Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122202787
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:2122202787.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jana Fígerová v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v

mene ktorej koná Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005,
proti žalovanému: W.. J. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. X, J., právne zastúpený: JUDr. Ivanom Pagáčom,
advokátom so sídlom Pruské 432, Pruské, o zaplatenie 91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca Slovenská republika pôvodne konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky sa žalobou z 28.04.2022 podanou na Okresnom súde Trnava domáhal od žalovaného

zaplateniasumy91eurspríslušenstvomtitulomzaplatenianákladovzastravu,ktorúmalprežalovaného
zabezpečiť počas žalovanému nariadenej izolácie v karanténnom zariadení a ktoré mal za neho zaplatiť
v súvislosti s plnením si povinnosti žalovaným spojených s ochranou verejného zdravia podľa zák. č.
355/2007 Z.z.. Žalovanému bola vystavená faktúra na uvedenú sumu, ktorú žalovaný v lehote splatnosti
neuhradil.

2. Okresný súd Trnava vydal vo veci dňa 20.06.2022 platobný rozkaz, ktorým žalovanému návrhu v

celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu a
vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava. Uviedol, že faktúra sama osebe nie
je právnym titulom pre vznik záväzku. O samotnom záväzku v predsúdnom konaní neprebehlo žiadne
administratívne ani iné konanie so žalovaným, v ktorom by bola ustálená existencia nároku a jeho výška.

Namietol, že predmetná faktúra bola vystavená priamo Ministerstvom vnútra SR (MV SR), teda osobou
s vlastnou právnou subjektivitou, odlišnou od subjektivity Slovenskej republiky, v mene ktorej koná v
konaní pred súdom; a z jej obsahu nijako nevyplýva, že ju vydáva v mene Slovenskej republiky a konanie
MV SR v mene Slovenskej republiky nie je možné spoľahlivo určiť ani z iných výziev doručených
žalovanému v predsúdnom konaní. Zo stručného odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca odvodzuje
svoj nárok zo znenia § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. a zároveň poukazuje aj na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky ÚS PL. 4/2021, pričom textácia časti odôvodnenia žaloby je spôsobilá vyvolať

dojem, že ústavný súd konštatoval, že náhrada nákladov za karanténu, v ktorej bol žalovaný, je v súlade
s ústavou. Vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia žaloby, keď sa žalobca obmedzil len na citáciu
§ 58 ZoOZ a citáciu ods. 157 Nálezu ÚS SR PL. 4/2021, pričom na preukázanie existencie pohľadávky
predložil iba faktúru, má žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojichtvrdení a žaloba je nedôvodná. Ďalej uviedol, že žalovanému nie je známe, že nútené obmedzenie
osobnej slobody v dňoch 08.05.2020 do 15.05.2020 bola nariadením izolácie podľa ZoOZ. Žalovaný nie
si vedomý, že mu v súvislosti s plnením zákonných povinností podľa ZoOZ vznikli náklady, že žalobca

uhradil za žalovaného takéto náklady, a ani, že ma preto regresný nárok voči žalovanému na základe
uvedeného.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu / replike uviedol, že Vláda Slovenskej republiky podľa § 8 zák. č.
42/1994 Z.z. dňom 12.03.2020 od 6,00 h. vyhlásila mimoriadnu situáciu. Úrad verejného zdravotníctva

SR ako príslušný orgán na úseku verejného zdravotníctva podľa § 5 ods. 4 písm. h) zák. č. 355/2007 Z.z.
nariadilpodľa§12ods.2písm.f)a§48ods.4písm.n)zák.č.355/2007Z.z.opatrenieč.OLP/3992/2020
z 15.05.2020, podľa ktorého, všetkým, ktorí od 18.05.2020 vstúpia na územie SR sa nariaďuje izolácia
v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia
COVID 19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v
celkovej súhrnnej dobe 14 dní. K námietke o vystavení faktúry Ministerstvom vnútra SR, teda osobou

s vlastnou právnou subjektivitou odlišnou od subjektivity Slovenskej republiky uviedol, že nariadenie
izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Poukázal na ust.
§ 12, § 51 zák. č. 355/2007 Z.z., kde fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie
ochoreniam. Preto mal žalovaný povinnosť absolvovať izoláciu v karanténnom zariadení a uhradiť
náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými

právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia vznikli. Fyzické osoby neplatia všetky
náklady, ktoré sú spojené s povinnou izoláciou, len stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Mal za to,
že žalovaný absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení od 08.05.2020 do 15.05.2020 a počas doby
nariadenej izolácie v karanténnom zariadení mu bola zabezpečená strava, čo podľa neho vyplýva aj z
odporu.

