Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214200884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1214200884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: L.. O. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XX, zastúpeného: TORA Legal, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 478/19, Bratislava, IČO: 36 866 326,
proti žalovaným: 1/ FALBIN s.r.o., so sídlom Gajová 5, Bratislava, IČO: 46 630 449, zastúpenému
advokátkou: JUDr. Jana Dráčová, so sídlom Čajakova 7, Bratislava, 2/ SIMPLEX Business, s.r.o., so
sídlom Hviezdoslavova 18, Banská Bystrica, IČO: 46 869 565, a 3/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/X, N., zastúpenému advokátom: JUDr. Pavol Rak, PhD., so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, o
neplatnosť kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa

14. septembra 2023, č.k. B2-11C/12/2014-669 a dopĺňaciemu uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 23. apríla 2024, č.k. B2-11C/12/2014-700, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14. septembra 2023, č.k.
B2-11C/12/2014-669 a dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 23. apríla 2024, č.k.
B2-11C/12/2014-700, p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomzodňa14.septembra2023,č.k.B2-11C/12/2014-669súdprvejinštanciezamietolžalobu,

ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodným žalovaným 3/ v
zákonnom zastúpení žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, zo dňa 22.11.2013,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho pravá k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XX,
nachádzajúceho sa na C. X. S. N., vchod č. XX, stojaceho na parcelách reg. "Y.", par. č. XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/X V. XXXXX/X, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, vedenom okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre k.ú. F., obec N. - O.. Č.. F.,

okres N., je neplatná, žalovaný 3/ je výlučným vlastníkom označeného bytu a pre prípad, že súd tomuto
návrhu nevyhovie, sa domáhal určenia, označená kúpna zmluva je voči nemu neúčinná. Žalovaným
priznal prvoinštančný súd plnú náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím uznesením zo dňa 23. apríla 2024, č.k. B2-11C/12/2014-700, súd prvej inštancie doplnil
vyššie uvedený rozsudok o výrok, ktorým podľa § 336 ods. 4 C.s.p. v spojení s § 335 ods. 1 C.s.p.
s poukazom na zamietnutie žaloby vo veci samej zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo

dňa 29.1.2014, č.k. 8C/330/2013-88, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30.5.2014, č.k. 14Co/307/2014-106, ktorými bolo v predmetnej veci nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť, aby sa zdržal nakladania s bytom, o ktorý ide v tomto
konaní, v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, zriadenímzabezpečovacieho prevodu práva, prenajatia, vypožičania, alebo vloženia do obchodnej spoločnosti
alebo družstva.

3. Pokiaľ ide o skutkovú stránku sporu, prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami neboli sporné
skutočnosti týkajúce sa zmluvy o pôžičke, z ktorej je žalobca veriteľom a sporný nebol ani priebeh
výkonu záložného práva žalovaným 2/. Poukázal na to, že dňa 25.1.2008 uzatvoril žalobca O. Č.
zmluvu o pôžičke s pôvodným žalovaným 3/ O. A.. Predmetom bolo požičanie peňazí pôvodnému
žalovanému 3/ vo výške 4.414,79 eur. Pôvodný žalovaný 3/ neuhradil celú dlžnú sumu, a preto podal

O. Č. návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava II. Okresný súd Bratislava II
vydal proti pôvodnému žalovanému 3/ platobný rozkaz, ktorým ho zaviazal na úhradu sumy 2.755,09
eur a zmluvnej pokuty vo výške 360,26 eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom a k náhrade trov
konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.10.2009. Pôvodný žalovaný
3/ dlžnú sumu podľa platobného rozkazu nesplnil. Preto podal žalobca ako veriteľ a oprávnený návrh na
začatie exekúcie voči pôvodnému žalovanému 3/ na Okresný súd Bratislava II. Okresný súd Bratislava II

vydal poverenie súdnej exekútorke na vymoženie dlžnej sumy. Súdna exekútorka dňa 8.10.2010 vydala
exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na byt pôvodného žalovaného 3/ (byt, o
ktorývtomtokonaníide).Uvedenémuexekučnémuzáložnémuprávualepredchádzalozmluvnézáložné
právo k tomuto bytu v prospech žalovaného 2/ zo dňa 14.8.2007. Dňa 4.6.2013 O. Č. postúpil zmluvou
o postúpení pohľadávok svoju pohľadávku F. D. (a ten následne postúpil pohľadávku späť na O. Č.).

Postúpenie oznámili pôvodnému žalovanému 3/ dňa 21.8.2013. V exekučnom konaní sa súčasne táto
zmena premietla a F. D. sa stal novým oprávneným v prebiehajúcej exekúcii. Žalovaný 2/ začal výkon
zmluvného záložného práva, čo zaregistroval v katastri nehnuteľností dňa 26.8.2013, a to dobrovoľnou
dražbou. Dražobníkom bola 1. konsolidačná s.r.o. Dňa 22.11.2013 o 10:00 hod. sa mala uskutočniť
dražba bytu v rámci dobrovoľnej dražby. Cena bytu bola stanovená znaleckým posudkom č. 45/2013,

vyhotoveným znalcom L.. A. S., na 61.600 eur, pričom najnižšie podanie bolo stanovené na 62.000 eur
(znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 27.9.2013). Dražba sa ale neuskutočnila. Žalovaný 2/ zmenil
spôsob výkonu záložného práva na priamy predaj. Byt pôvodného žalovaného 3/ predal žalovanému 1/
kúpnou zmluvnou zo dňa 22.11.2013 (rovnaký deň ako deň, keď sa mala konať dražba), a to za kúpnu
cenu 20.000 eur. Žalovaný 2/ vychádzal pri výkone záložného práva ohľadom zníženej ceny z doplnku

č. 1 k znaleckému posudku č. 45/2013 zo dňa 21.11.2013. Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že
prvoinštančný súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, keď nevykonal žalobcom navrhované znalecké
dokazovanie ohľadom hodnoty sporného bytu. Na odôvodnenie takéhoto postupu konštatoval, že ani
prípadne inak zistená hodnota bytu oproti znalcom konštatovanej v doplnku k znaleckému posudku by
popri vykonanom dokazovaní - najmä vzhľadom na absenciu úmyslu pôvodného žalovaného 3/ ukrátiť

uspokojenie pohľadávky žalobcu - nemohla spôsobiť iný záver súdu.

4. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal
žalobcom tvrdeným nesprávnym postupom pri výkone záložného práva. Nevzhliadol však porušenie
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré by ústili do vyhovenia tejto žalobe. Aj prípadné indikovanie

konkrétnych porušení, ktoré žalobca namietal pri výkone záložného práva, nespôsobujú ten následok,
ktorý žalobca touto žalobou žiadal. Podotkol, že je možné zmeniť spôsob výkonu záložného práva z
predaja na dobrovoľnej dražbe na zmluvne dohodnutý, hoci to zákon výslovne neuvádza. S uvedeným
sa stotožňujú aj doktrinálne závery, podľa ktorých zmeniť spôsob výkonu záložného práva možno "aj
v prípadoch, ak sa výkon záložného práva začal predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo v

exekúcii" [TOMAŠOVIČ, Marek. § 151m (Práva a povinnosti pri výkone záložného práva). In: ŠTEVČEK,
Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ,
Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1323]. Sledoval však
samotnú spôsobilosť žaloby dosiahnuť želaný výsledok, ku ktorému žalobca jej podaním smeroval a z
tohto hľadiska bolo podstatné v prvom rade posúdiť procesnú prípustnosť žaloby, ktorou sa žalobca sa

domáha určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že ide o žalobu o určenie právnej
skutočnosti, ktorej prípustnosť je podmienená tým, že vyplýva z osobitného predpisu [§ 137 písm.
d) C.s.p. - viď R 1/2023]. V tomto prípade žalobca ale podal žalobu za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, teda O.s.p. A ten podmieňoval žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, preukázaním naliehavého právneho záujmu [viď § 80 písm. c) O.s.p.]. Najvyšší súd SR

v uznesení zo dňa 20.1.2020, sp. zn. 4 Cdo 17/2019 prijal záver k stretu predošlej a terajšej úpravy
prípustnosti určovacích žalôb, a síce že "súdy musia úkony strán (§ 470 ods. 2 C.s.p.) posudzovať
podľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia", pričom
aplikáciou predpokladu naliehavého právneho záujmu daného výlučne zákonom pre určenie právnejskutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP by bola "ústavne nekonformným výkladom danej normy. Je teda
potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v
ust. § 80 písm. c) O.s.p.". Preto posudzoval otázku určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy ešte

podľa § 80 písm. c) O.s.p., teda či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. V tomto smere dospel k negatívnemu záveru ohľadom preukázania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy a tiež na určení, že sporný byt patrí do
dedičstva po pôvodnom žalovanom 3/. Doktrína, na podklade analýzy judikatúry a názorov právnych
vedcov, konštatuje, že "vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,

ak: a) sa osoba ocitla v objektívnej právnej neistote (resp. ohrození práva), b) určovací rozsudok bude
pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný (potrebný), c) potreba odstránenia neistoty je aktuálna;
relevantné je teda aj časové hľadisko. Tieto atribúty musí napĺňať každý žalobca žiadajúci o určovací
rozsudok" (Gešková, K. Určovacia žaloba. Bratislava : C. H. Beck, 2023, s. 89). Výsledok, ktorý by
žalobca dosiahol týmito určeniami, by však znamenal, že sporný byt by patril do dedičstva po pôvodnom
žalovanom 3/. Pritom by ale súčasne platil stav, že žalobcovo záložné právo by stále predchádzalo v

poradí zmluvné záložné právo žalovaného 2/. A žalovaný 2/ by znovu mohol vykonať záložné právo,
pričom by tak teoreticky mohol učiniť i totožným spôsobom, keďže (ani tento) určovací rozsudok by ho v
tomto spôsobe do budúcnosti nijako neobmedzoval (čím ale súd nehodnotí, či postup žalovaného 2/ pri
výkone záložného práva bol v súlade so zákonom vo všetkých smeroch, teda i v otázke, či postupoval
pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka,

čo je dôvod, od ktorého žalobca prioritne odvodzuje svoju žalobu). Vo svetle uvedeného tak stráca
určovací výrok pre žalobcu praktickú užitočnosť (potrebnosť), keďže by v budúcnosti nevylúčil ďalšie
spory. K tomuto záveru pritom smeruje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá skonštatovala, že
"následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka (t. j. postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa

rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste
predaja zálohu) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka), ktorým
dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojim zavineným postupom poruší právnu povinnosť
vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí
ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú

škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka" (rozsudok z 30.9.2013, sp. zn. 7 Cdo 222/2012,
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R
124/2014; zvýraznil súd - pozn.). Analogicky za túto škodu môže zodpovedať aj ostatným záložným
veriteľom. Preto dospel k záveru, že žalobca na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a na určení, že
byt patrí do dedičstva po pôvodnom žalovanom 3/, nepreukázal naliehavý právny záujem. Čo sa týka

určenia, že sporná kúpna zmluva je voči žalobcovi neúčinná, poukázal na to, že neúčinnosť je kategóriou
odporovateľných právnych úkonov. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v § 42a a nasl.
Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je splnená základná podmienka ohľadom času, v ktorom
dlžník (pôvodný žalovaný 3/) urobil právny úkon - kúpnu zmluvu -, ktorému žalobca touto žalobou
odporuje (kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2013 a žalobca podal žalobu cca 2 mesiace nato,

dňa 17.1.2014). Nemal však preukázané, že pôvodný žalovaný 3/ mal úmysel týmto právnym úkonom
ukrátiť svojho veriteľa, teda žalobcu. Bolo preukázané, že byt žalovaného 3/ bol predaný žalovaným
2/ v rámci výkonu záložného práva. Žalobca netvrdil, že by žalovaný 3/ akokoľvek ovplyvňoval priebeh
výkonu záložného práva žalovaným 2/. Žalobca odvodzoval žalobu z nesprávneho postupu v rámci
výkonu záložného práva žalovaným 2/, nie pôvodným žalovaným 3/. Aj súdom vypočutý znalec L..

