Uznesenie – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32K/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325205922
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:1325205922.7

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: SKELETON, a.
s., so sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936,
zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré
mesto, IČO: 50 735 764, na návrh navrhovateľa – veriteľa: 1/ DXT s.r.o., so sídlom Galvaniho 12/B,
821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 386 601 a navrhovateľa - veriteľa: 2/ HYDROS

Bánovce, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1573/114, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34
117 873, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom: Gogoľova 18, 852
02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka SKELETON, a. s., so sídlom Námestie pri Sýpke
939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 z a m i e t a .

II. Dlžník má voči navrhovateľovi – veriteľovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.08.2025 bol na Mestský súd Bratislava III podaný návrh veriteľa – navrhovateľa 1/ a 2/, ktorým
navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ žiadal vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. V návrhu s poukazom na citované
ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že veriteľ spol. DXT s.r.o., IČO: 52 386 601,
sídlo: Galvaniho 12/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, zapísaná v Obch. reg. Mestského súdu

Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 137380/B (ďalej len „DXT s.r.o.“) vystavil dlžníkovi SKELETON, a. s.,
IČO: 46 662 936, sídlo: Námestie pri Sýpke 939, Bratislava - mestská časť Jarovce 851 10, zapísaná v
Obch.reg.MestskéhosúduBratislavaIII,oddiel:Sa,vložkač.6177/B(ďalejlen„Dlžník“)dňa14.03.2025
faktúru č. 20250021 na úhradu objednaných elektroinštalačných prác znejúcu na sumu 35.302,47 EUR s
dátumom splatnosti 13.04.2025. Dlžník túto pohľadávku veriteľa DXT s.r.o. do dnešného dňa neuhradil,
t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ DXT s.r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu

svojej faktúry č. 13250019 dňa 15.05.2025, v lehote do 16.05.2025. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s
r.o., IČO: 34 117 873, sídlo: Trenčianska cesta 1573/114, Bánovce nad Bebravou 957 01, zapísaná v
Obch. reg. Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 557/R (ďalej len „HYDROS Bánovce, spol. s
r.o.“) vystavila Dlžníkovi dňa 07.04.2025 faktúru č. 13250019 na úhradu objednaných stavebných prác
znejúcu na sumu 48.189,50 EUR s dátumom splatnosti 07.05.2025. Dlžník ani túto pohľadávku veriteľa
HYDROS Bánovce, spol. s r.o. do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90

dní. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej faktúry č. 13250019
dňa 24.07.2025. Dlžník je v omeškaní s úhradou dvoch peňažných záväzkov (vyplývajúcich z faktúry
veriteľa DXT s.r.o. č. 20250021 a faktúry veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. č. 13250019) viac ako
90 dní. Dlžník bola na úhradu záväzkov opakovane písomne vyzvaný zo strany veriteľa DXT s.r.o. dňa
15.05.2025 a zo strany veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. dňa 24.07.2025. Z uvedeného vyplýva,
že platobnú neschopnosť Dlžníka je možné odôvodnene predpokladať.2. K návrhu priložil tieto prílohy: plnomocenstvo, potvrdenie o platbe, faktúra č. 20250021, súpis
vykonaných prác, výzva na úhradu faktúry z 15.05.2025, faktúra č. 13250019, písomná výzva
z 24.07.2025, potvrdenia správcu zo dňa 17.09.2025, spolu s osvedčovacou doložkou.

3. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 25K/55/2025 - 35 zo 30. septembra 2025, právoplatným
dňa 30.10.2025, rozhodol, že začína konkurzné konanie na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené
v Insolvenčnom registri dňa 29.10.2025. Konkurzné konanie sa tak začalo dňa 30.10.2025 (§ 199 ods.
7 ZKR v spojení s § 14 ods. 3 ZKR).

4. Keďže sa v prejednávanej veci začalo konkurzné konanie na návrh veriteľa, Mestský súd Bratislava
III uznesením č. k. 25K/55/2025-52 zo dňa 31.10.2025, právoplatným dňa 03.11.2025 podľa § 19 ods.
1 písm. a) bod 1. ZKR vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k
návrhu navrhovateľa a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, a za tým účelom aby predložil najmä tam
uvedené listiny. Súd súčasne podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 3. ZKR vyzval dlžníka na vyjadrenie, či

súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania.

5. K návrhu navrhovateľov veriteľov 1/ a 2/ sa vyjadril dlžník v písomnom podaní zo dňa 20.11.2025,
pričom uviedol, že podáva toto vyjadrenie za účelom osvedčenia svojej platobnej schopnosti a predkladá
súdu požadované dokumenty:

Dlžník v celom rozsahu popiera existenciu svojich záväzkov voči Navrhovateľovi 1 a Navrhovateľovi
2, nakoľko tieto zanikli a zároveň v celom rozsahu popiera tvrdenie Navrhovateľov, že je platobne
neschopný. Odôvodnenie tohto tvrdenia, vrátane detailného rozboru jednotlivých záväzkov, právnych
dôvodov ich zániku a preukázania platobnej schopnosti Dlžníka, je uvedené v nasledujúcej časti tohto
vyjadrenia.

Zároveň Dlžník uvádza súdu, že nesúhlasí s tým, aby bolo v tejto veci rozhodnuté bez pojednávania a
žiada o určenie termínu pojednávania čo možno najskôr.
Dlžník trvá na tom, že Pohľadávka 1 Navrhovateľa 1 zanikla započítaním v celom rozsahu.
Navrhovateľ 1 vystavil Dlžníkovi dňa 14.03.2025 faktúru č. 20250021 na úhradu objednaných
elektroinštalačných prác znejúcu na sumu 35.302,47 EUR s dátumom splatnosti 13.04.2025.

Navrhovatelia zároveň uviedli, že Dlžník túto Pohľadávku 1 do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej
uhradením v omeškaní viac ako 90 dní.
Dlžník uzatvoril s Navrhovateľom 1 (i) zmluvu o dielo č. Z67-31 (ďalej len „Zmluva 1“), ktorej predmetom
bol záväzok Navrhovateľa 1 zhotoviť pre Dlžníka stavebné práce „Dodávka a montáž elektroinštalácii“
na diele „Polyfunkčný komplex GREEN ATRIUM“ (ďalej len ako „Dielo 1“) a (ii) zmluvu o dielo č. Z67-32

(ďalej len „Zmluva 2“ a spoločne so Zmluvou 1 ďalej len „Zmluvy“), ktorej predmetom bol záväzok
Zhotoviteľa zhotoviť pre SKELETON stavebné práce „Dodávka a montáž sadrokartónových konštrukcii
na 2.NP bloku „A““ na diele „Polyfunkčný komplex GREEN ATRIUM“ (ďalej len ako „Dielo 2“ a spoločne
s Dielom 1 ďalej len „Diela“).
Podľa oboch Zmlúv a VOP sa Navrhovateľ 1 ďalej zaviazal riadne a včas plniť povinnosti súvisiace s

realizáciou Diel, a to najmä nie však výlučne:
• udržiavanie čistoty a poriadku na stavenisku,
• dodržiavanie BOZP a PO v súvislosti s realizáciou Diel,
• riadne a včas dokončiť Diela,
• zabezpečiť nevyhnutné opatrenia na ochranu Diel, materiálov a zariadení pred poveternostnými

vplyvmi ako aj zabezpečiť vysušenie a dočasné vykurovanie Diel.
Napriek týmto záväzkom a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmlúv a VOP Navrhovateľ 1 svoje povinnosti
opakovane porušil, čo bolo riadne zdokumentované (viď tabuľka porušení nižšie). Okrem toho
Navrhovateľ 1 na opakované výzvy zo strany Dlžníka na zdržanie sa porušovania povinností v zmysle
Zmlúv a VOP žiadnym spôsobom nereagoval. Dlžník eviduje preto voči Navrhovateľovi 1 nasledovné

pohľadávky:
Navrhovateľ 1 sa podstatným spôsobom omeškal s dokončením oboch Diel, pričom je potrebné
zdôrazniť, že do dnešného dňa nie je žiadne z Diel protokolárne odovzdané tak, ako predpokladajú
Zmluvy a VOP.
V súlade s čl. VI. ods. 2 VOP, ak sa Navrhovateľ 1 dostane do omeškania s odovzdaním diela, prípadne

s odovzdaním časti diela, vzniká Dlžníkovi nárok voči Navrhovateľovi 1 na úhradu zmluvnej pokuty vo
výške 0,5 % z ceny diela za každý aj začatý deň omeškania.
V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zmluvy 1 a Zmluvy 2, ich príloh a VOP, Dlžník si voči
Navrhovateľovi 1 uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 91.429,74 EUR s dokončením aodovzdaním oboch Diel, napriek tomu, že jeho skutočný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti
s omeškaním dokončenia a odovzdania Diela 1 je vo výške 367.968,24 EUR a zmluvnej pokuty
v súvislosti s omeškaním dokončenia a odovzdania Diela 2 je vo výške 89.180,46 EUR, t.j. spolu

457.148,70 EUR (ďalej len „Pohľadávka dlžníka 1“)
Navrhovateľ1počasuskutočňovaniaDiela1svojvoľneukončilstavebnépráce,čonapokonstáloDlžníka
nemalé finančné prostriedky a vyžiadalo si ďalšiu časovú a pracovnú vyťaženosť. Navrhovateľ 1 odo dňa
25.04.2025 prestal svojvoľne práce na Diele 1 vykonávať, hoci na jeho výkon bol v zmysle uzatvorenej
Zmluvy 1 povinný.

S poukazom na čl. IV ods. 12. Zmluvy 1, Pokiaľ Zhotoviteľ svojvoľne ukončí stavebné práce na Diele,
je Objednávateľ oprávnený uplatniť si u Zhotoviteľa nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celkovej
Ceny diela bez DPH. Zaplatením tejto zmluvnej pokuty nebude dotknuté právo Objednávateľa na
náhradu škody, presahujúcej sumu tejto zmluvnej pokuty.Uvedené skutočnosti sú jasne preukázateľné
a preto Dlžník uplatnil voči Navrhovateľovi 1 nároky na zmluvnú pokutu zo Zmluvy 1 vo výške 10 % z
Ceny Diela 1, t. j. vo výške 31.721,50 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 2“).

