Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212639
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123212639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členiek senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne KOMUNÁLNEJ
poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom v Bratislave na Štefánikovej
ulici č. 17 zastúpenej advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom so sídlom kancelárie v Košiciach na
Krmanovej ulici č. 1 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v C. D. E. F. G. XXX/XX o
zaplatenie 388,84 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 59Csp/40/2023-161 zo dňa 20.08.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice
č.k. 59Csp/40/2023-174 zo dňa 01.10.2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok Mestského súdu Košice č.k. 59Csp/40/2023-161 zo dňa 20.08.2024
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Mestského súdu Košice č.k. 59Csp/40/2023-174 zo dňa 01.10.2024.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s dopĺňacím rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 388,84 Eur s 5% úrokom z omeškania
od 14.12.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobkyni proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 388,84 Eur s príslušenstvom titulom
náhrady poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“).

3. Vec právne posúdil podľa § 813 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len OZ),
§ 2 písm. e), f), g) a h), § 10 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. g), ods. 3, 4 zákona o PZP

a rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako
poistiteľom a žalovanou v tom čase podnikajúcou pod obchodným menom A. B., NOBLESSE, Alžbetina
3, Košice, IČO: 34 375 198, ako poistníkom a vlastníkom motorového vozidla EČV: C. XXXXX, bola
dňa 24.10.2017 uzatvorená poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
tohto motorového vozidla. Dňa 23.12.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaná spôsobila
poisteným motorovým vozidlom škodu na motorovom vozidle patriacom H. I. (ďalej len poškodený).
Listom zo dňa 24.01.2019 a 24.04.2019 si Wüstenrot poisťovňa a.s. (poisťovňa poškodeného), uplatnila

voči žalobkyni regresný nárok v sume 14.775,87 Eur, nakoľko Wüstenrot poisťovňa a.s. uvedenú sumu
poukázala poškodenému. Listom zo dňa 07.02.2019 žalobkyňa vyzvala A. B., Noblessse na podanie
hlásenia škodovej udalosti, nakoľko v ten istý deň bol u žalobkyni uplatnený nárok na náhradu škody
zo škodovej udalosti zo dňa 23.12.2018, keďže žalovaná k tomuto dňu písomne vznik tejto udalostineoznámila. Listom zo dňa 20.06.2019, doručeným žalobkyni 20.06.2019, oznámila žalovaná žalobkyni,
že po dopravnej nehode z 23.12.2018 nebolo spísané hlásenie o škodovej udalosti, nakoľko účastník
dopravnej nehody z vozidla C. XXXXX bol odvezený na vyšetrenie do nemocnice, bezprostredne

po nehode nebol vypočutý a doteraz nie je ukončené policajné vyšetrovanie. Svoje zavinenie preto
nepriznáva a nesúhlasí s preplatením poistnej udalosti. Listom zo dňa 11.11.2020 oznámila žalobkyňa
poškodenémuH.I.,žektomutodňuukončilašetreniepoistnejudalostiapoistnéplnenievsume7.776,77
Eur, zohľadniac mieru spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 50%, poukazuje podľa § 797 ods. 3
OZ na účet Wüstenrot poisťovňa a.s.. Žalobkyňa listom zo dňa 24.11.2020 vyzvala žalovanú podľa §

12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP na zaplatenie sumy 388,84 Eur ako náhradu poistného plnenia do
15 dní odo dňa doručenia výzvy. V liste oznámila, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu
poistného plnenia, ktoré poskytla poškodenému na základe oznámenia o vzniku poistnej udalosti. V
oznámení žalobkyňa uviedla, že žalovaná nenahlásila dopravnú nehodu v zákonnom termíne. Výzva
bola žalovanej doručovaná 27.11.2020 a žalobkyni vrátená 16.12.2020 ako neprevzatá v odbernej
lehote. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že z dokladu o úhrade poistného

plnenia mal za preukázané, že poistné plnenie 7.776,77 Eur vyplatila žalobkyňa 13.11.2020 na účet
patriaci Wüstenrot poisťovňa, a preto vzhľadom na § 12 ods. 4 zákona o PZP, by premlčacia doba na
uplatnenie práva žalobkyni uplynula 13.11.2023. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 24.07.2023,
posúdil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. K spochybňovaniu nároku žalobkyne na
náhradu poistného plnenia žalovanou v tom smere, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky uviedol, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou, v
tom čase podnikajúcou pod obchodným menom A. B., Noblessse, nespĺňa kritéria pre jej posúdenie ako
zmluvy spotrebiteľskej, a to vzhľadom na postavenie žalovanej v čase uzavretia zmluvy ako aj v čase
škodovej udalosti, t.j. ako subjektu podnikajúceho vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Súd
prvej inštancie preto neprihliadal na tento zmluvný vzťah ako spotrebiteľský a nepodrobil ho kontrole

