Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200271
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200271.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s
r.o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX
s. r. o., Jelačičova 8, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 256 443 proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101928989/2022 zo dňa 07.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101928989/2022 zo dňa
07.07.2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím č. 101928989/2022 zo dňa 07.07.2022 žalovaný v rámci odvolacieho
konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„daňovýporiadok“)potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102557665/2021 zo dňa 13.12.2021,
ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného
odpočtu X.XXX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2019.
Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu
dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia december 2017 až december 2019 a následného vyrubovacieho konania. Závery daňovej

kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 1015001239/2021 zo dňa
16.8.2021, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručený žalobcovi dňa
31.08.2021, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola.

2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane v
kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľskej faktúry č. 1912008, dátum zdaniteľného plnenia
31.12.2019, základ dane XX.XXX eur, DPH X.XXX rur, celková suma XX.XXX eur, vystavenej

dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou Megsys s.r.o., Pekárska 11, Trnava za dodanie
služieb podľa objednávky označených ako: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah,
kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie, a to bez uvedenia
mernej jednotky. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania bolodaňovými orgánmi oboch stupňov vo vzťahu k uvedenej faktúre vystavenej dodávateľom Megsys s.r.o.
konštatované nesplnenie zákonných podmienok na uplatnený odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o DPH“), a to z dôvodu spochybnenia dodania predmetných služieb dodávateľom uvedeným
na preverovanej faktúre. Správca dane s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku v
rozhodnutíprvéhostupňakonštatoval,ženazákladevýsledkovdokazovaniaasvojichzisteníspochybnil
skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom (žalobcom) predloženej spornej faktúry, pričom
daň uvedená na preverovanej faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom

doklade – faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu
obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 1 zákona o DPH.

II.
Žaloba

3. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Trnave sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) a náhrady trov konania. Teda namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako
jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, zistený skutkový stav je
v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade namietal, že v
konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

4. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci daňovými orgánmi žalobca namietal
predovšetkým nesprávnu interpretáciu v danom prípade aplikovaných ustanovení § 49 ods. 1 a ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalovaným, najmä v jeho právnom závere, že
osoba, ktorá je uvedená na ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala
tovar odberateľovi. Zásadne mal žalobca za to, že primárne materiálne podmienky pre účel priznania

odpočtu dane žalobcovi za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa Megsys s.r.o. boli
v preverovanom prípade splnené a žalobca svoje dôkazné bremeno predložením daňových dokladov
v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku uniesol. Konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť
dňom dodania služby, čo deklaroval v podanom daňovom priznaní (resp. dodatočnom daňovom
priznaní), t. j. vzniklo mu aj právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených

osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby – Megsys s.r.o. Splnenie zákonných podmienok na
odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia žalobca zároveň obhajoval tvrdením, že za preverované
služby prijaté od deklarovaného dodávateľa Megsys s.r.o. preukázateľne zaplatil a tieto dodané služby
použil na svoje zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. Z uvedených obchodov zároveň
žalobca dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom Megsys s.r.o. bol preň, aj vzhľadom na

zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi, plne ekonomicky opodstatnený.

5. K dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia,
uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, žalobca namietal zrejmý rozpor v právnom posúdení veci,
keď sa daňové orgány oboch stupňov snažia spochybniť splnenie podmienok žalobcu na odpočítanie

dane z faktúr vystavených dodávateľom Megsys s.r.o., avšak každý z nich na inom podklade. Poukázal
citáciou na časť odôvodnenia administratívneho rozhodnutia prvého stupňa, v ktorom správca dane
konštatuje, že predpokladom nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry je, že osoba, ktorá je
uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi,
pričom žalovaný tento záver v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia rozvíja podľa žalobcu zásadne

nesprávnym smerom, keď uviedol, že zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej spornej faktúre od
spoločnosti Megsys s.r.o. nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Žalovaný tak spochybnil
konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, pričom však identifikácia dodávateľa je formálna
podmienka práva na odpočítanie dane. Toto tvrdenie žalovaného považuje žalobca za rozporné s
tvrdením správcu dane, ktorý vo svojom rozhodnutí argumentoval, že služby neboli dodané, teda

vyslovuje záver o neexistencii dodaných zdaniteľných plnení (čo však podľa názoru žalobcu nemá oporu
vo vykonaných dôkazoch).6. V tejto súvislosti s poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej v texte aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa 25.05.2022
žalobca argumentoval, že identifikácia dodávateľa uvedeného na faktúre je formálnou podmienkou, a

nie materiálnou podmienkou práva na odpočítanie dane. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca do
pozornosti aj vybrané časti právnych záverov uvedených v rozhodnutí Nejvyššího správního soudu sp.
zn. 1 Afs 334/2017 zo dňa 23.03.2022 v prípade Kemwater Pro Chemie, aj s poukazom na aplikovaný
právny záver Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „súdny dvor“, príp. „SD EÚ“), ktorý pripustil, že
i možnosť, že ak nebude zistená identita dodávateľa, napriek tomu však budú splnené hmotnoprávne

podmienky vzniku nároku na odpočet DPH, pokiaľ budú s ohľadom na skutkové okolnosti k dispozícii
údaje potrebné k overeniu, že dodávateľ mal postavenie platcu DPH.

7. Argumentáciu, ktorou správca dane spochybňuje dodanie služieb spoločnosťou Megsys s.r.o. z
dôvodu nedostatku materiálnej a personálnej stránky ako i subdodávateľskej, považuje žalobca za
rozpornú aj s judikatúrou SD EÚ, najmä s právnymi závermi rozhodnutia vo veci Vikingo vedenej na

súdnom dvore pod sp. zn. C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 66. V nadväznosti na citované právne
závery žalobca spochybnil splnenie podmienok v prejednávanom prípade, ktoré inak súdny dvor pre
zamietnutie práva na odpočítanie DPH vyžaduje, a to najmä aktívnu preukázanú účasť žalobcu,
resp. platcu DPH na daňovom podvode alebo preukázanie jeho vedomosti, že uvedené transakcie sú
súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný

subjektvystupujúcinapredchádzajúcomstupniuvedenéhododávateľskéhoreťazca.Vuvedenomsvetle
považuje žalobca závery správcu dane ohľadom nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít
dodávateľa Megsys za nesprávne, a preto na tieto nie je možné prihliadať.