Strany sa v súlade s čl. III ods. 6 oboch Zmlúv dohodli, že Navrhovateľ 1 bude znášať náklady na
vykonanie naviac prác vo výške 1 % z Ceny oboch Diel, a to bez ohľadu na dôvod realizácie naviac
prác. Vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ 1 vykonal pre Dlžníka naviac práce v celkovej výške
62.053,14 EUR pre Dielo 1 a naviac práce v celkovej výške 8.288,81 EUR pre Dielo 2, pričom však ale
citované ustanovenie nezohľadnil, Dlžník si preto uplatnil voči Navrhovateľovi 1 nárok na vrátenie sumy

1 % z Ceny oboch Diel, t. j. v prípade Diela 1 sumu 3.172,15 EUR a v prípade Diela sumu 746,27 EUR,
spolu v celkovej výške 3.918,42 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 3“).Dlžník si voči Navrhovateľovi
1 uplatnil aj nárok na náhradu nákladov vo výške 36.481,27
EUR, vynaložených Dlžníkom na odstraňovanie vád a poškodení Diela, ktoré Navrhovateľ 1 neodstránil,
resp. na zabezpečenie poriadku a čistoty a odpratanie a odvoz stavebného odpadu a sutiny namiesto

Navrhovateľa 1, a to nasledovne:
a. Náklady na vysprávky vo vzťahu k Dielu 1 - v celkovej výške 5123,21 EUR;
b. Náklady na vysprávky vo vzťahu k Dielu 2 - v celkovej výške 18.462,95 EUR;
c. spoločnosť dbarczi, s.r.o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1 z faktúry č. 2025180 predstavujú
sumu 330 EUR - Dielo 1, a z faktúry č. 20252069 predstavujú sumu 330 EUR - odvoz odpadu - Dielo 2)

d. spoločnosť NN-Bau Slovensko s. r.o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1z faktúry č. 2025051
predstavujú sumu 1.113 EUR - čistenie stavby, Dielo 1 a z faktúry č. 2025036 predstavujú sumu 126
EUR - čistenie stavby, Dielo 2)
e. náklady na opravu poškodenej bunky spoločnosťou FGS Slovakia s. r. o. (náklady pripadajúce na
Navrhovateľa 1 - faktúra č. 31250029 vo výške 140 EUR - Dielo 1)

f. náklady na opravu poškodeného BKT potrubia A4B spoločnosťou KLIMAK, s.r.o. vo výške 241,18
EUR (Dielo 1)
g. náklady na opravu poškodeného BKT potrubia A8A spoločnosťou KLIMAK, s.r.o. vo výške 241,18
EUR (Dielo 1)
h. náklady na vysprávky omietok (blok A) spoločnosťou ALEX BUILDING s. r. o. (náklady pripadajúce

na Navrhovateľa 1- faktúra č. 15/2024 vo výške 3.900 EUR a vo výške 3.490 EUR - pre Dielo 2, faktúra
č. 38/2023 vo výške 408 EUR pre Dielo 1)
i. náklady na opravu poškodených izolácií spoločnosťou KLIMAK, s.r.o. vo výške 1280,25 EUR (Dielo 1)
j. náklady na vysprávky omietok (blok B) spoločnosťou Oren, SE (náklady pripadajúce na Navrhovateľa
1- faktúra č. 24062 vo výške 845,50 EUR (Dielo 1)

k. náklady na odstránenie zabudnutých dátových zásuviek - demontáž a montáž zárubní spoločnosťou
MODO design s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1- faktúra č. 1020250604 vo výške 165
EUR - Dielo 1)
l. náklady na opravu dier v strope na 3. NP 5x spoločnosťou IM-Interier, s.r.o. (náklady pripadajúce na
Dielo 1 - faktúra č. 2025021 vo výške 195 EUR)

m. náklady na dodatočné vyspravenie SDK stien B5F, A3B spoločnosťou IM-Interier, s.r.o. (náklady
pripadajúce na Dielo 1 - faktúra č. 2025021 vo výške 90 EUR).
(ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 4“).
Pohľadávku 1, Pohľadávku 2, Pohľadávku 3 a Pohľadávku 4 spolu vo výške 163.550,93 EUR si uplatnil
Dlžník voči Navrhovateľovi 1 výzvou zo dňa 26.08.2025, ktorá bola zaslaná Navrhovateľovi 1 na adresu

jeho sídla dňa 27.08.2025. Výzva sa vrátila Dlžníkovi späť, z dôvodu „adresát neznámy“. Zároveň Dlžník
vynaložil ďalšiu snahu a zaslal Navrhovateľovi 1 túto výzvu aj na ďalšiu známu adresu Slivkový sad
9187/21, 841 06 Bratislava. Výzva bola doručená Navrhovateľovi 1 dňa 05.09.2025.Pohľadávka 1 zanikla jednostranným započítaním Pohľadávky 1 zo strany Dlžníka dňa 11.09.2025 s
Pohľadávkou Dlžníka 1 voči Navrhovateľovi 1 z titulu zmluvnej pokuty tak ako bolo uvedené vo Výzve,
v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. Týmto započítaním Pohľadávka 1, ktorú si

Navrhovateľ 1 uplatnil v návrhu na vyhlásenie konkurzu v celom rozsahu zanikla dňa 11.09.2025.
Dlžník trvá na tom, že Pohľadávka 2 Navrhovateľa 2 zanikla započítaním v celom rozsahu.
Navrhovateľ 2 vystavil Dlžníkovi dňa 07.04.2025 faktúru č. 13250019 na úhradu objednaných
stavebných prác znejúcu na sumu 48.189,50 EUR s dátumom splatnosti 07.05.2025. Navrhovatelia
zároveň uviedli, že Dlžník túto Pohľadávku 2 do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej uhradením v

omeškaní viac ako 90 dní.
Pohľadávka 2 zanikla jednostranným započítaním Pohľadávky 2 zo strany Dlžníka dňa 03.10.2025 s
pohľadávkou Dlžníka voči Navrhovateľovi 2 z titulu zmluvnej pokuty.
Dlžník uzatvoril dňa 06.10.2023 s Navrhovateľom 2 zmluvu o dielo č. Z67-15 (ďalej len „Zmluva 3“),
ktorej predmetom bol záväzok Navrhovateľa 2 zhotoviť pre Dlžníka stavebné práce „Kompletná dodávka
a montáž striech (strešné konštrukcie vrátane pokrývačských prác)“ na diele „Polyfunkčný komplex

GREEN ATRIUM“ (ďalej len ako „Dielo 3“). V súlade s čl. IX ods. 4 Zmluvy 3, vzťahy neupravené touto
Zmluvou 3 sa spravujú VOP Dlžníka platnými a účinnými od 23.02.2022. Navrhovateľ 2 vyhlásil, že sa
oboznámil so znením VOP, ktoré tvoria prílohu č. 4 Zmluvy 3.
V súlade s čl. IV ods. 1 Zmluvy 3, Cena Diela 3 je 389.626,29 EUR bez DPH.V súlade s čl. III ods. 1.
Zmluvy sa Navrhovateľ 2 zaviazal ukončiť práce na Diele 3 v lehote

do dňa 15.04.2024.
Podľa Zmluvy 3 a VOP sa Navrhovateľ 2 ďalej zaviazal riadne a včas plniť povinnosti súvisiace s
realizáciou Diela 3, a to najmä nie však výlučne:
• vedenie stavebného a montážneho denníka,
• udržiavanie čistoty a poriadku na stavenisku,

• dodržiavanie BOZP a PO v súvislosti s realizáciou Diela,
• riadne a včas dokončiť Dielo.
Napriek týmto záväzkom a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy 3 a VOP Navrhovateľ 2 svoje
povinnosti opakovane porušil, čo bolo riadne zdokumentované. Dlžník eviduje preto voči Navrhovateľovi
2 nasledovné pohľadávky:

Navrhovateľ 2 sa podstatným spôsobom omeškal aj s dokončením Diela 3, pričom je potrebné zdôrazniť,
že do dnešného dňa nie je Dielo 3 protokolárne odovzdané tak, ako predpokladá Zmluva 3 a VOP.
Vsúladesčl.VI.ods.2VOP,aksaNavrhovateľ2dostanedoomeškaniasodovzdanímDiela3,prípadne
s odovzdaním časti Diela 3, vzniká Dlžníkovi nárok voči Navrhovateľovi 2 na úhradu zmluvnej pokuty vo
výške 0,5 % z Ceny Diela 3 za každý aj začatý deň omeškania.

V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zmluvy 3, jej príloh a VOP, si Dlžník voči Navrhovateľovi
2 uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 97.406,57 EUR za omeškanie s dokončením a odovzdaním Diela
3 (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 5“).
Okrem toho k odovzdaniu Diela 3 nedošlo, keďže od apríla 2025 malo Dielo 3 vadu spočívajúcu v
zatekaní a poškodení strechy. Navrhovateľ 2 nebol schopný odstrániť tento nedostatok realizácie. Z

uvedených dôvodov nemohol Navrhovateľ 2 Dielo 3 odovzdať, nakoľko táto vada bola podstatná, a
bránila riadnemu užívaniu Dielu 3.
Týmto sa zároveň tvrdí, že dôvod neodovzdania Diela 3 spočíva v podstatnej závade, ktorá znemožnila
náležitú prevzatie a užívanie predmetu zmluvy.
Navrhovateľ 2 sa počas realizácie Diela 3 opakovane dopúšťal aj porušovania povinností na

úseku BOZP, a to napriek opakovaným upozorneniam zo strany Dlžníka. Tieto porušenia spočívali
najmä v nepoužívaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, používaní nespôsobilých alebo
necertifikovaných pracovných prostriedkov a konštrukcií lešení, nedostatočnom zabezpečení pracovísk
proti pádu osôb a predmetov z výšky, ako aj v realizácii nebezpečných pracovných postupov a požití
alkoholu pracovníkov Navrhovateľa 2.

