Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124433550
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124433550.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu Austrotherm, s. r. o., so sídlom Magnetova 11, 831 04 Bratislava, IČO: 17 316 189,
právne zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava
– Ružinov, proti žalovanému STAVEBNINY PRUSKÉ, s.r.o., so sídlom Pruské 2, 018 52 Pruské, IČO:

36 344 788, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 13.765,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 2. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 2. apríla 2025 z r u š
u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 13.765,33 Eur a úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 8.724,43 Eur od
22.04.2023 do 20.12.2023 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 7.664,43 Eur od 21.12.2023 do
22.01.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 6.164,43 Eur od 23.01.2024 do 22.02.2024 úrok
z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 5.800,-- Eur od 23.02.2024 do 01.03.2024 úrok z omeškania 12,50
% ročne zo sumy 5.300,-- Eur od 02.03.2024 do 11.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy

4.800,-- Eur od 12.03.2024 do 19.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.600,-- Eur od
20.03.2024 do 28.03.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.300,-- Eur od 29.03.2024 do
12.04.2024 úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 4.000,-- Eur od 13.04.2024 do 19.04.2024 úrok
z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 3.700,-- Eur od 20.04.2024 do zaplatenia úrok z omeškania 12,75
% ročne zo sumy 5.824,42 Eur od 09.06.2023 do zaplatenia úrok z omeškania 13,00 % ročne zo sumy
2.701,19 Eur od 26.06.2023 do zaplatenia úrok z omeškania 13,00 % ročne zo sumy 1.539,72 Eur od

01.07.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 160,-- Eur, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca

proti žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 13.765,33 Eur spolu s príslušenstvom titulom
zaplatenia neuhradených faktúr.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil žalovanému za dodaný
tovar faktúru č. SI20001216 zo dňa 22.03.2023 na sumu 8.724,43 Eur splatnú dňa 21.04.2023;
faktúru č. SI20002312 zo dňa 09.05.2023 na sumu 5.824,42 Eur splatnú dňa 08.06.2023; faktúru č.

SI20002823 zo dňa 26.05.2023 na sumu 2.701,19 Eur splatnú dňa 25.06.2023; faktúru č. SI20002915
zo dňa 31.05.2023 na sumu 1.539,72 Eur splatnú dňa 30.06.2023. Listom zo dňa 25.10.2023 žalobcaprostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej dlžnej sumy
29.793,12 Eur zo splatných faktúr. Žalovaný dňa 30.10.2023 odpovedal na výzvu žalobcu zo dňa
23.10.2023, podanú prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, a to listom označeným ako "Záväzné

úhrady pohľadávok - splátkový kalendár", v ktorom uviedol, že žiada o prijatie splátkového kalendára s
tým, že dlžnú sumu bude uhrádzať v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur. Uviedol, že od
polovice augusta spláca v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur, čo činí sumu 16.500,--
Eur. Poukázal na to, že do tejto situácie sa dostal z dôvodu neuhrádzania záväzkov zo strany jeho
odberateľov.

4. Ďalej z výpisu účtu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v dňoch 20.12.2023, 22.01.2024,
22.02.2024, 01.03.2024, 11.03.2024, 19.03.2024, 28.03.2024, 12.04.2024, 19.04.2024 uhrádzal faktúry
na účet žalobcu s uvedením variabilných symbolov totožných s číslami faktúr vystavených žalobcom.

5. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 323 ods. 1,

§ 369 ods. 1 a 2, § 407 ods. 3 a § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“) a § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému

domáha zaplatenia istiny 13.765,33 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej splatnej faktúry.

7. Predmetný spor je sporom medzi obchodnými spoločnosťami, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti,
pretohosúdprvejinštancieposúdilakosporobchodnoprávny.Spoukazomnakontradiktórnosťcivilného
sporového konania považoval za potrebné zdôrazniť, že bolo na sporových stranách, aby v spore

uvádzali relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie aby navrhli alebo označili dôkazy, ktoré
má súd vykonať.

8. Skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli, podľa
právneho názoru súdu prvej inštancie žalovaným účinne popreté, preto skutkové tvrdenie o existencii

obchodnoprávneho záväzkového vzťahu považoval súd prvej inštancie toto skutkové tvrdenie medzi
sporovými stranami za nesporné. Žalovaný existenciu vzájomného obchodnoprávneho vzťahu medzi
ním a žalobcom výslovne nepoprel, spochybnil len skutočnosť, že žalobca v žalobe (návrhu na vydanie
platobného rozkazu) neuviedol presnú konkretizáciu zákonného ustanovenia, od ktorého odvodzuje
žalobou uplatnený nárok.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP súd prvej inštancie mal za to, že medzi sporovými
stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah,
keď na základe objednávky žalovaného dodal žalobca žalovanému tovar. Za spornú medzi stranami
nepovažoval ani skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil svoj dlh voči žalobcovi a že žalovaný podpísal

listinu označenú ako „Záväzné úhrady pohľadávok - splátkový kalendár“ zo dňa 30.10.2023.

10. Za spornú skutočnosť medzi sporovými stranami súd prvej inštancie považoval otázku, či žalovaný
účinne uznal dlh voči žalobcovi.

11. Z obsahu listinného dôkazu označeného ako „Záväzné úhrady pohľadávok - splátkový kalendár“
zo dňa 30.10.2023 súd prvej inštancie zistil, že išlo o list žalovaného, ktorým odpovedal na výzvy
žalobcu zo dňa 23.10.2023, v ktorom liste žalovaný uviedol, že žiada o prijatie splátkového kalendára
s tým, že dlžnú sumu bude uhrádzať v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur a že od
polovice augusta spláca v pravidelných týždenných splátkach po 1.500,-- Eur, čo činí sumu 16.500,--

Eur. Žalovaný poukázal na to, že do tejto situácie sa dostal z dôvodu neuhrádzania záväzkov zo strany
jeho odberateľov. Súd prvej inštancie mal za to, že z obsahu tohto listu vyplýva, že žalovaný uznáva svoj
záväzok, na zaplatenie ktorého bol žalobcom vyzvaný výzvou zo dňa 23.10.2023 a žiada o možnosť
tento dlh uhradiť v splátkach.

12. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, ktorý poukazujúc na skutočnosť,
že žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok voči žalobcovi, týmto zvyšok svojho dlhu uznal v súlade
s § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že existencia čiastočného plnenia splatných
faktúr vystavených žalobcom žalovanému, ktorých zaplatenie je predmetom sporu, bola preukázanápredloženými výpismi z účtu žalobcu. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v dňoch 20.12.2023,
22.01.2024, 22.02.2024, 01.03.2024, 11.03.2024, 19.03.2024, 28.03.2024, 12.04.2024, 19.04.2024
uhrádzal faktúry na účet žalobcu s uvedením variabilných symbolov totožných s číslami faktúr

vystavených žalobcom.

13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nastali
v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vo vzťahu k žalobou uplatnenej pohľadávke účinky
uznania dlhu žalovaného voči žalobcovi.

14. S poukazom na záver, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal ním tvrdený, žalobou
uplatnený nárok a súčasne vyvrátil tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie nepovažoval obranu
žalovaného za dôvodnú. Súd prvej inštancie z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania
vykonal len dokazovanie listinnými dôkazmi; dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného súd prvej
inštancie z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania nevykonal.

15. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku čo do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo
preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní. Súd prvej inštancie
preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Žalobcovi vznikol tiež nárok na uplatnenie náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
preto súd prvej inštancie i v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c
Obchodného zákonníka právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 160,-- Eur (4 neuhradené faktúry x 40,-- Eur).

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal
v spore úspech, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zásadu úspechu má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že s napadnutým
rozsudkom sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávny a nezákonný, nakoľko nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a na základe

vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní
vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Záverysúduprvejinštanciepovažovalzapredčasné
a nesprávne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jeho procesnou
obranou, najmä vo vzťahu k jeho námietke, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu absentoval
opis rozhodujúcich skutočností v súlade s § 132 CSP, pričom žalobca tento nedostatok neodstránil

ani v písomnom vyjadrení k odporu. Zároveň uviedol, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Mal za to, že žalobca bol povinný vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke, uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne
kvalifikoval. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v civilnom sporovom konaní zaťažuje primárne
žalobcu, ktorý je povinný pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu a zároveň na preukázanie svojich tvrdení uviesť a označiť návrhy na vykonanie dôkazov. Preto
zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku bolo v danom spore na žalobcovi,
pričom žalobca doposiaľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz a neuviedol také skutočnosti, ktoré
by preukazovali právny dôvod a výšku uplatneného nároku. Tiež namietal, že súd prvej inštancie sa
nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, resp. sa s ňou nevysporiadal vôbec, a to, že žalobcom

