Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/126/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010493
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010493.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C.,
za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. a), b) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 04. decembra 2025, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28Nt/9/2024 zo dňa 18. 09. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 28Nt/9/2024 zo dňa 18. 09. 2025 samosudca Okresného súdu Lučenec podľa § 399
ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. – E. XXX, t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany Martin, o povolenie obnovy konania vo veci vedenej
u Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 3T/30/2020.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa
18. 09. 2025 sťažnosť, ktorú doplnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným krajskému
súdu dňa 24. 11. 2025, ako aj vlastnoručne písaným podaním doručeným okresnému súdu dňa
02. 10. 2025. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate namietal, že v pôvodnom konaní mu súd
neumožnil poškodenej klásť otázky, aby sa súd oboznámil s dôkazmi, o ktorých nemá vedomosť do

dnešného dňa a tieto ostali neobjasnené. Z uvedeného dôvodu navrhol vypočuť poškodenú v rámci
konania o obnovu konania, čo však súd odmietol, čo malo za následok, že nemohlo dôjsť k zisteniu
skutočností podstatných pre rozhodnutie.

Ďalej namietal, že rovnako tak mu nebolo umožnené klásť otázky ani F. F., pritom zdôraznil, že táto
úmyselne zamlčala, že ho rýľom udrela do temena hlavy odzadu, a to v októbri 2019. Zároveň poukázal

na skutočnosť, že F. F. svoje výpovede stále menila, napríklad uviedla, že odsúdený ju mal zbiť v čase,
keď sa nachádzal vo väzbe v Maďarsku. Akcentoval, že ÚPSVR uviedol pravdivé skutočnosti v uznesení
zo dňa 16. 12. 2019, kde sa matka maloletých detí vyjadrila, že žiadne vážne konflikty a problémy
nemajú, pritom v danom uznesení sa uvádza, že maloletá ho napadla lopatou.

Akcentoval, že G. F. viedol k normálnemu životu a snažil sa ju vychovať, aby nerobila problémy, pritom

jej intrigy boli dôvodom, prečo bol odstíhaný a súd nesprávne vyhodnotil tieto závery. Uvedené je
podľa odsúdeného potvrdené aj v znaleckom posudku, v ktorom je uvedené, že menovaná má sklony
k fabulovaniu.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že samotná poškodená potvrdila, že v roku 2018 v marci boli v Taliansku
3mesiace,čopotvrdilaajG.B..Vroku2018vKirtinebývali,čovyplývazvýpovedípoškodených.Vtomto

smere uviedol, že aj samotná G. H. menila svoje výpovede.Uviedol, že v rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/30/2020 zo dňa 10. 05. 2021 sa na
strane 5 uvádza, že svedkyňa I. F. uviedla, že matka maloletej sa zvykla pred ňou sťažovať na jeho
správanie. Toto však podľa odsúdeného nie je pravdivá skutočnosť, nakoľko v obžalobe na str. 667

svedkyňa uvádza úplný opak. Namietal, že súd teda nesprávne interpretoval tieto výpovede, a to v jeho
neprospech.

Ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania navrhol vypočutie vyššie uvedených
osôb, okresný súd však tento návrh odmietol a výsluchy neuskutočnil. Rovnako súd nebral do úvahy ani

skutočnosť, že poškodená G. H. bola trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4T/59/2007,
právoplatným dňa 14. 06. 2007, uznaná vinnou zo spáchania zločinu krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 364 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., za to v trestnej veci proti obvinenému J. F. pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a iné v procesnom postavení svedkyne pri výpovedi
a tiež pri konfrontácii s obvineným J. F. uviedla nepravdu o okolnostiach svojho fyzického napadnutia
z mesiaca jún 2006.

Namietal, že rovnako tak nedošlo k vypočutiu ani ďalších svedkov, ako jeho brata H. B., K. L. alebo B.
M., pričom trval na vypočutí navrhovaných svedkov a zastával názor, že v zmysle ust. § 394 ods. 1 Tr.
por. je splnená podmienka na povolenie obnovy konania, pretože vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr

známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine.

