Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 17, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208666
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124208666.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., zastúpená: AKPK s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému:
D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, G., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava,
o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2024 domáhala rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť:

- upustiť od neoprávnených zásahov do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti tak, že sa zdrží
rozširovanianepravdivýchtvrdeníotom,ževidelžalobkyňuvychádzaťzlesasmladýmelektrikárom,ako
sa zdrží aj šírenia akýchkoľvek vyjadrení o súkromí žalobkyne evokujúcich neveru a/alebo promiskuitné
správanie sa žalobkyne,
- zaslať žalobkyni list k rukám jej právneho zástupcu v tomto konaní nasledovného znenia:
„Dolupodpísaný D. E., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G., sa týmto
ospravedlňujem A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., za to, že som o nej

šíril nepravdivé tvrdenia, že som ju videl vychádzať z lesa s mladým elektrikárom, s ktorým sa držala za
ruku, a že pozývala na kávu robotníkov, čo mala byť zámienka na vzájomné zbližovanie sa, čím som o
nej vytváral negatívny obraz ako o promiskuitnej žene a znižoval jej vážnosť a dôstojnosť v susedskej
komunite.“
- zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že spolu s manželom H. B., ktorý je občanom Holandského

kráľovstva, žili dlhodobo v zahraničí. Po návrate na Slovensko hľadali priestor na stavbu víkendového
rekreačného domu. V roku 2014 kúpili spolu pozemok v prostredí Štiavnických vrchov, v rekreačnej
oblasti F.. Na pozemku postavili víkendový dom. Pri využívaní domu začal ich sused, p. I. J., vytvárať
konflikty. P. J. manželom B. vulgárne nadával („Zajebem Ťa, Ty kurva vyjebaná, Ty piča! Rozjebem
Ti hlavu!“, manžela žalobkyne p. J. volá „holandský kokot“ a podobne), v čase ich neprítomnosti im
vstupoval na pozemok, fotil si ich, nahrával na video, nepretržite púšťal hlasnú hudbu a ohováral v
susedskej komunite.

Správanie p. J. dosiahlo takú intenzitu, že dňa 25.7.2022 podali na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu
na ochranu osobnosti voči p. J.. Jedným zo zásahov do práva na ochranu osobnosti, proti ktorému sa
bránili Žalobou, bolo ohováranie p. J. v tom smere, že žalobkyňa je svojmu manželovi údajne neverná, v
lese sa stýka s mladými elektrikármi, s ktorými sa po rekreačnej oblasti vodí držiac sa za ruku a podobne.Ďalej sa medzi susedmi šírili nepravdivé tvrdenia aj o tom, že žalobkyňa je mimoriadne promiskuitná,
pretože vraj každého pracovníka na stavbe víkendového domu volala na kávu do interiéru domu, čo
mala byť zámienka na intímne zbližovanie sa.

Počas dokazovania v konaní na OS Žiar nad Hronom, bol dňa 24.11.2023 ako svedok vypočutý aj p. D.
E. – žalovaný. Bol dotazovaný aj na ohováranie žalobkyne p. J. vo veci jej údajnej nevery. Žalobkyňa
mala za to, že difamačné vyjadrenia o jej údajnom promiskuitnom správaní šíri medzi susedmi p. J.. Na
pojednávaní dňa 24.11.2023 sa však p. E. priznal k tomu, že tieto vyjadrenia medzi susedmi šíril on. H. E.
uviedol, že to bol on kto údajne videl žalobkyňu, ako „ide z lesa a drží sa za ručičku s mladým chlapcom“.

Následne spresnil, že tým mladým chlapom mal byť elektrikár, ktorý vykonával práce na víkendovom
dome a aj tam prespával. H. E. údajne vedel tohto mladého elektrikára identifikovať na základe toho,
že sa s daným elektrikárom rozprával počas práce na víkendovom dome, a to o živote, o tom, že je
elektrikár rozvedený a podobne.
Z pojednávania dňa 24.11.2023 teda vyplynulo, že difamačné vyjadrenia o nevere žalobkyne nešíri p.
J., ale p. E., ktorý sa k tomu vyslovene sám priznal. Ods. 11.2. Rozsudku, kde súd prvej inštancie

sumarizuje svedeckú výpoveď p. E., a zároveň aj ods. 31 Rozsudku, kde súd prvej inštancie z
dokazovania abstrahuje skutkové zistenia.
Tvrdenia p. E. na pojednávaní dňa 24.11.2023 o tom, že žalobkyňu videl ísť z lesa s mladým elektrikárom
držiac sa za ručičky, ako aj ostatné súvisiace výroky vzbudzujúce dojem o nevere alebo promiskuitnom
správaní žalobkyne, sú absolútne nepravdivé a rozporuje ich. Napriek tomu, že žalovaný p. E. nemohol

nikdy vidieť, ako ide žalobkyňa z lesa „s mladým elektrikárom držiac sa za ručičky“, pretože sa to nikdy
nestalo., p. E. tieto klamstvá o žalobkyni šíril nielen medzi susedmi, ale dokonca dňa 24.11.2023 aj
nepravdivo vypovedal pred súdom v pozícii svedka (nie je pritom podstatné, či zo strany p. E. išlo o
spôsob „pomoci“ žalovanému p. J., aby časť konania, za ktoré bol p. J. žalovaný, na seba vzal p. E.).
Za účelom preukázania nepravdivosti vyššie uvedených vyjadrení p. E. žalobkyňa oslovila daného

„mladého elektrikára“, s ktorým ju údajne videl p. E. vychádzať z lesa a držať sa za „ručičku“. Jedná
sa o pána I. K., ktorý v roku 2015 a 2016 ako jediný elektrikár vykonával elektroinštalačné práce
na víkendovom dome počas jeho výstavby. Kontaktovala ho so žiadosťou o vyjadrenie k tvrdeniam
žalovaného p. E., ktoré zazneli na pojednávaní dňa 24.11.2023. H. K. spísal dňa 24.6.2024 Čestné
vyhlásenie, kde popisuje celú situáciu s p. E., a kde o.i. konštatuje nasledovné:

- „v období rokov 2015 a 2016 som bol jediný elektrikár, ktorý vykonával práce na zrubovom dome a
pozemku manželov B., dom sa vtedy staval (všetky elektroinštalačné práce na dome a pozemku som
vykonával ja);
- v tomto období počas výkonu prác som sa niekoľkokrát rozprával so susedom manželov B., p. D. E.;
- najmä ale čestne vyhlasujem, že môj vzťah s pani B. bol vždy čisto pracovný, ktorý sa postupom

času zmenil na trochu priateľskejší pre príjemnú povahu manželov B.. Nikdy sa nestalo, že by som šiel
osamote s p. B. do lesa (za akýmkoľvek účelom, napríklad na hríby), nikdy sme sa nedržali za ruky,
neobjímali, nedržal som ju okolo pása, nikdy sme sa nepobozkali a ani intímne nestýkali.
-absolútnevylučujem,žebymedzimnouap.B.kedykoľvekprebeholakýkoľvekfyzickýaleboajverbálny
kontakt (flirtovanie) nad rámec bežnej socializácie.

- vyjadrenia o tom, že nás p. E., alebo aj hocikto iný, videl spolu ísť do lesa či z lesa, objímať sa, držať
za ruky, alebo mať akýkoľvek iný druh intímneho kontaktu, sú absurdnými klamstvami.“
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že keď p. E. tvrdí, že žalobkyňu videl vychádzať z lesa
s mladým elektrikárom držiac sa za ruku, uvádza vyslovene nepravdivé skutočnosti. Rovnako tak sú
nepravdivé aj všetky ostatné výroky p. E. vykresľujúce žalobkyňu ako nevernú či promiskuitnú osobu.

Žalovaný svojimi nepravdivými vyjadreniami hrubo zasahuje do práva žalobkyne na ochranu jej
osobnosti, znižuje jej vážnosť, česť a dôstojnosť v susedskej komunite. Správanie p. E. spolu s p.
J. dosiahlo takú intenzitu, že víkendový dom v auguste 2024 predala. Každá návšteva lokality jej
spôsobovala výlučne negatívne emócie z dôvodu správania sa žalovaného p. E. a aj suseda p. J..
Do rekreačných nehnuteľností sa chodí oddychovať, nie tam zažívať nadávky, urážky, psychický tlak

a ohováranie. Ak žalobkyňa predala vysnívaný víkendový dom v nádhernom prostredí, je zrejmé, že
intenzita zásahov aj zo strany p. E. bola skutočne mimoriadne vysoká a neznesiteľná.
Správanie p. E. (spolu s p. J.) tiež zapríčinilo rozvrat jej vzťahu s manželom. Manžel žalobkyne sa na
území Slovenskej republiky prestal cítiť komfortne. Je pre neho nepochopiteľné, ako si p. E. môže dovoliť
bez akýchkoľvek následkov urážať žalobkyňu tvrdeniami o jej nevere a promiskuitnom správaní. Nútený

predaj vysnívaného víkendového domu bol pre manžela žalobkyne pomyselnou poslednou kvapkou.
Manžel žalobkyne chcel za všetkým zlým, čo na Slovensku zažil, urobiť hrubú čiaru a opustiť územie
Slovenskej republiky. Ona naopak, nechcela opustiť Slovenskú republiku, ale aj prostredníctvom tejto
žaloby chcela dosiahnuť aspoň nejakú mieru satisfakcie voči p. E.. Manžel však rezignoval, psychickyzlomený sa v mesiaci september odsťahoval späť do Holandska. Aktuálne žijú oddelene. Správanie
žalovaného tak preukázateľne malo zásadne negatívny dopad aj osobný život a súkromie žalobkyne.
V zmysle judikatúry platí, že verejné vyhlásenie o nevere jedného z manželov s označením osoby, s

ktorou sa mal manžel nevery dopustiť, je zásahom do osobnosti označenej osoby. Ak je takéto verejné
vyhlásenie o nevere zásahom do osobnosti osoby, s ktorom sa mal jeden z manželov nevery dopustiť,
potom je nesporné, že je aj zásahom do osobnosti aj toho manžela, ktorý bol označený za neverného,
a to z dôvodu väčšej intenzity zásahu.
Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie škodlivých následkov, ale

postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo dotknutej osoby na ochranu
osobnosti. V prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti teda nie je podstatné to, či zásah skutočne
spôsobil ujmu na osobnosti, ale to, že zásah bol ujmu spôsobilý privodiť. V prípade neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti nemá žalobca povinnosť procesne preukazovať, že neoprávnený
zásah skutočne pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti.
Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je objektívnym kritériom to, či by v prípade

konkrétneho zásahu do práva na ochranu osobnosti vzniknutú ujmu rovnako závažne pociťoval každý,
kto by bol v postavení dotknutej osoby.
Žalovaný o žalobkyni rozširoval nepravdivé informácie, neprípustné hodnotiace úsudky a nepravdivé
skutkové tvrdenia difamačného charakteru, žalobkyňu obvinil z nečestného konania a spájal ju s
kritizovanou a odsudzovanou činnosťou (čím je manželská nevera), žalobkyňu verejne kritizoval za

vymyslené správanie, cieľom čoho muselo byť znevážiť či uraziť žalobkyňu, čím sa žalovaný dopustil
konania znižujúceho vážnosť postavenia a česť žalobkyne u iných ľudí.
Pre úplnosť dodáva, ak sa aj nevery voči manželovi bola dopustila (čo však nie je pravda), žalovaný
nesmie takéto tvrdenie verejne rozširovať, pretože aj týmto spôsobom poruší právo žalobkyne na
ochranu osobnosti. Z práva na ochranu osobnosti totiž vyplýva aj to, že každá osoba má právo sama

rozhodovať o tom, aké skutočnosti o svojom súkromí sprístupní iným (viď vyššie citované Uznesenie
NS SR sp. zn.: 3Cdo/137/2008: „Právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa
rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života
sprístupnené iným alebo zverejnené“.)
Nakoľko bol zásah žalovaného do jej osobnosti výrazný (dosahoval značnú intenzitu svojím obsahom,

trvaním a spôsobom prezentácie – verejným šírením v susedskej komunite), čím bola v značnej miere
znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, nepostačuje, že žalovaný od zásahov upustí. S ohľadom
na to, že žalovaný difamačné vyjadrenia o nej už verejne rozšíril, nie je objektívne možné odstrániť
následky týchto zásahov a ani poskytnúť primerané zadosťučinenie. Preto zastáva názor, že sú v jej
prípade splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa judikatúry je

objektívnym kritériom pri posudzovaní dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
to, či by ktokoľvek v pozícii dotknutej osoby rovnako pociťoval spôsobenú ujmu, s ohľadom na okolnosti
zásahu. Vo väčšom meste má osoba istú mieru anonymity, avšak v malej susedskej komunite je osobitne
závažné a nepríjemné, ak je žalobkyňa vykresľovaná ako neverná a promiskuitná. Osobitne, ak túto
komunitu navštevuje spolu s manželom, a zároveň v manželovej neprítomnosti údajne v mladším

milencom, alebo ak sa údajne snaží robotníkov vo víkendovom dome, kam chodí s manželom, zvádzať
a volať dnu akože na kávu za účelom intímneho zblíženia sa. Počas každej prechádzky v oblasti s
„oficiálnym“ partnerom je na údajne nevernú osobu nahliadané ako na osobitne pokryteckú, nemorálnu
až zvrátenú („včera sa tu vodila za ruky s milencom, dnes s manželom“).
Ujma na cti, dôstojnosti a dobrom mene je preto v malej susedskej komunite značná, oveľa závažnejšia

ako napríklad v meste. Tiež poukazuje na fakt, že susedská vidiecka komunita s prevažne staršími ľuďmi
je viac konzervatívna a tradicionalistická, údajná nevera je vnímaná viac kriticky ako v liberálnejšom
prostredí. Je zrejmé, že každý, kto by bol v malej susedskej komunite rekreačnej oblasti označený za
osobu, ktorá sa dopúšťa manželskej nevery, po rekreačnej oblasti sa vodí za ruky s podstatne mladším
milencom či milenkou, alebo sa snaží intímne stýkať s robotníkmi pracujúcimi na dome, čím degraduje

seba čo do morálky a aj svojho partnera, by absolútne rovnako pociťoval spôsobenú ujmu ako závažnú.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyni voči žalobcovi vznikol nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. S ohľadom na okolnosti zásahu, jeho trvanie, obsah a lokalitu
šírenia požaduje od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný závažným spôsobom zasiahol do jej

práva na ochranu osobnosti, preto sa domáha, aby žalovaný prestal so šírením difamačných vyjadrení,
písomne sa ospravedlnil a zároveň jej nahradil utrpenú nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a jej nárok popiera v
celom rozsahu. Žalobkyňa tvrdí, že zasiahol, resp. stále zasahuje do jej práva na ochranu osobnosti
tým, že o nej údajne rozširuje difamačné vyjadrenia, keď sa vraj verejne vyjadruje tak, že je svojmu

manželovi neverná, že je promiskuitná, že sa v lese stýka s mladými elektrikármi, volá do svojho domu
pracovníkov na kávu za účelom intímneho zblíženia a i. Tieto skutkové tvrdenie žalobkyne rozhodne
a v celom rozsahu popiera. Uvedené nikdy nepovedal a tobôž verejne nešíril. Žalobkyňa tieto svoje
skutkové tvrdenia nevie a nemôže preukázať, pretože sa nikdy nestali a uvedeným spôsobom nekonal
a nehovoril.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa má osobný konflikt so susedom I. J., ktorého žaluje žalobou
na ochranu osobnosti. Tohto suseda žalobkyňa primárne vinila z rovnakého konania, ktoré aktuálne
pripisuje jemu a keďže v tejto časti svojej žaloby nebola úspešná (keď nepreukázala, že uvedeného na
cti utŕhajúceho konania sa dopustil žalovaný I. J.), obratom z tohto konania obvinila jeho. Javí sa teda,
že žalobkyňa formou podávania žalôb fakticky len hľadá človeka, ktorý sa podľa jej videnia dopúšťal
voči nej ohovárania a keď neuspela vo vzťahu k I. J., obrátila pozornosť na neho. Každopádne jej žaloba

nemá reálny podklad a žalobkyňa nevie a nemôže preukázať akékoľvek jeho správanie, ktorým by mal
zasiahnuť do jej cti, súkromia či dôstojnosti.
Primárne zdôrazňuje, že voči žalobkyni nechová žiadnu nenávisť či zášť a nemá žiaden dôvod ani
motiváciu jej akokoľvek ubližovať. Hoci by v súčasnosti ich vzťahy označil za chladné, resp. nulové, je to
výlučne dôsledok konania samotnej žalobkyne a jej správania voči nemu, ako aj správania voči ostatným

susedom v lokalite F., kde majú postavené rekreačné chaty.
Pre objasnenie uvedie krátku rekapituláciu vývoja vzťahov. So žalobkyňou a jej manželom sa spoznali
v r. 2014, keď si kúpili pozemok susediaci s ich – žalovaným. Žalobkyňa a jej manžel prišli na jeho
chatu koncom r. 2014. S manželkou ich privítali, pozvali dnu a ponúkli občerstvenie. Rozprávali sa len so
žalobkyňou, keďže jej manžel nerozumie slovensky. Už vtedy im žalobkyňa hovorila, že si v Bratislave

nerozumie so susedmi a chce, aby na F. mali dobré vzťahy. Ich vzťahy skutočne boli spočiatku veľmi
dobré. Žalobkyni pomáhal radami i činmi; napr. na jej žiadosť jej skladoval cez zimu pomerne veľa
materiálu, ktorý si pripravovali na stavbu na jar 2015, tiež im poskytoval elektrickú energiu, pretože
nemali ešte zhotovenú prípojku. Ich vzťahy ochladli jednostranne zo strany žalobkyne v r. 2017. Vtedy
od neho žalobkyňa žiadala, aby spolufinancoval výstavbu prístupovej cesty (vybetónovanie časti cesty,

ktorú v minulosti celú vybudoval a spevnil na vlastné náklady), ktorá však mala viesť len po vstupnú
bránu žalobkyne. Nakoľko to pre neho nebolo zaujímavé, toto odmietol. Odvtedy sa správanie žalobkyne
voči nemu prudko zmenilo a začala sa správať nepriateľsky voči nemu i jeho rodine. Preto s ňou viac
nevyhľadával kontakt a nenadväzoval komunikáciu a nevšímal si ju.
V roku 2021 ho verbálne napadla, jeho manželku nazvala niekoľkokrát krajne vulgárnymi nadávkami

(ku.va), nadávala mu do zlodejov, lakomcov, že zneužíva ľudí a neplatí im za prácu a pod. Podotýka,
že toto nie je len jeho skúsenosť, ale v priebehu rokov v podstate všetci susedia zistili, že žalobkyňa je
konfliktná a škriepna osoba, ktorá vyvoláva konflikty a má zlé vzťahy s prevažnou väčšinou susedov v
lokalite. Každému sa vyhráža právnikmi, žalobami a trestnými oznámeniami s argumentom, že ona má
dosť peňazí, nakoľko má bohatého manžela a ona si to vie všetko zaplatiť. Žalobkyňa na neho podala

nielen žalobu, ale i nedôvodné trestné oznámenie (ktoré bolo odmietnuté). Tiež sa principiálne odvoláva
proti všetkým rozhodnutiam stavebného úradu, ktoré sa ho týkajú a dáva podnety na vykonanie štátnych
stavebných dohľadov, vyslovene s cieľom škodiť. Najväčšie konflikty má žalobkyňa s už spomínaným
susedom I. J., na ktorého podala žalobu aj trestné oznámenia. Tiež mala konflikt s pani E.. Je len
pochopiteľné, že keď si za krátku dobu znepriatelila takmer všetkých susedov, že nie je v komunite príliš

populárna. V uvedenom kontexte treba preto vnímať aj jej jednotlivé podania a žaloby.
Žalobkyňa síce uvádza všeobecné tvrdenia o tom, ako šíri o nej difamačné vyjadrenia v susedskej
komunite,avšakinconcretouvádzaibadveskutkovésituácie,ktorébypodľajejnázorumalitvoriťzáklad
týchto difamačných vyjadrení. Ide primárne o tvrdenie, že o nej rozšíril v lokalite informáciu, že sa vodí
za ručičky s mladým elektrikárom, s ktorým ju videl ísť z lesa, že sa v lese stýka s mladými elektrikármi a

