Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/222/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203757
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225203757.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,voveci starostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. - G., v konaní zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát, so

sídlom Štefánikova 14, Bratislava, a otca: F. A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, F. –
E., v konaní zastúpený: HOMOLA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava
– mestská časť Petržalka, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 39P/161/2025-13 zo dňa 28.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 28.11.2025 súd prvej inštancie do právoplatného skončenia konania vo veci
vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 39P/127/2024 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým matke uložil povinnosť odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky od pondelka párneho
kalendárneho týždňa od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do

07:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 07:00 hod. do
nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. s tým, že rodičia si budú maloletú
preberať a odovzdávať v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.

39P/127/2024 zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloletá bude v
osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň počas roka od pondelka od 07:00 hod. do
nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. a v jeho osobnej starostlivosti
každý nepárny kalendárny týždeň počas roka od pondelka od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka
párneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletej je
bydlisko rodiča, u ktorého sa maloletá v danom čase nachádza.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 38
ods. 1, § 360, § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvej vety, ods. 2, § 330,
§ 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovení § 28 ods. 1, 2,
§ 36 ods. 1 prvej vety, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).4. Súd prvej inštancie uviedol, že na Mestskom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. 39P/127/2024
na návrh matky konanie o zvýšenie výživného na maloletú a na návrh otca konanie o zmenu zverenia
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Na pojednávaní, konanom na súde dňa 21.11.2024, súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov. Matka
súdukomunikovala,žeotecsasmaloletoustretávapravidelnekaždýdruhýtýždeňodpiatkadopondelka
rána a cez školské prázdniny sa rodičia starajú o maloletú v rovnakom rozsahu na polovicu. Otec má
s maloletou veľmi dobrý vzťah, maloletá na otcovi lipne. Otec na výživu maloletej prispieva pravidelne
mesačne sumou vo výške 350,- Eur.

Správou opatrovníka zo dňa 24.02.2025 mal súd preukázané, že opatrovník prešetril pomery v
domácnosti otca, ktorý býval s priateľkou v jej byte. Otec uviedol opatrovníkovi, že v 05/2025 sa budú
sťahovať do jeho nového bytu v I. F., kde bude mať maloletá vlastnú izbu. Otec má s maloletou
vybudovaný veľmi dobrý vzťah, chodia na lyžovačky, výlety, dovolenky, ktoré hradí otec. Keď je
maloletá v starostlivosti otca, nič jej nechýba. Opatrovník prešetril pomery aj v domácnosti matky.
Matka opatrovníkovi komunikovala, že otec podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti z dôvodu, aby nemusel platiť výživné. Matka si tiež myslí, že praktickosť vzdialenosti je zlá,
pretože maloletá má školu a krúžky v G. a otec starostlivosť nezvládne. Matka uviedla, že komunikácia s
otcom sa zhoršila. Zároveň uviedla, že voči otcovi nemá žiadne výhrady, je veľmi dobrým otcom a matka
bysachcelavzáujmemaloletejnavšetkomsotcomdohodnúť.Matkauviedla,žemaloletájeveľmicitlivá
a nechce nikomu ublížiť, pretože ich má oboch rada. Opatrovník šetrením v mieste bydliska rodičov

nezistil žiadne závažné nedostatky, maloletá má v domácnosti rodičov vytvorené vhodné podmienky pre
celkový zdravý vývoj. Opatrovník vykonal pohovor s maloletou za účelom zistenia jej názoru. Maloletá
uviedla, že sa má dobre a že býva s mamou a J., k otcovi chodí každý druhý víkend a cez prázdniny.
U otca sa jej páči a chcela by byť s ním niekedy aj dlhšie ako len cez víkend. V závere pohovoru sa
maloletá rozplakala a uviedla, že by chcela byť viac s otcom, ale bojí sa, že sa jej to nebude páčiť a

nebude sa to už potom dať zmeniť. Pôvodne chcela byť u otca týždeň vkuse, ale teraz to už tak nechce.
Vyjadrila sa, že má rada oboch rodičov.
Na pojednávaní, konanom na súde dňa 13.05.2025, otec informoval, že je presťahovaný do jeho bytu
v I. F., kde býva so svojou partnerkou a s maloletou, keď je v jeho starostlivosti. Otec poukázal na to,
že návrh na zmenu zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti podával preto, že maloletá

prejavila záujem tráviť v jeho domácnosti viac času. Otec uviedol, že nepostrehol, že by mala maloletá u
neho zhoršený psychický stav, nebudí sa, nemá zlé sny, ako komunikovala matka. Rodičia sa dohodli,
že do ďalšieho pojednávania sa budú o maloletú starať striedavo v týždenných intervaloch s preberaním
a odovzdávaním v pondelok o 07:00 hod..
Pred pojednávaním, konanom na súde dňa 04.11.2025, otec informoval, že matka ukončila striedavú

osobnú starostlivosť cca 2,5 týždňa pred pojednávaním.
Súd dňa 07.11.2025 vykonal pohovor s maloletou v prítomnosti opatrovníka za účelom zistenia jej
názoru. Maloletá bola oboznámená s dôvodmi pohovoru, s pohovorom súhlasila, chcela sa k veci, ktorá
sa jej týka vyjadriť, súhlasila s tým, aby boli rodičia oboznámení s jej názorom. Maloletá komunikovala,
že má rada oboch svojich rodičov, o oboch rodičoch sa vyjadrovala pekne, rozprávala ako trávi čas

u toho ktorého rodičia, čo robí, ako sa pripravuje na vyučovanie, na aké chodí krúžky. Maloletá rada
trávi čas u oboch svojich rodičov, chce byť s oboma svojimi rodičmi. Maloletá nekomunikovala, že by
jej niečo vadilo počas starostlivosti otca o ňu v týždenných intervaloch. Páčilo sa jej, keď bola rovnako
u oboch rodičov. Maloletá má počas pobytu u jedného z rodičov kedykoľvek možnosť zavolať druhému
rodičovi, resp. prijať hovor od neho. Opatrovník po pohovore s maloletou vyjadril názor, že maloletá je

spokojná ako u jedného rodiča, tak aj u druhého, je spokojná s týždňovou striedavou starostlivosťou,
keď je u otca, žije život u otca a nerozmýšľa nad tým, že ide volať matke, rovnako to platí aj naopak,
keď je v starostlivosti matky. Maloletá necíti, že je u jedného z rodičov týždeň a počas tohto týždňa
by čakala, resp. odpočítavala dni, kedy ide k druhému rodičovi. Súd aj opatrovník odporučili rodičom
v záujme maloletej realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch do

ďalšieho pojednávania.
Na pojednávaní, konanom na súde dňa 25.11.2025, právny zástupca matky navrhol, aby sa rozšírila
starostlivosť otca o maloletú od štvrtka, resp. stredy jedného týždňa do pondelka nasledujúceho týždňa,
s ktorým návrhom svojho právneho zástupcu však matka nesúhlasila. Bola proti tomu, aby bola maloletá
v starostlivosti otca vo väčšom rozsahu ako každý druhý týždeň od piatka do pondelka.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/97/2020-112 zo dňa 26.03.2021 mal súd
prvej inštancie preukázané, že súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej, maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcoviuložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 350,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa
v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a styk otca s maloletou
ponechal bez súdnej úpravy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2021.

6. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť aby ten, kto
má maloleté dieťa pri sebe, maloleté dieťa odovzdal dočasne do starostlivosti toho, koho označí súd,
alebo do striedavej osobnej starostlivosti, ak je daná neodkladná potreba úpravy pomerov. Súd prvej
inštancie vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal preukázanú bezodkladnú

potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej a matke uložil povinnosť odovzdať
maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Rodičia maloletej
nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá je právoplatným rozsudkom zverená do
osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou nie je upravený súdnym rozhodnutím, je ponechaný
na dohodu rodičov. Súd mal preukázané, že styk otca s maloletou je ponechaný na vôľu matky, ktorá
určuje, kedy bude maloletá s otcom. Ďalej mal preukázané, že maloletá bola po pojednávaní v 05/2025 v

striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch a rovnomerne počas letných školských
prázdnin, ktorú striedavú osobnú starostlivosť matka jednostranne ukončila krátko pred pojednávaním,
konaným dňa 04.11.2025, do ktorého času sa rodičia dohodli, že budú striedavú osobnú starostlivosť
o maloletú v týždenných intervaloch realizovať. V konaní bol zisťovaný názor maloletej, ktorej sa vec
týka. Maloletá komunikovala svoj názor. Súd počas pohovoru s maloletou, ktorý vykonal v prítomnosti

opatrovníka maloletej zistil, že maloletá má rada oboch svojich rodičov, je rada v starostlivosti oboch
svojich rodičov, s oboma rodičmi trávi rada čas, rešpektuje oboch svojich rodičov. Maloletá sa o
oboch rodičoch vyjadrovala pekne. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by maloletá nemohla byť rovnako v
starostlivosti oboch svojich rodičov, ktorí obaja sa o maloletú chcú starať, obaja majú záujem o osobnú
starostlivosť o maloletú, obaja sú spôsobilí maloletú vychovávať. Súd prvej inštancie mal za to, že

pokračovanie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú oboma rodičmi v týždenných intervaloch je v
záujme maloletej, ktorá k tejto starostlivosti svojich rodičov nemala výhrady. Takto budú zaistené potreby
maloletej byť rovnako s oboma svojimi rodičmi, s ktorými maloletá rada trávi čas. Záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach maloletého dieťaťa a je v záujme
maloletého dieťaťa, ktoré nemá výhrady k striedaniu starostlivosti, aby bolo rovnako s oboma svojimi

rodičmi, keď rodičia nedokázali pre svoje maloleté dieťa udržať kompletnú rodinu. Keď či už jeden z
rodičov, alebo obaja dajú príčinu rozpadu rodiny, je to vždy najťažšie pre ich maloleté dieťa, zvlášť pre
maloleté dieťa, ktoré má rado oboch svojich rodičov. Maloleté dieťa totiž nemožno rozkrájať a prideliť po
častiach každému z rodičov. Sú to potom rodičia, ktorí sa musia prispôsobiť, obmedziť a urobiť všetko
pre to, aby ich maloleté dieťa mohlo byť s oboma svojimi rodičmi, pokiaľ s nimi chce tráviť čas. Otec

sa vie o maloletú postarať, maloletá ma s otcom vytvorený veľmi blízky citový vzťah, ľúbi svojho otca.
Nie je v záujme maloletej, aby jej bolo upierané byť so svojím otcom. Za danej situácie, keď maloletá
má rada oboch svojich rodičov, s oboma rodičmi chce tráviť čas, chce byť v ich starostlivosti, nemala
výhrady k starostlivosti svojich rodičov, je v záujme maloletej, aby bola v starostlivosti oboch svojich
rodičov rovnomerne a rozvíjala si rovnomerne vzťahy s oboma svojimi rodičmi a ich rodinami. Keď

súd dospel k záveru, že zo strany matky bola bezdôvodne prerušená striedavá osobná starostlivosť
rodičov o maloletú v týždenných intervaloch, ktorá starostlivosť bola v záujme maloletej a rešpektujúc
názor maloletej, návrhu otca vyhovel a matke uložil povinnosť odovzdať maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch ako je uvedené vo výroku súdneho rozhodnutia.
Súd prvej inštancie záverom rodičom zdôraznil, že pred autoritatívnym rozhodnutím súdu má prednosť

dohoda rodičov, keď sa rodičia v záujme svojho maloletého dieťaťa vedia dohodnúť bez zaťahovania
maloletého dieťaťa do sporu. Ak rodičia vedú medzi sebou boj, jednoznačne to nemôže byť v záujme ich
maloletého dieťaťa, pretože v každom boji sú obete a porazení. Je potrebné, aby rodičia urobili všetko
pre to, aby obeťou a porazeným nebolo ich maloleté dieťa. Súd odporučil rodičom, aby sa pokúsili o
zmierne riešenie, o uzatvorenie rodičovskej dohody, a to aj v súčinnosti s opatrovníkom, aby sa riadili

odporúčaniami odborného pracovníka na odporučenom odbornom psychologickom poradenstve a aby
využili aj služby mediátora do ďalšieho termínu pojednávania, nariadeného na deň 29.01.2025.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Uviedla, že každé zákonné a správne

rozhodnutie súdu musí byť založené na riadne a spoľahlivo zistenom skutkovom stave, ktorý je
výsledkom starostlivého, dôsledného a nestranného zisťovania všetkých rozhodujúcich skutočností.
Povinnosťou súdu je postupovať tak, aby sa jeho závery čo najviac priblížili objektívnej realite, a to
nielen na základe dôkazov predložených účastníkmi konania, ale aj prostredníctvom vlastnej procesnejaktivity, ktorú mu zákon výslovne ukladá, najmä v konaniach starostlivosti o maloletých, kde sa
uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd je preto povinný zaoberať sa všetkými okolnosťami, ktoré môžu
mať význam pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a nesmie sa uspokojiť s povrchným

či jednostranným hodnotením skutočností. Musí sa zaoberať úplnosťou, vierohodnosťou a vzájomnou
súvislosťou vykonaných dôkazov, pričom jeho úlohou je odstrániť prípadné nejasnosti alebo rozpory tak,
aby konečné rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý bol náležite, presvedčivo a spoľahlivo
zistený. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach rodičov a zároveň o osudoch
maloletých detí, je požiadavka dôkladného zistenia skutkového stavu ešte intenzívnejšia, keďže súd

svojím rozhodnutím zasahuje do rodinných vzťahov s priamym a bezprostredným dopadom na vývin,
stabilitu a psychickú pohodu maloletého dieťaťa. Súd preto musí postupovať mimoriadne obozretne,
hodnotiť všetky relevantné skutočnosti, overovať podávané tvrdenia a zabezpečiť vykonanie aj tých
dôkazov, ktoré sám považuje za potrebné, aby mal k dispozícii úplný a komplexný podklad pre prijatie
rozhodnutia. Ak súd rozhodne bez toho, aby skutkový stav dostatočne zistil, resp. bez toho, aby vykonal
potrebné dôkazy alebo riadne vyhodnotil existujúce dôkazy, nemôže byť jeho rozhodnutie považované

za zákonné, správne ani spravodlivé. Takýto nedostatok je o to závažnejší pri rozhodovaní vo veciach
maloletých, kde je súd povinný konať aktívne a chrániť predovšetkým najlepší záujem dieťaťa, ktorý
možno posúdiť len na základe dôsledného a objektívne zisteného skutkového stavu. Zastávala názor, že
napádané uznesenie v žiadnom prípade nevychádza zo správneho, úplného ani objektívneho zistenia
skutočného stavu veci. Namietala, že sa súd nezaoberal rozhodujúcimi okolnosťami významnými

pre posúdenie situácie maloletej, nevykonal potrebné dokazovanie a jeho skutkové závery preto
nemožno považovať za spoľahlivé, ani za dostatočný podklad pre také zásadné procesné rozhodnutie,
akým je nariadenie neodkladného opatrenia. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zároveň
nereflektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa, keďže sa súd nezaoberal tým, ako nariadená úprava
striedavej osobnej starostlivosti vplýva na stabilitu, emocionálnu pohodu, vývinové potreby a doterajšie

životné návyky maloletej, nevyhodnotil ani jej vek, osobnostné potreby, sociálne väzby, režim dňa
či dopad zásadnej zmeny na jej psychickú a emocionálnu rovnováhu. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia nevyplýva, že by súd zohľadnil individuálne pomery maloletej, podmienky na strane rodičov,
ich aktuálnu mieru spolupráce, doterajšie fungovanie starostlivosti či pravidelnosť a kvalitu kontaktov
otca s maloletou. Súd sa tak obmedzil iba na formálne konštatovania, ktoré však nie sú podložené

riadne zisteným skutkovým stavom, a preto nemôžu obstáť ako relevantné zdôvodnenie rozhodnutia
významne zasahujúceho do života maloletej. Tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie s tak závažnými
dôsledkami bez toho, aby vykonal potrebné zistenia a posúdenia v súlade s princípom najlepšieho
záujmu maloletej, došlo podľa názoru matky k zjavne arbitrárnemu a predčasnému zásahu, ktorý nebol
odôvodnený skutkovými okolnosťami a ani nereflektuje to, čo je pre maloletú skutočne prospešné.

