Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/214/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201382
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825201382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľa/manžela: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, A. E. - F. G., proti
manželke: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, A. E. - F. G., o rozvod manželstva a o úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom: H. B., nar. XX.X.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, mal.
deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Dolný Kubín, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/55/2025-99 zo dňa 4. augusta 2025,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/55/2025-99 zo dňa 4. augusta 2025 v napadnutých
výrokoch III., IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I/ Súd
rozvádza manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v G. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku X, ročník XXXX,

strana XX, por. č. X.
Súd schvaľuje túto rodičovskú dohodu: II/ Maloletý H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý I. B., nar.
XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch
rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III/ Otec maloletých detí je povinný prispievať
na výživu maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 340,- eur mesačne a na výživu maloletého I. B.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 300,-, eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na
ktorý sa platí výživné, do rúk matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva. IV/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“), § 24 ods. 1 zákona o rodine, § 24 ods. 3 zákona o rodine, § 25 ods. 2 zákona o rodine, §
62 ods. 1 a 2 zákona o rodine, § 62 ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

3. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovateľ/manžel sa domáha rozvodu ich
manželstvasmanželkouaúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmal.deťom,ktorépochádzajúztohto
manželstva. Okresný súd z výsluchov navrhovateľa a jeho manželky zistil, že ich manželstvo nespĺňaúčel, ktorý uvádza zákon o rodine, a to vytvorenie trvalého a harmonického životného spoločenstva,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželia spolu od mája 2025 nežijú, pretože navrhovateľ opustil
spoločnú domácnosť. Odvtedy manželia spolu nekomunikujú, každý z nich si organizuje svoj život

samostatne.Ichmanželstvojeužlenformálnymzväzkom,pretožemanželiaspolunežijú,nevychovávajú
spolu deti, nevedú citový ani intímny život, neposkytujú si vzájomne podporu a pomoc. Vzhľadom na to,
že manželia nežijú v spoločnej domácnosti a manžel neprejavil záujem o obnovu spolužitia s manželkou,
tak rozvrat vzťahov medzi nimi je nielen hlboký, ale aj trvalý, bez reálnej perspektívy zlepšenia v
budúcnosti. Okresný súd preto toto manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Čo sa týka príčiny zhoršenia

vzťahov medzi manželmi, navrhovateľ tvrdil, že príčinou bola nadmerná a neodôvodnená žiarlivosť zo
strany manželky, ktorá viedla k častým hádkam medzi nimi a spôsobila, že jeho city voči nej ochladli.
Manželkatvrdila,žesprávaniemanželavočinejsazaposlednérokyzmenilo,prestalsňoukomunikovať,
bol stále ticho. Až od manželovej spolupracovníčky sa dozvedela, že manžel má príliš blízky vzťah s
jednou kolegyňou. Ona túto kolegyňu so svojím zistením konfrontovala a táto to nepoprela, ale potvrdila,
žesjejmanželomsúsiveľmiblízkiastretávajúsaajmimopráce.Tvrdila,žemanželsastoutokolegyňou

stretával prakticky každý pracovný deň a dokonca sa spolu stretávali aj počas dní pracovného pokoja.
Manželka navrhovateľa uviedla, že nemá dôkaz o tom, že by vzťah manžela s dotyčnou kolegyňou
nadobudol intímny charakter, ale prekážalo jej, že manžel jej kvôli tejto žene začal klamať; keď sa
náhodne stretli, tak sa tváril, že ju nepozná. Manželka navrhovateľa tvrdila, že manžel úplne stratil jej
dôveru.

4. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je strata
dôvery medzi manželmi, ktorá spôsobila zhoršenie ich komunikácie, čo viedlo k citovému odcudzeniu
a v konečnom dôsledku ukončeniu spolužitia v spoločnej domácnosti. Príčinou straty dôvery bol
neprimerane intenzívny vzťah navrhovateľa/manžela s kolegyňou, ktorý sa s ňou stretával každý deň

po práci a trávil s ňou čas aj v dňoch, kedy nepracovali. Hoci nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ/
manželvočimanželkedopustilnevery,napriektomuintenzívnyvzťahnavrhovateľa/manželakuinejžene
jeho manželka oprávnene považovala za nevhodný a neprimeraný pre ženatého muža. Navrhovateľ/
manžel sám pripustil, že s touto kolegyňou mal mimoriadne blízky vzťah (hoci poprel, že by bol tento
vzťah aj intímny) a nepoprel tvrdenie manželky, že manželke klamal, keď zatajil, že dotyčnú ženu pozná,

keď sa náhodne stretli. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ/manžel týmto svojím správaním
porušil povinnosť rešpektovať dôstojnosť svojej manželky.

