 21.1.2023.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazuje na vykonané dokazovanie, a to oboznámením sa
s predmetnou zmluvou, úverovými podmienkami, výzvou k splateniu úveru, výpisom čerpania splátok,

úhrad, úverových správ, dodatkom k úverovej zmluve, výpisom z bežného účtu a konštatuje skutočnosti,
ktoré sú zrejmé z obsahu zmluvy, a to, že žalovaná ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili dňa
21.1.2023 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver do výšky úverového rámca v sume 1.400,- eur,
ktorý sa zaviazala čerpať pri ročnej úrokovej sadzbe 29,90 % a splácať minimálne vo výške 3,455 % z
výšky úverového rámca (48,37 eur). RPMN predstavovala 34,36 %. V zmluve je ustanovenie o poistení

schopnosti splácať - balíček poistenia MAXIM+ s tým, že mesačná úhrada za poistenie je 8,9 % z
minimálnej splátky úveru.

15. Na základe Dodatku k úverovej zmluve zo dňa 1.2.2023 sa výška úverového limitu zvýšila na čiastku
8.000,- eur a výška minimálnej splátky na sumu 276,40,- eur.

16. Z úverovej správy registra dlžníkov súd zistil, že žalovaná nesplácala v čase uzavretia úverovej
zmluvy žiadny spotrebný úver. Žalovaná uviedla, že jej čistý mesačný príjem činí 1.000,- eur, je slobodná
a nemá vyživovacie povinnosti. Podľa interného dokumentu o posúdení bonity žalovanej žalobca
vychádzal tiež zo skutočnosti, že je ženatý a má dve deti.

17. Podľa Hlavy 7, § 1 a 2 písm. a) Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je možné ju písomne vypovedať. V prípade ukončenia zmluvy
musí dlžník aj naďalej hradiť všetky svoje záväzky podľa úverových podmienok a sadzobníka, až do ich
úplného uhradenia. V prípade omeškania s ich úhradou má povinnosť uhradiť sankcie podľa Hlavy 9. V

prípade, že sa dlžník oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej
splátky dlhšie ako tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).

18. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.12.2023 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej
čiastky vo výške 829,60 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 106,58 eur, úrokov vo výške 612,82

eur, poistenia vo výške 73,80 eur a zmluvnej pokuty vo výške 36,40 eur. Žalovaná bola upozornená, že
ak dlžnú sumu nezaplatí do 15. dní od doručenia výzvy, veriteľ bude požadovať okamžité jednorazové
vrátenie celého úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií.

19. Žalobca listom zo dňa 30.1.2024 vyzval žalovanú k vráteniu celého úveru vo výške 8.923,44 eur.

20. Tiež zistil, že žalovaná z čerpala z účtu postupcu finančné prostriedky vo výške celkovo 8.240,-
eur, z ktorých zaplatila sumu vo výške 2.147,50 eur, z ktorej časť vo výške 532,19 eur bola započítaná
na istinu, časť vo výške 207,16 eur na úrok, časť vo výške 190,65 eur na poistné, časť vo výške
1.213,50 eur na úrok za hotovostné transakcie a časť vo výške 8,39 eur na úrok za poistné. Na

základe tohto skutkového stavu potom vec právne posúdil s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd však zistil, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akýkoľvek prieskum
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a žalobcom vo vzťahu aj k aplikovaniu

Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne § 7 ods. 1 a nasl. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva, že
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úverom alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Preto, ak pred odvolacím súdom zostalo posúdenie, či odvolacia námietka žalovanej schopnosti splácať
svoj dlh je namieste, bolo dôvodné zo strany odvolacieho súdu konštatovať, že prvoinštančný súd
sa nevyporiadal so všetkými aspektami tejto právnej úpravy, pretože prvoinštančný súd sa vyjadril
k povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou len poukázaním na príslušné ustanovenia Zákonao spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, na povinnosti súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a všeobecných náležitostí Občianskeho zákonníka (§ 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch),
aj o tom, kedy spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný (§ 1 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch), avšak v nadväznosti na toto konštatovanie už nevyhodnotil dostatočne svoje rozhodnutie. Túto
právnu argumentáciu odvolací súd považoval za nedostatočnú najmä vo vzťahu k § 7 a nasl. Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a teda aj odvolacej námietke, či žalovaná spláca svoj dlh alebo dlh navýšený
o množstvo poplatkov a úverov, ktoré bolo potrebné správne identifikovať a podrobiť prieskumu.

22. Strohé konštatovanie prvoinštančného súdu, že považoval postup a konanie žalobcu, ktorý je
súladný s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, že
dochádzalo k zvýšeniu úverového rámca dlžníčky, že išlo o dobrovoľné poistenie a že žalovaná sa
zaviazala finančné prostriedky v celkovej výške vrátiť, nemôže byť za postačujúce pre prijatie tohto
záveru, že súd prvej inštancie pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver postupoval s odbornou
starostlivosťou, keď sám vychádzal len z predložených listín žalobcu, ktoré považoval za skúmanie

bonity žalovanej za dostatočné. Žiadnym ďalším spôsobom a prieskumom prvoinštančný súd nereaguje
na konkrétnu vec preto odvolací súd nevedel vykonať prieskum správnosti rozhodnutia prvoinštančného
súdu a jeho závery sú predčasné.

23. Je zrejmé, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale je povinný dať odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (I.ÚS/241/2007).

24. V okolnostiach však v posudzovanej veci bol nevyhnutne potrebný komplexnejší pohľad na predmet
sporu.

25. Povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom poriadku zakotvená v § 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o transpozíciu Čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS
(ďalej len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný

posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa, prípadne aj účet spotrebiteľského úveru.