8. Žalobca taktiež namietal nesprávnu interpretáciu ustanovení § 24 a § 46 daňového poriadku v

súvislosti s rozložením a prenosom dôkazného bremena. S poukazom na obsah administratívneho
spisu žalobca vyjadril názor, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku. Dal do
pozornosti, že správca dane v konaní jednoznačne nepredložil ani nezabezpečil dôkazy, ktoré by
vyvracali dôkazy predložené žalobcom. Právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr správca
dane ako i žalovaný odmietajú priznať len na základe pochybností, a nie na základe relevantných zistení

alebo nespochybniteľných dôkazov.

9. K procesným vadám majúcim dopad na prenos dôkazného bremena žalobca namietal, že správca
dane počas výkonu daňovej kontroly nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností podľa §
46 ods. 5 daňového poriadku. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (ďalej v texte aj „najvyšší správny súd“, príp. „NSS SR“) sp. zn. 1Sfžk/10/2020 zo dňa
24.02.2022, žalobca zastal názor, že absenciou postupu podľa ustanovenia § 46 ods. 5 daňového
poriadku počas daňovej kontroly vôbec nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na
žalobcu.Vnadväznostinauvedenépretožalobcanamietal,žedaňovéorgányobochstupňovvrozpores
ustanovením§24daňovéhoporiadkuasjudikatúrounajvyššíchsúdnychautorítnezákonnýmspôsobom

rozširujú dôkazne bremeno žalobcu.

10. Žalobca na účely vyhodnotenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH považoval za
nevyhnutné zohľadniť princíp daňovej neutrality, pričom zdôraznil, že žalobca svojím správaním nijakým
spôsobom nepoškodil rozpočet Slovenskej republiky, keďže daň na vstupe fakturovanú dodávateľom

služieb Megsys s.r.o. riadne zaplatil a daň na výstupe riadne odviedol do štátneho rozpočtu v rámci
zabezpečenia princípu daňovej neutrality. V spojitosti s predloženými dôkazmi o reálnosti poskytnutých
služiebpovažujezanevyhnutné,abyvrámcizachovaniaprincípudaňovejneutralityboložalobcoviprávo
na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o. priznané. V prípade pochybností
žalovaného o výklade právnych predpisov, najmä ustanovení § 49 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o DPH v spojitosti s ustanovením § 24 daňového poriadku bol žalovaný povinný prednostne použiť
spôsob výkladu rešpektujúci zásadu in dubio pro mitius. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca
závery žalovaného, týkajúce sa právneho posúdenia veci v nadväznosti na zistenia skutkového stavu,
za nesprávne, nemajúce oporu v právnych predpisoch ani v zistenom skutkovom stave.

11. Žalobca zároveň namietal aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ pre rozhodnutie považuje žalobca za rozporný s administratívnym spisom
a rovnako tak nemajúci v ňom oporu. Žalovaný konkretizoval, že ide o nesprávne vyhodnotenie
personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o. pre poskytnutie spochybňovaných služieb pre žalobcu.Z predložených dokladov, vysvetlení a svedeckých výpovedí je podľa názoru žalobcu bezpochyby
zrejmé, že dodávateľ Megsys s.r.o. disponoval dostatočným počtom kvalifikovaného personálu na
poskytnutie služieb. Taktiež nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti týkajúce sa povahy a špecifikácie

poskytnutých služieb vrátane zmluvných dojednaní medzi dodávateľom Megsys s.r.o. a žalobcom.
Žalovaným spochybňované tvrdenia žalobcu na podklade odpovedí jeho odberateľov o dodaní služieb
považuje žalobca za ničím nepodložené majúce oporu len v zmluvnej dohode medzi žalobcom a
príslušným zákazníkom o možnosti/nemožnosti využiť na poskytnutie služieb aj subdodávateľa. Správca
dane disponuje iba pochybnosťami vo vzťahu k reálnej podstate služieb. Správcovia dane neskúmali

(hoci podľa žalobcu mali), či boli služby zákazníkom žalobcu reálne poskytnuté. Následne žalobca
spochybnil závery žalovaného vo vzťahu k jednotlivým odberateľom žalobcu, ktoré ho viedli k dôvodnosti
záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie poukazom na § 191 ods. 1 písm. f/ SSP.

12. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, žalobca poukázal na zmätočnosť a nejasnosť rozhodnutia. Zmätočnosť spočíva podľa žalobcu

v tom, že daňový úrad vykonal kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, avšak skutkový
stav relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere menil, na čo však správne orgány
nereflektovali a nerozlišovali. Za relevantné zmeny v skutkovom stave týkajúce sa primárne dodávateľa
sporných služieb Megsys s.r.o. považoval žalobca najmä zamestnanecký pomer A. B. do 30.06.2018,
poskytnutiesoftvéruSAASspoločnosťouBOLIXs.r.o.Tietoskutkovéokolnostinebolivôbecpreskúmané

a náležite zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, sú v ňom len rámcovo naznačené a nie je jasný ich
dopad na závery žalovaného. Rozhodnutie je tak nezrozumiteľné pri otázkach zásadného významu.
Podľa názoru žalobcu sa daňový úrad nevysporiadal so všetkými dôkazmi, návrhmi a námietkami,
pričom žalovaný len okrajovo a veľmi povrchne, čo je z pohľadu žalobcu absolútne nedostatočné a
navyše účelové. Žalobca poukázal na konkrétne tvrdenia a dôkazy, ktoré žalovaný vôbec nezohľadnil,

prípadne odbil univerzálnymi frázami, že sa jedná najmä o žalobcove tvrdenia k personálnym kapacitám
dodávateľa Megsys s.r.o., k evidencii poskytnutých služieb (človekohodín), k povahe a špecifikácii
poskytnutých služieb (na predložených dokumentoch – faktúrach a protokoloch), k výsluchom svedkov
A. B. a C. D. v zmysle o doplnení konania, k odberateľom žalobcu. Bez kvalifikovaného vysporiadania
sa s naznačenými, pre žalobcu zásadnými tvrdeniami, nemožno rozhodnutie považovať za dostatočne

odôvodnené, navyše keď boli dokonca opakovane vznesené počas daňového konania. V tejto súvislosti
žalobca namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadril k vyššie uvedeným skutočnostiam namietanými
žalobcom a nezdôvodnil, prečo ich nezobral do úvahy alebo prečo nie sú podľa jeho názoru pre vec
relevantné. Jedná sa pritom o významné množstvo dôkazov a argumentov, ktoré majú bezpochyby
dopad na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľom Megsys s.r.o. pre žalobcu.