S poukazom na čl. II ods. 21. bod 21.1. Zmluvy 3, v prípade, ak Zhotoviteľ počas realizácie
Diela preukázateľne poruší nižšie uvedené povinnosti, vzniká Objednávateľovi nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty nasledovne: povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi BOZP, resp. poruší
povinnosti stanovené plánom bezpečnosti a ochrany zdravia (BOZP) a požiarnej ochrany (PO), vzniká
Objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu v každom jednotlivom prípade porušenia takej povinnosti,

stanovenú v prílohe č. 5 Zmluvy spolu s čl. II ods. 23. Zmluvy, počas realizácie Diela je Zhotoviteľ povinný
na Stavenisku a v jeho okolí (vrátane verejných plôch) zachovávať poriadok a čistotu a bude na svoje
náklady a nebezpečenstvo priebežne odpratávať a odvážať zo Staveniska a priľahlých plôch všetokstavebný odpad, sutinu a Zariadenie zhotoviteľa a/alebo Dočasné stavby, ktoré už nie sú potrebné a
bude ich ukladať iba na miesta k tomu určené.
Uvedené skutočnosti sú podrobne špecifikované v nižšie uvedenom prehľade, ktorý obsahuje presný

popis každého jednotlivého zisteného porušenia, dátum jeho zistenia, stručný opis skutkového stavu a
výšku uplatnenej zmluvnej pokuty stanovenú podľa prílohy č. 5 Zmluvy 3.
Celkový súčet takto uplatnených zmluvných pokút predstavuje čiastku 1.540,- EUR (ďalej len
„Pohľadávka Dlžníka 6“).
Porušenie ďalších povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a VOP

Okrem vyššie špecifikovaných porušení na strane Navrhovateľa 2, došlo zo strany Navrhovateľa 2
aj k porušovaniu ďalších porušení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy 3 a VOP, ktoré mali podstatný
negatívny vplyv na riadnu a včasnú realizáciu Diela 3, a to najmä nie však výlučne:
a) Opakované alebo závažné hrubé porušenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany
životného prostredia (čl. XIII ods. 4 písm. c) VOP), spočívajúce v konštantnom porušovaní predpisov
BOZP počas celého obdobia jeho prítomnosti na stavbe, tak ako je špecifikované v tabuľke uvedenej

vyššie.
b) Opakované porušovanie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy 3 a VOP (čl. XIII
ods. 4 písm. g) VOP), konkrétne:
i. porušenie čl. II ods. 12 Zmluvy 3 v spojení s čl. II ods. 23 Zmluvy 3 a čl. VIII ods. 2 VOP - neudržiavanie
čistoty a poriadku na stavenisku, neodstraňovanie odpadov a nečistôt vzniknutých z prác Navrhovateľa

2,neplneniepovinnostipriebežneodpratávaťaodvážaťzostaveniskaapriľahlýchplôchvšetokstavebný
odpad a sutinu. Tieto porušenia boli zaznamenané opakovane počas celého trvania prác, a to napriek
viacerým písomným upozorneniam Dlžníka (napr. zistenie zo dní 14.10.2024, 16.09.2024, 12.08.2024,
20.06.2024, 10.06.2024 a 14.02.2024).
ii. porušenie čl. II ods. 15 Zmluvy 3 v spojení s čl. II ods. 18 bod 18.1 a 18.2 Zmluvy

3 - používanie nevhodných a nebezpečných pracovných postupov a stavebných metód, neudržiavanie
staveniska a diela v stave, ktorý by zamedzil ohrozeniu osôb, nezabezpečenie nevyhnutných
bezpečnostných opatrení.
c) Omeškanie s vykonaním a/alebo odovzdaním Diela 3 alebo jeho časti v súlade so Zmluvou 3 alebo
harmonogramom o viac ako 20 dní (čl. XIII ods. 4 písm. i) VOP), keďže termín ukončenia Diela 3 bol

stanovený na 15.04.2024 a k jeho odovzdaniu doposiaľ nedošlo.
Z dôvodu vyššie uvedených skutočností si Dlžník v súlade s čl. VI. ods. 3 VOP uplatnil voči
Navrhovateľovi 2 zmluvnú pokutu v celkovej výške 7 % z Ceny Diela 3 27.273,84 EUR (ďalej len
„Pohľadávka Dlžníka 7“).
Uplatnenie nároku na náhradu nákladov na vykonanie naviac prác

Strany sa v súlade s čl. III ods. 6 Zmluvy 3 dohodli, že Navrhovateľ 2 bude znášať náklady na vykonanie
naviac prác vo výške 1 % z Ceny Diela 3, a to bez ohľadu na dôvod realizácie naviac prác. Vzhľadom na
skutočnosť, že Navrhovateľ 2 vykonal pre Dlžníka naviac práce v celkovej výške 103.896,89 EUR pričom
však ale citované ustanovenie nezohľadnil, Dlžník si uplatnil voči Navrhovateľovi 2 nárok na vrátenie
sumy 1 % z Ceny Diela 3, t. j. 3.896,26 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 8“).

Nevedenie stavebného / montážneho denníka
V súlade s čl. II ods. 26. Zmluvy 3, Zhotoviteľ bude viesť montážny denník Zhotoviteľa (obsahujúci
najmenej tie údaje, ktoré sa vyžadujú podľa rozhodného práva), v ktorom budú denne zaznamenané
uskutočňované práce, ich miesto, pracovníci a ďalšie údaje. Montážny denník podpíše Zhotoviteľ
a Objednávateľ. Podpísaná kópia montážneho denníka bude na konci každého týždňa odovzdaná

Objednávateľovi. Zhotoviteľ zodpovedá za to, že montážny denník bude nepretržite na Stavenisku a
bude prístupný Objednávateľovi a Projektantovi, inak má Objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 50,- EUR (päťdesiat eur) za každý deň porušenia uvedenej povinnosti.
V súlade s čl. VII ods. 19 VOP, Zhotoviteľ je povinný od prevzatia staveniska viesť stavebný denník.
Podrobnosti sú upravené v čl. IX týchto VOP. Ak je podľa Zmluvy Zhotoviteľ povinný viesť montážny

denník, ustanovenia o stavebnom denníku sa primerane vzťahujú aj na povinnosti Zhotoviteľa viesť
montážny denník.
Vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ 2 neviedol stavebný / montážny denník počas celého trvania
prác na Diele 3, t. j. od 16.10.2023 do 30.09.2025, Dlžník si uplatnil voči Navrhovateľovi 2 zmluvnú
pokutu v súlade s citovanými ustanoveniami Zmluvy 3 a VOP za obdobie od 16.10.2023 do 01.07.2025,

t. j. za 715 dní omeškania, v celkovej výške 35.750 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 9“).
Náhrada nákladov vynaložených na splnenie povinností namiesto Navrhovateľa 2
Dlžník si voči Navrhovateľovi 2 uplatnil aj nárok na náhradu nákladov, vynaložených Dlžníkom na
zabezpečenie dokončenia Diela 3 podľa Zmluvy 3 vo výške 2.839,50 EUR.Dlžník poveril vykonaním týchto prác tretie osoby, konkrétne spoločnosti:
a. A. B. a NN-Bau Slovensko s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. IB/16/2025 a
faktúry č. 2025125 predstavujú sumu 1.953 EUR - rozobratie a zloženie strešného koberca)

b. dbarczi, s.r.o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. FV2024801 - 330 - odvoz odpadu)
c. NN-Bau Slovensko s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. 2025012 predstavujú
sumu 84 EUR - likvidácia odpadu pomocníci)
d. NN-Bau Slovensko s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. 2024198 predstavujú
sumu 472,50 EUR - upratovanie staveniska).

(ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 10“).
Pohľadávku 5, Pohľadávku 6, Pohľadávku 7, Pohľadávku 8, Pohľadávku 9 a Pohľadávku 10 spolu vo
výške 168.706,17 EUR si uplatnil Dlžník voči Navrhovateľovi 2 výzvou zo dňa 30.09.2025, ktorá bola
doručená Navrhovateľovi 2 dňa 03.10.2025.
Dlžník na základe výzvy doručenej dňa 03.10.2025 zároveň započítal Pohľadávku 2 v časti
43.370,54 EUR (po zohľadnení zádržného a garančnej zábezpeky, ktorých splatnosť ešte nenastala) s

Pohľadávkou Dlžníka 5 na zaplatenie zmluvnej pokuty, v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky vzájomne
kryjú. Týmto započítaním Pohľadávka 2, ktorú si Navrhovateľ 2 uplatnil v návrhu na vyhlásenia konkurzu
v rozsahu 43.370,54 EUR zanikla.
Pohľadávka 2 vo zvyšnej časti (4.818,96 EUR) nie je splatná, pretože ide o zádržné a garančnú
zábezpeku podľa ust. čl. IV. bodu 7. - 8. Zmluvy 3, pričom na splatnosť týchto nárokov neboli kumulatívne

splnené podmienky v zmysle Zmluvy 3 a VOP, okrem iného aj to, že do dnešného dňa nebolo krátkodobé
zádržné a garančná zábezpeka uhradená zo strany investora. Z uvedeného dôvodu nie je možné túto
časť Pohľadávky 2 pri posudzovaní oprávnenosti návrhu na vyhlásenie konkurzu zohľadniť, keďže ku
dňu podania návrhu nebola po lehote splatnosti dlhšie ako 90 dní.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že splatné Pohľadávky Navrhovateľov zanikli, sú splnené podmienky podľa

ust. § 17 ods. 1 ZKR a preto je potrebné konkurzné konanie uznesením zastaviť.
Dlžník žiada súd, aby vydal nasledovné
u z n e s e n i e
Súd začaté konkurzné konanie voči spoločnosti SKELETON, a. s, so sídlom Námestie pri Sýpke 939,
851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 vedené na Mestskom súde Bratislava III,

pod sp. zn.: 25K/55/2025 zastavuje.
Účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je efektívne riešenie stavu úpadku spoločností s cieľom
zabezpečiť spravodlivé uspokojenie veriteľov a ochranu práv dlžníka. Nie je však v kompetencii
konkurzného súdu, aby rozhodoval o spornosti pohľadávok medzi navrhovateľmi a dlžníkom, pretože
sporné nároky majú byť prejednávané v samostatných súdnych konaniach a nemajú zaťažovať

konkurzné konanie.
Ako je uvedené v predchádzajúcej časti, Pohľadávka 1 a Pohľadávka 2 Navrhovateľov zanikli. Ak však
súd zastáva názor, že Pohľadávky nezanikli a sú sporné, ani v takom prípade nie sú Navrhovatelia
aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže spornosť pohľadávok
nemôže byť predmetom tohto konania.

