Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202453
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1422202453.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: V. I., I.. XX.XX.XXXX,

G. Z. M. XXX, G., zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokát, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
BEDNÁŘOVA & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske nám. 31, Žilina, proti žalovanému: Generali Česká
pojišťovna, a.s., IČ: 45 272 956 so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, Praha, Česká republika, ktorá
koná prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského
štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, o zaplatenie 10.437,06 euro s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.437,06 euro spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 10.437,06 euro od 01.04.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 14.07.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.437,06 euro s
príslušenstvom, titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti podľa § 447
Občianskeho zákonníka (OZ).
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca bol v januári 2019 účastníkom dopravnej nehody, utrpel
poškodenie zdravia a od 25.10.2019 bol uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú

činnosť o 45%.V dôsledku poškodenia stratil svoj pôvodný zárobok, a uplatnil si nárok na náhradu za
stratunazárobku.Vzniknárokupodľažalobcuniejespornýanáhradabolažalobcovipočnúc25.10.2019
vyplatená vo výške určenej podľa predpisov účinných do 30.10.2019. Výšku poskytovanej náhrady
žalovaný oznámil žalobcovi listom 14.02.2022.
3. Žalobca poukázal na ust. § 447 OZ v znení účinnom do 30.11.2019, na ust. § 447 OZ v znení
účinnom od 01.12.2019 a na prechodné ust. § 879w OZ k úpravám účinným od 01.12.2019. V zmysle
označených prechodných ustanovení sa podľa ustanovení OZ účinných do 30.11.2019 posudzuje

výlučne vznik nárokov a vznik právnych vzťahov. Samotné právne vzťahy, pokiaľ existujú aj po účinnosti
novely zákona sa spravujú platnými a účinnými ustanoveniami OZ.
4. Pokiaľ by sa otázka výšky náhrady vznikajúcej v čase mala posudzovať podľa právnych predpisov
účinných do 30.11.2019, nie je zrejmé, aké iné právny vzťahy by mal zákonodarca na mysli v
označovanom prechodnom ustanovení, keď tento výslovne uviedol, že právne vzťahy vzniknuté pred
01.12.2019 sa spravujú podľa platných a účinných ustanovení OZ.
5. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu na stratu na zárobku podľa predpisov účinných do 30.11.2019,

v zmysle ktorého podmienkou vzniku nároku je strata na zárobku v spojení so vznikom invalidity
alebo ukončení práceneschopnosti. Otázka náhrady samotnej a jej výšky ani spôsob jej výpočtu nie je
podmienkou vzniku nároku, či vzniku právneho vzťahu. Zákonom ustanovené podmienky vzniku nároku
žalobca splnil a nárok na náhradu za stratu na zárobku mu vznikol. Pokiaľ ide obsah tohto právnehovzťahu spočívajúci v povinnosti poskytnúť náhradu za stratu na zárobku v konkrétnej výške, ten sa
spravuje platnými a účinnými právnymi predpismi.
6. V zmysle dôvodovej správy právna úprava reaguje na Nález Ústavného súdu SR z 10.10.2018 (PL.

ÚS 10/2016-53), ktorým bol vyslovený nesúlad ust. § 446 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (SR).
7. V zmysle dôvodovej správy tiež prechodné ustanovenie ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú
riadiť právne vzťahy vzniknuté pred 01.12.2019. Takéto právne vzťahy, s výnimkou posudzovania ich
vznikuavznikunárokovztýchtoprávnychvzťahov,sabudúriadiťpodľaustanovení§446,§447,§447b,

a § 448 účinných od 01.12.2019. Počas prechodného obdobia t.j. od 31.01.2019 do 30.11.2019 sa bude
náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti určovať podľa všeobecných ustanovení o
náhrade škody, ktoré sú analogicky a obsahom aj účelom najbližšie chýbajúcej právnej úprave. Možnosť
použitia právnej analógie umožňuje § 853 ods. 1 OZ. Zákonodarca tak aj v priebehu prechodného
obdobia požadoval plnú náhradu škody a ušlého zisku. V období po 30.11.2019 tak nie je žiaden priestor
na polemiku o tom v akej výške sa má náhrada za stratu na zárobku poskytovať.

8. Pred vznikom škody mal žalobca priemerný denný zárobok vo výške 34,53 euro. Žalobca poberal
invalidný dôchodok v nasledovnej výške: i/ v roku 2020 vo výške 156,60 euro mesačne, spolu 1.879,20
euro; ii/ v roku 2021 vo výške 161 euro mesačne, spolu 1.932,44 euro. Žalobca v uvedenom období
nedosahoval žiaden príjem.
9. Náhrada na stratu na zárobku bola žalobcovi vyplatená žalovaným v nasledovnej výške: i/ za rok 2020

v sume 1.849,20 euro, za rok 2021 od 01.01.2021 do 26.08.2021 v sume 1.236,16 euro.
10. Rok 2020 mal 251 pracovných dní a rok 2021 mal 251 pracovných dní. Za roky 2020 a 2021 žalobca
očakával zárobok vo výške 17.334,06 euro. S ohľadom ma výplatu invalidného dôchodku a následnú
čiastočnú náhradu straty na zárobku patrí žalobcovi nárok na náhradu na stratu na zárobku vo výške
10.437,06 euro.

11. Žalovaný poskytol žalobcovi náhradu na stratu na zárobku iba za 89 pracovných dní pripadajúcich
na obdobie invalidity žalobcu (1.849,20 euro + 1.236,16 euro / 34,53 denný zárobok).
12. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný so žalobcom komunikoval a žiadal
ďalšie doklady, čím navodzoval dojem, že pohľadávky žalobcu uhradí, ale následne ho informoval o tom,
že plnenie neposkytne, lebo právo naň je premlčané podľa § 106 ods. 1 OZ. Podľa žalobcu žalovaný

opomenul, že predmetom konanie nie je nárok na náhradu škody, ktorý uznal tým, že tento čiastočne
plnil, ale už iba jeho výška, ktorú si žalobca uplatňuje ako rozdiel medzi tým, čo žalovaný mal plniť a čo
reálne plnil. Tiež žalovaný opomína, že rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi nebolo
doručené v deň jeho vydania a právoplatnosť nadobudlo 08.06.2020.
13. Žalovaný v žalobnej odpovedi / vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania

voči uplatnenému nároku žalobcu. Poukázal na ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ a § 15 ods. 2 zákona o PZP,
kedy na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká právna úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Uviedol, že pri posudzovaní premlčania straty na zárobku po skončení práceneschopnosti judikatúra

považuje jednotlivé nároky na náhradu za stratu na zárobku za jeden celok. Náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na
niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti.

„Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé

mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Tento
nárok možno uplatniť žalobou na súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o
priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel (porovnaj Rc 36/2007).“
14. Poukázal, že už dňom, kedy došlo ku škodovej udalosti, sa žalobca dozvedel o tom, kto za
škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba začala najskôr plynúť dňom vydania rozhodnutia o

priznaní invalidného dôchodku, ktoré bolo vydané Sociálnou poisťovňou ústredie č. 776 020 7598 0
dňa 20.04.2020, t. j. najskôr dňom 20.04.2020. Aj keby sa počítalo s tým, že by si poškodený prevzal
predmetné rozhodnutie najneskôr dňom 08.06.2020 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
08.06.2020) možno mať za to, že predmetný nárok na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
je premlčaný. Žalovaný mal za to, že žalobca sa o zárobku dosahovanom po poškodení, t.j. o výške

invalidného dôchodku dozvedel ešte v priebehu mája 2020.
15. V tomto prípade dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala najskôr plynúť dňom
20.04.2020 (najneskôr dňa 08.06.2020), uplynula najneskôr dňa 08.06.2022, a teda posledným dňomna uplatnenie nároku na súde bol deň 08.06.2022, pričom žalobca si uplatnil nárok na súde po uplynutí
premlčacej doby, a to dňa 15.07.2022.
16. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na citáciu z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo

dňa 12.01.2017, č.k. II. ÚS 16/2017-14: „Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa
poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo
vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Súd prvého
stupňa správne zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.2005, č. 870 607 7402, o priznaní

invalidného dôchodku navrhovateľovi, nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2005, teda týmto dňom sa
navrhovateľ dozvedel o škode na strate na zárobku po priznaní invalidity, pričom o tom, kto za túto škodu
zodpovedá, vedel už v čase úrazu, teda dňa 31.05.2003. Z uvedeného vyplýva, že dvojročná subjektívna
premlčacia doba upravená v § 106 ods. 1 OZ určená na uplatnenie nároku navrhovateľovi uplynula dňa
28.11.2007, a preto v prípade, že návrh na náhradu straty na zárobku po priznaní invalidity navrhovateľ
uplatnil na súde dňa 27.06.2008, urobil tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby“.

17. Ku samotnému uplatnenému nároku a k jeho výške žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade
nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vznikol dňa 25.10.2019 priznaním
invalidného dôchodku žalobcovi a nárok podľa žalovaného zanikol ku dňu 26.08.2021 odňatím
invalidného dôchodku s odôvodnením, že MPVZČ žalobcu už nie je vyššia ako 40%, ale len 10%, a
preto nie je invalidným.

18. Zo žaloby je menej zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok až do konca roka 2021, t. j. do dňa
31.12.2021.Priposudzovanítohtonárokujepotrebnévziaťdoúvahypodstatnúokolnosťatýmjeodňatie
invalidného dôchodku, nakoľko po prehodnotení v zmysle znaleckého posudku zo dňa 26.08.2021 je v
súčasnosti miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni len 10% (z dôvodu
straty sleziny), čo nezakladá nárok na priznanie invalidity.

19. Žalovaný je toho názoru, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku
aj po odňatí invalidného dôchodku, t. j. odo dňa 27.08.2021 do 31.12.2021, je potrebné preukázať, že
objektívne nie je schopný dosahovať rovnaký príjem ako pred škodou na zdraví, ktorá vznikla v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Na preukázanie nároku na náhradu straty na zárobku v zmysle
§ 447 Občianskeho zákonníka od 27.08.2021 do 31.12.2021 je potrebné zo strany žalobcu preukázať,

že iný príjem okrem invalidného dôchodku nemal, a uvedené nestačí len tvrdiť.
20. Ďalej žalovaný uviedol, že v znaleckom posudku zo dňa 26.08.2021 nie je uvedené, že žalobca nie
je spôsobilý sa vrátiť na pôvodnú pracovnú pozíciu alebo že by mal obmedzenie vykonávať konkrétny
typ zárobkovej činnosti, ako i vzhľadom na malé percento pracovnej neschopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť by sa dalo predpokladať, že ide o také zranenie, ktoré žalobcu len zanedbateľne obmedzuje vo

výkone zárobkovej činnosti.
21. Mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie trvania nároku v zmysle § 447 OZ aj po odňatí
invalidného dôchodku stojí na žalobcovi ako poškodenom.
Žalobca ako poškodený zatiaľ nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi poklesom jeho zárobku
po skončení práceneschopnosti a zraneniami po škodovej udalosti. Žalobca nepreukázal nárok v

uplatnenom rozsahu, ako je povinný v zmysle zákona o PZP, a preto ho nemožno považovať za
oprávnený. Spochybnil, ako žalobca dospel k výpočtu uplatnenej straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti.
22. Poukázal, že nárok na stratu na zárobku za obdobie od 25.10.2019 do 31.12.2020 si žalobca uplatnil
podľa právnej úpravy pred účinnosťou novely č. 394/2019 Z. z., t.j. predpisov upravujúcich nárok na

úrazovú rentu, a nie podľa novej právnej úpravy účinnej od 01.12.2019.
23. Žalobca v replike uviedol, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného považuje za
dôsledok nekalosúťažného konania, pretože kvalifikované plynutie času žalovaný úmyselne vyvolal tým,
že so žalobcom aktívne komunikoval, domáhal sa dodania ďalších dokumentov a účelovo v záujme
uplynutia premlčacej lehoty navodil dojem, že poistné plnenie poskytne. Následne sa bez oznámenia

výsledkov údajného šetrenia poistnej udalosti už len obmedzil na list s informáciou o premlčaní nároku
žalobcu. Konanie žalovaného nemožno posúdiť inak ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi,
ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
24. Pokiaľ ide o podstatu premlčania, tak ako ho namieta žalovaný s poukazom na opakovane prijatý
záver o tom, že nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako celok, tento záver vyplynul z

predchádzajúcej právnej úpravy.
25. Ustanovenie § 447 OZ bolo s účinnosťou od 01.12.2019 zmenené zo znenia: „Náhrada za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma
tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnompoistení.“ na nové znenie: „Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po

skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.“
26. Súdne rozhodnutia vrátane rozhodnutí dovolacieho súdu, na ktoré žalovaný poukazuje, pri závere
o tom, že nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčí ako jeden celok vychádzajú výlučne z
pôvodného znenia § 447 OZ a čiastkové závery z nich vyplývajúce, potom nie sú aplikovateľné na

súčasnú právnu úpravu.
27.Podľa§447OZvzneníúčinnomdo30.11.2019žalobcoviakopoškodenémupatrilanáhradazastratu
na zárobku vyplácaná vo výške určenej ako suma úrazovej renty (suma úrazovej renty sa určila ako
súčin 30,4167 - násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a
koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti
a čísla 100 znížená o invalidný dôchodok). Pre výpočet náhrady za stratu na zárobku bola teda

podstatná vedomosť o: A: priemernom zárobku pred poškodením zdravia, B: percentuálnej miere
poklesu zárobkovej činnosti a C: výške invalidného dôchodku.
28. Relevantným pre výpočet náhrady za stratu na zárobku bol okamih zistenia všetkých troch
skutočností podstatných pre výpočet náhrady. S ohľadom na to, že žalobca ako poškodený má
vedomosť o tom, aký bol jeho priemerný zárobok pred poškodením zdravia už v čase vzniku škody na

