Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824202112
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824202112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: G. B., D.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny S. D. H., na návrh matky: L.. O. B., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XX, zast.: JUDr.
Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, za účasti otca: I. L., D.. XX.XX.XXXX, N.
S. G.F. XX, zast.: JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátka, ul. Štefánikova 2326/22, Humenné, o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/116/2024-112 zo
dňa 06.05.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú G. zo sumy 130 eur na 230
eur mesačne od 01.11.2024 z dôvodu zmeny pomerov na strane otca, aj na strane maloletého dieťaťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/123/2021 zo dňa
07.04.2022 a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú G. B., D.. XX.XX.XXXX zo

sumy 130€ na sumu 200€, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť matke vždy do 20.dňa toho ktorého
mesiaca vopred, počnúc dňom 05.11.2024.

II. Dlžné výživné za obdobie od 05.11.2024 do 30.04.2025 v sume 410,58€ súd p
o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20€ spolu s bežným výživným, pod následkom
straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-3, § 75
ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 CMP.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne
dôvodný.Odposlednejúpravyvýškyvyživovacejpovinnostiotcauplynulicca3rokyanastranemaloletej
možno konštatovať podstatnú zmenu jej pomerov, nakoľko je aktuálne žiačkou X. Z.Ň. R. školy vo S.
D. H., s čím sú zvýšené finančné náklady na bežné výdavky a tiež na školské potreby, poplatky, lieky,
mimoškolskú činnosť. Podstatná zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorý sa oproti stavu v roku

2022, kedy bol nezamestnaný, zamestnal a jeho priemerný mesačný príjem činí sumu 1.200 eur. Pri
poslednej úprave výšky výživného súd vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý stanovil v tom čase
na sumu cca 525 eur mesačne. V zmysle Metodiky výpočtu výživného vypracovanej Ministerstvom
spravodlivosti SR pri jednej vyživovacej povinnosti a veku maloletej zodpovedajúcom štúdiu na 2. stupni
základnej školy by výživné malo činiť cca 22 % z čistého príjmu rodiča. Vychádzajúc zo zárobku otca,
ktorý dosahuje v zamestnaní, jeho odôvodnených výdavkov, mal súd za preukázané, že je možné zvýšiť

jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 200 eur mesačne. Zároveň určil dlžné výživné za obdobie od
5.11.2024 do 30.4.2025 v sume 410,58 eur, ktoré povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v
mesačných splátkach po 20 eur pod následkom straty výhody splátok.
K námietkam otca ohľadom nerealizovania jeho styku s maloletou dcérou súd prvej inštancie uviedol, že
podľa Zákona o rodine je povinnosťou rodiča podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa.

Súd nepopiera otcov zrejme dôvodný pocit, že vo vzťahu k maloletej dcére má rodičovské povinnosti, ale
rodičovské práva realizovať nemôže. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného nemá zákonný podklad
na to, aby zohľadnil nemožnosť realizácie rodičovských práv. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, má
súd možnosť výživné nepriznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo však neplatí pri výživnom
pre maloleté dieťa.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Otec zdôraznil, že matka maloletej dcéry žije spolu s dcérou v spoločnej domácnosti s jej starou
matkou a aj s jej partnerom, ktorí sa tiež podieľajú na nákladoch matky a navrhoval, aby matka oznámila

príjemjejstarejmatkyapríjempartnera,čovšakneurobila.Matkaargumentovalatým,žestarámatkamá
vážne zdravotné problémy, má preto zvýšené náklady na liečbu. Túto skutočnosť matka súdu žiadnymi
dôkazmi nepreukázala. Matka uviedla, že jej partner pracuje v zahraničí a u nich sa zdržiava počas
víkendov. Otec však predloženou fotodokumentáciou preukázal, že motorové vozidlo partnera matky
sa nachádzalo na dvore rodinného domu, v ktorom matka s dcérou býva, v období počas niekoľkých

po sebe nasledujúcich dní v skorých ranných hodinách, z čoho je zrejmé, že matkin partner v dome
bežne prespáva, i keď tam nemá oficiálny prihlásený trvalý alebo prechodný pobyt. Otec je toho názoru,
že pri určovaní výšky výživného mal súd prihliadať aj na príjmy týchto dvoch osôb a zohľadniť ich
podiel na nákladoch na spoločnom bývaní. Po spočítaní nákladov na maloletú dcéru a spoločných
výdavkov na stravu, drogériu, lieky, ktoré matka špecifikovala, vyšli tieto na sumu približne 280 eur.

Otec navrhoval výšku výživného 140 eur, čo je polovica nákladov na dcéru preukázaných matkou, aj
s poukazom na približne rovnaký príjem matky a otca. Otec však v konaní preukázal vyššie životné
náklady ako matka, spočívajúce v splácaní pôžičky, ktorú mu poskytli rodičia na výstavbu rodinného
domu, čím sa jeho výdavky približujú k príjmu, ktorý otec dosahuje. Suma zvýšeného výživného 200
eur je pre otca neprimerane vysoká. Otec tiež poukázal, že maloletá dcéra oslovuje partnera matky

slovom „tatik“, z čoho vyplýva, že maloletá dcéra vníma matkinho partnera ako jej otca. Matka maloletej
dcéry určila biologickému otcovi status „mamkin kamoš“ bez akýchkoľvek práv komunikovať a stretávať
sa s jeho dcérou. Táto skutočnosť je súdu známa z predchádzajúcich súdnych konaní, aj z konania
o výkon rozhodnutia, z ktorých vyplynulo, že matka mu v stretávaní sa s maloletou dcérou bránila a
ovplyvňovala dcéru tak, aby sa s ním odmietala stretávať. Zo strany zamestnancov ÚPSVaR vo S. D.