A. S. uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku a jeho doplnku, ho žiadna sporová strana
nekontaktovala (a teda logicky ani neovplyvňovala). Preto mal za to, že nemožno pričítať pôvodnému
žalovanému 3/ priebeh výkonu (a prípadné pochybenia v rámci neho), keďže záložcu (čo v tomto prípade
bola osoba totožná so záložným dlžníkom, teda pôvodným žalovaným 3/) viažu viaceré povinnosti
podľa Občianskeho zákonníka. A to podľa § 151m ods. 4 vety prvej, podľa ktorého je záložca povinný

strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon
záložného práva. Zároveň podľa § 151m ods. 6 pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene
záložcu. Samotný výkon záložného práva, ak prebieha zmluvne dohodnutým spôsobom, je na pleciach
záložného veriteľa, v tomto prípade to bol žalovaný 2/ (§ 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka). Preto
v prípade pochybení môže byť zodpovedný za riadny výkon záložného práva práve záložný veriteľ (čo

dokladá spomenutý judikát R 124/2014), nie však záložný dlžník (ev. záložca, pokiaľ nie je totožný s
osobou záložného dlžníka). Vzhľadom na tieto závery súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu.5. Proti rozsudku vo veci samej ako aj proti dopĺňaciemu uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a neodkladné opatrenie ponechať v platnosti. Odvolanie
odôvodnil tým, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd v konaní nedostatočne zistil
skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom

mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. V prvom rade namietol, že napadnutý rozsudok nespĺňa základné požiadavky
na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a
ktorý je v rozpore (nekorešponduje ani v hrubých rysoch) s ústnym odôvodnením rozhodnutia súdu,
ktoré na pojednávaní 14.09.2023 uviedol ešte predošlý zákonný sudca O.. F. A.. Uvedené je zrejme
spôsobené tým, že sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená O.. F. A. sa vzdal funkcie sudcu s

účinnosťou od 01.03.2024. (viď priložený Dodatok č. 4 k rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava
IV, 1 Spr/146/2023). Napadnutý rozsudok bol vyhlásený už dňa 14.09.2023 a k momentu vzdania sa
funkcie sudcu zrejme nebolo vypracované žiadne písomné vyhotovenie rozsudku pôvodným zákonným
sudcom. Sudca O.. M. Z. bol vymenovaný za sudcu bez časového obmedzenia dňom 27.02.2024 a
nevybavené spisy pridelené sudcovi O.. F. A.Í., ktorý sa s účinnosťou od 01.03.2024 vzdal funkcie

sudcu, v ktorých bolo potrebné vykonať neodkladný úkon (ich konkrétny výpočet podľa spisovej značky
je uvedený v prílohe č. 3 dodatku č. 4), s poukazom na § 51 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z.z.
boli prerozdelené medzi troch novo pridelených sudcov Mestského súdu Bratislava IV. Dňa 04.03.2023
bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie novovymenovanému sudcovi tunajšieho súdu O.. M.
Z.. Dňa 19.03.2024 o 11:45 hod. bolo sudcom O.. M. Z. podpísané písomné vyhotovenie rozsudku

datovaného 14.09.2023, ktoré bolo expedované sporovým stranám. Určite možno pozitívne hodnotiť, že
písomné vypracovanie rozsudku, ktoré pôvodný sudca O.. F. A. nebol schopný vyhotoviť od 14.09.2023,
kedy rozsudok vyhlásil nový sudca expedoval do 11 pracovných dní od jeho pridelenia, možno však
rovnako konštatovať, že táto rýchlosť sa výrazne dotkla (je na úkor) kvality, zrozumiteľnosti odôvodnenia.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho

argumentáciou, najmä s tou, ktorú písomne doložil do súdneho spisu datovanou 15.07.2023 označenou
ako "Vyjadrenie k doposiaľ vykonanému dokazovaniu". Slovné odôvodnenie výroku rozhodnutia na
pojednávaní 14.09.2023 ktoré je zachytené na nahrávke približne od 28:30 - 32:00, teda má 3,5 minúty
je pomerne vágne, neuchopiteľné aspoň v základných rysoch. V písomnom vyhotovení sa nový sudca
usiloval suplovať tento nedostatok napríklad v bode 17 odôvodnenia, kde uviedol, že ako to naznačil súd

aj na verejnom vyhlásení rozsudku dospel k negatívnemu záveru ohľadom preukázania naliehavého
právneho záujmu a tiež na určení, že sporný byt patrí do dedičstva po pôvodnom žalovanom 3/. Žiadne
takéto vyjadrenie však v rámci ústneho odôvodnenia výroku konajúci sudca dňa 14.09.2023 neuviedol,
ba ani len nenaznačil. Takýto spôsob odôvodňovania súdneho rozhodnutia uvádzaním zavadzajúcich
konštatácii v písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, ktoré ale absolútne nenadväzujú na ústne

odôvodnenie rozsudku je len vytváraním zdania naplnenia práva na spravodlivé súdne konanie pre
žalobcu. Žalobca po prečítaní ratio decidenci rozsudku a vypočutí 3,5 minútového odôvodnenia súdneho
rozhodnutia po jeho vyhlásení konštatuje, že jediné čo majú spoločné je asi len konštatovanie "súd
nevzhliadol ten postup, ktorý si účastníci tohto procesu pri výkone záložného práva zvolili ako niečo,
čo by bolo v rozpore so zákonom resp. zákon obchádzalo"... "že by dokazovanie nepochybne dokázalo

úmysel ukrátenia veriteľa"... Inými slovami písomné vyhotovenie rozsudku novým sudcom je z hľadiska
jeho obsahu aj odôvodnenia rozsudku na pojednávaní 14.09.2023 pre žalobcu prekvapivé a arbitrárne.
Rozsudok (písomné vyhotovenie) je pritom datovaný 14.09.2023 teda logicky by malo zodpovedať aj
ústnemu zdôvodneniu výroku na pojednávaní v tento deň. K odvolaciemu dôvodu podľa §365 ods. 1
písm. c) C.s.p. poukázal na to, že rozsudok vo veci samej bol vyhlásený dňa 14.09.2023, k momentu

vzdania sa funkcie sudcu O.. F. A. zrejme nebolo vypracované žiadne písomné vyhotovenie rozsudku,
sudca O.. M. Z. bol vymenovaný za sudcu bez časového obmedzenia dňom 27.02.2024, dňa 04.03.2023
mu bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie a dňa 19.03.2024 o 11:45 hod. bolo sudcom O..
M. Z. podpísané písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré bolo expedované sporovým stranám. Namieta
predovšetkým to, že neexistoval zákonný dôvod na obmedzenie prerozdelenia spisov po sudcovi O.. F.