pod. Žalobkyňa pritom úmyselne spája jednu konkrétnu situáciu a jediné vyjadrenie so zovšeobecnením,
že sa takto vyjadruje o jej morálke, promiskuite a manželskej nevere.
Tvrdí, že treba striktne rozlišovať konkrétne a preukázané vyjadrenia od dojmov a zovšeobecňovania,
ktorého sa dopúšťa žalobkyňa. Je preto potrebné byť veľmi konkrétny a špecifický v tom, aké vyjadrenia
kto povedal, či šíri. Čo sa týka tvrdenia, že videl žalobkyňu ísť z lesa držiac sa za ruku s mladým mužom,

toto tvrdenie je pravdivé a na tom v celom rozsahu zotrvávam. Presne ako vypovedal ako svedok (pod
sankciou krivej výpovede) na pojednávaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom, uvedenú situáciu videl
na vlastné oči. Presný dátum si síce nepamätá, ale bolo to pred 7 rokmi, t. j. na jeseň v r. 2017, v deň,
keď dala žalobkyňa vybetónovať krátky úsek príjazdovej cesty. Hoci vždy k chate prichádzajú automcestou vedúcou popred chatu žalobkyne (kde ho žalobkyňa vždy vidí prichádzať), v daný deň pre práce
na tejto príjazdovej ceste museli prísť zozadu (zadnou cestou, ktorá je ťažko prejazdná aj terénnym
autom). Žalobkyňa teda nevedela, že sú na chate. S bratom L. E. a bratrancom M. E. (ktorí mu prišli

pomôcť so stavebnými prácami), boli práve v kuchyni, keď si cez okno všimli, ako z lesa kráča žalobkyňa,
pričom sa držala za ruku s mladým mužom. Toho identifikoval ako osobu, ktorá vykonávala na chate
elektroinštalačné práce. S týmto mužom sa predtým zoznámil a viackrát rozprával. Nakoľko to bolo
nezvyčajné, upozornil na toto svoje pozorovanie aj manželku, ktorá to priamo nevidela (manželka bola
pri aute otočená chrbtom k žalobkyni a elektrikárovi). Brat a bratranec ich videli, im povedal, o koho

sa jedná, lebo osoby nepoznali. Keď si žalobkyňa všimla, že sú na chate (vidiac ich auto a manželku
otočenú k nej chrbtom), otočila sa a vrátila sa aj s elektrikárom do lesa.
Trvá teda na pravdivosti svojho pozorovania, že videl žalobkyňu ísť z lesa držiac sa za ruku s mladým
mužom, toto videl na vlastné oči a takto aj vypovedal na súde. Táto udalosť, ako ju opísal, však vôbec
nie je totožná so skutkovým opisom, ako ho prezentuje žalobkyňa. Teda nikdy a nikomu som neuvádzal
tvrdenia, že žalobkyňa do lesa chodí opakovane, či s rôznymi elektrikármi, že je manželovi neverná, že je

promiskuitná, ani že by sa s nejakým iným mužom objímala, bozkávala, či dokonca intímne stýkala. Tieto
skutkové tvrdenia o vyjadreniach daného obsahu sú púhymi výmyslami žalobkyne. Hoci sa žalobkyňa
snaží tieto vyjadrenia pripísať jemu, jej tvrdenia nemajú oporu v realite a nie sú dôkazne nijako a ničím
podložené. Žalobkyňa vlastne ani nepreukázala, že takéto reči sa o nej v lokalite viedli, a následne ani
nepreukázala, že takéto niečo mal susedom (bližšie neurčeným, neidentifikovaným) uvádzať.

Druhým konkrétnym vyjadrením, ktoré na adresu žalobkyne uviedol, je konštatovanie o komunikácii
žalobkyne s robotníkmi - zamestnancami firmy, ktorí pre neho vykonávali stavebné práce na jeho
pozemku. Keď u neho na pozemku vykonávali stavebné práce dvaja robotníci z firmy, ktorú si najal,
žalobkyňa k nim prišla, komunikovala s nimi, volala ich na kávu a aby jej išli niečo pomôcť. Vtedy
zasiahol s tým, že nesúhlasil, aby išli pomáhať žalobkyni, pretože pracovali pre neho a on za ich prácu

ich zamestnávateľovi platil odplatu, nie žalobkyňa. Žalobkyňa teda aj v tejto situácii vzala stručnú a vo
svojej podstate významovo neutrálnu informáciu a nabalila na ňu tvrdenia, ktoré mu následne pripisuje,
hoci nikdy nič v danom smere nepovedal. Je dramatický rozdiel medzi informáciou, že žalobkyňa rušila
jeho robotníkov pri práci tým, že od nich chcela vykonať nejaké práce pre seba a tvrdením, že každého
pracovníka na stavbe jej víkendového domu volala na kávu do interiéru pod zámienkou intímneho

zbližovania sa. Obsahový a významový rozdiel medzi týmito vyjadreniami je nazdáva sa zjavný a
obrovský. Tvrdenie, že žalobkyňa je mimoriadne promiskuitná, pretože vraj každého pracovníka na
stavbe víkendového domu volala na kávu do interiéru víkendového domu, čo mala byť zámienka na
intímne zbližovanie sa, nikdy nehovoril a nešíril; prvýkrát som to čítal až v žalobe.
Napokon uvádza, že jeho vyjadrenie, ktoré bolo prezentované na súde v Žiari nad Hronom, kde

vypovedal ako svedok, mimo súdu nikomu (s výnimkou kruhu rodiny) ďalej neoznamoval a nešíril.
Pre úplnosť podotýka, že lokalita F., kde majú chatu, je vzdialená cca 3 km od obce M. C.. Býva v G. a
do lokality, kde má chatu, chodí len sporadicky, počas víkendov za účelom rekreácie, do samotnej obce
nechodieva a s jej obyvateľmi nekomunikuje (ak odmyslí vybavovanie úradných záležitostí na obecnom
astavebnomúrade,vposlednejdobenajmäzdôvodupodaníčiodvolanízostranyžalobkyne).Vlokalite,

kde má chatu, je len pár chát, prichádzal, resp. prichádza do kontaktu výlučne so susedmi - chatármi,
a to konkrétne žalobkyňou (a jej manželom), p. I. J., p. L. N., p. E., H. L. N., p. H. a p. I.. Keďže na
chate najmä realizuje stavebné a rekonštrukčné práce, nemá veľa voľného času, tak aj s týmito susedmi
komunikujem viac-menej zriedkavo. Ohľadom snahy žalobkyne odlákať robotníkov nekomunikoval s
nikým zo susedov. Ak sa i v lokalite šíria akékoľvek reči o žalobkyni s podobným negatívnym obsahom,

nemá žiadnu vedomosť a rozhodne sám nič podobné nerozširoval. Opakuje teda, že nikdy a pred nikým
nehovoril, že sa žalobkyňa s kýmkoľvek stýka, objíma, bozkáva, či nebodaj, že s ním mala intímny styk,
a to ani explicitne, ani v náznakoch, či nejak inak podsúvajúc takýto záver.
Tvrdenia, ktoré uviedol o žalobkyni na súde sú jednak pravdivé, jednak nie sú spôsobilé akokoľvek
narušiť česť, súkromie či ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Naopak tvrdenia, ktoré mu pripisuje žalobkyňa,

nikdy neuviedol a nešíril a žalobkyňa to ani nevie a nemôže preukázať (nakoľko nikdy nič také nikomu
nepovedal). V tomto smere žalobkyňa ani nepredkladá ani neoznačuje žiadne dôkazy na preukázanie
týchto skutkových tvrdení.
Žalobkyňa ako dôkaz na preukázanie jeho údajného zásahu do jej osobnosti predkladá iba čestné
vyhlásenie svedka. Týmto má byť mladý elektrikár, s ktorým ju mal údajne videl ísť z lesa a o ktorom vraj

šíril, že s ním je žalobkyňa svojmu manželovi neverná. Každopádne toto čestné vyhlásenie rozporuje, a
to jednak jeho obsah a formu, jednak osobu pisateľa. Z obsahovej stránky celá prvá strana vyhlásenia
obsahuje iba prerozprávanie tvrdení žalobkyne (ako aj v samotnom texte priznáva), teda čo mu
žalobkyňa povedala a čo som mal povedať on – žalovaný (sprostredkované od žalobkyne). Teda nejdeo skutočnosti, ktoré mal svedok vnímať sám, nesprostredkovane, vlastnými zmyslami. Relevantné sú
len vyjadrenia na druhej strane vyhlásenia, kde svedok popiera akýkoľvek kontakt so žalobkyňou „nad
rámec bežnej socializácie“. Netuší, či vyjadrenie podal práve ten elektrikár, s ktorým on komunikoval a

ktorého videl, nakoľko nevie, aké bolo jeho meno a priezvisko. Potvrdiť, či ide práve o osobu, ktorú videl
vychádzať z lesa spolu so žalobkyňou, by dokázal len pri vizuálnom, osobnom kontakte. Ak by však
malo ísť práve o túto osobu, dovoľuje si vyjadriť pochybnosť o tom, že toto čestné vyhlásenie písal práve
tento človek. Z ich komunikácie si pamätá, že to bol jednoduchší človek bez vyššieho vzdelania, ktorý
sa vyjadroval pomerne simplexne a s určitosťou by sa nedokázal vyjadrovať a formulovať vety tak, ako

sú formulované v čestnom vyhlásení (napr. „verbálny kontakt nad rámec bežnej socializácie“). Má teda
za to, že uvedené vyhlásenie vôbec neformuloval a nepísal predmetný elektrikár. Je preto otázne, či toto
vyhlásenie nepripravila žalobkyňa, či priamo jej právny zástupca a toto dali len podpísať predmetnému
elektrikárovi. Otázna je tiež jeho motivácia a záujem na veci. Bolo by preto vhodné, aby tento elektrikár
prišiel na súd vypovedať ako svedok, aby ho mohol jednak identifikovať (teda či ide skutočne o osobu,
ktorú som videl), jednak aby sám vlastnými slovami vypovedal, čo sa skutočne stalo. Bez výpovede v

