Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209205
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124209205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
X, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 11Csp/159/2024-123 zo dňa 26.3.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výrokoch III. a VIII.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o
poskytnutí spotrebného úveru "Flexipôžička", reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v čl.
I. Základné podmienky, v Časti 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto
zmluvy, zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru "Flexipôžička", reg. č.
XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v čl. II. bod 2., zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o

poskytnutí spotrebného úveru "Flexipôžička", reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v čl.
II. bod 4., zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru "Flexipôžička", reg.
č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v čl. II. bod 5., zmluvná podmienka uvedená v Zmluve
o poskytnutí spotrebného úveru "Flexipôžička", reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v
čl. II. bod 6., zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom k Zmluve o poskytnutí spotrebného
úveru "Flexipôžička", reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v čl. IV. Splácanie úveru,

bod 11., zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na
poskytovaniespotrebnýchúverovfyzickýmosobám-občanomkZmluveoposkytnutíspotrebnéhoúveru
"Flexipôžička", reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 21.11.2013, v čl. VIII. Doručovanie a vyhlásenie
klienta, bod 4., sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou z 31.10.2024 sa domáhal podľa § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku. Každú
z nich aj odôvodnil a pri niektorých z nich poukázal tiež na konkrétne právoplatné súdne rozhodnutia,
ktorými bola už táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú.3. Dňa 21.11.2013 bola uzavretá formulárová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“
pod reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Išlo o
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.500 Eur s úrokovou sadzbou 12,10% p.a. V článku III. bode 6

sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné
strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. V článku I. v bode 7 zmluvy
s označením „poplatky platné podľa cenníka VÚB a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“ sú vymenované
jednotlivé poplatky, medzi nimi aj poplatok za prvú upomienku vo výške 10 Eur a za každú ďalšiu
upomienku vo výške 40 Eur. Článok II. bod 2 zmluvy obsahuje tento text: „Dlžník potvrdzuje, že bol

oboznámenýsoVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiVÚB,a.s.naposkytovaniespotrebnýchúverov
fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých
súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou“. V článku II. bode 4 zmluvy sa uvádza:
„Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35
ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“).
V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite

splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade
s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ Článok II. bod 5 zmluvy uvádza: „Dlžník podpisom tejto zmluvy
súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne
mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.“ Článok II. bod 6 zmluvy obsahuje tento text: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí
v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od
zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok
banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa

tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia
stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva
súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Vo VOP žalovaného
v článku 4 splácanie úveru v bode 11 sa uvádza: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na
plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku

od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak
dlžníkpriplateníurčíinak.“ČlánokVIIIVOPžalovanéhodoručovanieavyhlásenieklientabod4obsahuje
tento text: „Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov
a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet
bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sú spracúvané v súvislosti so

žiadosťou alebo s úverovou zmluvou (ďalej len „údaje a informácie“), a to subjektom uvedeným na
internetovej stránke banky a na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania
záväzkovéhovzťahumedziklientomabankou,pričomklientjeoprávnenýodvolaťsvojsúhlaspísomným
oznámením po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že
zmluva nevznikne.“

4. Súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Súd
nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sporné zmluvné podmienky boli individuálne dojednané. Určite sa
to netýka tých zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené vo VOP, ktoré predstavujú vopred spracovanú
listinu, ale netýka sa to ani tých žalovaných zmluvných podmienok, ktoré boli uvedené priamo v zmluve,

keďže aj tie boli už súčasťou predtlačeného formulára. Skutočnosť, že žalobca túto zmluvu podpísal
nepostačuje na prijatie záveru, že by tieto zmluvné podmienky, ktoré boli už vopred pripravené a
uvedené v zmluve, boli so žalobcom individuálne dojednané. Rozhodne nie je možno súhlasiť ani s
názorom žalovaného, že poplatky za upomienky predstavujú cenu plnenia a preto majú byť vylúčené
zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Zo súdneho prieskumu sú vylúčené len tie zmluvné