predloženú listinu ako dôkaz „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár zo dňa 30.10.2023“
nemožno považovať za uznanie záväzku z jeho strany. Podľa názoru žalovaného z tejto listiny
uznávací prejav nevyplýva a túto nemožno za uznanie záväzku považovať, a to už len z dôvodu,
že ide vyslovene o návrh splátkového kalendára, ktorý navrhol žalobcovi. Obsah listiny označenej
ako „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár zo dňa 30.10.2023“ podľa názoru žalovaného

nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, teda požiadavku, aby z neho bolo zrejmé, že žalovaný
uznal svoj určitý záväzok proti žalobcovi. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval aj na jeho čiastočné
úhrady, ktoré súd prvej inštancie uznal za jeho uznávací prejav, žalovaný uviedol, že žalobca účelovo
opomenul, že vykonal úhradu faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania a neviažu sa k žalobcomuplatnenému peňažnému nároku. Mal za to, že pokiaľ dlžník v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou uplatnenej pohľadávky, nemožno z takejto
skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi. Nakoniec žalovaný

považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko závery súdu prvej inštancie,
ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil sú neúplné, alebo niektoré podstatné skutočnosti
v odôvodnení rozhodnutia absentujú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak nespĺňa zákonné
požiadavkynáležiteodôvodnenéhorozhodnutia,čímtieždochádzakporušeniujehoprávnaspravodlivé
súdne konanie a spravodlivé súdne rozhodnutie. V súvislosti s dôvodmi podaného odvolania namietal aj

výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd jeho
odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne
a prizná mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že v návrhu na vydanie platobného
rozkazuuviedolvšetkyrozhodujúceskutočnostiaskutkovétvrdenia,ktorépreukázalnáležitýmidôkazmi.
Jeho skutkové tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli žalovaným
účinne popreté, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia k otázke existencie záväzkového
vzťahu, ani k jeho plneniu. Preto mal za to, že jeho skutkové tvrdenie o existencii obchodnoprávneho

záväzkového vzťahu bolo medzi sporovými stranami nesporné. Uviedol, že súd prvej inštancie sa
dostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného, že list žalovaného zo dňa 30.10.2023 nie je možné
považovať za uznanie záväzku, pričom poukázal na bod 42. a 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Kuznaniuzáväzkuplnenímžalobcauviedol,žesastotožňujesozávermisúduprvejinštancieuvedenými
vbode45.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Zdôraznil,žežalovanýnepopreldlhvčasevykonania

jednotlivých čiastočných úhrad dlhu, poprel ho až dodatočne, oneskorene a účelovo s cieľom oddialenia
platobnej povinnosti. Uviedol, že žalovaný v dňoch 20.12.2023, 22.01.2024, 22.02.2024, 01.03.2024,
11.03.2024, 19.03.2024, 28.03.2024, 12.04.2024, 19.04.2024 čiastočne uhrádzal dlh, a to po doručení
výzvy na úhradu zo dňa 23.10.2023. Žalovaný v čase vykonania úhrad nepoprel zostatok dlhu. Odpor
a popretie dlhu teda bolo vykonané časovo až po čiastočných úhradách, keď žalovaný zistil, že

vymáha dlh súdnou cestou. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že čiastočné úhrady založili
domnienku pravosti a dôvodnosti pohľadávky. Dôkazné bremeno sa tým prenieslo na žalovaného, ak
chcel preukázať nedôvodnosť nároku alebo jeho časti. Žalovaný ale ani len netvrdil inú – konkrétnu
výšku dlhu, a teda vykonané uznanie nebol spôsobilý spochybniť ani vyvrátiť. V tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 400/09 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. XXXX XXX/XXXX. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí
a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nezákonný. Zotrval v celom

rozsahu na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Trval najmä na svojej námietke
ohľadom posúdenia listiny – „Záväzné úhrady pohľadávok – splátkový kalendár zo dňa 30.10.2023“ zo
strany súdu prvej inštancie ako jeho uznávacieho prejavu. Uviedol, že z tejto listiny uznávací prejav
nevyplýva a túto nemožno za uznanie záväzku považovať, a to z dôvodu, že ide vyslovene o návrh
splátkového kalendára a z dôvodu, že nespĺňa ani zákonom stanovené predpoklady uznania záväzku.