13.Vneposlednomradežalobcanapádalprocesnépochybeniadaňovýchorgánovvpriebehudaňového
konania, a to najmä postup správcu dane v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď tento
neoznámil v priebehu daňovej kontroly žalobcovi svoje pochybnosti a nevyzval žalobcu na odstránenie
jeho pochybností v zmysle citovaného ustanovenia daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti

namietal, že postupom správcu dane v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku došlo k závažnému
pochybeniu počas výkonu daňovej kontroly, v dôsledku ktorého bol žalobca pripravený o možnosť
efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp. tieto efektívne odstrániť. Za dôležité
považoval žalobca uviesť, že tento nezákonný postup viedol k tomu, že nie len správca dane ale
aj žalovaný spochybňujú splnenie podmienok na odpočítanie dane žalobcom z prijatých faktúr od

dodávateľa Megsys s.r.o. výlučne na podklade pochybností, ktoré bolo možné odstrániť počas daňovej
kontroly, pokiaľ by správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom.

14. Taktiež došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 65 ods. 3 daňového poriadku, keď nedodržal
lehotu na vydanie rozhodnutia, čoho dôsledkom sa žalobca dostal do stavu právnej neistoty. V tejto

súvislosti namietal, že správca dane nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam po
doplnení dokazovania, aby mohol plnohodnotne uplatniť svoje procesné právo na obhajobu. Žalobca
pripustil, že síce doručil daňovému úradu vyjadrenie k doplneniu konania, to však podľa jeho názoru
nekonvaliduje postup správcu dane. Opakované porušenie procesných práv žalobcu počas daňového
konania považuje žalobca za natoľko závažné, že mohli a mali za následok vydanie nezákonných

rozhodnutí v daňovom konaní, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov z
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

III.Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.12.2022 žiadal žalobu zamietnuť

odvolávajúc sa na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Potvrdil realizáciu daňovej kontroly u žalobcu za
zdaňovacie obdobie december 2017-december 2019, doplnenie dokazovania na jeho pokyn v rámci
odvolacieho konania po podaní odvolania žalobcom voči rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu.Žalovanýpridaňovejkontrolezistil,že vposudzovanomzdaňovacomobdobí boladodávateľom
žalobcu firma Megsys s.r.o., ktorá na všetkých 25 faktúrach vystavených pre žalobcu uvádza ako

predmet fakturácie služby podľa objednávky: „konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah,
kontrola komunikácie, hot analýza a meranie, spracovanie dokumentácie “, v stĺpci „počet“ boli číselné
hodnotybezoznačenia.CelkovásumaodpočítaniaDPHzovšetkýchfaktúrpredstavovalasumu176.030
eur. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že správca dane v rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca ani
jeho dodávateľ hodnoverným dôkazom nepreukázali dodanie sporných služieb v zmysle faktúr, dodanie
sporných služieb nebolo dodávateľom uskutočnené podľa § 9 zákona o DPH, preto jej nevznikla daňová

povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi následne nevzniklo právo na odpočítanie DPH
zo sporných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Z týchto dôvodov správca dane neuznal žalobcovi
právo na odpočítanie DPH pre porušenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

16. K žalobcom namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu skutkových zistení, kedy žalobca
predložením zákonom stanovených daňových dokladov, podporených aj výpoveďou bývalého konateľa
deklarovaného dodávateľa, uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k zákonným podmienkam na odpočet
dane za prijaté zdaniteľné plnenia s ohľadom na uplatňovanú zásadu neutrality DPH, žalovaný
argumentáciou oponoval, že skutočnosť vzniku daňovej povinnosti žalobcu dňom dodania služby

(odberateľom) neznamená, že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane na základe sporných faktúr
vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že dokazovaním počas
daňovej kontroly i doplneným dokazovaním počas daňového konania bola hodnovernosť spornej faktúry
a s ňou súvisiacich predložených dokladov spochybnená, konkretizujúc, že E. A. B. a E. A. B. síce
formálne potvrdili dodanie sporných služieb pre žalobcu, ich výpovede však nie sú jednoznačným a

hodnoverným dôkazom o uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu.

17. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí predmetných svedkov žalovaný uviedol, že výpoveď svedka
E. A. B., v ktorej nijako bližšie neidentifikoval/nekonkretizoval osoby vykonávajúce sporné služby
(dvaja zamestnanci na trvalý pracovný pomer, dvaja na dohodu) jednoznačne nepotvrdzuje dodanie

sporných služieb, najmä keď druhý svedok E. A. B. uviedol, že on osobne vykonával sporné služby,
vykonával ich aj E. A. B. a ešte sporné služby vykonávali externí zamestnanci (pán F. a druhého
meno si nepamätal), pričom priezvisko F. sa v hláseniach o vyúčtovaní dane, podaných spoločnosťou
Megsys s.r.o. za r. 2017, 2018 a 2019 nevyskytuje, svedok nekonkretizoval, zamestnancom ktorého
externéhozamestnávateľabol,navyšezozmluvnýchpodmienokupravujúcichspornýzdaniteľnýobchod

vyplýva, že na poskytnutie sporných služieb prostredníctvom externých zmluvných partnerov bol
potrebný písomný súhlas žalobcu, žalobca nepredložil takýto písomný súhlas vystavený pre spoločnosť
Megsys s.r.o. Svedkami označenú spoločnosť BOLIX s.r.o. a z kontrolných výkazov vybraných
dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o. ako možných subdodávateľov nebolo možné preveriť z dôvodu
ich nekontaktnosti, zároveň nebolo možné preveriť ani účtovnú a daňovú dokumentáciu spoločnosti