podmienky, ktoré predstavujú hlavný predmet plnenia, čo v prípade úverovej zmluvy je poskytnutie úveru
za odplatu, za ktorú však nemožno považovať poplatky za upomienku. Poplatky za upomienku vlastne
predstavujú zmluvnú pokutu za omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku. Upomienka však nemôže
mať sankčný charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil
svoju povinnosť, s plnením ktorej v omeškaní. Účelom nemôže byť získanie majetkového prospechu

vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa. Navyše poplatok je nepochybne vyšší ako reálne náklady spojené so zaslaním upomienky.Nezohľadňuje podstatné skutočnosti ako napr. výšku spotrebiteľského úveru, dobu splácania, počet
zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a pod. naopak je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je
racionálne odôvodnená. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho

zákonníka. Obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné napr. právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 z 27.4.2023, ktorý sa stal právoplatným
31.5.2023, ako aj rozsudku 11Csp/188/2024 z 5.2.2025.

5. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. II. súd uviedol, že sa stotožňuje s

názorom, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa
24.03.2014, ktorým za obdobnú zmluvnú podmienku, vrátane ďalších, bola uložená banke sankcia
vo výške 10.000 Eur. Išlo o zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil
so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Toto rozhodnutie síce bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
6S/91/2014 zo dňa 29.04.2016 a konanie bolo zastavené, ale len z dôvodu nedostatku právomoci

SOI konať v preskúmavanom konaní, keďže orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri
výkone bankových činnosti je NBS. Táto skutočnosť však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže
osvojiť argumentáciu SOI použitú pri zdôvodnení záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. V
spomínanom rozhodnutí bolo uvedené, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm.l/Občianskehozákonníka,ktorámázanásledok,ženaspotrebiteľajedefactoprenášanédôkazné

bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia
úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok
vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ
už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov
alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa neprijateľne

prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre
posúdenievhodnostiaúnosnostiúverupodľazmluvyvkontextejehomajetkovýchpomerovafinančných
možností. V ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované
informačné povinnosti veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
veriteľ je povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je
neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný
spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Obdobná zmluvná podmienka
bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 11Csp/20/22-336 zo dňa

25.2.2022 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/18/2023-547 zo dňa 27.2.2025.

6. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. III. súd uviedol, že definícia osôb majúcich
osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň poukázal
na znenie § 35 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého banka nesmie vykonávať s osobami, ktoré k

nej majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu účel alebo riziko by sa nevykonali s
ostatnými klientmi. Žalované zmluvné ustanovenie tak odporuje citovanému ustanoveniu, podľa ktorého
banka nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel
alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie však umožňuje banke v
prípadeexistencieosobitnéhovzťahuklientakbankevyhlásiťmimoriadnusplatnosťkaždéhoúveru,teda

nielen rizikového. Pri tejto zmluvnej podmienke mal byť vysvetlený pojem „osoba s osobitným vzťahom
k banke“ a že nepostačuje odkaz na § 35 ods. 4 zákona o bankách, ktorý tieto osoby konkretizuje. Ide
totiž o dôležité vyhlásenie spotrebiteľa so závažnými dôsledkami pre neho a preto bolo potrebné priamo
v danej zmluvnej podmienke konkretizovať osoby, v ktorých sa toto vyhlásenie týka a nespoliehať sa na
to, že spotrebiteľ pred podpisom zmluvy bude vyhľadávať zákon o bankách a z § 35 ods. 4 zisťovať o

aké osoby s osobitným vzťahom k banke má ísť. Takýto prístup žalovaného súd považuje vo vzťahu k
spotrebiteľovi za netransparentný a nepoctivý.

7. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod IV. súd uviedol, že ide o rozhodcovskú
doložka, ktorá uprednostnila riešenie sporov na rozhodcovskom súde a preto je potrebné takto

formulovanú rozhodcovskú doložku považovať za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého za neprijateľnú zmluvnú
podmienkusapovažujeajzmluvnápodmienka,ktorávyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, teda ide o zmluvnú podmienku v tzv. čiernom zoznameneprijateľných zmluvných podmienok. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom
vzťahu bol vytvorený mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami a
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má

byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/9/2012). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a povinnostiach zmluvných strán. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,

ale vyplýva zo štandardného textu formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. V tomto prípade rozhodcovská doložka
bola už vopred naformulovaná v zmluve bez nejakého jej zvýraznenia alebo označenia názvom tohto
inštitútu. Žalobcovi ako spotrebiteľovi nebola daná možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť. Ak chcel

úver, musel zmluvu podpísať ako celok. Žalovaný dokonca v nej určil aj konkrétny rozhodcovský súd,
čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského konania. Obdobná zmluvná podmienka bola
vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 11Csp/180/24 z 26.2.2025.

8. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku pod V. súd uviedol, že nepospochybňuje legitimitu

právneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR v § 551
Občianskeho zákonníka, ale zároveň zdôrazňuje, že v spotrebiteľských sporoch podlieha táto dohoda
súdnemu prieskumu prijateľnosti v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka môže
byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa síce opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná
v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda

rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu použije, ale postačuje, ak objektívne je spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy existuje hrozba vymoženia plnenia, na
ktoré dodávateľ nemá v skutočnosti nárok v zmysle právnej úpravy vrátane plnenia vyplývajúceho z
neprijateľných zmluvných podmienok. Teda ak existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného alebo
protizákonného plnenia je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba ujmy postačuje

z toho dôvodu, že o tom či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale
spravidla podnikateľ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda nepočíta s objektívnym vyhodnotením
výšky dlhu, ale je postavený na subjektívnom názore veriteľa. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy
pritom nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť danú dohodu odmietnuť alebo že by bol poučený o
následkoch jej uzavretia. Predmetná dohoda umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa.

9. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod VI. súd uviedol, že podľa § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv

na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie však poskytuje
dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu na vôľu
spotrebiteľa a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah medzi
stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva pre
spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Nepochybne má spotrebiteľ

prioritnýzáujempredovšetkýmnaúhradeistiny.Prinezaplateníistinytotižmusíplatiťúrokyzomeškania,
veriteľ môže od zmluvy odstúpiť, úver predčasne zosplatniť a podobne. Táto zmluvná podmienka je
nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a na druhej
strane umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Obrana žalovaného, že ustanovenie

§ 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka o prednostnom použití ustanovení Občianskeho
zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách bola zavedená až po uzavretí predmetnej zmluvy, čo je pravda,
konkrétne bola zakomponovaná do Občianskeho zákonníka od 1.4.2015 nie je náležitá. Keďže však
príslušná novela neobsahovala prechodné ustanovenie k zavedenej úprave je potrebné ju aplikovať aj
pre skoršie právne vzťahy, teda aj v prípade tejto zmluvy. To uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí

3MCdo/14/14 z 21.4.2015. Napokon to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa majú primerane aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka zaviedol
aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa stal účinným od 1.7.2007 v § 3 ods.
3 a dokonca aj predchádzajúci zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v § 23a. Preto ajzavedenie úpravy v § 52 ods. 2 vete tretej Občianskeho zákonníka je potrebné vnímať len v súvislosti
s potrebou jednoznačnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v súlade s Občianskym zákonníkom.
Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatným rozsudkom tohto súdu

11Csp/188/2024 z 5.2.2025.

10. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod VII. súd uviedol, že ide o predformulované
vyhlásenie žalobcu, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú
oprávnené spracovať jeho osobné údaje. Je nepostačujúce, ak pri tejto zmluvnej podmienke je len

odkaz na internetovú stránku žalovaného, kde by mali byť uvedené tieto oprávnené osoby. Takýto súhlas
trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po
roku od splnenia záväzku, pričom sa vyžaduje jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia
o odvolaní súhlasu. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľa nemá oporu v žiadnom zákone.
Uvedená zmluvná podmienka preto zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy a to v
neprospech spotrebiteľa. Súd dodáva, že obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná

aj rozhodnutím SOI č. P/0331/07/11 zo dňa 25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21 z 24.1.2017.
NeprijateľnosťobdobnejzmluvnejpodmienkyvyslovilajKrajskýsúdvPrešovevrozsudku11Co/33/2017
zo dňa 12.9.2017 a tiež Okresný súd Prešov v rozsudku 11Csp/70/2020 zo dňa 23.10.2020, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.2.2021.

11. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku a to len voči výroku III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v
čl. II. bod 4. Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“, reg.č. XXXXXXXXXXXXXXX zo

dňa 21.11.2013 v zmysle § 35 ods. 4 zákona o bankách v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne
a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

14. Namietal, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že táto zmluvná podmienka je vyjadrením
zákonnej povinnosti banky a bez jej dojednania nemôže k uzavretiu žiadnej zmluvy o úvere dôjsť,
nakoľko túto povinnosť má žalovaný uloženú zákonom o bankách. Súd preto nemôže vysloviť

neprijateľnosť a tým neplatnosť zmluvnej podmienky, ktorá je vyjadrením zákonnej povinnosti
dodávateľa. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je v tejto časti neprimerane strohé a nedáva odpoveď na
otázku, prečo toto zmluvné ustanovenie je neprijateľné. Argumentácia, ktorú použil súd je len prebratím
argumentácie žalobcu z podanej žaloby a odkazom na rozhodnutia, v ktorých bola riešená odlišná
zmluvná podmienka a ešte aj vo vzťahu k inému dodávateľovi.

15. Súd poukázal na ust. § 35 ods. 1 ZoB a uviedol, že: ,,Žalované zmluvné ustanovenie tak odporuje
citovanému ustanoveniu, podľa ktorého banka nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba tie obchody,
ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné
ustanovenie však umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť

mimoriadnusplatnosťkaždéhoúveru,tedanielenrizikového.“Súdopomenulďalšiezneniepredmetného
zákonného ustanovenia, ktoré okrem toho, že vo svojej prvej vete zakazuje uzatvárať s osobami, ktoré
majú k banke osobitný vzťah obchody, ktoré by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko nevykonali
s ostatnými klientmi, vo svojom ďalšom znení však toto ustanovenie vyslovene banke ukladá povinnosť
preveriť či osoba, s ktorou zmluvu uzatvára, nemá osobitný vzťah k banke, pričom zároveň ukladá

povinnosť tejto osobe uviesť pravdivé údaje. V poslednej vete tohto ustanovenia je zároveň banke
uložená ďalšia povinnosť, a to písomne zabezpečiť pravdivosť týchto údajov priamo v zmluve s tým,
že pri zmluve o úvere dochádza k okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, kedy sa banka o
nepravdivosti údajov dozvedela. Povinné zosplatnenie úveru pri osobe s osobitným vzťahom k bankejej tak stanovuje priamo ZoB (viď znenie: Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť
poskytnutých údajov písomne zabezpečiť (...) v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej
splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o

nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru)., ako základný
zákon upravujúci jej činnosť.

16. Znenie tejto zmluvnej podmienky je v úplnom súlade so znením zákona, je len odzrkadlením znenia
zákona v jeho ustanovení § 35 ods. 1 ZoB, ktorý žalovanému uložil povinnosť túto zmluvnú podmienku

do zmluvy inkorporovať. Žalovaný podľa jeho názoru ešte nad rámec zákona v predmetnej zmluvnej
podmienke aj odkázal na konkrétne ustanovenie ZoB, presnejšie ust. § 35 ods. 4 ZoB, v ktorom je
uvedený výpočet osôb, ktoré sa považujú za osoby s osobitným vzťahom k banke. Bez potvrdenia zo
strany klienta banka nemá reálnu možnosť ako overiť, či klient nemá osobitný vzťah k banke. Banka
samozrejme nevedie evidenciu členov štatutárnych orgánov inej banky, vedúcich pobočky iných bánk,
evidenciublízkychosôbvedúcichzamestnancovbankyapodobne.Niejetedaobjektívnemožnéposúdiť

existenciu osobitného vzťahu klienta k banke a splniť tak zákonnú povinnosť inak, ako na základe
aplikácie tejto zmluvnej podmienky.