A. na tie, v ktorých je potrebné vykonať neodkladné úkony a iné, a vo vzťahu k prvej skupine obmedziť
výber sudcu technickými prostriedkami a programovými prostriedkami náhodného výberu len medzi
troch nových sudcov a nie medzi všetkých sudcov vybavujúcich C agendu na Mestskom súde Bratislava
IV. Sudca O.. M. Z. bol vymenovaný za sudcu bez časového obmedzenia dňom 27.02.2024 a podľajeho názoru môže podpisovať akékoľvek procesné úkony až od tohto dátumu, inými slovami, nemôže
podpísať písomné vyhotovenie rozsudku datovaného 14.09.2023 teda z obdobia predo dňom kedy sa
vôbec ujal funkcie sudcu. Rozsudok je tak podpísaný ku dňu 14.09.2023 fyzickou osobou, ktorá ku

dňu 14.09.2023 sudcom ešte vôbec nebola a nemohla predsa vo veci konať pred momentom, ako sa
vôbec sudcom stala. Jediným spôsobom zjednania nápravy v prípade tejto vady je zrušenie rozsudku a
vrátenie veci na opätovné prejednanie (vytýčenie pojednávania, vyhlásenie rozhodnutia a vypracovanie
písomného rozsudku novým sudcom s aktívnym výkonom funkcie k tomuto dátumu), pretože na strane
súdunebolisplnenéprocesnépodmienkyobsadeniasúdu.Vovzťahukodvolaciemudôvodupodľa§365

ods. 1 písm. e) C.s.p. odkázal na svoje vyjadrenie k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, kde uviedol, že
znalec L.. A. S. vypracoval znalecký posudok č. 45/2013 zo dňa 11.10.2013 ako podklad pre dobrovoľnú
dražbu v zmysle zákona č.527/2002 Z.z. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - bytu, a
to na základe (k znaleckému posudku priloženej) objednávky dražobníka 1.konsolidačná, spol. s r.o. zo
dňa 09.09.2013, na základe ktorého určil znalec všeobecnú hodnotu bytu na sumu 61.600,- EUR. Dňa
21.11.2013 (t.j. jeden deň pred uzavretím v tomto konaní napádanej kúpnej zmluvy) vypracoval znalec

doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 45/2013 (ďalej len "doplnok č.1"), a to z dôvodu zistenia novej
skutočnosti - existencie nájomnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá medzi pánom A. ako prenajímateľom
a nájomcom F. Z. dňa 21.03.2011, ktorej predmetom nájmu mal byť celý byt s dobou nájmu 10 rokov
(ďalej len "nájomná zmluva"), ktorú právnu závadu nehnuteľnosti ohodnotil na sumu 38.600,- EUR,
o ktorú znalec znížil výslednú všeobecnú hodnotu bytu celkom na sumu 23.000,- EUR. Následne

bolo od konania dobrovoľnej dražby upustené (oznámením zo dňa 22.11.2013), napriek tomu, že bola
zložená dražobná zábezpeka vo výške 20.000,- EUR, a to z dôvodu zmeny spôsobu výkonu záložného
práva (z dražby na priamy predaj) a bola uzavretá napádaná kúpna zmluva, na základe ktorej bolo
vlastnícke právo prevedené na žalovaného v 1. rade spoločnosť FALBIN s.r.o. za kúpnu cenu 20.000,-
EUR. Doplnok č. 1 k znaleckému posudku však vychádza pri určení všeobecnej hodnoty bytu resp.

právnej vady z nesprávnych hodnôt, na základe ktorých dospel znalec k ohodnoteniu tejto právnej
vady na absolútne neprimeranú a nadhodnotenú sumu 38.600,- EUR. Napokon sám znalec v rámci
svojho výsluchu uviedol, že pri výpočte pochybil, keď od počiatku pracoval s dobou trvania nájmu 10
rokov (použitá pri výpočte všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za vadu, ktorá zodpovedá dĺžke
dohodnutého nájmu), keďže už v čase vypracovania doplnku č.1 znaleckého posudku prebiehal nájom v

tom čase už 2,5 roka (dátum vypracovania doplnku č. 1 21.11.2013 a dátum uzavretia nájomnej zmluvy
21.03.2011). Už len táto samotná skutočnosť je dostačujúca na to, aby znížila akúkoľvek dôveryhodnosť
doplnku č. 1 k znaleckému posudku, a preto nemožno považovať bez ďalšieho ohodnotenie tejto
právnej vady za správne. Podotkol, že sám znalec navrhol vypracovanie nového doplnku, v ktorom
zohľadní chybu toho pôvodného, avšak súd k nariadeniu tohto opravného znaleckého dokazovania

nepristúpil, rovnako nebolo do konania predložené už žiadne ďalšie odborné písomné stanovisko k
sporným otázkam, ktoré avizoval predložiť znalec L.. S. do 2 týždňov od pojednávania (zápisnica zo dňa
k 18.10.2016). Keďže na základe uvedeného mal dôvodné pochybnosti o správnosti výpočtu ako takom,
oslovil iného znalca za účelom ocenenia právnej vady spočívajúcej v existencii nájomného vzťahu, ktorý
(predbežný) výpočet predložil do konania súdu na pojednávaní dňa 20.10.2022, a z ktorého vyplýva

viacero nezrovnalostí, nesprávnych hodnôt/spôsobu výpočtu, ktoré majú v konečnom dôsledku vplyv na
ohodnotenie vady, a na ktoré konkrétne opätovne odkazuje (podanie zo dňa 15.07.2023 označené ako
"Vyjadrenie k doposiaľ vykonanému dokazovaniu). Celkovo ním oslovený znalec stanovil všeobecnú
hodnotu vady sumou 7.741,16 EUR, čo predstavuje markantný rozdiel oproti ohodnoteniu znalcom L..
S.; 38.600,- EUR vs. 7.741,16 EUR. Konštatujeme to preto, že stanovenie všeobecnej hodnoty závady

bolo medzi stranami stále sporné a keďže správne stanovenie hodnoty závady resp. hodnoty bytu je
kľúčové za účelom posúdenia, či žalovaní konali s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predali za
cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok
v čase a mieste predaja zálohu ale aj vo vzťahu k preukázaniu úmyslu ukrátiť veriteľa špekulatívnym
znížením ceny bytu. Sám súd pritom považoval znalecký posudok za vadný, rozporoval ho v rámci

ústneho odôvodnenia a nadväzoval na uvedené úvahou o "zničení bytu" a ustálení (odôvodnenej)
ceny, ktorá sa potom už nezdá neprimeraná a z kontextu podľa súdu teda nie je možné vyvodiť, že
by dochádzalo k ukráteniu veriteľa. Samotný konajúci sudca teda naznačil, že posudzoval úmysel
ukrátiť veriteľa s ohľadom na opodstatnenú hodnotu bytu. Poukázal na to, že hoci súd v bode 27
rozsudku konštatuje, že navrhnuté dokazovanie nevykonal vzhľadom na absenciu úmyslu pôvodného