5. V odôvodení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že čo sa týka úpravy rodičovských práv a
povinností k mal. deťom na čas po rozvode, rodičia mal. detí ohľadne zverenia mal. detí, zastupovania

mal. detí a spravovania ich majetku uzavreli rodičovskú dohodu, v znení uvedenom vo výrokovej časti
II/ rozsudku. Túto rodičovskú dohodu odporučil kolízny opatrovník schváliť. Okresný súd zo správy
kolízneho opatrovníka aj z výsluchov rodičov detí zistil, že mal. deti v súčasnosti bývajú s matkou,
ktorá zabezpečuje starostlivosť o ne na potrebnej úrovni. Okresný súd potom dospel k záveru, že táto
rodičovská dohoda je v záujme mal. detí, preto ju schválil. Rodičia detí nenavrhli upraviť styk otca s

deťmi, okresný súd preto styk otca s deťmi neupravoval.

6. Čo sa týka výživného na mal. deti, otec mal. detí na informatívnom stretnutí rodičov navrhol výšku
výživného 300 Eur mesačne na obe deti. Otec mal. detí býva v súčasnosti sám v byte v A. E., ktorého
vlastníkmi sú spolu s manželkou. Pracuje ako zriaďovač vo firme E. Slovakia s.r.o. v Dolnom Kubíne.

Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa jeho čistý priemerný mesačný príjem je vo výške 1.763,73 Eur.
Okrem toho je zamestnaný aj v Spoločenstve C. D. XXXX F. A. E. ako údržbár, za čo mu bolo v novembri
2024vyplatené506,07Euravjúni2025suma506,07Eur.Jeajčlenomradytohobytovéhospoločenstva
a za výkon tejto funkcie mu bola v novembri 2024 vyplatená odmena vo výške 269,93 Eur a v júni 2025
vo výške 269,95 Eur. Uplatňuje si daňový bonus na dve deti a poberá prídavky na dve deti vo výške 120

Eur mesačne. Deklaroval, že platí výdavky za byt, v ktorom v súčasnosti bývajú manželka a deti, ale
po rozvode tieto výdavky prestane platiť. S manželkou vlastnia dva byty, dve osobné autá a stavebný
pozemok v A. E..

7. Čo sa týka matky mal. detí, tá býva v byte v A. E. spoločne s oboma mal. deťmi. Je živnostníčka,

pracuje ako kaderníčka. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 okresný súd
zistil, že matka mal. detí za rok 2024 vykázala základ dane vo výške 2.988,60 Eur. Na informatívnom
stretnutí rodičov uviedla, že má príjem 500 Eur mesačne v čistom. Obaja mal. synovia študujú - starší
syn ukončil X. ročník základnej školy a je prijatý na štúdium na hotelovej škole v A. E.. Mladší syn ukončilX. ročník základnej školy. Obaja synovia užívajú lieky, matka detí deklarovala výdavok na doplatok za
lieky 13 Eur štvrťročne pre obe mal. deti. Uviedla ešte výdavok na mal. H. B. vo výške 43 Eur mesačne
ako poplatok za vstup do posilňovne. Okresný súd bol toho názoru, že vzhľadom na vek a potreby mal.

detí a tiež na možnosti a schopnosti otca mal. detí je primerané výživné vo výške 340 Eur mesačne na
mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX a vo výške 300 Eur mesačne na mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, pri určení
výživného vychádzal z toho, že v súčasnosti síce otec mal. detí platí výdavky za byt, v ktorom bývajú
matka s mal. deťmi, ale po rozvode manželstva už tieto výdavky platiť prestane (nebude však poberať
prídavok na deti a nebude mať nárok ani na daňový bonus na deti, pretože deti sa na čas po rozvode

zverujú do osobnej starostlivosti matky). O náhrade trov konania účastníkov okresný súd rozhodol podľa
§ 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov.

8. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, do časti III. z dôvodu, že s rozhodnutím
okresného súdu v tomto bode nesúhlasil a žiadal o opätovné posúdenie výšky výživného na maloleté
deti.Dňa04.08.2025bolonaOkresnomsúdevDolnomKubínevydanéajrozhodnutieovýškevýživného

na dvoch jeho synov H., toho času XX-XXXXXXX a I., toho času XX-XXXXXXX. Na pojednávaní navrhol
sumu 300 Eur na oboch synov. Okresný súd jeho návrhu nevyhovel a určil mu platiť sumu, ktorá je
neúnosná na jeho pomery. Poukázal na výšku príjmu v zamestnaní, ktorá je podľa neho udávaná v
rozsudku ako priemerná za posledný rok, teda aj z doby, keď zarábal viac, na inom pracovisku a tiež
sú tam započítané aj koncoročné bonusy, ktoré nie vždy sú vyplácané pravidelne a vyplácajú sa podľa

