Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010498
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825010498.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale
bytom B. B., C. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
na neverejnom zasadnutí dňa 13. januára 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25Nt/22/2025 zo dňa 16.10.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. A. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/3/2023 zo dňa 17.05.2023 bol odsúdený
A. A. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1,
ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b), písm. d) Tr. zák. účinného v čase rozhodovania s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci, ďalej ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou a ochranný dohľad vo výmere 1 rok.

Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25Nt/22/2025 zo dňa 16.10.2025 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“) bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného A. A. na povolenie obnovy
konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený podal proti nemu sťažnosť, zahlásiac
ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne doručených písomných
dôvodoch prostredníctvom obhajkyne uviedol, že

po zmene účinnosti Tr. zák. odo dňa 06.08.2024 zákonom č. 40/2024 Z. z. je skutok, za ktorý bol uznaný
vinným, potrebné kvalifikovať ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s trestnou sadzbou 7 až 15 rokov
oproti predchádzajúcej právnej kvalifikácii s trestnou sadzbou 10 až 15 rokov, čo predstavuje zákonom
stanovený dôvod pre posúdenie miernejšieho trestu a tým aj obnovu konania z dôvodov uvedených v §
394ods.1Tr.por.Uvedenáskutočnosťpredstavujepresúdskôrneznámuskutočnosť,ktorájespôsobilá

privodiť iné rozhodnutie o treste. Napadnuté rozhodnutie považuje odsúdený za nezákonné, pretože
nevychádza zo zásady retroaktivity priaznivejšej pre páchateľa. Súčasne bol zavedený nový procesný
inštitút podľa § 438j Tr. zák., ktorý súdu umožňuje preskúmať právoplatne uložené tresty za drogové
delikty a v prípade ich neprimeranosti trest primerane skrátiť. Ak súd výkladom zužuje pôsobnosť §
438j Tr. zák. iba na odsúdených pred 01.05.2022, hoci právna úprava novelou Tr. zák. z roku 2024
zavádza zníženie trestov rovnakého charakteru, podľa odsúdeného ust. § 438j Tr. zák. nevylučuje,

aby sa uplatnil aj prostredníctvom iných procesných inštitútov, a to najmä obnovy konania podľa §
394 Tr. por. Pre povolenie obnovy konania postačuje zistenie, že nové skutočnosti alebo dôkazy „bymohli“ odôvodniť iné rozhodnutie, a nie že „museli by“ alebo „určite odôvodnia“. V tomto prípade novou
skutočnosťou je nový právny stav, ktorý nastal po prijatí zákona č. 40/2024 Z. z., ktorý mení právnu
kvalifikáciu skutku, za ktorý bol odsúdený uznaný vinným, najmä znižuje dolnú hranicu trestnej sadzby

z10rokovna7rokov,čomázásadnýdopadnaposúdenieprimeranostiuloženéhotrestu.Zmenaprávnej
úpravy predstavuje skutočnosť, ktorá bola súdu v čase pôvodného rozhodovania objektívne neznáma
v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Z tohto dôvodu bol okresný súd povinný návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania považovať za dôvodný. Súd nesprávne vyložil účel § 394 ods. 1 Tr. por., podmienky
obnovy konania, opomenul argumenty týkajúce sa retroaktivity priaznivejšieho zákona, neprípustne

zúžil rozsah pôsobnosti čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a § 2 ods. 1 Tr. zák., ako aj nesprávne posúdil účel
a možnosti aplikácie § 438j Tr. zák. Súd postupoval v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona,
keď namiesto toho, aby skúmal, či novela Tr. zák. účinná od 06.08.2024 môže privodiť iné rozhodnutie
o treste, túto možnosť odmietol s tvrdením, že zmena zákona nemôže byť skutočnosťou súdu skôr
neznámou.Skutočnosť,žezákonodarcaexplicitnenezopakovalidenticképrechodnéust.§438ja§438k
Tr. zák. aj v novele zákona č. 40/2024 Z. z., nemôže byť vkladaná ako úmysel vylúčiť retroaktivitu. Znenie