Podľa písmena A6 uznesenia vlády SR č. 113 z 15.03.2020 bolo ministerke vnútra SR uložené
„vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z
postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených MV SR“. Príkazom Okresného úradu Trnava
č. OÚ-ZZ-2020/020545 z 24.04.2020 bola organizácia HI Kongres Hotel Trnava určená ako subjekt
hospodárskejmobilizáciepodľa§4ods.1písm.d)druhýbodzák.č. 179/2011Z.z.naúčelkaranténneho

zariadenia podľa § 2 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 77/2020. Na danom základe bolo uložené subjektu
hospodárskej mobilizácie vykonať opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zák. č.
179/2011 Z.z., t.j. zabezpečiť vo svojom zariadení ubytovanie a stravovanie fyzickým osobám, ktorým
bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach. Určenému subjektu sa uhradia výdavky
za vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie. Konkrétnu úhradu oprávnených nákladov vykoná

Ministerstvo vnútra SR v súlade s nar. Vlády SR č. 77/2020 Z.z..
Na základe uvedeného potom MV SR v súlade so zákonom č. 179/2011 Z.z. a nariadením vlády SR č.
77/2020 Z.z. uhradilo na základe faktúry č. 6060080514 vystavenej určeným subjektom náklady, ktoré
určenému subjektu vznikli so stravou poskytnutou žalovanému.
Žalobca vymáha od žalovaného paušálne náklady, keďže plnil za žalovaného to, čo mal podľa § 58

ods. 2 zák. č. 355/2007 plniť sám žalovaný. Nakoľko žalobca uhradil náklady spojené so stravou
žalovaného, vystavil žalobca 24.08.2020 žalovanému faktúru na sumu 91 eur. Na základe uvedeného
(MV SR nie je platcom DPH) nebolo povinné vystavovať faktúru, postačovalo vystaviť účtovný doklad.
PoukázalnanálezústavnéhosúduSlovenskejrepublikyPL.ÚS4/2021,bod 168,bod177,nakonkrétnu
rozhodovaciu prax súdov, ktoré vyhoveli žalobám žalobcu.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že faktúra so všetkými náležitosťami je síce formálnou podmienkou
uplatnenia nároku, nie však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku, pokiaľ nie je odrazom
reálneho plnenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie plnenia - stravy žalovanému.
Žalovaný bol žalobcom po príchode na územie SR v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky pozbavený

osobnej slobody, prevezený do karanténneho zariadenia spolu s batožinou. Počas pobytu v nariadenej
izolácii sa stravoval z vlastných zásob, ktoré mal pri príchode na územie SR so sebou. Nesúhlasil
s náhľadom žalobcu, že Ústavný súd SR uvedeným nálezom, nevyhovením návrhu na vyslovenie
nesúladu ustanovenia § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. mal podľa žalobcu de facto vysloviť ústavnosť
postupu žalobcu, ktorý od osôb poškodených neústavným zásahom štátu do ich základných práv a

slobôd vymáha náklady štátu za tento neústavný zásah. Prípustnosť akéhokoľvek zásahu do vlastníctva
jeviazanénaústavnosťmateriálnehozákladutakéhotonároku.Neústavnýzásahdoprávfyzickýchosôb
a právnických osôb zo strany štátu nepožíva v demokratickom a právnom štáte ochranu. Prípustnosť
zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu je ustanovením § 58 ods. 2 ZoOZ výslovne obmedzenávýškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická osoba povinná znášať
sama. Aj z argumentácie ústavného súdu v plenárnom náleze vyplýva, že ustanovenie § 58 odsek 2
ZoOZ má výrazný súkromnoprávny presah, pretože stanovuje, že žalovaný nemá nárok na náhradu

nákladov, ktoré mu v súvislosti s plnením uložených povinností vznikli. Toto ustanovenie však a priori
nezakladá možnosť domáhať sa úhrady nákladov medzi poskytovateľom služieb a jeho prijímateľom-
osobou povinnou plniť povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia. Uvedené ustanovenie
§ 58 upravuje len vertikálne právne vzťahy medzi orgánom štátu, ktorý tieto povinnosti fyzickej osobe-
žalovanému uložil a povinnostiach fyzickej osoby znášať náklady s tým spojené. Z príkazu Okresného

