Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 15, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010408
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1222010408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 15.júla 2024 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku sa obžalovaný U. Y. C. O. M. R. , nar. XX.XX.XXXX
v V., trvale bytom Bratislava, P. č. XXXXX/XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, pod
sp.zn. 1 Pv 480/20/1102, zo dňa 19.mája 2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženie na

zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.októbra 2020 v čase o 17.30 hod. v Bratislave, na križovatke ulíc Mramorová - Svornosti -
Lieskovská viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf evidenčného čísla V.: XXXEY po
ulici Svornosti v smere von z mesta, pričom na svetelnej križovatke odbočoval s vozidlom doľava v ľavom
jazdnom pruhu z ulice Svornosti na Mramorovú ulicu v čase, keď to celková dopravná situácia v danom

mieste neumožňovala, nedal prednosť v jazde vodičovi protiidúceho vozidla značky BMW, ktoré viedol
vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov v smere do centra mesta, ktorý nebol v zmysle Nariadenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o používaní služobných cestných vozidiel č.
68/2010 v znení NMV SR č. 23/2016 čl. 20 písm. a) povinný dodržať maximálnu dovolenú rýchlosť v
uvedenom úseku, obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a v dôsledku jeho nesprávnej techniky jazdy došlo k stretu zúčastnených vozidiel a vzniku

dopravnej nehody, následkom čoho utrpela poškodená U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. XX,
Y. O. X., sériovú zlomeninu piateho až jedenásteho rebra vpravo s dislokáciou a so skrátením deviateho
rebra vpravo, ktoré boli príčinou pneumothoraxu vpravo aj so zakrvácaním do pleurálnej dutiny vpravo,
zlomeninu v oblasti fazetového kĺbu krčného stavca C4 bez luxácie, pomliaždenie a odreninu v pravom
kolene, zlomeninu jedenásteho rebra vľavo bez dislokácie staršieho dáta, pričom vzniknuté zranenia
sťažovali obvyklý spôsob života poškodenej v tom zmysle, že poškodená musela byť
-2- B2-3T/45/2022

hospitalizovaná, následne bola v domácej liečbe, bránili jej v bežnej práci, pri osobnej hygiene,
v celkovom pohybe, spánku a pri dýchaní, musela nosiť krčný stabilizačný golier, pričom celkovo
bola obmedzená na obvyklom spôsobe života minimálne 60 dní s práceneschopnosťou minimálne
80 dní, poškodený V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, Bratislava, utrpel zlomeninu zubu
čapovca druhého krčného stavca tretieho typu podľa Anderson D Alonza, zlomeninu priečneho výbežku

druhého krčného stavca vpravo, poškodenie artérie vertebralis (stavcovej tepny) vpravo, otras mozgu,
pomliaždenie pľúc obojstranne, opuch miechy v mieste zlomeniny a whiplash syndróm a tzv. Brown
- Sequardov syndróm (miechová hemiparalýza alebo plegia), ktorá je prejavom zranenia miechy,
pričom vzniknuté zranenia sťažovali obvyklý spôsob života poškodeného vtom zmysle, že musel byť
hospitalizovaný a musel po hospitalizácii nosiť tzv. „halo trakciu“, nemohol používať motorové vozidlo
a bol stále odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných denných činnostiach, pričom celkovo bol
práceneschopný 52 dní, avšak aj napriek tomu, že prerušil práceneschopnosť a nastúpil do práce,

zraneniamalinaďalejvplyvnajehoobvyklýživotpričomobjektívnadĺžkapráceneschopnostijeprivyššieuvádzaných zraneniach šesť až dvanásť mesiacov, poškodený Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B.
O. X. XXX, utrpel traumu hlavy s pomliaždením a tržné - zmliaždenou ranou vľavo na čele veľkosti 1
cm ošetrenou chirurgicky a pomliaždenie chrbtice s dobou liečby do 10 dní a taktiež v

dôsledku dopravnej nehody vznikla poškodenej Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441 škoda vo výške 11 095,- eur, poškodenej Sociálnej
poisťovni, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484 škoda vo výške 1 685,80 eur, poškodenej
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. IČO: 35942436 škoda vo výške 133,55 eur, Kancelárii Národnej rady
Slovenskej republiky škoda vo výške 306,41 eur a Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky škoda poškodením vozidla BMW vo výške 29 311,-- eur a škoda vyplatením bolestného M..
Ľ. I. vo výške 1 202,- eur

o s l o b o d z u j e

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení

-Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
-art flame, s.r.o., Mramorova 1, Bratislava 821 06, IČO: 31 377 165
-Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04,
IČO: 35 937 874
-KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00

585 441
-Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava
-DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava 851 01, IČO: 35 942 436
-Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812
80 Bratislava I

-U. I., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvalý pobyt P. B. XXXX/XX, Y. O. X.,
-U.. V. M., nar. XX.XX.XXXX v V., trvalý pobyt P. č. X, Bratislava
-3- B2-3T/45/2022

so svojím nárokom na náhradu škody o d k a z u j ú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.).
Tento vo veci urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetný deň jazdil na vozidle Volkswagen
evidenčné číslo vozidla: V. XXX W.. Vozidlo bolo po technickej stránke úplne bez závad, ako nové. Ku
dňu predmetnej dopravnej nehody jazdil s osobným motorovým vozidlom asi päť rokov, mal za to, že mal

dobré šoférske skúsenosti.Nikdy nemal žiadnu dopravnú nehodu. Ako odchádzal s motorovým vozidlom
z obce Píla - jeho brat sedel vedľa neho vpredu a kamarát Y. si sadol vzadu za brata obžalovaného.

Jazdil som po ulici Svornosti v Bratislave - smerom von z mesta kedy sa už stmievalo, teda bolo také
šero, tma nebola, nepršalo, cesta bola úplne suchá. Bol som pripútaný bezpečnostným pásom. Cestu

som sledoval a venoval sa len riadeniu vozidla, užíval som si jazdu. Na vozidle boli zapnutéstretávacie svetlá. Blížil som sa ku križovatke s Mramorovou cestou, kde som chcel odbočiť doľava na
Mramorovú ulicu. Zapol som ľavú smerovku a jazdil v ľavom jazdnom pruhu, ktorý bol na odbočenie
doľava. Na semafóre som mal ľavú smerovku a jazdil v ľavom jazdnom pruhu, ktorý bol na odbočenie

doľava a na semafóre tejto križovatky svietilo zelené svetlo. V odbočovacom jazdnom pruhu vypovedal,
že jazdil pomaly - odhadom podľa výpovede obžalovaného tak 20 - 25 km/hod. zapnutú mal určite ľavú
smerovku. Ako sa blížil ku koncu odbočovacieho pruhu oproti prešlo cez križovatku nejaké
vozidlo a on videl v diaľke oproti nemu jazdiť tmavé osobné vozidlo. Nevedel uviesť v akej vzdialenosti
bolo od neho vzdialené, podľa jeho skúsenosti a odhadu zo šoférovania bolo dosť ďaleko na

