Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Katarína Morozová

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124217956
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124217956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: B. B., C.. XX.XX.XXXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., O. O. A. I., O. C. X, XXX XX I., dieťa rodičov matky M.. K.
S., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Ď. XXX, XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, AK Moyzesova 46, 040 01 Košice, a otca Y.. Q. B., C.. XX.XX.XXXX,
D. S. T. XX, XXX XX I., M. S. I. XX, XXX XX I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 85P/138/2024-112 zo dňa

28.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka podala dňa 25.09.2024 návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo strany otca
s odôvodnením, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti došlo k zmene výdajov na maloletú,

teda k zmene pomerov u maloletej. Výživné zo sumy 165,- eur mesačne žiadala zvýšiť na sumu 400,-
eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcna.
Otecmaloletejsaknávrhupísomnenevyjadril,napojednávanísnávrhomnazvýšenievýživnéhovyslovil
nesúhlas a nesúhlasil ani so žiadnym zvýšením výživného a žiadal návrh zamietnuť.
Kolízny opatrovník navrhol primerane zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, a to podľa príjmových možností
a schopností a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod sp.zn. 85P/138/2024 - 112
dňa 28.04.2025 rozhodol tak, že

„I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn.: K3-19P/10/2023 - 100 zo dňa 18.9.2023, v časti
výroku rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. B., nar.XX.X.XXXX takto:

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. sumou 300 Eur mesačne, vždy do 20.dňa
v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 25.9.2024 do budúcna.III. Dlžné výživné na maloletú B. za obdobie od 25.9.2024 do 30.4.2025 spolu v sume 972 Eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30 dní od doručenia rozsudku.

IV. V prevyšujúcej výške návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na vykonané dokazovanie ako aj na

príslušné ustanovenia Zákona o rodine konkrétne § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63
ods. 1, 2 a § 75 ods. 1. Zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu,
že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej B. došlo k podstatnej zmene
pomerov z dôvodu zvýšených výdavkov matky na maloletú spojených s poplatkami matky na materskú

škôlku, ako aj náklady, ktoré má matka na realizáciu gymnastiky u maloletej. U matky sa pomery od
poslednej úpravy podstatne nezmenili a u otca maloletej sa pomery zmenili v tom, že v čase poslednej
úpravy vykonával podnikanie ako konateľ a spoločník v spoločnosti B., O..U..L... V tom čase uviedol, že s
podnikaním končí, avšak reálne spoločnosť stále existuje, okrem toho sa pomery u neho zmenili, pretože
od posledného súdneho rozhodnutia má príjem ako SZČO ako R. rozhodca. Súd prvej inštancie z

vykonaného dokazovania a pre určenie zvýšeného výživného zo strany otca vychádzal v danom prípade
z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb nezaopatreného
dieťaťa. Odôvodnené potreby u dieťaťa podľa súdu prvej inštancie sú ovplyvňované schopnosťami a
možnosťami rodičov. Výživné pre maloletú B. určil súd prvej inštancie vo výške 300,- eur mesačne, a
to od podania návrhu matky do budúcna, nakoľko túto sumu považuje súd za primeranú možnostiam

a schopnostiam otca ako povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Otec
maloletej je od roku 2006 živnostníkov, živnosť nebola prerušená ani zrušená, pričom daňové priznanie
nepodáva a vyjadril sa, že je to kvôli nízkemu príjmu. Od roku 2023 podniká ako konateľ a spoločník
v s.r.o., pričom súdu nepredložil žiadne príjmy, ani výdaje preukazujúce výkon tejto podnikateľskej
činnosti. Vyjadril sa, že jeho príjem z podnikania je vo výške približne 900,- eur mesačne, toto však

nijako nezdokladoval ani výpismi z účtu. Po urgenciách súdu predložil výpisy z podnikateľského účtu
spoločnosti B., O..U..L.. za 3 mesiace v roku 2025, z ktorých nie sú zrejmé žiadne príjmy, ktoré by mala
spoločnosť dosahovať.