26. Zákonodarca zdôraznil, že dôkazné bremeno pri overení toho, či si veriteľ splnil túto zákonnú

povinnosťjenastraneveriteľa[§7ods.16písm.b)zabodkočiarkouZákonaospotrebiteľskýchúveroch].
Splnenie tejto povinnosti je však potrebné vnímať vo všetkých aspektoch súvisiacich s poskytovaným
úverom.

27. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa viac než

podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zaťaženia a platobnej neschopnosti
(pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ CLE CREDIT LYONNAIS SA – proti Fesihovi Kahanovi z 27.3.2014,
C-565/2012, bod 42).

28. V súvislosti s tým teda Súdny dvor EÚ citovanú smernicu vykladá tak, že: „Existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy
určenej na jeho ochranu.“ Zjednodušene povedané v mnohých prípadoch je dlžník len laik, ktorý má
predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti a vedomosti a vie
vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať môže, aby to vedel splácať a právny predpis k tomu v zásade
normuje aj metodiku a nástroje na báze vstupných údajov pre konkrétny výpočet.

29. Preto s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti sú aj prísne sankcie, ktoré postihujú veriteľa, ak túto
povinnosť zanedbá (§ 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

30. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva zrejmý záver, že žalovaná v postavení dlžníka uzatvorila

úverovúzmluvu,tedazmluvuospotrebiteľskomúvereformourevolvingovéhoúveru,nazákladektorejjej
bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver do výšky úverového rámca v sume 1.400,- eur a následne
na základe dodatku k tejto zmluve 1.2.2023 sa výška úverového limitu zvýšila na čiastku 8.000,- eur
a výška minimálnej splátky na sumu 276,40 eur s príslušnými poplatkami.31. Prvoinštančný súd vôbec nevysvetlil okolnosti súvisiace s ním zistenou skutočnosťou, ktorú uviedol
vbode4.7.svojhorozhodnutiaaktorávňommohlaevokovaťpotrebudôslednejšiehoskúmaniasplnenia

si podmienok žalobcu ako veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru súvisiacu s odkazom na
príslušnéustanoveniaZákonaospotrebiteľskýchúveroch,najmäpreto,žesámkonštatoval,žežalovaná
čerpala z účtu postupcu finančné prostriedky až 8.240,- eur, z ktorých už zaplatila 2.147,50 eur. Z nich
však bola časť vo výške 532,19 eur započítaná iba na istinu, ďalšia časť vo výške 207,16 eur na
úrok, ďalšia časť vo výške 190,65 eur na poistné, ďalšia časť vo výške až 1.213,50 eur na ďalší úrok

za hotovostné transakcie a časť vo výške 8,39 eur na úrok za poistné. Správnosť týchto poplatkov
a započítavanie označených súm sa odvolací súd z rozhodnutia súdu prvej inštancie už nedozvedel
presne, či boli započítavané správne, či boli započítané v správnej výške, či nešlo o duplicitné splátky
alebo sumy, ktoré nemajú oporu v príslušných ustanoveniach Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tieto
sumy, ktoré boli zarátavané na plnenie dlhu žalovanej nepodrobil žiadnemu prieskumu.

32. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vynaložením odbornej starostlivosti
rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi.

33. Súdna prax však poukazuje, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné

preukázať aj odbornosť samú, teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne, boli
vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté. Zhromažďovanie podkladov
bez ich odborného posúdenia totiž nenapĺňa cieľ tejto povinnosti veriteľa chrániť spotrebiteľa pred
nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou. Je dôležité dať do pozornosti aj tú skutočnosť,
že v prípade omeškania so splátkami nielen že musí klient poskytnuté prostriedky vrátiť, ale suma

sa častokrát navyšuje výrazne o úroky, pokuty, poplatky, okolnosti, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť, či
platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať alebo nie, resp. či
neposkytol úver napriek tomu, že bolo zrejmé, že ho nebude vedieť dlžník splácať.

34. Preto odvolací súd bol toho názoru, že prvoinštančný súd bol povinný (ex offo) sa vyporiadať so

všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci svojho rozhodnutia spotrebiteľovi riadne odôvodniť
či skúmanie jeho bonity veriteľom bolo (nebolo) v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale
aj normami európskeho práva.

35. Je zrejmé, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 ústavy, Čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie a podľa
Čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že je dôvodné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie pre jeho predčasnosť a nepreskúmateľnosť v záveroch o otázkach, ktoré vyššie naznačil.

V ďalšom konaní sa súd starostlivo vyporiada so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na povahu
uplatňovaného nároku. Opätovne vo veci vykonať prieskum a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie
vykonaním ex offo prieskumu splnenia povinností žalobcu v zmysle príslušných ustanovení Zákona
o spotrebiteľskom úvere.

37. V ďalšom konaní sa súd starostlivo vyporiada so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na povahu
uplatňovaného nároku, správne vyhodnotí naznačený, odvolacím súdom existujúci stav, ktorý môže mať
vplyv na povahu uplatňovaného nároku, aj odraz v objektívnom závere o úspešnosti, či neúspešnosti
podanejžaloby.Opätovnevykonáexoffoprieskumsplneniapovinnostížalobcu,nielenoboznámenímsa
s nahliadnutím do príslušnej databázy správy registrov dlžníkov pre prípad jej dostatočnosti a schopnosti

úver splácať podľa Čl. 8 smernice s poukazom na znevýhodnené postavenie spotrebiteľa, v rámci
ktorého Súdny dvor EÚ zdôrazňuje povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých
ustanovení spotrebiteľského práva, pričom tento prístup sa neaplikuje len pri prieskume neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ale je povinný ex offo skúmať aj dodržanie povinností veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou pri prieskume úverovej bonity klienta.

38. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o trovách konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).