zdraví a o percentuálnej miere poklesu zárobkovej činnosti a o výške invalidného dôchodku sa dozvie z
rozhodnutia sociálnej poisťovne o jeho priznaní, okamihom, v ktorom sa poškodený dozvedel o škode
a jej výške ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá je najneskôr práve okamih právoplatnosti rozhodnutia o
priznaní invalidného dôchodku. Tento okamih je podľa rozhodnutí súdov relevantný pre začatie plynutia
premlčacej lehoty. Zmeniť sa môže v podstate len v prípade zmeny rozhodnutia o priznaní invalidného

dôchodku - nový záver o percentuálnej miere poklesu zárobkovej činnosti, prípadne zvýšenie dôchodku
zo zákona. Na strane druhej sa nemôže zmeniť tým, že by poškodený dosahoval zárobok aj po skončení
práceneschopnosti, pretože na túto skutočnosť sa pri náhrade za stratu na zárobku v zmysle § 447 OZ
v pôvodnom znení neprihliadalo, t. j. poškodený prijímal náhradu za stratu na zárobku vo výške určenej
ako suma úrazovej renty a popri tom mohol dosahovať zárobok dokonca vyšší ako pred poškodením

zdravia.
29. Podľa § 447 OZ v znení účinnom od 01.12.2019 poškodenému patrí náhrada za stratu na zárobku
vyplácaná vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a súčtu zárobku
po skončení práceneschopnosti a priznaného invalidného dôchodku. Pre výpočet náhrady za stratu na
zárobku je teda podstatná vedomosť o: A: priemernom zárobku pred poškodením zdravia, B: zárobku

po skončení práceneschopnosti a C:výške invalidného dôchodku.

30. Relevantným pre výpočet náhrady za stratu na zárobku je v súčasnosti okamih zistenia všetkých
troch skutočností podstatných pre výpočet. S ohľadom na to, že poškodený má vedomosť o tom, aký bol
jehopriemernýzárobokpredpoškodenímzdraviaužvčasevznikuškodynazdravíaovýškeinvalidného

dôchodku sa dozvie z rozhodnutia sociálnej poisťovne, neznámou naďalej ostáva suma zárobku po
skončení práceneschopnosti. Táto suma nie je konštantnou sumou, ktorú možno určiť podľa vzorca na
výpočet úrazovej renty, ale každý mesiac sa mení a známou sa stáva až ku koncu toho ktorého mesiaca.
V niektorých mesiacoch poškodený zárobok nemá vôbec a v niektorých naopak jeho zárobok dosahuje
výšku, pri ktorej mu náhrada za stratu na zárobku vôbec nepatrí, pretože spolu s invalidným dôchodkom

dosiahne zárobok v sume rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej sumu jeho priemerného mesačného zárobku
pred vznikom škody.
K vedomosti o priemernom zárobku pred poškodením zdravia a vedomosti o výške invalidného
dôchodku pristupuje každý mesiac nová skutočnosť a to vedomosť o výške zárobku po skončení
práceneschopnosti.

31. O vzniku škody sa tak poškodený nedozvedá tak ako v prípade pôvodného znenia § 447 OZ,
ale túto vedomosť nadobúda každý mesiac v závislosti od toho, aký ten ktorý mesiac dosiahol príjem
popri invalidnom dôchodku. Nie je vylúčené ani to, aby poškodený na zdraví prvé dva roky po priznaní
invalidného dôchodku dosahoval zárobok, ktorý spolu s dôchodkom prevyšuje priemerný mesačný
zárobok pred vznikom škody, a až následne by o tento príjem prišiel, teda škoda na zárobku by mu

vznikla až dodatočne v dôsledku straty príjmu alebo jeho zníženia ako veličiny potrebnej pre výpočet
náhrady za stratu na zárobku.
32. Z rozsudku dovolacieho súdu sp. zn.: 4Mcdo 13/2013 zo dňa 29.04.2015 reagujúceho na
predchádzajúcu právnu úpravu vyplýva: „Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 OZsubjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno

objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknú
škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti, o stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a

sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky
uvedené nároky sú podľa súdnej praxe celkom samostatné. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku
po skočení pracovnej neschopnosti, na rozdiel od náhrady mzdy má povahu opakujúceho sa plnenia.
Preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého
nároku.Vdôsledkutohopoškodenýmôženeskôruplatniťlennovovzniknutéprávo,kpremlčaniuktorého
nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo (napr. vtedy, keď sa ako následok poškodenia zdravia

neskôr objaví ďalšia nová ujma na zdraví, ktorá už vylučuje alebo ďalej znižuje pracovnú schopnosť
poškodeného, v dôsledku čoho mu vzniká nová škoda vo forme ďalšej straty na zárobku). Námietku
premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom
orgáne, t. j. predovšetkým na súde.“
32.1. Dovolací súd v uvedenom rozhodnutí začatie plynutia premlčacej lehoty vymedzil okamihom

vedomosti o škode, ktorú možno vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde. V zmysle pôvodného znenia § 447 OZ túto vedomosť o škode
poškodený získal z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.
33. V zmysle aktuálneho znenia § 447 OZ poškodený túto vedomosť nezíska z rozhodnutia o priznaní
invalidného dôchodku, pretože mu k vyčísleniu škody chýba neznáma veličina - zárobok po skončení

pracovnej neschopnosti, o ktorom sa dozvie najskôr ku koncu toho ktorého kalendárneho mesiaca, kedy
je najskôr schopný stratu na zárobku vyčísliť tak, aby ju mohol uplatniť na súde.
34. Náhrada za stratu na zárobku v zmysle aktuálneho znenia § 447 OZ už nemá povahu opakujúceho
sa plnenia. Dovolací súd pri závere o tom, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti má na rozdiel od náhrady mzdy povahu opakujúceho sa plnenia, vychádzal z pôvodného

znenia § 447 OZ. To sa však s účinnosťou od 01.12.2019 zmenilo, pretože podľa § 447 OZ nie je možné
určiť konkrétnu výšku straty na zárobku zročnú v budúcnosti, pretože nie je známe, či vôbec a v akej
výške strata na zárobku poškodenému vznikne.
35. Dovolací súd aj v prípade opakujúceho sa plnenia konštatoval, že poškodený môže neskôr uplatniť
novovzniknuté právo, k premlčaniu ktorého nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo. Pokiaľ je pre

určenie straty na zárobku podstatná neznáma veličina, t. j. zárobok po skončení práceneschopnosti
v tom ktorom mesiaci, je vznik straty na zárobku v tom ktorom kalendárnom mesiaci a jej výška
novou škodou vo forme konkrétnej straty na zárobku, ktorá predtým neexistovala. Dovolací súd hoci
vychádzajúc z pôvodnej právnej úpravy dospel k záveru, že škodu možno uplatniť aj neskôr, ak
ide o novovzniknuté právo. Poškodený totiž nemôže na podklade rozhodnutia o priznaní invalidného

dôchodku žalovať náhradu za stratu na zárobku, ktorá mu vznikne v budúcnosti, pretože jej výšku
nedokáže konkretizovať pre absenciu vedomosti o zárobku, ktorý v budúcnosti dosiahne.
36. Podľa názoru žalobcu, žalovaný vo vyjadrení k žalobe súčasne nerozlišuje medzi nárokom na
náhradu za stratu na zárobku a výškou, v akej tento nárok žalobcovi patrí.
37. Pokiaľ by bol výklad žalovaného správny, žalovaný by mohol nárok na náhradu za stratu na zárobku