Dlžník zastáva názor, že Navrhovatelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka
len zo špekulatívnych dôvodov s cieľom poškodiť Dlžníka prostredníctvom ktorej sa snažia získať
neprináležiacu výhodu a vytvoriť nátlak na Dlžníka, aby im uhradil pohľadávky, na ktoré nemajú legitímny
nárok, nakoľko v celom rozsahu zanikli.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania.
Veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu musia mať aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto
návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov. Aktívne

legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú
pohľadávku voči Dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti. Na prípadné sporné pohľadávky veriteľov súd
neprihliada, preto tieto nie sú schopné založiť Navrhovateľom aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu.2
RovnakýprávnynázorzaujalajvUzneseníKrajskýsúdvBratislave,sp.zn.:2CoKR42/2013-147zodňa

22.08.2013, keď konštatoval, že „aktívne legitimovaným navrhovateľom konkurzného konania môže byť
iba subjekt, ktorého pohľadávka nesmie byť sporná, pričom je na dlžníkovi, aby využil všetky procesné
prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu
spočívajúcu v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie t.j. skutočnosti, že navrhovateľ nie je veriteľomdlžníka podľa hmotného práva, s následkom, že pokiaľ obsah konkurzného spisu v čase rozhodovania
konkurzného súdu dostatočným spôsobom nedokumentuje, že navrhovateľ je veriteľom dlžníka a bol
ním aj v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurz, návrh na konkurz musí byť zamietnutý.“

Následne sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky, v Uznesení č. II. ÚS 300/2014-10 zo dňa
18.06.2014, v ktorom konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením Uznesenia
Krajského súdu, sp. zn.: 2 CoKR 42/2013-147 zo dňa 22.08.2013, keď uviedol „Z uvedených dôvodov (a
aj s prihliadnutím na priliehavé konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého účel konkurzného konania
vylučuje rozsiahlejšie dokazovanie otázky existencie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a splnenie

podmienok na vyhlásenie konkurzu vrátane aktívnej legitimácie navrhovateľa musí navrhovateľ osvedčiť
bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto rozsiahle dokazovanie) nie
je možné považovať výklad dotknutých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii odvolacím
súdom za taký, ktorý sa prieči zmyslu a účelu právnej úpravy konkurzného konania. Preto, pokiaľ obsah
konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom
dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (hoci navrhovateľ predložil

konkurznému súdu s návrhom aj potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje
v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku v účtovníctve
navrhovateľa), neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj v prípade,
ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli.“
Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že Dlžník preukázal nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie Navrhovateľov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle príslušných
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Navrhovatelia nie sú veriteľmi Dlžníka podľa
hmotného práva, nakoľko Dlžník osvedčil, že uplatňované Pohľadávka 1 a Pohľadávka 2 Navrhovateľov
zanikli, resp. sú sporné.
NedostatokaktívnejvecnejlegitimácieNavrhovateľovnapodanienávrhupredstavujetakúvadukonania,

ktorú nie je možné odstrániť, a preto Dlžník žiada súd, aby vydal nasledovné
u z n e s e n i e
SúdnávrhveriteľovDXTs.r.o.,sosídlomGalvaniho12/B,82104Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:
52 386 601 a HYDROS Bánovce, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1573/114, 957 01 Bánovce
nad Bebravou, IČO: 34 117 873 na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti SKELETON, a. s, so

sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 zamieta.
Navzdory všetkým vyššie uvedeným okolnostiam si Dlžník dovoľuje k návrhu Navrhovateľa 1 a
Navrhovateľa 2 na vyhlásenie konkurzu uviesť, že s týmto návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, keďže
preukázateľne nie sú splnené hmotnoprávne (materiálne) predpoklady pre vyhlásenie konkurzu na
majetok Dlžníka v podobe úpadkového stavu Dlžníka, ktorého bonitný majetok výrazným spôsobom

prevyšuje všetky existujúce záväzky Dlžníka.
S ohľadom na absenciu predlženia, si dovoľuje Dlžník zdôrazniť a vysloviť presvedčenie, že za daného
stavu by v dôsledku vyhlásenia konkurzu mohlo dôjsť k nenávratným škodám na strane Dlžníka,
jeho spoločníkov a v neposlednom rade aj veriteľov Dlžníka, pričom s ohľadom na účinky konkurzu
by pôvodný stav nebolo možné už nikdy prinavrátiť späť. Na preukázanie skutočnosti, že majetok

Dlžníka nie je predlžený, si dovoľuje Dlžník poukázať na poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku
zostavenú k 31.12.2024(za rok 2024), z obsahu ktorej (riadok č. 80) je zrejmé kladné vlastné imanie
Dlžníka.
Absenciu druhej formy úpadkového stavu Dlžníka v podobe jeho platobnej neschopnosti, Dlžník
odôvodňuje najmä nasledovnými skutočnosťami.

Dlžník v súlade s výzvou predložil v konaní:
i.zoznamsvojichzáväzkov,sktorýchplnenímbolvdeňzačatiakonkurznéhokonania90dnívomeškaní;
ii. zoznam svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania;
iii. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie
súdu;

iv. poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku; a
v. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené
najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania.
Z predložených dokumentov vyplýva, že Dlžník nie je v úpadku a je platobne schopný, kedy na jednej
strane eviduje záväzky po lehote splatnosti o viac ako 90 dní len vo výške 102.914,15 EUR (ktoré

vo väčšine sú predmetom urovnania alebo sa jedná o dlhodobé zádržné, ktoré ešte nie je splatné,
pretože neboli splnené podmienky), na strane druhej však disponuje finančnými prostriedkami na účte
vo výške 511.521,76 EUR, finančnými prostriedkami v pokladni vo výške 5.983,96 EUR (k dnešnémudňu 5.638,81 EUR) a pohľadávkami z faktúr v hodnote 1.198.431,67 EUR (z toho zádržné vo výške
79.277,45 EUR), a ostatnými pohľadávkami vo výške 635.907,17 EUR.
Aj v prípade, že by súd neprihliadol na celé spektrum pohľadávok Dlžníka, na čo nevidíme žiaden

racionálny dôvod, samotné disponibilné finančné prostriedky Dlžníka v banke a v pokladni sú viac ako
trojnásobkom výšky splatných záväzkov, čo jednoznačne osvedčuje jeho platobnú schopnosť.
Skutočnosť, že niektoré záväzky Dlžníka sú evidované po lehote splatnosti, nemá pôvod v nedostatku
likvidných prostriedkov, ale v objektívnych a bežných obchodných okolnostiach, a to napríklad:
i. v prebiehajúcich rokovaniach o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov s viacerými obchodnými

partnermi napr. ROLAM s.r.o., Oren, SE a INVEST 35 - Green Atrium Bratislava a. s. (v štádiu uzavretia
dohody o urovnaní záväzku);
ii. v existencii sporných záväzkov, voči ktorým Dlžník uplatňuje námietky z titulu vadného plnenia;
iii. v niektorých prípadoch ide o zádržné podľa zmluvy, ktorých splatnosť je odložená do splnenia
zmluvných podmienok (napr. spoločnosť INVIZO s.r.o.).
Úpadok je stav objektívnej ekonomickej neschopnosti plniť záväzky, nie len pasívny stav neplatenia.

Samotná existencia záväzkov po lehote splatnosti ešte neznamená úpadok Dlžníka, pokiaľ sú tieto
záväzkykrytéjehomajetkomamožnoodôvodnenepredpokladať,žeDlžníkjeschopnýichvprimeranom
čase uspokojiť.
Za účelom preukázania svojej platobnej schopnosti Dlžník predkladá súdu aj zjednodušený formulár
projekcie mesačného vývoja medzery krytia, podľa ktorého Dlžník vypočítal medzeru krytia.

Medzera krytia predstavuje rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov dlžníka a výškou jeho
peňažného majetku, teda ukazovateľ aktuálnej schopnosti právnickej osoby uspokojiť svoje splatné
záväzky z disponibilných peňažných prostriedkov.
Medzera krytia vyjadruje, do akej miery má dlžník pokryté svoje splatné záväzky peňažnými
prostriedkami, pričom ide o objektívny ekonomický ukazovateľ, ktorý umožňuje určiť, či je podnik

schopný pokračovať v prevádzke a správe majetku bez nutnosti vyhlásenia konkurzu.
Hranica jednej desatiny (10 %) slúži ako kritérium medzi krátkodobou platobnou neschopnosťou a
trvalou neschopnosťou plniť záväzky, pričom zákon výslovne umožňuje zohľadniť aj predpokladaný
vývoj v horizonte 60 dní. Z tabuľky medzery krytia vyplýva záporný percentuálny výsledok, čo v danom
prípade nie je možné považovať za chybu, ale znamená to, že jeho peňažný majetok Dlžníka prevyšuje

jeho záväzky, a to je pozitívny stav z hľadiska konkurzu. S ohľadom na výšku percentuálneho mínusu
zobrazeného v medzere krytia u Dlžníka je zrejmé, že peňažný majetok Dlžníka je vyšší ako splatné
záväzky. Tento stav indikuje, že Dlžník má dostatok prostriedkov na pokrytie svojich záväzkov, a teda v
súčasnosti mu nehrozí konkurz z dôvodu platobnej neschopnosti.
Z predloženého formulára je zjavné, že Dlžníkov peňažný majetok výrazne prevyšuje splatné záväzky

a je bez pochybností platobne schopný.
Na základe vyššie uvedeného možno pre vylúčenie pochybností konštatovať, že Dlžník nie je v stave
úpadku, keďže nie je predĺžený ani platobne neschopný.
Vzhľadom na to, že Dlžník preukázal svoju platobný schopnosť podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR žiada súd,
aby vydal nasledovné

u z n e s e n i e
Súd začaté konkurzné konanie voči spoločnosti SKELETON, a. s, so sídlom Námestie pri Sýpke 939,
851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 vedené na Mestskom súde Bratislava III,
pod sp. zn.: 25K/55/2025 zastavuje.