to, aby on v pohode odbočil doľava bez nebezpečenstva. Pred koncom odbočovacieho pruhu mal určite
nižšiu rýchlosť ako jazdil v pruhu - teda menej ako 20 - 25 km/hod, lebo pred odbočením dobrzdil. Videl
oproti jazdiace tmavé osobné vozidlo, ktoré bolo dosť ďaleko od neho, preto pomaly začal
odbočovať doľava cez križovatku. Pozeral už na cestu kam začal odbočovať. Ako pomaly odbočoval
doľava, do neho - teda do prednej časti jeho vozidla naplno vrazilo iné vozidlo. Bol to silný náraz z jeho
pohľadu z pravej strany a otočilo ho to. Zistil, že do nich narazilo vozidlo BMW tmavej farby, ktoré už

bolo mimo cesty v záhrade pri dome.

Necítil zodpovednosť za vznik dopravnej nehody, pretože sa venoval vedeniu vozidla a vozidlo BMW,
ktoré do neho vrazilo videl jazdiť oproti a vo veľkej vzdialenosti od neho.
-4- B2-3T/45/2022

Keď ho videl tak sa mu zdalo, že mohlo jazdiť v pravom pruhu z pohľadu jazdy tohto vozidla, no nevylúčil,
že to mohlo byť aj, že jazdilo aj v strednom pruhu. Mal za to, že ak by vozidlo BMW jazdilo maximálne
povolenou rýchlosťou do 60 km/hod. tak ja by som so svojím vozidlom bezpečne odbočil doľava a
vozidlu BMW by som dal prednosť v jazde, neohrozil by som ho. Venoval som sa vedeniu vozidla a preto

som videl vozidlo BMW oproti, no naozaj som nemohol predpokladať, že bude jazdiť takou vysokou
rýchlosťou. Nemohol som to odhadnúť. Nemalo zapnuté žiadne majáky, ani sirénu, neblikalo svetlami.
Nič na vozidle nebolo, čo by ma upozorňovalo, že jazdí vysokou rýchlosťou.

Vozidlo BMW muselo jazdiť vyššou rýchlosťou ako 89 km/hod., ktorú určil znalec. Toto konštatoval z

dôvodu, že videl vozidlo BMW v momente, keď sa rozhodol odbočiť. Keď sa vozidlo približovalo ku mne
muselo jazdiť vyššou rýchlosťou ako 100 km/hod. Podľa jeho názoru to mohla byť rýchlosť 110 km/hod.
nemohol tak odhadovať, že v meste bude vozidlo jazdiť tak rýchlo. Tiež nemohol tušiť, že vozidlo BMW
je vlastne policajné a že vodič môže porušovať najvyššiu povolenú rýchlosť 60 km/hod. On odbočoval
akoby to vozidlo jazdilo normálne do 60 km/hod. - bolo veľmi ďaleko od neho.

Svedok Ľ. I. ku situácii v cestnej premávke počas jazdy sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť v ktorom
jazdnom pruhu jazdil vodič pred dopravnou nehodou, akou rýchlosťou jazdil, keď vchádzal do križovatky.
Mal za to, že keď zbadal motorové vozidlo obžalovaného ako vchádzalo do pruhu podľa neho začal vodič
ich vozidla BMW brzdiť, bolo to intenzívne brzdenie, nevedel uviesť, či aj pískalo. Aký čas brzdilo pred

nehodou uviesť nevedel. Nemal vedomosť o tom, kedy vodič vozidla BMW zbadal motorové vozidlo
obžalovaného. Potvrdil, že vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu. Pokiaľ
išlo o stretávacie svetlá na vozidle BMW tieto sú automatické. Prvýkrát spozoroval motorové vozidlo
Volkswagen Golf - keď sa pozrel do spätného zrkadla - videl, že vozidlo už vchádzalo do križovatky -
bolo to pár metrov pred ich vozidlom.

Svedok U. U. vypovedal, že motorové vozidlo BMW viedol on. Mal za to, že sa plne venoval vedeniu
motorového vozidla. Nevedel sa vyjadriť v ktorom jazdnom pruhu viedol vozidlo a ani akou rýchlosťou
jazdil pred križovatkou a teda nevedel uviesť, ani akou rýchlosťou vchádzal do križovatky. Brzdiť pred
križovatkou začal až keď mu vozidlo obžalovaného vchádzalo do jeho pruhu. Predmetnej kolízii s

vozidlom Volkswagen Golf sa snažil zabrániť spôsobom, že začal brzdiť, časový interval ani intenzitu
uviesť nevedel, pričom sa vozidlu snažil vyhnúť, aby nedošlo k stretu s predmetným vozidlom a to v
smere do pravej strany. Cez križovatku prechádzal na zelenú. Zelená bola i čase keď sa približoval
ku križovatke. Vozidlo obžalovaného on videl v križovatke. Nevedel sa vyjadriť v akej bolo vzdialenosti
vozidlo obžalovaného od vozidla BMW. Nevedel uviesť, ani akou rýchlosťou sa pohybovalo vozidlo

obžalovaného a či tento dal znamenie o zmene smeru jazdy ako i na aký signál na semafóre obžalovaný
prechádzal. On použil bezpečnostný pás. Tiež potvrdil, že vozidlo nemalo zapnutú svetelnú a ani
zvukovú signalizáciu. Stretávacie svetlá sa zapínajú na vozidle automaticky. I keď mal vedomosť o
tom, že rýchlostný limit v mieste dopravnej nehody bol 60 km/hod. akou rýchlosťou on viedol vozidlonevedel uviesť. Nevedel sa teda vyjadriť ani, či jazdil rýchlejšie ako 60 km/hod. Vozidlo obžalovaného
on začal registrovať v čase keď mu začalo vchádzať do ich jazdného pruhu a to spôsobom, že keď
obžalovanýzačalvchádzaťdojazdnéhopruhu,svedokvypovedal,žeonmalzelenúapredmetnévozidlo

obžalovaného plynulo začalo vchádzať do ich jazdného pruhu. Vnímal to tak, že ich obžalovaný nevidel
a bez nejakej reakcie vchádzal do ich jazdného pruhu. Svedok na pred-
-5- B2-3T/45/2022

metné vozidlo reagoval spôsobom, že stočil vozidlo do pravej strany - nereagoval len prudkým priamym

brzdením, resp. stočením do ľavej strany. Svedok mal za to, že vozidlo obžalovaného obíde. Manéver
doľava neurobil z dôvodu, aby nedošlo k stretu s prípadným protiidúcim vozidlom. Počas jazdy keď sa
približoval k predmetnej križovatke stále svietil signál zelená a to aj keď sa blížil aj keď prechádzal cez
križovatku. Osádku vo vozidle pred samotnou zrážkou nestihol upozorniť, že sa blíži zrážka.