H. mu bolo odporúčané, vzhľadom na vyjadrenia a správanie sa dcéry, aby netrval na stretávaniach
sa s dcérou, aby dal tomu čas a pokúsil sa o styk s dcérou neskôr, keď bude staršia a bude si vedieť
vytvoriť na túto vec vlastný názor. Otec sa pokúšal o stretnutie s dcérou aspoň počas Vianoc, matka
mu však nedvíhala telefón. Matka uviedla na pojednávaní, že mala telefón mesiac v oprave. Otec sapočas súdneho konania pokúšal osloviť matku s požiadavkou, aby sa s ňou mohol stretnúť alebo jej
zavolať, no matka to rezolútne odmietla s tým, že sa mal snažiť skôr. Kolízna opatrovníčka vtedy matku
upozornila, že otec má nielen povinnosť platiť výživné, ale má aj právo stretávať sa so svojou dcérou.

Otec nerozporuje zmenu pomerov u maloletej dcéry, ani zmenu pomerov na jeho strane, keď dosahuje
vyšší príjem ako bol potenciálny. Súhlasil so zvýšením výživného v primeranej miere.
Otec sa domáhal zohľadnenia nemožnosti realizácie jeho rodičovských práv a vzniknutej nerovnováhy
medzi jeho rodičovskými právami a povinnosťami. Za zváženie stojí aplikácia čl. 5 CSP, pretože konanie
matky obsahuje znaky zjavného zneužitia práva, ktoré nemá podľa uvedenej zásady požívať právnu

ochranu. Matka na jednej strane vyžaduje od otca zvýšené výživné, no na druhej strane otcovi odmieta
dať prístup k elektronickej žiackej knižke ich dcéry. Otec nedisponuje informáciami ani o dcérinom
zdravotnom stave. I keď dcéra má mobilný telefón, odmieta mu dať jej číslo telefónu a stretnutia s
dcérou matka odmieta s odôvodnením, že dcéra o to nemá záujem. Otec už žiadal súd, aby nariadil
výkon rozhodnutia. S dcérou sa stretával len za asistencie zamestnanca úradu práce, kde mu bolo
nakoniec odporúčané, aby netrval na stretnutiach a pokúsil sa o styk s dcérou neskôr. Maloletá dcéra

je však pod vplyvom matky, ktorá jej priamo vštepuje nenávisť voči otcovi, takže otec nemá žiadne
šance na budovanie vzťahu s dcérou. Je dobre známa skutočnosť, že deti sú veľmi ľahko ovplyvniteľné
a pri budovaní medziľudských vzťahov, špeciálnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi zohráva základnú
úlohu čas. Otec navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

7. Ďalšie vyjadrenia súdu neboli zaslané.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby

sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia

a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovaťizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. So všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami matky sa
už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Otec podal odvolanie proti výrokom, ktorými súd prvej inštancie zvýšil výživné a určil dlžné výživné
na maloletú. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku
i argumenty predostreté otcom v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre
zvýšenie výživného na maloleté dieťa vo výške, akú určil súd prvej inštancie.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovenízákonajenevyhnutnépreviesťporovnanieokolnostídôležitýchpreurčovanievýživnéhotakv

dobeskoršiehoakoinovéhorozhodovania.Jepritompotrebnéprihliadnuťkuvšetkýmokolnostiam,ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne
napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už

vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného.

15. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne skonštatoval podstatnú zmenu pomerov na
strane maloletej, aj na strane otca.

16. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj

č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

17. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených

hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,

keďže budú vznikať až v budúcnosti.

18. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k

dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb
dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodičaa potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky
stanoveného mesačného výživného.

20.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe predloženého
príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu aj o jeho majetkových pomeroch.

21. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil čistý mesačný príjem cca 1.200 eur na strane
otca a podporne poukázal na Metodiku výpočtu výživného vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti
SR, že pri jednej vyživovacej povinnosti a veku maloletej (10 až 14 rokov - II. stupeň ZŠ) by výživné malo
činiť cca 22 % z čistého príjmu rodiča. Vychádzajúc z možností a schopností otca, jeho odôvodnených
výdavkov a na strane druhej z oprávnených výdavkov na strane maloletej. V súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami Zákona o rodine zvýšil výživné na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu na súd.

22. K námietke otca, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného neprihliadal na príjmy starej
matkyapartneramatky,ktoríbývajúvspoločnejdomácnostismatkouamalibysapodieľaťnanákladoch
na spoločnom bývaní, odvolací súd argumentuje, že vyživovaciu povinnosť k maloletej majú rodičia.