úradu Trnava pritom vyplýva, že výdavky za vykonané opatrenia hospodárskej mobilizácie vykoná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ani v prípade, ak by bolo žalovanému poskytnuté plnenie,
žalobcovi nevzniká regresný nárok voči žalovanému.

6. Podľa podania žalobcu z 21.06.2023 Zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 23/2022/MV SR z
08.11.2022 zverejnenou v Centrálnom registri zmlúv 15.11.2022 pod č. Z2200234, ktorá bola uzavretá

podľa zák. č. 374/2014 Z.z. medzi správcom pohľadávok štátu - Ministerstvom vnútra SR a Slovenskou
konsolidačnou, a.s., so sídlom Bratislava, IČO: 35 776 005, bolo ako poverenej osobe postúpené
právo uplatňovať a vymáhať pohľadávku štátu voči žalovanému z nezaplatenej faktúry č. 6060080514
z 24.08.2020.

7. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV z 05.01.2024 súd zastavil konanie vo veci s tým, že po
právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená na konanie Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva
v Trnave.

8. Krajský súd v Bratislave uznesením z 19.02.2025 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

9. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v danej veci sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou
o posúdenie existencie zodpovednostného vzťahu žalovaného za náklady na stravu, ktorú mal pre
žalovaného zabezpečiť pri plnení si povinnosti žalovaným spojených s ochranou verejného zdravia.

Vyhodnotenie uplatneného nároku žalobcu je potom v okolnostiach tejto veci otázkou hmotnoprávneho
posúdenia súdom. Zákon č. 355/2007 Z.z. pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva
obmedzuje len na jednostranné autoritatívne rozhodnutie o uložení povinnosti nahradiť náklady podľa
§ 58, kedy tento úrad sám vystupuje v pozícii strany vzťahu, a len takým rozhodnutím potom posúva
vec do oblasti správneho práva.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, kde predvolal žalobcu a právneho zástupcu

žalovaného.

12. Žalobca neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil s tým, že súhlasil s prejednaním rozhodnutím
veci v jeho neprítomnosti. Trval na žalobnom návrhu v celom rozsahu.

13. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

14. Príkazom z 24.04.2020 Okresného úradu Trnava č. OÚ-TT2020/020545 na základe vyhlásenia
núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 277/2002 Z.z., nariadenia vlády SR č. 77/2020
Z.z., podľa § 16 ods. 4 písm. c), d) zák. č. 179/2011 Z.z. určil organizáciu HI Kongres Hotel Trnava,

Hornopotočná 5, Trnava, IČO: 47 504 714 ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm.
d) druhý bod zák. č. 179/2011 Z.z. s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto príkazu na účel
karanténneho zariadenia podľa § 2 ods. 4 nariadenia vlády č. 77/2020 Z.z..

Uhrádzanie výdavkov za vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zák. č.

179/2011 Z.z., bod 1.- stravovanie ubytovaných fyzických osôb vrátane dobrovoľníkov zabezpečujúcich
prevádzku karanténneho zariadenia vo výške 13 eur na osobu na deň (č.l.36).15. Podľa listiny Príloha k faktúre č. 30 200016 Zoznamu stravníkov HI Kongres Hotel Trnava s.r.o.,
bol pod č.1 vedený ako ubytovaný - žalovaný od 08.05.2020 do 15.05.2020, počet dní 7, celková suma
stravného 91 eur. Celková suma stravného pre 27 osôb bola 2.197 eur (č.l.38).

16. Ministerstvo vnútra SR faktúrou č.6060080514z 24.08.2020 splatná 23.09.2020 fakturovalo
žalovanému stravu karanténa sumu 91 eur - dodacie miesto Holiday Inn Trnava, Hornopotočná 5,
Trnava. Faktúra bola žalovanému doručená 02.09.2020 (č.l.40).