poškodeného plniť v plnej výške po dobu 24 mesiacov a v 25. mesiac po vzniku nároku ďalšie plnenie
odmietnuť s odôvodnením, že nárok je premlčaný. Po dobu 24 mesiacov by tak poškodený nemal dôvod
podať voči žalovanej žalobu, pretože by si voči nemu plnil všetky povinnosti, a keď by tento dôvod vznikol
a poškodený by žalobu podal, žalovaný by tvrdil, že nárok poškodeného je premlčaný. Takej námietke
by nebolo možné priznať úspech. Uvedené nielen nebolo úmyslom zákonodarcu, ale ani nevyplýva z

rozhodnutí, na ktoré žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazuje. Zákon na také špekulatívne konanie
žalovaného nedáva priestor.
38. Dotknuté ustanovenie § 447 OZ nelimituje poskytovanie náhrady za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite na 24 mesiacov, ale predpokladá jej poskytovanie dovtedy,
kým na to budú splnené podmienky. Pokiaľ zákonodarca plnenie z časového hľadiska neobmedzuje,

musí poškodenému poskytovať aj účinný mechanizmus na zjednanie nápravy v prípade, ak povinný po
určitom čase svoju povinnosť poskytovať náhradu poruší, hoci by sa tak stalo aj neskôr ako 24 mesiacov
po vzniku nároku na túto náhradu.39. Pokiaľ by bola úvaha žalovaného správna, poškodený by bol nútený podať voči nemu žalobu pred
uplynutím lehoty 24 mesiacov od vzniku nároku a to aj vtedy, ak by žalovaný plnil riadne. Poškodený
by tak musel podať zjavne nedôvodnú preventívnu žalobu. To by malo za následok nielen neprimeranú

záťaž poškodených, ale aj súdov, ako aj samotného žalovaného a v konečnom dôsledku by vyvolalo
množenie len formálne vedených sporov, v ktorých by boli žaloby vopred odsúdené na neúspech. Ani
uvedené nebolo úmyslom zákonodarcu.
40. Tým, že žalovaný uznal, že žalobca má nárok na náhradu za stratu na zárobku, otázka existencie
tohto nároku už nie je predmetom tohto konania. Spornou je len otázka, v akej výške tento nárok

žalobcovi patrí.
41. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 25Cdo
4617/2014 zo dňa 27. januára 2016, ktorý sa týka opakujúceho sa plnenia a vychádza z totožnej právnej
úpravy: „Stejně jako všechny ostatní nároky z titulu náhrady škody se podle § 106 obč. zák. promlčuje i
nárok na náhradu za ztrátu na výdělku, a to nárok jako takový, tedy jako celek. Je ovšem třeba rozlišovat
mezipromlčenímsamotnéhonárokunanáhradupodle§447obč.zák.sohledemnadobujehouplatnění

u soudu, a promlčením postupně vznikajících nároků na výplatu jednotlivých měsíčních plnění v jeho
rámci. Počátek subjektivní promlčecí doby k uplatnění nároku na náhradu škody podle § 106 obč. zák.
se neváže k datu splatnosti, jak je tomu u počátku obecné promlčecí doby podle § 101 obč. zák., ale k
jiné skutečnosti. Vzhledem k tomu, že podle ust. § 445 obč. zák. ztráta na výdělku se hradí peněžitým
důchodem, který lze přiznat jako tzv. rentu do budoucna, jedná se o opětující se plnění, pro něž stejně

jako pro jiná obdobná plnění (úroky z prodlení, poplatek z prodlení, výživné a další) je charakteristické,
že dávky mají být vypláceny v určité době i v budoucnu po rozhodnutí soudu, aniž by musely nastat
další právní skutečnosti. Náhrada za ztrátu na výdělku podle § 447 obč. zák. je poskytovaná ve formě
důchodu a zpravidla se vyplácí měsíčně. Promlčení nároků na jednotlivá měsíčně se opětující plnění
vyplývající z tohoto nároku se však neposuzuje podle § 106 obč. zák., nýbrž vzhledem k § 110 odst. 3

obč. zák. podle obecného ust. § 101 obč. zák., jež stanoví tříletou promlčecí dobu, která běží ode dne,
kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.”
42. Žalovaný nárok žalobcu na náhradu za stratu na zárobku uznal a tento aj plnil a to dokonca v plnej
výške aplikujúc nesprávny právny predpis - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
do 31.11.2019. Dôvod žalovať žalovaného žalobcovi vznikol až vtedy, keď žalovaný neplnil vo výške v

akej mal.
43. Pokiaľ ide o výšku nároku, o tom, v akej výške žalovaný žalobcovi mieni plniť sa žalobca dozvedel
z listov žalovaného zo dňa 14.02.2022 a 15.02.2022, z ktorých zistil, že žalovaný postupoval pri určení
výšky náhrady za stratu na zárobku s ustanovení OZ účinných do 30.11.2019.
44. Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom si žalobca náhradu uplatnil, žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný

rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2020, právoplatným 08.06.2020 a to počnúc 25.10.2019.
Následne bol na podklade posudku predloženého žalobcovi invalidný dôchodok odňatý rozhodnutím
zo dňa 16.12.2021 počnúc od 04.02.2022. Spolu s rozhodnutím o odňatí invalidného dôchodku bol
žalobcovi zaslaný aj lekársky posudok.
45. V určenom období od 25.10.2019 do 04.02.2022 bol žalobca osobou v postavení invalidného

dôchodcu. Počas celého obdobia, za ktoré sa žalobca žalobou domáha náhrady za stratu na zárobku,
bol tak žalobca invalidný, a bol mu riadne vyplácaný invalidný dôchodok.
46. Pokiaľ ide o výpočet náhrady za stratu na zárobku, tento vyplýva z podanej žaloby.
• Žalobca mal priemerný denný hrubý zárobok vo výške 34,53 euro.
• Rok 2020 mal 251 pracovných dní, t. j. žalobca mohol dosiahnuť zárobok 8.667,03 euro (251 x 34,53

euro).
• Rok 2021 mal 251 pracovných dní, t. j. žalobca mohol dosiahnuť zárobok 8.667,03 euro (251 x 34,53
euro).
• Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.236,16 euro v zmysle listu zo dňa 14.02.2022 a 1. 849,20 euro v
zmysle listu zo dňa 15.02.2022, t. j. spolu 3 085,36 euro.

• Žalobcovi bol vyplatený invalidný dôchodok v roku 2020 v sume 1.879,20 euro a v roku 2021 v sume
1.932,44 euro t. j. spolu 3.811,64 euro.
• Žalovaný neuhradil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške (8.667,03 euro + 8.667,03 euro)
- 3.085,36 euro - 3.811,64 euro = 10.437,06 euro.