Akcentoval, že počas celého trestného konania sa ku spáchaniu skutku nedoznával, nakoľko tento
nespáchal a poškodená si to voči jeho osobe vymyslela. Naďalej trval na výsluchu navrhovaných
svedkov,ktoríbyuviedlivecinapravúmieru,tedažeskutok nespáchalapoškodenásivšetkovymyslela.

V rukou písanom obsiahlom podaní odsúdený v podstate obšírne vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
argumentoval obdobne, ako v písomných dôvodoch sťažnosti doplnených prostredníctvom obhajcu,
pričom navyše odcitoval vybrané časti výpovedí G. B., G. H., H. B., H. F., pritom ozrejmoval skutočnosti
týkajúce sa jeho pobytu v roku 2018 a opakovane akcentoval uvádzanie nepravdivý informácií zo strany

poškodenej.

Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti a vo veci sám rozhodol tak, že
v zmysle § 393 a nasl. Tr. por. povolí obnovu konania, zruší napadnutý rozsudok Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 3T/30/2020 zo dňa 10. 05. 2021 v celom rozsahu a oslobodí ho spod obžaloby v zmysle §

285 ods. 1 písm. a) Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý bol stíhaný, stal.

Podľa§192ods.1písm.a),b)Tr.por.prirozhodovaníosťažnostipreskúmanadriadenýorgánsprávnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola
dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 3T/30/2020 zo dňa 10. 05. 2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3To/57/2021 zo dňa 01. 07. 2021 uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), b) Tr. zák.,
za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov nepodmienečne. Podľa § 48

ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. 07. 2024 odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania,
o ktorom návrhu okresný súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený
obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods.1 písm.
a) alebo b) Tr. por., na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkýchhľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť
postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli
spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej

stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, je prípustná v

súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 402 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou
v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu. alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že reálne garantovanie a uplatnenie základného práva
na súdnu ochranu v konaní o obnove konania neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a
právne názory strany konania, ktorá sa domáha obnovy konania. Krajský súd zdôrazňuje, že jedným zo
základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď
súdyrozhodnúvoveciskonečnouplatnosťou,ichrozhodnutieneboloviacspochybňované.Tentoprincíp

neumožňuje stranám konania, aby sa dožadovali obnovy konania iba z dôvodu opätovného prejednania
a nového rozhodnutia vo veci. Samotná možnosť existencie dvoch názorov na vec nie je dôvodom pre
opätovné preskúmanie veci. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú
okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť
právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád.

Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá
rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.

Krajský súd konštatuje, že o takýto prípad sa v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania nejedná.

V posudzovanom prípade okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, sa dôsledne
vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie
obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por.,
odôvodnil.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd posudzovanej veci venoval náležitú pozornosť zostáva krajskému
súdu len akcentovať správnosť záverov okresného súdu a k sťažnostným námietkam odsúdeného
uviesť, že odsúdený skutočnosťami uvádzanými v tomto konaní sleduje prehodnotenie už ustáleného
dôkazného stavu v jeho trestnej veci vo svoj prospech, čo je v intenciách jeho obhajoby prípustné a

legálne, ale po právoplatnosti jeho odsúdenia tomuto zámeru nemôže slúžiť obnova konania ako inštitút
mimoriadneho opravného prostriedku.

Z návrhu odsúdeného je teda zrejmé, že sa v podstate domáhal prehodnotenia dôkazov, ktoré boli
v pôvodnom konaní riadne vykonané a vyhodnotené tak individuálne, ako aj v ich súhrne. Aj na ich

základe bolo potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej
činnosti dopustil. Prvostupňový súd správne rozhodol, keď odmietol návrhy na vykonanie dokazovania
výsluchom svedkov G. F., J. N., H. B., G. B., I. L., E. M., G. H., K. L., B. M., ako aj nariadiť
konfrontáciu medzi H. B. a G. F. a tiež pripojiť spis Okresného súdu Veľký Krtíš vedený pod sp.
zn. 9T/87/2016 a preskúmať vecne právoplatné rozhodnutie sp. zn. 3T/30/2020 okresného súdu a v