procesnej pozícii svedka, ktorý je súdom riadne poučený, je písomné čestné vyhlásenie nedôveryhodné
a ako dôkaz nespôsobilé, resp. nepostačujúce.
Každopádne i ak by uvedený elektrikár poprel, že išiel so žalobkyňou z lesa, neznamená to, že uvedená
udalosť sa nestala. Okrem neho to videl jeho brat a bratranec; manželke, ktorá síce priamo uvedenú
situáciu s držaním za ruku nevidela, o tom tiež povedal bezprostredne po tom, ako sa to udialo. Uvedené

osoby môžu ako svedkovia potvrdiť pravdivosť jeho tvrdení.
Samotné tvrdenie, že videl žalobkyňu ísť z lesa spolu s elektrikárom nie je difamačného charakteru a nie
je spôsobilé vážne narušiť dôstojnosť, česť, súkromie či inú zložku osobnosti žalobkyne. Obdobné platí
o konštatovaní, že volala jeho robotníkov na kávu. Toto sú vo svojej podstate obsahovo úplne neutrálne
informácie, ktoré nie sú spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, o to menej sú

spôsobilé privodiť jej akúkoľvek ujmu na týchto právach.
Ak žalobkyňa na podporu svojich tvrdení ako údajný dôsledok jeho difamačných vyjadrení uvádza
rozpad svojho vzťahu s manželom a nútený predaj chaty, tieto tvrdenia nie sú jednak preukázané, jednak
nie sú relevantné. Žalobkyňa tvrdí, že sa jej vzťah s manželom rozpadol. Uvedené skutkové tvrdenie
nijako nepreukázala, je to v pozícii púheho tvrdenia (podľa jeho vedomostí sú stále manželia). Naviac

ani preukázanie tohto tvrdenia neznamená, že existuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi údajným
ohováraním a rozpadom jej vzťahu (ktorý sa mohol rozpadnúť napr. pre dlhotrvajúce názorové nezhody,
pre výrazný vekový rozdiel medzi ňou a manželom či z množstva iných dôvodov). K tvrdeniu o predaji
chaty uvádza, že žalobkyňa podľa jeho názoru chatu predala čisto z finančných dôvodov, keď našla
bonitného kupujúceho a nehnuteľnosti predala so značným ziskom (ako to vyplýva z kúpnej zmluvy,

ktorú sama predložila), podľa vyjadrenia maklérov nad všeobecnú hodnotu nehnuteľností. O tom, že
z lokality nemieni odísť, svedčí fakt, že je vlastníčkou ďalšieho pozemku (parc. č. XXXX/XX v k. ú. M.
C.), na ktorom mieni postaviť ďalšiu chatu (aktuálne prebieha konanie o povolení stavby „novostavba
rekreačnej chaty“). Teda aj uvedené skutkové tvrdenie žalobkyne o údajnom nútenom odchode z lokality
je zavádzajúce.

Napokon dáva do pozornosti fakt, že žalobkyňa ani bližšie nekonkretizuje, kedy sa jeho údajné
difamačné vyjadrenia mali udiať a kedy mal údajne verejne rozširovať nepravdivé tvrdenia o žalobkyni.
Žalobkyňa sama (buď z dôvodu, že si to už nepamätá, alebo úmyselne z opatrnosti) neuvádza, kedy
presne (resp. aspoň v akom období) mal údajné difamačné vyjadrenia o nej v komunite šíriť. Žalobkyňa
iba rozlišuje pôvodné difamačné tvrdenia v komunite a jeho časovo oveľa neskoršie vyjadrenia na súde

(ktoré časovo špecifikuje). Pritom z predloženého čestného vyhlásenia sa javí, že má ísť o udalosti z
rokov 2015 alebo 2016, kedy daný elektrikár pracoval pre žalobkyňu; teda by sa malo jednať o udalosti
spred 8 alebo 9 rokov, kedy mal údajne šíriť difamujúce vyjadrenia na adresu žalobkyne.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (viď napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 194/2011, publikovaný pod R 58/2014). Keďže sa teda
sporné udalosti, od ktorých odvíja žalobkyňa svoje nároky mali odohrať pred min. 7 rokmi, ak by som
sa teda i dopustil v tomto období akéhokoľvek difamačného konania (čo popiera), nárok žalobkyne
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch by bol dávno premlčaný. Hoci teda akékoľvek difamačné
konanie a vyjadrenia rozhodne popiera, iba z dôvodu procesnej opatrnosti vznáša i námietku premlčania

takýchto nárokov žalobkyne.
Nakoľko sa nedopustil žiadneho zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, keď nešíril a
nezverejňoval žiadne informácie difamačného charakteru, ktoré by boli spôsobilé závažne zasiahnuť do
jej dobrej povesti, cti, súkromia či dôstojnosti, nie sú naplnené predpoklady pre návrh na zdržanie sa(neexistujúceho) konania, pre písomné ospravedlnenie a už tobôž nie pre náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.
S poukazom na uvedené preto navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne v celom

rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a uviedla, že žalovaný vo svojom Vyjadrení k
žalobe účelovo zľahčuje svoje správanie a difamačné výroky o žalobkyni, dezinterpretuje kontext svojich
výrokov, ktoré zasiahli do jej práva na ochranu osobnosti a bagatelizuje ich následky.

V jeseni 2021 ju verbálne atakoval žalovaný tvrdeniami, že sa intímne stretáva s elektrikármi v lese.
Uvedeným tvrdením bola zaskočená. Následne sa pri rozhovoroch v susedskej komunite dozvedela, že
sa o nej šíria informácie o tom, že údajne žije promiskuitným spôsobom života. Konkrétne mala mať
nejaký posed v lese, kam si vodila mladých chlapcov, mala sa po lokalite za ručičky vodiť s mladým
elektrikárom, mala zvádzať robotníkov pracujúcich u žalovaného a podobne. V tom čase mala výrazné
konflikty so susedom I. J.. Vec došla do štádia, že podala na OS Žiar nad Hronom žalobu na ochranu

osobnosti. Domnievala sa, že pôvodcom týchto nepravdivých výrokoch o jej údajnej promiskuite je sused
p. I. J.. Preto v danom konaní voči p. J. ako žalovanému o.i. žiadala, aby sa zdržal rozširovania tvrdení
o jej údajnej nevere s mladými elektrikármi a za šírenie týchto tvrdení sa jej ospravedlnil. Počas konania
na OS Žiar nad Hronom však vyšlo najavo, že pôvodcom difamačných tvrdení o žalobkyni nie je I. J.,
ale žalovaný - p. E.. Preto sa žalobou voči p. E., domáha satisfakcie voči „správnej“ osobe, ktorá ju v

susedskej komunite dlhodobo poza chrbát urážala a osočovala invektívami o jej údajne promiskuitnom
spôsobe života.
Jediným elektrikárom, ktorý vykonával práce na víkendovom dome žalobkyne, a ktorý sa rozprával so
žalovaným, je pán I. K.. K Žalobe bolo pripojené jeho Čestné vyhlásenie zo dňa 24.6.2024, kde svedok
jednoznačne potvrdil, že žalovaný klame o prechádzkach žalobkyne a svedka a o držaní sa za ruky.

Žalovaný vo Vyjadrení k žalobe spochybňuje obsah Čestného vyjadrenia vágnymi a bezpredmetnými
výtkami. O úrovni vyjadrovania žalovaného o iných dostatočne vypovedá fakt, že na osobu svedka
žalovaný útočí označeniami za „jednoduchého človeka bez vyššieho vzdelania“. Svedok je pritom
inteligentný „normálny“ muž, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Žalovaný sa vo Vyjadrení snaží budiť dojem, že vyjadrenie o tom, ako ju videl s mladým elektrikárom,

je osamotené jednotlivé tvrdenie, ktoré sa zakladá na pravde, pričom do lokality F. nechodil často, so
susedmi sa nejak extra nestýkal a svoje vyjadrenia o žalobkyni hovoril len rodine.
Uvedené vyjadrenia sú výslovnými klamstvami žalovaného. V rekreačnej lokalite F. sa žalovaný
zdržiava de facto nepretržite, pričom so susedmi udržiava čulé kontakty. Celá susedská komunita bola
presiaknutá difamačnými vyjadreniami o jej promiskuite, ktorých pôvodcom bol žalovaný. Ak žalovaný

svoje vymyslené pozorovania „nehovoril nikomu len rodine“, ako sa o nich dozvedela celá susedská
komunita? Dáva do pozornosti nasledovné časti Rozsudku:
„Keďžežalobkyňa1/tráviviacčasuvnehnuteľnostiprevažnesama,žalovanýzačalšíriťonejnepravdivé
informácie. Medzi susedmi rozširuje informácie, ktoré značne znižujú jej dôstojnosť a poškodzujú jej
dobré meno. Ohováranie spočíva v rozširovaní informácií ohľadom toho, že žalobkyňa sa má údajne

intímne stýkať s mladými elektrikármi v lese. Žalobkyňa sa o uvedenej informácii dozvedela od suseda
O. D. E., keď sa pohoršoval o jej osobe a jej údajnom sexuálnom živote s inými mužmi. Uvedené
tvrdenia žalovaného sú absolútnym výmyslom, ktorý nie je ani len z časti založený na pravde.“ – ods.
1.6. Rozsudku;
„Pokiaľ sa jedná o okolnosť, že žalovaný rozširuje o nej tvrdenia o tom, že sa intímne stretáva s mladými

elektrikármi v lese, v jeseni 2021 sa pristavil ku nej sused E., ktorý ju vlastne vulgárne osočil v tomto
smere, že sa stretáva intímne s elektrikármi v lese. Ona o tom predtým vôbec nepočula od nikoho. Tiež
jej hovoril známy p. P., že jeho svokor mu hovoril, že počul od žalovaného, že toto rozširuje a takisto pani
Q., čo je suseda, žalobkyni povedala, že žalovaný o nej rozpráva takéto veci“ – ods. 17.2. Rozsudku.
„Počula niečo o žalobkyni a elektrikároch, že má v lese posed, kde má elektrinu a TV a že si tam

kadekoho vodí. Počula to od p. Q. a táto to mala od p. E.“ – výpoveď svedkyne I. M., parafrázovaná
v ods. 10 Rozsudku;
„Svedok uviedol, že keď kúpil chatu v lokalite, tak so žalovaným spočiatku mal bežné susedské
kontakty a žalovaný I. J. mu vtedy hovoril, resp. dá sa povedať, že ohováral žalobkyňu, že žije nejakým
promiskuitným spôsobom života, s nejakými stavebnými pracovníkmi alebo niečo v tom zmysle. Bolo to

asi 6 rokov spätne.“ – výpoveď svedka H., parafrázovaná v ods. 12.3. Rozsudku;
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ako domnelý pozorovateľ údajného kontaktu žalobkyne s mladým
elektrikárom, toto svoje vymyslené pozorovanie nehovoril len rodine, ale naopak priamo žalobkyni, I. J.,
vedeli to p. E., Q., M., H. P. a jeho svokor, de facto celá susedská komunita.Svedok H. tiež uviedol, že I. J. ohováral žalobkyňu ohľadom promiskuitného spôsobu života vo vzťahu
k stavebným robotníkom – to je opätovne „zhodou náhod“ udalosť súvisiaca so žalovaným, ktorému títo
robotníci vykonávali práce na nehnuteľnosti.

