Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200546
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224200546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX/XX, E.,
t. č. bytom F. XX, G., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova

14, Bratislava, a otec - C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, G., štátny občan Holandského
kráľovstva, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, so sídlom
Javorinská 13, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 4. februára 2025
č. k. 28P/25/2024-254, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že neurčuje vyživovaciu
povinnosť rodičom k mal. A.; výrokom II. konanie o zverení maloletého zastavil; výrokom III. vo zvyšku
návrh zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods.
1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 29 ods. 1 CMP. Konanie o zverení maloletého súd zastavil,

nakoľko v časti zverenia maloletého zobrala matka návrh späť a otec, ako aj kolízny opatrovník súhlasili
so späťvzatím návrhu v tejto časti. V časti výživného obidvaja rodiča trvali na určení výživného. Matka
žiadala určiť výživné otcovi vo výške 1000-1500 eur otcovi. Otec žiadal určiť výživné matke, a to vo výške
2337 eur mesačne. Ani jeden z rodičov nesúhlasil s možnosťou, že výživné počas striedavej osobnej
starostlivosti nebude určené. Determinujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti
bola tá skutočnosť, že maloletý bol od podania návrhu v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
a to v rovnocennej. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec má pravidelný mesačný

príjem, je poberateľom starobného dôchodku a matka je podnikateľka. Ani jeden z rodičov nemá okrem
maloletého A. inú vyživovaciu povinnosť. Súd mal za preukázané, že A. navštevuje súkromnú školu,
poplatok za ktorú predstavuje mesačne 1786,85 eur. Doposiaľ uhrádzal tento poplatok otec. A. sa
venuje sa motokáram, náklady na túto činnosť predstavujú cca 2000 eur mesačne. Aj tieto náklady
uhrádzal otec. Otec je starobný dôchodca a jeho dôchodok dosahuje výšku 7739,74 eur brutto. Matka
je podnikateľka, pričom podľa daňového priznania je jej príjem v zásade nulový, súd však vychádzal z

potencionality príjmov matky, ktorá uviedla, že v minulosti pracovala a dosahovala príjem vo výške 3000
eur mesačne. Ak bola matka schopná v minulosti dosiahnuť v zamestnaní mzdu v priemernej mesačnej
výške 3000 eur, bezpochyby by bola schopná dosiahnuť tento príjem aj v súčasnosti. Na rozdiel odrodičov, súd dospel k záveru, že nie je dôvod na určenie výživného počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti. Do úvahy bral príjem otca, potenciálny príjem matky a tú skutočnosť, že podstatnú časť
nákladov maloletého (školné, motokáry, zdravotná starostlivosť) uhrádzal otec. Matka tak uhrádzala len

bežné náklady maloletého (stravu, drogériu) počas obdobia, kedy bol maloletý A. v jej starostlivosti,
teda polovicu mesiaca. Bolo by nespravodlivé, aby otec popri výdavkoch na školu, motokáry, zdravotnú
starostlivosť, uhrádzal ešte k rukám matky 100 až 1500 eur mesačne. Otec neustále poukazoval na to,
že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, nemožno však opomenúť, že v roku 2023 bola otcovi od
zamestnávateľa vyplatená sumu 280000 eur, ako aj to, že v novembri 2024 boli na účte otca finančné

prostriedky vo výške 370000 eur, bolo teda bezpochyby v možnostiach otca uhrádzať náklady na školu,
motokáry a zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že výživné neurčil
a vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý
navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a matke uložiť na čas do rozvodu platiť na maloletého

výživné vo výške 2187 eur k rukám otca a zročné výživné uhradiť v mesačných splátkach po 1275
eur. Je nesporné, že otec hradil školné, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, v určitom období aj
školský autobus do 9/2024. Otec žiadal súd zaviazať matku na úhradu polovice školného a nákladov
na záujmovú činnosť. Fixné náklady maloletého vyčíslil na sumu 4375 a formou výživného určeného
matke žiadal o úhradu 1 týchto fixných nákladov, t. j. 2187 eur, pričom oproti návrhu odpadol poplatok za