žalovaného 3/ ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, pôvodne dôvodil, že znalecký posudok, hoci
z neho nemožno vychádzať pretože opomína zničenie bytu, ale teda je tzv. ustálenie kúpnej ceny
na nižšiu sumu v poriadku, pretože potom sa už nezdá neprimeraná (pretože byt bol zničený) a z
tohto kontextu nie je možné vyvodiť, že by dochádzalo k ukráteniu veriteľa. Konkrétne preukázateľnéustálenie ceny bytu vzhľadom na jeho stav, nájom k momentu dražby či uzatvorenia napádanej kúpnej
zmluvy znaleckým posudkom, ktorý by vychádzal z obsahu súdneho spisu však v konaní obstarané
ani nariadené nebolo. Trvá na tom, že súd mal (najmä ak súdne konanie trvalo tak neprimerane dlho)

vykonať navrhnuté dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, tak ako to žiadal a zdôvodňoval
v celom konaní. Súd pochybil tým, že nevykonal návrh na vykonanie dôkazu, ktorý mohol a mal priniesť
relevantné skutkové zistenia vo vzťahu k určeniu hodnoty bytu, ktorá sa v predložených listinných
dôkazoch sporových strán výrazne odlišovala. Ak je cena znížená úmyselne (na základe skreslených
údajov prezentovaných znalcovi pred vypracovaním posudku), logicky musí byť prítomný aj úmysel

ukrátiť iného veriteľa. Podstatné bolo v konaní ustáliť relevantnú hodnotu bytu k momentu jeho prevodu
priamym predajom, pretože ak by cena bola vyššia existuje možnosť, že by po uspokojení pohľadávky
záložného veriteľa bol stále priestor finančne uspokojiť zo zvyšku aj žalobcu. Namietol, že z hľadiska
skutkového stavu súd zle vyhodnotil nepriame dôkazy prezentované z jeho strany počas konania,
nakoľko výpovede sporových strán, svedkov a listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti, tak ako ich
zhrnul v podaní Vyjadrenie k doposiaľ vykonanému dokazovaniu datovanému 15.07.2023 jednoznačne

odôvodňujú skutkový záver, že primárnym cieľom žalovaných bolo previesť byt tak, aby ho žalovaný 1/
nadobudol za čo najnižšiu cenu a obratom predal s vysokým ziskom - teda postup pri ktorom veriteľ
pôvodného žalovaného 3/ nebude uspokojený, ale žalovaný 1/ dosiahne čo najvyšší výnos. Aj v tejto
súvislosti odkázal na obsah jeho písomného vyjadrenia doručeného v konaní na súde prvej inštancie,
ktoré odcitoval. Konštatoval v tejto súvislosti, že nájomná zmluva bola len fingovaným, simulovaným

právnym úkonom, ktorej vyhotovenie malo jediný účel, a to znížiť hodnotu nehnuteľnosti, čo sa vzhľadom
na znenie doplnku č. 1 k znaleckému doplnku aj podarilo. Súd by preto na uvedenú nájomnú zmluvu
nemal vôbec prihliadať pri posudzovaní ceny bytu a mal by prihliadnuť na objektívne stanovenú sumu
61.600,- EUR podľa pôvodného znaleckého posudku, ktorá korešponduje aj so sumou stanovenou
kúpnou zmluvou zo dňa 02.12.2013 resp. dokonca kúpna cena podľa tejto zmluvy presahuje znaleckým

posudkom stanovenú sumu o vyše 12.000,- EUR, ktorou chcel žalovaný v 1. rade previesť vlastnícke
právo k bytu na pána T.. Najmä okolnosti prevodu bytu na žalovaného 1/ bez primeraného protiplnenia,
ďalej nedôveryhodná (fiktívna) nájomná zmluva, náhla zmena spôsobu výkonu záložného práva z
dobrovoľnej dražby (pri zloženej zábezpeke 20.000 EUR a stanovenom najnižšom podaní na sumu
62.000 EUR) na priamy predaj za sumu 20.000 EUR, preukazujú jednoznačne úmysel ukrátiť ho. Ak

by tieto nepriame dôkazy súd vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti nemohol by dôjsť k inému záveru.
ďalej poukázal na to, že hoci v konaní (v žalobe) namietal porušenie aj §151l ods. 1 OZ, §151m ods. 1
OZ, súd sa k tomu nevyjadril v rámci odôvodnenia (akéhokoľvek) žiadnym spôsobom. Zdôraznil, že ak
by mal záujem zákonodarca upraviť možnosť pre záložného veriteľa zmeniť spôsob výkonu záložného
práva aj na priamy predaj, uviedol by výpočet možností fakultatívne, výslovne ako najmä, aj... V zmysle

§151m od. 3 OZ však zákonodarca taxatívne uviedol dva príklady, kedy je zmeny výkonu záložného
práva prípustná buď na predaj zálohu na dražbe (kde sa predpokladá dosiahnutie spravodlivej ceny
účasťou viacerých dražiteľov, pretože ak by bol jeden je to takmer priamy predaj) alebo sa domáhať
uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Súd však v tejto časti vec nesprávne posúdil
ak dôvodil o opaku. Rovnako však nesprávne vec právne posúdil pri aplikácii ustanovení §42a OZ.

Najmä v časti aplikácie jeho druhého odseku, nakoľko podľa žalobcu boli splnené všetky predpoklady
stanovené právnou normou pre odporovateľnosť právneho úkonu - vrátane preukázania úmyslu - ako
je to uvedené vyššie. Odvolanie proti dopĺňaciemu uzneseniu odôvodnil žalobca tým, že síce v odvolaní
proti rozsudku vo veci samej navrhol doplnenie rozsudku o výrok o zrušení o nariadení neodkladného
opatrenia, avšak jeho návrh z hľadiska logiky a obsahu nesmeroval k tomu, že by žiadal zrušenie

uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.1.2014, č.k. 8C/330/2013-88, ktorým súd nariadil
predbežné opatrenie, ale žiadal iba o procesné doplnenie závislého výroku tak, aby bol procesný postup
súdu sústredený, a aby bolo možné podať odvolanie procesne aj voči tomuto závislému výroku tak, ako
voči celému pôvodne napadnutému rozsudku. Vzhľadom na charakter predmetného doplneného výroku
sa na odôvodnenie jeho odvolania voči napadnutému uzneseniu v celom rozsahu vzťahuje odôvodnenie

v zmysle jeho odvolania podaného tunajšiemu súdu prvej inštancie dňa 17.04.2024 a vzhľadom na
závažnosť a charakter vytýkaných (najmä procesných vád konania) a potrebu doplnenia dokazovania
navrhol, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku doplneného napadnutým
uznesením v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na
uvedené žiadal obom jeho odvolaniam vyhovieť.