5. Súd si vyžiadal príjmy ako R. rozhodcu, z ktorých bolo preukázané, že za rok 2024 mal príjem 5.179,-

eur, čo mesačne činí 431,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že pre otca je to len príležitostný príjem, a teda
jeho hlavným zdrojom príjmu sú jeho podnikateľské aktivity ako osoby SZČO. Z uvedeného dôvodu
preto súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže otec maloletej
riadne výkon svojej podnikateľskej činnosti nezdokladoval, a preto vychádzal z výšky jeho priemerného
mesačného príjmu dosahujúceho 20-násobok sumy životného minima od 01.07.2024, (a to 20 x 273,99

eur, t.j. 5.479,20 eur). Podľa aktuálnej Metodiky MS SR určenej pre výpočet výživného je odporúčaná
výška výživného pri jednej vyživovacej povinnosti dieťaťa podľa veku, a to u maloletej B. vek X rokov
vo výške 18% netto z príjmu otca, teda z príjmu 5.479,- eur, čo znamená suma až 986,- eur mesačne.
Súd prvej inštancie určil výživné pod túto hranicu s poukazom na to, že matka maloletej B. súhlasila
s určením výživného vo výške 330,- eur mesačne a tiež s poukazom na to, že od poslednej úpravy

výživného, kedy sa rodičia maloletej dohodli na výživnom prešla doba iba rok a pol, a preto súd zvýšil
primerane výživné vzhľadom na uvedené okolnosti. Podľa súdu prvej inštancie vzhľadom k tomu, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov rozhodol o výživnom vo výške 300,- eur a zároveň
rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 25.09.2024 do dňa rozhodnutia, to znamená 30.04.2025
vo výške 972,- eur, ktorej je otec maloletej povinný uhradiť matke v lehote 30 dní od doručenia rozsudku.

III. Odvolanie otca a vyjadrenie matky

6. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej B., a to podaním zo dňa 16.06.2025
s tým, že sa odvolal proti rozsudku v celom rozsahu a navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu

prvej inštancie v časti výroku upravujúceho vyživovaciu povinnosť k maloletej a vec vrátiť na nové
rozhodnutie, respektíve zmeniť výšku výživného na sumu, ktorá zodpovedá jeho reálnym možnostiam.7. V odvolaní poukázal na to, že nesprávne posúdil jeho finančnú situáciu súd prvej inštancie a výšku
jeho príjmov, pričom nesprávne zohľadnil aj jeho životné náklady a skutočnosť, že v nedávnej dobe
prišiel o príjmy z podnikateľskej činnosti firmy B., s.r.o. sídliacej v I., ktorá sa zaoberala výdajom stravy.

Momentálne nemá žiadne príjmy od 01.04.2024 do 31.05.2025, ktoré defacto doložil súdu vo výpise z
bankového účtu D.. Momentálne je bankový účet zaťažený platobným príkazom vo výške 3.580,- eur z
dôvodu nezaplatenia prevádzkových nákladov, preto ostatné príjmy ako rozhodcu za rok 2024 vo výške
710,- eur, za rok 2025 vo výške 952,- eur a príjmy rozhodcu za rok 2022 vo výške 4.447,- eur, za rok
2023 vo výške 3.886,- eur a za rok 2024 vo výške 4.469,- eur sú jeho jedinými príjmami a uvedené

príjmysúvhrubom,pretopovažujepotrebnézohľadniťjehopríjempoodpočítanícestovnýchaostatných
nákladov, ktoré sa nezarátavajú do výšky príjmu, pričom výška výživného stanovená súdom na základe
ustanovenia § 63 ods. 1 ZoR pre maloleté dieťa je neprimerane vysoká vzhľadom na jeho aktuálne
možnosti a potreby.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne, a to

podaním z 01.07.2025, ktorá uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že od
poslednejúpravyvýživnéhovroku2023došlokpodstatnejzmenepomerovnastranemaloletejzdôvodu
navýšenia výdajov matky na maloletú, matka preukázala, že maloletá okrem pravidelných tréningov sa
zúčastňuje aj súťaži s čím sú spojené výdavky na cestovanie a úhradu štartovného, pričom má matka za
to, že súd správne určil výšku vyživovacej povinnosti a nevychádzal len z príjmu otca z výkonu činnosti