Svedok U.. V. M. vypovedal, že v motorovom vozidle BMW sedel vzadu vpravo. Vedľa neho sedela

pani I.Š. a pred ním svedok Ľ. I.. Išli z Rovinky do Bratislavy. Situáciu v cestnej premávke počas jazdy
sledoval útržkovo. K povahe vozovke sa vyjadriť nevedel - pretože vzadu kde sedel boli tmavé sklá a
sieťka. Nevedel sa vyjadriť k rýchlosti vozidla BMW a ani akou rýchlosťou vchádzal do križovatky a či
pred križovatkou brzdil. Nepamätal si ani zmenu smeru jazdy, resp. zmenu rýchlosti ich vozidla. pred tým
ako došlo k nehode vypovedal svedok, že vodič vozidla BMW ich upozornil, že narazia. Tiež potvrdil, že

vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu. Spôsob jazdy vozidla BMW popísal
ako jazdu plynulú, necítil, že by išiel vodič nejako rýchlo.

Svedkyňa U. I. vypovedala, že v motorovom vozidle BMW sedela vzadu a vedľa nej sedel svedok U..
V. M.. S vozidlom išli z Rovinky do Bratislavy. Situáciu v cestnej premávke počas jazdy nesledovala.

Nevedela sa vyjadriť ku rýchlosti vozidla BMW a ani akou rýchlosťou vchádzal do križovatky. Nevedela
tiežuviesť,čivozidloBMWprekrižovatkou,resp.predvznikomnehodovéhodejabrzdilo.Tiežnevnímala
pred zrážkou rýchlosť zmeny smeru jazdy, resp. zmenu rýchlosti vozidla BMW a ani na aký signál
na semafore prechádzal vodič BMW cez križovatku. Vozidlo obžalovaného pred dopravnou nehodou
nevidela. Nepamätala si, či bola pripútaná bezpečnostným pásom. Potvrdila však, že vozidlo nemalo

zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu.

Svedok Y. U. M. vypovedal, že bol spolujazdcom vo vozidle obžalovaného. Ako spolujazdec sedel na
zadnom sedadle vozidle nie na strane šoféra. Ako prichádzali ku križovatke mali zelenú preto odbáčali
smerom doľava z mesta a „nabúralo“ do nich čierne auto. Podľa jeho názoru obžalovaný s vozidlom

vchádzal do križovatke rýchlosťou 20 - 25 km/hod. Cez križovatku obžalovaný tiež prechádzal na zelenú
- predmetnou rýchlosťou, alebo aj menšou. Oproti idúce vozidlo BMW čiernej farby videl len keď do
nich narazilo - bol to taký okamih. Oproti idúce vozidlo BMW čiernej farby mohol ich podľa jeho odhadu
rýchlosťou 100 - 120 km/hod. - nebola to nízka rýchlosť. Pri predmetnom odhade vychádzal z toho,
že ako sme odbáčali, boli sme už skoro za križovatkou a nás niekoľko metrov odhodil späť, keď som

vystúpil som videl, ako ďaleko nás odhodilo tak, som si uvedomil, že pomaly nemohol ísť. Pred vozidlom
BMW nevidel jazdiť nijaké iné auto. Vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu.
Predtým ako došlo k nárazu on nepočul zvuky pripomínajúce brzdenie a ani nič podobné. Pokiaľ išlo o
vozidlo BMW po zrážke, toto bolo odhodené mimo cesty, na cudzí pozemok, kde preletelo cez drôtený
plot a narazilo asi do betónového plota. Nebol si vedomý toho, či pred ich vozidlom počas odbočovania

doľava jazdilo nejaké iné auto.

Svedok Y. Y. - brat obžalovaného a osoba, ktorá bola vo vozidle obžalovaného využil svoje právo a vo
veci nevypovedal.

-6- B2-3T/45/2022

Zo záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že miestom dopravnej nehody bola lokalita - komunikácia
sledovaná medzi dvoma uzlami (hl. m. Bratislava - Košice), 222 - Ul. svornosti

- Slovnaftská, 223 - Ul. svornosti - Mramorová.
Čas dopravnej nehody bol stanovený dňa 24.októbra 2020 v čase o 17:30 hod.Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplynulo, že táto bola vykonaná dňa
24.októbra 2020 v čase od 18:00 hod. do 22:50 hod. Križovatka bola štvorramenná. Povrch vozovky bol
suchý, neznečistený. Rýchlostný limit v úseku bol 60 km/hod.

Miesto dopravnej nehody bolo v uzavretej obci v Bratislave na svetelnej križovatke ulíc Svornosti -
Mramorová - Lieskovská. Ulica Svornosti v smere do centra mesta bola trojpruhová. Pravý jazdný pruh
bol o šírke 3,4 metra. Stredný jazdný pruh bol o šírke 3,1 metra. Ľavý odbočovací
jazdný pruh bol o šírke 3,2 metra. Ulica Svornosti smerom von z mesta bola dvojpruhová, pričom pravý
jazdný pruh bol o šírke 3,4 metra a ľavý odbočovací pruh bol o šírke 3,4 metra. Na mieste dopravnej

nehody bolo zistených osem stôp. Vozidlo Volkswagen Golf bolo po nehode v pôvodnom postavení na
kolesách na ulici Svornosti. Po pravej strane vozovky je oplotený trávnatý pozemok, na ktorom zostalo
na kolesách vozidlo BMW. Pri dopravnej nehode poškodilo oplotenie o šírke 4,3 metra. Na pozemku
bol poškodený reklamný pútač o šírke 3,4 metra. Na ulici Svornosti na jazdných pruhoch sa nachádzala
oblasť črepín z motorových vozidiel o dĺžke 26,2 metra od VBM v smere do centra mesta. Doprava
na uvedenej križovatke bola riadená trojfarebnou signalizáciou, ktorá bola v čase dopravnej nehody v

prevádzke.

Súd v predmetnej veci poukazuje - že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestná
doprava znaleckou organizáciou Automative Solution4u, s.r.o. so sídlom Bratislava, Bratislavská
8433/49 v zastúpení C.. Z. M. a C.. L. M. .