6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok i dopĺňacie
uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že osobitné dôvody, ktoré viedli k zmene v osobe
sudcu nutne museli viest k odlišnosti v argumentácii. Argumentácia pôvodného sudcu bola krátka ajej doplnenie o ďalšie písomné dôvody nepredstavujú taký zásah do práv žalobcu, aby bolo potrebné
hodnotiť rozsudok ako arbitrárny. Aj bez zmeny sudcu je zaužívané, že pri vyhlásení rozhodnutia
neodznie celé odôvodnenie, ale len jeho podstatná časť. Okrem toho má za to, že vysporiadanie

sa s argumentáciou z 15.7.2023, ktorá nepriniesla žiadne podstatné zmeny bolo vykonané spolu
s argumentáciou, pre ktorý právny názor sa súd rozhodol, a to v primeranom rozsahu. Súd nie je
povinný v odôvodnení rozsudku reagovať na každú formuláciu strán samostatne a zhrnutie námietok
v rámci vysporiadania sa s nimi je v rozsudku dostatočné a dáva odpovede na skutkové aj právne
dôvody, ktoré súd viedli k rozhodnutiu. Odvolanie vo vzťahu k arbitrárnosti a prekvapivosti napadnutého

rozsudku preto neobstojí. Neobstojí ani dôvod spočívajúci v nesprávnom obsadení súdu, nakoľko po
odchode pôvodného zákonného sudcu bolo potrebné spisy prerozdeliť a pri prerozdelení už nie je
možné použitie bežných postupov ako pri priraďovaní nových vecí. Vzhľadom na reštančnosť konaní je
potrebné zvážiť aj skutočnosť, aby spisy neboli pridelené sudcom, ktorí z hľadiska starších pridelených
vecí, nemôžu ďalšie stíhať v zákonných lehotách. Preto pridelenie veci novému sudcovi neznamená
nesprávne obsadenie súdu. Nakoľko novopridelený sudca nebol z konania ani vylúčený, tak absentuje

aj tento dôvod pre odvolanie. Poukázal tiež na to, že vykonanie ďalších dôkazov z hľadiska zásady
kontradiktórnosti bolo aj na aktivite žalobcu. Ten dôkazy nepredložil, len žiadal súd o ich nariadenie a
vykonanie. Vzhľadom na dobu, akú konanie trvalo, pričom po celý jeho čas bol žalovaný obmedzený
výrazne vo svojich právach nielen byt predať, ale ho aj iným spôsobom využiť vo svoj prospech, ďalšie
dokazovanie nebolo nevyhnutným. Z dôkazov, ktoré boli pred súdom vykonané bolo možné aj bez

ďalšieho dokazovania vyvodiť právne závery. Kritika pôvodného znaleckého posudku síce spochybnila
závery znalca, ale nemala vplyv na konanie v dobrej viere, nakoľko chyba znalca vyšla najavo až v
konaní pred súdom a žiaden z účastníkov predaja nebol sám znalcom a tým nevedel, že znalec pri
vypracovaní posudku pochybil. Žalovaný má za to, že ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a na výroky,
ktorých určenia sa žalobca domáhal postačovalo vykonané dokazovanie. Považuje aj tento argument

odvolania za nespôsobilý privodiť navrhovaný záver druhoinštančného súdu. Viackrát v priebehu sporu
poukázal na to, že k absolútnej neplatnosti úkonov nedošlo, pretože svojim účelom ani obsahom
neodporovali zákonu, ani ho neobchádzali, ani neboli vykonané v rozpore s dobrými mravmi. Boli
vykonané v dobrej viere k podkladom, ktoré určili hodnotu prevádzanej veci. Cena, vychádzajúca zo
základnej zmluvy, aj keď na prvý pohľad nízka, bola vyvážená stavom úplne vypáleného bytu ako aj

skutočnosťou, že voči žalovanému 3/ sľúbil prevziať záväzok vyporiadať sa s nájomcom. Nešlo potom
o žiadnu fingovanú zmluvu, žalovaný 1/, ani jeho konateľ, pred tým, ako sa začal uchádzať o kúpu
bytu sa s pôvodným majiteľom ani nepoznal. Okrem toho aj v prípade, ak by bola cena navýšená,
podľa jeho názoru by to nemohlo byť o sumu, ktorú uvádza vo svojom podaní žalobca. Jeho odborník,
ktorého uvádza skutočný rozsah devastácie bytu nevidel a tiež nesprávne a účelovo posúdil vadu

nájmu o sumu uvádzanú žalobcom. Znalec na pojednávaní pritom tvrdil, že chyba nebola podstatná
takže rozdiel vo výške ceny nemohol ovplyvniť hodnotu tak, ako to predpokladá žalobca. Pri tom ako
sa domáha žalobca spravodlivého riešenia pritom celý čas opomína, aké okolnosti viedli pôvodného
vlastníka bytu k stavu, ktorý nebol zapríčinený jeho neochotou, ale okolnosťami, ktoré spočívali tak
v úžerníckej zmluvnej pokute, nehode, pri ktorej celý byt aj s dokladmi zhorel a ku chorobe, ktorá

viedla ku smrti. Toto nie sú vymyslené argumenty, ale skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že p. A. prestal
riešiť akékoľvek veci, aj nárast dlhu voči žalobcovi. V tomto kontexte vyznieva tvrdenie žalobcu, že bol
kamarátom p. A. minimálne otázne. Najmä keď pripustil, že požičiaval "kamarátom" peniaze, pričom
mu zmluvy obdobného znenia robila dcéra, právnička. To boli dôvody, pre ktoré žiadal posúdiť, či
nejde o zneužitie práva. Má za to, že súd pri ustálení skutkového stavu nepochybil a ani tento dôvod