Namietala, že súd určil, že odovzdávanie a preberanie maloletej má prebiehať každý pondelok o
07:00 hod., pričom takto nastavený režim je pre maloletú, ktorá je školopovinným dieťaťom, objektívne
neefektívny, nepraktický a v rozpore s jej denným režimom. Poukázala na to, že maloletá býva v tesnej
blízkosti školy (cca tri minúty pešej chôdze), čo jej dlhodobo umožňuje pokojné, stabilné a nenáročné
ranné fungovanie bez stresu a časového tlaku. Určenie odovzdávania na pondelok o 07:00 hod. však

znamená, že v prípade, že by bola preberaná otcom v nepárnom týždni, musela by absolvovať zbytočné
presuny späť do I. F. alebo čakať pred školou desiatky minút, kým sa začne vyučovanie. Ide o situácie,
ktoré maloletému dieťaťu neprinášajú žiadny benefit, naopak, predstavujú zvýšenú organizačnú záťaž,
narúšajú jeho ranný rytmus a znižujú komfort, na ktorý je dlhodobo zvyknuté. Striedanie domácností v
pondelok o 07:00 hod. je z praktického aj psychologického hľadiska pre školopovinné dieťa neadekvátne

a zaťažujúce, pričom existujú omnoho vhodnejšie a prirodzenejšie okamihy na odovzdávanie, najmä
popoludní po skončení vyučovania alebo počas víkendu. Poprela tvrdenia otca, že z jej strany došlo
k svojvoľnému ukončeniu dohodnutej striedavej osobnej starostlivosti. Zdôraznila, že tzv. „skúšobná
úprava“ nezačala koncom mája, ale na žiadosť otca, ktorý sa chcel prispôsobiť režimu svojich susedov
vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť, sa tento režim začal až 02.06.2025. V priebehu tejto

skúšobnej úpravy bola maloletá u otca dva týždne pred začiatkom letných prázdnin a tri týždne po
ich skončení, čo rešpektovala a plne umožnila. Tvrdila, že skúšobnú striedavú osobnú starostlivosť
neukončila bezdôvodne ani svojvoľne, dôvody jej rozhodnutia boli súdu i otcovi opakovane a jasne
komunikované (vo vyjadrení zo dňa 28.10.2025) a týkali sa predovšetkým zvýšenej psychickej záťaže
maloletej, ktorá sa prejavila plačom, neistotou, zvýšenou úzkosťou a jej verbálne vyjadrenou nepohodou

počas rozhovorov doma. Poukázala na to, že išlo o režim, ktorý nevznikol rozhodnutím súdu, ale
iba ako výsledok ústnej dohody rodičov, ktorí sa počas pojednávania zhodli na tom, že dočasne
vyskúšajú výkon striedavej osobnej starostlivosti. Táto skúšobná dohoda neobsahovala žiadne časové
ohraničenie, nebola nijako špecifikovaná, upravená ani procesne zachytená tak, aby mala záväznýcharakter. Z uvedeného dôvodu nebolo možné očakávať, že ona bude viazaná režimom, ktorý nebol
nikdy formalizovaný, nebol podrobený hodnoteniu jeho vhodnosti pre maloletú a nemal jasné trvanie.
Zastávala názor, že pokračovanie v tomto režime nie je v danom období v najlepšom záujme maloletej.

Uviedla,žepočasskúšobnejstriedavejosobnejstarostlivostisaprejaviliajvýznamnéproblémynastrane
otca v oblasti rodičovskej spolupráce, keď otec nepreukazoval potrebnú mieru kooperácie, ktorá je pre
fungovanie striedavej osobnej starostlivosti nevyhnutná, opakovane odmietal pristúpiť na akékoľvek
kompromisné riešenia, či vzájomné dohody v záujme maloletej a odmietal flexibilnejšiu komunikáciu
v bežných organizačných otázkach týkajúcich sa maloletej. Problémy sa prejavili aj v praktickom

fungovaní starostlivosti, otec striktne oddeľoval svoju a jej domácnosť a maloletej odmietal umožniť
prenášanie bežných osobných vecí (oblečenia, obuvi a ďalších potrieb) medzi domácnosťami. Tento
rigidný prístup spôsoboval nielen opakované komplikácie v každodennom živote maloletej, ale viedol
aj k vzniku zbytočnej duplicite nákupov. Bola nútená zabezpečovať pre maloletú opakovane tie isté
veci, hoci identické potreby mala maloletá k dispozícii u otca. Takéto konanie otca neprimerane
zvyšovalo jej finančné zaťaženie, no zároveň negatívne vplývalo na komfort maloletej, narúšalo jej

pocit kontinuity a stability a znižovalo predvídateľnosť jeho každodenného fungovania. Namietala, že
z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd tieto skutočnosti vôbec neposudzoval a nijakým spôsobom
sa nimi nezaoberal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou psychického stavu maloletej
počas skúšobnej striedavej starostlivosti, s mierou spolupráce otca, ani s praktickými problémami, ktoré
sa pri výkone tohto režimu vyskytovali. Nezaoberal tým, či sú splnené podmienky pre výkon striedavej

osobnej starostlivosti, najmä požiadavkou kooperácie rodičov, stabilitou prostredia, predvídateľnosťou
starostlivosti a schopnosti oboch rodičov zabezpečiť kontinuitu výchovného prostredia. Zastávala
názor, že rozhodnutie súdu pôsobí formálne, nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnene, keďže v
ňom úplne chýba analýza toho, prečo boli tvrdenia matky a popísané okolnosti zo strany maloletej i
praktického fungovania starostlivosti ignorované alebo nepovažované za relevantné. Neuvádzalo sa,

prečo neboli tieto skutočnosti vyhodnotené, aký právny alebo skutkový význam im súd prikladá a na
základe čoho dospel k záveru, že aj napriek nim je striedavú starostlivosť potrebné nariadiť. Súd sa
tak neriadil zásadou riadneho a objektívneho zistenia skutkového stavu a nevyhovel svojej zákonnej
povinnosti preskúmať a vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti významné pre posúdenie najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa. Takýto nedostatok odôvodnenia predstavuje zásah do práva účastníkov na

spravodlivý proces, keďže neumožňuje preskúmať zákonnosť a správnosť prijatej úpravy a neobsahuje
úvahy, na základe ktorých by bolo možné zistiť, prečo súd rozhodol práve týmto spôsobom. K výsluchu
maloletej pred súdom uviedla, že z jeho obsahu v žiadnom prípade nevyplýva jednoznačná podpora
režimu striedavej osobnej starostlivosti a jediný skutočne jednoznačný prejav názoru maloletej bol
zaznamenaný pri prvom rozhovore v domácom prostredí, kde sa maloletá rozplakala a jasne uviedla,

