Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Daniel Marcián
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/27/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201564
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624201564.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Obec Liptovská
Porúbka, so sídlom Liptovská Porúbka 170, IČO : 17061229, zastúpeného JUDr. Romanom Škerlíkom,
advokátom, Letná 61, Spišská Nová Ves, IČO : 42109264 proti žalovanému : A. B., nar. XX. X. XXXX,
bytom C. D. E. XXX/XX, F. D., o vypratanie bytu, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. X, G. H. G. X. D. B. I. „H. B. I. J. B.“ H. K. XXX, E. E. K. X, v
obci F. D., ktorý bytový dom je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F. D., obec F.
D., okres Liptovský Mikuláš, a odovzdať tento byt žalobcovi, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súdu po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou z 9. 4. 2024, doručenou na tunajší súd 10. 4. 2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. X, G. H. G. X. D. B. I. „H. B. I. J. B.“ súpisné číslo XXX,
vo vchode č. 1, v obci F. D., ktorý bytový dom je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. D., obec F. D., okres F.
A. a odovzdať tento byt, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom si tiež uplatnil
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že 30. 9. 2022
uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca zmluvu o nájme bytu, ktorej predmetom
bol byt uvedený v žalobnom petite. Podľa tejto nájomnej zmluvy bol dohodnutý nájom na dobu určitú,
a to od 1. 10. 2022 do 30. 9. 2023. Listom z 3. 8. 2023 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu
neplnenia si povinnosti nájomcu žalovaný stráca nárok na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu,
zároveň žalovaného vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu. Listom z 20. 9. 2023 žalobca oznámil
žalovanému, že s ním nebude predĺžená nájomná zmluva a vyzval ho na odovzdanie a vypratanie bytu v
posledný pracovný deň v mesiaci, t. j. 29. 9. 2023. Žalovaný si túto výzvu prevzal 23. 9. 2023. Na základe
žiadosti žalovaného obecné zastupiteľstvo žalobcu uznesením č. 137/2023 z 25. 9. 2023 zrušilo svoje
predchádzajúce uznesenie č. 130/2023 z 19. 9. 2023, ktorým neschválilo uzatvorenie nájomnej zmluvy
so žalovaným na čas po ukončení uvedenej nájomnej zmluvy a následne uznesením č. 138/2023 z 25.
9. 2023 rozhodlo o schválení novej zmluvy o nájme bytu na obdobie 2 mesiacov od 1. 10. 2023 do 30. 11.
2023.Dňa28.9.2023uzatvoriližalobcaakoprenajímateľažalovanýakonájomcadruhúzmluvuonájme
bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu uvedený v žalobnom petite na dobu určitú a to od 1. 10. 2023
do 30. 11. 2023. Žalovaný listom doručeným obecnému úradu žalobcu 23. 10. 2023 požiadal žalobcu
o predĺženie nájomnej zmluvy. Táto žiadosť bola prerokovaná na zasadnutí obecného zastupiteľstva
24. 10. 2023, v rámci ktorého poslanci neodsúhlasili uzatvorenie nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie
(po 30. 11. 2023.) Žalobca listom z 31. 10. 2023 túto skutočnosť oznámil žalovanému a vyzval ho na
odovzdanie bytu 30. 11. 2023. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal 31. 10. 2023. Nájom bytu skončiluplynutím dohodnutej doby nájmu 30. 11. 2023. V následnom texte žalobca poukázal na článok III bod
3.5. nájomnej zmluvy z 30. 9. 2022, koniec nájomnej zmluvy z 28. 9. 2023, podľa ktorého uplynutím
dohodnutej doby nájmu, ak sa na ňom účastníci nedohodnú inak, nájomný vzťah končí a nájomca
je povinný byt vypratať a odovzdať ho v pôvodnom stave s prihliadnutím na primerané opotrebenie
prenajímateľovi v posledný deň trvania nájmu. Avšak napriek tomu, že nájom bytu zanikol uplynutím
dohodnutej doby nájmu, žalovaný byt žalobcovi riadne neodovzdal, byt nevypratal a naďalej ho užíva
bez akéhokoľvek právneho titulu a to proti vôli žalobcu, čím bezdôvodne zasahuje do jeho vlastníckeho
práva, ktorý tak byt nemôže užívať a ani ho prenajať ďalším nájomcom. Žalobca následne poukázal na
ustanovenia § 663, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 682 Občianskeho zákonníka.