zásluh a tiež bol v minulom roku omnoho väčší daňový bonus, čo zvýšilo samotný mesačný priemer.
Momentálne je jeho mesačný príjem okolo 1.500 Eur (dôkaz - výplatné pásky za posledné mesiace).
Ďalším dôvodom je, že momentálne platí aj hypotéku na byt, ktorý spoločne vtedy ešte s manželkou
kúpili pred dvomi rokmi. Výška mesačnej splátky tejto hypotéky je 350 Eur mesačne. Napriek rozvodu
a napriek odchodu z domácnosti má veľmi dobrý vzťah so synmi a keďže býva o bytovku ďalej, vidia

sa pomerne často a sú v častom kontakte. Chodia spolu na výlety, na dovolenku, na obedy a na rôzne
podujatia. A to je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo je to pre neho takéto veľké výživné. Ako milujúci
otec chce stráviť a zažiť s nimi ešte, čo to pôjde, kým budú dospelí. Každý výlet, každý obed, každá
dovolenka niečo stojí. A pri uhrádzaní takého veľkého výživného, proste nebude mať šancu, niekde s
nimi ísť. Okrem vecí, ktoré im platí neustále, (paušály, tv, internet, živ. poistky, obedy v škole), im často

dáva aj peniaze na rôzne ich potreby, ako napr. oblečenie. elektroniku, posilňovňu, kozmetiku, ale aj
hotovosť, napr. na narodeniny, alebo len tak, keď chcú niečo, vždy, ak má, im rád dá. Toto všetko môže
potvrdiť aj bývalá manželka a v neposlednom rade aj samotní synovia, ak bude treba. Vzhľadom na
všetky okolnosti je ochotný prispievať sumou 400 Eur mesačne na oboch synov. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodol tak, že „Otec maloletých je povinný prispievať na výživu oboch maloletých detí H. a I.

sumou 400 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci, do rúk matky.“

9. K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že
nesúhlasí s tým, aby odporca platil na deti ním navrhovanú sumu výživného 200 Eur a 200 Eur, pretože
v dnešnej dobe to je málo na to, aby z toho uživila deti, keďže sú vo vývine, tak potrebuje pestrú a

vyváženú stravu a o iných poplatkoch, ktoré potrebujú ani nehovorí, hlavne ide o to, aby mali základné
potreby a aby im nič nechýbalo. Ona sa stará o nich „ 24/7 dni v týždni“ a vie aké je to finančné náročné
pri dvoch dospievajúcich deťoch, takže nesúhlasí s jeho návrhom a výškou výživného na maloleté deti
H. XX rokov 200 Eur a I. XX rokov 200 Eur. Bola by ochotná dohodnúť sa na H. B. nar.XX.X.XXXX
výživné 280 Eur a I. B. Nr.XX.XX.XXXX výživné 250 Eur. Navrhla vydanie tohto nového rozsudku: „Otec

maloletých je povinný prispievať na výživu oboch maloleté deti I. a H. sumou 530 eur mesačne, vždy
do každého do 15. dna v mesiaci do rúk matky.“

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom

- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd

konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

13. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

14. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

16. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade

nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.18. Ak otec v podanom odvolaní, podľa jeho obsahu, namietal skutkové závery okresného súdu, tak
jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany
súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedliúčastníci(§132O.s.p.).Hodnotenímdôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,

ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.“ Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97). Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie
z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia
a relevantné dôkazy produkované v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných
a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Obdobne
neobstojí námietka otca ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti

uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej právnej veci nenastala.

19. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín

„prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

20. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75
ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak súreálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v

spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

21. Podľa zistení odvolacieho súdu otec v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody, neuvádzal
skutočnosti, dôvody, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu
prvého stupňa vo výroku o výživnom; ani na takéto všeobecné tvrdenie nenavrhol vykonať dôkazy.

V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie výživného na maloleté detí z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb,
ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti I. a H. plne odkázané.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca jeho čistý priemerný mesačný príjem je vo výške 1.763,73 Eur.
Okrem toho je zamestnaný aj v Spoločenstve C. D. XXXX F. A. E. ako údržbár, za čo mu bolo v novembri
2024vyplatené506,07Euravjúni2025suma506,07Eur.Jeajčlenomradytohobytovéhospoločenstva

a za výkon tejto funkcie mu bola v novembri 2024 vyplatená odmena vo výške 269,93 Eur a v júni
2025 vo výške 269,95 Eur. Uplatňuje si daňový bonus na dve deti a poberá prídavky na dve deti vo
výške 120 Eur mesačne. Deklaroval, že platí výdavky za byt, v ktorom v súčasnosti bývajú manželka
a deti, ale po rozvode tieto výdavky prestane platiť. S manželkou vlastnia dva byty, dve osobné autá
a stavebný pozemok v A. E.. Matka mal. detí býva v byte v A. E. spoločne s oboma mal. deťmi. Je