17. Žalovaný listom z 19.09.2020 vrátil Ministerstvu vnútra SR faktúru s tým, že faktúru neeviduje,
právny nárok mu nie je známy (č.l.41).

18. Ministerstvo vnútra SR listom z 19.10.2020 vyzvalo žalovaného na úhradu pohľadávky po lehote
splatnosti a listom 09.02.2022 opätovne vyzvalo žalovaného na úhradu sumy 91 eur podľa faktúry č.
6060080514, ktorý list bol žalovanému doručený 21.02.2022.

19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojej procesnej obrany podľa písomných
vyjadrení.

20. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

22. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno

nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

23. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd.

24. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom,

25. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

26. Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR Osobná sloboda sa zaručuje.

27. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať

zmluvný záväzok.

28. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na
slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ
sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby

sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo
tulákov;

29. Podľa čl. 5 ods. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na
slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ

sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie
slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa
vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) zák. č. 355/2007 Z.z. Na účely tohto zákona izolácia je oddelenie

osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na úče ly zamedzenia šíreniu
prenosného ochorenia.31. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 355/2017 Z.z. Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu
prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom
určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.

32. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených
týmto zákonom a inými všeobecne závažnými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného
zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

33. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný absolvoval v dňoch 08.05.2020 do
15.05.2020 povinnú štátnu karanténu v zariadení HI Kongres Hotel Trnava. Žalobca tvrdil, že počas
karantény mu bola poskytovaná strava, čo žalovaný poprel, nakoľko sa mal stravovať z vlastných zásob.
Za poskytovanie stravy žalobca vystavil na meno žalovaného faktúru č. 6060080514 splatnú 23.09.2020
a následne vyzval žalovaného 19.10.2020 na zaplatenie nákladov na stravu, ale neúspešne. Žalobca k
žalobe ani replike však nepripojil faktúru od subjektu HI Kongres Hotel Trnava, ktorou mal daný subjekt

žalobcovi fakturovať náklady za stravu o.i. aj žalovanému vo výške 91 eur s tým, že by žalobca a kedy
túto faktúru aj reálne uhradil. Žalobca k replike predložil bez ďalšieho len listinu bez dátumu Zoznam
stravníkov.

34. Vo veci bolo sporné, či je daný nárok žalobcu voči žalovanému na preplatenie nákladov na

stravu, ktoré mal pre žalovaného zabezpečiť počas žalovanému nariadenej izolácie v karanténnom
zariadené Holiday Inn Trnava v období od 08.05.2020 do 15.05.2020, v súvislosti s plnením si povinnosti
žalovaným spojených s ochranou verejného zdravia podľa zák. č. 355/2007 Z.z..

35. Mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia

COVID 19 spôsobeným koronavírusom SARS-Co-V-2 na území Slovenskej republiky bola vyhlásená
12.03.2020 od 6,00 h. uznesením č. 111 z 11.03.2020 a odvolaná 15.09.2023 ku 6,00 h. uznesením č.
446 z 13.09.2023.

36. Po vyhodnotení skutkového stavu aplikáciou vyššie uvedených právnych predpisov súd dospel k

záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

37. Nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 4/2021 z 08.12.2021 konštatuje, že zákon umožňujúci
pozbavenie osobnej slobody, musí spĺňať určité kvality, čo znamená, že môže dovoliť pozbavenie
osobnej slobody iba za predpokladu, že je dostatočne určitý, presný, predvídateľný pri svojej

aplikácii, pretože iba tak môže byť vylúčené nebezpečenstvo svojvôle. Pozbavenie slobody smie byť
ospravedlniteľné len vtedy, ak iné, menej prísne opatrenia boli zvážené a považované za nedostatočné
preochranuzáujmuvyžadujúcehopozbavenieosobnejslobody-princípprimeranosti.Kčímzávažnejším
obmedzeniam a zásahom do základných práv môže viesť využitie splnomocňovacieho ustanovenia,
tým presnejšie v ňom musia byť určené mantinely, v ktorých sa splnomocnený orgán verejnej moci

môže pohybovať. V takých prípadoch sa nemožno spoľahnúť len na neurčité právne pojmy - nevyhnutný
rozsah. Inak by došlo nielen k ohrozeniu garancie legality zásahov a obmedzení základných práv a
slobôd, ale aj, predovšetkým - rovnováhy v systéme deľby moci ako jedného z princípov právneho štátu.