• Žalobca nezohľadnil, že žalovaný pri výpočte z náhrady odpočítal aj časť úrazového príplatku v čase po
období skončenia pracovného pomeru - úrazový príplatok v sume 370,10 euro, ktorý žalovaný odpočítal
od náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 25.10.2019 do 31.10.2019 v sume 33,93 euro a za
obdobie od 01.11.2019 do 31.12.2019 v sume 300,52 euro pričom zvyšnú časť (370,10 - 33,93 - 300,52)= 35,65 euro odpočítal aj z náhrady za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020, za ktoré napokon miesto
1.849,20 euro vyplatil iba sumu 1.813,55 euro. Tento rozdiel už žalobca nežiada. Žalovaný uhradil
žalobcovi celkom sumu vo výške 3.085,36 euro, t. j. pri dennom hrubom zárobku 34,53 euro celkom za

89 pracovných dní, t. j. za obdobie do 12.05.2020 vrátane.

47. Žalovaný v duplike uviedol, že aj napriek vyčerpávajúcej argumentácii žalobcu vo vyjadrení, naďalej
zastáva názor, že nárok žalobcu je podľa ust. § 106 OZ premlčaný ako celok do obdobia odňatia
invalidného dôchodku, t. j. do dňa 26.08.2021.

48.Žalovanýtrvalnasvojejargumentácii,ženapremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľovi
platí rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila podľa §
106 OZ, a že pri posudzovaní premlčania straty na zárobku po skončení práceneschopnosti judikatúra
považuje jednotlivé nároky na náhradu za stratu na zárobku za jeden celok. Náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na
niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti.

„Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé
mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Tento
nárok možno uplatniť žalobou na súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o
priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel (porovnaj Rc 36/2007).“
49. Žalovaný trval, že subjektívna premlčacia doba začala najskôr plynúť dňom vydania rozhodnutia

o priznaní invalidného dôchodku, ktoré bolo vydané Sociálnou poisťovňou ústredie 776 020 7598 0
dňa 20.04.2020, t j. najskôr dňom 20.04.2020. Ak by aj bral do úvahy, že by si poškodený prevzal
rozhodnutie na pošte v posledný deň odbernej lehoty, tak je vysoko pravdepodobné, že sa dozvedel o
zárobku dosahovanom po poškodení, t. j. o výške invalidného dôchodku ešte v priebehu mája 2020.
50. Žalovaný si na podporu svojho tvrdenia opätovne poukázal na citáciu z rozhodnutia ÚS SR zo dňa

12.01.2017, č.k. II. ÚS 16/2017-14:
„Subjektívna premlčacia doba 2 Co 587/2014 na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel
o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o
priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Súd prvého stupňa správne zistil, že

rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.10.2005, č. 870 607 7402, o priznaní invalidného dôchodku
navrhovateľovi, nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 11.2005, teda týmto dňom sa navrhovateľ dozvedel
o škode na strate na zárobku po priznaní invalidity, pričom o tom, kto za túto škodu zodpovedá, vedel
už v čase úrazu, teda dňa 31.05.2003. Z uvedeného vyplýva, že dvojročná subjektívna premlčacia
doba upravená v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka určená na uplatnenie nároku navrhovateľovi

uplynula dňa 28.11.2007, a preto v prípade, že návrh na náhradu straty na zárobku po priznaní invalidity
navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.06.2008, urobil tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby.“
51. V predmetnom prípade, avšak stále so zreteľom na vznesenú námietku premlčania, možno
predpokladať, že nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vznikol dňa

25.10.2019 priznaním invalidného dôchodku žalobcovi, a nárok podľa žalovaného zanikol ku dňu
26.08.2021 odňatím invalidného dôchodku s odôvodnením, že MPVZČ žalobcu už nie je vyššia ako 40
%, ale už len 10 % a preto nemožno žalobcu pokladať za invalidného.
52. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní nároku je potrebné vziať do úvahy podstatnú okolnosť, a
to, odňatie invalidného dôchodku. Po prehodnotení zdravotného stavu žalobcu v zmysle znaleckého

posudku zo dňa 26.08.2021 je v súčasnosti miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú
činnosť na úrovni len 10 % (z dôvodu straty sleziny), čo nezakladá nárok na priznanie invalidity v zmysle
platných právnych predpisov.
53. Žalovaný trval na tom, že žalobca je povinný objektívne preukázať, že nie je schopný dosahovať
rovnaký príjem ako pred škodou na zdraví, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou.
54. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na českú judikatúru:
„Skutočnosť, že poškodený, ktorý pre následky úrazu nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu,
nemôže z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí nastúpiť do iného zamestnania, ktoré zodpovedá
jeho úrazom zníženej pracovnej spôsobilosti, je spôsobená situáciu na trhu práce a nie je v príčinnej

súvislosti s poškodením zdravia, za ktoré zodpovedá škodca (NS ČT, spisová značka 25Cdo 978/2005).“
55. Žalobca nemôže zneužívať žalovaného na vyplácanie straty na zárobku z dôvodu, že nie je
zamestnaný bez objektívnych príčin. Vzhľadom na malé percento pracovnej neschopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť by sa dalo predpokladať, že ide o také zranenie, ktoré ho len zanedbateľneobmedzuje vo výkone zárobkovej činnosti. Je však potrebné prihliadnuť aj na to, aký charakter práce
poškodený pred úrazom vykonával. V predloženom znaleckom posudku nie je uvedené, že poškodený
niejespôsobilýsavrátiťnapôvodnúpracovnúpozíciualebožebymalobmedzenievykonávaťkonkrétny

typ zárobkovej činnosti. Preto žalovaný vychádza z toho, že takéto obmedzenie neexistuje, pokiaľ
žalobca nepreukáže opak.
56. Žalovaný zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie trvania nároku v zmysle § 447
Občianskeho zákonníka aj po odňatí invalidného dôchodku stojí na žalobcovi ako poškodenom.
57. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde predvolal právneho zástupcu žalobcu a

žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a žalovaný na svojej
procesnej obrane.
58. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

59.ZPotvrdeniaostratenazárobkupočaspráceneschopnostižalobcusúdzistil,žeúrazniejepracovný,
žalobca bol pracovne zaradený ako opatrovateľ, rozhodujúce obdobie je od 10-12/2018, denný hrubý

zárobok v rozhodujúcom období bol 34,53 euro.

60. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne z 03.11.2021 o vyplatenej dôchodkovej dávke invalidný dôchodok
súd zistil, že žalobcovi bolo vyplatených 1.610,44 euro za obdobie január 2021 až október 2021.

61. Z Potvrdenia Sociálnej poisťovne z 06.11.2021 súd zistil, že žalobcovi boli v kalendárnom roku 2020
vyplatené dávky dôchodkového poistenia invalidný dôchodok spolu 1.879,20 euro.

62. Z listu žalovaného Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti č. 6401059091 z 15.02.2021 súd zistil,
že žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie v sume 1.813,55 euro ako náhrada za stratu na zárobku

po skončení PN- úrazová renta podľa § 447 OZ (od 25.10.2019 do 31.10.2019 t.j. 7 dní - 33,93 euro, od
01.11.2019 do 31.12.2019 - 300,52 euro, od 01.01.2020 do 31.12.2020 - 1.849,20 euro - 370,10 euro
ako úrazový príplatok).