§ 394 ods. 1 Tr. por. jasne hovorí o prípustnosti obnovy konania v situáciách, keď pôvodne uložený trest
je v zjavnom nepomere k závažnosti trestného činu alebo k pomerom páchateľa. Zmena trestnej sadzby
zákonom je objektívnou skutočnosťou, ktorá môže odhaľovať takýto zjavne neprimeraný nepomer.
Zákonodarca prijatím novely Tr. zák. prejavil vôľu zmierniť trestnoprávne následky a umožniť uplatnenie
priaznivejšieho posudzovania pri ukladaní trestov. Ak zákonodarca zníži dolnú hranicu trestnej sadzby,

súdy sú povinné na túto zmenu reagovať aj vo vzťahu k právoplatne odsúdeným osobám, ktorých trest
ešte nebol vykonaný. Odsúdený má za to, že aj na jeho odsúdenie je potrebné aplikovať novelizáciu
ustanoveníTr.zák.asubsumovaťtútopod„skutočnosťskôrneznámu“spoukazomna§2ods.1Tr.zák..
Odsúdený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby znovu
konal a rozhodol o povolení obnovy konania.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu
rozhodnutia o sťažnosti krajský súd neobdržal písomné vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Tr.

por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na
neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
ako aj konanie jemu predchádzajúce a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil

v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé o sebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. Okresný súd v súlade s ustanovením
§ 402 ods. 1 Tr. por. rozhodol napadnutým uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí, na
ktorom mal odsúdený možnosť aj v prítomnosti obhajcu vyjadriť sa
pred okresným súdom k dôvodnosti jeho návrhu na povolenie obnovy konania. V konečnom dôsledku

krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti nie je vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.

Krajský súd vo všeobecnosti dáva odsúdenému do pozornosti, že obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných
rozhodnutí vrátane osoby páchateľa (výrokov o vine a treste), pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom
rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že
odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však v
prejednávanom prípade zistené neboli.

Zo znenia ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. upravujúceho podmienky na povolenie obnovy konania
vyplývajú dve základné podmienky pre povolenie obnovy konania. Prvou podmienkou je zistenie nových
skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych. Za nové skutočnosti alebo dôkazy však nemožno
považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa
súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení

vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil. Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy
konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Druhou podmienkou
je pravdepodobnosť (nie absolútna istota), že tieto novo zistené skutočnosti či dôkazy sú spôsobilé
zabezpečiťv obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného. Obidve tieto podmienky musia byť
splnené súčasne.

Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo
nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie o vine a treste, pričom takéto posúdenie je výlučne úlohou o takomto návrhu rozhodujúceho
súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh
na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a konajúci súd ani nie

je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).

Dôvodom na povolenie obnovy konania však nie je pre odsúdeného priaznivejšia zmena zákona, ktorá
nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy konania je napráva
možných skutkových omylov, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa právo. V prípade,

ak by zmena zákona po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia spôsobila zánik trestnosti činu, súd
nepostupuje podľa ustanovení o obnove konania, ale podľa § 405a a nasl. Tr. por. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod č. Tpj 44/2013 (R 86/2014), z ktorého vyplýva, že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny
právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu, pričom

splnením podmienky na obnovu konania „ex lege“ je tá právna skutočnosť, ak ústavný súd vyslovil
nesúlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky (§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky), čo však v danom prípade zistené nebolo. To znamená, že
za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle ust. § 394 ods. 1 a ods. 4 Tr. por. nemožno považovať
novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 (konkr. na základe zákona č. 40/2024 Z. z), keďže táto

zmenahmotnoprávnejúpravyvčasevyhláseniameritórnehorozhodnutiavpôvodnomkonaníobjektívne
neexistovala, a teda nemohla byť zohľadňovaná (aplikovaná) v procese rozhodovania.

Zároveň krajský súd zdôrazňuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s vyššie uvedenou novelou
Trestného zákona nebolo „prehodnocovanie“ každého právoplatného uloženého trestu odňatia slobody,

ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov
do času jej účinnosti, čo vyplýva napokon aj z prechodného ustanovenia § 438k ods. 7 Tr. zák., ktorý
upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu
pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin.

Krajský súd po preskúmaní odôvodnenie napadnutého uznesenia zistil, že okresný súd sa vyššie
uvedenými právnymi úvahami a zákonnými podmienkami pri rozhodovaní
o podanom návrhu odsúdeného A. A. na povolenie obnovy konania dôsledne riadil.