neposlednom rade dať vypracovať psychologické posudky na odsúdeného a G. F.. Uvedení svedkovia,
ktorých odsúdený navrhol vypočuť v rámci konania o povolení obnovy konania, boli súdu známy už
v pôvodnom konaní, a teda sa nejedná o nové skutočnosti súdu skôr neznáme. Je potrebné akcentovať,
že poškodená G. H. bola vypočutá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Uvedenásvedecká výpoveď je tak dôkazom, ktorý bol v pôvodnom konaní riadne vykonaný a vyhodnotený
tak individuálne, ako aj vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom, pričom aj na ich základe bolo
potom jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený predmetnej trestnej činnosti dopustil.

K skutkovým okolnostiam vo výroku napadnutého rozsudku krajský súd v čase rozhodovania o odvolaní
nemalpodstatnejšienámietky,pretožeokresnýsúdvykonalvšetkyrelevantnédôkazyatietoajnáležitým
spôsobom vyhodnotil. Napokon ako správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia G. H., ako poškodená, bola opätovne vypočutá v rámci obnovy konania vedenom na
okresnom súdu pod sp. zn. 3Nt/2/2022 (pričom tá zotrvala na svojej výpovedi z pôvodného konania,

teda opätovne usvedčovala odsúdeného zo spáchania trestného činu, navyše uviedla, že jej odsúdený
z väzenia píše listy, aby ho zachránila, a keď ho vidí, tak má strach a celá sa trasie), ktoré rozhodnutie
bolo taktiež predmetom prieskumu krajského súdu, ktorý uznesením sp. zn. 5Tos/4/2023 zo dňa
24. 01. 2023, zamietol sťažnosť ako nie dôvodnú.

Súhrnne tak možno konštatovať, že ani ďalšie námietky sťažovateľa neboli relevantné privodiť zmenu,

alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vo vzťahu k ostatným námietkam sťažovateľa krajský súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorej je súčasťou práva na spravodlivý proces aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. To však neznamená, že na každý argument odsúdeného je súd povinný dať podrobnú

odpoveď. Právo na spravodlivý proces nevyžaduje, aby súd vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky
argumenty prednesené v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na také, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho konania považované za rozhodujúce (sťažnosť č. 18390/91, rozsudok ESĽP z 9. decembra
1994 vo veci Ruiz Torija proti Španielskemu kráľovstvu).

Krajský súd záverom konštatuje, že vina odsúdeného bola v pôvodnom konaní ustálená na základe
skutkového stavu, ktorý bol spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi, pritom vina odsúdeného bola
potvrdená aj odvolacím súdom. Všetky produkované dôkazy boli v základnom konaní hodnotené súdom
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne, pričom tieto bez pochýb viedli k uznaniu viny odsúdeného
zo žalovanej trestnej činnosti a k uloženiu súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov

nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Odsúdený vo svojom návrhu teda neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osebe alebo v
spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodnili iné rozhodnutie v zmysle

ust. § 394 ods.1 Tr. por. Skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú takého charakteru, aby boli splnené
zákonné požiadavky vyžadované ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy
konania. V danom prípade teda aj senát krajského súdu dospel k rovnakému záveru, ako bol ustálený
okresným súdom.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z
hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému
súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery
súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto

postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa aktuálne platnej judikatúry Ústavného súdu SR právo na spravodlivý proces neznamená, aby súd

rozhodoval v súlade s predstavami, požiadavkami, resp. právnymi názormi strany konania. Z opačného
pohľadu možno povedať, že zamietnutie návrhu, teda neúspech odsúdeného s jeho predloženou
požiadavkou súdu nie je možné považovať bez ďalšieho za porušenie práva na spravodlivý proces vzmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Je v právomoci všeobecných súdov interpretovať a aplikovať právne
normy, ako aj vykonávať a hodnotiť dôkazy.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ust. § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.