Megsys s.r.o., ktorá mala byť odovzdaná na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí listín zo dňa
12.06.2020 osobe oprávnenej konať za nového spoločníka – spoločnosť MBI CAPITAL TR LIMITED so
sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Írska. Žalovaný upozornil aj na rozpory vo vyjadrení E.
A. B. a E. A. B. ohľadom serverov používaných na dodanie sporných služieb, pričom netreba opomenúť
aj úzky príbuzenský vzťah týchto svedkov. C. D. (bývalý zamestnanec žalobcu a jeho súčasný externý

dodávateľ) nevedel uviesť žiadnu kontaktnú osobu za spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali
iba cez systém C desk a prípadné eskalácie boli riešené na úrovni konateľov. Preberacie protokoly,
na základe ktorých mal kontrolovať súhrnný čas dodaných sporných služieb, prevzal raz mesačne od
konateľa žalobcu, svedok teda nebol v osobnom kontakte so žiadnou osobou zo spoločnosti Megsys
s.r.o., ani neidentifikoval osobu (osoby), s ktorou mal komunikovať cez systém C-desk. Ani odberatelia

žalobcu nemali vedomosť o tom, že by služby im dodané žalobcom boli vykonané v subdodávke
spoločnosťou Megsys s.r.o. (v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky bez písomného súhlasu
odberateľa ani neumožňovali.)18. V súvislosti s priebehom výkonu daňovej kontroly dal žalovaný do pozornosti, že správca dane
žalobcovi zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a
oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal

vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou
Megsys s.r.o. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi správcom zisteným
skutkovým stavom a medzi obsahom ku kontrole predložených listinných dokladov odstránil a zotrval
na svojom tvrdení, že sporné služby mu boli dodané osobou uvedenou na spornej faktúre, neoznačil
ako skutočného dodávateľa inú osobu konajúcu v postavení platiteľa dane a ani z dokazovania správcu

dane existencia takéhoto iného platiteľa dane nevyplynula.

19. Ďalej žalovaný k hmotnoprávnym podmienkam na odpočet dane argumentoval, že pri rozhodovaní
vo veci priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať preukázanie splnenia hmotnoprávnych a
formálnych podmienok, pričom hmotnoprávnymi podmienkami sú: požiadavka, aby osoba nárokujúca si
odpočet bola zdaniteľnou osobou, tovar a služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane musia

byť dodané alebo poskytnuté iným platiteľom dane a požiadavka, aby zdaniteľná osoba, nárokujúca
si odpočet dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení. Žalovaný mal za to, že správca dane aj žalovaný spochybnením skutočnej identity dodávateľa
(deklarovaným dodávateľom je Megsys s.r.o.) spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre
priznanie odpočtu dane – statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa.

20. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní žalovaný dal do pozornosti, že osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia sa judikatúra ustálila v tých intenciách,
že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Rovnako považuje žalovaný za relevantný v danej súvislosti
záver Najvyššieho súdu SR, prijatý v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/47/2018, bod 55, v ktorom je uvedené,
že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. sp. zn. 3Sžf/1/2011 bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR (v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec G., H. a spol. v.

Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec I. a J. v. Slovenská republika
č. A-48554/10 z 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s
primeranou odbornou starostlivosťou. Úlohou toho, kto sa domáha odpočítania dane, je preukázať
splnenie podmienok na jeho získanie. V dôsledku kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry
prešlo na žalobcu dôkazné bremeno. V zásade správca dane nemôže žalobcovi priamo predpísať, aký

konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený, ani mu napovedať, akými dôkazmi naplní svoju
dôkaznú povinnosť. Žalobca má pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby
sa pri preukazovaní uplatňovaných nárokov voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze.

21. Ohľadom námietky žalobcu o nesprávnom vyhodnotení personálnych kapacít dodávateľa Megsys

s.r.o. daňovými orgánmi, upriamil žalovaný pozornosť na skutočnosť, že svedok C. D., zamestnanec
žalobcu, nevedel uviesť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených
na preberacom protokole, pričom tvrdil, že primárne na preberacích protokoloch kontroloval súhrnný
čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín samotných kategórií, pretože aktivity v týchto kategóriách sa
navzájom prelínajú, úkony z preberacieho protokolu nevedel „spárovať“, resp. priradiť na tikety vo výpise

servisných úkonov.

22. Žalovaný taktiež poukázal na to, že spoločnosť Megsys s.r.o. cestovné náhrady za služby
poskytnuté mimo miesta sídla poskytovateľa (osobne) ani za jedno z kontrolovaných zdaňovacích
období nefakturovala, čo potvrdzuje, že servisné zásahy uvedené v sporných faktúrach a preberacích

protokoloch neboli na zariadeniach na miestach u odberateľov žalobcu spoločnosťou Megsys s.r.o.
vykonané. Svedkovia E. A. B., ani E. A. B. vo výpovediach neuviedli žiadne konkrétne miesto
osobného výkonu servisných zásahov. Hodnovernosť predložených preberacích protokolov, týkajúcich
sa zdaňovacích období január 2018 až december 2018 podľa názoru žalovaného znižuje aj skutočnosť,
že v predtlači uvedené miesto vykonania servisného zásahu je uvedené: v servisnom stredisku

Queenfield, s.r.o., teda iný subjekt ako spoločnosť Megsys s.r.o. Ani jeden z vyzvaných odberateľov
žalobcu na výzvu správcu dane, aby uviedol mená servisných technikov (ak zásah vyžadoval osobnú
prítomnosť) neuviedol, že by u neho vykonali osobný zásah páni E. A. B. alebo E. A. B., resp. pán F..23.Kpoukazužalobcunaskutočnosť,žekaždýzvyzvanýchodberateľovžalobcupotvrdil,žemužalobca
dlhodobo poskytuje služby, žalovaný uviedol, že správca dane ani žalovaný dodanie služieb žalobcom
jeho odberateľom nespochybnili, neznamená to však, že tieto služby boli dodané v subdodávke práve

spoločnosťou Megsys s.r.o.

24. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu o výkone daňovej kontroly „en block“ vo
vzťahu ku všetkým zdaňovacím obdobiam a o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, keďže vo
všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s.r.o.

a na všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. pre žalobcu
boli predmetom fakturácie rovnaké sporné služby. Práve tým, že správca dane hodnotí dôkazy
vo vzájomnej súvislosti považoval vybrané argumenty vzťahujúce sa k jednotlivým zdaňovacím
obdobiam týkajúce sa dodávateľa žalobcu za relevantné. Preverovaní dodávatelia spoločnosti Megsys
s.r.o. za účelom zistenia, či boli subdodávateľmi žalobcu, (BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service
s.r.o., MG prime business s.r.o.), síce neboli dodávateľmi vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích

obdobiach, ale vo všetkých prípadoch išlo o nekontaktné spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonať
preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Megsys s.r.o. E. A. B., konateľ
spoločnosti Megsys s.r.o. v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov, ktorý mal tiež priamo
vykonávať sporné služby, bol zamestnancom s pravidelným príjmom u iných zamestnávateľov počas
kontrolovaných zdaňovacích období december 2017 až jún 2018, teda nie vo všetkých kontrolovaných

obdobiach. Pokiaľ ide o obdobia júl 2018 až december 2019, kedy E. A. B. nebol zamestnancom iných
zamestnávateľov žalovaný poukázal na ostatné skutkové zistenia v prvostupňových aj v žalovaných
rozhodnutiach (bližšia neidentifikácia zamestnancov, nepredloženie súhlasu žalobcu na poskytnutie
sporných služieb externými zmluvnými partnermi).

25. Vo vzťahu k spochybneným personálnym kapacitám dodávateľa, k vysvetľujúcej argumentácii
žalobcu ako i k evidencii dodaných služieb žalovaný uviedol, že v prvom rade to mal byť žalobca,
poskytujúci zamestnancom dodávateľa Megsys s.r.o. prístupové heslá na servery svojich odberateľov,
aby vedel uviesť počet zamestnancov dodávateľa, ktorých potreboval na výkon sporných služieb a
aby vedel tieto osoby identifikovať, prípadne poskytnúť napr. mailovú komunikáciu s nimi, vykonanú

za účelom poskytnutia prístupových údajov na servery, aby disponoval údajmi o osobných zásahoch
zamestnancov Megsys s.r.o. na mieste ich výkonu (žalovaný poukázal na nedostatok preberacích
protokolov, keď v predtlači na nich uvedených nebolo žiadnym spôsobom vyznačené, že boli vykonané
zásahy na mieste u odberateľov žalobcu; napriek ustanoveniu zmluvy, neboli fakturované cestovné
náhrady spojené s výkonom osobných zásahov ani za jedno kontrolované obdobie), aby vedel

konkretizovať, aké boli spoločnosťou Megsys s.r.o. spracované dokumenty pre konkrétne projekty, IT
audity, bezpečnostné audity, dokumentácia k implementáciám, návrhy nových foriem bezpečnosti –
aby disponoval týmito dokumentmi, zachytenými napr. na USB nosičoch, resp. zaslanými v prílohe
mailovej komunikácie s možnosťou tlačových výstupov. Žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, ani
sa konkrétne a adresne k spracovaniu dokumentácie nevyjadril.

26. Žalovaný dôvodil, že pokiaľ by v rámci spracovania dokumentácie bola spracovaná aj dokumentácia
k jednotlivým incidentom, mala by sa nachádzať v systémoch daňového subjektu (napr. C desk) a na
základe reportu zo systému by mala byť dostupná aj v tlačenej podobe. K uvedenej argumentácii dal
žalobcadopozornostitvrdeniežalobcu,žetiketovacísystémprikaždomúkonevykonanomdodávateľom

obsahuje záznam „external“, pričom vo výpise sa žiadny takýto záznam nenachádza. Pochybnosť o
hodnovernosti týchto súpisov prehlbuje aj skutočnosť, že žalobca tvrdí, že ide o automaticky generované
výpisy, je však zrejmé, že výpisy boli manuálne upravované, o čom svedčí skutočnosť, že vo výpisoch
zásahov za marec 2018 a apríl 2018 v poslednom stĺpci „Človekohodiny“ sú uvedené hodnoty v
desatinných číslach (napr. 10,80; 5,40...), kým vo výpisoch za ostatné obdobiach sú uvedené v celých

číslach. Žalovaný vyjadril názor, že nie správca dane, či žalovaný má určiť, aký počet zamestnancov
je potrebný na výkon sporných služieb, mal by to vedieť preukázať žalobca tvrdiaci, že svoje dodávky
služiebodberateľompotrebovalzabezpečiťvsubdodávke–malbytedavedieť,akýpočetzamestnancov
zo spoločnosti Megsys s.r.o. na to potreboval, a zároveň by mal aj disponovať súhlasom svojho
odberateľa (ak si to zmluva s odberateľom vyžadovala) na to, aby mohol služby žalobca vykonať v

subdodávke.

27. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami žalovaný považoval za nedôvodnú námietku
žalobcu, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, dodajúc, že správca dane postupovalpri výkone dokazovania v rámci daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové
zistenia a právne závery, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním
uplatneného odpočítania dane so žalobcom náležite odkomunikoval, čo vyplýva z administratívneho

spisu (konkrétne oznámenie zistení daňovej kontroly výzva č. č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021,
ku ktorému žalobca podal vyjadrenie č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, na ktoré správca reagoval
oznámením výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.7.2021). Z ich obsahu vyplýva,
že správca dane žalobcu oboznámil s pochybnosťami a došlo k prenosu dôkazného bremena na
žalobcu. Žalobcovi teda boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku na

odpočítanie dane, a súčasne mu bol vytvorený priestor, aby mohol zistené pochybnosti odstrániť.
Skutkové okolnosti vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 nie sú totožné s danou
vecou. Taktiež Správca dane oznámením č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022oznámil žalobcovi
výsledky dokazovania v odvolacom konaním a žalobca podal dňa 08.06.2022 vyjadrenie k oznámeniu
č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022, zaevidované pod č. 6/08399737/2022, ktoré bolo žalovanému
doručené dňa 14.06.2022. Žalovaný predmetné vyjadrenie žalobcu uviedol v žalovanom rozhodnutí,

stalo sa súčasťou dôkazov, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydaní žalovaného rozhodnutia, nemožno
hovoriť o porušení procesného práva žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