V danom prípade vzhľadom na dokazovanie v predmetnej veci boli

-vypracované znalecké posudky č. 49/2021 zo dňa 31.mája 2021 (vznesené obvinenie vo vzťahu k
obžalovanému bolo dňa 06.júla 2021, doručené dňa 13.júla 2021),

následne bolo vypracované predmetnou znaleckou organizáciou doplnenie č. 1 znaleckého posudku č.
49/2021 - číslo predmetného doplnenia bolo 51/2021 a vypracované bolo ku dňu 31.máj 2021)
V predmetnom doplnení č. 1 - bolo okrem iného konštatované v rámci otázky č. 2/ - kde bolo potrebné
vyhodnotiť, či boli účastníci dopravnej nehody v uvedených vozidlách pripútaní bezpečnostnými pásmi:

-z technického hľadiska bolo možné konštatovať: - vodič vozidla Volkswagen U. Y. a spolujazdec vo
vozidle Volkswagen sediaci vpredu Y. Y. boli počas nehodového deja pripútaní bezpečnostnými pásmi.
Spolujazdec vo vozidle Volkswagen sediaci vpravo vzadu Y. U. M. nebol počas nehodového deja
pripútaný bezpečnostným pásom.
-z technického hľadiska nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť, či bol vodič vozidla BMW U. U. počas

nehodového deja pripútaný bezpečnostným pásom. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne
vyhodnotiť, či bol spolujazdec sediaci vpredu vo vozidle BMW Ľ. I. počas nehodového deja pripútaný
bezpečnostným pá-
-7- B2-3T/45/2022

som.SpolujazdkyňavovozidleBMWsediacavľavovzaduU.I.nebolapočasnehodovéhodejapripútaná
bezpečnostným pásom. Spolujazdec vo vozidle BMW sediaci vpravo vzadu U.. V. M. nebol počas
nehodového deja pripútaný bezpečnostným pásom.
-následne bolo vypracované predmetnou znaleckou organizáciou doplnenie č. 2 znaleckého posudku č.
49/2021 - číslo znaleckého úkonu 13/2022 a vypracované bolo ku dňu 07.marec 2022)

Po preštudovaní predmetných vyššie uvedených znaleckých posudkov vrátane ich doplnení súd
jednoznačne konštatoval - s prihliadnutím na zabezpečené listinné dôkazy, ako i na výpovede svedkov
ako i obžalovaného konštatoval:

Podľa predmetnej obžaloby - prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena - mal za to, že obžalovaný
svojím protiprávnym konaním mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. mal
obžalovaný porušiť ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - t.j.

-vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým
vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu
po jeho ľavej strane, cyklistom idúcim súbežne s cestou a chodcom prechádzajúcim cez vozovku.
Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazdeelektričke,akjepovolenájazdapozdĺželektričkyvľavoavozidluidúcemuvovyhradenomjazdnompruhu
po jeho pravej strane.

Obžalovaný tak mal inému z nedbanlivosti spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a skutok mal spáchať
závažnejším spôsobom konania - t.j. - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákonom.

V tomto smere prokurátor poukázal na Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o používaní
služobných cestných vozidiel č. 68/2010 v znení Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 23/2016 čl. 20

písm. a/ - podľa ktorého - vodiči vozidiel, ktoré nie sú vybavené výstražným zariadením, pri jazde
musia dodržiavať maximálne povolenú rýchlosť jednotlivých skupín vozidiel podľa právneho predpisu,
okrem vodičov vozidiel úradu pre ochranu ústavných činiteľov, a diplomatických misií ministerstva pri
zabezpečovaní ochrany a prepravy určených osôb.

V predmetnej veci je však nutné zohľadniť aj ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke - a

to konkrétne v tejto veci tak, že svedok - vodič vozidla BMW - ....... či bol povinný dbať na potrebnú
opatrnosť ...

Podľa § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke - vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nie je povinný
dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods. 2 písm.

c) a § 4 ods. 2 písm. a) až f), pričom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov
cestnej premávky neohrozil.

Podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke - najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2
až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl,

-8- B2-3T/45/2022

ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva
a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný
minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Je nesporné, že podľa vyššie citovaného ustanovenia (§ 16 ods. 8) - vodič vozidla uvedeného v tomto
ustanovení nie je povinný dodržať najvyššiu dovolenú rýchlosť, ale iba za situácie, ak to vyžaduje plnenie
osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby (ďalej
SIS).

Predpokladom aplikácie ustanovenia § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke je rozhodnutie - „určenie“
príslušného ministra alebo riaditeľa SIS. Keď príslušný minister alebo riaditeľ SIS vydá rozhodnutie o
určení okruhu osobitných úloh, ktoré sa majú plniť. Ide o rozhodnutie, ktoré svojou povahou zodpovedá
rozhodnutiu o určení vozidla s právom prednostnej jazdy ak predtým nebolo konkrétne vozidlo takto

určené podľa § 40 ods. 2 písm. a), resp. § 40 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke/, čím
získava vozidlo uvedené v § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke povahu vozidla s právom prednostnej
jazdy. Na vodiča takto určeného vozidla sa automaticky vzťahuje ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o
cestnej premávke o povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť... .

Ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o cestnej premávke má tak vo vzťahu k § 16 ods. 8 zákona o cestnej
premávke, ale aj k článku 20 ods. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 68/2010 špeciálnu povahu,
z čoho vyplýva, že vodič s vozidlom prednostnej jazdy síce nemusí dodržiavať najvyššiu dovolenú
rýchlosť, ale musí pri jazde dbať na potrebnú opatrnosť ... Uvedené sa analogicky a celkom pochopiteľne
vzťahuje aj na vodičov vozidiel, ktoré nie sú vybavené výstražným zariadením, pretože aj takéto vozidlo

máporozhodnutíministračiriaditeľaSIShociajlenpodľa§16ods.8zákonaocestnejpremávkepovahu
vozidla s právom prednostnej jazdy. Ak by uvedené neplatilo, boli by vodiči vozidiel bez výstražných
znamení - vozidlá ale podliehajúce pod § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávke, doslova nepostihnuteľní
pri spôsobení dopravnej nehody v dôsledku hoci aj neprimerane rýchlej a agresívnej jazdy. Aj vodiči
takýchto vozidiel musia dbať na potrebnú opatrnosť, pretože môžu ohroziť nielen iných účastníkov

cestnej prepravy, ale aj seba a najmä VIP osobu, ktorú vezú. Takýto stav prípadnej „beztrestnosti“ -
práve v súvislosti s článkom 20 ods. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 68/2010 súd preto
považuje za neprijateľný a neakceptovateľný (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1 Tdo/34/2023, zo dňa
28.júna 2023 s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, pod č.k. 2T/30/2021-601, zodňa 06.júna 2022, právoplatný dňa 30.novembra 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava,
pod č.k. 1 To/115/2022, zo dňa 30.novembra 2022).

Znalec podáva znalecký posudok na základe informácií získaných v priebehu trestného konania z
predloženej dokumentácie orgánom činným v trestnom konaní, záverov získaných vlastným znaleckým
skúmaním a nie na základe informácií získaných účasťou a vnímaním skutočností rozhodných pre
trestné konanie priamo na mieste nehody.

