Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39T/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723010675
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1723010675.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného N. Š., stíhaného

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom 11. novembra 2025 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona sa zrušuje:

celý výrok o vine trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok z 11. augusta 2023, sp. zn. 0T/95/2023,

právoplatný a vykonateľný 11. augusta 2023, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v
uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Pri viazanosti skutkovými zisteniami uvedenými v zrušenom trestnom rozkaze:

O b ž a l o v a n ý : N. Š., N.. XX. H. XXXX M. X., C. A. Č. A. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1/ 28. júna 2023 o 17.15 hodine viedol v Pezinku po Okružnej ulici osobné motorové vozidlo značky
Ford Mondeo evidenčného čísla A.-XXXFR aj napriek tomu, že rozhodnutím Oddelenia bezpečnosti
cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
PolicajnéhozboruvPezinkučíslokonaniaORPZ-PK-OD12-94/2023-Pz24.mája2023,ktorénadobudlo
právoplatnosť 19. júna 2023, mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, pričom doba výkonu tejto sankcie ešte v čase spáchania

posudzovaného skutku neuplynula,

2/ dňa 09.08.2023 v čase približne o 09:55 hod. v obci Pezinok na ulici Senecká smerom na ulicu
Dobšinského viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Ford Mondeo Sedan, modrej metalízy, EČV: A.
aj napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Pezinok, Oddelením
bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií vydaným dňa 24.05.2023 pod spisovou značkou
ORPZ-PK-ODI2-94/2023-P, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2023 a vykonateľnosť dňa

04.07.2023, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 24 mesiacov, a
to od 19.06.2023 do 19.06.2025, a taktiež mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu
Pezinok, Oddelením bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií vydaným dňa 19.07.2023
pod spisovou značkou ORPZ-PK-ODI2-146/2023-P, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2023 a
vykonateľnosť dňa 03.08.2023, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní
30 mesiacov, a to od 19.07.2023 do 19.01.2026,

t e d av bodoch 1/,2 / maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona
v znení účinnom ku dňu spáchania skutku.

Za to mu súd ukladá

Podľa§348ods.1Trestnéhozákonaspoužitím,§36písm.l/Trestnéhozákona,§37písm.m/Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 3 Trestného zákona, spoločný trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 3 Trestného zákona, spoločný trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Pezinok podala na tunajší súd dňa 22. novembra 2023 obžalobu číslo Pv
412/23/1107-5 (ďalej len „obžaloba“) na N. Š. a (ďalej len „obžalovaný“) pre skutok uvedený v bode 1/

výroku o vine tohto rozsudku, ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor,
preto súd vo veci na podklade obžaloby nariadil hlavné pojednávanie.

Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol podanú obžalobu, samosudca poučil
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por.,
pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne samosudca položil obžalovanému otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal:

"áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že dokazovanie
súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade
škody alebo ochrannom opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie podľa
§ 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov: č.l. 19-20 - správa o výsledku objasňovania
priestupku; č.l. 23-25 - uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 20. septembra 2023, ČVS: ORP-314/PE-
PK-2023-oznámenéobvinenémudňa27.septembra2023;č.l.26-31-zápisnicaovýsluchuobvineného
zo dňa 24. októbra 2023; č.l. 78 - odpis registra trestov; č.l. 86-105 - odpoveď na lustráciu v Centrálnej

evidencii správnych deliktov a priestupkov; č.l. 154 záverečná správa o výsledku IPŠ; spis Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 46T/2/2023; spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 0T/95/2023.

K dokazovaniu

Obžalovaný je všeobecným recidivistom, pretože bol v minulosti 4 krát súdne trestaný, je špeciálnym
recidivistom vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného
zákona, za ktorý bol v minulosti odsúdený 2 krát, pričom súdy na neho v minulosti pôsobili ukladaním
podmienečného trestu odňatia slobody a trestami povinnej práce. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 3T/47/2021 zo dňa 25. novembra 2021 bol obžalovanému uložený podmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov s probačným dohľadom a skúšobnou dobou vtrvaní 3 roky, do 26. novembra 2024. Trestným rozkaz Okresného súdu Pezinok z 13. júna 2023, sp.
zn. 46T/2/2023 bol obžalovanému doručený dňa 24. júla 2023. Naposledy bol obžalovaný trestným
rozkazom Okresného súdu Pezinok z 11. augusta 2023, sp. zn. 0T/95/2023 uznaný vinným zo

spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,
pre skutok uvedený v bode 2/ výroku o vine tohto rozsudku, za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce
vo výmere 140 hodín a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky.
Obvinenie pre skutok uvedený v bode 2/ výroku o vine tohto rozsudku bolo obžalovanému vznesené
uznesením zo dňa 9. augusta 2023, ktoré mu bolo oznámené dňa 9. augusta 2023. Obvinenie pre skutok

uvedený v bode 1/ výroku o vine tohto rozsudku bolo obžalovanému vznesené uznesením zo dňa 20.
septembra 2023, ktoré mu bolo oznámené dňa 27. septembra 2023. Obžalovaný sa v minulosti 17 krát
dopustil priestupku. Probačný a mediačný úradník v záverečnej správe o výsledku IPŠ zo dňa 22.
októbra 2025 oznámil súdu, že u obžalovaného neboli preverené materiálno - technické podmienky na
výkon trestu domáceho väzenia a podmienky na uloženie tohto trestu nie sú splnené