K čiastočným úhradám, ktoré súd prvej inštancie uznal za jeho uznávací prejav žalovaný uviedol, že
súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že vykonal úhradu faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania
a neviažu sa k žalobcom uplatnenému peňažnému nároku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací
súd rozhodol tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom
ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 13.765,33 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovanému dodal
tovar za ktorého dodanie mu vystavil faktúry. Žalovaný faktúry nezaplatil v lehote splatnosti, a pretoho vyzval na úhradu dlhu. Žalovaný na základe jeho výzvy na úhradu následne navrhol uzatvorenie
splátkového kalendára, ktorý žalobca akceptoval. Žalobca uviedol, že žalovaný uznal svoj záväzok,
na preukázanie čoho predložil návrh na splátkový kalendár a splátkový kalendár. Žalovaný v zmysle

splátkového kalendára plnil iba čiastočne, následne sa dostal do omeškania. Žalobca uviedol, že
žalovaný neuhradil faktúru č. SI20001216 splatnú dňa 21.04.2023 vo výške 8.724,43 Eur; faktúru
č. SI20002312 splatnú dňa 08.06.2023 vo výške 5.824,42 Eur; faktúru č. SI20002823 splatnú dňa
25.06.2023 vo výške 2.701,19 Eur; faktúru č. SI20002915 splatnú dňa 30.06.2023 vo výške 1.539,72
Eur.Nakoľkosižalovanýnesplnilpovinnosťuhradiťkúpnucenu,žalobcasiuplatnilajnároknazaplatenie

úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a na zaplatenie paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur za každú pohľadávku so splatením
ktorej je v omeškaní, t.j. vo výške 160,-- Eur.

23. Odvolací súd poukazuje na znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného

útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( A. XX/XX, A. XXX/XX, A. XXX/XX,
A. XX/XX, IV.ÚS XXX/XX ).

25. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu je

arbitrárnyanepreskúmateľný.Súdprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutéhorozsudkunedostatočne
vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami žalovaného vyslovenými v odpore proti
platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal najmä s námietkou
žalovaného, ktorou žalovaný namietal, že v podanej žalobe absentuje opis rozhodujúcich skutočností
v súlade s § 132 CSP. V zmysle tohto ustanovenia žalobca je povinný v žalobe okrem všeobecných

náležitostí podania uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýval,
že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

26. Odvolací súd zároveň z obsahu žaloby, ako aj vyjadrenia žalovaného mal preukázané, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
však vyplýva, že súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako nepomenovanú zmluvu podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie zmluvu
uzavretú medzi stranami sporu posúdil podľa nesprávneho ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd

prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa
náležitostí kúpnej zmluvy a dohody o výške kúpnej ceny, resp. určenia spôsobu jej dodatočného určenia
v zmysle ustanovenia § 409 Obchodného zákonníka. Nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, že by súd prvej inštancie uvedené skutočnosti namietané žalovaným v konaní posudzoval
a v súlade s ustanovením § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka skúmal, či kúpna zmluva uzavretá

medzi stranami obsahuje všetky podstatné náležitosti ako aj dohodu o výške kúpnej ceny, odvolací súd
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.

27. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, až následne po tomto zistení opätovne bude skúmať, či námietka žalovaného o tom,

že z jeho strany nedošlo k platnému uznaniu záväzku žalobcu na základe listiny „Záväzné úhrady
pohľadávok – splátkový kalendár“ zo dňa 30.10.2023, ani k uznaniu podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka je dôvodná alebo nie.28. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia musí dať odpoveď na relevantné otázky
súvisiace s predmetnom konania. To znamená, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľné
tak, aby bolo z neho zjavné, ktoré skutočnosti súd považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil.

29. Z dôvodu, že nedostatok, alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné
procesnépochybeniesúduspočívajúcevporušeníprávanaspravodlivýproces,odvolacísúdnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o žalobe žalobcu tak, aby
rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
sa zároveň v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými vznesenými námietkami v konaní.

30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).