6. K vyjadreniu priložil tieto prílohy: Zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením
bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, Zoznam všetkých svojich bankových účtov
s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, Informácia o stave hotovosti v deň začatia
konkurzného konania (hlavná kniha stav hotovosti, pokladne) a v deň predloženia tejto informácie súdu,
Posledná riadna individuálna účtovná závierka, Zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou

starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
Zmluvu o dielo č. Z67-31, Zmluva o dielo č. Z67-32, Všeobecné obchodné podmienky Dlžníka (str. 66-77
v zmluve o dielo č. Z67-31), Výzva zo dňa 26.08.2025, Vrátená zásielka, Výzva zo dňa 26.08.2025
- adresa Slivkový sad9187/21, Bratislava, Doručenka, Zmluvu o dielo č. Z67-15, Fotodokumentácia
vadného plnenia - zatekanie strechy, Výzvy na odstránenie vady – email, Výzva zo dňa 30.09.2025,

Doručenka, Posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka,formulár medzery krytia

7. Mestský súd Bratislava III vec postúpil Okresnému súdu Nitra dňa 05.12.2025 ako súdu kauzálne
príslušnému na prejednanie veci, s poukazom na ust. §196a ZKR, v spojení s ust. § 20a písm. c)bod 2 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 10.12.2025 bol
Okresnému súdu Nitra preúčtovaný navrhovateľom zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu. O postúpení veci bol dlžník ako aj navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ cestou zástupcu

upovedomený.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.01.2026 o 12:00 hod, nakoľko dlžník vo svojom vyjadrení
uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

9. Na pojednávanie sa dostavili dlžník a zástupca dlžníka. Nedostavil sa navrhovateľ - veriteľ DXT s.r.o.,
navrhovateľ – veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. a ani zástupca navrhovateľov – veriteľov 1/ a 2/.
Predvolanie na pojednávanie mal dlžník doručené dňa 15.12.2025 do elektroinickej schránky a dňa
17.12.2025 ako dňa nasledujúceho po dni zverejnenia predvolania v Insolvenčnom registri. O termíne
pojednávania bol upovedomený navrhovateľ veriteľ (1/ DXT s.r.o., so sídlom Galvaniho 12/B, 821 04
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 386 601 a navrhovateľa - veriteľa: 2/ HYDROS Bánovce,

spol. s r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1573/114, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 117 873,
obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom: Gogoľova 18, 852
02 Bratislava, IČO: 36 663 051) – upovedomenie o pojednávaní doručené dňa 17.12.2025 ako dňa
nasledujúcom po dni zverejnenia v Insolvenčnom registri, upovedomenie o termíne pojednávania bolo
zverejnené v Insolvenčom registri dňa 16.12.2025 a to postupom podľa § 19 ods. 1 bod 2 ZKR, v zmysle

ktorého určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného
konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a
súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o
termíne pojednávania v insolvenčnom registri. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 bod 2 ZKR dlžník sa na
pojednávanie predvolá a predvolanie na pojednávanie sa dlžníkovi doručí aj do elektronickej schránky

a aj zverejnením v Insolvenčom registri a veriteľ navrhovateľ ako aj statní veritelia uvedení v návrhu
na vyhlásenie konkurzu sa o termíne pojednávania iba upovedomia zverejnením oznámenia o termíne
pojednávania v insolvenčnom registri. Osobitne sa veritelia označení v návrhu na vyhlásenie konkurzu
nepredvolávajú.

10. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti navrhovateľa – veriteľa DXT s.r.o. ako aj
navrhovateľa – veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. a taktiež v neprítomnosti zástupcu navrhovateľov
– veriteľov. Rozhodol tak na základe toho, že navrhovatelia – veritelia majú upovedomenie o termíne
pojednávania doručené zverejnením v Insolvenčnom registri dňom 17.12.2025, boli neprítomní, svoju
neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi a ani nepožiadali o odročenie

pojednávania, pričom súd ich účasť na tomto pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú.

11. V tomto smere súd uvádza, že súd spolu s rovnopisom návrhu na vyhlásenie konkurzu a
s uznesením, ktoré bude obsahovať uloženie povinností dlžníkovi, zašle dlžníkovi predvolanie na
pojednávanie. Zároveň súd upovedomí o termíne pojednávania veriteľov, ktorí sú označení v návrhu

na vyhlásenie konkurzu. Súd je povinný zverejniť v Insolvenčnom registri predvolanie na pojednávanie
adresované dlžníkovi a upovedomenie pre veriteľov.
12. Súd poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 bod 2 ZKR, v zmysle ktorého súd určí termín
pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na
pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o

termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne
pojednávania v insolvenčnom registri. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 bod 2 ZKR dlžník sa na
pojednávanie predvolá a predvolanie na pojednávanie sa dlžníkovi doručí aj do elektronickej schránky
a aj zverejnením v Insolvenčom registri a veriteľ navrhovateľ ako aj statní veritelia uvedení v návrhu
na vyhlásenie konkurzu sa o termíne pojednávania iba upovedomia zverejnením oznámenia o termíne

pojednávania v insolvenčnom registri. Osobitne sa veritelia označení v návrhu na vyhlásenie konkurzu
nepredvolávajú.

13. Pojednávanie musí byť nariadené tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného
konania. Navrhovateľ a ostatní veritelia, ktorí sú uvedení v návrhu na vyhlásenie konkurzu, majú právo

zúčastniť sa na pojednávaní ako účastníci konania a patria im na pojednávaní všetky práva účastníka
konania. Pojednávanie je verejné, a preto nie je vylúčené, aby sa na ňom zúčastnili aj iní veritelia dlžníka,
avšak len v procesnom postavení verejnosti. Vzhľadom na to, že predvolanie sa dlžníkovi doručuje ajpoštou a aj v Insolvenčnom registri, k samotnému doručeniu dochádza zverejnením v Insolvenčnom
registri (§ 199 ZKR).

14. Zástupca dlžníka na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 20.11.2025 v celom
rozsahu. Podľa názoru dlžníka jasným a výslovným spôsobom preukázali, že zo strany navrhovateľov
sa jedná len o špekulatívny a nezákonným spôsobom vynucujúci výkon práva, nakoľko pohľadávky
ktoré boli označené v návrhu sú v celom rozsahu sporné. Ako preukázal, tak pohľadávka navrhovateľa
1/ z faktúry č. 20250021 vo výške 35.302,47 euro ako aj pohľadávka navrhovateľa 2/ z faktúry č.

13250019 vo výške 48.189,50 euro zanikli započítaním voči pohľadávkam dlžníka. Predmetné zápočty
boli tak navrhovateľovi 1/ ako aj navrhovateľovi 2/ riadne doručené, o čom doručili spolu s vyjadrením
doručenky. V tejto súvislosti dlžník uviedol, že nebude špecifikovať konkrétne nároky, ktoré eviduje voči
navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/, nakoľko ich riadne špecifikoval vo vyjadrení, avšak zdôrazňuje,
že tak navrhovateľ 1/ ako aj navrhovateľ 2/ boli v podstatnom omeškaní s dokončením diel, porušili
aj iné ustanovenia zmlúv o dielo, a to nedodržiavanie BOZP, nevedenie stavebných denníkov a iné.

Čo sa týka pohľadávky dlžníka voči navrhovateľovi 1/ len zo samotného omeškania s dokončením
diela, a teda zmluvnej pokuty, tá tvorila sumu vo výške 457.148 eur. Z dôvodu právnej istoty si dlžník
doposiaľ uplatnil len časť tejto zmluvnej pokuty, a to cca. vo výške 90.000 eur. Z toho dôvodu zanikla
pohľadávka 1/ navrhovateľa 1/ a teda máme za to, že nielenže je pohľadávka navrhovateľa 1/ sporná,
ale k dnešnému dňu neexistuje a okrem toho je to práve dlžník, ktorý eviduje nesplatné pohľadávky

voči navrhovateľovi 1/. Rovnako sa obe spoločnosti tak navrhovateľ 1/ ako aj navrhovateľ 2/ dopustili
porušenia zmlúv, čím dlžník musel vynaložiť náklady na odstránenie ich nedostatkov alebo nesplnenie
si povinností v zmysle zmluvy. Tieto takisto riadnym spôsobom vo vyjadrení vyčíslil, a teda má za to,
že súd je oboznámený s týmto vyjadrením a nie je potrebné ich ďalším spôsobom špecifikovať. Okrem
toho, že obe pohľadávky zanikli, je potrebné vážený súd vziať do úvahy najmä judikatúru súdov, ktorá

hovorí, že ak je pohľadávka navrhovateľov sporná, návrh na vyhlásenie konkurzu musí byť zamietnutý.
V tejto súvislosti poukazujeme na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2CoKR/42/2013, ako aj
uznesenie Ústavného súdu SR 2ÚS/300/2014 v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že ak navrhovateľ
neosvedčí existenciu svojej pohľadávky neostáva súdu nič iné len návrh na vyhlásenie konkurzu
navrhovateľazamietnuť.Atodokoncaajvprípadeakbypohľadávkyinýchveriteľovvočidlžníkovisporné

neboli. Je teda jasné, že navrhovatelia nie sú veriteľmi dlžníka, nakoľko dlžník riadnym a podrobným
spôsobom osvedčil, že uplatňované pohľadávky zo strany navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ zanikli
v celom rozsahu. A teda ich existencia je prinajmenšom sporná. Dovoľuje si dlžník vyjadriť sa aj
kplatobnejschopnostidlžníkaakabsenciipredĺženiaaúpadkovéhostavunastranedlžníka. Vsúvislosti
s týmto si dovoľujem v krátkosti uviesť, že obrat dlžníka za rok 2024 predstavoval cca. 11 miliónov euro

a navrhovateľmi uplatňované pohľadávky sú cca. vo výške 70.000 eur. Neexistuje žiaden dôvod na
to, aby dlžník tieto pohľadávky neuhradil, ak by tieto pohľadávky boli skutočné a relevantne uplatnené
zo strany navrhovateľov a neboli by zanikli iným zákonným spôsobom. Čo sa týka preukazovania
predĺženia, jedného z úpadkových stavov spoločnosti, tam je nesporné, že vlastné imanie podľa účtovnej
závierky za rok 2024 na riadku 80 deklaruje, že je v pluse skoro milión eur. Už len táto samotná

skutočnosť evokuje, že spoločnosť má dostatok vlastných zdrojov na krytie akýchkoľvek záväzkov.
Minimálne teda tie ktoré boli uplatňované navrhovateľmi 1/ a 2/. Čo sa týka posúdenia platobnej
schopnosti tam taktiež sme zdokladovali a hodnoverne preukázali, že dlžník disponoval ku dňu začatia
konkurzného konania finančnými prostriedkami na účte vo výške 511.000 eur, v pokladni vo výške 6.000
euro a s pohľadávkami z faktúr v hodnote 1,2 milióna euro a ostatnými pohľadávkami vo výške 636.000