že striedavú starostlivosť nechce. Mala za to, že krátkodobé obdobie niekoľkých týždňov, počas ktorého
skúšobná striedavá starostlivosť prebiehala, najmä v čase tesne pred koncom a začiatkom školského
roka, nemôže byť spoľahlivým podkladom pre vyhodnotenie jej vhodnosti, pre maloletú v tomto období
mohlo ísť skôr o režim pripomínajúci prázdniny než o reálny a dlhodobo udržateľný model fungovania.
Bola toho názoru, že striedavá osobná starostlivosť nemôže byť založená výlučne na tom, čo chce dieťa,

resp. na tom, ako sa cíti u jednotlivých rodičov. Názor maloletého dieťaťa je síce významným kritériom,
avšak nie jediným a rozhodujúcim. Striedavá osobná starostlivosť znamená pre dieťa dva domovy,
dva odlišné režimy, dva odlišné každodenné kontexty, ktoré musí dieťa zvládať a ktoré preň môžu byť
psychicky a organizačne náročné. V posudzovanom prípade pritom viac ako jedenásť rokov fungoval
doterajší režim starostlivosti bez akýchkoľvek zásadných problémov. Maloletá vyrastala v stabilnom

prostredí v mieste svojho bydliska, mala ustálený režim, školské povinnosti i sociálne väzby. Situácia
sa začala vyhrocovať po tom, ako podala návrh na zvýšenie výživné a otec podal návrh na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, až v tomto kontexte otec prvýkrát začal presadzovať
striedavú osobnú starostlivosť, hoci dovtedy nikdy neuvádzal, že by mal záujem tráviť s maloletou
výrazne viac času, či že by mu doterajšia úprava styku nevyhovovala. Namietala, že súd napriek takto

zásadnej zmene režimu starostlivosti, nevykonal žiadne komplexné dokazovanie, ktoré by umožnilo
riadne posúdiť, či sú splnené podmienky pre zavedenie striedavej osobnej starostlivosti a v odôvodnení
napadnutého uznesenia absentuje akákoľvek úvaha, ktorá by vysvetľovala, prečo súd uprednostnil
nový, dovtedy len krátkodobo skúšaný režim pred dlhodobo stabilným usporiadaním pomerov, a prečo
tento zásah považoval za neodkladný. Poprela, že by otcovi po poslednom pojednávaní svojvoľne

určila dni, počas ktorých s ním má maloletá tráviť čas a že mu „vyznačila“ termíny podľa vlastného
uváženia. Rodičia už dlhodobo využívajú systém, na ktorom sa vzájomne dohodli, t. j. každoročne si
zasielajú ročný kalendár, na základe ktorého spoločne plánujú a dohadujú si termíny styku. Z praxe
vyplýva, že raz zasiela návrh termínov ona, inokedy otec a následne sa obaja rodičia dohodnú nakonkrétnej podobe rozvrhu. Pre školský rok 2025/2026 zaslala kalendár ako prvá ona, pre školský rok
2024/2025 zasielal kalendár otec, rovnako ako v predchádzajúcom roku. Tento postup bol medzi rodičmi
dlhodobo zaužívaný a fungoval bez zásadných problémov. Hoci na pojednávaní vyjadrila nesúhlas

s rozšírením styku, bezprostredne po jeho skončení svoje stanovisko prehodnotila a nasledujúci deň
otcovi zaslala návrh na rozšírenie styku, ktorý mal slúžiť ako východisko pre ďalšiu konštruktívnu
dohodu rodičov. Poprela, že by otcovi obmedzila kontakt s maloletou, pričom uviedla, že rodičia
fungujú na základe vzájomnej dohody uzavretej v júli 2025, v ktorej si presne upravili fungovanie
režimu starostlivosti do pojednávania a zároveň si dohodli aj rozpis prázdnin na celý školský rok. Táto

dohoda bola následne rozšírená dňa 04.11.2025 o rozpis všetkých víkendov v aktuálnom školskom
roku. Rodičia sa dohodli aj na decembrovom rozpise a dôvodom, pre ktorý v decembri 2025 vychádza
nižší počet dní, počas ktorých je maloletá s otcom, nie je jej rozhodnutie, ale skutočnosť, že do tohto
mesiaca spadá väčšia časť vianočných prázdnin, ktoré spolu trvajú 19 dní, z ktorých maloletá strávi
u nej deväť dní a u otca desať dní. Ďalej poukázala na účel neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť
na odvrátenie reálnej a akútnej ujmy, nemôže slúžiť ako nástroj na riešenie bežných rodičovských

sporov, na „vylepšovanie“ už existujúceho stavu, ani na predbežné rozhodovanie tam, kde by šlo len
o formálnu, či preventívnu úpravu pomerov. Namietala, že súd neodkladným opatrením fakticky rozhodol
o otázke, ktorá má byť predmetom riadneho konania vo veci samej a ktorá si vyžaduje dôkladné
dokazovanie, zohľadnenie stanovísk odborníkov, analýzu rodičovských kompetencií a vyhodnotenie
najlepšieho záujmu dieťaťa v celej jeho šírke, ako aj aplikáciu ustanovenia § 367 CMP. Zastávala názor,

že v danej veci neexistovala žiadna bezodkladná potreba úpravy pomerov a súdnemu zásahu chýbal
základný predpoklad naliehavosti, ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia.
Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca zamietne a odložil
vykonateľnosť tohto uznesenia do právoplatného rozhodnutia o jej odvolaní.

8.Kodvolaniumatkysavyjadrilotectak,žematkapodávaneúplné,skreslenéanepodloženéinformácie.
Matka napáda predmetné uznesenie z dôvodu nesprávneho a neúplného zistenia skutočného stavu
veci a nesprávnych skutkových zistení. Mal za to, že súd si pri svojom rozhodovaní splnil všetky
povinnosti, tak ako ich uvádza matka. Súd mal pri svojom rozhodovaní komplexný obraz o veci, a to

z konania vedeného pod sp. zn. 39P/127/2024. Uviedol, že napadnuté uznesenie nevzniklo izolovane
ani bez znalosti pomerov účastníkov, ale vychádza z konania vedeného vo veci samej. Dodal, že
konanie vedené pod sp. zn. 39P/127/2024 je pred svojím záverom, kedy sa má dňa 29.01.2026
konať pojednávanie na ktorom predpokladá, že súd prvej inštancie vo veci rozhodne, tak ako to bolo
avizované na poslednom konanom pojednávaní. Na poslednom pojednávaní v tejto veci súd poskytol

aj svoj predbežný právny názor, z ktorého vyplýva, že má za to, že pre maloletú je najvhodnejšia
striedavá osobná starostlivosť. Podporu striedavej osobnej starostlivosti zároveň vyjadril aj prítomný
kolízny opatrovník. V uvedenom konaní boli zisťované rodinné, osobné aj výchovné pomery oboch
rodičov, vykonané viaceré dôkazy a súd si vytvoril komplexný obraz o situácii maloletej. Jedinou
osobou, ktorá napriek vykonanému dokazovaniu stále bezdôvodne nesúhlasí so striedavou osobnou

starostlivosťou je matka, ktorá však počas celého konania nedokázala popísať dôvody jej nesúhlasu.
Nesúhlas matky a ňou uvádzané dôvody sa počas celého konania niesli vo všeobecnej rovine bez
jedinejkonkretizácieabezjedinéhodôkazu.Matkanapokonnevhodnosťstriedavejosobnejstarostlivosti
rovnako popisuje aj v tomto odvolaní, kedy neuviedla jedinú relevantnú a preukázanú prekážku, ktorá
by svedčila v neprospech striedavej starostlivosti. Zastával názor, že pokiaľ matka namietala, že súd