Z doplnenia a to č. 2 znaleckého posudku č. 49/2021, číslo znaleckého úkonu 13/2022 - bolo okrem
iného uvedené -že na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja vypracovanej znalcom

-9- B2-3T/45/2022

-bolo konštatované, že technika jazdy vodiča vozidla Volkswagen nebola z technického hľadiska

správna, nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Vodič vozidla Volkswagen
nedal prednosť v jazde vozidlu BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti vozidla BMW /v rozsahu 98,5 -
108,9 km/hod./ v uvedenom úseku. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vozidla Volkswagen bol z
technického hľadiska nesprávny spôsob jazdy, t.j. vodič vozidla Volkswagen odbočoval doľava v čase,
keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala.

Zároveň je s prihliadnutím na možnosť zabránenia stretu vozidla Volkswagen s vozidlom BMW zo strany
vodiča vozidla BMW možné konštatovať, že vodič vozidla Volkswagen dal prednosť v jazde vozidlu BMW
vzhľadom ku maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy vozidla BMW v uvedenom úseku.
Zároveň je možné konštatovať, že vodič vozidla Volkswagen nevytvoril vodičovi vozidla BMW z
technického hľadiska prekážku náhlu.

Na základe vypracovanej analýzy priebehu dopravnej nehody - medzi vozidlom Volkswagen a vozidlom
BMW bolo možné konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla BMW nebola z technického hľadiska
správna, nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Vodič vozidla BMW začal na
vozidloVolkswagenodbočujúcedoľavareagovaťsíceztechnickéhohľadiskaskôr,akomuztechnického

hľadiska vznikla povinnosť na vozidlo Volkswagen reagovať (vodič vozidla BMW v tomto prípade
reagoval na zmenu smeru jazdy vozidla Volkswagen tak, že pravdepodobne predvídal pohyb vozidla
Volkswagen do jazdného pruhu, v ktorom sa vozidlo BMW pohybovalo), ale nesprávnym prvkom v
technike jazdy vodiča vozidla BMW bola počiatočná rýchlosť jazdy vozidla BMW /v rozsahu 98,5 - 108,9
km/hod./, ktorá bola vyššia, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku (60 km/hod.).

Z technického hľadiska znalec konštatoval

- bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Volkswagen - vyvolanie kolíznej situácie (z dôvodu
nesprávneho spôsobu jazdy vodič vozidla Volkswagen nedal počas odbočovania doľava prednosť v

jazde vozidlu BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti jazdy vozidla BMW v úseku dopravnej nehody,
zároveň však vodič vozidla Volkswagen dal prednosť v jazde vozidlu BMW vzhľadom ku maximálnej
dovolenej rýchlosti jazdy vozidla BMW v úseku dopravnej nehody).

- bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla BMW (vodič vozidla BMW sa v úseku dopravnej nehody

pohyboval rýchlosťou jazdy v rozsahu 98,5 - 108,9 km/hod., ktorá bola vyššia, ako je maximálna
dovolená rýchlosť jazdy v úseku dopravnej nehody - 60 km/hod.

Záverom bolo v predmetnom doplnení znaleckého posudku č. 2 - konštatované - že príčinou dopravnej
nehody medzi vozidlom Volkswagen a vozidlom BMW bola z technického hľadiska nesprávna technika

jazdy vodiča vozidla Volkswagen v súčinnosti z technického hľadiska nesprávnou technikou jazdy vodiča
vozidla BMW.
Súd vo veci konštatuje, že znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia zo
strany konajúceho orgánu, ako aj iné dôkazné prostriedky. Podáva síce odpoveď na odbornú otázku,
ktorú si konajúci orgán verejnej moci objektívne nie je schopný zodpovedať, no hodnotenie informácie

z neho plynúcej je už úlohou konajúceho
-10- B2-3T/45/2022

orgánu verejnej moci (Najvyšší súd Českej republiky, sp.zn. 6 Tz 43/70 - bull. 3/71 Rozh. č. 23).Súd v predmetnej veci mal za to, že zo strany obžalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti podľa
ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. - práve i s prihliadnutím na konštatovanie, ktoré súd

rozviedol vyššie v súvislosti - i s aplikáciou Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 68/2010 v znení
Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 23/2016 - článok 20 ods. 1 písm. a/.

Súd v tejto súvislosti poukazuje i na to, že každý účastník cestnej premávky má nielen určité práva, ale
i povinnosti.

Všetci účastníci cestnej premávky majú rovnaké postavenie, rovnaké práva, ale
i rovnaké povinnosti.

Podľa § 2 ods. 2 písm. u/ vyššie citovaného zákona - na účely tohto zákona sa rozumie účastníkom
cestnej premávke osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky (obžalovaný) a tak i vodič vozidla

BMW.

Zo znaleckého dokazovania - ako i svedka - vodiča motorového vozidla BMW vyplynulo, že tento videl
vozidlo obžalovaného v križovatke, mal vedomosť o tom, že predmetnom úseku bola najvyššia dovolená
rýchlosť 60 km/hod.

Zároveň znalec konštatoval, že s prihliadnutím na možnosť zabránenia stretu vozidla Volkswagen s
vozidlom BMW zo strany vodiča vozidla BMW bolo možné konštatovať, že vodič vozidla Volkswagen
dal prednosť v jazde vozidlu BMW vzhľadom ku maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy vozidla BMW v
uvedenom úseku ako i, že vodič vozidla Volkswagen nevytvoril vodičovi vozidla BMW z technického

hľadiska prekážku náhlu.

Vodič vozidla BMW mal počiatočnú rýchlosť v rozsahu - 98,5 - 108,9 km/hod., čo bola vyššia ako je
maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku (60 km/hod.).
Počiatočná rýchlosť jazdy vozidla Volkswagen bola v rozsahu - 27,3 - 30,1 km/hod.

Rýchlosť jazdy vozidla BMW tesne pred stretom s vozidlom Volkswagen bola v rozsahu - 72,3 - 79,9
km/hod.
Rýchlosť jazdy vozidla Volkswagen tesne pred stretom s vozidlom BMW bola v rozsahu 18,6 - 20,5 km/
hod.

Miesto stretu vozidla Volkswagen s vozidlom BMW (miesto prvotného kontaktu s vozidlom Volkswagen
s vozidlom BMW) sa nachádzalo v pravom jazdnom pruhu vozovky ulice Svornosti smerom do centra
mesta vo vzdialenosti cca 2,9 m od VBM smerom von z centra mesta a vo vzdialenosti cca 2,4 m od
čiary oddeľujúcej pravý jazdný pruh vozovky ulice Svornosti smerom do centra mesta od pravej krajnice.

V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nebolo tak preukázané - že by obžalovaný nerešpektoval
vyššie citované ustanovenia cestnej premávky a teda, že by jeho správanie a konanie bolo nesprávne.

