Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101258
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101258.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou
26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom
Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102505183/2025 zo dňa 24.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.08.2025 z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.08.2025, doručenou správnemu súdu dňa 26.08.2025, sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102505183/2025 zo dňa 24.06.2025, ktorým

žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané
hospodárske subjekty č. 100546610/2025 zo dňa 07.02.2025, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového
poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur, znížil nadmerný odpočet
na dani z pridanej hodnoty zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie
jún 2019.

2. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca poukázal na svoje
postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky, kedy je od jeho fungovania závislých niekoľko
desiatok zamestnancov a niekoľko desiatok odberateľov ako aj dodávateľov. Žalobca zamestnáva 300
zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, vzhľadom

k čomu je možné konštatovať, že je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne. Je veľkoodberateľom
surového kravského mlieka a ovčej hrudky, pričom podiel kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej
republiky predstavuje približne 25% celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku.
Žalobca má cca 60 dodávateľov surového mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na jeho odbere.
Ovčiu hrudku dodáva spoločnosti 20 dodávateľov. Výkon rozhodnutia teda postihne nielen samotných
dodávateľov, odberateľov hotových výrobkov, dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb

a energií. Žalobca v prípade ďalšej realizácie a exekúcie na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí
o pokute a úrokoch bude nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo
Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie predstavuje ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovú
bezpečnosť štátu, nakoľko s ohľadom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov
odoberá predstavuje pre týchto malo podnikateľov v konečnom dôsledku likvidáciu.

3. K 31.12.2023 boli celkové platby žalobcu za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené
zamestnávateľom X.XXX.XXX,XX eur odvedené zamestnancami XXX.XXX,XX eur. Zisk žalobcu predzdanením za rok 2023 je X.XXX.XXX,XX eur, čistý obrat za rok 2023 je XXX.XXX.XXX,XX eur.
Čistý obrat k 31.03.2024 je XX.XXX.XXX,XX eur, zisk pred zdanením k 31.03.2024 je 736.943,02
eur. Krátkodobé záväzky k 31.12.2023 boli XX.XXX.XXX,XX eur, z toho záväzky z obchodného

styku boli XX.XXX.XXX,XX eur. K 31.12.2023 krátkodobé pohľadávky boli XX.XXX.XXX,XX eur,
z toho z obchodného styku boli 17.009.019,58 eur. Celkový majetok spoločnosti k 31.12.2023 bol
XX.XXX.XXX,XX eur, z toho HIM XX.XXX.XXX,XX eur, v tom stavby XX.XXX.XXX,XX eur, pozemky
X.XXX.XXX,XX eur a technologické zariadenia XX.XXX.XXX,XX eur.

4. Výkon rozhodnutia a teda následná daňová exekúcia znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej
existencie, keďže preukázateľne poškodzuje dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej
činnosti. Ohrozí žalobcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom ho tak dostane
do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov
nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov, znemožní spoluprácu
s bankami. Ak by bol žalobca v prípade výkonu rozhodnutia vedený v systéme finančnej správy ako

daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, nakoľko je
viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia
spoluprácu a zmluvné vzťahy.

5. Uvedenými skutočnosťami o obrate spoločnosti, jej príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení, ktoré

sú podložené predloženými daňovými dokladmi v komparácii s celkovou výškou vyrubovaného rozdielu
dane a nepriznaného nadmerného odpočtu bola osvedčená a preukázaná existencia priamej hrozby,
ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Žalobcovi
preukázateľne hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných vážnych
nenapraviteľných následkov, pričom odkladný účinok správnej žaloby nie je v rozpore s verejným

záujmom.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.12.2025 navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol, keďže tento nepovažuje za opodstatnený. Z dôvodov
uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná

hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný závažný nenapraviteľný následok, na
základe ktorých je možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP sa vyžaduje
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku

značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4.
prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov
však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje

podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatreniaorgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu

takéto rozhodnutie smeruje. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na
podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k
spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody,
či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému
následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok
vyplývajúcich z § 185 SSP.

13. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť,

ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Správny
súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa
30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych
znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od

jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba
závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach
žalobcu. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim
z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne

aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť
faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.06.2018).

15. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej
žalobe a na podklade argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku,
správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom
neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska či

finančná škoda, závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh podložil žalobca
len účtovnou závierkou za rok 2023, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho
aktuálnu ekonomickú situáciu, týkajúcu sa roku 2025 (napríklad uvedeným aktuálneho stavu účtov,
majetku spoločnosti, vývoja a súčasného stavu príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných,
režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia,

aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj ďalších relevantných skutočností). Od konca roka 2023, za ktorý
sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k zmene finančnej situácie žalobcu, keď žaloba
a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané v auguste 2025. Zároveň je potrebné uviesť,
že účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je
možné preukázať ekonomický stav podniku. Správny súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej

povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného
účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy.
Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu,
ktorú však správnemu súdu nepreukázal.16. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval
dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom

nahrádzal jeho aktivitu. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom
napadnutéhorozhodnutiahrozilazávažnáujma,značnáhospodárskaškodačifinančnáškoda,prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok, nie je možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým

je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a ani neosvedčil. Ak by aj boli
splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s
verejným záujmom. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS479/2017-44zdôrazňuje,ževerejnýzáujemmožnovymedziťakozáujem,resp.záujmy,ktorébybolo
možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší

prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo
cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem
reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu.

18. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185
písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako
nedôvodný a v súlade s § 188 SSP tento zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).