63. Z listu žalovaného Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti č. 64010259091 z 14.02.2022 súd zistil,

že žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie v sume 1.236,16 euro ako náhrada na stratu na zárobku
(od 01.01.2021 do 31.07.2021 - 1.103,90 euro :157,70 euro x 7, od 01.08.2021 do 26.08.2021 t.j. 26
kalendárnych dní -132,26 euro: 157,70 euro/31 x 26 dní).

64. Žalobca listom z 09.03.2022 Výzva na úhradu vyzval žalovaného na úhradu sumy spolu 10.437,06

euro podľa § 447 OZ ako nároku na náhradu za stratu na zárobku, ktorý podrobne zdôvodnil z hľadiska
základu a výšky nároku.

65. Z listu žalovaného Žiadosť o poskytnutie súčinnosti z 31.03.2022 súd zistil, že žalovaný vyzval
žalobcu k ním uplatnenému nároku na stratu na zárobku po skončení PN z 09.03.2022, doložiť doklady

o tom, že nemal príjem z pracovnej činnosti v r. 2020, 2021.

66. Z listu žalovaného Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného
plnenia z 10.06.2022 súd zistil, že žalovaný škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia poistného plnenia.
K uplatnenému nároku za stratu z 09.03.2022, doplnenému 28.04.2022 žalovaný konštatoval, že podľa

§ 106 ods. 1,2 OZ je nárok premlčaný, lebo subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula.
Uviedol, že podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 20.04.2020 bol poškodený uznaný invalidným s
mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45% s účinnosťou od 25.10.2019. Z uvedeného vyplýva,
že subjektívna premlčacia doba upravená v § 106 OZ určená na uplatnenie nároku už uplynula.

67. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 16.12.2021 súd zistil, že odníma invalidný dôchodok žalobcovi
od 04.02.2022.

68. Z listiny časť Posudok č.l. 67 súd zistil, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
69. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:70. Podľa § 100 ods. 1 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

71. Podľa § 100 ods. 2 OZ Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
72. Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
73. Podľa § 106 ods. 1 OZ Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

74. Podľa § 106 ods. 2 OZ Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

75. Podľa § 445 OZ Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

76. Podľa § 447 OZ v znení účinnom do 30.11.2019 Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma
úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

77. Podľa § 447 OZ v znení účinnom od 01.12.2019 Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným

zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody , a súčtom škody, a súčtom zárobku,
ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku
vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

78.Podľa§ 3Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

79. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom a to, že žalobca bol
v januári 2019 účastníkom dopravnej nehody s motorovým vozidlom, kde utrpel zranenia, v dôsledku
ktorých došlo u neho k poškodeniu zdravia, a k strate pracovnej spôsobilosti. Pred nehodou bol žalobca

pracovne činný a mal príjem z pracovnej činnosti opatrovateľa. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo
dňa 20.04.2020 č. 776 020 7598 0, právoplatným 08.06.2020 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok
vo výške 152,10 euro mesačne, od 01.01.2020 vo výške 156,60 euro mesačne, od 01.01.2021 vo
výške 161 euro mesačne, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % podľa
Lekárskej správy - odbornom posudku o invalidite z 22.01.2020. Ďalej bolo preukázané, že priemerný

denný zárobok žalobcu bol Sociálnou poisťovňou ustálený v hrubom vo výške 34,53 euro. Nakoľko
žalobca stratil svoj pôvodný zárobok, a poberal invalidný dôchodok, bolo mu Sociálnou poisťovňou z
tohto dôvodu vyplatených v roku 2020 spolu 1.879,20 euro, a v r. 2021 spolu 1.932,44 euro. Žalobca
v danom období nedosahoval žiaden príjem z pracovnej činnosti. Žalovaný titulom náhrady za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyplatil žalobcovi za roky 2020 a 2021 sumu spolu

3.085,36 euro.
80. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví, a to stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite v zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka a
to vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a súčtom zárobku, invalidného
dôchodku a doposiaľ poskytnutej náhrady za stratu na zárobku po vzniku škody.

81. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 4 ods. 2 písm. a)
cit. zák., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Nie je sporné,

že škoda na zdraví žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. V
čase dopravnej nehody bolo na motorové vozidlo uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Teda vodič bol v čase dopravnej
nehody poistený a nároky žalobcu sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Tým je daná pasívna
vecnálegitimáciažalovanéhopodľa§15zákonaoPZP.Vzmysle§427OZpotomplatí,žepoistenývodič
nesie objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla prevádzkou jeho motorového vozidla žalobcovi

a ako poistený má podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. z poistenia právo, aby v danom
prípade žalovaný za neho uhradil poškodenému žalobcovi uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a ďalšie. Žalovaný svoju vecnú pasívnu legitimáciu v konaní ani nenamietal.
82. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Pri škode na zdraví
Občiansky zákonník okrem jednoradového odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia

podľa § 444 OZ priznáva poškodenému aj právo na náhradu straty na zárobku podľa § 445 OZ, a to,
jednak za obdobie počas trvania práceneschopnosti § 446 a jednak po skončení práceneschopnosti §
447.
83. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v čase
vzniku dopravnej nehody z januára 2019, kde na jeho právne posúdenie sa vzťahuje § 447 OZ v znení
účinnom od 01.08.2004 do 30.11.2019. Vznik právneho vzťahu a vznik nároku z tohto právneho vzťahu

je potrebné posudzovať podľa zákona v znení účinnom do 30.11.2019. Avšak pokiaľ ide o výpočet výšky
nároku žalobcu, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona v znení novely § 447 OZ, v zmysle ktorej
náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným
dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom
škody a súčtom zárobku ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného

invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.
84.V súvislosti s vyššie prezentovaným názorom súd dáva do pozornosti nasledovné:
85. Národná rada Slovenskej republiky prijala 28.10.2019 zákon č. 394/2019 Z.z., ktorou novelou
zákonodarca reagoval na nález Ústavného súdu SR z 10.08.2018 sp.zn. PL ÚS 10/2016, ktorým
bol vyslovený nesúlad ust. § 446, § 447 OZ s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Zverejnením v Zbierke zákonov SR pod číslom 25/2019, novela nadobudla účinnosť 01.12.2019. Novela
vkladá do Občianskeho zákonníka nové ustanovenie § 447 v znení: náhrada straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a súčtom
zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného

dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.
86. Podľa dôvodovej správy k novele strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy ku ktorej
dochádza pri škode na zdraví. V zmysle ust. § 447 v znení účinnom do 30.11.2019 sa táto uhrádzala
ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa uvedenej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody mala poskytnúť strata na

zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zák.
č. 461/2003 Z.z., čo je spravidla nižšia suma, ako tá, ku ktorej došlo v pracovnej neschopnosti príp. v
období po jej skončení. Tým, že OZ zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného
na náhradu straty na zárobku posudzoval podľa zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne
subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Novela sledovala zámer, ktorým