Žalovaný vyjadrenia o žalobkyni a volaní robotníkov na kávu šíril v úplne inom kontexte, ako uvádza
vo Vyjadrení k žalobe. Podstatou vyjadrení žalovaného nebolo to, že by bola žalovaná taká drzá, že
ním zavolaných a platených robotníkov volala pracovať k nej pod zámienkou kávy. Podstatou vyjadrení
bolo, že žalobkyňa mala robotníkov zvádzať a volať k sebe pod zámienkou kávy za účelom intímneho
kontaktu.

Vysvetlenie kontextu veci žalovaným vo Vyjadrení k žalobe je logickým nezmyslom – z obsahu súdneho
spisu je zrejmé, že vzťahy strán sporu sú konfliktné a zlé. Odporuje bežnému chodu vecí a elementárnej
logike, aby pred očami žalovaného k sebe volala robotníkov platených žalovaným, z jeho pozemku, a
navyše počas rozrobenej práce pre žalovaného.
Pre ňu je veľmi podstatnou zložkou jej osobnosti hrdosť a osobná integrita – čo je zrejmé aj z toho, že
sa súdnou cestou opakovane bráni voči urážkam na jej osobu.

Žalovaný sa len snaží vyviniť z toho, že v susedskej komunite šíril príbeh, ktorého bol opätovne
pôvodcom, o tom, že žalobkyňa „balila“ ešte aj stavebných robotníkov, ktorí k nemu prišli pracovať.
Ďalej poukazuje na to, že ak žalovaný svoje vymyslené pozorovania hovoril len rodine, ako tvrdí vo
Vyjadrení k žalobe, ako sa o nich ona dozvedela, keď v žalobe zo dňa 25.7.2022 žiadala, aby sa
vtedajší žalovaný (ktorého omylom považovala za pôvodcu urážok o jej nevere) zdržal tvrdení o nevere

žalobkyne s mladými elektrikármi a ospravedlnil sa nasledovne žalobkyni: „I. J. sa ospravedlňuje A. B.
a H. B. za to, že verejne šíril nepravdivé tvrdenia o tom, že pani A. B. sa má intímne stretávať s mladými
elektrikármi v lese a udržovať s nimi pomer.“ ?
Z uvedené je zrejmé, že žalovaný preukázateľne klame. Ak by svoje údajné pozorovania „mimo súdu
nikomu (s výnimkou kruhu rodiny) ďalej neoznamoval a nešíril“, o vymyslených príbehoch o žalobkyni

by nevedela celá susedská komunita. Opakuje, že žalovaný tieto klamstvá hovoril ešte aj jej samotnej
osobne v jeseni roku 2021.

5. Žalovaný sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobkyne a uviedol, že žalobkyňa aj v replike uvádza
iba svoje subjektívne skutkové tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, keď žalobkyňa buď vedome

klame, alebo výrazne dezinterpretuje a prekrúca skutočnosti. Popiera, že by sa vyjadroval na adresu
žalobkyne tak, ako to uvádza v žalobe i replike a trvá na tom, že jemu pripisované vyjadrenia nikdy
nevyslovil a o žalobkyni v komunite nešíril. Tvrdené urážlivé a do cti žalobkyne zasahujúce tvrdenia si
vyfabulovala samotná žalobkyňa a tieto buď nikdy neboli vyslovené a rozširované, alebo ide o tvrdenia,
ktoré nevyslovil on a tieto o žalobkyni nerozširoval. Žalobkyňa v žalobe ani v replike nepredkladá žiadne

dôkazy, ktoré by preukazovali, že niekedy vyslovil ňou tvrdené výroky a tieto rozširoval medzi susedmi
a tvrdí, že žiadne dôkazy ani produkovať nemôže, nakoľko uvedené skutočnosti nikdy nenastali.
Žalobkyňa v replike tvrdí, že ju u „v jeseni 2021“ verbálne atakoval s tým, že sa intímne stretáva s
elektrikárom v lese; následne sa mala v susedskej komunite dozvedieť, že žije promiskuitným spôsobom
života, má v lese posed, kam si vodila mladých chlapcov, vodí sa za ručičky s mladým elektrikárom a

pod. Pre tieto tvrdenia podala žalobu voči I. J., domáhajúc sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S
týmto svojim nárokom v konaní (vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 28C/49/2022)
neuspela, preto sa touto novou žalobou domáha náhrady nemajetkovej ujmy voči nemu. Teda to, čo
pôvodne tvrdila o I. J., aktuálne tvrdí o ňom. Opakuje, že žalobkyňu nikdy neobviňoval z promiskuity,
jej súkromný život nikdy neriešil a nestaral sa doňho a takéto vyjadrenia neuvádzal iným osobám,

ani samotnej žalobkyni. Je pravdou, že 16.10.2021 mali so žalobkyňou verbálny konflikt, ktorý cez
oplotenie vyvolala ona. Žalobkyňa ho slovne napadla, pričom sa urážlivo vyjadrovala nielen na jeho
adresu, ale aj na adresu manželky, ktorú označila krajne nevkusnými vulgárnymi nadávkami. Ihneď mu
taktiež oznámila, cit.: „už aj teba má prokurátor“. Toto bol podľa neho hlavný dôvod, prečo žalobkyňa
vyvolala tento konflikt. Následne jej pričinením (na jej podnet) bolo 18.10.2021 zo strany Urbárskej a

pasienkovej spoločnosti Štiavnické Bane podané na neho trestné oznámenie (už druhé), ktoré, ako
na polícii preukázal, bolo nedôvodné. Toto konanie žalobkyne považoval za neakceptovateľné a od
uvedeného momentu prestal so žalobkyňou komunikovať. Popiera však, že by ju pri tomto rozhovore
obvinil z intímnych stykov s elektrikármi v lese. Ani ďalšie tvrdenie, ktoré mu žalobkyňa pripisuje (že má
posed v lese, kam si vodila mladých chlapcov), nikdy nevyslovil. Primárne až do obdržania rozsudku

vo veci sp. zn. 28C/49/2022 netušil, že žalobkyňa má nejaký posed v lese, o uvedenej skutočnosti sa
dozvedel až z výpovede ňou navrhnutého svedka H. R., ktorý sa v uvedenom konaní vyjadril tak, že
spolu so žalobkyňou v minulosti boli píliť drevo pri jej posede a teda som ani nemohol takéto tvrdeniauvádzať. Ani tieto jeho údajné tvrdenia žalobkyňa ničím nepreukazuje a ak sa takéto reči o žalobkyni
skutočne šírili (ani to doposiaľ nepreukázala), ich pôvodcom musela byť iná osoba.
Jediné skutkové tvrdenie, ktoré vyslovil, je tvrdenie, že žalobkyňu videl vychádzať z lesa s mladým

mužom, elektrikárom, ktorý pracoval u nej na dome. Opakovane poukazuje na dramatický rozdiel medzi
výrokom, že žalobkyňa si vodí do lesa mladých mužov, s ktorými sa tam intímne stýka a výrokom,
že žalobkyňa vychádzala z lesa, držiac sa za ruku s mladým elektrikárom. Významový rozdiel medzi
obomi výrokmi je dramatický a zjavný; kým prvý výrok hovorí o viacnásobnom či opakovanom konaní a
najmä obsahuje tvrdenie o intímnych stykoch s inou osobou ako manželom, druhý výrok je významovo

neutrálnou informáciou o jednorazovom skutku. Prvý výrok nikdy nevyslovil, vyslovil iba druhý uvedený
výrok. Teda skutočnosť, že žalobkyňa vychádzala z lesa za jeho chatou, držiac sa za ruku s mladým
mužom,jeobjektívnyfakt,ktorýsastalaktorýviepreukázať.Takátovýznamovoneutrálnainformácianie
je a nemôže objektívne spôsobiť akúkoľvek ujmu na právach žalobkyne, i keby ju šíril medzi obyvateľmi
lokality; toto som však nerobil a žalobkyňa ani toto tvrdenie nepreukázala.
Čo sa týka úvahy žalobkyne, že nebolo možné, aby sa susedia inak dozvedeli o tom, že chodí s

mladými mužmi do lesa, ak nie odo neho, tak primárne táto jej úvaha obsahuje nepriame uznanie, že
takáto skutočnosť sa udiala, a to viackrát. Najmä ale táto úvaha je čistou špekuláciou žalobkyne, kde
chýba nexus, spojenie medzi udalosťou a vedomím susedstva o tejto skutočnosti. Je preto zbytočné
špekulovať, či tieto udalosti videli i iní ľudia, ako sa informácia šírila a pod., žalobkyňa musí preukázať,
že tieto tvrdenia šíril práve on a to sa jej doposiaľ nepodarilo (a ani nemôže, nakoľko nič také nečinil).