2. Vo vyjadrení k žalobe z 10. 7. 2024, ktoré bolo doručené na tunajší súd 10. 7. 2024 žalovaný
uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu a žalobcov nárok neuznáva a to z dôvodu, že je
presvedčený, že má právo užívať predmetný byt, pretože ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako
prenajímateľom 28. 9. 2023 (pričom poukázal, že na zmluve je chybne uvedený dátum 28. 9. 2022)
zmluvu o nájme predmetného bytu, v rámci ktorej bola dohodnutá doba nájmu dojednaná od 1. 10.
2023 do 30. 11. 2023. V zmysle článku III bod 3.3. a bod 3.4. predmetnej nájomnej zmluvy mal ako
nájomca právo na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu za predpoklady, že si počas doby
nájmu bude riadne plniť zmluvné podmienky ako aj podmienky uvedené vo všeobecnom záväznom
nariadení obce F. D. K. XX/XXXX, a prenajímateľ bol povinný informovať ho o možnosti opakované
uzatvorenianájomnejzmluvy,čovšakžalobcapočastrvaniatohtonájomnéhovzťahuneurobil.Prenájom
tohto bytu sa aplikujú ustanovenia z. č. 443/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a on si ako
nájomca počas doby platnosti riadne plnil svoje zmluvné podmienky spočívajúce v platení mesačných
platieb, ako aj v povinnosti svojim konaním nezapríčiniť znehodnotenie bytu a rešpektovať domový
poriadok, a preto má v zmysle uvedeného zákona právo na opakované užívanie bytu. Žalovaný si 23.
10. 2023 počas trvania nájomného vzťahu podal na podateľni žalobcu žiadosť o predĺženie nájomnej
zmluvy, avšak žalobca odmietol opakovane uzatvoriť nájom k predmetnému bytu, hoci žalovaný si
všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o nájme z 28. 9. 2023 za dobu nájmu od 1. 10. 2023
do 30. 11. 2023 splnil. K dôvodu neuzatvorenia opakovaného nájmu k tomuto bytu vyplývajúcemu zo
zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 24. 10. 2023, ktorým bola okolnosť, že si žalovaný
nemal v predchádzajúcich nájomných obdobiach plniť svoje povinnosti, žalovaný uviedol, že žalobca v
postavení prenajímateľa s ním uzatvoril ako s nájomcom nájomnú zmluvu z 28. 9. 2022 spolu s právom
na opätovné uzatvorenie zmluvy, a tým, že žalobca mu odoprel uzatvorenie opakovaného nájmu porušil
svojim konaním sám zmluvné podmienky. Poukaz žalobcu na to, že k zániku nájmu bytu došlo uplynutím
dohodnutej doby je podľa žalovaného právne irelevantné, pretože v zmysle zákona č. 443/2010 Z.z.
možno nájomnú zmluvu dojednať len na dobu určitú. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by
žalovaný alebo osoby oprávnené užívať predmetný byt nesplnili svoje povinnosti z predmetnej nájomnej
zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od jej účinnosti
do 30. 11. 2023. Tento zmluvný vzťah tak vznikol dobou účinnosti tejto nájomnej zmluvy a podmienky
zmluvného vzťahu, vrátane podmienok pre opätovné uzatvorenie nájmu treba posudzovať až od tohto
momentu. Poukaz žalobcu na to, že počas nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme bytu z 30.
9. 2022 s dobou nájmu od 1. 10. 2022 do 30. 9. 2023 si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti je teda
bez významu a nemožno naň prihliadať. Žalobca uzatvorením poslednej zmluvy o nájme s dobou nájmu
od 1. 10. 2023 do 30. 11. 2023 vstúpil so žalovaným do nového záväzkovo právneho vzťahu, a teda
musí prihliadať na plnenie podmienok zmluvy len počas obdobia platnosti tejto aktuálnej zmluvy, nie aj
predchádzajúcich zmlúv. Keďže počas trvania aktuálneho právneho vzťahu mal žalovaný ako nájomca
voči žalobcovi uhradené všetky platby resp. nedal svojim správaním dôvod na ukončenia nájomného
vzťahu uvedené bolo relevantné z hľadiska posudzovania nároku na opätovné uzatvorenie zmluvy.