17. Predmetná zmluvná podmienka uvádza, čo je obsahom predmetného ustanovenia, keďže z jej
znenia vyplýva, že v predmetnom ustanovení je bližšie špecifikované, kto je osobou s osobitným

vzťahom. Len skutočnosť, že je v zmluvnej podmienke odkaz na zákon nezakladá jej neprijateľnosť, v
prípade opačného názoru by súd dospel k absurdnému záveru, že napríklad aj znenie zmluvy: „Zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzavretá v súlade s ustanovením § 497 a nasl.
Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákonom č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov...“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to len preto, že v nej nie je uvedený
obsah predmetného ustanovenia, resp. spomenutých zákonov.

18. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutom III. výroku ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na § 35 ods. 1 zákona o

bankách, tak z neho vyplýva povinnosť banky pred uzavretím zmluvy preveriť, či osoba má alebo
nemá osobitný vzťah. Túto povinnosť nie je možné nahradiť púhym vyhlásením, že osoba nemá
osobitný vzťah k banke, pričom banka osobu nijako nepoučí o tomto vyhlásení. Banka si takýmto
postupom riadne nesplní svoju preverovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 35 ods. 1 zákona o bankách,
na ktorý žalovaný v odvolaní poukazuje. Súdny dvor EÚ vo veci C-66/19 rozhodol, že ak smernica v

oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu alebo dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s
obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité informácie sú určené záväznými právnymi
predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca alebo dodávateľ oboznámil uvedeného
spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (viď. rozsudok z 26. apríla 2012, Invitel, C-472/10,
EU:C:2012:242, bod 29). V tom zmysle nestačí jednoduchý odkaz vo všeobecných obchodných

podmienkach na právny predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti zmluvných strán (viď. rozsudok z 21.
marca 2013, RWE Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 50). Podľa citovanej zmluvnej podmienky by
spotrebiteľ mal „z hlavy“ ovládať zákon o bankách v časti upravujúcej osobitný vzťah osoby k banke.
Uvedené je nerealizovateľné a keďže zmluvná podmienka neuvádza obsah predmetného zákonného
ustanovenia, je neprijateľná. Predmetné ustanovenie zmluvy je neurčité, pretože ako práva neznalý

subjektbezreálnehooboznámeniaapoučeniazostranydodávateľanedokážespotrebiteľvedieťposúdiť
a vyhodnotiť svoj prípadný osobitný vzťah k banke, ako ani rozsah a výpočet subjektov, ktoré nimi
sú, pričom hoci aj nedbanlivé prehlásenie je späté so sankciou okamžitého zosplatnenia úveru. Dané
zmluvné ustanovenie však už priamo proklamačne počíta s tým, že spotrebiteľ nemá žiaden osobitný
vzťah k banke. Pretože predmetné ustanovenie ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za

osobu s osobitným vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo
môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované
ustanovenie vzhľadom na to, že je navyše pre spotrebiteľa sankcionované okamžitou splatnosťou úveru,
spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K takémuto záveru dospela v prípade obdobného

ustanovenia v zmluve Komisia (viď. Závery Komisie zo dňa 24.01.2017, č. XXXXX/XXXX/XX). Neobstojí
tvrdenie, že má ísť o preklenutie zákonného znenia do Zmluvy, keďže vôbec nekopíruje textom ani
obsahom ust. § 35 ods. 1 zákona o bankách a súčasne nejde o kogentné ustanovenie (viď. rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21). Posudzovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky totiž závisí odformulácie konkrétnej zmluvnej podmienky, či by teoreticky a teda objektívne mohla viesť k situácii
spôsobujúcej jej neprijateľnosť, teda vedúcej k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov zmluvy v
neprospech spotrebiteľa.