R. rozhodcu, ale správne zohľadnil aj skutočnosť, že živnosť otca nebola zrušená ani prerušená a otec
stále podniká. Keďže nepredložil otec žiadne doklady ani na opakovanú výzvu súdu, postupoval súd v
zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine správne. Preto považuje rozhodnutie teda podstatu pre
určenie výživného za 20-násobok životného minima za správny a zákonný tak ako to bolo uvedené aj v
samotnom rozsudku. Výhrady otca, že súd nesprávne posúdil výšku jeho príjmov, jeho životné náklady

a finančnú situáciu sú preto irelevantné. Keďže výživné na maloletú má prednosť pred uspokojovaním
životných potrieb otca. Otec má vysokoškolské vzdelanie a je schopný upokojovať okrem základných
potrieb maloletej B. aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú prospešné pre jeho všestranný rozvoj. Navrhla
odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť z uvedených dôvodov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia §
362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolaniepripúšťa,spoukazomnaustanovenie§355ods.1CSP,pokonštatovaní,žepodanéodvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie §
65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5

dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako
bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch a podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 2 ods. 1 CMP a preto potvrdil rozsudok ako vecne správny a zákonný.

10. Odvolací súd sa vo výrokoch rozsudku stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného napadnutého rozsudku bola vecne správna,
objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní ohľadom
zrušenia, respektíve zmeny určenia výživného na maloletú B. už súd prvej inštancie sa s uvedenými
dôvodmi vysporiadal a nimi sa zaoberal vo svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie uvedené dôvody

posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia ich vyargumentoval a o týchto správne rozhodol. Súd prvej
inštancie uviedol zároveň dôvody prečo rozhodol o zvýšení výživného zo 165,- eur na 300,- eur na
maloletú B., pričom poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré boli v tomto konaní preukázané a
použil pritom argumentáciu Zákona o rodine konkrétne § 63 ods. 1.

11. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav vecí čo sa týka samotného
konania pred súdom prvej inštancie, pretože nenašiel dôvod prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu
prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny a zákonný a nazáklade toho ho potvrdil v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
pridáva uvedené argumenty.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom
na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľom v odvolacom konaní,
ktoré bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť v danom konaní najmä to, či sú splnené
zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, respektíve zmenu vydaného
rozhodnutia.

13. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli predostredné odvolateľom v konaní, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentoval odvolateľ
v odvolaní, pričom tieto boli už posúdené súdom prvej inštancie na základe jednotlivých návrhov zo
strany tak matky maloletej B. ako aj samotného otca maloletej. Pritom vyhodnotil tak návrh matky ako aj
vyjadrenieotcavrozsahu,ktorýsúduprvejinštanciedovoľovalzákon.Zároveňodvolacísúdkonštatoval,

že rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, z ktorého súd prvej inštancie
vyvodil aj správny právny záver, následne tento odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 Civilného
sporového poriadku.

14. Odvolací súd poukazuje na obsah ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič,

ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si
rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
20-násobok sumy životného minima.

15. Odvolací súd mal bezpochyby za preukázané, že otec maloletej aj napriek výzve súdu nepredložil
potrebné doklady na preukázanie toho aký príjem má z podnikateľskej činnosti ako SZČO v spoločnosti
B., s.r.o. I.. Zároveň mal preukázané súd prvej inštancie okrem uvedeného znenia § 63 ods. 1 Zákona o
rodineajtieskutočnosti,ktoréboliznámezpredloženýchlistinnýchdôkazovatojehopríjemR.rozhodcu.