-11- B2-3T/45/2022

Z hľadiska posudzovania zavinenia vodiča v cestnej doprave je potrebné zaoberať sa vždy a keď
predmetné prichádza aj do úvahy aplikovať tzv. princíp obmedzenej dôvery (odvodenej dôvery, princíp
legitímnehoočakávania),ktorýspočívavdôvereúčastníkovcestnejpremávkyvočiostatnýmúčastníkom
cestnej premávky, že títo dodržiavajú predpisy - (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 3

Tz 20/81, primerane R I/1966, R 43/1982)
Ide o špecifický osobitný prípad cestnej premávky, ktorý sa uplatňuje ako na území Slovenskej republiky,
tak aj v iných krajinách Európy.

V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky uverejnené v Sbírke

soudních rozhodnutí a stanovisek - č. 8/2005 - č. 45. - primerane
Ak vodič prichádzajúci po vedľajšej ceste nedá prednosť v jazde vodičovi prichádzajúcemu po
hlavnej ceste, zodpovednosť za ich stret za prípadné ďalšie následky je zásadne na vodičovi, ktorý
prišiel do križovatky po vedľajšej ceste. Ak však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou výrazneprekračujúcou maximálne povolenú rýchlosť, ktorý vodičovi prichádzajúcemu do križovatky po vedľajšej
ceste znemožní, prípadne podstatne sťaží, aby mu dal prednosť v jazde, potom nie je vylúčená jeho
zodpovednosť, alebo spoluzodpovednosť za prípadnú kolíziu.

Výrazné prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla v obci je porušením
dôležitej povinnosti uloženej vodičovi motorového vozidla - pretože takéto porušenie má spravidla za
následok veľmi reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.

Znamená to tak, že pokiaľ vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá maximálnu povolenú rýchlosť

výrazne prekračuje a vodič pretínajúci túto hlavnú cestu nemá dôvod predpokladať takéto prekročenie,
za prípadnú kolíziu musí niesť zodpovednosť vodič idúci po hlavnej ceste.

Najvyšší súd Českej republiky takto rozhodol - uznesením zo dňa 20.októbra 2004, sp.zn. 5 Tdo
1173/2004 - kde naviac uviedol, kedy sa účastník cestnej premávky nemôže dovolávať princípu
odvodenej dôvery (obmedzenej dôvery, legitímneho očakávania).

/Najvyšší súd Českej republiky v tomto rozhodnutí zdôraznil rozhodujúce skutkové okolnosti a to
konkrétne - obvinený motocyklista jazdil bezprostredne pred nehodou v obci na motocykli rýchlosťou
86 až 97 km/hod. Vodič motorového vozidla sa rozhodoval, či vojde na hlavnú cestu v čase
4,4 až 4,8 sekundy pred stretom, keď motocyklista bol vzdialený od miesta stretu 98 až 126 metrov.
Pokiaľ by motocyklista išiel najvyššou dovolenou rýchlosťou 50 km/hod. prišiel by do miesta stretu

asi 2,5 až 4,5 sekundy po tom, čo by týmto miestom prešiel vodič motorového vozidla. Najvyšší súd
Českej republiky skonštatoval, že zásadnou a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konania
motocyklistu. Pokiaľ by motocyklista išiel povolenou rýchlosťou mohol vodič z vedľajšej cesty vojsť na
hlavnú cestu bez porušenia pravidiel cestnej premávky, bez toho, aby došlo k dopravnej nehody/.

Najvyšší súd Českej republiky ďalej konštatoval, že nie je spravodlivé požadovať od účastníka cestnej
premávky, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými účastníkmi
a aby tomu prispôsobil svoje konanie.
Naopak ak nie je z okolností, ktoré mal a mohol účastník cestnej premávky bežne vnímať či predvídať,
zrejmé, že iný účastník tej istej premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať od ostatných

účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel.

-12- B2-3T/45/2022

Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá tejto premávky, potom na druhej strane nemôže

očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, pokiaľ im to znemožnil s ohľadom na
charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej premávky.

V prejednávanej veci súd poukazuje - že obžalovaný
1/ nemohol mať vedomosť o tom, a teda nemohol predpokladať, že vozidlo BMW bude takmer o 50 km/

hod. prekračovať maximálne povolenú rýchlosť,

2/ ako i to, že vozidlo BMW bolo vozidlom právom prednostnej jazdy pretože neboli z jeho
strany použité žiadne zvukové a výstražné znamenia - (iná situácia by bola vo vzťahu k obžalovanému
v tom prípade - že by toto vozidlo použilo zvukové, výstražné znamenia - tieto však neboli použité po

celý čas zo strany vozidla BMW. Keby však boli použité vtedy by muselo obžalovanému signalizovať -
že ide o vozidlo s právom prednostnej jazdy a vtedy by muselo indikovať obžalovanému, že vozidlo s
právom prednostnej jazdy môže prekračovať rýchlosť ako i to, že mu musí dať prednosť v jazde).

Obžalovaný vykonal odbočovací manéver, pri ktorom zohľadnil aktuálnu dopravnú situáciu, ktorá mu

nebránila v odbočovaní za predpokladu dodržania pravidiel cestnej premávky ostatnými účastníkmi.
V tomto smere poukazuje na výpoveď samotného svedka - vodiča BMW, ktorý vypovedal - osádku
som vo vozidle pred samotnou zrážkou nestihol upozorniť, že sa blíži zrážka, ako i výpoveď svedka -
spolujazdca vo vozidle obžalovaného, ktorý vypovedal v zhode vyššie uvedenou výpoveďou
- vodiča BMW - oproti idúce vozidlo BMW čiernej farby videl len keď do nich narazilo - bol to aký okamih.

Tomuto korešpondovali i konečné polohy vozidiel po dopravnej nehode, ako i
výpoveď svedka Y. U. M. k tejto časti.Obžalovaný nemohol vyhodnotiť, že vozidlo BMW sa pohybuje takou veľkou rýchlosťou. Nemal
povinnosť vzhľadom na skutočnosti, ktoré mu boli zrejmé v kritickom čase, venovať dlhšiu a detailnejšiu
pozornosť pohybu vozidla BMW pred tým ako sa rozhodol vykonať predmetný odbočovací manéver.

