Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3Er/599/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609204943
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8609204943.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava II, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2,
821 09 Bratislava II, IČO: 53 255 739 proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX XX, štátna
občianka SR, o vymoženie istiny 1 310,20 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Jakubca, Exekútorský úrad Bratislava, nástupcu JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pôvodne pod

sp. zn. EX 3810/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,82 eura v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na podklade predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. EP 70214/09 zo dňa 27.5.2009 a na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného formou zápisnice pred súdnym

exekútorom dňa 23.9.2009 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Svidník poverením č. 5712 035116 * zo dňa 14.10.2009 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie.

2. Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.5.2010 predložil súdu návrh povinnej na
odklad a zastavenie exekúcie. Návrh odôvodnila tým, že požiadala súd o nahliadnutie do spisu, nakoľko

žiadnu pôžičku si nevzala a žiadnu takú spoločnosť nepozná.

3. Oprávnený podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.6.2016 k návrhu povinnej uviedol, že
v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku povinná nesplnila podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení, nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by sa bez svojej viny ocitla prechodne v takom
postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť

nepriaznivé následky. Vzhľadom na uvedené oprávnený uviedol, že nesúhlasí s odkladom exekúcie.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "ZoUNEK") na účely tohto zákona sa starou exekúciou
rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.5. Predmetná exekúcia vymáhaná v tomto konaní sa považuje za tzv. "starú exekúciu" podľa § 1 ods.
2 ZoUNEK, preto súd najskôr musel preskúmať, či nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, keďže
ZoUNEK je lex specialis voči Exekučnému poriadku. Povinná podala dňa 20.5.2010, t. j. pred účinnosťou

ZoUNEK (1.1.2020), na tunajšom súde návrh na odklad a zastavenie exekúcie a táto skutočnosť
predstavuje relatívnu výnimku zo zastavenia starých exekúcií, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu
zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie ex lege v zmysle ZoUNEK, a to z dôvodu predĺženia
rozhodnej doby podľa § 4 ods. 1, ods.2 písm. b) ZoUNEK. Exekučný súd preto pristúpil k rozhodnutiu
o návrhu povinnej na odklad a zastavenie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.
8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne
predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení
exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných

predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok
exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci
nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za
neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu

exekúcie. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napríklad aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú
exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu
(uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010, uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. II ÚS 545/2010-15 zo dňa z 9.12.2010).

10. Vzhľadom na oprávnenosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu, tunajší súd opätovne
preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 70214/09 zo dňa 27.5.2009, žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a vyžiadal si zmluvu č. 7005452 zo dňa 25.4.2005

a všeobecné obchodné podmienky poskytnutia pôžičky obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v
exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

12. Podľa § 45 ods. 1, písm. a, b, c, zákona číslo 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkarozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

13. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, na návrh povinného môže

súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení,
že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé
následkyaoprávnenýbynebolodkladomexekúcievážnepoškodený.Odkladexekúciemôžesúdpovoliť
iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, aj bez návrhu môže súd

povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

16. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

18. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, no najmä
obsahom rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 70214/09 zo dňa 27.5.2009 a zmluvy o pôžičke č.
7005452 zo dňa 25.4.2005 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami

zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola uzatvorená vyššie uvedená
úverová zmluva, ktorou sa povinná zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

21. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak.25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľných úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, ustanovenia § 10 ods. 2

a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení do 30. 11. 2009 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

27. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Z predloženej zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že v predmetnej veci ide o úver spotrebiteľský.
Obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t. j. zákonné znaky spotrebiteľských

úverov vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj
ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na podriadenie tohto právneho vzťahu
právnemu režimu uvedeného zákona.