euro, pričom záväzky po lehote splatnosti viac ako 90 dní tvorili len nepatrnú časť, a to vo výške 102.000
euro. Napriek tomu, že niektoré záväzky dlžníka boli evidované po lehote splatnosti, síce len vo výške
102.000 euro, napriek tomu všetky tieto pohľadávky boli predmetom vzájomných rokovaní s veriteľmi
a dovolíme si tvrdiť, že k dnešnému dňu sú všetky aj vyriešené, vo väčšine dohodami o urovnaní,
z toho dôvodu k dnešnému dňu ani existencia záväzkov po splatnosti viac ako 90 dní už nezodpovedá

realite. Okrem toho nám daňový poradcovia vypracovali aj medzeru krytia, ktorá má slúžiť práve pre
účely konkurzného konania na preukazovania platobnej schopnosti, ktorí podľa skutočných výsledkov
a zo skutočných vstupných údajov dlžníka vypracovali projekciu mesačného vývoja medzery krytia,
z ktorej taktiež jednoznačne vyplýva, že dlžník má dostatok prostriedkov na pokrytie svojich záväzkov
a v súčasnosti nielenže nie je v úpadku, jemu úpadok ani nehrozí, a teda ani nemôže hroziť konkurz

z dôvodu platobnej neschopnosti. Z predloženého formulára je zjavné, že dlžníkov peňažný majetok
výrazne prevyšuje splatné záväzky a je teda bezpochyby platobne schopný. Žiada súd, aby na dnešnom
pojednávaní zastavil začaté konkurzné konanie z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti alebo návrh
zamietol z dôvodu toho, že navrhovatelia neosvedčili existenciu svojich pohľadávok. A teda, že nie súnavrhovateľmi v zmysle platného práva oprávnenými podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka.
Žiada to kvôli tomu, že nám to robí problémy aj v podnikateľskej činnosti, ktorá riadne u dlžníka prebieha,
nemážiadneexekučnékonania,nemážiadnedokoncaanisúdnespory,nemádaňovépodlžnosti,všetko

si plní a platí a naozaj tento návrh berieme ako snahu navrhovateľa 1/ a 2/ domôcť sa svojich kvázi
peňazí, ktoré v celom rozsahu máme za to, že započítaním boli splnené a teda takému šikanóznemu
návrhu na vyhlásenie konkurzu nemôže byť v žiadnom prípade poskytnutá žiadna právna ochrana
a žiadame súd, aby na tieto skutočnosti prihliadal a dnes rozhodol.

15. Súd na pojednávaní konanom dňa 07.01.2026 vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že vo veci
vyhlásenia konkurzu rozhodne do 7 dní od vyhlásenia dokazovania za skončené.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „ZKR“), právnická osoba je platobne neschopná, ak nie
je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,
ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať
a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera

krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60
dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči
dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1
písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len
„súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo
iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh

na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo
fyzickou osobou – podnikateľom.

18. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok

dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca v Obchodnom
vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako
90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným
z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

19. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu
podľa osobitného predpisu.4 Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na
to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý
musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada; to neplatí, ak ide o návrh na vyhlásenie
konkurzu podľa § 176 ods. 1.

20. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote
splatnosti.Knávrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkuoznačenúvnávrhu.

Navrhovateľ pohľadávku doloží
a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve

v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo
prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v
účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu
z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného
certifikačnýmorgánom,4b) alebo

e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo
bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na
mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže
byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a
ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä
1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť;
najmä aby predložil

1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného
konania 90 dní v omeškaní,
1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného
konania,
1ac.informáciuostavehotovostivdeňzačatiakonkurznéhokonaniaavdeňpredloženiatejtoinformácie

súdu,
1ad.zoznampohľadávok,priktorýchmožnosodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žebudúuhradené
najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,

2.určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v
návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi
predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do
70dní od začatia konkurzného konania,

3.vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez
pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako
postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

22. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez
pojednávania,

23. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil

svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení
konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa
odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,

24. Podľa § 19 ods. 2) ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník

konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné
konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.
25. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na

konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah

predmetného spisu, ktoré predložili veritelia navrhovatelia 1/ a 2/ a dlžník.

27. Navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ preukazovali svoje pohľadávky voči dlžníkovi vo svojom návrhu a doložili
ich listinnými dôkazmi. Dlžník vo svojom vyjadrení a prednese na pojednávaní rozporoval aktívnu vecnúlegitimáciu navrhovateľa 1/ a 2/, pohľadávky navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ označil za sporné a tvrdil,
že podmienky na vyhlásenie konkurzu nie sú dané a splnené. Uvedené skutkové tvrdenia účastníkov
konania súd podrobne uviedol v predchádzajúcich bodoch tohto uznesenia, kde uviedol jednotlivé

vyjadrenia a skutkové tvrdenia účastníkov konania.

28. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je veriteľ, ktorý má nespornú
pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti, pričom musí byť zachovaná pluralita veriteľov. V
prípade spornej pohľadávky veriteľa súd neprihliada na tieto pohľadávky, preto tieto nie sú spôsobilé

založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak ide o spornú
pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky iba osvedčiť, aby
súd na ňu neprihliadal, t. j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka preukázania alebo
nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom
konkurznýsúdnemôževiesťvrámcikonkurznéhokonaniadokazovanieohľadompreukázaniaprávneho
základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (komentár k ZKR JUDr. Branislav Pospíšil).

29. Ustálená judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj odborná literatúra (viď napr.
Komentár k ZKR Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.), už v dostatočnej miere ustálila právny záver, že pre
účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a nespornou pohľadávkou
veriteľa,ktorejhmotnoprávnyzákladaexistenciujekonkurznýsúdspôsobilýzistiť(májuzapreukázanú)

bez potreby dokazovania týchto skutočností. Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko,
aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania
alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania,
pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci
preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené

závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (napr. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 4CoKR/24/2014; uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 22.08.2013, sp. zn. 2CoKR/42/2013-147; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 14.11.2013, sp. zn. 2CoKR/778/2013; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2018,sp.

zn. 1CoKR/33/2018).

30. Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá iba taký výklad
citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok
nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom

je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž
pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka.
Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie
pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou
pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so

zákonom predpísanými náležitosťami nepodal (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa18.06.2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014-10). Súd rovnako odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR
z11.12.2007, sp. zn. 29Cdo 5044/2007, podľa ktorého pri závere o nedoložení pohľadávok navrhujúcimi
veriteľmi, nie je dôvod skúmať dlžníkov úpadok. Osoba bez aktívnej legitimácie totiž nemá právo domôcť
sa osvedčenia dlžníkovho úpadku.

31. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa ako konkurzného veriteľa, spočíva bremeno tvrdenia, ale
aj dôkazné bremeno, výhradne na navrhovateľovi. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu a
tým splnenie podmienok uvedených v ust. § 12 ods. 2 ZKR musí veriteľ - navrhovateľ /každý z nich o
svojom nároku samostatne/ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť

rozsiahle dokazovanie.

32. Pohľadávka navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ uvedená v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka predstavovala podľa obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu: dňa 14.03.2025 vystavenú faktúru
č. 20250021 na úhradu objednaných elektroinštalačných prác znejúcu na sumu 35.302,47 EUR s

dátumom splatnosti 13.04.2025. Dlžník mal túto pohľadávku veriteľa DXT s.r.o. neuhradiť, t.j. je s jej
uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ DXT s.r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej
faktúry č. 13250019 dňa 15.05.2025, v lehote do 16.05.2025. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o.,
vystavil Dlžníkovi dňa 07.04.2025 faktúru č. 13250019 na úhradu objednaných stavebných prác znejúcunasumu48.189,50EURsdátumomsplatnosti07.05.2025.DlžníkanitútopohľadávkuveriteľaHYDROS
Bánovce, spol. s r.o. nemal uhradiť, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ HYDROS
Bánovce, spol. s r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej faktúry č. 13250019 dňa 24.07.2025.

Dlžník je v omeškaní s úhradou dvoch peňažných záväzkov (vyplývajúcich z faktúry veriteľa DXT s.r.o. č.
20250021 a faktúry veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. č. 13250019) viac ako 90 dní. Dlžník bola na
úhradu záväzkov opakovane písomne vyzvaný zo strany veriteľa DXT s.r.o. dňa 15.05.2025 a zo strany
veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. dňa 24.07.2025. Navrhovateľ teda uvádza, že má voči Dlžníkovi
pohľadávku v kvalite podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“). Dlžník bol zároveň Navrhovateľom 1/ a 2/
vyzvaný na zaplatenie Pohľadávky.

33. Dlžník vo svojom vyjadrení vo veci podrobne špecifikovanom v bode 5 a 6 tohto uznesenia
(preto vyjadrenie dlžníka a spornosť pohľadávky nebude opakovať aj v tomto odseku) pohľadávky
navrhovateľov veriteľov riadnym spôsobom a uvedením skutkových tvrdení rozporoval a poukázal na to,

že zanikli započítaním v celom rozsahu , pričom dlžník skutkovo ako aj listinami podrobne opísal zánik
pohľadávok započítaním a tým aj ich spornosť.

34. Súd konštatuje, že v rámci začatého konkurzného konania podľa súdnej praxe povaha konania o
návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a

nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných
pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok,
ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v
návrhu na vyhlásenie konkurzu). Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí
byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci

konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky,
ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula
(napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v
Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského
súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013). Súd má za

to, že dlžník osvedčil spornosť tejto pohľadávky a preto na ňu súd nemôže prihliadať. Súd nie je
oprávnený viesť rozsiahle dokazovanie ohľadom spornosti tejto pohľadávky, pričom z obsahu súdneho
spisu má dostatočne osvedčenú spornosť tejto pohľadávky medzi dlžníkom a pristúpeným veriteľom.
Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 NSČR 30/2009-A-64
zo dňa 29.04.2010, publikovaný v českej zbierke pod Rc 14/20211: Důvodem k zamítnutí insolvenčního

návrhu věřitele v řízení před soudem prvního stupně je i to, že v insolvenčním řízení vyjde najevo, že
sporné skutečnosti týkající se pohledávky, kterou je insolvenční navrhovatel povinen doložit, nebude
možnéosvědčitpouzelistinamiažeprovedenímvěcně(okruhemspornýchskutečností)opodstatněných
důkazů(výslechemúčastníků,výslechemsvědků,znaleckýmiposudky,ohledánímapod.)byinsolvenční
soud nahrazoval sporné řízení o takové pohledávce. Súd konštatuje, že sporné skutočnosti, ktoré

sa týkajú pohľadávky týchto veriteľov, nebude možné osvedčiť len listinami a vykonaním vecne
opodstatnených dôkazov (výsluchmi, znaleckými posudkami atď..) by konkurzný súd nahradzoval
sporné konanie o tejto pohľadávke. Konkurzný súd navyše poznamenáva, že zmyslu a účelu právnej
úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení
tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval

existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby
bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako
v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou

pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so
zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.

35. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn.
II. ÚS 300/2014, z ktorého cituje nasledovné: Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a

reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje
v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho
vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi,
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníkavyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania
je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých

však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami
nepodal. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto právna úprava
vychádza z princípu, podľa ktorého konkurz na majetok dlžníka môže byť vyhlásený iba na návrh
subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Jedným z týchto subjektov je veriteľ
dlžníka.Zákonokonkurzeareštrukturalizáciizároveňstanovujenáležitostinávrhuveriteľanavyhlásenie

konkurzu, ktorých splnenie je predpokladom začatia konkurzného konania. Jednou z týchto náležitostí
je aj pripojenie listiny, ktorá dokladuje pohľadávku navrhovateľa (napr. aj len potvrdenie audítora, že
navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o
pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho
znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva
návrh voči právnickej osobe). Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však konkurzný

súd nemôže vychádzať iba z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu; je povinný vziať do úvahy aj
obsah vyjadrenia dlžníka k tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by predstavoval
neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19 ods. 1 písm.
c) ZKR nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy iba jeho
vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v

rovnakom ustanovení navyše konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých
dlžník osvedčil ich spornosť (bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená
iba na posudzovanie otázky platobnej schopnosti dlžníka). Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o
konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý
vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho

vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi,
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka
vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania
je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však

žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. Z
uvedených dôvodov (a aj s prihliadnutím na priliehavé konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého účel
konkurzného konania vylučuje rozsiahlejšie dokazovanie otázky existencie pohľadávky navrhovateľa
voči dlžníkovi a splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu vrátane aktívnej legitimácie navrhovateľa
musí navrhovateľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto

rozsiahle dokazovanie) nie je možné považovať výklad dotknutých ustanovení zákona o konkurze a
reštrukturalizácii odvolacím súdom za taký, ktorý sa prieči zmyslu a účelu právnej úpravy konkurzného
konania. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že
navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
(hoci navrhovateľ predložil konkurznému súdu s návrhom aj potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku

voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku v
účtovníctve navrhovateľa), neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj
v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli. Krajský súd vo veci sťažovateľa
svojím rozhodnutím naplnil princíp, podľa ktorého bol povinný postupovať pri nachádzaní práva tak,
aby rešpektoval skutočný zmysel a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb,

nepostupoval prísne formalisticky, a takto neumožniť priechod zjavnej nespravodlivosti. Kontrolou
zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho poriadku krajským súdom so
sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy dospel ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby
uznesením krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv. S ohľadom na
uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozhodnutiu krajského súdu odmietol

podľa § 25 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Iba to, že sťažovateľ sa s názorom
krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie
podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Jedným z aktívne legitimovaných subjektov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj
veriteľ - v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie
konkurzu len pre platobnú neschopnosť dlžníka a nie pre predĺženie. Podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pri predlžení dlžníka zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám,ktoré sú oprávnené a povinné konať v mene dlžníka alebo za dlžníka. Zákon teda limituje aktívnu
legitimáciu veriteľa iba na prípad dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, preto je z pohľadu
posudzovania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu stav predĺženia irelevantný, keďže súd v

rámci konania bude posudzovať platobnú schopnosť/neschopnosť dlžníka a nie stav predĺženia ako inej
formy úpadku.

37. Súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: sú
splnené podmienky ustanovené v § 11 a 14 ZKR, veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu, majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu, dlžník neosvedčil
svoju platobnú schopnosť. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, k vyhláseniu
konkurzu na majetok dlžníka nedôjde.

38. Od platobnej neschopnosti je potrebné odlišovať neochotu dlžníka plniť peňažný záväzok, t. j. stav,
keď dlžník je schopný splniť peňažný záväzok, ale z rôznych dôvodov nie je ochotný záväzok uhradiť,

napr. z dôvodu, že ho považuje za sporný a pod.

39. Ak dlžník osvedčí, že jeho záväzky (s výnimkou sporných záväzkov, na ktoré sa neprihliada) sú kryté
hodnotou jeho likvidného finančného majetku (tento majetok vymedzuje vyhláška č. 643/2005 Z. z.),
znamená to, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť.

40. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, musí mať aktívnu legitimáciu na podanie
takéhoto návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa.
Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má nespornú
pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR).

41. Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť
navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu [§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR].

42. Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 300/2014 správne uviedol, že zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o

konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý
vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho
vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi,
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka
vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania

je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však
žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.

43. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť

spornosťutýchpohľadávok,ktorésatýkajúveriteľa,ktorýpodalnávrhnavyhláseniekonkurzu.Vprípade
nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa-navrhovateľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne
absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu.
K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu,
že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu.

44. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že
navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka, neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa
zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli.

45. Ak sa v začatom konkurznom konaní ukáže, že pohľadávku navrhovateľa je neexistentná (ak zanikla
zaplatením), resp. sporná, je to dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany navrhovateľa.

46. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd

rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie
konkurzu – splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho
pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávkymusí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v
rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávky, ktorej spornosť sa
namieta (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoKR/24/2014 zo dňa 31.07.2014).

47. Existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť totiž v návrhu osvedčená do takej
miery, že o nej nemožno pochybovať. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
je teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11
ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto

nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Skutočnosť, že navrhovateľ má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá
a nedokazuje ním tvrdenú vadu konania (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/5/2017
zo dňa 23. 2. 2017; uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/5/2017 z 23. 2. 2017).

48. Podľa súdnej praxe povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných

skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania
nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v
otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka
posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Navrhovateľ je povinný
svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle

dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom
samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania
rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v
konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

ním označeného dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj
uznesenieKrajskéhosúduvBratislavevydanéhovkonanípodč.k.2CoKR/778/2013zodňa14.11.2013,
ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa
22.08.2013).

49. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 NSČR 30/2009-A-64
zo dňa 29.04.2010, publikovaný v českej zbierke pod Rc 14/20211: Důvodem k zamítnutí insolvenčního
návrhu věřitele v řízení před soudem prvního stupně je i to, že v insolvenčním řízení vyjde najevo, že
sporné skutečnosti týkající se pohledávky, kterou je insolvenční navrhovatel povinen doložit, nebude
možnéosvědčitpouzelistinamiažeprovedenímvěcně(okruhemspornýchskutečností)opodstatněných

důkazů(výslechemúčastníků,výslechemsvědků,znaleckýmiposudky,ohledánímapod.)byinsolvenční
soud nahrazoval sporné řízení o takové pohledávce.

50. Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky
iba osvedčiť, aby súd na ňu neprihliadal, t. j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka

preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového
konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom
preukázaniaprávnehozákladupohľadávky,ktorejspornosťsanamieta(komentárkZKRJUDr.Branislav
Pospíšil, 2012).

51. Súd v zmysle citovaných ustanovení ZKR skúmal hmotnoprávne podmienky vyhlásenia konkurzu,
vychádzal z návrhu a vyjadrenia dlžníka založených v súdnom spise, prednesu zástupcu dlžníka na
pojednávaní,akoajzúčastníkmipredloženýchlistinnýchdôkazov,pričomvrámcitejtofázykonkurzného
konania nemohol vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie, nakoľko by to bolo nad rámec povahy konania
o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré nie je určené na riešenie sporu veriteľov a dlžníka

ohľadne existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu, keďže súd v rámci začatého
konkurzného konania ako už uviedol vyššie podľa súdnej praxe povaha konania o návrhu na vyhlásenie
konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové
konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný
súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. §

3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu).
Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho
pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesťv rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky
pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá
sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu na majetok ním označeného dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č.
k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v
konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013). Taktiež vykonanie dokazovania vo vzťahu
k úpadku dlžníka v prípade straty aktívnej vecnej legitimácie dlžníka, nie je potrebné, keďže v prípade

nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa-navrhovateľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne
absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu.
K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu,
že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pri predlžení dlžníka
zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám, ktoré sú oprávnené a povinné
konať v mene dlžníka alebo za dlžníka. Zákon teda limituje aktívnu legitimáciu veriteľa iba na prípad

dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, preto je z pohľadu posudzovania veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu stav predĺženia irelevantný, keďže súd v rámci konania bude posudzovať
platobnú schopnosť/neschopnosť dlžníka a nie stav predĺženia ako inej formy úpadku.

52. Konkurzný súd vzhľadom na vyššie uvedené sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou aktívnej

vecnej legitimácie navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko
dlžník spochybnil pohľadávku navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
podľa § 19 ods. I písm. c) ZKR, časť vety za bodkočiarkou, pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu
súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Súd poukazuje na skutočnosť, že
dlžník pohľadávku navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ spochybnil vo svojom vyjadrení ako aj na pojednávaní

s odôvodnením, že pohľadávka zanikla započítaním. Z tohto pohľadu je predmetná pohľadávka
navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ sporná a nie je možné na ňu prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na
vyhlásenie konkurzu.

53. Súd s poukazom na ustálenú judikatúru uvádza, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči

dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Účelom
konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie
dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia
hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR (t. j. či je dlžník v úpadku). Oprávnenie
podať návrh na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho

pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v
rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu, výšky pohľadávky,
ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, v návrhu na
vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka

bude považovať bez ďalšieho za nespornú. V ďalšom priebehu konkurzného konania môže byť táto
pohľadávka spochybnená dlžníkom v štádiu pred vyhlásením konkurzu, prípadne správcom alebo
veriteľom počas lehoty na popieranie pohľadávok. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne preukázané
a dlžník ich neplatí preto, že ich neuznáva, resp. uvádza okolnosti, pre ktoré podľa dlžníka tieto
pohľadávky už neexistujú, resp. ak má dostatok majetkového krytia, nejde o dlžníkovu neschopnosť

platiť. Úlohou konkurzného súdu je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi, domôcť sa
uspokojenia osvedčenej a nespornej pohľadávky, ktorú dlžník bez právne akceptovateľného dôvodu
neplní. Nesporový charakter konkurzného konania označovaného aj za ..generálnu exekúciu“ premietol
zákonodarca a konštantná judikatúra do povinnosti navrhovateľa preukázať súdu existenciu nespornej
(osvedčenej) pohľadávky voči dlžníkovi.