nevykonal dostatočné dokazovanie a neobjektívne vyhodnotil skutkový stav, ide o ničím nepodložené
tvrdenia, ktoré sú v rozpore s obsahom súdneho spisu. Napadnuté uznesenie vychádza zo skutkového
stavu, ktorý bol súdu známy z prebiehajúceho konania vo veci samej, a neodkladné opatrenie bolo
nariadené v súlade so zákonnými podmienkami, ako aj s princípom ochrany najlepšieho záujmu
maloletej. Poukázal na to, že počas konania vedeného vo veci samej sa realizovala skúšobná striedavá

starostlivosť, ktorá prebiehala od polovice mája 2025 až do momentu jej bezdôvodného ukončenia
zo strany matky (cca 2,5 týždňa pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.11.2025). Tvrdil, že
matka bez akejkoľvek konzultácie s ním svojvoľne ukončila túto skúšobnú striedavú starostlivosť a
oznámila mu to prostredníctvom textovej správy, pričom aj z celej komunikácie rodičov, ktorú mal súd
k dispozícii, je úplne jednoznačné, že matka mu nedokázala uviesť ani jeden dôvod ukončenia striedavej

starostlivosti. Uviedol, že skúšobné obdobie, od polovice mája 2025, bolo bezproblémové, ako z pohľadu
maloletej, tak aj z pohľadu matky, ktorá počas celej doby nemala žiadne námietky. Maloletú si rodičia
navzájom odovzdávali podľa dohodnutých termínov, ktoré si odsúhlasili na pojednávaní. Zo zdravotného
hľadiska maloletej taktiež nebol žiaden problém, s matkou sa dohodol na návšteve zubára, ktorú smaloletou absolvoval, dohodli sa na očkovaní proti žltačke typu A, taktiež sa dohodli na vakcinácii proti
chrípke. Maloletá nemala žiaden problém ani v škole. Striedavá starostlivosť sa nijakým spôsobom
neprejavila v zhoršenom prospechu, čo ukazuje ukončenie 4. ročníka s čistými jednotkami. Ďalej

uviedol, že maloletá bola v jeho domácnosti spokojná, udržiavala kontakt s kamarátkami, mala vytvorené
stabilné prostredie, v ktorom sa cítila bezpečne a komfortne. Poukázal na to, že matka ako dôvod
ukončenia skúšobnej striedavej starostlivosti uvádzala „psychickú nepohodu“ maloletej, pričom podľa
neho ide o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie. Vyjadril presvedčenie, že skúšobná striedavá
starostlivosť prebiehala v záujme maloletej, že mala pre maloletú pozitívny vplyv a jej predčasné

ukončenie nebolo odôvodnené žiadnymi objektívnymi skutočnosťami a je práve naopak v neprospech
maloletej, ktorá už mala zaužívaný režim, ktorý jej vyhovoval. Dodal, že počas skúšobnej striedavej
starostlivosti sa niekoľkokrát rozprával s maloletou o striedavej starostlivosti, o tom či je všetko v
poriadku, ako sa cíti, či jej nič nechýba, či by niečo chcela zmeniť. Maloletá ani počas jedného takéhoto
rozhovoru nevzniesla žiadne námietky, vždy mu uviedla, že je to všetko dobré, je s tým spokojná a
že je to rovnaké ako u mamy. Zároveň poukázal na zásadnú skutočnosť, že počas celého obdobia

výkonu skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti mu matka nikdy neavizovala existenciu akýchkoľvek
problémov, ťažkostí, či údajnej psychickej nepohody maloletej. Naopak, počas tohto obdobia prebiehala
medzi rodičmi bežná komunikácia týkajúca sa starostlivosti o maloletú, v ktorej matka nevzniesla žiadne
výhrady voči fungovaniu striedavej starostlivosti ani voči pobytu maloletej v jeho domácnosti. Tvrdenie
o „psychickej nepohode“ maloletej matka prvýkrát uviedla až dodatočne, a to na pojednávaní, pričom

nebola schopná konkretizovať, v čom má táto nepohoda spočívať, odkedy má trvať, akým spôsobom
sa má u maloletej prejavovať, ani to, prečo ho o nej neinformovala v čase, keď mala údajne existovať.
V tejto súvislosti navrhol matke riešenie situácie za účasti odborníka – detského psychológa, čo však
matka odmietla s tým, že takéto riešenie nepovažuje za potrebné. Zastával názor, že uvedené okolnosti
jednoznačne spochybňujú vierohodnosť a relevanciu tvrdení matky o údajnej psychickej nepohode

maloletej. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení k dispozícii konkrétne a
aktuálne poznatky o fungovaní striedavej osobnej starostlivosti v reálnych podmienkach, a to práve na
základe jej praktického výkonu počas skúšobného obdobia. Na rozdiel od všeobecných a abstraktných
tvrdení matky tak súd nevychádzal z hypotetických úvah o možnom dopade striedavej starostlivosti,
ale z jej reálneho fungovania, ktoré umožnilo objektívne posúdiť vplyv takejto úpravy na stabilitu,

emocionálnu pohodu, školské povinnosti, zdravotný stav a celkový psychický komfort maloletého
dieťaťa. Práve táto skúsenosť poskytla súdu dostatočný skutkový podklad na záver, že nariadená úprava
neodkladným opatrením je v súlade s individuálnymi potrebami a najlepším záujmom maloletej. Pokiaľ
matkavodvolanívyjadrujesvojevýhradykčasupreberaniaaodovzdávaniamaloletej,otecuviedol,žeto
bola práve matka, ktorá odovzdávanie o 07:00 hod. navrhla počas skúšobnej striedavej starostlivosti, a

keďženechceltentorežimopätovnemeniť,taktentočasnavrholajvnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia. Počas skúšobnej striedavej starostlivosti to pritom fungovalo tak, že v nepárny pondelok o
07:00 hod. prišiel maloletej po veci, ktoré mala zbalené na týždeň u neho a maloletá išla do školy
pešo v neskoršom čase spolu so svojou kamarátkou. Nariadené neodkladné opatrenie pritom nijakým
spôsobom nevylučuje ani neobmedzuje možnosť, aby sa odovzdávanie maloletej realizovalo rovnakým

spôsobom aj naďalej, pokiaľ sa na ňom rodičia dohodnú. Prípadné organizačné ťažkosti, na ktoré
sa matka odvoláva, teda nevyplývajú zo samotného rozhodnutia súdu, ale výlučne z jej vlastného
odmietania pokračovať v režime, ktorý sama navrhla a ktorý sa v minulosti osvedčil. Za tejto situácie mal
za to, že námietky matky smerujúce proti času odovzdávania nie sú založené na reálnych potrebách
maloletej, ale predstavujú účelovú argumentáciu, ktorá má spochybniť rozhodnutie súdu, hoci tento

časový režim bol v praxi dlhodobo funkčný a pre maloletú nezaťažujúci. Matka v odvolaní spochybňuje
dôvodnosťjehonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaapopiera,žebyzosvojejstranysvojvoľne
ukončila dohodnutú skúšobnú striedavú osobnú starostlivosť, s čím sa on nemôže stotožniť. Pokiaľ
ide o začiatok skúšobnej striedavej starostlivosti, medzi rodičmi existovala dohoda o jej realizácii od
druhej polovice mája 2025, pričom jej praktický výkon sa ustálil začiatkom júna 2025, pričom táto

skutočnosť nemá žiadny vplyv na podstatu veci, ktorou je fakt, že skúšobná striedavá starostlivosť bola
v reálnom živote vykonávaná niekoľko mesiacov a bez akýchkoľvek problémov až do jej náhleho a
jednostranného ukončenia zo strany matky. Tvrdenia o plači, neistote, úzkosti a psychickej nepohode
maloletej začala matka uvádzať až dodatočne, a to až na pojednávaní, pričom nebola schopná tieto
tvrdenia konkretizovať, časovo ohraničiť ani preukázať. Matka zároveň neuviedla, prečo ho o údajnej

nepohode dieťaťa neinformovala v čase, keď mala podľa jej tvrdení existovať, a prečo nepovažovala
za potrebné riešiť situáciu prostredníctvom odbornej pomoci. Uviedol, že počas jeho starostlivosti
o maloletú sa u nej neprejavovali žiadne známky emočnej nestability, psychickej nepohody ani pocitu
neistoty. Maloletá bola v jeho domácnosti pokojná, spokojná a fungovala bez akýchkoľvek negatívnychprejavov, čo potvrdzuje aj bezproblémový priebeh školských povinností, sociálnych kontaktov a
každodenného režimu. Tvrdenia matky o psychickej a emocionálnej nepohode maloletej tak zostávajú
v rovine všeobecných a nekonkretizovaných vyhlásení, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.