školský autobus. Podľa založených výpisov z účtu matky mala táto za posledných 12 mesiacov príjmy
celkom 119600 eur, čo je priemerne mesačne 9966 eur. Matka tiež predala osobný automobil za sumu
42490 eur a používa nový osobný automobil Volkswagen Passat. Daňové priznanie predložené matkou
nezodpovedá jej reálnym príjmom, ako je zrejmé zo zakladaných výpisov z účtu. Matka evidentne
necháva niektorým klientom platiť za hodiny priamo na jej súkromný účet, a tieto peniaze nezahŕňa

do daňového priznania. Matka tiež nešetrí na procedúrach krásy. Vysoké sumy výdavkov na účte
matky vidno len za služby krásy, ale nevidno žiadnu vyššiu sumu uhradenú na maloletého a jeho
výdavky. Matka klamlivo prezentuje výdavky na maloletého, ktoré údajne ona vynakladá a svoju vlastnú
tabuľku menila niekoľkokrát, a to odlišne. On poberá dôchodok z penzijného fondu J. vo výške 6042,49
netto, od ktorého je potrebné odpočítať príspevok na zdravotné poistenie. Otec je vo veku 65 rokov

a jeho možnosti a schopnosti sú limitované vekom, kedy nemá možnosť pracovať alebo dosahovať iné
príjmy. Akékoľvek majetkové hodnoty, ktoré majú, budú predmetom vyporiadania BSM. Podľa cenníka
zverejneného na webovej stránke matky, pokiaľ by pracovala iba 6 hodín denne počas 5 pracovných
dní, jej mesačný príjem by mal byť minimálne 10800 eur.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Otec v odvolaní neuviedol žiadnu novú skutočnosť, ktorú by súd nezobral do úvahy pri
rozhodovaní. Zdôraznila, že rozhodnutie ukončiť pracovný pomer a odísť do predčasného dôchodku,
bolo výlučne rozhodnutím otca. Táto skutočnosť má významný právny rozmer, keďže nemožno
akceptovať, aby rodič jednostranným rozhodnutím o ukončení pracovného pomeru a znížení svojich

príjmov prenášal dôsledky tohto rozhodnutia na maloleté dieťa v podobe obmedzenia jeho práva na
primerané výživné. Poukázala tiež na to, že otcovi bola v roku 2023 vyplatená suma 280000 eur.
S prihliadnutím na aktuálnu finančnú situáciu otcovi navrhla zmenu školy, ktorú maloletý navštevuje,
s čím otec výslovne nesúhlasil. Uvedené svedčí o istom rozpore v jeho argumentácii. Odmietnutie
ekonomicky racionálneho riešenia bez alternatívneho návrhu zo strany otca by preto nemalo byť

dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, ale skôr na posúdenie jeho postoja z hľadiska jeho
ochoty a schopnosti zabezpečovať potreby maloletého primerane svojim možnostiam. Je absurdné
tvrdiť, že matkine mesačné príjmy predstavujú približne 9966 eur. Tvrdenia otca nezohľadňujú dynamiku
podnikateľských príjmov, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od sezónnosti a trhových podmienok. Jej
mesačné príjmy sa pohybujú v priemere 3000 až 3500 eur, hradí však mesačné nájomné za prenajaté

priestory vo výške 3233,94 eur. Podnikanie so sebou nesie nielen výnosy, ale aj nemalé náklady.
V prípade matky ide najmä o povinnosť platiť zákonné odvody, úhrada prevádzkových nákladov,
nákladov na administratívu, ako aj o skutočnosť, že jej príjmy nie sú stabilné. Preto je neprimerané
a právne irelevantné hodnotiť jej schopnosť podieľať sa 50% na nákladoch maloletého len na základe
jej statusu podnikateľky bez toho, aby boli zohľadnené jej reálne čisté príjmy. Nie je možné považovať

matkinu neschopnosť finančne sa podieľať na mimoriadne nákladnej športovej činnosti za nedostatok
výchovného záujmu alebo rodičovskej angažovanosti, najmä ak sa na financovaní danej činnosti rodičia
pôvodne dohodli inak. Za nepochopiteľné a účelové preto považovala, že otec v súčasnosti uvedenú
dohodu popiera. Nemožno pripustiť, aby sa jednostranné rozhodnutie otca o pokračovaní v nákladnejzáujmovej činnosti maloletého premietalo do neprimeraných finančných nárokov voči matke, ktorá
objektívne nemá prostriedky na ich zabezpečenie. Otcova životná úroveň je diametrálne odlišná ako
matkina. Otcove príjmy sú mnohonásobne vyššie ako príjmy matky. Otec nastavil životnú úroveň rodine

a to v čase, kedy sa matka osobne starala o ich spoločné dieťa, pričom otec celý čas uhrádzal všetky
náklady.