Žalobkyňa vo svojej replike ako „dôkazy“ uvádza len svoje vlastné tvrdenia použité v inom konaní, čo
pochopiteľne nič nepreukazuje. Napokon nie je ani pravdivé obvinenie, že o žalobkyni v komunite šíril
difamačné tvrdenia, že zvádza robotníkov, volá ich na kávičku, a to za účelom intímneho kontaktu. I tieto
obvinenia žalobkyne rozhodne popiera. Zotrváva na svojom tvrdení, že žalobkyňa oslovila pracovníkov
z firmy, ktorú si najal, a to počas výkonu ich práce pre neho, komunikovala s nimi, volala ich na kávu

a aby jej išli niečo pomôcť. Zasiahol s tým, že nesúhlasil, aby išli pomáhať žalobkyni, pretože pracovali
pre neho a za ich prácu som platil odmenu ja. Žalobkyňa túto stručnú a významovo úplne neutrálnu
informáciu doplnila a významovo úplne pozmenila tým, že jej pridala sexuálny obsah. Ten tam ale nikdy
nebol a on nikdy takýto výrok nepovedal a nešíril. Poukazuje na skutočnosť, že uvedené informácie
sa mohli v komunite šíriť z úplne iných zdrojov. Na pojednávaní dňa 12.3.2024 ako svedok vypovedal

H. R., ktorý sám uviedol, že pre žalobkyňu vykonával rôzne práce a „po skončení týchto prác mne aj
ďalším ponúkla nejakú fľašu za spoluprácu a následne som bol u nej párkrát na kávu“. Teda tieto tvrdenia
preukázateľne pochádzajú od inej osoby a nie od neho. Opakuje ale, že ani tieto informácie samé osebe
nie sú spôsobilé spôsobiť ujmu na cti žalobkyne, nakoľko ide o neutrálne informácie; sexuálny podtón
týmto udalostiam (zvádzanie robotníkov, volanie za účelom intímneho styku) pridala len a výlučne sama

žalobkyňaatátojejvýznamovánadstavbakinformáciámzničohonevyplývaaniejeničímpotvrdzovaná.
Poukazuje na fakt, že samotná žalobkyňa v replike priznáva, že informácie o jej osobe v lokalite šírili
iní ľudia, napr. I. J., čo mal potvrdiť svedok H.. Všetky tieto zistenia žalobkyne pochádzajú z konania
vedeného na OS Žiar nad Hronom. Avšak žiadny svedok v tomto konaní nepoukazuje na neho ako
pôvodcu akejkoľvek difamačnej informácie. Je to však žalobkyňa, ktorá musí jednak preukázať priamu

spojitosť medzi jeho vyjadreniami (o dvoch udalostiach, ktorých bol svedkom) a verejným šírením tvrdení
o žalobkyni v komunite, ako aj výraznú obsahovú a významovú zmenu medzi týmito tvrdeniami.
Navrhuje preto, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými vyjadreniami strán sporu,

výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Čestným prehlásením I. K.;
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28C/49/2022-246.

7. Splnomocnený zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že žalovaná strana zavádza, keď tvrdí,
že ku skutkom došlo v roku 2016 až 2017 kedy údajne mali vidieť žalobkyňu vychádzať z lesa, avšak

poukazuje na to, že sa nebránia voči pozorovaniu, bránia sa voči tomu, že to bolo šírené až v roku 2021,
kedy v rámci susedskej komunity sa šírili informácie že je promiskuitná a podvádza manžela. Žalobkyňa
sa tieto informácie dozvedela na jeseň roku 2021, kedy pri plote sa od žalovaného dozvedela, že je
fľandra, takto ju nazval, následne sa dozvedela, že sa o nej šíria takéto tvrdenia v susedskej komunite,
ktoré opísala v žalobe a svojom vyjadrení. Poukazuje na to, že až počas súdneho konania vedeného

proti žalovanému pánovi J. bol vypočutý i žalovaný v predmetnom konaní, kde sa dozvedela o tom, že
takéto informácie šíril žalovaný.
Predmetná žaloba bola podaná v októbri 2024, vzhľadom na uvedené má za to, že námietka premlčania
nie je vznesená dôvodne.Čosatýkatvrdeniaprotistrany,ženehnuteľnosťatochatabolapredanázaúčelomdosiahnutiaziskuaže
nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi popisovaným konaním žalobkyne a následkami, toto nie je
pravdivé, poukazuje na to, že v súčasnosti už bol predaný aj pozemok, na ktorý poukazovala protistrana.

Poukazuje i na to, že došlo k rozluke manželov a to z dôvodu, že manžel nemohol už prihliadať na to,
že sa nevie dovolať spravodlivosti.
Poukazuje tiež na skutočnosť, že v zmysle súdnej praxe je postačujúce iba to, že takýto zásah je
spôsobilý privodiť ujmu, pričom k ujme ani nemusí dôjsť.
Čo sa týka dôkazov, nenavrhovali žiadne dôkazy, z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že žalovaný

nemohol z okna svojej chaty vidieť ako žalobkyňa vychádza z lesa, že žalovaný klame v tom, že videl
žalobkyňu z okna svojej chaty ako žalobkyňa vychádza z lesa za ruku s mladým elektrikárom. S ohľadom
na logiku veci je zrejmé, že tieto vyjadrenia o pani žalobkyni pochádzajú od pána žalovaného, k čomu sa
aj sám priznal. Tento príbeh o pani žalobkyni a mladom elektrikárovi sa navyše nikdy nestal, pretože ako
vyplýva z fotografií žalovaný nemôže z okna jeho kuchyne vidieť čokoľvek z toho čo popísal. Vo výhľade
mu bráni hustý lesný porast. Tiež poukazuje na čestné prehlásenia mladého pána elektrikára, ktorým

bol pán K. ktorý potvrdil, že nič takéto, čo popisoval žalovaný, sa nestalo, teda že by sa viedol za ruku
so žalobkyňou na F.. Vyjadrenia o tom, že sa žalobkyňa vodí za ručičku s mladými elektrikármi v malej
chatovej oblasti, kde trávi čas s manželom sú jednoznačne spôsobilé zasiahnuť do práva žalobkyne na
ochranu osobnosti. Poukazuje na to, že obyvatelia danej lokality sú skôr starší ľudia, u ktorých by sa
takéto správanie žalobkyne stretalo s nepochopením a odsúdením.

8. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že so žalovaným sa pozná asi 10 rokov odkedy začali stavať
chatu, napäté vzťahy medzi nimi začali keď žalovaný začal stavať na hranici ich pozemkov oporný múr
ilegálne, čo namietali na príslušnom stavebnom úrade. Na jeseň 2021 keď hrabala lístie na záhrade,
žalovaný na ňu vykrikoval, že je fľandra a že obháňa mladých elektrikárov, počul to aj manžel, ktorý

tomu nerozumel, pretože je holandský občan, a následne to počula na návšteve u pani Q., pani susedy,
spolu s pani M., ktorá jej povedala, že: ,,Vieš čo sa o tebe rozpráva? Ja ti to teda poviem, čo sa tu
o tebe rozpráva.“ A povedala jej to pani E., odkiaľ tie informácie idú a podotýka, že pani E. je veľmi
dobrá priateľka žalovaného a na to konto, že je fľandra, povedala, že má domček v lese, že si tam vodí
chlapov, elektrikárov, najskôr že jedného potom viacerých. V komunite ďalej počula medzi známymi, že

sa o nej rozpráva, že si tam vodí všelijakých robotníkov a s každým tam koketuje. V tej dobe mala aj
problémového suseda pána J., s ktorým mala aj súd v Žiari nad Hronom, ktorý im sťažoval život a ktorý ju
ohováral. V tomto konaní vypovedal aj pán E. – žalovaný a sám priznal, že to on sám ju videl v lese ako
ide s mladým elektrikárom za ručičku, aj ho identifikoval. Dokonca povedal, že ju videl, že ide s ním za
ručičku z lesa, najskôr že ju videl s manželkou cez okno, potom že tam bol už aj jeho brať, švagor a nevie

kto všetko. Podotýka, že les je husto zarastený, a bolo to v lete, povedal, a aj keby to bolo v zime, les
je tak hustý, že cezeň sa nedá z jeho kuchyne vidieť. Na tieto jeho klamstvá musela reagovať. Prvýkrát
sa to dozvedela na súde, že to on povedal, že ju videl. Takže sa musela brániť. Z toho jej vyplýva,
že reči ktoré sa dopočula sú klamstvá a ich pôvodcom je žalovaný. Také ohováranie jej ako nevernej
a nemravnej ženy nešíril pán J. ale žalovaný. Priložila čestné prehlásenie pána K., elektrikára, s ktorým

ju údajne videl žalovaný. Sú tam aj ďalšie svedectvá aj iných ľudí, ich nemôže osloviť, z rešpektu k nej
jej nepovedali také vulgárne výrazy aké boli o nej povedané. Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že
hanlivé ohováranie jej osoby začal šíriť žalovaný po nezhodách, ktorý sa mi chcel takýmto spôsobom
pomstiť. Dôsledky týchto šírení vlastne spôsobili to, že chatu predali, čo ju hlboko citovo zasiahlo, museli
odísť z lokality, lebo na ňu poukazovali ľudia, ktorých ani nepoznala. Takže odišli a za následok to malo

to, že sa stále hádali, lebo manžel chcel odísť, nerozumel tomu, čo sa tam deje, nechcel tam byť, ona
tam chcela byť, ich manželstvo sa prakticky rozpadlo, žijú odlúčene, manžel odcestoval do Holandska.
Na otázku zástupcu žalobkyne z akých skutkových okolností odvodzujete, že ten príbeh o vašom
promiskuitnom správaní šíril práve žalovaný? Žalobkyňa uviedla: ,,Dozvedela som sa o tom prvýkrát
na súde keď vypovedal žalovaný a následne od tých ľudí, ktorých som označovala, logicky mi z toho

vyplýva, a sám mi to aj povedal na záhrade“.

9. Splnomocnený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
písomných podaní, navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala
a nemôže preukázať, že žalovaný sa mal na jej adresu vyjadrovať spôsobom uvedeným v žalobe.