Ak by súd pripustil opačný názor, teda, že vodič musí venovať nad obvyklú mieru dostatočne dlhú a
detailnú pozornosť každému účastníkovi cestnej premávky, ktorého vidí, bez ohľadu na jeho vzdialenosť
od daného vodič, resp., že sa má dôsledne presvedčiť či iný účastník neporušuje nejakú svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zákona či iného predpisu a až podľa toho potom urobiť rozhodnutie, ako sa

bude vodič správať by predstavovalo neprimerané zaťaženie vodiča povinnosťou, ktorá nevyplýva zo
žiadneho predpisu a v praktickej rovine by skutočne viedla k možným absurdným situáciám, keď by
možno nikdy nebolo možné odbočiť, pretože vodič by nemal nikdy istotu, či sa iný účastník premávky
nespráva protiprávne a či ho svojím odbočovacím manévrom neohrozí. Zároveň by sa takýmto
prístupom „favorizoval“ vodič správajúci sa protiprávne, ak by sa na vodiča porušujúceho predpisy tak
závažným spôsobom, že predstavuje nebezpečenstvo pre všetkých ostatných účastníkov premávky,

museli ostatní účastníci brať ohľad a to nad mieru obvyklú bežným pomerom, a umožniť mu bezpečné
a nerušené vykonávanie porušovania dopravných predpisov jeho nebezpečnou jazdou pod hrozbou
trestnej sankcie.

-13- B2-3T/45/2022

Nemožno tak vyhodnocovať správanie obžalovaného ako nedanie prednosti v jazde - vychádzajúc zo
základného pravidla v cestnej premávke - po účastníkovi v cestnej premávke nemožno spravodlivo
požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto prevádzky inými účastníkmi

a aby tomu prispôsobil svoje správanie. Naopak ak nie je z okolností, ktoré môže účastník cestnej
premávky bežne vnímať či predvídať zrejmé, že iný účastník cestnej premávky porušil svoje povinnosti,
je oprávnený očakávať od ostatných účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel.
Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá cestnej dopravy, potom na druhej strane nemôže
očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, ak im to znemožnil s ohľadom na charakter

a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej dopravy.

Keďže obžalovaný riadne išiel s vozidlom na zelenú pri odbočovaní s tým, že úkon vykoná riadne a
bezpečne - pre pochybenie vodiča vozidla BMW sa tak nestalo. V tomto smere súd poukazuje na pohyb
vozidiel Volkswagen a BMW do miesta stretu.

Z logického výkladu pravidiel cestnej premávky vyplýva, že vodič, ktorý dáva pri jazde križovatkou
prednosť vozidlá prichádzajúcim po hlavnej ceste nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám,
ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti od križovatky vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízke, že vojdenie ním
riadeného vozidla do križovatky by u vodičov idúcich po hlavnej ceste vyvolalo nebezpečenstvo nutnosti

náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy (znalec ako to už bolo uvedené konštatoval, že obžalovaný
so svojím vozidlom vodičovi vozidla BMW - z technického hľadiska prekážku náhlu mu nevytvoril).

Obžalovaný počas dokazovania a potvrdené to bolo i znaleckým posudkom - pri odbočovaní nemohol
predpokladať, že vozidlo BMW bude prekračovať maximálne dovolenú rýchlosť o takmer 50 km/hod. v

predmetnom úseku. Od obžalovaného nemožno preto pod hrozbou trestnej zodpovednosti vyžadovať,
aby predvídal tak závažné porušenie pravidiel cestnej premávky vodičom vozidla BMW. Pokiaľ vodič
vozidlaBMWmoholprekračovaťmaximálnedovolenúrýchlosť-obžalovaný-akotosúdvyššierozviedol
nemohol o tejto možnosti ani len tušiť a nie ešte predpokladať.

Ku stretu by nedošlo keby vodič vozidla BMW dodržiaval maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku.
Sám obžalovaný vypovedal, že sa domnieval, že úkon odbočovania stihne včas a na druhej strane
výpoveď vodiča BMW, ktorý vypovedal, že spolujazdcom v motorovom vozidle nestihol povedať, že
dôjde k zrážke.

Tu súd pripomína, že ako každý trestný čin, aj trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. musí byť zavinený, pričom uvedený trestný čin musí byť zavinený aspoň z
nevedomej nedbanlivosti.Pri zisťovaní zavinenia pri trestnom čine ublíženia na zdraví spáchaného účastníkom cestnej premávky
pri dopravnej nehode, je nepochybne potrebné objasniť okolnosť, či boli, či neboli dodržané pravidlá
cestnej premávky stanovené právnym predpisom.

Z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa za spôsobený následok je však rozhodné, či páchateľ
súčasne vedel alebo vedieť mohol a mal, že porušením pravidiel cestnej premávky bude konaný takým
spôsobom a za takých okolností, že tým môže vyvolať následok uvedený
-14- B2-3T/45/2022

v osobitnej časti Trestného zákona. Jedine v takom prípade by totiž bolo možné dôvodiť jeho
nedbanlivostnézavineniepodľa§5písm.a/,písm.b/Trestnéhozákona(vslovenskomTrestnomzákona
§ 16 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona) - uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, zo dňa
06.septembra 2001, sp.zn. 3 Tz 182/2001)

Trestná zodpovednosť je založená na zásade zodpovednosti za zavinenie. To znamená, že bez
zavinenia niet trestného činu (nullum crimen sine culpa).
Podmienkou trestnej zodpovednosti je naplnenie skutkovej podstaty trestného činu súčasťou, ktorej
musí byť vždy zavinenie. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, či nedbanlivosti. Pri posúdení, či bol čin
spáchaný z nedbanlivosti je potrebné zistiť, či obvinený zachoval (zanedbal) potrebnú mieru opatrnosti.

Tá je kritériom nedbanlivosti v oboch jej formách. Zanedbanie miery opatrnosti treba vyvodzovať z
konkrétnych skutkových okolností. Pokiaľ došlo k škodlivému následku neznamená to automaticky, že
potrebná miera opatrnosti musela byť nutne zanedbaná.

Mieru opatrnosti určuje objektívne a subjektívne hľadisko pri predvídaní ohrozenia (porušenia) záujmu

chráneného Trestným zákonom.
Objektívne hľadisko miery opatrnosti je upravené dopravnými predpismi na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Objektívne hľadisko samo o sebe nepostačuje, a by mohla byť založená
trestná zodpovednosť páchateľa. Predpokladom zavinenia vo forme nedbanlivosti je súčasná možnosť a
schopnosť konkrétneho páchateľa predvídať vznik trestnoprávneho následku (napr. ublíženie na zdraví).

Tým je vymedzené subjektívne hľadisko miery opatrnosti. O zavinenie z nedbanlivosti pôjde vtedy keď
povinnosť (objektívne hľadisko) a možnosť a schopnosť (subjektívne hľadisko)
predvídať ohrozenie (porušenie) chráneného záujmu je dané súčasne. Nedostatok jednej zložky
znamená, že uvedený čin obvineného je nezavineným činom.

Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto predstaviť, že
sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť (R 20/1981). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie
je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne.

Uvedené platí aj v tomto prípade a nemožno obžalovanému dať na zodpovednosť následok na základe

pre neho nepredvídateľného priebehu spočívajúceho v protiprávnom konaní vodiča vozidla BMW.