Na základe uvedeného krajský súd preto dospel k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd, podľa

ktorého je potrebné považovať návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania za nedôvodný. Okresný
súd sa vysporiadal s týmto návrhom odsúdeného zákonne súladným spôsobom a svoje rozhodnutie
presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil. Okresný súd sa zaoberal všetkými argumentmi odsúdeného,
ktoré dostatočne a správne vyhodnotil tak, že v kontexte jeho úvah podrobne popísaných v napadnutom
uznesení nemôžu obstáť ani viesť k inému rozhodnutiu o jeho podanom návrhu na povolenie obnovy

konania.

S poukazom na zákonnú zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, a pre zachovanie jej účelu
prostredníctvom jednoty rozhodnutia súdu prvého stupňa v zhode s rozhodnutím súdu druhého stupňa,
ako aj z dôvodu „nadbytočnosti“ krajský súd vo svojom rozhodnutí nie je povinný opakovať správne

skutkové a právne závery okresného súdu, t. j. súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o aplikáciu neskoršieho - pre páchateľa priaznivejšieho Trestného zákona, tak ako už bolo
uvedené, táto teda prichádza do úvahy len do okamihu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, resp.
odvolacieho súdu v merite veci (do právoplatného rozhodnutia o obžalobe). Preto v konaní o povolenie

obnovykonanianemožnobezrelevantnýchnovýchdôkazovčinovýchskutočnostísúduskôrneznámych
(ktoré odsúdený v konaní nepredložil ani na žiadne nepoukázal) nanovo posudzovať trestnosť činu či
primeranosť trestu uloženého v pôvodnom konaní.Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 07. 11. 2024, sp. zn. III. ÚS 587/2024-9, ktoré je plne aplikovateľné aj v posudzovanej veci.
Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že: „Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona

upravujúceho časovú pôsobnosť sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. Preto platí, že trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase jeho
spáchania. Rovnako tak trest možno uložiť iba v rozsahu a spôsobom podľa zákona účinného v čase,

keď bol trestný čin spáchaný. Ide o vyjadrenie zásady vylúčenia retroaktivity, teda zákazu spätnej
pôsobnosti zákonov. Vzhľadom na objektívny časový odstup medzi spáchaním činu a rozhodnutím
súdu o jeho trestnosti spolu s uložením trestu Trestný zákon pripúšťa použitie právnej úpravy účinnej
neskôr, v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje. Musí však byť splnená podmienka, že to je pre
páchateľapriaznivejšie.Trestnýzákontedapočítasmožnosťouzmenyprávnejúpravy,avšakjejpoužitie
je možné, iba ak ide o zmenu, ktorá nastala do rozhodnutia v trestnej veci. Nemôže preto ísť o akúkoľvek

neskoršiu zmenu Trestného zákona, aj keď
pre páchateľa výhodnejšiu, ako si to vysvetľuje sťažovateľ.“ Zmena trestného zákona,
na ktorú sa odsúdený v návrhu na obnovu konania odvolával a ktorou zároveň odôvodnil svoju
sťažnosť, nadobudla účinnosť až po tom, ako bolo o trestnej veci a treste odsúdeného rozhodnuté.
Preto zmena právnej úpravy (Trestného zákona) po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho

rozhodnutia, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a
ukladania trestu právne irelevantná a nemôže zakladať dôvod na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom
mimoriadnych opravných prostriedkov, teda ani prostredníctvom povolenia obnovy konania.

Aj podľa názoru krajského súdu, odsúdený vo svojom návrhu na obnovu konania neuviedol také

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami (či dôkazmi) už skôr známymi, mohli viesť k záveru
o neprimeranej prísnosti uloženého trestu, nie to ešte k záveru, že by tento trest bol v neprospech
odsúdeného v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom odsúdeného, alebo že by boli
v zrejmom rozpore s účelom trestu, a teda možno jednoznačne uzavrieť, že v danom prípade neboli

splnené podmienky predpokladané v ustanovení
§ 394 ods. 1 Tr. por. na povolenie obnovy konania.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov
tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.