Ide o opakujúcu sa argumentáciu, ktorá sa naprieč jej podaniami obmedzuje na používanie vágnych
pojmov bez popisu konkrétnych prejavov, ich intenzity, trvania či dopadu na fungovanie maloletého
dieťaťa. Poukázal na to, že súd prvej inštancie i kolízny opatrovník v konaní vo veci samej vyhodnotili
ukončenie skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti zo strany matky ako bezdôvodné a tento záver
súd premietol aj do napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré preto vychádza

z riadne zisteného skutkového stavu a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej. Nestotožnil sa s
tvrdením matky, že ukončením skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti nemala v úmysle obmedziť
jeho kontakt s maloletou, pretože toto tvrdenie nezodpovedá ani reálnym následkom konania matky,
ani jeho právnym dôsledkom. Ukončením skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti totiž nedošlo len
k „návratu“ k predchádzajúcej úprave styku, ale k jednostrannej zmene dovtedy fungujúceho modelu
starostlivosti, v rámci ktorého sa na výchove a každodennom živote maloletej podieľal v rovnakom

rozsahu ako matka. Návrat k obmedzenému styku v presne vymedzených termínoch predstavuje z
hľadiska jeho práv a postavenia objektívne zníženie jeho rodičovskej participácie, a to bez akejkoľvek
dohody, bez rozhodnutia súdu a bez existencie preukázaných dôvodov na takýto zásah. Zdôraznil,
že jeho rodičovské právo sa nevyčerpáva len právom na „kontakt“ s maloletým dieťaťom, ale zahŕňa
aj právo a povinnosť podieľať sa na jej výchove, každodennej starostlivosti, školských povinnostiach,

zdravotných otázkach a formovaní jej osobnosti. Tieto aspekty rodičovstva nie je možné plnohodnotne
realizovaťvrežimeobmedzenéhostyku,ktorýmatkaoznačujeza„dlhodoboosvedčený“.Zastávalnázor,
že náhle a jednostranné ukončenie osobnej starostlivosti bez objektívnych dôvodov viedlo k narušeniu
stability výchovného prostredia maloletej a k potrebe zásahu súdu prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniam matky, podľa ktorých sa mali počas skúšobnej striedavej

osobnej starostlivosti prejaviť závažné problémy v oblasti rodičovskej spolupráce na jeho strane. Ide o
jednostranné, hodnotiace a skutkovo nepodložené tvrdenia, ktoré nezodpovedajú reálnemu priebehu
skúšobnej striedavej starostlivosti ani obsahu komunikácie medzi rodičmi. Počas skúšobného obdobia
s matkou komunikoval v bežnom rozsahu potrebnom na zabezpečenie každodennej starostlivosti
o maloletú, pričom opakovane prejavoval ochotu riešiť organizačné otázky vecne a predvídateľne.

Skutočnosť, že trval na dodržiavaní vopred dohodnutého režimu a jasných pravidiel fungovania
starostlivosti, nemožno považovať za neochotu spolupracovať, ale naopak za snahu zabezpečiť
stabilitu, predvídateľnosť a pokojné prostredie pre maloletú. K tvrdeniam matky o údajnom „rigidnom“
oddelení domácností uviedol, že vedenie samostatných a plnohodnotne vybavených domácností pre
maloleté dieťa je v rámci striedavej osobnej starostlivosti bežným a odporúčaným postupom. Cieľom

takéhoto usporiadania je práve minimalizovať stres dieťaťa, predchádzať neustálemu presúvaniu vecí
a zabezpečiť, aby maloleté dieťa malo v oboch domácnostiach stabilné, kompletné a porovnateľné
zázemie. Poprel, že by bránil tomu, aby si maloletá medzi domácnosťami prenášala osobné veci, ku
ktorým mala citový vzťah alebo ktoré považovala za dôležité. Nešlo však o bežné oblečenie, obuv, či
základné potreby, ktoré mala maloletá zabezpečené v oboch domácnostiach v plnom rozsahu. Tvrdenie

matky, že týmto postupom narúšal komfort dieťaťa alebo jej pocit kontinuity, je v rozpore s realitou
fungovania striedavej starostlivosti a nie je podložené žiadnymi konkrétnymi príkladmi ani dôkazmi. Bol
toho názoru, že argument matky o údajnom neprimeranom finančnom zaťažení nemožno považovať za
relevantný dôvod proti striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá starostlivosť prirodzene predpokladá,
že obaja rodičia zabezpečujú dieťaťu primerané materiálne podmienky vo svojich domácnostiach. Táto

skutočnosť sama osebe nemôže byť vykladaná ako negatívum ani ako dôkaz nefunkčnosti rodičovskej
spolupráce. V súvislosti s tvrdením matky, že maloletá nevyjadrila preferenciu vo vzťahu k striedavej
starostlivosti uviedol, že správa kolízneho opatrovníka nezachytáva úplne skutočný postoj dieťaťa. Z
nahrávky rozhovoru s maloletou, ktorá je súčasťou súdneho spisu, jednoznačne vyplýva, že maloletá
chcela striedavú starostlivosť vyskúšať a konkrétne sa vyjadrila aj k forme jej realizácie. Pohovor s

maloletou pred súdom sa uskutočnil až po tom, čo mala možnosť striedavú starostlivosť vyskúšať,
a jeho účel nebol zisťovať preferenciu formy starostlivosti, čo by u takto mladého dieťaťa ani nebolo
správne. Pohovor slúžil na pochopenie potrieb dieťaťa, jeho citových väzieb k obom rodičom, emočnej
stability a obáv, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie, ktorá forma starostlivosti je v jeho najlepšom
záujme. Nestotožnil sa s tvrdením matky, že súd napriek takto zásadnej zmene režimu starostlivosti

nevykonal žiadne komplexné dokazovanie, ktoré by umožnilo riadne posúdiť, či sú splnené podmienky
pre zavedenie striedavej osobnej starostlivosti, pretože súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
vychádzal z rozsiahleho dokazovania realizovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 39P/127/2024, ktoré
prebieha už niekoľko mesiacov a v rámci ktorého boli vykonané viaceré dôkazy, vrátane výsluchovrodičov, kolízneho opatrovníka, predložených správ, komunikácie medzi rodičmi, ako aj praktického
výkonu skúšobnej striedavej starostlivosti. Súd tak mal k dispozícii konkrétne a aktuálne poznatky o
fungovaní striedavej starostlivosti v reálnych podmienkach, čo predstavuje najrelevantnejší dôkazný

podklad pre posúdenie jej vplyvu na maloletú. Tvrdenie matky, že súd nezisťoval stanovisko odborníkov,
je v rozpore s obsahom spisu. Kolízny opatrovník sa k veci opakovane vyjadroval a na poslednom
pojednávaní jednoznačne podporil zavedenie striedavej osobnej starostlivosti ako najvhodnejšieho
riešenia pre maloletú. Súd zároveň zohľadnil aj výpoveď maloletej, priebeh skúšobného obdobia, ako aj
komunikáciu medzi rodičmi, z ktorej vyplynula schopnosť zabezpečiť praktické fungovanie starostlivosti.