28. Ohľadom namietaného porušenia § 65 ods. 3 daňového poriadku tým, že žalovaný nedodržal

lehotu na vydanie rozhodnutia o odvolaní, žalovaný uviedol, že odvolanie s predkladacou správou bolo
žalovanému doručené dňa 25.02.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa § 74 ods. 2 a 3 daňového
poriadku uložil správcovi dane daňové konanie doplniť o ďalšie dokazovanie, nemohol rozhodnúť v
lehote podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, požiadal preto Ministerstvo financií Slovenskej republiky
o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote upovedomil

žalobcu listom č. 100912575/2022 zo dňa 14.04.2022, t. j. 48 dní od doručenia prvostupňového
rozhodnutia s odvolaním a s predkladacou správou. Ustanovenie § 65 ods. 3 daňového poriadku, v
zmysle ktorého ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v
lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt, neukladá
oznámiť konkrétnu lehotu, v akej príslušný orgán rozhodne, čo vzhľadom na to, že išlo o uskutočnenie

ďalšieho dokazovania a oboznámenie žalobcu s jeho výsledkami a o zapracovanie týchto výsledkov do
žalovaného rozhodnutia, ani nie je možné.

29. K námietke napádajúcej nezaslanie výzvy žalobcovi správcom dane v oznámení o doplnení konania
na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, čo žalobca s prihliadnutím na jeho reakciu vo vyjadrení k

uvedenému oznámeniu nepovažuje za konvalidáciu procesného pochybenia správcu dane, keďže ide o
úkony ekvivalentné dokazovaniu počas daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane oznámením
č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022 oznámil žalobcovi výsledky dokazovania v odvolacom konaním a
žalobca podal dňa 08.06.2022 k tomuto oznámeniu vyjadrenie (zaevidované pod č. 6/08399737/2022),
ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.06.2022. Žalovaný predmetné vyjadrenie žalobcu uviedol v

žalovanomrozhodnutí,stalosasúčasťoudôkazov,zktorýchžalovanývychádzalprivydanínapadnutého
rozhodnutia, preto nemožno hovoriť o porušení procesného práva žalobcu, ktoré by mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

30. Žalobca v replike zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, vyjadriac nesúhlas s argumentáciou

žalovaného v jeho vyjadrení k dôvodom žaloby, ktorú žalobca označil za vágnu a zmätočnú. Podľa
názoru žalobcu žalovaný nemôže vo svojom vyjadrení k žalobe odstrániť v žalobe namietaný rozpor
v právnom posúdení veci medzi správcom dane a žalovaným, ktorí sa snažia spochybniť splnenie
podmienok žalobcu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Megsys, avšak každý na inom podklade.

31. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.

IV.
Konanie pred správnym súdom

32. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.
14S/123/2022.33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva

v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/123/2022. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

34. Najvyšší správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5Sfk/2/2024 – 264 zo dňa 31.03.2025zrušil
rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/123/2022-207 zo dňa 31.08.2023 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Správny súd ďalej postupoval v intenciách kasačného súdu.

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,

preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

36. Správny súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti predmetnou vecou medzi rovnakými účastníkmi
konania a totožným predmetom konania už zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. TT-14S/125/2022
(týkalo sa iného zdaňovacieho obdobia 11/2019) alebo pod sp. zn. TT-20S/121/2022 (týkalo sa iného
zdaňovacieho obdobia 02/2019), a rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP
zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd v Bratislave kasačné sťažnosti

žalovaného voči rozsudkom vo vyššie uvedených veciach zamietol (sp. zn. 2Sfk/3/2024, 5Sfk/13/2024).

V.
Relevantná právna úprava

37. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

40. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

41. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie: a) správou daní
postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov, c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a
povinnostiach daňových subjektov.

42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní

alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

51. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:
a) na predloženie

1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

52. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcomdane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa

na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

53.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

54. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému
daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30
pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k

zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt

neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

56. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

57. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

58. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

59. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

61. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

63. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.

64. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona:
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek

elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača

s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

65. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

66. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

67. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

68. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného
postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,

zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie
zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na
odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období december
2019 od dodávateľa Megsys s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

69. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov a
obdobného predmetu konania (len iné zdaňovacie obdobie) v skoršom rozsudku Správneho súdu v
Bratislave, sp. zn. TT-14S/125/2022 zo dňa 15.08.2023, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje
na jeho odôvodnenie v celom rozsahu, ktoré nižšie uvádza:

„71. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného
postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnoteniezisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na
odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období november
2019 od dodávateľa Megsys s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie

dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

72. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku
nároku na odpočet dane za prijaté služby žalobcom v zmysle faktúry č. 1911008, teda služby
podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line,

analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (bez uvedenia rozsahu dodaných služieb, resp. bez
uvedenia mernej jednotky), žalovaný na základe výsledkov daňovej kontroly, doplneného dokazovania
v rámci vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustálil záver o nepreukázaní skutočnosti, že
predmetné služby dodal žalobcovi dodávateľ označený na faktúre, teda obchodná spoločnosť Megsys
s.r.o.
73. Z vyjadrení žalobcu je zrejmý účel prijatých služieb, ktorým bolo výlučne subdodávateľské

poskytovanieslužiebžalobcovýmodberateľom,ktoréžalobcakapacitne,vzhľadomnamnožstvoklientov
a dohodnutých podmienok poskytovania IT-služieb, už nemohol pokryť. V podstate išlo o služby
poskytované žalobcom jeho odberateľom prostredníctvom subdodávateľa, ktorým bol v preverovanom
zdaňovacom období Megsys s.r.o.

