Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122203995
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122203995.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/XX,
E., zastúpenej Mgr. Monikou Lackovičovou, advokátkou so sídlom Drietoma 792, proti žalovanej: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, E., zastúpenej Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, so sídlom
E., G. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. decembra 2022, č. k. 4C/34/2022-64

takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í v napadnutej časti, t. j. vo výroku II. o trovách konania tak,
že žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že výrokom I. konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby. Výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalovanej, pretože k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku mimosúdnej dohody, ktorou sa podľa súdu prvej
inštancie žalobkyňa úspešne domohla toho, čo bolo predmetom konania. Rozhodnutie o trovách právne
posúdil podľa § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie
zmeniť a žalobkyni nepriznať nárok na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti uzatvárania
mimosúdnej dohody a ich časovú nadväznosť na podanie žaloby. Tieto okolnosti považovala za dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. Za zásadné v tomto smere žalovaná
považovala, že návrh mimosúdnej dohody zo strany žalobkyne bol žalovanej doručený 03.06.2022

s lehotou 7 dní na jeho akceptáciu. Pritom už 08.06.2022, teda v žalobkyňou stanovenej lehote, oznámila
právna zástupkyňa žalovanej právnej zástupkyni žalobkyne, že s návrhom súhlasí, čo potvrdila aj
mailom dňa 10.06.2022. Žalobu podanú po súhlase žalovanej s dohodou až dňa 14.06.2022, preto
považovala žalovaná za podanú neopodstatnene. Žalovaná v odvolaní ďalej poukázala aj na to, že vo
svojom súhlase s návrhom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (mail právnych
zástupkýň z 10.06.2022) zároveň uviedla nevyhnutnosť financovania výplaty prostredníctvom úveru,

v dôsledku čoho by sa dohoda podpisovala až po schválení úveru. V tej súvislosti súčasne žiadala
žalovaná žalobkyňu o stanovisko k tomuto návrhu, aby vedela, či má zmysel zisťovať podmienky
poskytnutia úveru. Na to mala právna zástupkyňa žalobkyne oznámiť mailom zo 14.06.2022 právnej
zástupkyni žalovanej, že jej klientka sa nevie vyjadriť, či má zmysel zisťovať podmienky poskytovania
úveru, a že dohodu môže žalovaná podpísať kedykoľvek do smrti p. B. (oprávnenej z vecného bremena
viaznuceho na spornej nehnuteľnosti – pozn. súdu). Ďalej tiež žalovaná poukázala na to, že úver začala

vybavovať bezprostredne po súhlase s návrhom žalobkyne, a to dňa 13.06.2022 a dňa 23.06.2022 sa
podpisovala zmluva o stavebnom medziúvere. Tiež považovala za významné, že vinkuláciu, ktorá bolaobsahom návrhu dohody zo strany žalobkyne, nie je reálne možné vybaviť v banke v lehote 7 dní, ktoré
žalobkyňa poskytla žalovanej na akceptáciu dohody, pretože len samotné schválenie procesu vinkulácie
bankou trvá dlhšie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala odvolanie za nedôvodné, rozhodnutie žiadala potvrdiť
a poukázala na opodstatnenosť podanej žaloby vzhľadom na priebeh mimosúdnych rokovaní pred
jej podaním. Poukázala na to, že už od 12.05.2021 deklarovala žalovanej, že nemá záujem zotrvať
v spoluvlastníctve, aktívne hľadala možnosti vyhovujúce aj žalovanej, ktoré by jej umožnili nezotrvať

v spoluvlastníctve a ponúkala podiel žalovanej dokonca za nižšiu cenu 38.000 € než podľa neskoršej
dohody 40.445 €. Naproti tomu žalovaná deklarovala, že nemá záujem na predaji nehnuteľnosti,
eventuálne bola ochotná vyplatiť žalobkyňu sumou 30.000 €, čo nedosahovalo požiadavku žalobkyne.
Žalobkyňa poukázala aj na pasivitu žalovanej, keď jej právna zástupkyňa ignorovala výzvu zo dňa
10.12.2021 s následným odôvodnením nahromadenia korešpondencie v dôsledku choroby, a napokon
poukázala aj na nesplnené sľuby zo strany žalovanej (nedoručenie kľúča po výmene zámkov,

nepredloženie úmrtného listu jednej z oprávnených z vecného bremena). Uvedené okolnosti považovala
žalobkyňa za prejav neochoty žalovanej dohodnúť sa na akomkoľvek variante s výnimkou predaja
podielu za nedôvodne nízku cenu 30.000 € a zdôraznila, že sa so žalovanou pokúšala bezvýsledne
dohodnúťod12.05.2021.Vďalšomobsahuvyjadreniažalovanáodôvodnila,prečonepovažujenastrane
žalovanej za danú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Osobitne sa vyjadrila, že lehotu 7 dní