živnostníčka, pracuje ako kaderníčka. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024
okresný súd zistil, že matka mal. detí za rok 2024 vykázala základ dane vo výške 2.988,60 Eur. Na
informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že má príjem 500 Eur mesačne v čistom. Obaja mal. synovia
študujú - starší syn ukončil X. ročník základnej školy a je prijatý na štúdium na hotelovej škole v A. E..
MladšísynukončilX.ročníkzákladnejškoly.Obajasynoviaužívajúlieky,matkadetídeklarovalavýdavok

na doplatok za lieky 13 Eur štvrťročne pre obe mal. deti. Uviedla ešte výdavok na mal. H. B. vo výške
43 Eur mesačne ako poplatok za vstup do posilňovne. Ak okresný súd, vzhľadom na vek a potreby mal.
detí a tiež na možnosti a schopnosti otca mal. detí určil výživné vo výške 340 Eur mesačne na mal. H.
B., nar. XX.XX.XXXX a vo výške 300 Eur mesačne na mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, pri určení výživného
vychádzal z toho, že v súčasnosti síce otec mal. detí platí výdavky za byt, v ktorom bývajú matka s mal.

deťmi, ale po rozvode manželstva už tieto výdavky platiť prestane (nebude však poberať prídavok na deti
a nebude mať nárok ani na daňový bonus na deti, pretože deti sa na čas po rozvode zverujú do osobnej
starostlivosti matky), tak odvolací súd považoval tento postup za vecne správny. Odvolací súd síce citlivo
vníma, odvolaciu argumentáciu otca v rovine jeho snahy zabezpečiť mal. deťom výlety, obedy, ako i
dovolenky, čo samozrejme niečo stojí, avšak prioritu má v tomto smere výživné. Vo vzťahu k vyživovacej

povinnosti otca, odvolací poukazuje na východiská uvedené v materiáli Ministerstva spravodlivosti
Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. „tabuľkové výživné“
odvolací súd a uvádza, že táto je súhrnom len odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného,
za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená Ministrom
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,uverejnenánawebovomportáliMinisterstvaspravodlivostiSR,ďalej

aj len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne
odporúčací charakter. Dodáva odvolací súd, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky neupravuje
určenie vyživovacej povinnosti percentuálne (okrem minimálneho výživného), rovnako neustanovuje
ani spodnú hranicu sumy, ktorá by povinnému rodičovi mala z jeho mesačného príjmu zostať na
uspokojovanie jeho potrieb. Povinnosťou súdu je pravdaže zvolený spôsob zdôvodniť. Zvýrazňuje sa,

že určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných
veciach. Zákon, ani Metodika neupravujú spôsob prepočítania zmeny pomerov na jednotlivý prípad,
preto je na úvahe súdu, akým spôsobom zmenu pomerov vyjadrí číselne. Povinnosťou súdu je pravdaže
zvolený spôsob zdôvodniť. Okresným súdom určené výživné na mal. H. a I. spĺňa i kritériá Metodiky.

22. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení
výživného nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení výživného
na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 340 Eur mesačne a na výživu maloletého I. B., nar.
XX.XX.XXXX v sume 300 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na

ktorý sa platí výživné, do rúk matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Súd prvej inštancie rešpektoval zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu
vyživovacej povinnosti a správne určil vyživovaciu povinnosť otca s ohľadom na vek, zdravotný stav
maloletých detí. Zároveň súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnychustanovení zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so
všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia. Odôvodnenosť tejto výšky
výživného súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v ods. 6., 7. napadnutého rozsudku, s ktorými

dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Otec v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli byť vyhodnotené odvolacím súdom ako relevantne spochybňujúce
závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil
odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností
a majetkových pomerov otca aj matky.

23. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom vo výške určenej okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto
nemohlabyťpodľaodvolaciehosúduovplyvnenásubjektívnymvnímanímvlastnejživotnejsituácie,ktorá
bráni otcovi objektívne posúdiť výšku vyživovacej povinnosti, ktorá nepochybne zodpovedá majetkovým
pomerov rodičov, ich príjmovým možnostiam, teda primárne - otca a potrebám maloletých detí, a len pre

úplnosť odvolací súd uvádza, že i Metodike.

24. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o

výživnom na maloleté deti I. a H., odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

25. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

26. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Súdomprvejinštanciezvolenejargumentáciipodľaodvolacieho

súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu
ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady

aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom

na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.29. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

30.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.