Matka vyčíslila bežné mesačné výdavky na maloletú týkajúce sa stravy, oblečenia, drogérie, poplatkov,
vzalamobilainternet,školskýchamimoškolskýchaktivítvovýškezodpovedajúcejjejveku.Odvolacísúd
zdôrazňuje, že potreby každého maloletého dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom,
stabilizáciou, zdravotným stavom, mimoškolskou aktivitou a podobne. Pri zohľadňovaní odôvodnených
potriebjenutnéprihliadaťajnavýchovnúúlohuvýživného,aniejemožnéholenlimitovaťnaekonomickú

kategóriu.

23. Otec namietal, že má zvýšené výdavky na splácanie spotrebného úveru a v súvislosti s výstavbou
rodinného domu, na ktorý si požičal od rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods. 5
Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom

tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu
byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere
na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani

nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti,
ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie
jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby
plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

24. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní osobnou starostlivosťou a vecným
plnením zahrňujúcim bývanie, starostlivosť o domácnosť či poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pri
stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia
nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo

zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

25. Otec tiež namietal, že jeho rodičovskej povinnosti platiť výživné nezodpovedá jeho rodičovské právo

stretávať sa s maloletou dcérou. Matka maloletej odmieta dať prístup otcovi k elektronickej žiackej knižke
ich dcéry, otec nemá žiadne informácie o zdravotnom stave maloletej, matka odmieta dať otcovi číslo
mobilného telefónu dcéry, otec sa márne domáha stretnutia sa s dcérou, čo matka odôvodňuje, že dcéra
nemá záujem o stretnutie sa s otcom. Otec zastáva názor, že matka vštepuje dcére nenávisť voči otcovi
a on nemá šancu na budovanie vzťahu s dcérou. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie pri zvyšovaní

výživného podľa názoru otca nevzal v úvahu.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičom maloletej bolo uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu v Y. A. W. V. F. S. D. H. a zároveň realizovať asistovaný styk otcas maloletou za prítomnosti odborných zamestnancov centra, bez prítomnosti matky, a to za účelom
vytvorenia priestoru pre maloletú pre budovanie vzťahu s otcom, bez rušivých vplyvov, vyvstávajúcich
z konfliktného nastavenia rodičov. Zo správy centra z realizácie tohto výchovného opatrenia vyplýva,

že otec sa podrobuje odbornému poradenstvu, matka nerešpektuje uznesenie súdu prvej inštancie a
ruší dohodnuté termíny stretnutia. Ak sa matka na stretnutie dostaví, názory a odporúčania centra si
vypočuje, ale naďalej si stojí za svojím názorom, že stretnutia negatívne vplývajú na psychiku maloletej
G.. Zo strany matky neprechádzajú žiadne riešenia, ako tento stav zvrátiť.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote
maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky vo veci II.ÚS 554/04).

28. Je potrebné tiež skonštatovať, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté
dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukazujú rodičia
maloletého, by obaja rodičia mali v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho mal. dieťaťa a prejaviť
mu empatiu, porozumenie a podporu.

29. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale
aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť
obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

30. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z.
Zákonaorodineadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„Zákonorodine“).

31. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú
rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. G. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorej

záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Odvolací súd má
tiežzato,žekonfrontačnésprávanierodičovrovnakoniejenaprospechichmal.dieťaťa,apretodôrazne
apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na
jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje
voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.

32. Pokiaľ matka otcovi, aj napriek právoplatnému rozhodnutiu o úprave styku s maloletou, bezdôvodne
bráni v styku s maloletou, otec je oprávnený domáhať sa výkonu tohto rozhodnutia.

33. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden

z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

34. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa

rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti, príp. ktoré sa nenachádza v jeho faktickej
starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny
a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie
takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie

je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi
nimi ani vzniknúť, príp. udržať sa, pokiaľ už existovalo. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu
sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v
záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich
koreňov (Gorguluversus Nemecko), resp., že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj

vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku
zo strany druhého rodiča (Hansenová versus Turecko).35. Odvolací súd poukazuje, že v prípadoch bránenia styku rodiča s dieťaťom je povinnosťou súdu, aby
najprv skúmal motívy odporu rodiča, ktorý vychováva dieťa (príp. má dieťa vo faktickej starostlivosti) k
styku dieťaťa s druhým rodičom. Ak je konanie rodiča, ktorý vychováva dieťa, v rozpore so záujmom

dieťaťa (a tak je tomu aj vtedy, ak je uvedený odpor len prejavom svojvôle a prehliadania významu
čiastočnej spoluúčasti druhého rodiča), uváži súd vždy, či nie sú splnené podmienky pre prípadnú
zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti nie je bez významu, že bezdôvodné
bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do výchovy, príp. sa nachádza
vo faktickej starostlivosti druhého rodiča do času, kým súd rozhodne o úprave rodičovských práv a

povinností k mal. dieťaťu vo veci samej, je pokladané právom za výrazný nedostatok vo výchove
maloletého dieťaťa, ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti.
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 30.05.1967, sp. zn. 5 Cz 57/1967, R 96/1967).

36. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I., II., IV. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1

a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

38. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).