K výroku o vine k právnej kvalifikácií

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine

o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším

rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov l a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje

ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia

súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Keďže obžalovaný uznal svoju vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, bolo zrejmé, že v bode 1/ výroku
o vine rozsudku maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú

sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Súd z vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že skutok uvedený v bode 1/ výroku o vine rozsudku a skutok uvedený vo výroku o vine trestného
rozkazu Okresného súdu Pezinok z 11. augusta 2023, sp. zn. 0T/95/2023 (skutok v bode 2/ výroku o vine
rozsudku) spája objektívna súvislosť v čase (krátky časový odstup), v spôsobe ich páchania (rovnaký
modus operandi) a v rovnakom predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer

obžalovaného spáchať trestný čin. Z týchto dôvodov niet pochybností o tom, že v oboch skutkoch ide o
jeden trestný čin pokračovací tak, ako to má na mysli § 122 odsek 10 Trestného zákona. Pri viazanosti
skutkovými zisteniami uvedenými v zrušenom trestnom rozkaze súd dospel k záveru, že i v bode 2/
výroku o vine rozsudku obžalovaný maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával
činnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutieštátnehoorgánuozákazečinnosti.Konanieobžalovanéhosúd

zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne
kvalifikoval skutky obžalovaného ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Súd v rámci posudzovania kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona nezistil žiadnu
skutočnosť, pre ktorú by konkrétny stupeň závažnosti stíhaného činu bol nepatrný. Ak by tomu tak
bolo, resp. ak by o konkrétnom stupni závažnosti činu mal súd pochybnosti, nebol by prijal vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ale vykonal by v celom rozsahudokazovanie čo do otázky viny, teda aj vo vzťahu k materiálnej stránke stíhaného činu. V danom prípade
sastíhanýprečin žiadnouskutočnosťouspadajúcoupodkritériavzmysle§10odsek2Trestnéhozákona
z hľadiska závažnosti nevymyká obdobným činom rovnakej právnej kvalifikácie.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje

záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Už vyššie v texte rozsudku bolo zdôvodnené, prečo ide o jeden pokračovací prečin marenia výkonu
úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákona.Zatentoprečin jemožnépáchateľa
potrestať trestom odňatia slobody až na dva roky.

Tunajší súd najskôr postupom podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušil vo výroku o vine, výroku o
treste, ako aj vo výrokoch nadväzujúcich na výrok o vine trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok z 11.
augusta 2023, sp. zn. 0T/95/2023, právoplatný a vykonateľný 11. augusta 2023. Obžalovanému pritom
bolo treba ukladať spoločný trest vo vzťahu k jeho odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu

Pezinok z 11. augusta 2023, sp. zn. 0T/95/2023, ktorým bol obžalovaný už skôr odsúdený za čiastkový
útok toho istého pokračovacieho trestného činu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež

obligatórne (povinne) prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd bol viazaný ustanovením § 41 ods. 3 Tr. zák., v zmysle
ktorého spoločný trest nesmel byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených zásad a dospel k záveru,
že u obžalovaného recidivistu, ktorý sa trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, splní účel trestu jedine nepodmienečný trest odňatia slobody, spolu s

trestom zákaz činnosti a takáto kombinácia trestov dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí
podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal

ajehospáchanieúprimneoľutoval(§36písmenol/Trestnéhozákona).Priznaniupoľahčujúcejokolnosti,
že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona), bránila
skutočnosť, že trestný čin spáchal v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo
veci Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/47/2021, ktoré odsúdenie súd zároveň viedlo k zisteniu
jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona).

Vrámcitrestnejsadzbystanovenej§348 ods.1Trestnéhozákona prichádzaloprivyrovnanom pomere
poľahčujúcich a priťažujúcu okolností do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody až na dva roky. Súd
s prihliadnutím na osobu obžalovaného a na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace dostatočne splní účel trestu, jeho preventívnu

aj represívnu funkciu.

Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin, preto ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin ako vodič motorového vozidla, uložil mu súd i
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu. V rámci trestnej sadzby stanovenej
v § 61 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy potrestanie obžalovaného zákazom činnosti na
jeden rok až desať rokov, avšak trest nesmel byť miernejší než trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky. Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici
takto určeného rozpätia vo výmere 5 rokov, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna i preventívna.

To súd dôvody pre ktoré súd rozhodol tak je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresnom súde Pezinok , rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Včas podané

odvolanie má odkladný účinok.