19. Žalovaný vo vyjadrení z 12.6.2025 uviedol, že banka si splnila svoju povinnosť preveriť, či k nej
žalobca mal alebo nemal osobitný vzťah, pričom sa za žiadnych okolností nie je možné stotožniť s
tvrdením žalobcu, že „túto povinnosť nie je možné nahradiť púhym vyhlásením“, keďže zákon o bankách
vust.§35ods.1ukladábankepovinnosťpravdivosťposkytnutýchúdajovpísomnezabezpečiťvzmluve.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-66/19 rieši úplne odlišný skutkový stav, keďže predmetom
súdneho prieskumu v uvedenom konaní bola zmluva o hypotekárnom úvere a možnosť využiť právo
na odstúpenie od tejto zmluvy. Konkrétne sa Súdny dvor EÚ zaoberal tým, či má zmluva obsahovať
údaje v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48, teda či má zmluva obsahovať informáciu o tom,
či existuje právo na odstúpenie od zmluvy, čas, počas ktorého je možné toto právo vykonať a pod. V
bode 49. už následne Súdny dvor EÚ konštatuje, že: „Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba

na druhú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. p) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že bráni tomu, aby zmluva o úvere uvádzala s ohľadom na informácie podľa článku 10 tejto
smernice odkaz na vnútroštátne ustanovenie, ktoré ďalej odkazuje na iné ustanovenia práva daného
členského štátu.“

20. Predmetná zmluvná podmienka uvádza, čo je obsahom predmetného ustanovenia, keďže z jej
znenia vyplýva, že v predmetnom ustanovení je bližšie špecifikované, kto je osobou s osobitným
vzťahom. Len skutočnosť, že je v zmluvnej podmienke odkaz na zákon nezakladá jej neprijateľnosť. V
prejednávanom prípade jednoznačne nejde len o jednoduchý odkaz na právny predpis, ale v zmluve je
presne a konkrétne označený právny predpis, konkrétny paragraf, aj konkrétny odsek zákona, ktorý sa

na danú situáciu vzťahuje, a ktorý definuje osoby s osobitným vzťahom k banke.

21. Dokument, na ktorý odkazuje žalobca, teda Závery Komisie zo dňa 24.01.2017, č. XXXXX/XXXX/
XX nie je možné dohľadať, nie je tak zrejmé akou zmluvnou podmienkou (aké bolo jej konkrétne znenie)
sa mala Komisia zaoberať, žalovaný tak popiera, že by šlo o znenie totožné s napádanou zmluvnou

podmienkou.

22. Zmluvná podmienka je výlučne realizovaním zákonnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 35 ods. 1,
ktoré okrem povinnosti preveriť, či osoba s ktorou uzatvára obchod nemá k nej osobitný vzťah, zároveň
ukladá klientovi povinnosť uviesť pravdivé údaje. Zároveň je banke uložená povinnosť pravdivosť týchto

údajov písomne zabezpečiť v zmluve o úvere, a to sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy.
Zároveň nie je zrejmé, ako by si žalobca predstavoval „kopírovanie textu zákona“, keďže ustanovenie §
35 ods. 1 ZoB banke ukladá konkrétnu povinnosť, no jeho doslovným skopírovaním v celom znení by
si túto svoju povinnosť pravdepodobne nesplnila, keďže by zmluva obsahovala, okrem iného: „Banka a
pobočkazahraničnejbankysúpovinnépravdivosťposkytnutýchúdajovpísomnezabezpečiť...“atedaby

skutočne neobsahovala ustanovenie, ktorým by bola pravdivosť poskytnutých údajov zabezpečená, bez
ďalšieho by obsahovala len povinnosť banky zabezpečenie pravdivosti údajov realizovať. Rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21, na ktoré poukazoval žalobca sa zaoberalo dohodou o možnosti
zosplatniť úver v súvislosti s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nie ustanovením § 35 ods. 1 ZoB.

23. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 35 ods. 4 zákona
o bankách ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku,
ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také

nadobudli právoplatnosť ( § 267 ods. 2 CSP ).