Z dôkazov predložených žalobkyňou jej skutkové tvrdenia nevyplývajú, z výpovede žiadneho svedka
nevyplýva žiadna spojitosť medzi difamačnými informáciami a žalovaným. Jediný reálny dôkaz o tom
čo žalovaný povedal je jeho vlastná výpoveď v tomto konaní ako svedka, na tomto vyjadrení žalovaný
v celom rozsahu trvá, pretože tieto vyjadrenia sú pravdivé. Čiže jedinou preukázanou skutočnosťouje, že žalovaný sa na adresu žalobkyne vyjadroval spôsobom, ktorý bol preukázaný v tomto súdnom
konaní. Tieto dve nezávislé udalosti, ktoré opísal žalovaný sa stali, jej existenciu vie žalovaný preukázať.
Každopádne najpodstatnejší v tomto konaní je fakt, že medzi skutočnými vyjadreniami žalovaného

a tvrdeniami, ktoré mu pripisuje žalobkyňa je dramaticky, obsahový, významový rozdiel. Informácie
prezentované žalovaným sú obsahovo neutrálne, bezvýznamové. Skutočnosti, ktoré tvrdí žalobkyňa
sú výrazným spôsobom pozmenené obsahom a rozsahom a najmä sexuálny význam tomu pridala
žalobkyňa a tieto skutočnosti z ničoho nevyplývajú a žiadnym spôsobom nie sú spojené so žalovaným.
Tvrdia, že z navrhovaných dôkazov skutkové tvrdenia žalobkyne nevyplývajú a to ako z rozsudku

tak zo zvukového záznamu a čestného vyhlásenia. Iné dôkazy žalobkyňa nenavrhla. Teda v konaní
hodlajú preukázať, že skutkové tvrdenia, ktoré uvádza žalovaný nie sú skutkovo spôsobilé zasiahnuť
do osobnosti žalobkyne. Čo sa týka premlčania nároku, nebolo preukázané a vlastne ani tvrdené
a zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, kedy sa mali údajné difamačné tvrdenia šíriť a kedy ich mal šíriť
žalovaný. Zo skutkových informácií v replike vyplýva, že ide o udalosti z rokov 2016, 2017 a 2021,
pričom poslednou udalosťou, ktorú žalobkyňa uvádzala, bola údajná a nepreukázaná hádka, v ktorej

malo zaznieť osočovanie od žalovaného, ktoré sa odohrali dňa 16.10.2021. Žaloba bola podaná dňa
23.10.2024 teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty.
Má za to, že vykonaným dokazovaním v konaní neboli preukázané žiadne skutkové tvrdenia žalobkyne,
nebolo dokázané, že by to bol žalovaný, ktorý mal šíriť o žalobkyni informácie difamačného charakteru
a nebolo preukázané, že by žalobkyňa utrpela akúkoľvek ujmu na svojej cti, dobrej povesti, či súkromí.

V konaní nebol vypočutý jediný svedok, ktorý by potvrdil skutkové tvrdenia žalobkyne, dôkazy vo
forme výpovedí svedkov z iného konania vôbec nepotvrdzujú skutkové tvrdenia žalobkyne, dokonca ani
dôkazy, ktoré súd nepripustil nepoukazujú na osobu žalovaného ako pôvodcu difamačných informácií.
Jediná skutočnosť, ktorá bola v konaní bezpečne preukázaná je vyjadrenie samotného žalovaného
v procesnej pozícii svedka, že videl žalobkyňu vychádzať z lesa pri jeho chate spolu s mladým

elektrikárom. Táto obsahovo neutrálna informácia i keby bola šírená v susedskej komunite nie je
spôsobilá vykonať akúkoľvek ujmu na osobnostných právach žalobkyne. Skutkový dej, ktorý prezentuje
žalobkyňa je diametrálne odlišný od preukázaného skutkového deja a to svojim obsahom rozsahom
a najmä významom. Tvrdenia o promiskuite žalobkyne, jej údajnom volávaní mladých mužov do
lesa za účelom intímneho styku a podobné skutkové tvrdenia žalobkyne neboli ničím preukázané

a takisto chýba akýkoľvek kauzálny nexus a akákoľvek spojitosť s osobou žalovaného, čiže ak by
aj žalobkyňa preukázala, že o jej osobe sa v lokalite šírili takéto difamačné vyjadrenia, v tomto
konaní nijako a ničím nepreukázala spojitosť s osobou žalovaného. Naopak v konaní sa z vykonaného
dokazovania javí, že ak niekto v lokalite šíril difamačné vyjadrenia o žalobkyni bol to pán I. J.. Žiadny zo
svedkov vypočutých v odlišnom súdnom konaní nespájal difamačné vyjadrenia s osobou žalovaného E..

Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a to jednak že difamačné
vyjadrenia na jej adresu šíril žalovaný a rovnako nepreukázala zásah do jej osobnostných práv. Keďže
sporové konanie je konanie dôkazné, žalobca nesie procesnú zodpovednosť za nepreukázanie svojich
skutkových tvrdení vo forme neúspechu žaloby, práve táto situácia v danej veci nastala. S poukazom
na neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie skutkových tvrdení žalobkyne žalobe nemožno

vyhovieť a navrhuje, aby súd túto žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Žalovaný pred súdom uviedol, že je pravda, že sa poznajú 10 rokov. Ich vzťahy sa nepokazili
vtedy keď začal stavať oporný múr, oni sa pokazili asi v roku 2016, pretože žalobkyňa doniesla rozpočet
na cestu a žiadala ho, aby polovicu financoval. Povedal, že keď to on zafinancuje, ďalších 7 susedov

to bude využívať. Ona navrhla urobiť ten vjazd len po ich chatu, to odmietol a tým pádom prestali
komunikovať. S priateľov sa stali nekomunikujúci susedia a to trvalo až do doby, keď začal stavať oporný
múr, žalobkyňa prišla k plotu, začala ho atakovať, manželku nazvala „ku..“ a začali trestné oznámenia
na neho, ktoré šetrila polícia, ktorá ich vyhodnotila ako nedôvodné. Nie je pravdou, že na ňu podal
trestné oznámenia, ignoroval ju a bol by ju ignoroval aj naďalej nebyť tohto konania. Ona odišla z lokality

preto, lebo sa tam rozoštvala s každým. Všetky tie vyjadrenia žalobkyne na neho, čo o nej rozprával
a nerozprával, sú také, že niekto niečo niekde povedal, on to ignoroval. Ona ho atakovala pri výstavbe
toho múra, vyhrážala sa mu, že už ho má prokuratúra, nadávala manželke. Odmieta, že by rozširoval
o nej to čo mu pripisuje a čo súčasne pripisuje pánovi J., na súde vypovedal tak ako vypovedal o fakte
ktorý videl, na tom trvá, s tým, že to nebolo, že ju videl v lese, vychádzala na jeho pozemok, pretože

nemá oplotenie chaty. To čo videl bolo 7 metrov z okna kuchyne jeho chaty kedy žalobkyňa ho nevidela.
K ostatnému môže povedať len toľko, že nič z toho nie je pravda, čo mu žalobkyňa pripisuje.
Na otázku zástupcu žalobkyne, s týmto vašim údajným pozorovaním, keď žalobkyňa išla s elektrikárom,
či ste o tom niekomu povedali? Žalovaný uviedol: ,,Keďže to videl môj brat aj bratranec, nepoznali danéosoby, tak som im len objasnil, o koho ide. A manželke som to následne povedal na chate, lebo tá to
nevidela, bola pri aute.“
Na otázku zástupcu žalobkyne, máte vedomosť o tom, že by v lokalite na F. kde máte chatu, kolovali

klebety o pani žalobkyni a o jej promiskuite? Žalovaný uviedol: ,,Vo všeobecnosti som niečo zachytil ale
ja som sa o to nezaujímal, lebo po našom incidente som sa stránil žalobkyne a vôbec ma nezaujímalo
čo sa deje a ako sa deje.“
Na otázku zástupcu žalobkyne, okrem vašej manželky a rod. príslušníkov ste niekomu uviedli to vaše
pozorovanie s mladým elektrikárom? Žalovaný uviedol: ,,Ja si už nepamätám, informácie o správaní

žalobkyne som mal od suseda J. a s ním som sa bavil o všeličom, nedá sa vylúčiť, že by som sa aj
o tomto bavil s ním, ale rozhodne popieram, že by som chodil po krčmách a rozprával by som o správaní
sa žalobkyne.“

11. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany
osobnosti, keď za zásah do osobnostných práv žalobkyňa považovala skutočnosť, že žalovaný o nej

šíril nepravdivé tvrdenia, že ju videl vychádzať z lesa s mladým elektrikárom, s ktorým sa držala za ruku;
že pozývala na kávu robotníkov, čo mala byť zámienka na vzájomné zbližovanie sa, čím o nej vytváral
negatívny obraz ako o promiskuitnej žene a znižoval jej vážnosť a dôstojnosť v susedskej komunite.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.(ods. 1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. (ods. 2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.(ods. 3)

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá, Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. V konaní nebolo sporné, a žalovaný nepoprel skutočnosť, že trvá na tom, že videl žalobkyňu ísť
z lesa s mladým elektrikárom držiac sa za ruku, a že upozornil na toto svoje pozorovanie aj manželku,
ktorá to priamo nevidela, toto videl i jeho brat a bratranec, im povedal o koho sa jedná, lebo tieto osoby
oni nepoznali.

Sporné bolo, či žalovaný šíril o žalobkyni tvrdenia, že:
- videl žalobkyňu vychádzať z lesa s mladým elektrikárom, s ktorým sa držala za ruku,
- pozýva k sebe robotníkov, mala robotníkov zvádzať a volať k sebe pod zámienkou kávy za účelom
intímneho kontaktu;
Sporná bola i príčinná súvislosť medzi šírením týchto informácií a rozpadom vzťahu žalobkyne a jej

manžela a tiež predajom nehnuteľnosti v danej lokalite.

14. S poukazom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným, sa súd prvotne
zaoberaldôvodnosťoutejtonámietkyadospelkzáveru,ževznesenánámietkapremlčaniajenedôvodná
a to s poukazom na nasledovné:

14.1. Otázku, či sa premlčuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy riešil najvyšší súd, okrem iného, v
rozsudku sp. zn. 2 Cdo 194/2011 (ako judikát R 58/2014 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky)tak,žeprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd vysvetlil, že
právonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníka
predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na

ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo,
nestačí na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných
práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie
peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. V uvedenom zmysle
je určujúci obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu
času neboli priznané žiadne právne účinky. Najvyšší súd ustálil aj to, že začiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Otázka, či sa premlčuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy a

kedy začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenia práva, je v rozhodovacej praxi
vyriešená (napr. rozhodnutia NS SR 2Cdo/278/2007, 5Cdo/265/2009, 1Cdo/100/2009, 8Cdo/24/2017,
8Cdo/119/2017 a vyššie uvedené rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/194/2011 - R 58/2014).