Ak majú súdy vo všeobecnosti vyhodnocovať, či bol čin spáchaný z nedbanlivosti musia v prvom rade
zistiť aj, či obžalovaný zachoval potrebnú mieru opatrnosti - t.j. či boli naplnené kritéria nedbanlivosti
v oboch jej formách.

Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenia
poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom - jedine spojením oboch týchto hľadísk
dochádza k naplneniu zásady zodpovednosti za (nedbanlivostné) zavinenie v trestnom práce.

O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti preto ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie
alebo ohrozenie chráneného záujmu sú dané súčasne, nedostatok už jednej zložky v danom prípade
znamená, že uvedený čin obžalovaného je činom nezavineným
-15- B2-3T/45/2022

(viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 4 Tz 9/86 či Najvyššieho súdu, sp.zn. 5 Tdo
10/2008).Objektívne hľadisko doplnené subjektívnym hľadiskom však platí nielen pre vymedzenie nedbanlivosti
nevedomej, ale i pre vymedzenie nedbanlivosti vedomej - pretože primeranosť dôvodov, na ktoré sa
páchateľ spoliehal, že nespôsobí porušenie alebo ohrozenie je potrebné posudzovať podľa toho, ako sa

situácia javila páchateľovi - i vzhľadom k okolnostiam konkrétneho prípadu (viď rozsudok Najvyššieho
súdu sp.zn. 5 Tdo/540/2012).
Objektívne hľadisko je v prejednávanom prípade dopravnej nehody vymedzené predpismi upravujúcimi
premávku na pozemných komunikáciách - všeobecne potom požiadavkám dodržať opatrnosť primeranú
daným okolnostiam a situácii.

Subjektívne hľadisko potom predstavuje možnosť a schopnosť konkrétneho páchateľa predvídať vznik
následku s trestnoprávnou relevanciou.

Ak ide o posúdenie trestnej zodpovednosti vodiča za dopravnú nehodu - ku ktorej došlo v súvislosti s
premávkou na pozemnej komunikácii, je nutné zohľadniť jednak to, či sa vodič svojim konaním dopustil

porušenia právnych predpisov upravujúcich premávku na pozemnej komunikácii ako i to, či mal možnosť
a schopnosť predvídať, že k nehode dôjde.

Súd musí konštatovať, že nie je možné pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti vyžadovať na
obžalovaného - aby tento predvídal, predpokladal nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla BMW (viď

vyššie rozvedené).

Hranice okolností, ktoré vodič môže či nemôže predvídať nie je možné vymedzovať v hypotetickej
rovine. Je potrebné vychádzať vždy z existujúcich objektívnych okolností dopravnej situácie. Dopravnú
situáciu charakterizujú rôzne faktory - určité miesto, charakter komunikácie, technický stav, správanie

sa ostatných účastníkov cestnej premávky. Tieto okolnosti vníma vodič svojimi zmyslami a vyhodnocuje
ich v závislosti od svojich subjektívnych dispozícii či vodičských schopností. Z toho potom vyplýva,
že u nedbanlivostného zavinenia sa okrem miery povinnej opatrnosti prihliada i na subjektívne
vymedzenie (miera opatrnosti, ktorú je možné vynaložiť v konkrétnom prípade). Pritom o zavinenie z
nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie

záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 3 Tz/182/2001).
V danom prípade toto nenastalo.

Nedbanlivostné zavinenie vyjadruje vnútorný stav mysle páchateľa v čase inkriminovaného konania

a jeho subjektívny vzťah k nemu. Zanedbanie potrebnej miery opatrnosti ako predpoklad
nedbanlivostného zavinenia je potrebné vyvodzovať z konkrétnych skutkových okolností, riadne
preukázaných pred súdom.

Zanedbanie potrebnej miery opatrnosti (ako predpoklad nedbanlivostného zavinenia) je potrebné

vyvodzovať z konkrétnych skutkových okolností, riadne zistenými dôkaznými prostriedkami, dôkazným
postupom.
Nemožno tak len urobiť na základe spätnej úvahy - podľa ktorej - došlo ku škodlivému následku a preto
musí byť automaticky potrebná miera opatrnosti zanedbaná.

-16- B2-3T/45/2022

Konštatovať je tak možné len, že k predmetnej dopravnej nehode došlo - ale je tu súd, ktorý vo veci
musí zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, aby vodič nerešpektoval ustanovenia zákona o cestnej premávke -
ktoré uvádzal v obžalobnom návrhu prokurátor.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, pre trestnosť trestného činu v cestnej doprave sa vyžaduje, aby bol
práve porušením dôležitej povinnosti účastníkom cestnej premávky spôsobený trestnoprávny následok

vo forme ujmy na zdraví, resp. smrti.
Vodič nie je zodpovedným za nehodu a jej následok, ktoré boli vyvolané nevypočítateľným a
neodvrátiteľným konaním poškodeného (R 2858/1927).Keďže dokazovaním neboli zistené skutočnosti vyššie popísané, na základe nich a po dôkladnom
zhodnotení dospel súd k záveru, že uvedený skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil nezakladá znaky
žalovaného trestného činu - prečinu. Toto konanie totiž nevykazuje znaky trestného činu, aj keď skutok

tak ako bol uvedený v obžalobe sa stal, konanie obžalovaného však nebolo v príčinnej súvislosti s
následkom a teda nemôže vykazovať znaky trestného činu i keď súd si plne uvedomuje že predmetná
dopravná nehoda bola s následkom ťažkých ublížení a materiálnych škôd.

Súd preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pretože skutkový dej

sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, aj keď sa skutok stal, konanie
obžalovaného nie je v príčinnej súvislosti s následkom a teda nemôže byť ani za toto zodpovedný a toto
jeho konanie nemôže vykazovať znaky trestného činu.
Dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť jednoznačný objektívny záver, že
konanie obžalovaného možno posúdiť ako trestný čin.

Trestný poriadok ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu je
umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona vyjadrením v ustanovení § 1 Tr.
por. a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a
uskutočnenie spravodlivého procesu.
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné postupovať tak, aby trestné činy boli náležite zistené

a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní (R 5/1965).

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Ide o obligatórny výrok súdu v prípade, ak postupuje súd podľa § 285 a nasl. Tr.por. - t.j.

keď obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje. Nárok na náhradu škody totiž možno priznať len
odsudzujúcim rozsudkom.

Poškodení - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, art flame, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mramorova
1, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava -mestská časť Petržalka, Panónska cesta

2, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurcance Group so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4,
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 31, DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Ná-
-17- B2-3T/45/2022

mestie Alexandra Dubčeka 1 a poškodené fyzické osoby - U. I. a U.. V. M. vzhľadom
na vyššie uvedené - keďže obžalovaný bol spod obžaloby prokurátora oslobodení podľa § 285 písm. b/
Tr.por. - súd poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal s ich nárokom na náhradu škody

na civilný proces (§ 288 ods. 3 Tr.por.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.