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, existenciou inej vady v konaní, ktorá mohla maťza následok nesprávne rozhodnutie vo veci nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.

28. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcomakodlžníkomboladňa21.11.2013uzavretáformulárováZmluvaoposkytnutíspotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ pod reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Išlo o bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
7.500,- eur s úrokovou sadzbou 12,10% p.a. V článku II. bode 4 zmluvy sa uvádza: „Podpisom tejto

zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia
nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane
príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1
zákona o bankách.“

29. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

32. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú
vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel

alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred
uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim
nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej banky pravdivé
informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia. Banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o

nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v
zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka
alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za
celú dohodnutú dobu úveru.

33. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke,
sa na účely tohto zákona považujú a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky,
ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky, b) členovia dozornej rady banky,
c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb avedúci zamestnanci takýchto právnických osôb, d) osoby blízke 30)členom štatutárneho orgánu banky,
dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad
bankou, e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú

kvalifikovanú účasť, f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba,
ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu, g) právnické osoby pod kontrolou banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v
mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v banke, j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci
pobočky zahraničnej banky, k) jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu, l) osoby,

ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke.

34. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že za neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné považovať také

zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Jedná sa o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné a hrubo poškodzujúce spotrebiteľa.
Od dodávateľa, ktorý je v spotrebiteľských vzťahoch v značne silnejšom postavení ako spotrebiteľ
sa vyžaduje, aby k tvorbe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pristupoval v súlade s
dobrými mravmi.

36. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C-237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu

po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od
pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

37. Podstata neprijateľnosti odvolaním napadnutej zmluvnej podmienky nespočíva v tom, že by
spotrebiteľnebolpovinnýoznamovaťkonkrétnepodstatnéskutočnostibanke,alevtom,žeposudzovaná
spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto podstatné skutočnosti neozrejmuje, v dôsledku čoho je
spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka

má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, a že v zmluve s
klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená
použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej
podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez
ďalšieho známe (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024).

38. Zmluvná podmienka odporuje aj ustanoveniu § 35 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého banka
nemôže s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na
svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie však
umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

každého úveru, nielen rizikového. Neurčitosť je preto dôvodom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je založená aj
vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej
nemožno určiť práva a povinnosti spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnostizmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných
sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným
pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa

vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy
práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu.

39. Na podporu argumentácie odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa
15.06.2023 sp. zn. III. ÚS 111/2023, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, cit.: „...Pokiaľ ide o

požiadavku transparentnosti zmluvných podmienok, ako vyplýva z čl. 4 ods. 2 smernice 93/13, Súdny
dvor zdôraznil, že táto požiadavka, uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená
len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka
jasného a zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená
rovnakou smernicou, sa musí chápať široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014,
Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, Bucura, C-348/14,

neuverejnený,EU:C:2015:447, bod 52).

40. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „... informácie o zmluvných podmienkach a
dôsledkoch tohto uzavretia zmluvy poskytnuté pred uzavretím zmluvy majú pre spotrebiteľa zásadný
význam. Najmä na základe týchto informácií sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný

podmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ vopred vypracoval“ (rozsudky z 21. 3. 2013, RWE
Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 44, ako aj z 21. 12. 2016, Gutiérrez Naranjo a i.,
C-154/15,C-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980, bod 50). Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ.

41. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky je potrebné uviesť, že obdobná
zmluvná podmienka už bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 zo dňa 24.10.2022, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
11Csp/188/2024 zo dňa 05.02.2025, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/82/2024 zo
dňa 08.01.2025, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp128/2023 zo dňa 26.02.2024 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/25/2024-254 zo dňa 2. júla 2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 11CoCsp/27/2024 zo dňa 26.3.2025.

42. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je v
meritórnom výroku III., ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky vecne správny, so zreteľom
na to, že správny je aj výrok VIII. napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a VIII. ako vecne správny potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).