Žalovaný priznal, že je pravda, že pred vznikom posledného nájomného vzťahu medzi nim a žalobcom
mal nedoplatky vzniknuté z využívania predmetného bytu, avšak tieto boli už riadne uhradené a tieto
nedoplatky preukázateľne nemali vplyv na uzatvorenie zmluvy v roku 2023, a preto by nemali mať vplyv
na posúdenie momentálneho právneho vzťahu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že osobou oprávnenou
užívať predmetný byt je jeho mal. dcéra L. I. B., nar. X. X. XXXX, ktorá zdieľa so žalovaným a jeho
manželkou spoločnú domácnosť a o ktorú sa osobne stará aj s manželkou, a ktorá by sa v prípade, ak
by súd vyhovel žalobe stala bez jeho pričinenia osobou bez domova, nakoľko ani žalovaný, ani jeho
manželka, ani jeho mal. dcéra nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, ktorá by mohla slúžiť na uspokojovanie
ich potreby bývania. Podaný návrh žalobcu na vypratanie bytu tak zasahuje aj do súkromného rodinného
života mal. dcéry žalovaného. Na základe uvedeného navrhol žalovaný zamietnuť žalobcu v celom
rozsahu.3. V replike z 9. 8. 2024, doručenej na tunajší súd 9. 8. 2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej
žalobe v celom rozsahu, pretože tvrdenia žalovaného považuje za nedôvodné a účelové. V prvom
rade žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie bytu, keďže nájomná zmluva zanikla
uplynutím dohodnutej doby nájmu k 30. 11. 2023, čo ani žalovaný nepoprel a netvrdil, že by nájomná
zmluva trvala aj v súčasnosti. Rovnako tak žalovaný netvrdil ani existenciu inej nájomnej zmluvy, ktorá
by ho oprávňovala užívať byt po 30. 11. 2023. Podľa žalobcu je tak za nesporné a potrebné považovať
tvrdenie, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a nájom bytu zanikol uplynutím dohodnutej
doby nájmu ku 30. 11. 2023, ako aj skutočnosť, že po 30. 11. 2023 nebola uzatvorená žiadna nájomná
zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným predmetom ktorej by bol nájom bytu. Tvrdenia bytu o tom, či a
ako si plnil povinnosti nájomcu po dobu trvania nájomného vzťahu sú bez právneho významu k predmetu
tohto súdneho konania. Vzhľadom k tomu, že nájom bytu zanikol uplynutím času je irelevantné či si
žalovanýplnilaleboneplnilsvojepovinnostipodobutrvanianájmu.Takétookolnostibyhypotetickymohli
mať vplyv v prípade skončenia nájmu výpoveďou zo strany prenajímateľa čo však nebol tento prípad.
Žalovaný teda nemá právny titul na užívanie bytu od 1. 12. 2023 a je preto povinný byt vypratať. Žalobca
pritom poukázal na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bol nájom bytu dohodnutý
na určitý čas, zanikne tiež uplynutím času, pričom ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neplatí pre zánik nájmu bytu. Uplynutím dohodnutej doby nájmu podľa uvedeného ustanovenia došlo k
zániku nájmu a skutočnosť, či si nájomca plnil alebo neplnil svoje povinnosti nemá vplyv na zánik nájmu
uplynutím dohodnutej doby nájmu. V právnom dôsledku zániku nájmu bytu je povinnosť nájomcu bytu
byt vypratať a odovzdať prenajímateľovi. Takisto na skutočnosť, že došlo k zániku nájmu bytu nemení
nič ani tvrdenie žalovaného o tom, že mal právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Tieto
tvrdenia sú bez právneho významu k predmetu sporu, navyše sú aj nepravdivé a zavádzajúce a hoci
tieto skutočnosti nemajú význam pre predmet tohto konania, v ktorom ide o vypratanie bytu, z dôvodu,
že ide o zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalovaného, považoval žalobca za potrebné sa napriek
tomu k týmto tvrdeniam podrobnejšie vyjadriť. Vzhľadom na to, že tunajší súd nepovažoval takisto tieto
skutkovétvrdeniazarelevantnézhľadiskapredmetutohtosporu(takajsprihliadnutímnarozsahutýchto
vyjadrenížalobcuvreplikeichvtomtoodôvodnenírozsudkuzdôvoduhospodárnostikonanianeuvádzal.