Čo sa týka existencie a fungovania spoločnosti B., s.r.o. I. od júna 2023 je konateľom a spoločníkom
uvedenej spoločnosti, ide o firmu, ktorá sa zaoberá výdajom stravy v jedálni na V. ulici v I.. Na
pojednávaní hoci uviedol, že sa rozhodol podnikanie zrušiť, z listinných dokladov, ktoré boli predložené
však uvedené skutočnosti nevyplývajú. Zároveň podmienky jeho budúceho pracovného pomeru, ktoré
uviedol ako možnosť, že bude mať príjem však nepreukázal a samotnú dohodu o fiktívnom pracovnom

pomere nepredložil. Uviedol, že daňové priznanie za s.r.o. bude podávať až v januári 2025, pričom jeho
príjem z podnikania uviedol v rozsahu od 900,- do 1.000,- eur mesačne, pričom výdaje z podnikania
uviedol vo výške 1.500,- eur. Zároveň dôvodil, že matke maloletej prispieva vo výške 165,- eur mesačne,
s maloletou chodí na kúpalisko, korčuľovať, respektíve na aktivity, na ktoré má výdaje okolo 100,- eur
mesačne. Aj uvedené skutočnosti nepreukázal listinnými dôkazmi. Z výpisu z obchodného registra mal

súd prvej inštancie preukázané, že uvedená spoločnosť B., s.r.o. má sídlo na V. X A. I., konateľom
a spoločníkom je otec maloletej Y.. Q. B., pričom takýto stav obchodnej spoločnosti bol aj ku dňu
vyhláseniarozsudku.Zvýpisuzoživnostenskéhoregistravyplýva,žeY..Q.B.máživnosťvoblastikúpa-
tovar na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti respektíve
organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, a poskytovanie služieb rýchleho

občerstvenia, a to od 01.07.2016. Z príjmu rozhodcu, ktorý vystavil O. SR vyplýva, že za rok 2024 jeho
príjem bol vo výške 710,- eur a za rok 2023 vo výške 952,- eur, za 2022 vo výške 1.041,- eur. A. R.
zdokladoval príjem ako R. rozhodcu za rok 2022 vo výške 4.447,- eur, za rok 2023 vo výške 3.886,- eur,
za rok 2024 vo výške 4.469,- eur.

16. Odvolací súd má bezpochyby za to, že súd prvej inštancie posudzoval jednak príjmy matky ako aj
príjmy otca v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, konkrétne u otca využil ustanovenie §
63 ods. 1 Zákona o rodine použil 20-násobok výšky životného minima. Vzhľadom k tomu, že otec aj
napriek výzve súdu inštancie nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali iné skutočnosti ako tie,
ktoré boli súdom prvej inštancie zistené.

17. Čo sa týka samotného porovnania pomerov v čase vydania pôvodného rozhodnutia súdu prvej
inštancie zo dňa 18.09.2023, kedy bola schválená dohoda rodičov ohľadom výživného vo výške 165,-
eur mesačne a styku otca s maloletou, nebolo možné porovnávať, nakoľko otec uviedol v tomto konaní,že jeho príjem je vo výške 900,- eur a matka preukázala príjem ako farmaceutka vo výške 1.800,- eur
príjem. Čo sa týka zvýšených výdavkov na strane maloletej dcéry, táto navštevuje materskú škôlku a
chodí na gymnastiku ako aj na súťaže, ktoré zvýšili výdaje na strane matky ohľadom samotnej účasti

ako aj samotného zabezpečenia na súťažiach maloletej B..