na uzavretie zmluvy nemožno považovať za krátku, keďže žalovaná bola právne zastúpená. Mohla teda
podľa žalobkyne požiadať o predĺženie lehoty, alebo zaplatiť zálohu ako vážny prejav svojho záujmu.
Žalovaná však podľa žalobkyne neurobila žiaden relevantný úkon, z ktorého by bolo možné považovať
jej záujem za vážny (a to najmä v kontexte jej dovtedajšieho správania). Naopak, jej postoj bol podľa
žalobkyne neurčitý, keď si iba vyžiadala stanovisko, či sa jej oplatí vybavovať úver. Z toho žalobkyňa

pochopila, že sa jedná len o ďalšie obštrukcie, ktoré podľa žalobkyne robila žalovaná od počiatku len
preto, aby sa žalovaná nemusela so žalobkyňou dohodnúť. V tomto smere žalobkyňa zdôraznila, že
okolnosti prípadu neboli žalovanej známe prvýkrát z návrhu dohody, ale už od roku 12.05.2021.Preto nie
je podľa žalobkyne v žiadnom prípade možné považovať lehotu na uzavretie vopred jasne formulovanej
dohody za krátku, a to ani so zohľadnením vinkulácie, ktorú požadovala sama žalovaná už 22.06.2021.

4. Krajský súd ako súd odvolací rozhodol o odvolaní rozhodnutím zo dňa 28. septembra 2023 sp. zn.
17Co/29/2023-131, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnej zo strán
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že uzavretím mimosúdnej dohody
zadali dôvod pre späťvzatie žaloby a zastavenie konania obe strany sporu.

5. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd SR uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil pre jeho
nedostatočné odôvodnenie a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pre ktoré vyslovil viacero
záväzných právnych názorov. S odkazom na judikatúru citovanú najvyšším súdom tento zdôraznil, že
zásadne platí, že pokiaľ žalobca zoberie svoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný

uhradiť žalovanému trovy konania, iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky. Najvyšší súd ďalej uviedol, že v uznesení z 26. októbra 2023 sp. zn. 6Cdo/85/2023
konštatoval, že „kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,

pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Termín „zavinenia“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“ Obdobný záver prijal najvyšší súd aj v uznesení zo
4. decembra 2024 sp. zn. 8Cdo/12/2023, kde uviedol, že „zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu vznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto

ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Pojem „zavinenie“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“ Z ustálených záverov konštantnej judikatúry

teda vyplýva, že predpokladom pre právny záver konajúceho súdu o zavinení zastavenia konania pri
späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí
sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného
hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydanímsamotného meritórneho rozhodnutia. Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte
pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom
žalobcu(vyjadrenýmvžalobe)asvojímkonanímpotvrdíexistenciužalovanejpovinnostijejdobrovoľným

splnením (napr. Ústavný súd Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 2899/2010 z 8. marca 2011).

6. Odvolací súd opätovne preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 a násl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Pravidlá interpretácie citovaného ustanovenia vyčerpávajúco uviedol dovolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení. Možno ich zhrnúť tak, že pokiaľ žalobca zoberie svoj návrh späť, zastavenie

konania zavinil a je preto povinný uhradiť žalovanému trovy konania. Iba v prípade preukázania, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, je povinný trovy konania uhradiť
naopak žalovaný žalobcovi. Odvolací súd sa teda zameral na riešenie otázky, či až po podaní žaloby
došlozostranyžalovanejktakémusprávaniu,ktorébyodôvodňovalospäťvzatiežaloby,tedačižalovaná
až po podaní žaloby splnila požiadavky žaloby.