74. Hoci žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí žalobcu
a svedkov k spôsobu realizácie jednotlivých plnení, v rámci ktorej okrem iného konštatoval, že na
preukázanie realizácie plnení označených ako „analýza a meranie, spracovanie dokumentácie“ neboli
predložené žiadne výstupy v podobe listinných alebo elektronicky zaznamenaných dôkazov, napriek
tomu zotrval žalovaný na jednotnom závere ku všetkým druhovo označeným plneniam, že nebolo

preukázané dodanie fakturovaných služieb práve spoločnosťou Megsys s.r.o.

75. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania
odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia v preverovanom zdaniteľnom období
november 2019, ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie dodania predmetných služieb

na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že žalobca a ani dodávateľ
nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce materiálne zhmotnené predmety plnenia a ich následné
využitie žalobcom (ako žalobcom poskytnuté plnenia v postavení platcu DPH), v kontexte so záverom
daňových orgánov, že tvrdený dodávateľ nemal personálne kapacity na realizáciu deklarovaného
objemu/množstva/rozsahu vo zvolených merných jednotkách (človekohodín), skôr nasvedčujú o

neexistencii(onedodaní)predmetuplnenia,príp.onepreukázanípoužitiaprijatéhozdaniteľnéhoplnenia
nadodávkyslužiebžalobcomvrámcijehozdaniteľnýchplnenívpostaveníplatiteľadane.Vtomtoohľade
je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové
orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných
plnení nespochybňujú (teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi poskytovaných služieb čo do

stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich verifikácie s možnosťou prijatia
záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní tvrdeným dodávateľom). Tu
správny súd pripomína, že ide o posúdenie čisto priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom
a jeho dodávateľom, a nie v kontexte vyššieho preverenia ďalšej podmienky vzniku nároku na
odpočet dane, teda podmienky použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné plnenia pre jeho

odberateľov.

76. Na uvedenú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom
prijatých plnení nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku správcom
dane konštatovaným nedostatkom zákonných náležitostí faktúry (§ 72 ods. 1 písm. a/ v spojení s §

74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). Uvedený záver správcu dane napadol žalobca v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v odôvodnení svojho
rozhodnutia nijako nevysporiadal.

77. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na

jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Preto
skutočnosť, že žalobca prijaté služby od Megsys, s.r.o. (zdaniteľné plnenia) následne použil na realizáciu
zdaniteľných plnení v rámci vlastnej ekonomickej činnosti pre jeho odberateľov, nezakladá automaticky
nárok žalobcu na odpočet dane zaplatenej na vstupe jeho dodávateľom za prijaté zdaniteľné plnenia,keďže všetky podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne,
teda v existencii predmetu plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa
dane) zdaniteľného plnenia, deklarovaného faktúrou. Práve reálny základ jednak existencie niektorých

druhovplneníajednakreálnyzákladvovzťahukukonkrétnejosobetvrdenéhododávateľabolopotrebné
v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania preveriť.

78. Len na margo správny súd dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu
následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli predmetné

služby v mesiaci november 2019 dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený na preverovanej faktúre č.
1911008 (Megsys, s.r.o.), pričom žalobca na výzvu správcu dane v nadväznosti na priebežné oznámenia
o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj na závery daňovej kontroly uvedené v protokole o jej výsledku a
v priebehu oboch stupňov daňového konania predkladal dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania na
potvrdenie jeho tvrdenia o dodaní predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o. Rovnako tak možno
konštatovať, že ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať

predmetné služby žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa Megsys, s.r.o., nevyplynula. Preto
uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných daňových dokladov
bránia tomu, aby boli právne závery vyplývajúce zo žalobcom poukazovanej judikatúry v prípade
Kemwater Pro Chemie aplikované na prejednávanú vec.

79. Pokiaľ daňové orgány v danom prípade dospeli k záveru o nesplnení čo len jednej zákonnej
podmienky vzniku nároku na odpočet dane, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vo
vzťahu k špecifikácii a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely
správy daní, keďže požiadavka § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH na obligatórnu náležitosť faktúry čo
do rozsahu a druhu dodanej služby nie je bezúčelná. Naplnenie účelu zásady neutrality dane z pridanej

hodnoty je primárne viazané na predmet plnenia, ktorý determinuje pridanú hodnotu na každom stupni
jeho spracovania.

80. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či daňové orgány vyhodnotili predmet
fakturácie v znení služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah,

kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie s číselnou hodnotou
bez označenia mernej jednotky, pre účely správy daní ako postačujúce a verifikovateľné alebo či sú
uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb, v kontexte nepredložených objednávok
na fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby
dodané subdodávateľsky prostredníctvom Megsys, s.r.o., na úrovni výpovednej hodnoty ako označenie

predmetu plnenia „IT-služby“.

81. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich
tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.11.2019 s
rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu

človekohodín), je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B (pre
dané obdobie február 2019 príloha 2B pozn. správneho súdu) pre mesiac november 2019 s rozpisom ID
požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám
presne špecifikovaní), napr. v zozname je uvedený názov poisťovne s požiadavkou KPAS Považská
Bystrica, nefunkčný router s popisom typu úlohy - incident, dátumom zadania úlohy 25.11.2019 a s

rozsahom prác 4,00 človekohodiny.

82. V nadväznosti na predložené dôkazy možno konštatovať, že tieto daňové orgány nevyhodnotili
dostatočne a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného
rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou

Megsys, s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako
tak bez odborného posúdenia, prijmúc tvrdenie žalobcu o nemožnosti napárovania jednotlivých
úloh zadávaných žalobcovi od jeho klientov na služby vykonané formou na subdodávky tvrdeným
dodávateľom žalobcu, daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií
a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet

dane za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže v tomto ohľade (s prihliadnutím na nemožnosť preverenia
účtovnej a daňovej evidencie deklarovaného dodávateľa, s ktorou skutočnosťou žalobca zrejme z
dôvodu neprimeranej dôvery pri výbere obchodného partnera čo do zabezpečenia archivácie jehodokladov pre daňové účely nepočítal) žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c)
daňového poriadku vo vzťahu k vierohodnosti ním vedenej účtovnej a daňovej evidencie.