Počas celého konania neboli u maloletej preukázané žiadne psychické problémy, ktoré by odôvodňovali
potrebu zásahu detského psychológa. Poukázal na to, že po poslednom pojednávaní mu matka zaslala
kalendár s vyznačenými termínmi podľa vlastného uváženia, bez predchádzajúcej dohody a bez toho,
aby tieto termíny boli výsledkom spoločného konsenzu, pričom takýto postup predstavuje jednostranné
určovanie režimu styku, ktoré nerešpektuje zásadu rovnocennej rodičovskej participácie. Potvrdil, že
rodičia v minulosti využívali systém zasielania kalendára, avšak tento mechanizmus fungoval len vtedy,

keď bol výsledkom vzájomnej dohody a kompromisu. V danom prípade však matka nezaslala návrh
na diskusiu, ale už hotový rozvrh, ktorý prezentovala ako záväzný, pričom takýto postup nemožno
označiť za „ústretový“ ani za prejav spolupráce, ale za jednostranné určovanie podmienok, ktoré nemal
možnosť ovplyvniť. Ďalej poukázal na zásadný rozpor medzi postojom matky na pojednávaní a jej
následným konaním. Na samotnom pojednávaní sa matka striktne vyjadrila proti rozšíreniu styku,

pričom neprejavila žiadnu ochotu hľadať kompromisné riešenie. Až následne, zrejme po upozornení
svojím právnym zástupcom na dôsledky takéhoto postoja, mu zaslala návrh na rozšírenie styku, preto
tento krok nemožno vnímať ako spontánny prejav ústretovosti, ale ako účelovú reakciu na procesnú
situáciu, ktorá mala spätne vytvoriť obraz o jej ochote spolupracovať. Matka predmetné uznesenie ďalej
napáda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že súd prvej inštancie prekročil

rámec právomoci tým, že formou neodkladného opatrenia nariadil striedavú osobnú starostlivosť, hoci
podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky naliehavosti ani bezprostredného ohrozenia s čím
sa nestotožnil. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie bolo nariadené práve z dôvodu bezdôvodného a
jednostranného ukončenia skúšobnej striedavej starostlivosti zo strany matky, čím došlo k narušeniu
stabilného režimu maloletej, pričom takáto situácia predstavuje reálne ohrozenie najlepšieho záujmu

maloletej, keďže znamenala náhlu a neodôvodnenú zmenu výchovného prostredia. Práve ukončenie
tohto režimu zo strany matky bez objektívnych dôvodov vytvorilo stav, ktorý si vyžadoval okamžitú
intervenciu súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu oslabeniu väzieb medzi ním a dcérou. Neodkladné
opatrenie preto nebolo nariadené „len pre uľahčenie procesného postupu“ ani ako formálna úprava
pomerov, ale ako nevyhnutný zásah na ochranu kontinuity starostlivosti o maloletú. Súd vychádzal z

konkrétnychpoznatkovofungovanístriedavejstarostlivostipočasskúšobnéhoobdobia,ktoréprebiehalo
bez problémov a v prospech dieťaťa. Poprel tvrdenie matky, že výkon styku prebiehal bez problémov
a že absentovala naliehavosť, pretože po ukončení skúšobnej striedavej starostlivosti bol odkázaný
len na obmedzený styk, čo znamenalo zásadné zníženie jeho rodičovskej participácie. Takýto stav
nemožno považovať za stabilizovaný, ale za ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa, keďže maloletá

stratila každodenný kontakt s ním, na ktorý si už zvykla. Bol toho názoru, že súd pri rozhodovaní
neprekročil rámec právomoci, pretože neodkladné opatrenie podľa § 325 CSP a § 367 CMP je určené
na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa v situáciách, keď je jeho záujem bezprostredne
ohrozený. V danom prípade súd správne vyhodnotil, že náhle ukončenie striedavej starostlivosti matkou
bez dôvodu predstavuje práve takúto situáciu. Opatrenie preto neprejudikovalo konečné rozhodnutie vo

veci samej, ale zabezpečilo dočasnú úpravu pomerov v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Poukázal
na odborný komentár k § 367 CMP (LÖWY, Alexandra. § 367 [Neodkladné opatrenie vo veciach
osobnej starostlivosti o maloletého]. In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra,
TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s.
1120,marg.č.1.),vktoromjeuvedené,ženeodkladnéopatrenietohtodruhumáširokospektrálnyrozmer

a jeho využitie je dané aj pri riešení konfliktov medzi rodičmi, ak je potrebné dočasne upraviť pomery
– napríklad uložením povinnosti odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Účelom je efektívne zabrániť situáciám, keď by jeden rodič nemohol
realizovať kontakt s dieťaťom, pričom je zrejmé, že najmä u maloletých detí môže aj krátke odlúčenie
od rodiča vyvolať nežiaduce následky na ich vývoj. Práve takáto situácia nastala v prejednávanej

veci, a preto aplikácia § 367 CMP bola v danom prípade plne odôvodnená. Súd reagoval na reálne
ohrozenie kontinuity starostlivosti o maloletú, ktoré vzniklo jednostranným konaním matky. Opatrenie
nepredstavovalo svojvoľný zásah, ale nevyhnutný krok na zabezpečenie riadnej starostlivosti a ochrany
psychickej stability dieťaťa, čo je v súlade s účelom a výkladom komentovaného ustanovenia. Uviedol,že od vydania uznesenia o neodkladnom opatrení uplynuli už tri týždne, počas ktorých sa opakovane
realizuje striedavá osobná starostlivosť. Maloletú má u seba druhý týždeň a celé toto obdobie prebieha
bez akýchkoľvek problémov. Matka mu neavizovala žiadne ťažkosti, všetko je v poriadku z hľadiska

zdravotnej starostlivosti aj plnenia školských povinností. U maloletej nedošlo ani k zmene správania ani
k zhoršeniu prospechu, naopak je spokojná, šťastná a nevykazuje žiadne prejavy psychickej nepohody.
Opakovane sa s dcérou rozprával o tom, ako sa cíti, a maloletá sama spontánne uviedla, že nechce,
aby sa režim opäť menil. Tvrdil, že vyjadrila želanie tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi, čo je jasný
prejav jej potreby rovnováhy, istoty a lásky od oboch rodičov. Tento hlas dieťaťa nemožno ignorovať,

ide o autentické vyjadrenie jej vnútorného pocitu bezpečia a spokojnosti. Za tejto situácie by odklad
vykonateľnosti uznesenia znamenal pre maloletú už len chaos. V krátkom čase by sa opäť menil režim,
ktorý je pre ňu stabilný, zaužívaný, a v ktorom sa cíti maximálne spokojná. Takýto zásah by nechránil
jej záujem, ale naopak by jej uškodil, pretože by narušil kontinuitu prostredia, ktoré jej poskytuje pokoj,
istotu a rovnováhu vo vzťahu k obom rodičom. Dieťa, ktoré si už osvojilo nový režim a je v ňom šťastné,
by bolo vystavené opakovaným zmenám, ktoré by mohli negatívne zasiahnuť jeho emocionálnu stabilitu.

Navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky ako nedôvodné zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

10. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa do
právoplatného skončenia konania (vo veci samej) vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.
zn. 39P/127/2024 domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že

maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň počas roka od pondelka
od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. a v jeho
osobnej starostlivosti každý nepárny kalendárny týždeň počas roka od pondelka od 07:00 hod. do
nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a
prevzatia maloletej je bydlisko rodiča, u ktorého sa maloletá v danom čase nachádza.