9. Z hľadiska skutkových východísk podstatných pre rozhodnutie je nesporné, že strany sporu boli
podielovými spoluvlastníčkami domovej nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom práva doživotného
užívania tretej osoby, ktoré nebolo v tejto nehnuteľnosti fakticky realizované, hoci táto oprávnená osoba
žila (na rozdiel od ďalšej takejto osoby, v prospech ktorej zápis totožného vecného bremena ostal
zapísaný aj po jej smrti). Podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo napokon zrušené a vyporiadané

dohodou strán sporu, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti stala žalovaná, ktorá
žalobkyni vyplatila ako náhradu sumu 40.445 €. Z obsahu spisu je v podstatných bodoch zrejmý vývoj
predzmluvných rokovaní strán sporu, pri ktorých za obe strany sporu konali ich právne zástupkyne.
Chronologicky mal tento priebeh: Dňa 12.05.2021 urobila žalobkyňa voči žalovanej písomnú ponuku
na uplatnenie predkupného práva s oznámenou požadovanou cenou 38.000 €. Alternatívne navrhovala

spoločný predaj. Odpoveďou z 22.06.2021 súhlasila žalovaná s kúpou podielu žalobkyne, ale za
cenu 30.000 € s jej zaplatením formou vinkulácie. Alternatívne súhlasila s predajom tretej osobe. Dňa
14.07.2021 žalobkyňa odmietla predaj za 30.000 € a iniciovala stretnutie. Po jeho uskutočnení sa
v ďalšej korešpondencii riešila najmä otázka výdavkov strán sporu na spoločnú nehnuteľnosť a náhrada
polovice týchto výdavkov druhým spoluvlastníkom. Dňa 03.09.2021 žalovaná oznámila žalobkyni,

že o predaj tretej osobe záujem nemá, pretože chce rešpektovať vecné bremeno zriadené matkou
strán sporu. V reakcii na to žalobkyňa dňa 10.12.2021 navrhuje realizovať predaj tretej osobe tak,
že z výťažku predaja sa časť poskytne v prospech oprávnenej z vecného bremena na financovanie
jej pobytu v zariadení sociálnej starostlivosti. Dňa 03.06.2022 je žalovanej doručený od právnej
zástupkyne žalobkyne návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorým

žalobkyňa ponúka žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel za cenu 40.445 € určenú podľa priloženého
znaleckého posudku. K návrhu žalobkyňa pripojila konečnú podobu dohody s vynechaným priestorom
(.............) pre časť rodného čísla žalovanej, názov banky a číslo účtu, na ktorom bude v prospech
žalobkyne vinkulovaná náhrada, ďalej pre dátumy a podpisy zmluvných strán. V prípade akceptácie
žiada žalobkyňa doplniť chýbajúce údaje a dohodu s osvedčeným podpisom žalovanej zaslať v troch

vyhotoveniach späť právnej zástupkyni žalobkyne s tým, že na podpis predloženej dohody ponecháva
žalovanej 7 dní, po uplynutí ktorých sa obráti so žalobou na súd. Následne dňa 10.06.2022 právna
zástupkyňa žalovanej oznamuje právnej zástupkyni žalobkyne mailom, že potvrdzuje súhlas žalovanej
s návrhom dohody daný dňa 08.06.2022 telefonicky. Výslovne súhlasí s navrhovanou sumou s tým,
že jej časť bude musieť žalovaná zabezpečiť z úveru. V závislosti od vybavenia úveru poskytne

následne informácie k potrebnej úprave platobných podmienok v dohode. V tomto oznámení je ďalej
uvedené, že dohoda by sa podpisovala až po schválení úveru a oznámenie v závere obsahuje žiadosť
o stanovisko žalobkyne k takémuto návrhu žalovanej, aby táto vedela či má zmysel zisťovať podmienky
poskytnutia úveru. Na to je dňa 14.06.2022 podaná právnou zástupkyňou žalobkyne žaloba o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s návrhom rozhodnutia identickým s už odsúhlasenou

dohodou. Rovnako 14.06.2022 oznamuje právna zástupkyňa žalobkyne právnej zástupkyni žalovanej,
že jej klientka sa nevie vyjadriť, či má zmysel zisťovať podmienky poskytovania úveru a uvádza aj to,
že dohodu môže žalovaná podpísať kedykoľvek do smrti tretej osoby oprávnenej z vecného bremena
s tým, že potom sa suma náhrady zvýši o 25.000 €. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že dňa 23.06.2022uzavrela žalovaná zmluvu o stavebnom medziúvere s H. na sumu 22.500 €, ktorá jej bola poukázaná na
účetdňa28.06.2022,aktoráajbolapodľadohodypoužitánafinancovanienáhradyvyplatenejžalobkyni.
K podpisu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva došlo dňa 18.08.2022, k zápisu

práv podľa nej do KN dňa 20.10.2022.