5. Opatrovník maloletého sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu pridržal všetkých doterajších vyjadrení
a stotožnil sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu.

6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky navrhol rozsudok v napadnutom výroku I. zmeniť
a matke uložiť platiť výživné na maloletého vo výške 2223 eur mesačne k rukám otca. Poukázal na to,
že mu matka poslala výzvu na vyporiadanie BSM, v rámci ktorej žiada aj o vyporiadanie prostriedkov
na bankovom účte J. K. XXXXXXX, ktorý zostatok bol posudzovaný ako výlučné finančné prostriedky
otca pre účely posudzovania jeho schopnosti hradiť školné a záujmovú aktivitu maloletého v rozsahu

100% a celkovo žiada vyplatiť sumu 650000 eur. Otcovi sa tiež znížil dôchodok z dôvodu, že časť
dôchodku vo výške 1400 eur mesačne poberá matka a otec v súčasnosti poberá dôchodok 4711 eur
mesačne. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije pravidelne a približne rovnaký čas
u oboch rodičov. V takom prípade sa náklady na dieťa delia medzi rodičov spravidla rovnako alebo
podľa dohody rodičov. Výrok „výživné sa neurčuje“ pri striedavej osobnej starostlivosti s rovnomerným

rozsahom času starostlivosti oboch rodičov znamená, že rodičia hradia všetky fixné náklady maloletého
na polovicu a každý hradí bežné náklady spojené s ubytovaním, stravou počas jeho starostlivosti sám.
Daný výrok tiež znamená, že životná úroveň rodičov je približne rovnaká. Maloletý sa podľa dohody
rodičov nachádza na súkromnej škole L. G. M. F. G., a to v 11. ročníku a do maturity mu ostávajú 3 roky.
Matka otcovi nikdy neadresovala žiadosť na zmenu školy, pričom finančné možnosti matky dovoľujú

úhradu školného v rozsahu 1. Opätovne poukázal na príjmy matky. Ak by sa zobrali výdavky maloletého
uvádzané matkou v sume 3400 eur mesačne za 2 týždne jej starostlivosti, k tomu pripočítali 2331 eur
ako výdavky na jej potreby, tak matka mesačne vynakladá na základné potreby maloletého a seba sumu
5731 eur. Je teda zrejmé, že finančné prostriedky na úhradu školného má matka k dispozícii. Matka
dosahuje taký príjem, aby vedela prispieť 50% na náklady maloletého spojených so školou a záujmovými

aktivitami. Matka nie je ochotná upustiť od svojich „nie nevyhnutných a luxusných“ výdavkov na úkor
vzdelania maloletého. Jej deklarované príjmy nie sú pravdivé a nesedia s účtovnými dokladmi, ani inými
dokumentami, a preto je potrebné aplikovať § 63 Zákona o rodine. Potencionálne príjmy matky súd
vo výške viac ako 10000 eur mesačne, pričom príjmy podľa založených výpisov z účtu sú vo výške
9000 eur mesačne. Nájomné matky v priestoroch, kde prevádzkuje svoje štúdio, predstavuje takmer

celý matkou deklarovaný príjem. Otec dovŕšil riadny dôchodkový vek 65 rokov a vznikol mu nárok
na odchod do starobného dôchodku. Nešlo o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a neexistovala
možnosť zachovania pracovného pomeru na území SR v spoločnosti J.. Maloletý sa venuje motokáram,
pričom náklady na túto záujmovú činnosť predstavujú približne sumu 1900 eur mesačne. Maloletý má
silové tréningy, s čím sú spojené náklady vo výške 240 eur mesačne. Maloletý bol poistený v súkromnej

zdravotnejpoisťovni,pričomtútopoistkuhradívýlučneotecaideo225eurmesačne.Školnépredstavuje
sumu 2082 eur mesačne. Náklady na maloletého titulom školného, motokár, poistenia a silových
tréningov predstavujú sumu 4447 eur mesačne, z čoho polovica je 2223,50 eur.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,