11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako aj s
poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, a to do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej
na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 39P/127/2024, ktorým matke uložil povinnosť odovzdať

maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti
matky od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa do 07:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od pondelka nepárneho kalendárneho
týždňa od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. s tým,
že rodičia si budú maloletú preberať a odovzdávať v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.16. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže

súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie

a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením

neodkladného opatrenia.

19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd

v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné

opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.21. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho

súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

22. Obsahom spisu má odvolací súd za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/97/2020-112 zo dňa 26.03.2021, právoplatným

dňa 01.05.2021, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 350,- Eur mesačne vždy do 20-
teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a styk otca
s maloletou zostal neupravený.

Aktuálne prebieha na Mestskom súde Bratislava II konanie vo veci samej vedené pod sp. zn.
39P/127/2024 o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú a o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom sa otec domáha zverenia maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

23. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia i s
obsahomspisovéhomateriálusp.zn.39P/161/2025akoajsobsahomodvolaniamatkyavyjadreniaotca
a dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, a síce že v prejednávanej veci nebolo osvedčené,
že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej spôsobom navrhovaným otcom, t. j.
zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, v trvaní

do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39P/127/2024.
Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli
pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je riešenie otázky týkajúcej sa starostlivosti o maloletú,
resp. jej zmeny, pokiaľ na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej, v ktorom sa rieši o. i.

zmena formy starostlivosti o maloletú a v ktorom súd zisťuje skutočný stav veci na základe aktuálne
vykonávaného dokazovania. Neodkladné opatrenie súd vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí
byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o ochranu iných dôležitých
záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne,

a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd nemal za
osvedčené, že by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletej,
teda že by maloletá bola v akomkoľvek ohrození.
Ak otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentuje tým, že matka svojvoľne ukončila
striedavú osobnú starostlivosť realizovanú oboma rodičmi o maloletú, ktorá prebiehala od polovice mája

2025, resp. jej praktický výkon sa ustálil začiatkom júna 2025, až do 2,5 týždňa pred pojednávaním
konaným dňa 04.11.2025, odvolací súd uvádza, že takáto forma starostlivosti o maloletú prebiehala
na základe dohody rodičov, t. j. nebola výsledkom autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorý by bol
rozhodol na základe vykonaného dokazovania a za súčasného posúdenia najlepšieho záujmu maloletej.
V tvrdeniach rodičov maloletej na realizáciu a ukončenie takejto formy starostlivosti o maloletú sú

navyše prítomné výrazné rozpory, keď otec ju popisuje ako bezproblémovú a maloletej plne vyhovujúcu
a matka poukazuje na to, že dôvodom jej ukončenia bol predovšetkým záujem maloletej, ktorej
takáto starostlivosť spôsobovala zvýšenú psychickú záťaž prejavujúcu sa plačom, neistotou, úzkosťou
a verbalizovanou nepohodou. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia, v ktoromnie je priestor na podrobné vykonanie dokazovania, keďže súd rozhoduje v skrátenom konaní, tieto
rozporné tvrdenia rodičov ohľadne vplyvu striedavej osobnej starostlivosti na maloletú, postačujú na
vyslovenie záveru, že v súčasnosti potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno považovať

za osvedčenú.
Otec svoju argumentáciu v prospech nariadenia neodkladného opatrenia opiera aj o názor maloletej
zisťovaný v konaní vo veci samej (vedenom pod sp. zn. 39P/127/2024), z ktorého vyplynulo, že maloletá
má rada oboch svojich rodičov, rada u každého z nich trávi čas a má záujem tráviť rovnaký čas
s každým z nich, preto je striedavá osobná starostlivosť v jej najlepšom záujme, čo vyhodnotil aj súd

akolíznyopatrovník.Kuvedenémuodvolacísúduvádza,žerozhodnutieotom,čojevnajlepšomzáujme
maloletého dieťaťa, je v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram
predstávanázorovdieťaťaotom,čojepreňvhodné,resp.všeobecneprospešné,ačonaopaknie(Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010). Deti si často nedokážu uvedomiť
nevhodnosť, či dokonca riskantnosť svojich požiadaviek vzhľadom na to, že nie sú citovo, rozumovo
ani morálne natoľko vyspelé, aby zvládli posúdiť všetky budúce prekážky alebo negatíva žiadúceho

usporiadaniapomerovvočinemu.Okremtohojedieťazávisléoddospelýchamôžebyťkorumpovateľné,
vydierateľné, či programovateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017
z 09.08.2017 konštatoval, že: „nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez
ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom
posudzovaní jeho záujmov“ (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body

57-59). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd nemôže akékoľvek svoje rozhodnutie založiť výlučne na
názore a prianí maloletého dieťaťa, bez starostlivého a komplexného posudzovania jeho záujmov, ktoré
je zverené konaniu vo veci samej aktuálne prebiehajúcemu na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.
39P/127/2024, v ktorom sa koná aj o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.

24. Dôvody otcom uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom nemožnosti
trávenia pravidelného a významného času s maloletou, či bezdôvodnom zamedzovaní kontaktu
s maloletou zo strany matky otec v konaní neosvedčil a ostali tak v rovine nepreukázaných tvrdení.
Hoci otec uvádzal, že po ukončení skúšobnej striedavej starostlivosti bol odkázaný len na obmedzený
styk s maloletou, čo znamenalo zásadné zníženie jeho rodičovskej participácie, z tohto vyjadrenia

nemožnodospieťkzáveru,žebysajehostyksmaloletounerealizovalabolobydôvodnýmneodkladným
opatrením maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Opätovne odvolací súd
poukazuje na rozporné tvrdenia rodičov maloletej, keď otec tvrdí, že mu matka obmedzila kontakt
s maloletou, čo matka poprela s tým, že kontakt otca s maloletou sa realizuje na základe ich vzájomnej
dohody z júla 2025, rozšírenej dňa 04.11.2025 a otec sa s maloletou stretáva každý druhý víkend od

piatka do nedele a cez prázdniny.

25. Zákon nepredpokladá, že by súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať
dokazovanie tak, ako je ho nutné vykonať v konaní vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a v ňom
navrhovateľom tvrdených skutočností a na ich podporu k návrhu pripojených listín, prípadne dodatočne
do konania počas jeho priebehu predložených listín, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi daného neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava

(§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah
súdu. Ak navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčí skutočnosti dostatočne odôvodňujúce záver
o nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, nemožno tento nedostatok klásť na ťarchu súdu a jeho
následného rozhodnutia o zamietnutí návrhu.

26. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov maloletej. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov, keď má za to, že tu
nie je a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani nebola hrozba ujmy na právach maloletej, ktorú
by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Vychádzajúc

z osvedčeného stavu veci sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej
a dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania nestotožnil.27. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času
ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej,
a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť

nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadal otec. V danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by bolo nutné
v záujme maloletej okamžite zmeniť právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím stanovenú
úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie
zmeny právoplatných súdnych rozhodnutí, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie

odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu.

28. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby
uprednostnili záujem maloletého dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné
doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné
práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom

musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny
vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa
a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúceho konania na jeho psychiku. V záujme maloletého
dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali
brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu

lojalitykrodičomaovplyvňovanénegatívnymivzťahmimedzinimi.Vzáujmezdravéhovývinumaloletého
dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu
s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Každé dieťa má právo na
pokojné a konfliktami rodičov nezaťažené detstvo.

29. Odvolací súd poznamenáva, že v aktuálne prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie pod sp. zn.
39P/127/2024ozvýšenívýživnéhonamaloletúaozmeneúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletej súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne vo
veci samej. Rodičia sa môžu o zmene úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletej dohodnúť,
pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.

30. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého
dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
ako nedôvodný zamietol.

31. Keďže týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyprázdnil sa tým dôvod na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie tým,
že došlo k zamietnutiu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).