Žalovaný vedel, že nájom bytu mu končí k 30. 11. 2023, taktiež vedel, že nájomná zmluva uzatvorená
28. 9. 2023, ktorá je svojou právnou povahou v skutočnosti dodatkom k nájomnej zmluve z 30. 9. 2022
o predĺžení doby nájmu o 2 mesiace (od 1. 10. 2023 do 30. 11. 2023, bola uzatvorená z dôvodu, že so
žalovaným býva maloletá osoba a žalovanému sa tak poskytol čas na nájdenie si náhradného bývania.
O tejto skutočnosti mal žalovaný nepochybne vedomosť aj zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa
25. 9. 2023, na ktorom sa žalovaný osobne zúčastnil. Obrana žalovaného spočívajúca prakticky v tom,
že po dobu týchto 2 mesiacov si plnil povinnosti nájomcu (hoci predtým si ich neplnil) a ide o vzťah
z novej nájomnej zmluvy, a preto má právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy je účelová a
je formálnym a ústavne neakceptovateľným výkladom právnych predpisov a uskutočnených právnych
úkonov. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že žalovaný disponuje
právnym titulom na užívanie bytu znáša žalovaný, pričom žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a
ani len neoznačil právny titul, ktorý by ho oprávňoval užívať byt po 30. 11. 2023. Žalobca poukázal na
to, že konanie žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný sa na svoju obranu
snažil zneužiť ústretovosť žalobcu, ktorý mu poskytol dodatočnú lehotu 2 mesiacov na to, aby si našiel
náhradné bývanie. Žalobca prihliadal na to, že so žalovaným býva mal. osoba, čo sa žalovaný v tomto
konaní snaží teraz zneužiť proti žalobcovi. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný aj v súčasnosti
v byte býva spotrebúva plnenia spojené s užívaním bytu (energie), a teda sa žalovaný bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu a to napriek opakovaným výzvam žalobcu pre žalovaného, aby vypratal byt.
Žalobca sa bude voči žalovanému domáhať osobitnou žalobou úhrady nárokov vzniknutých z dôvodu
neoprávneného užívania bytu žalovaným po zániku nájmu bytu.
4. V duplike z 13. 9. 2024, doručenej na tunajší súd 13. 9. 2024 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s
tvrdenímžalobcu,žemedzinimažalobcombolpodpísanýdodatokkpôvodnejnájomnejzmluve,alebola
uzatvorená nová nájomná zmluva, čo vyplýva aj z tvrdenia žalobcu v replike, kde sa uvádza, že následne
a to 28. 9. 2023 uzatvoril žalobca a žalovaný novú nájomnú zmluvu na nájom bytu na dobu určitú od
1. 10. 2023 do 30. 11. 2023, a preto v kontexte tejto novej nájomnej zmluvy musí byť posudzované
aj plnenie jeho práv a povinností. Zopakoval, že počas nájomného vzťahu založeného touto novou
nájomnou zmluvou nedošlo z jeho strany k žiadnemu porušovaniu práva a povinností nájomcu. Ku
skončeniu nájmu mal so žalobcom vyrovnané všetky záväzky a nedlžil žalobcovi na nájomnom žiadnu
čiastku. Poukazovanie žalobcu na to, že bol nárok dohodnutý na dobu určitý je právne irelevantné,keďže v zmysle novej nájomnej zmluvy (bez ohľadu na jej dĺžku trvania) si splnil všetky povinnosti tak
ako to vyžaduje zákon č. 443/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a ako to vyžadujú všeobecne
záväzné nariadenia žalobcu aj zo žalobcom predloženého dôkazu - zmluva o nájme bytu, ktorú uzatvoril
žalobca so žalovaným jasne vyplýva, že nejde o dodatok k pôvodnej nájomnej zmluve, ale ide o novú
nájomnú zmluvu o nájme bytu a to podľa z. č. 443/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a žalovaný
si podľa tohto zákona splnil všetky povinnosti voči žalobkyni, avšak žalobkyňa si nesplnila povinnosť
informovať ho o možnosti opakovaného nájmu bytu. Následne žalovaný poukázal na právo na bývanie
ako právo zakotvené vo všeobecnej deklarácii ľudských práv aj v medzinárodnom pakte hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach, ktoré je súčasťou práva na dôstojnú životnú úroveň a je tiež bližšie