38. Výdavky spojené so zabezpečením karantény, konkrétne s poskytnutím stravy pre žalovaného v

sume určenej príkazom správneho orgánu predstavovali podľa platnej právnej úpravy účinnej v čase
izolácie žalovaného pohľadávku, ktorá patrila prevádzkovateľovi zariadenia, ktorý uvedenú službu
dodal. Žalobca v konaní preukázal, že organizácia, ktorá žalovanému poskytla ubytovanie tak bola
povinná urobiť na základe príkazu správneho orgánu. Žalobca potom vychádzal z toho, že žalovaný bol
podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia subjektom, ktorý niesol hmotnoprávnu povinnosť

znášať náklady za stravu podľa cit. ustanovenia v rozsahu stanovenom v príkaze správneho orgánu
a keďže tak neurobil a tvrdiac, že túto povinnosť za neho splnil žalobca, na strane žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Obč. zákonníka. Úhrada predmetných nákladov od fyzických osôb
bola žalobcom následne vymáhaná prostredníctvom faktúry žalobcu, ktorú žalovaný ale neuhradil. V
konaní ale žalobca v konaní ničím preukázal, že uvedená organizácia HI Kongres Hotel Trnava náklady

vyúčtovala faktúrou, v ktorej je vyčíslená sumárne strava za všetky osoby, aj teda žalovaného strava
v rozhodnom období, ktorú žalobca aj reálne potom aj zaplatil na základe osobitného predpisu zákona
č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii. Žalobca v konaní faktúru a ani jej úhradu zariadeniu ničím
nepreukázal. Predložil len zoznam stravníkov bez ďalšieho.39. Súd poukazuje na obsahovú stránku postupu v súvislosti s umiestňovaním osôb v karanténnych
zariadeniach, o ktorý prípad ide aj u žalovaného, kedy sa zasahovalo do základných práv a slobôd. Je

zrejmé, že takýto zásah je síce možný, no mali by byť splnené princípy ospravedlňujúce obmedzenie
základných práv a slobôd fyzických osôb. Ide o princíp, na základe ktorého je zásah do práv a slobôd
opodstatnený, ak nie je možné sledovaný cieľ dosiahnuť inými, napr. menej invazívnymi prostriedkami.
Povinná štátna karanténa v určených zariadeniach bola využívaná pro návrate fyzickej osoby zo
zahraničia bez možnosti voľby iného postupu, napríklad v domácej karanténe, a aj bez preukázania

podozrenia z prítomnosti ochorenia.

40. V danom prípade potom podľa názoru súdu štát nemá právny základ na fakturáciu týchto nákladov,
ak by bolo preukázané, že ich zaplatil, keďže umiestnenie v karanténe bolo vynútené, osoba žalovaného
nemala možnosť voľby. Jedná sa potom o neprimeraný zásah do základných a slobôd žalovaného. S
poukazom na test proporcionality bolo uvedené umiestnenie žalovaného do karanténneho zariadenia a

obmedzenie osobnej slobody žalovaného v období od 08.05.2020 do 15.05.2020 zjavne neprimerané,
keď nebolo ani tvrdené, a ani preukázané, že by napr. žalovaný javil známky uvedeného ochorenia;
potom nebol dôvod na pozbavenie osobnej slobody a zásah štátneho orgánu pri pozbavení osobnej
slobody, bez využitia iných, menej prísnych opatrení, s poukazom na primeranosť.

41. Na základe nálezu ústavného súdu má súd za to, že pozbavenie slobody žalovaného uvedeným
postupom nespĺňalo znaky, kedy by sa mohlo označiť, že je ospravedlniteľné, že dalo sa to riešiť aj
menej prísnymi opatreniami, resp. že by tieto menej závažné opatrenia bolo možné považovať za
nedostatočné pre ochranu záujmu vyžadovaného pozbavenie osobnej slobody. Vzhľadom na uvedenú
neprimeranosť, by následky v súvislosti so vzniknutými nákladmi, aj náklady na stravu nemal znášať

potom žalovaný, ale štát.

42. Z uvedeného dôvodu sú žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní

proti žalobcovi plne úspešný, lebo súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

44. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava
IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).