83. V kontexte vysvetlenia žalobcu o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb prostredníctvom
subdodávateľa Megsys, s.r.o. rovnako tak žalovaný neskúmal vierohodnosť tohto tvrdenia preverením
podielu subdodávateľsky dodaných služieb žalobcom k celkovému objemu služieb dodávaných
priamo žalobcom jeho klientom, minimálne v súvislosti s vyššie uvedeným zoznamom rozpisu ID
požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu v mesiaci november 2019 v nadväznosti na vyúčtované

človekohodiny v zmysle príslušného preberacieho protokolu a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie
vystavenej Megsys, s.r.o. Pokiaľ išlo o zoznam ID požiadaviek/úloh zadávaných klientmi žalobcu,
ktoré v predmetnom mesiaci realizoval výhradne subdodávateľ Megsys, s.r.o. (čo daňové orgány v
konaní neozrejmili), potom nie je pochopiteľné, z akého dôvodu nie sú fakturované služby v zmysle
uvedeného rozpisu realizovaných služieb na daňovom doklade a v evidencii žalobcu (pre účely kontroly
rozsahu vykonaných a platených subdodávok žalobcom ako aj pre účely prípadnej reklamácie služieb)

podrobnejšie a preukáznejším spôsobom špecifikované.

84. Hoci na návrh žalobcu daňové orgány doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom
uvedenýchodberateľovžalobcu,otázkybolikladenévšeobecne,bezichzameranianapreverenieaspoň
vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období november 2019, pričom v napadnutom

rozhodnutí boli vyhodnotené odpovede aj od tých odberateľov žalobcu, ktorým v preverovanom
zdaňovacom období služby neposkytoval, a to bez premostenia úvah k vyhodnoteniu dôkazov
súvisiacich s preverovaným zdaňovacím obdobím a ich dopadom na prijatie záveru o neposkytnutí
predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o.

85. Bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných
súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver
o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o
konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle § 74 ods. 1
písm. f) zákona o DPH. Napríklad nebolo zo strany správcu dane preverované, či boli v danom mesiaci

realizované dodávateľom žalobcu výstupy vo forme analýz a meraní alebo spracovania dokumentácie,
prípadne, či boli realizované servisné zásahy na mieste u klienta a či boli, príp. akým spôsobom boli
fakturované náklady na dopravu technikov zo spoločnosti Megsys, s.r.o.

86. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že

podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených
na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na
každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene,
preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže
od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a

služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.

87.NeobstojílenjednoducháargumentáciazásadouneutralityDPH,uplatňovanouvjednotnomsystéme
DPH v rámci Spoločenstva, pretože túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných
plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej

použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace
položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby
alebo tovaru, čomu samozrejme nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho
vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov
na podnikateľskú činnosť, napr. na zamestnancov, know-how, na podnikateľské priestory, materiálne

vybavenie a podobne (ako je tomu vo všeobecnosti v prípade neoveriteľných dodávateľov, príp.
subdodávateľov).

88. Preto argumentácia podporujúca vznik nároku na odpočet dane nemôže vychádzať len z
priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm.

a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s využitím
teleologického a systematického výkladu, prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane
z pridaj hodnoty postavený.89. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť vážne pochybnosti
o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový
záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a

bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej
špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb pre účely ich následnej verifikácie inštitútmi v rámci
správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku).

90. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nesplnenie procesných podmienok na prenos dôkazného

bremena zo správcu dane a žalobcu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

91. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly
zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a po doplnenom
dokazovaní na návrh žalobcu oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa
22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav spolu s jeho vyhodnotením

(stanoviskom správcu dane) a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou Megsys s.r.o.
Z obsahu uvedených oznámení je spochybnenie tvrdení žalobcu dosiaľ vykonaným dokazovaním
zrejmé, pričom žalobca na výzvu správcu dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku
obsiahnutú v predmetných oznámeniach, využijúc zároveň svoje právo kontrolovaného daňového
subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, na podporu svojich tvrdení predkladal listinné

dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania, pričom týmito preukazoval dodanie fakturovaných služieb
vystaviteľom preverovanej faktúry, teda obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. Z obsahu vyjadrení
žalobcu a predkladaných listinných dôkazov ako aj z jeho návrhov na doplnenie dokazovania nevyplýva,
že by žalobca nevedel, čo je za účelom verifikácie obsahu predloženej faktúry a splnenia podmienok na
vznik nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, potrebné preukazovať. Preto nie je namieste

konštatovanie o neprenesení dôkazného bremena na žalobcu potom, čo mu správca dane oznámil
pochybnosti o vierohodnosti predkladaných daňových dokladov, ku ktorým pochybnostiam dospel na
základe vyhodnotenia výsledkov postupne realizovaného dokazovania zameraného na preverenie
dodávateľa žalobcu a realizácie predmetných zdaniteľných plnení.

92. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o
nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede
na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa
primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na

riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

93. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne

nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie
materiálneho plnenia ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený
záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4
daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 13.12.2021.“

70. K úvahám uvedených v bode 81 - 82 tohto rozhodnutia správny súd vo vzťahu k prejednávanému
zdaňovaciemu obdobiu december 2019 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu
obdobiu preberací protokol zo dňa 28.02.2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované

služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu človekohodín), nie je totožný s počtom človekohodín
uvádzanýchvprílohe,žalobcomoznačenejako2BsrozpisomIDpožiadaviek/úlohzadávanýchklientami
žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní). Z predloženého
preberacieho protokolu vyplýva, že Megsys s.r.o. vykonala pre žalobcu viac prác než vyplýva z
predloženého rozpisu (prílohy 2B) požiadaviek od klientov žalobcu. Tieto nezrovnalosti daňové orgány

nevyhodnotili a bez bližšieho odôvodnenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného
rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys,
s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa.71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods.

2 SSP. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy
kasačného konania považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd
rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej
žalobe. Z dôvodu, že správnej žalobe bolo vyhovené, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov

kasačného konania podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi právo na
náhradu trov kasačného konania voči žalovanému priznal.

72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).