je zosúladenie právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobnej protiprávnym konaním s čl. 12 ods.
1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
87. Novelizované ustanovenie v zmysle osobitnej časti dôvodovej správy opúšťa pôvodnú, z hľadiska
ochrany poškodeného nevyhovujúcu naviazanosť právnej úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon o sociálnom poistení a nahrádza

túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Ujma
sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval
pre vznikom škody a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento nový zárobok je závislý aj
od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný resp. čiastočný invalidný dôchodok. Náhrada za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa teda vypočíta ako rozdiel medzi priemerným

zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený
dosahuje po poškodení a priznaného invalidného dôchodku.
88. V ust. § 879w OZ je vyjadrený princíp zachovania nadobudnutých práv s tým, že zákonodarca týmto
právam priznal nový obsah, čo znamená, že na vyčíslenie výšky náhrady škody spočívajúcej v strate na
zárobku po skočení pracovnej neschopnosti je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú v čase riešenia

výšky nároku.
89. V konaní bolo medzi stranami sporné, či je dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným voči
nároku žalobcu a tiež výška uplatneného nároku.90. Žalovaný mal za to, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným
nárokom, a premlčuje sa ako celok, pričom argumentoval vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov. Podľa
názoru žalovaného už dňom, kedy došlo ku škodovej udalosti sa žalobca dozvedel o tom, kto za škodu

zodpovedá a subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti začala žalobcovi plynúť od okamihu, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel
o zárobku dosahovanom pred a po poškodení, resp. dňom, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní
invalidného dôchodku a žalobca sa o ňom dozvedel; čo v danej veci znamená, že subjektívna
premlčacia doba začala najskôr plynúť dňom vydania rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku

20.04.2020, t.j. uplynula najskôr 20.04.2022 a najneskôr začala plynúť 08.06.2020 - právoplatnosťou
rozhodnutia, a uplynula najneskôr 08.06.2022. Žalobca si nárok na súde uplatnil až 15.07.2022, t.j. po
uplynutí uvedenej subjektívnej premlčacej lehoty.
91. K uvedenej námietke premlčania nároku žalobcu ako celku súd uvádza:
92. Podľa názoru súdu žalovaný uznal, že žalobca má nárok na náhradu za stratu na zárobku, keď
v rámci likvidácie poistnej udalosti z 10.01.2019 pod č. škodovej udalosti XXXXXXXXXX uhradil

žalobcovi stratu na zárobku za rok 2020 vo výške 1.849,20 euro a za rok 2021 do 26.08.2021vo výške
1.236,16 euro, ako vyplýva z listov žalovaného Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti z 15.02.2021 a
14.02.2022, aplikujúc ale právnu úpravu v znení podľa zákona č. 40/1964 Zb. do 30.11.2019. Zákonom
ustanovené podmienky vzniku nároku žalobca splnil a nárok na náhradu za stratu na zárobku mu
vznikol.

93. Pri vyčíslení pod opakujúcimi sa plneniami má OZ na mysli najmä pravidelné vyplácanie nájomného
alebo dôchodku. Na rozdiel od splátok dlhu § 110 ods. 2 OZ, opakujúce sa plnenia sa líšia v tom, v
tomto prípade nejde o umorenie dlhu, ale každá platba má povahu samostatného dlhu, ktorého splatnosť
nastáva postupne. Rovnako ako aj všetky nároky na náhradu škody sa podľa § 106 OZ premlčuje aj
nárok na náhradu straty na zárobku, a to nárok ako taký, teda ako celok. Je potrebné však rozlišovať

medzi premlčaním samotného práva na náhradu podľa § 447 OZ s ohľadom na dobu jeho uplatnenia
na súde a premlčaním postupne vznikajúcich nárokov na výplatu jednotlivých mesačných plnení v rámci
jeho. Začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nárokov na náhradu škody podľa § 106 OZ sa
neviaže na dátum splatnosti, ako je tomu u počiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ale k
inej skutočnosti. Vzhľadom na to, že podľa § 455 OZ sa strata na zárobku hradí peňažným dôchodkom,

ktorý je možné priznať do budúcna, je tento nárok opakujúcim sa plnením. Náhrada straty na zárobku
podľa § 447 OZ sa vypláca mesačne. Premlčanie nároku na jednotlivé mesačne sa opakujúce sa plnenia
vyplývajúce z toho nároku sa neposudzuje podľa § 106 OZ, ale vzhľadom na ust. § 110 ods. 3 OZ podľa
všeobecného ustanovenia § 101 OZ, ktorý určuje trojročnú lehotu premlčaciu, ktorá plynie odo dňa, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z týchto dôvodov sa súd so žalovaným vznesenou námietkou

premlčania nároku žalobcu ako celku nestotožňuje, nepovažuje ju za dôvodnú a neprihliadol na ňu.
94. Žalobca sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá dňom, kedy došlo ku škodovej udalosti,
t.j. 19.01.2019. Žalobca sa dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení,
najskôr dňom vydania rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku z 20.04.2020, najneskôr jeho
právoplatnosťou 08.06.2020. Žalobca v konaní preukázal i príčinnú súvislosť medzi poklesom jeho

zárobku po skončení práceneschopnosti, kedy v r. 2020 a 2021 bol len poberateľom invalidného
dôchodku, pričom pred vznikom škody mal priemerný denný zárobok vo výške 34,53 euro.
95. Súd sa v ďalšom zaoberal posúdením, či žalovaným vznesená námietka premlčania v konaní je
výkonom práva v rozpore dobrými mravmi podľa § 3 OZ.
96. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného považuje

za dôsledok nekalosúťažného konania, pretože kvalifikované plynutie času žalovaný úmyselne vyvolal
tým, že so žalobcom aktívne komunikoval, domáhal sa dodania ďalších dokumentov a účelovo v záujme
uplynutia premlčacej lehoty navodil dojem, že poistné plnenie poskytne. Následne sa bez oznámenia
výsledkov údajného šetrenia poistnej udalosti už len obmedzil na list s informáciou o premlčaní nároku
žalobcu. Konanie žalovaného nemožno posúdiť inak ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi,

ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
97. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie
je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny
predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými

mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú
zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne
neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčaniaprispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu
k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu,

zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z
hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so
zákonomvsúlade,avšakišlobyovýrazzneužitiatohotosubjektívnehoprávanaúkordruhéhoúčastníka,
a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.
98. Súd posudzoval, či zo strany žalovaného sa jednalo o konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu

poškodiť druhého účastníka, a pritom vychádzal z konkrétnych okolností prípadu, za ktorých bola
následne námietka premlčania tohoto nároku žalovaným uplatnená.
99. Súd vzal do úvahy predovšetkým časovú súvislosť a obsah komunikácie medzi stranami pri
uplatňovaní nároku na stratu na zárobku žalobcom u žalovaného, t.j. aj postup a konanie žalovaného
v období pre podaním žaloby vo veci samej. Dňa 14.02.2022 žalovaný oznámil žalobcovi likvidáciu
poistnej udalosti v ustálenej výške za obdobie v roku 2021, ktorý nárok posudzoval podľa ust. §