10. Pri nastolenej otázke, či žalovaná až po podaní žaloby splnila požiadavky žaloby je významný
predmet sporu. Dohoda o takej veci, akou je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie
je spravidla vecou okamžiku. Proces jej vzniku nespočíva len v okamžiku podpisu (uzavretia) dohody,

resp. v okamžiku nadobudnutia jej vecnoprávnych účinkov. Je to proces, a to zvlášť pri nehnuteľnostiach,
vyžadujúci dlhší časový priestor, ktorý od prvotne prezentovanej zhody strán o obsahu takejto dohody
spravidla vyžaduje aj zabezpečenie financovania, prípravu a podpis zmluvnej dokumentácie a napokon
administratívne konanie o zápise do katastra nehnuteľností. Z priebehu predsporových jednaní strán
sporu je zrejmé, že o ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu mala primárne záujem žalobkyňa. Hoci
jej iniciatíva v tomto smere skutočne trvala viac ako rok pred podaním žaloby, bol návrh dohody

doručenej žalovanej dňa 03.06.2022 prvý, v ktorom žalobkyňa žalovanej predostrela aj samotné znenie
navrhovanej dohody. Na tento návrh žalovaná reagovala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
do 5 dní telefonicky a na siedmy deň písomne. S návrhom prakticky bez výhrad súhlasila, informovala
len o potrebe financovania časti náhrady z úveru s tým, že dohodu po vybavení úveru podpíše.
Tomuto aj následne v krátkom časovom horizonte dostála, keď už 23.06.2022 uzavrela úverovú zmluvu

a 28.06.2022 úver čerpala. Jednalo sa o typický časový priebeh udalostí spojených s uzatváraním
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako bol vo všeobecnosti popísaný vyššie.
K vybaveniu takejto veci skutočne spravidla nedochádza v horizonte dní. Pokiaľ teda žalobkyňa určila
žalovanej lehotu 7 dní na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, s
ktorej textom sa mohla žalovaná oboznámiť prvý krát v deň doručenia 03.06.2022, nebolo s ohľadom na

obvyklý časový priebeh uzatvárania tohto typu dohôd dôvodné očakávať, aby v danej lehote, resp. ani
do podania žaloby dňa 14.06.2022 urobila žalovaná viac, ako to, že vyjadrila prostredníctvom právnej
zástupkyne bezpodmienečný súhlas s dohodou a informovala o potrebe zabezpečenia financovania
výplaty z úveru. V tak krátkom čase, aký uplynul od doručenia návrhu dohody (03.06.2022) do podania
žaloby (14.06.2022) nemožno za splnenie požiadavky žaloby považovať v zásade viac, než vyjadrenie

bezpodmienečného súhlasu s navrhovanou dohodou s uvedením informácie o potrebe zabezpečenia
financií z úveru. Vzhľadom na uvedené špecifiká nemožno podľa odvolacieho súdu v tejto veci prijať
záver, že žalovaná splnila požiadavky žaloby až potom, ako bola žaloba podaná. Žalovaná pred
podaním žaloby a v lehote určenej žalobkyňou jednoznačne vyjadrila, že s jej požiadavkou súhlasí.
Pokiaľ žalobkyňa vzápätí na to (o štyri dni) podala žalobu, prakticky tým znemožnila, aby žalovaná

pred podaním žaloby urobila viac pre naplnenie požiadaviek žaloby. Okolnosť, že k zavŕšeniu celého
procesu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou došlo až po podaní žaloby
nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ale je dôsledkom toho, že žalobkyňa napriek jednoznačnému
súhlasu žalovanej s navrhovanou dohodou podala žalobu v tak krátkom čase po oznámení súhlasu,
ktorý dovŕšenie uvedeného procesu pred podaním žaloby prakticky vylučoval.

11. Vzhľadom na uvedené tu podľa odvolacieho súdu nebolo po podaní žaloby také konanie ktoré
by bolo možné pričítať žalovanej ako konanie majúce za následok nevyhnutnosť späťvzatia žaloby.
Pokiaľ žalobkyňa argumentuje obštrukčným správaním žalovanej pri dojednávaní dohody o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva, ktoré by malo odôvodňovať nedôveru vo vyjadrený súhlas žalovanej,

z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná nedostála svojmu súhlasu s nejakým predchádzajúcim
návrhom textu dohody, pretože návrh doručený zo strany žalobkyne žalovanej dňa 03.06.2022 bol
prvým takýmto návrhom. Samotný nesúhlas s podmienkami, za akých malo dôjsť k ukončeniu
spoluvlastníckeho vzťahu nemožno bez ďalšieho považovať za obštrukciu, ale súčasť vyjednávacej
taktiky. Čo sa týka poukazu žalobkyne na právne zastúpenie žalovanej a z toho dovodzovanú

dostatočnosť 7 dňovej lehoty na uzavretie dohody, nie je tento pohľad správny. Naopak, v takom prípade
sa s návrhom dohody musela žalovaná oboznámiť nielen ona sama, ale aj jej právna zástupkyňa.
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na možnosť zloženia zálohy žalovanou, takáto požiadavka zo strany
žalobkyne ako spôsob zabráneniu žalobe vznesená nebola. Žalovaná mohla dôvodne predpokladať, že
pokiaľ vyjadrí bezpodmienečný súhlas s návrhom dohody a informuje žalobkyňu o potrebe vybavenia