54. V predmetnom konaní navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ svoju pohľadávku voči dlžníkovi, označenú v
návrhu na vyhlásenie konkurzu, doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR., teda
potvrdením audítora, že navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v
súlade s účtovnými predpismi. Súd dodáva, že audítor nevydáva potvrdenie o nespornosti nároku,

ale len potvrdenie o evidencii a existencii pohľadávky v účtovných dokumentoch veriteľa a o doložení
jej pôvodu zmluvou alebo inými listinami preukazujúcimi dôvod jej vzniku. Veriteľ v zmysle platnej
právnej úpravy môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej doposiaľ
nebolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté (v prípade, ak návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorýje právnickou osobou). To však neznamená, že ak je taký návrh podaný, nahradzuje konkurzné konanie
riadne konanie o tejto pohľadávke pred orgánom povolaným o pohľadávke rozhodnúť.

55. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý má
nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 v
spojení s § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR). Dlžník, voči ktorému je návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, má
právo sa v štádiu do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok proti podanému návrhu brániť (okrem iných)
aj tým spôsobom, že relevantným spôsobom spochybní pohľadávku navrhovateľa, resp. ostatných v

návrhu označených veriteľov, o ktorých navrhovateľ - veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a splatné. V prípade,
ak dlžník relevantne spochybní ich oprávnenosť, resp. osvedčí ich spornosť, súd na takéto pohľadávky
v súlade s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nemôže prihliadať.

56. V posudzovanom prípade má navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ ako uviedol v návrhu na vyhlásenie konkurzu
voči Dlžníkovi pohľadávku veriteľ 1/ DXT s.r.o. - vyčíslenú ku dňu 13.04.2025 v celkovej výške 35.302,47

eura – faktúra č. 20250021 a veriteľ 2/ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. – vyčíslenú ku dňu 07.05.2025
v celkovej výške 48.189,50 eura – faktúra č. 13250019. Konkurzný súd považuje za preukázané, že
pohľadávka navrhovateľa - veriteľa 1/ a 2/ je sporná, nakoľko dlžník osvedčil jej spornosť, tým, že
poukázal na to, že došlo k jej zániku započítaním a to v dôsledku uplatnenia voči navrhovateľovi
veriteľovi 1/ či už zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela, uplatnenia nárokov

zo zastavenia stavebných prác pri vykonaní diela , nároku na náhradu nákladov na vykonanie prác
naviac, náhrady nákladov vynaložených na splnenie povinnosti namiesto navrhovateľa 1/ a vo vzťahu
k navrhovateľovi veriteľovi 2/ za uplatnenie nárokov na zmluvnú pokutu, porušenie povinnosti na úseku
BOZP, porušenie ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a VOP. O spornosti pohľadávky
nemusí súd viesť ďalšie dokazovanie, postačuje, ak dlžník osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávku uplatnenú navrhovateľom je možné pre toto konanie považovať
zaspornúanakoľkodlžníkhodnoverneosvedčilspornosťnavrhovateľovejveriteľovej1/a2/pohľadávky,
nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Aj v prípade, ak by jednostranné zápočty dlžníka neuznal navrhovateľ veriteľ, súd uvádza,
že z komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Komentár prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.,

4. vydanie 2021, vydavateľstvo C.H.BECK, str. 158 vyplýva, že dlžník má možnosť preukázať, že
záväzok vôbec nevznikol alebo že zanikol (v dôsledku preklúzie alebo započítaním a pod). Súd
konštatuje, že obrana dlžníka spočívajúca v tom, že pohľadávka veriteľa zanikla započítaním je vo
formálnom konkurznom konaní prípustná a spornosť pohľadávky či už navrhovateľa alebo dlžníka má
byť predmetom samostatného sporového konania, nie konkurzného konania. V konkurznom konaní

stačí osvedčiť spornosť, pričom podľa citovanej judikatúry ako aj komentára na osvedčenie spornosti
stačí, ak dlžník poukáže, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním, prípadne že je predmetom
samostatného sporového konania. V tomto prípade dlžník osvedčil spornosť , nakoľko poukázal na zánik
pohľadávky navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ jej započítaním, pričom toto tvrdenie preukázal aj listinami
založenými v súdnom spise vrátane doručeniek – jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa

26.08.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi 1/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa 05.09.2025
a jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa 30.09.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi
2/vrátanedoručenkyodoručenívýzvydňa03.10.2025.Spornosťčiužpohľadávkynavrhovateľaveriteľa
1/ a 2/ alebo pohľadávky dlžníka sa preukáže až po vykonanom dokazovaní v samostatnom sporovom
konaní.

57. Ustálená judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj odborná literatúra (viď napr.
Komentár k ZKR Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.), už v dostatočnej miere ustálila právny záver, že pre
účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a nespornou pohľadávkou
veriteľa,ktorejhmotnoprávnyzákladaexistenciujekonkurznýsúdspôsobilýzistiť(májuzapreukázanú)

bez potreby dokazovania týchto skutočností.

58. Čo sa týka testu platobnej schopnosti dlžníka, v tejto súvislosti konkurzný súd odkazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014, ktorá citoval
vyššie a z ktorého vyplýva, že pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť

spornosťutýchpohľadávok,ktorésatýkajúveriteľa,ktorýpodalnávrhnavyhláseniekonkurzu.Vprípade
nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne absolvoval test
platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. K skúmaniu a
osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že navrhovateľmá aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na záver o absencii aktívnej vecnej legitimácii Navrhovateľa veriteľa
1/ a 2/ konkurzný súd sa ďalej v predmetnej veci nezaoberal skúmaním platobnej schopnosti dlžníka.

59. Taktiež Ústavný súd SR v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí č. IV. ÚS 244/2018 konštatoval: V
štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok
veriteľov. Pokiaľ dlžník relevantným spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov (o
ktorých veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a sú splatné), nemôže konkurzný súd na takéto záväzky
dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie

konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle
dokazovanie. Obdobne Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí III. ÚS 383/2020 konštatoval: Aktívne
vecne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je len ten veriteľ, ktorý má nespornú
pohľadávku voči dlžníkovi. Súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu
konania a skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok sa zaoberá, len ak je táto podmienka splnená.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu.

60. V posudzovanej právnej veci preto, podľa názoru súdu, dlžník voči pohľadávke navrhovateľa veriteľa
1/ a 2/ dostatočne osvedčil spornosť, čím veriteľ 1/ a 2/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu – dlžník
náležite označil spornosť ich uplatnenej pohľadávky (tvrdená spornosť pohľadávky dlžníkom z dôvodu
započítania s poukazom na predložené listiny je podrobne špecifikovaná v predchádzajúcich odsekoch

tohto uznesenia, kde súd popísal obranu dlžníka s uvedením listín, ktoré účastníci konania do konania
predložili).

61. Súd preto konštatuje, že aj pohľadávky navrhovateľov veriteľov 1/ a 2/ ako účastníkov konania
sú natoľko sporné, že súd na tieto pohľadávky nemôže prihliadať. Súd konštatuje, že dlžníkovi

stačí osvedčiť spornosť pohľadávok, nemusí túto spornosť aj preukázať. Túto spornosť dlžník
v prebiehajúcom konkurznom konaní aj preukázateľne a dostatočne osvedčil vo svojom vyjadrení
uvedenom v predchádzajúcich odsekoch a prednesu na pojednávaní a to uvedením poukazu na zánik
pohľadávok započítaním a priložením listín, na ktoré sa dlžník odvoláva. Vo vzťahu k pohľadávkam
uplatnených veriteľom 1/ a 2 / dlžník vzhliadol spornosť v tom, že zanikli jednostranným započítaním

a to v dôsledku uplatnenia voči navrhovateľovi veriteľovi 1/ či už zmluvnej pokuty za omeškanie so
zhotovením a odovzdaním diela, uplatnenia nárokov zo zastavenia stavebných prác pri vykonaní diela ,
nároku na náhradu nákladov na vykonanie prác naviac, náhrady nákladov vynaložených na splnenie
povinnosti namiesto navrhovateľa 1/ a vo vzťahu k navrhovateľovi veriteľovi 2/ za uplatnenie nárokov na
zmluvnú pokutu, porušenie povinnosti na úseku BOZP, porušenie ďalších povinností vyplývajúcich zo

zmluvy o dielo a VOP , čo dlžník preukázal aj listinami založenými v súdnom spise vrátane doručeniek –
jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa 26.08.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi
1/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa 05.09.2025 a jednostranné započítanie v písomnom podaní
zo dňa 30.09.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi 2/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa
03.10.2025.

62. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014 preto správne uviedol,
že zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký
výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu
ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého

obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno
totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom
dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto
situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj
s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči

dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. S poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. c)
ZKR, preto pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu nemožno prihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník
osvedčil ich spornosť. Dlžník náležite osvedčil spornosť záväzkov samotného veriteľa – navrhovateľa 1/
a 2/. Z uvedených záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na vyhlásenie konkurzu je
v tomto štádiu konkurzného konania relevantná pohľadávka navrhovateľa veriteľa, nakoľko je vylúčené,

aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov,
napr. pristúpených (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na
vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal .63. Na základe uvedených skutočnosti a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že z dôvodu
spornosti pohľadávky, na základe ktorej sa navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ domáha vyhlásenia konkurzu na
majetok dlžníka, nie je navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu a teda nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní, preto návrh
na vyhlásenie konkurzu zamietol (výrok I.).

64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

68. Súd konštatuje, že ustanovenia ZKR priamo neriešia otázku náhrady trov konania, preto súd o

trovách konania rozhodol pri použití § 196 ZKR v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

69. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na skutočnosť že súd rozhodol o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ v dôsledku označenia spornosti pohľadávok súd

konštatuje, že úspešný v konaní bol dlžník, keďže súd návrh zamietol. Z uvedeného dôvodu súd priznal
nárok na náhradu trov konania dlžníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (výrok II.).
70. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník v
súlade s § 262 ods. 2 CSP.

71. O zaplatenom preddavku súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie.
Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v

insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127
Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh, § 363 CSP).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení v insolvenčnom
registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom
registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu
spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1
ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri
(§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).