definované vo všeobecnom komentári č. 4 k medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach a o práve na primerané bývanie a vo všeobecnom komentáre č. 7 k medzinárodnému
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, o nútenom vysťahovaní. Žalovaný poukázal na
to, že ak by súd vyhovel žalobe, tak ani on, ani jeho manželka, ani ich neplnoletá dcéra nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, v ktorej by mohli bývať. Právo na bývanie sa považuje za sociálne právo s osobitným
charakterom. Žalobca ho neinformoval v zmysle § 12 ods. 3 z. č. 443/2010 Z. z. o žalovaného práve na
opakované uzatvorenie nájmu bytu, preto on si nebol ani povinný podať žiadosť o opakované predĺženie
nájmu bytu. Hoci nakoniec on si takúto žiadosť počas trvania nájmu predsa len podal a to 23. 10. 2023. V
súčasnosti má voči žalobcovi vysporiadané všetky finančné záväzky vzniknuté z novej nájomnej zmluvy,
predmetný byt nie je poškodený, on ani členovia jeho rodiny nikdy sústavne nenarušovali pokojné
bývanie ostatných nájomcov. Na záver poukázal, že prípadným rozhodnutím súdu o vyprataní bytu dôjde
k zásahu práv na obydlie aj jeho neplnoletej dcéry, ktorá by sa bez svojho zavinenia ocitla bez prístrešia
a prípadným vyprataním bytu by bolo ohrozené jej právo na prostredie vhodné pre jej fyzický a duševný
vývoj.
5. Na pojednávaní 6. 3. 2025 žalobca uviedol, že zotrváva na všetkom, čo uviedol v písomných
podaniach, vrátane žaloby, a doplnil, že žalovaný v byte naďalej býva, za tento byt neplatil, a naposledy
uhradil 9. 8. 2024 sumu 237,50 eur ako zmluvnú pokutu, ktorá je účtovaná 15 eur denne, a vyúčtovaná
mu bola za júl sume 465 eur, a to je posledná úhrada, ktorá bola zo strany žalovaného uskutočnená,
iné úhrady neboli, a rovnako tak neuhradil žalovaný plnenie za služby, ktoré spotrebováva, pretože sú
tam dodávané. Žaloba je podľa neho plne dôvodná. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením
súdu, a uviedol, že má za to, že od 1. 12. 2023 tu chýba právny titul na užívanie bytu, čo aj žalovaný
sám uznáva, vzhľadom na to navrhol, aby súd v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe a rozhodol o
tom, že žalovaný je povinný vypratať byt označený v žalobe a tento odovzdať žalobkyni v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu. Pokiaľ žalobe uviedol lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti, nebráni
sa aj dlhšej lehote, lebo si uvedomuje lehoty potrebné na vypratanie bytu v praxi.
6. Na pojednávaní 6. 3. 2025 žalovaný uviedol, že zotrváva na tom, čo uviedol vo svojich doterajších
písomných podaniach, a doplnil, že všetko čo uviedol zástupca žalobcu na pojednávaní je pravda, ako
stíhal platiť, tak platil, neplatil sumu 230 pravidelne kvôli tomu, ako si to zariadil a potom mal platiť
dvojnásobnú sumu, takže ak stíhal platil to. Má veľa dlhov, ale vždy sa snažil doplatiť, tak ako vždy bola
Porúbka vyrovnaná, keď sa blížilo uzatvorenie nájomnej zmluvy, takže nerozumie, prečo zrazu v roku
2023 prišiel zlom, a chceli ich odtiaľ vyhodiť. Má rodinu a v tom čase mal ešte neplnoletú dcéru. Naozaj
sa vždy snažil, aj to mali zaplatené vždy. K lehote na plnenie sa nevedel vyjadriť, pretože nemám kam
ísť, takže ak dôjde k vyprataniu, veci ostanú na ulici, pretože to nemá kde dať, keďže nie odtiaľto, a
nemám ani prostriedky na iné bývanie. Súhlasím so súdom, nič iné mu neostáva. Odvolá sa však, ak
rozsudok pre neho nebude príjemný. Ide o byt prízemný, nefunkčný, vysoko nákladový.
7. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel výlučne na základe nesporných skutkových
tvrdení strán sporu (pre účinné nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, resp. pre výslovnú zhodnosť
skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP.)