neprijateľných zmluvných podmienok. Zdôraznil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zákona
o PZP, ktorý vzniká poisťovni v dôsledku zákonom predpokladaného konania škodcu. Konštatoval,
že obrana žalovanej, že škodovú udalosť nemohla ohlásiť pre dôvody uvedené v liste z 20.06.2019
neobstojí, nakoľko tieto nezbavovali žalovanú oznamovacej povinnosti voči žalobkyni v zmysle § 10 ods.
1 písm. a) zákona o PZP. Hoci príčina škodovej udalosti bola predmetom ďalšieho šetrenia zo strany

príslušného orgánu, žalovaná nebola v stave, ktorý by splnenie jej oznamovacej povinnosti vylučoval.
Za dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by si žalovaná svoju povinnosť splniť nemohla
nepovažoval ani to, že po nehode nebolo možné spísať s poškodeným záznam o nehode, keďže
žalobkyni mohla podstatné okolnosti v súvislosti so vznikom škodovej udalosti uviesť i bez súčinnosti
poškodeného. Uzavrel, že na nesplnenie oznamovacej povinnosti včas tak žalovaná nemala žiaden

relevantný dôvod. V prejednávanom prípade žalobkyňa, bez bližšieho vysvetlenia, od žalovanej ako od
poistníka, podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, požadovala len jeho pomernú časť, zodpovedajúcu
5% z uhradeného poistného plnenia. Vznik škody na strane poškodeného v príčinnej súvislosti s
motorovým vozidlom žalovanej a jeho vedením žalovanou bol v tomto konaní preukázaný právoplatným
rozhodnutím o priestupku sp.zn. ORPZ-KE-ODI1-1477/2019-P zo dňa 18.10.2019, ktorého výrokom o

vine je civilný súd viazaný (§ 193 CSP). Samotnú realizáciu výplaty poistného plnenia žalobkyňou, po
zohľadnení 50% zavinenia poškodeného na škodovej udalosti, žalovaná nerozporovala a bola v konaní
preukázaná predložením dokladov o úhrade. V zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády
87/1995 Z.z. vyhovel žalobe aj v časti uplatnených úrokov z omeškania, ktoré priznal žalobkyni odo
dňa 14.12.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na plnenie určenej žalobkyňou vo

výzve na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 24.11.2020, ktorá bola žalovanej doručovaná dňa
27.11.2020. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení
s 262 ods. 1 a 2 CSP a priznal ich plnú náhradu úspešnej žalobkyni proti neúspešnej žalovanej.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že neuznáva

pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky a že výrok je nedôvodný a neopodstatnený. Mala za to, že
poistná zmluva nespĺňa zákonné podmienky, preto žiadala jej podrobenie súdnej kontrole neprijateľných
podmienok. Taktiež poukázala na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v § 52 a nasl. OZ.
Opätovne vzniesla námietku premlčania. Navrhla, aby súd nebral do úvahy § 265 a zrušil platobný
rozkaz v celom rozsahu ako nedôvodný, odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný a zaviazal

žalobcu na úhradu trov konania. Prílohou odvolania bolo odlišné stanovisko sudcu J. I. k výroku
a odôvodneniu uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 646/2023 zo dňa 07.12.2023.5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom
prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolanie žalovanej nepovažovala za dôvodné. Zdôraznila,
že žalovaná žiadnym spôsobom nereaguje na obsah napadnutého rozsudku a len zopakovala tvrdenia

ňou uvedené v podanom odpore. Poukázala na to, že žalovanou priložené odlišné stanovisko nemá
nijaký súvis s prejednávanou vecou. Argumentáciu žalovanej týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv
a neprijateľných podmienok považoval za bezpredmetnú, nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami sporu,
vzhľadom na postavenie žalovanej v čase uzavretia poistnej zmluvy ako aj v čase škodovej udalosti
ako podnikateľského subjektu, nie je spotrebiteľským. Za nedôvodnú považoval i opätovne vznesenú

námietku premlčania. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania.

6. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas,

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

8. Aj keď žalovaná v podanom odvolaní nekonkretizovala, z ktorých odvolacích dôvodov napáda
rozsudok, z obsahu jej odvolania možno vyvodiť, že uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) a h) CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Podľa obsahu

odvolania,žalovanáspochybňujevecnúsprávnosťrozsudkunámietkou,žesúdprvejinštancieneskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé podmienky v poistnej zmluve zotrvávajúc pritom na svojom
tvrdení, že nárok žalobkyne je premlčaný.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
jeho následky a pod.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súdne

aplikovalprávnunormuvôbec,aleboakpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalsprávnepoužiť,aleboak
aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na jeho základe správne zistil skutkový stav a vo veci
aj správne rozhodol. Žalovaná bola riadne poučená o jej procesných právach a povinnostiach, vo
veci bola vypočutá, mala právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, v konaní bola zachovaná
kontradiktórnosť, rovnosť zbraní, súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými relevantnými
skutočnosťami, rozhodnutie riadne odôvodnil a bolo aj zachované právo na preskúmanie rozhodnutia.

Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to,
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP,

alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). So zreteľom na to, že odôvodnenie a

rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými sa stotožňuje, ako i s ohľadom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale
ibanatienámietky,ktorémajúpodstatnývýznamprerozhodnutieodanomopravnomprostriedku,zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07).

16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého
žalobkyňa má nárok voči žalovanej na regresnú náhradu v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP

vo výške priznanej rozsudkom, pričom tento nárok premlčaný nie je. Odvolací súd v zmysle § 387
ods. 3 druhá veta CSP na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

17.Podľa§12ods.1písm.g)zákonaoPZP,poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradupoistného

plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil
povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

18. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik

škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

19. Citované ustanovenie upravuje interný postih (regres) poisťovateľa, ktorý smeruje proti samotnému
poistníkovi, za ktorého uhradil škodu z povinného zmluvného poistenia, teda škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ak poistník spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov

hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, ktorou bola v danom prípade
povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v stanovenej lehote.

20. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie
je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný nárok

poisťovateľa, vyplývajúci z poistného vzťahu, založeného poistnou zmluvou. Nemožno ho stotožňovať
s nárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 12 zákona o PZP je
podkladom pre uplatnenie práva výlučne pre poisťovateľa, ktorý môže, ale nemusí znížiť požadovanú
náhradu.Vkaždomprípadevšakmôžeuplatniťpoistnénáhradyibavovýške,ktorésámzaplatil.Zároveňvšak výkon práva z § 12 zákona o PZP, pokiaľ pôjde o výkon práva vyplývajúceho z občianskoprávnych
vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Ide o hmotnoprávny nárok poisťovne
vyplývajúci z osobitného právneho predpisu, t.j. zo zákona o PZP, ktorý je lex specialis vo vzťahu k

všeobecnej úprave poistenia podľa Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd uvádza, že z citovaného § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP vyplýva, že predpokladmi
vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle tohto ustanovenia je, že poisťovateľ vyplatil
poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,

ak poistník spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil
povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP.

22. V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia (§ 12 zákona
o PZP) má poisťovateľ (žalobkyňa) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v tom, že za poistníka
(žalovanú) vyplatila poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

poškodenému v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, resp. osobe, na ktorú toto právo prešlo.

23. V prejednávanej veci nebolo sporné, v čom spočívala poistná udalosť, kedy k nej došlo, kto spôsobil
škodu a za akých okolností (miera spoluzavinenia dopravnej nehody 50%) a nebolo sporné ani to, že
žalobkyňa dňa 13.11.2020 poskytla poistné plnenie Wüstenrot poisťovni a.s. – poisťovni poškodeného,

ktorým titulom Wüstenrot poisťovňa a.s., poškodenému dňa 23.01.2019 vyplatila poistné plnenie v sume
14.662,02 Eur.

24. Keďže poistné plnenie bolo žalobkyňou vyplatené dňa 13.11.2020 a žaloba bola podaná na súd
dňa 24.07.2023, ku dňu podania žaloby právo žalobkyne nebolo premlčané s poukazom na § 12 ods.

4 zákona o PZP, v zmysle ktorého právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti
podľa ods. 1 alebo 2 sa premlčí do 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

25. Odvolaciu námietku o nesprávnom posúdení vznesenej námietky premlčania preto považoval
odvolací súd za nedôvodnú.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani všeobecnú odvolaciu argumentáciu žalovanej založenú
na tvrdeniach, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom poistná zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalovanej
dostatočne vyporiadal v bode 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v plnom
rozsahu poukazuje. Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorený na základe poistnej

zmluvy č. 1040187413 nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalovaná mala v čase uzatvorenia
zmluvy (ako aj v čase dopravnej nehody) postavenie podnikateľského subjektu podnikajúcim pod
obchodným menom A. B., Noblesse, IČO: 34375198, Alžbetina 3, Košice, ktorými údajmi bola označená
aj v poistnej zmluve. Napokon žalobkyňa podanou žalobou uplatnila zákonný regresný nárok podľa § 12
zákona o PZP a nie na zmluvný nárok na základe poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

odvolací súd považoval argumentáciu žalovanej o potrebe skúmania zmluvných podmienok predmetnej
poistnej zmluvy za irelevantnú.

28. Odvolací súd v závere uvádza, že aj v prípade, ak by podrobil poistnú zmluvu súdnej kontrole
a identifikoval by v nej neprijateľné podmienky, malo by to za následok ich neplatnosť, avšak zákonný

regresný nárok žalobkyne by zostal zachovaný.29. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok v spojení
s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania
a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením o danosti nároku žalobkyne.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).