úveru, nebude ďalším krokom žalobkyne podanie žaloby. Nie je pravdou, že žalovaná neurobila žiaden
relevantný úkon, z ktorého by bolo možné považovať jej záujem za vážny. Ako bolo uvedené, bol súhlas
s navrhovanou dohodou prvou akceptáciou sumy navrhovanej žalobkyňou a sama žalobkyňa uvádza,
že v rámci dovtedajších jednaní žalovaná nijako nemodifikovala svoju ochotu k výplate 30.000 €. Takýtopostoj rozhodne nebolo dôvodné považovať za neurčitý. Naopak jednalo sa o jednoznačný, dovtedy
neprezentovanýsúhlas. Žalovanáodžalobkynenežiadalastanovisko,čisajejoplatívybavovaťúver,ale
oznámila jej, že vzhľadom na potrebu financovania z úveru by sa dohoda podpisovala až po schválení

úveru a k tejto okolnosti žiadala, aby sa žalobkyňa vyjadrila. Financovanie nehnuteľností úverom je
natoľko štandardný postup, že považovať ho bez ďalšieho za obštrukciu nie je namieste. Napokon aj
ďalší vývoj udalostí potrebu úveru preukázal. Rovnako neobstojí argument žalobkyne o dostatočnosti 7
dňovej lehoty založený na tom, že okolnosti prípadu boli žalovanej známe už od 12.05.2021. Ukončenie
spoluvlastníckeho vzťahu bolo skutočne viac ako rok témou medzi stranami sporu, a to nie vždy

rovnako intenzívne. Ako však bolo uvedené, návrh doručený žalovanej dňa 03.06.2022 bol prvým
návrhom obsahujúcim aj text samotnej dohody a významná je z hľadiska poskytnutého času aj potreba
financovania výplaty z úveru. Na strane žalobkyne súčasne neboli okolnosti, pre ktoré by bola nútená
podať žalobu v určitom čase, ako napríklad premlčanie, a poskytovať preto žalovanej mimoriadne krátku
lehotu na akceptáciu dohody s hodnotou plnenia viac ako 40.000 € bolo neprimerané.

12. Keďže žalovaná súhlasila s dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ešte pred
podaním žaloby a žalobkyňa nevytvorila do podania žaloby dostatočný časový priestor na zavŕšenie
jednoznačne odsúhlasenej dohody, nemožno na strane žalovanej konštatovať také konanie po podaní
žaloby, ktoré by bolo možné pričítať žalovanej ako konanie majúce za následok nevyhnutnosť späťvzatia
žaloby. Odvolanie žalovanej bolo preto dôvodné a odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil.

Žalovanej, ktorej by podľa § 256 ods. 1 CSP patrila voči žalobkyni náhrada trov prvoinštančného konania
odvolacísúdtútonáhradunepriznal,pretožezjejodvolaciehonávrhuvyplýva,žetútonáhraduvyslovene
nežiada.

13. Žalovaná vo svojom odvolaní právne kvalifikuje ňou uvádzané okolnosti uzatvárania mimosúdnej

dohody ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Keďže súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciu veci prezentovanou stranou sporu, odvolací súd ustanovenie § 257 CSP neaplikoval,
pretože okolnosti uzatvárania mimosúdnej dohody boli okolnosťami, ktoré boli relevantné priamo pre
aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP a posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle vyššie
uvedeného.

14. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť nanovo o trovách odvolacieho
konania ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Odvolací súd rozhodol s odkazom
na doktrinálny výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa

ktorého... „odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku na
náhradutrovodvolaciehokonania,atovrátanenárokunanáhradutrovdovolaciehokonania.Tentonárok
bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“).

15. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania ako aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 396 ods. 2 CSP, § 453 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Za východisko rozhodnutia považoval úspech strán vo veci.
Nie teda úspech v jednotlivých fázach konania, čo by v zmysle citovaného komentára ani neprichádzalo
do úvahy, ale úspech vo výsledku sporu. V odvolacom konaní bola žalovaná napokon plne úspešná
a patrí jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako aj dovolacieho konania v plnom rozsahu

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.