18. Výdavky na maloletú B. v čase kedy došlo k uzavretiu dohody predstavovali 40,- eur na škôlku
a školné 45,- eur na škôlku. Na oblečenie a obuv 100,- - 150,- eur mesačne vrátane hračiek, kníh a
vitamínov. Matkin príjem bol 1.300,- - 1.600,- eur mesačne z čoho hradila úver 399,- eur + 150,- eur

poplatky, voda a elektrina. Otec maloletej mal príjem 600,- - 1.000,- eur z toho matke prispieval sumou
210,- eur a jeho celkové výdaje ako uvádzal boli 750,- eur.

19. Okrem iného matka argumentovala aj tým, že toho času má výdaje na hypotéku, na úhradu
spotrebného úveru, na stravu, životné poistenie, poistenie domu ako aj havarijné poistenie a ostatné. Čo
sa týka oblečenia, kozmetiky a platenia škôlky na maloletú B. vo výške 50 + 50 strava a ročný poplatok

vo výške 100,- eur, pričom na gymnastiku platí 40,- eur mesačne a na voľnočasové aktivity vo výške
40,- eur, špeciálnu obuv a ošatenie v rámci gymnastiky vo výške 120,- eur.

20. Samotná schválená dohoda, na základe ktorej súd prvej inštancie zveril maloletú matke, upravil
styk s otcom a zároveň určil výživné 165,- neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali príjem

respektíve príjem otca a matky. Súd prvej inštancie vychádzal z údajov v návrhu matky, pričom tieto
neboli v roku 2023 preverované.

21. S dôrazom na tie skutočnosti, ktoré boli preukázané súdom prvej inštancie v konaní má v súčasnosti
odvolací súd za to, že všetky skutočnosti, ktoré boli súdom prvej inštancie v rámci konania vykonané,

s týmito sa stotožnil odvolací súd ako aj zo záverom a dôvodmi, ktoré uviedol súd v prvej inštancii vo
svojom rozhodnutí, a preto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu prvej inštancie sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na tieto poukazuje.

22. Súd prvej inštancie pritom poukázal na všetky výdaje matky, ktorá zvýšené výdavky na gymnastiku,

oblečenie a obuv v súvislosti so súťažami zdokladovala matka a na základe toho súd prvej inštancie ako
aj odvolací súd porovnal zvýšené výdavky matky a odôvodnené zvýšenie výživného na maloletú B..

23. Odvolací súd zároveň všetky odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodné, pretože bolo
v jeho kompetencii, aby súdu prvej inštancie predložil doklady preukazujúce jeho príjem a na základe

tých by bol súd prvej inštancie konal. Vzhľadom k tomu, že nesplnil svoju povinnosť postupoval súd
prvej inštancie v súlade so zákonom teda s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine a určil za podstatu
pre určenie výživného na maloletú B. 20-násobok výšky životného minima čo predstavuje 5.479,- eur, z
ktorej sumy vypočítal aj príslušné výživné na maloletú B.. Výživné podľa metodiky určovania výživného,
ktorá je pomocným materiálom pri určovaní výživného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

zodpovedá výške výživného 980,- eur súd však určil výživné vo výške 300,- eur vzhľadom k tomu, že
matka súhlasila s mesačným výživným vo výške 330,- eur.

24. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, a preto považuje
odvolací súd odvolacie námietky otca ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré

by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, respektíve spôsobili to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolací súd zruší, respektíve zmení tak ako to navrhoval v petite odvolania otec
maloletej B..

25. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uviedol

odvolateľ v odvolaní a tieto sú obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa k nim odvolací
súd opätovne nebude vracať a tieto neopakovať vo svojom rozhodnutí, nakoľko sa s odôvodnením
rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a vzhľadom k tomu, že teda konanie pred súdom prvej inštancie
a konanie odvolacieho súdu na seba nadväzujúce a tvoria jeden celok.

26. Za daného stavu a na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil.27. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania, a to tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52
CMP, pretože nedospel k záveru, aby niektorý z účastníkov konania preukázal odôvodnený nárok na

ich náhradu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.