neobstojí. Argumenty uvádzané žalobcom sú účelové a arbitrárne a neobstoja. Výkon záložného práva
priamym predajom nebol v rozpore so zákonom a boli vykonané všetky právne úkony, ktoré zákon
predpokladá. Pri akceptovaní ustáleného skutkového stavu má za to, že naliehavý právny záujem na
určení práva žalobca nepreukázal. Pohľadávka, ktorá je podstatou pre uplatnenie práva, je napriek
platobnému rozkazu akceptovateľná len v časti, pretože zmluvnú sankciu je potrebné v danom prípade

vyhodnotiť ako úžeru podľa § 39a OZ. Žalobca nepreukázal ani neplatnosť kúpnej zmluvy. Pri posúdení
odporovateľného právneho úkonu správne vzal súd do úvahy, že o úmysle pôvodného žalovaného 3/
ukrátiť žalobcu nevedel a takýto jeho úmysel žalovaný v 3. rade nemal. Dôvody odporovateľnosti preto
splnené nie sú rovnako, ako nie je absolútne neplatná zmluva, na základe ktorej nadobudol predmetný
byt žalovaný. Žiadal preto napadnutý rozsudok ako správny a spravodlivý podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdiť, spolu s dopĺňacím uznesením o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj dopĺňacie uznesenie o
zrušení nariadeného neodkladného opatrenia v rozsahu podaných odvolaní žalobcu a v medziachuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolania

žalobcu nie sú dôvodné.

8. V prvom rade poukazuje odvolací súd na to, že súd prvej inštancie v danom spore riadne zistil
skutkový stav veci, keď na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodným žalovaným

3/ v zákonnom zastúpení žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, zo dňa
22.11.2013, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na X. poschodí bytového domu
súp. č. XX, nachádzajúceho sa na C. X. S. N., vchod č. XX, je neplatná, žalovaný 3/ je výlučným
vlastníkom označeného bytu, s tým, že ak súd tomuto návrhu nevyhovie určenia, označená kúpna
zmluva je voči nemu neúčinná. Skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadne skutočností významných
pre rozhodnutie v spore majú totiž nepochybne oporu v skutočnostiach, ktoré neboli medzi stranami

sporné a vo vykonaných dôkazoch.

9. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka prvoinštančnému súdu, že nevykonal ním navrhované znalecké
dokazovanie týkajúce sa hodnoty prevádzaného bytu a tiež, že nesprávne ustálil v tomto smere skutkový
stav veci, odvolací súd vyhodnotil jeho námietky ako neopodstatnené. Hodnota predmetného bytu

totiž v konečnom dôsledku nebola v tomto spore, v ktorom súd prvej inštancie žalobu zamietol v z
dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a nesplnenia
predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vzhľadom na absenciu úmyslu dlžníka ukrátiť
žalobcu ako veriteľa, rozhodujúca, a preto by ani prípadné doplnenie dokazovania o ďalší znalecký
posudok nemalo na rozhodnutie žiadny vplyv. Odhliadnuc od uvedeného však odvolací súd uvádza, že

súd prvej inštancie pokiaľ ide o cenu bytu prevádzaného kúpnou zmluvou uzavretou dňa 22.11.2013
iba poukázal na to, že žalovaný 2/ pri predaji bytu vychádzal z doplnku č. 1 k znaleckému posudku
č. 45/2013 zo dňa 21.11.2013, pričom taktiež správne konštatoval, že ustálenie odlišnej hodnoty bytu
nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu za stavu, keď z hľadiska požiadavky na vyslovenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy voči žalobcovi nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu.

10. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vec správne
posúdil aj po právnej stránke, keď sa v prvom rade zaoberal tým, či vzhľadom na skutočnosť, že ide o
žalobu o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podanú ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., je na požadovanom určení daný naliehavý právny

záujem, ktorý je podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Odvolací súd sa pritom v celom rozsahu
stotožnil s jeho záverom, že v danej veci na požadovanom určení (neplatnosti kúpnej zmluvy a určení,
že sporný byt patrí do dedičstva po pôvodnom žalovanom 3/) naliehavý právny záujem daný nie je.
Správne v tomto smere prvoinštančný súd poukázal na to, že výsledok, ktorý by žalobca dosiahol týmito
určeniami, by znamenal, že sporný byt by patril do dedičstva po pôvodnom žalovanom 3/, avšak aj

naďalej by záložnému právu žalobcu predchádzalo zmluvné záložné právo žalovaného 2/, ako skoršie v
poradí v dôsledku čoho stráca určovací výrok pre žalobcu praktickú užitočnosť (potrebnosť), keďže by v
budúcnosti nevylúčil ďalšie spory a jeho právne postavenie by sa nezmenilo. Žalovaný 2/ by totiž znovu
mohol pristúpiť k výkonu záložného práva, prípadne i totožným spôsobom. Správne v tejto súvislosti
prvoinštančný súd poukázal aj na to, že v zmysle ním citovanej judikatúry následkom porušenia právnej

povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka (t. j. postupovať s
náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet
zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu) nie je neplatnosť
právneho úkonu (v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka), ktorým dochádza k predaju zálohu a ak
záložnýveriteľsvojimzavinenýmpostupomporušíprávnupovinnosťvyplývajúcuprenehozustanovenia

§ 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu
alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd považuje za dôležité osobitne v tejto súvislosti poukázať na to, že žalobca v
odvolaní v žiadnom smere správnosť záveru súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení ani nenamieta, a preto ho treba považovať za vecne správny bez

ďalšieho, čo má za následok že už len z tohto dôvodu nie je možné podanej určovacej žalobe vyhovieť.

11. Rovnako správne súd prvej inštancie posúdil žalobu aj pokiaľ ide o vyslovenie neúčinnosti
spornej kúpnej zmluvy voči žalobcovi, keď s poukazom na ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníkasíce považoval za splnenú podmienku ohľadom času, v ktorom dlžník (pôvodný žalovaný 3/) urobil
odporovaný právny úkon (kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2013 a žalobca podal žalobu cca
2 mesiace nato, dňa 17.1.2014), avšak nemal preukázané, že pôvodný žalovaný 3/ mal úmysel týmto

právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa, teda žalobcu. Je totiž nesporné, že byt žalovaného 3/ bol
predaný žalovaným 2/ v rámci výkonu záložného práva, a preto je za stavu, keď (pôvodný) žalovaný 3/
sám ani nekonal a bol povinný iba strpieť konanie žalovaného 2/, ktorý konal v jeho mene, z povahy veci
vylúčené, aby v tomto prípade dlžník (pôvodný žalovaný 3/) konal pri predaji daného bytu s úmyslom
ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalobca pritom netvrdil ani to, že by žalovaný 3/ akokoľvek ovplyvňoval

priebeh výkonu záložného práva žalovaným 2/ a žalobca odvodzoval opodstatnenosť žaloby v tejto časti
z nesprávneho postupu v rámci výkonu záložného práva žalovaným 2/, nie pôvodným žalovaným 3/.
Za daného stavu je nesporné, že vyslovenie neúčinnosti spornej kúpnej zmluvy voči žalobcovi podľa
ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že by dlžník touto zmluvou konal v úmysle ukrátiť
uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa vôbec neprichádza do úvahy, a to bez ohľadu na výšku
kúpnej ceny, ktorej sa týka podstatná časť odvolacích námietok žalobcu.