či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv

a povinností k mal. A. na čas do rozvodu manželstva. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie výrokom I. rozhodol, že neurčuje vyživovaciu povinnosť rodičom k mal. A.; výrokom II. konanie
o zverení maloletého zastavil; výrokom III. vo zvyšku návrh zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I., ktorým súd rozhodol, že vyživovaciu povinnosť rodičom k mal. A. neurčuje

a v závislom výroku IV. o trovách konania.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne

posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou

argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými

závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými
skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine

významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§
75 Zákona o rodine). V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej
osoby spojené s bývaním (nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou,

ošatením, obutím, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov
treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného
dieťaťa. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno
očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov

nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti,
zdravotného stavu, záujmov a koníčkov, voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa
dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky
vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej
životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá

zodpovedásociálnemupostaveniurodičov,aktorúbyrodičiadieťaťuzabezpečovali,kebyžilivspoločnej
domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989,
434 s.). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych
otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených

východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade
a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8
Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného
zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
226/2017, 4 Cdo 148/2019).

13. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí
vychovávať maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej
starostlivosti je v záujme dieťaťa a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri posudzovaní, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné
skutočnosti a okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a
chránené jeho práva a oprávnené záujmy (porov. čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojemnajlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii,
musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky
ústavou a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

16. Zákon o rodine v ustanovení § 62 ods. 6 upravuje určenie výživného v prípade zverenia maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto
právnej úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j.

približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti.

17. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk, pričom svoje rozhodnutie
i náležite odôvodnil (body 25. – 27. odôvodnenia), na ktoré odôvodnenie odvolací súd v podrobnostiach

odkazuje bez potreby opakovania dôvodov použitých súdom prvej inštancie. Súd správne v zmysle §
62 ods. 6 Zákona o rodine prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, správne prihliadol k princípu potencionality príjmov,
pričom rozhodnutie o neurčení vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti (do
rozvodu manželstva) vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a uvedené dôvody považuje odvolací súd za

správne a v podrobnostiach na ne odkazuje (bod 27.).

18. Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie mal aplikovať vo vzťahu k určeniu príjmu matky
ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd považoval za nedôvodnú.

19.Cieľomcitovanéhoustanovenia§63ods.1Zákonaorodinejeumožniťsúduzistiťvýškuzárobkových
možnostípovinnéhorodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnosti.Zdôvodovejsprávykustanoveniu
§ 63 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť dieťaťu jeho práva.
Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa určité, presne zadefinované povinnosti povinného rodiča, a
to: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti; povinnosť predložiť súdu

podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (tzv. edičná povinnosť) a povinnosť umožniť
súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností
potrebných na rozhodnutie.

20. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka súdu preukázala svoje príjmy a predložila všetky vyžiadané

doklady. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka je schopná dosahovať vyššie
príjmy, nevychádzal z jej preukázaných faktických príjmov, ale vychádzal z príjmov, ktoré by vzhľadom
na dosiahnutý stupeň vzdelania, kvalifikáciu a situáciu na trhu práce mohla dosiahnuť.

21. Správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že otcovi bola v roku 2023 vyplatená suma 280000 eur,

ako aj na stav finančných prostriedkov na jeho účte v novembri 2024 vo výške 370000 eur a za správny
považoval odvolací súd záver súdu, že bolo v možnostiach otca uhrádzať do rozvodu manželstva
náklady na školu, motokáry a zdravotnú starostlivosť maloletého.22. K námietke otca, že matka sa v rámci vyporiadania BSM domáha vyporiadania i finančných
prostriedkov na jeho účte, odvolací súd udáva, že predmetom konania je určenie/neurčenie výživného
do rozvodu manželstva, a teda jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery súd posudzoval za

rozhodné obdobie – od začatia konania do rozvodu. Rovnako nedôvodnou bola námietka odvolateľa,
že jeho dôchodok je v súčasnosti nižší z dôvodu, že z tohto dôchodku je časť vyplácaná matke, nakoľko
k uvedenej zmene došlo až po rozvode, teda po uplynutí rozhodného obdobia.

23. Súd prvej inštancie správne podľa § 52 CMP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
a v závislom výroku IV. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP.

26. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).