8. Za takéto nesporné skutkové tvrdenia (ktoré sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania
vyjadrenou v čl. 17 základných princípov CSP nedokazovali) súd považoval nasledovné skutkové
tvrdenia (okolnosti.)
9. Dňa 30. 9. 2022 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom bytu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to na o dobu určitú od1. 10. 2022 do 30. 9. 2023. Dňa 28. 9. 2023 sa žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dohodli
na nájme bytu na ďalšiu dobu určitú, a to od 1. 10. 2023 do 30. 11. 2023. Následne už žiadna ďalšia, ani
iná nájomná zmluva, či doplnok predchádzajúcim nájomným zmluvám nebola ohľadne užívania tohto
bytu uzatvorená. Žalobca je vlastník bytu. Žalovaný predmetný byt užíva (aj s manželkou a dcérou, nar.
X. X. XXXX.) Žalobca pritom nechce, aby žalovaný byt užíval, ale žalovaný ho napriek tomu užívať chce
a užíva.
10. Vzhľadom na to, že uvedený skutkový stav bol nesporný a za sporné nebolo možné mať žiadne
ani iné relevantné skutkové tvrdenie, súd nepovažoval za potrebné vykonať žiadne dokazovanie, a teda
neakceptoval žiaden zo stranami sporu produkovaných návrhov na vykonanie dokazovania.
11. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne
ustanovenia.
12. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomný byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva
spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis toho bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode
možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
13. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
14. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.
16. Predmetom tohto konania je žaloba o vypratanie bytu, a to na základe tzv. reivindikačnej žaloby
podľa § 126 ods. 1 OZ, ktorá je vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobou na vypratanie nehnuteľnosti. Medzi
predpoklady úspechu takejto žaloby patrí (len) : 1.) existencia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu)
na strane žalobcu, 2.) užívanie bytu inou osobou (žalovaným), 3.) ide o užívanie, ktoré je realizované
proti vôli žalobcu, 4.) ide o užívanie ktoré je neoprávnené, t.j. také užívanie, na ktoré užívateľ nemá
žiaden právny titul (právny dôvod.)
17. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca je vlastník predmetného bytu, že žalovaný užíva
predmetný byt, ako aj že ide o užívanie proti vôli žalobcu, teda bez jeho súhlasu. Z opisu skutkových
tvrdení však bolo možné mať za nesporné aj to, že od 1. 12. 2023 sa toto užívanie zo strany žalovaného
realizuje bez akéhokoľvek právneho titulu (dôvodu), teda že ide o užívanie neoprávnené, a to preto, že
na základe dohody z 28. 9. 2023 (a z hľadiska tohto konania je irelevantné, či sa táto dohoda chápe
ako nová nájomná zmluva alebo len ako dodatok k predchádzajúcej nájomnej zmluve) bol dojednaný
nájom bytu na dobu určitú, a to od 1. 10. 2023 do 30. 11. 2023, a teda jej uplynutím (jednak v zmysle
článku III., bodu 3.3. tejto dohody, avšak predovšetkým podľa § 710 ods. 2 OZ) zanikol nájom bytu,
pričom odvtedy tu nie je žiaden právny dôvod (titul) pre užívanie tohto bytu žalovaným (a na tomto závere
nemôže zmeniť nič ani okolnosť, že by sa na tento nájom bytu vzťahoval režim zákona č. 443/2010 Z.z.
v znení neskorších predpisov.)