12. V nadväznosti na uvedené, keď na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem a
vyslovenie neúčinnosti spornej kúpnej zmluvy voči žalobcovi podľa ust. § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že dlžník touto zmluvou konal v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu
ako veriteľa v tomto prípade vôbec neprichádza do úvahy, sú neopodstatnené aj všetky ďalšie

odvolacie námietky žalobcu, v rámci ktorých vytýka súdu prvej inštancie porušenie jeho práva na
spravodlivý proces počas dokazovania, nesprávne ustálenie skutkového stavu pokiaľ ide o výšku
hodnoty predmetného bytu, avšak aj námietky, podľa ktorých mal súd prvej inštancie pochybiť, keď
sa dôsledne nezaoberal porušením ustanovení § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka pri výkone
záložného práva žalovaného 2/. Posúdenie žiadnej z uvedených otázok totiž nemalo rozhodujúci vplyv

na posúdenie dôvodnosti podanej žaloby a ani opodstatnenosť odvolacích námietok preto nebola
spôsobilá pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore; a preto odvolací súd považuje za
nadbytočné sa nimi aj podrobne zaoberať.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, resp. nesprávne obsadený

súd, ani s touto námietkou žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Je pravdou, že konanie bolo pôvodne
vedené pred sudcom O.. F. A., ktorý na pojednávaní 14.09.2023 napadnutý rozsudok aj vyhlásil a
terajší zákonný sudca O.. M. Z. už iba vypracoval písomné vyhotovenie rozsudku a doručil do sporovým
stranám. Ako však uvádza aj sám žalobca, O.. F. A. sa vzdal funkcie sudcu s účinnosťou od 01.03.2024
a terajšiemu zákonnému sudcovi O.. M. Z., ktorý bol vymenovaný za sudcu bez časového obmedzenia

dňa 27.02.2024, bol predmetný spis pridelený s účinnosťou od 01.03.2024 s poukazom na § 51 ods.
4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z.z. Dodatkom k rozvrhu práce č. 4 Mestského súdu Bratislava IV
na rok 2024, teda v súlade so zákonom. Za tohto stavu, keď písomné vyhotovenie rozsudku bolo
sudcom O.. M. Z. vypracované, podpísané a doručené stranám až v čase, keď riadne vykonával funkciu
sudcu s pridelením na Mestskom súde Bratislava IV a v čase, kedy mu už preskúmavaná vec bola

zákonným spôsobom pridelená Dodatkom k rozvrhu práce č. 4 Mestského súdu Bratislava IV na rok
2024, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na zákonného sudcu iba tým, že v čase, keď bol napadnutý
rozsudok pôvodným zákonným sudcom vyhlásený, ešte O.. M. Z. funkciu sudcu nevykonával, ako sa
mylne domnieva žalobca.

14. Napokon, neopodstatnená sú tiež odvolacie námietky žalobcu, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku a tiež tým,
že odôvodnenie zamietnutia žaloby uvedené v písomnom vyhotovení nekorešponduje s ústnym
odôvodnením oznámeným pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 14.09.2023. Z písomného
odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nepochybne vyplývajú všetky dôvody, pre ktoré nebolo žalobe

vyhovené, vrátane náležitého vysporiadania sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre
rozhodnutie v danom spore a pokiaľ za tohto stavu písomné vyhotovenie obsahuje podrobné vysvetlenie
úvah vedúcich k zamietnutiu žaloby v širšom rozsahu, než boli ústne oznámené pri vyhlásení rozsudku,
nespôsobuje to vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Postup súdu prvej inštancie v tomto
smere nemal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože žalobca mal počas

niekoľko rokov prebiehajúceho konania v prejednávanej veci široký priestor na prezentovanie i zhrnutie
svojich návrhov a vyjadrenie ku skutkovej a právnej stránke veci. Tento priestor mal žalobca k dispozícii
aj v rámci podaného odvolania, na čo odvolací súd v odvolacom konaní náležite prihliadal. Nemožno
preto dospieť k záveru, že v konaní došlo k takému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces,ktoré by umožňovalo alebo vyžadovalo zrušenie napadnutého rozsudku za účelom poskytnutia ďalšieho
priestoru na uplatnenie tých procesných práv žalobcu, ktoré napokon mohol realizovať v plnej miere.

15. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie, v rámci ktorých prvoinštančný súd výstižne zhrnul dôvody, pre ktoré podanej žalobe nebolo
možné vyhovieť.

16. Napokon odvolací súd pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na zamietnutie podanej žaloby treba za

vecne správny považovať aj dopĺňacie uznesenie, ktorým súd prvej inštancie iba doplnil výrok rozsudku
vo veci samej o výrok, ktorým s poukazom na ust. § 335 ods. 1 C.s.p. z dôvodu zamietnutia žaloby
vo veci samej zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.1.2014, č.k. 8C/330/2013-88, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2014, č.k. 14Co/307/2014-106, ktorými
bolo v predmetnej veci nariadené neodkladné opatrenie. Jeho existencia totiž v dôsledku zamietnutia
žaloby nemôže obstáť a zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia je za tohto stavu v zmysle

citovaného ustanovenia povinnosťou súdu; a teda ani odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu uzneseniu
nebolo podané dôvodne.

17. Na základe uvedeného možno potom zhrnúť, že súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci
samej na základe vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový veci a na jeho základe

dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na chýbajúci naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a nesplnenie podmienok pre vyslovenie neúčinnosti spornej kúpnej zmluvy voči žalobcovi,
podanej žalobe nie je možné vyhovieť a v nadväznosti na zamietnutie žaloby bolo nevyhnutné zrušiť aj
nariadené neodkladné opatrenie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj
dopĺňacie uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil

(§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvopohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).