30. Z obsahu zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že povinná v danej veci pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľských zmlúv preukázateľne nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného (a právneho predchodcu oprávneného), ktorý má
poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri, čím sú
naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že
zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

31. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
titulom zmluvy o úvere túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli (bez akýchkoľvek

pochybností) zmluvné dojednania, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal za dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (a to aj jeho právny predchodca) a z ničoho jasne a
jednoznačne nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnej na výkon zamestnania, či
akejkoľvek obchodnej či podnikateľskej činnosti. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na

povahu strán zmluvy bolo zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (oprávnený ako aj jeho právny predchodca v obdobných
prípadoch vystupoval opätovne) a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom.
Na základe uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny
vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré

sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").33. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

35. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

37. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

40. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

41. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

42. V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q) podmienkou, ktorá sa môže považovať
za nekalú, je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

43. Smernicu Rady č. 93/13/EHS je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

44. Na základe vykonaného šetrenia súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluvných dojednaniach (všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokonforného výkladu § 53 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho

zákonníka. V ustanovení § 53 ods. 4 sú demonštratívnym
výpočtom uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 1.1.2008
boli medzi neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
(ods. 4 písm. r) v aktuálnom znení). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu

aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej súlad so smernicou č. 93/13/EHS, v zmysle eurokonformného
výkladu teda de facto nejde o nové ustanovenie, ale o zákonný výklad už existujúceho všeobecného
ustanovenia

45. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v

Prešove zo dňa 27.9.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovaťobdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia
a zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú
zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (D.

E.) „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

46. Neoddeliteľnou súčasťou posudzovanej zmluvy o úvere sú jej zmluvné dojednania - Všeobecné
obchodné podmienky poskytnutia pôžičky, v ktorých bod X. písm. i) obsahuje rozhodcovskú doložku,
v ktorej je uvedené, že všetky spory, ktoré v budúcnosti vzniknú zo zmluvy budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným
rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohtosúdu, teda spotrebiteľovi nebola daná
alternatíva výberu. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu cestou všeobecného súdu nie je v danom

prípade žiadna. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu cestou všeobecného súdu povinnou je len
zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského
konania aj osobu rozhodcu oprávnený. Spotrebiteľ síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia
sporu,avšakpodanímžalobyvrozhodcovskomkonaníoprávneným,stratilmožnosťdomáhaťsaprávnej
ochrany pred všeobecným súdom. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu

uskutočnená jednostranne, nakoľko dojednanie na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj
samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže uzatvoreniu zmluvy.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, pretože tento zostavil
vopred formulárové znenie zmluvných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky. Súd poukazuje na

skutočnosť, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, OceanoGrupo
Editorial a SalvatEditores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,

Mostazo Claro,C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).

XX. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a je preto je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je

teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Tunajší súd navyše zastáva názor, že už samotná forma
zmluvných dojednaní, t. j. drobný, ťažko čitateľný, husto popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje
riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Len veľmi

ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie
„dohodnuté“ znenie rozhodcovskej doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č.
93/13/EHS.

48. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

49. Vzhľadom na uvedené, súd danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu vo výroku I. tohto uznesenia zastavil.

50. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.51. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

XX.Podľa§203odsek1Exekučnéhoporiadku,akdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

53. Tým, že exekučný titul súd vyhodnotil exekučný titul ako nespôsobilý, spôsobujúci neprípustnosť
ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade a predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú má

súd za to, že zastavenie exekúcie zavinil samotný oprávnený.

54. Súdny exekútor na výzvu súdu predložil dňa 10.11.2025 vyčíslenie trov exekúcie vo výške 33,19
eura spolu s 23 % DPH.

55. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

56. Súd preskúmal predloženú špecifikáciu trov exekúcie a na základe tejto priznal súdnemu exekútorovi
paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje minimálnu odmenu

súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného
poriadku druhá veta, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa
jeho odmena a náhrady o 23 % DPH, čo v tomto prípade predstavuje sumu 7,63 eura (23% zo sumy
33,19 eura).

57. Celkové trovy exekúcie určené v zmysle vyhlášky v danom prípade predstavujú sumu 40,82 eura
(odmena, DPH), preto súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto uznesenia.

58. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

59. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Po
preskúmaní exekučného spisu súd zistil, že povinná si trovy exekučného konania neuplatnila, v konaní

nebolapovinnázastúpenáprávnymzástupcomažiadneinétrovykonaniapovinnejzospisunevyplývajú,
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.