18. Vzhľadom na uvedené, teda absenciu akéhokoľvek právneho titulu pre užívanie predmetného
bytu žalovaným od 1. 12. 2023, a aj vzhľadom na predmet tohto konania, (ktorým je len vypratanie
bytu) skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadne toho, že mal právo na opakované uzavretie ďalšej
zmluvy o nájme (vzhľadom na to, že si počas obdobia platnosti nájmu v poradí druhej zmluvy o
nájme, resp. dodatku riadne plnil všetky svoje povinnosti z nej, ako aj povinnosti vyplývajúce zo
všeobecného záväzného nariadenia obce Liptovská Porúbka, a že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
tejtozmluvy,resp.dodatku,keďsnímžalobcaďalšiunájomnúzmluvunedojednal,arovnakokporušeniu
povinnosti informovať ho o možnosti opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy) sú v tomto konaní
irelevantné, pretože nič nemenia na zistenom skutkovom stave, že od 1. 12. 2023 žalovaný užíva byt
bez akéhokoľvek právneho titulu, a je ho preto povinný vypratať. Tieto žalovaným popisované (údajné)
porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu nemôžu byť predmetom tohto konania (o vyprataniebytu), ale žalovaný ich môže namietať v iných konania, a preto súd v tejto veci ani neposudzoval
dôvodnosť týchto tvrdení o porušeniach povinností žalobcu (z dôvodu hospodárnosti konania - čl. 17
CSP), pretože ak by totiž aj boli takéto porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu preukázané,
tak iba na základe takéhoto zistenia by ešte nebolo možné konštatovať, že tu vznikol žalovanému vznikol
právny titul pre ďalšie užívanie bytu žalovanému, ktorý jediný by mohol vylučovať úspešnosť žaloby
o vypratanie tohto bytu. Je totiž rozdiel medzi stavom, keď má osoba právo na uzatvorenie zmluvy o
užívaní bytu a stavom, keď osoba užíva byt bez takejto zmluvy.
19. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa všeobecného odkazu na právo osôb na bývanie súd
uvádza, že takúto argumentáciu nemohol akceptovať, pretože pri takomto výklade práva na bývanie
(bez ďalšieho) by bolo možné dôjsť k absurdnému záveru, že každá žaloba o vypratanie bytu vo vzťahu
k osobe, ktorá nemá zabezpečené iné bývanie, a bez akéhokoľvek právneho titulu užíva byt iného,
by musela byť neúspešná, čo by viedlo aj k stavu, kedy by väčšina vlastníkov bytov nebola ochotná
prenajímať byty osobám, ktorí nemajú kde inde bývať, čo je však väčšina nájomcov, a teda inštitút nájmu
bytov by bol prakticky znefunkčnený (a nakoniec by tak bolo, a to už reálne, dotknuté aj žalovaným
uvádzané „právo na bývanie“, pretože by mu nikto nechcel prenajať byt.)
20. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného týkajúcu sa okolností, že jeho dcéra je neplnoletá, tak súd
poukazujenato,žekčasuvyhláseniatohtorozsudkuužboladcéraplnoletá,keďžeplnoletosťnadobudla
5. 3. 2025.
21. V tejto súvislosti tiež treba povedať, že súd bol viazaný rozsahom žaloby (v zmysle § 216 CSP, a teda
nemohol prekročiť rozsah žalobného návrhu), a preto mohol zaviazať na vypratanie bytu len žalovaného,
a nie aj ostatných členov jeho rodiny, proti ktorým žaloba nesmerovala, a preto aj z tohto dôvodu je
poukaz žalovaného na rodinu, vrátane dcéry v tomto konaní, irelevantný.
22. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v prejednávanej veci nebolo možné uvažovať o žiadnych
okolnostiach, ktoré by mali viesť k záveru o rozpore výkonu vlastníckeho práva formou podania tejto
reivindikačnej žaloby s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.
23. V súvislosti s nárokom na bytovú náhradu (ktorej sa žalovaný ani nedomáhal) súd poukazuje na §
712a ods. 9 OZ, podľa ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na
bytovúnáhradu,arovnakoanivtejtosúvislostisúdnezistilžiadnevýnimočnéokolnosti,ktorébymalinad
rámec uvedeného zákonného ustanovenia odôvodňovať rozšírenie povinnosti žalobcu poskytnúť bytovú
náhradu tomuto žalovanému, keďže ako súd už uviedol, dcéra pred vyhlásením rozsudku dosiahla
plnoletosť, a okolnosť, že žalovaný (podľa vlastného tvrdenia) nemal zabezpečené iné bývanie (čo je
štandardná situácia v konaniach o vypratanie bytu) takéto výnimočné okolnosti nie súd.
24. Pokiaľ ide o paričnú lehotu, súd považoval 15 dňovú lehotu na vypratanie bytu za primeranú povahe
uloženej povinnosti, a preto ju určil v takomto rozsahu, pričom predĺženie pôvodne navrhovanej zákonnej
trojročnej lehoty nakoniec na pojednávaní akceptoval aj žalobca, a jej dĺžku ponechal na úvahu súdu.
25. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti
žalobcu, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne
súd po právoplatnosti tohto konania samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.