14.2. V danom prípade z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že v jeseni 2021 (čo upresnil žalovaný dátumom

dňa 18.10.2021) ju verbálne atakoval žalovaný tvrdeniami, že sa intímne stretáva s elektrikármi v lese.
Následne sa pri rozhovoroch v susedskej komunite dozvedela, že sa o nej šíria informácie o tom, že
údajne žije promiskuitným spôsobom života.
Z vyjadrení žalobkyne teda vyplýva, že takéto informácie sa o nej šírili dlhšie časové obdobie a to i po dni
18.10.2021. Vzhľadom na to, že k neoprávnenému zásahu – ohováraniu dochádzalo priebežne, teda

jednalo sa o pokračujúci zásah, nemožno počítať plynutie premlčacej doby od 19.10.2021, keď ako sa
vyjadrila žalobkyňa, informácie o nej sa šírili i následne. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa
23.10.2024 súd má za to, že bola podaná v rámci plynutia všeobecnej premlčacej doby.

15. Z citovaného ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka vyplýva, že k vzniku občianskoprávnej

zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné
predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
- existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení
alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
- musí ísť o zásah neoprávnený a

- musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi.
Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená,
že musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním
vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných

spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v spoločnosti.
Zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženie vážnosti. Na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť

zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak
fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu
skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však
môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme,

v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu,
čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne
chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí.
Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým

vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby
a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.;
Občiansky zákonník I, II, 2. vydanie 2019, C.H.BECK)16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné
podmienky pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného, keď v konaní nebolo preukázané,
že žalovaný sa dopustil konania, ktoré mu pripisuje žalobkyňa, teda že šíril o nej informácie, - že videl

žalobkyňu vychádzať z lesa s mladým elektrikárom, s ktorým sa držala za ruku; - že pozýva k sebe
robotníkov, mala robotníkov zvádzať a volať k sebe pod zámienkou kávy za účelom intímneho kontaktu.
Dôkazné bremeno bolo v danej veci na žalobkyni, ktorá podľa názoru súdu uvedené žiadnym spôsobom
nepreukázala.

16.1. Žalovaný v konaní potvrdil a trval na tom, že - videl žalobkyňu ísť z lesa držiac sa za ruku s mladým
mužom na čo upozornil manželku, ktorá to priamo nevidela, jeho brat a bratranec ich videli, im povedal, o
koho sa jedná, lebo osoby nepoznali- avšak žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné bremeno nepreukázala,
že to čo žalovaný videl o nej šíril. Pokiaľ sa i táto informácia šírila v komunite medzi susedmi tak, ako to
tvrdí žalobkyňa, podľa názoru súdu to nepreukazuje skutočnosť, že túto informáciu šíril žalovaný, keď
nebolo sporné, že žalovaný o uvedenom informoval manželku ako i svojho brata a bratranca. Napokon,

táto informácia, v znení ako ju potvrdil žalovaný, podľa názoru súdu, i keby bola šírená v susedskej
komunite, nie je spôsobilá vyvolať akúkoľvek ujmu na osobnostných právach žalobkyne.

16.2. Tvrdenie, že žalobkyňa je mimoriadne promiskuitná, pretože vraj každého pracovníka na stavbe
víkendového domu volala na kávu do interiéru víkendového domu, čo mala byť zámienka na intímne

zbližovanie sa, žalovaný poprel s tým, že uvedené o žalobkyni nikdy nehovoril a nešíril, žalovaný zotrval
na svojom tvrdení, že žalobkyňa oslovila pracovníkov z firmy, ktorú si najal, a to počas výkonu ich
práce pre neho, komunikovala s nimi, volala ich na kávu a aby jej išli niečo pomôcť. Zasiahol s tým,
že nesúhlasil, aby išli pomáhať žalobkyni, pretože pracovali pre neho a za ich prácu som platil odmenu
ja. Žalovaný poprel, že by v súvislosti s robotníkmi povedal výrok tak ako to tvrdila žalobkyňa - mala

robotníkov zvádzať a volať k sebe pod zámienkou kávy za účelom intímneho kontaktu.
Súd sa stotožňuje s názorom zástupcu žalovaného, že i takéto tvrdenie – že žalobkyňa volala robotníkov
žalovaného na kávu, rovnako ako tvrdenie, že žalovaný žalobkyňu videl vychádzať z lesa držiac sa za
ruku s mladým elektrikárom, sú obsahovo úplne neutrálne informácie, ktoré nie sú spôsobilé akokoľvek
zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, o to menej spôsobilé privodiť jej akúkoľvek ujmu na týchto

právach.

16.3. Žalovaný v celom rozsahu v konaní poprel tvrdenia žalobkyne, že zasiahol, resp. stále zasahuje
do jej práva na ochranu osobnosti tým, že o nej údajne rozširuje difamačné vyjadrenia, keď sa vraj
verejne vyjadruje tak, že je svojmu manželovi neverná, že je promiskuitná, že sa v lese stýka s mladými

elektrikármi, volá do svojho domu pracovníkov na kávu za účelom intímneho zblíženia a i.

16.4. Ani z predloženého listinného dôkazu – rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, z výpovedí na
ktoré poukazovala žalobkyňa, nevyplýva, že žalovaný šíril o žalobkyni informácie v znení ako to uviedla
žalobkyňa. Žalobkyňa síce v konaní tvrdila, že - na pojednávaní dňa 24.11.2023 sa žalovaný priznal k

tomu, že tieto vyjadrenia medzi susedmi šíril on -, avšak uvedené z výpovede žalovaného v konaní na
OS Žiar nad Hronom vôbec nevyplýva. Z výpovede žalovaného D. E. v uvedenom konaní vyplýva, že
to on (V. E.) videl raz žalobkyňu ako išla z lesa s mladým elektrikárom, a že túto informáciu nemá od
I. J., ktorému to povedal on (žalovaný).

16.5. Žalobkyňa poukazovala i na konkrétne výpovede a to I. M., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa
v konaní na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Z jej výpovede vyplýva nasledovné: „Počula niečo o
žalobkyni a elektrikároch, že má v lese posed, kde má elektrinu a TV a že si tam kadekoho vodí. Počula
to od p. Q. a táto to mala od p. E.“
Ďalej žalobkyňa poukazovala na výpoveď C. H., ktorý bol rovnako vypočutý v danom konaní ako

svedok a uviedol: ,,I. J. mu vtedy hovoril, resp. dá sa povedať, že ohováral žalobkyňu, že žije nejakým
promiskuitným spôsobom života, s nejakými stavebnými pracovníkmi alebo niečo v tom zmysle. Bolo
to asi 6 rokov spätne.“

Z uvedeného – výpovedí menovaných, vyplýva, že žiadny zo svedkov vypočutých v odlišnom súdnom

konaní nespájal difamačné vyjadrenia s osobou žalovaného D. E..
Napokon výpovede týchto osôb nemajú v predmetnom konaní konaní váhu svedeckej výpovede, sú len
listinným dôkazom, rovnako ako akékoľvek závery súdu uvedené v rozhodnutí Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 28C/49/2022-246.16.6. Z listinného dôkazu - Čestného prehlásenia I. K. vyplýva, že menovaný vylučuje akýkoľvek fyzický
alebo verbálny kontakt (flirtovanie) medzi ním a p. B. nad rámec bežnej socializácie. Menovaný poprel,

že pán E., alebo hocikto iný ich videl spolu ísť do lesa či z lesa, objímať sa, držať sa za ruky, alebo mať
akýkoľvek iný druh intímneho kontaktu, uvedené označil za absurdné klamstvá.

Z obsahu tohto čestného prehlásenia teda vôbec nevyplýva, že žalovaný šíril o žalobkyni informácie
tak, ako to uvádzala žalobkyňa v predmetnom konaní. Pokiaľ žalobkyňa predložila tento dôkaz na

preukázanie nepravdivosti skutkového tvrdenia žalovaného, ktoré žalovaný nepoprel (že videl žalobkyňu
ísť z lesa držiac sa za ruku s mladým elektrikárom), s poukazom na vyššie uvedené – nepreukázanie
akéhokoľvekzásahužalovanéhodoosobnostnýchprávžalobkyne,dokazovanietejtoskutočnostinebolo
v predmetnom konaní dôvodné.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

18. S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby – nepreukázanie zásahu žalovaného do osobnostných
práv žalobkyne, súd ďalšie predložené dôkazy – Kúpna zmluva zo dňa 13.8.2024 svedčiaca
o následnom predaji predmetnej nehnuteľnosti žalobkyne; fotodokumentácia preukazujúca, či žalovaný
mohol vidieť žalobkyňu vychádzať z lesa, nevyhodnocoval, nakoľko neboli pre rozhodnutie súdu

relevantné, nemali žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci.

19. Súd nepripustil návrh žalobcu na vykonanie dôkazov – oboznámenie s obsahom čestných
prehlásení C. H., L. S., F. F., ktoré zástupca žalobcu doručil súdu dňa 14.11.2025, pred v poradí druhým
pojednávaním vo veci, ktoré sa konalo dňa 17.11.2025, keď žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa

7.1.2025 a následne i v ďalšom písomnom vyjadrení – duplike zo dňa 30.6.2025 popieral skutkové
tvrdenia žalobkyne s tým, že uvedené nikdy nepovedal a tobôž verejne nešíril. Teda žalobkyňa mala už
vtedy vedomosť o tom, že táto skutočnosť je v konaní sporná a popretá.
Uznesením č.k. 19C/66/2024-51 zo dňa 30.1.2025 bola žalobkyňa vyzvaná aby sa vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 7.1.2025, v ktorom žalovaný v celom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobkyne.

Žalobkyňa bola poučená, že má označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobkyňa vo vyjadrení zo
dňa 9.5.2025, ani následne takýto dôkaz nenavrhovala ani nepredložila. Popretie skutkových tvrdení
žalovaného a predloženie listinných dôkazov až bezprostredne pred druhým pojednávaním, vzhľadom
na uvedené okolnosti, nemožno považovať za uskutočnené včas, nakoľko je zrejmé, že žalobkyňa

mohla prostriedky procesnej obrany predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
Vzhľadomnauvedené,súdspoukazomnaustanovenie§153ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(,,Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.“) nepripustil vykonanie dôkazov – oboznámenie s obsahom čestných prehlásení C. H.,
L. S., F. F..

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.