447 OZ v znení do 30.11.2019. Žalobca listom z 09.03.2022 vyzval žalovaného na úhradu ďalšej
konkrétnej náhrady spolu: 10.437,06 euro titulom straty na zárobku s podrobnou argumentáciou podľa
ust. § 447 OZ. Žalovaný listom z 31.03.2022 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnosti v súvislosti so
žiadosťou z 09.03.2022. Žalovaný následne listom z 10.06.2022 oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie
bez poskytnutia poistného plnenia s poukazom na premlčanie nároku podľa § 106 OZ. Z obsahu

uvedeného listu žalovaného vyplýva, že žalobca jednak doplnil svoju žiadosť 28.04.2022 (na základe
výzvy žalovaného z 31.03.2022) ale najmä, že žalovaný v čase komunikácie, prípravy a posudzovania
žiadosti žalobcu z 09.03.2022 o úhradu jeho nároku, už mal vedomosť o rozhodnutí Sociálnej poisťovne
z 20.04.2020, právoplatnom 08.06.2020, ktorým bol žalovanému priznaný invalidný dôchodok. Podľa
názoru súdu bol žalovaný vo vzťahu ku žalobcovi v ich vzájomnom právnom vzťahu do určitej miery

v pozícii fakticky silnejšej strany, vzhľadom na predmet jeho činnosti a odborné právne zázemie
žalovaného, a dá sa predpokladať, že žalovaný mal v danom časovom období reálne k dispozícii
dostatok podkladov a informácii k záveru o účinkoch prípadného premlčania nároku žalobcu najskôr
ku dňu 20.04.2022, najneskôr ku dňu 08.06.2022, vzhľadom k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z
20.04.2020, právoplatným 08.06.2020 o invalidnom dôchodku žalobcu. Žalovaný zaslal oznámenie

o ukončení likvidácie udalosti žalobcovi až 10.06.2022, čo je dátum už po ním posúdenom uplynutí
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, odvíjajúcej sa od dátumu uplynutia premlčacej doby najneskôr
08.06.2022 (právoplatnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne), na ktorú poukazuje aj v rámci procesnej
obranyvtomtokonaní.Argumentáciažalovanéhoopremlčanínárokužalobcuakocelkupriposudzovaní
nároku pred podaním žaloby a po podaní žaloby na súd je totožná. Súdu vychádza, že žalovaný

svojim postupom navodil dojem, že poistné plnenie žalobcovi poskytne, ale následne, podľa ním
posúdenej uplynuvšej subjektívnej premlčacej lehote žalobcovi 10.06.2022 oznámil, že nárok žalobcu
je už premlčaný ako celok. Súd takýto postup žalovaného vyhodnotil ako hrubo rozporný s dobrými
mravmi a preto na vznesenú námietku premlčania nároku neprihliadol.
100. K námietke žalovaného ohľadom výšky uplatneného nároku súd uvádza: že žalobca si uplatnil

nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie rokov 2020 a
2021, spolu 10.437,06 euro, teda ako jednorazovú náhradu za stratu na zárobku. Žalobca ju v žalobe
v rámci rozhodujúcich skutočností špecifikoval, vychádzajúc zo žalobcom očakávaného zárobku vo
výške 17.334,06 euro, podľa sumy priemerného denného zárobku vo výške 34,53 euro pri počte 251
pracovných dní v roku 2020 a pri počte 251 pracovných dní v roku 2021. Výšku tohto priemerného

denného zárobku žalobcu ani počet pracovných dná v roku 2020, 2021 žalovaný výslovne nenamietal.
Žalovaný z takto ustálenej sumy 17.334,06 euro plnil žalobcovi náhradu iba za 89 pracovných dní t.j.
sumy 1.849,20 euro a 1.236,16 euro. Zvyšnú, t.j. žalovanú sumu mu doposiaľ neuhradil.
101. Podľa § 445 OZ sa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pre poškodením

dosahoval. Pokiaľ sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu je subjekt zodpovedný za škodu
povinný hradiť poškodenému škodu, pokým nenastane skutočnosť, ktorá predstavuje zmenu okolností
rozhodujúcich pre určenie výšky náhrady škody, t.j. dokým nedôjde ku zmene pomerov, pričom musí
ísť o zmenu podstatnú.
102.Žalobcastratilsvojpôvodnýzárobok, apoberalinvalidnýdôchodok,pričom muztohtodôvodu bolo

vyplatených v roku 2020 spolu 1.879,20 euro, a v r. 2021 spolu 1.932,44 euro. Žalobca v danom období
nedosahoval žiaden iný príjem z pracovnej činnosti. Žalobca si v konaní uplatnil u žalovaného nárok na
stratu na zárobku nielen do 26.08.2021, ako mu titulom náhrady za stratu na zárobku vyplatil žalovaný;
ale požadoval náhradu za celý rok 2021, nakoľko invalidný dôchodok mu bol odňatý rozhodnutímSociálnej poisťovne z 16.12.2021, počnúc od 04.02.2022, o ktorej skutočnosti z dôvodu prehodnotenia
miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa znaleckého posudku, žalobca v
danom čase roka 2021 nemal vedomosť. Žalobca bol počas obdobia od 25.08.2021 až do 04.02.2022

v postavení invalidného dôchodcu, s vyplácaným invalidným dôchodkom, pričom znalecký posudok
na ktorý sa odvoláva žalovaný, mu bol doručený spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Žalobca v
konaní ani netvrdil, že by mal iný príjem. Uvedené nevyplýva ani zo vzájomnej komunikácie medzi
stranami sporu pred podaním žaloby, podľa listu žalovaného z 31.03.2022, v ktorom žalovaný vyzval
žalobcu na doloženie dokladov na preukázanie skutočnosti, že v rokoch 2020, 2021 nemal žiadny príjem

z pracovnej činnosti. Žalobca mal žalovanému predložiť: potvrdenie ÚPSVaR o evidencii, potvrdenie o
výplate dávok v hmotnej núdzi, iných sociálnych dávok, potvrdenie o výplate dávok v nezamestnanosti.
Žalobca doklady žalovanému doplnil 28.04.2022. To znamená, že žalovaný mal dostatočnú vedomosť
o tom, či žalobca mal /nemal príjem z pracovnej činnosti.
103. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd preto uzavrel, že žalobný návrh
žalobcu je dôvodný v celej uplatnenej výške. Žalobca preukázal výšku nároku, škody - strata na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti, porušenie právnej povinnosti aj príčinnú súvislosť medzi poklesom
jeho zárobku po skončení práceneschopnosti a jeho zdravotným stavom, pričom žalobný nárok nie je
podľa názoru súdu premlčaný. Zaplatenie žalovanej sumy žalovaným v konaní nebolo preukázané. Súd
preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu 10.437,06 euro.
104. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo

žalovanej sumy od 01.04.2022 do zaplatenia podľa § 121 ods. 3 OZ a § 517 ods. 1,2 OZ. Výška úroku
z omeškania je podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu žalovanej sumy istiny listom z 09.03.2022, ale žalovaný nereagoval úhradou.
105. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP zásady úspechu.
Žalobca bol v konaní proti žalovanému plne úspešný. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.
106. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).