Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823010261
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8823010261.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
21.01.2026 v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.05.2025, sp. zn. 12T/41/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.05.2025, sp. zn. 12T/41/2023 súd podľa §
285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovanú A. B. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou právne kvalifikovanej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom

skutkovom základe, že

v období od 01.01.2023 doposiaľ, v Novej Lehote, okr. Nové Mesto nad Váhom, si ako zákonná matka
maloletých detí C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, voči týmto z nedbanlivosti neplní
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej zo Zákona o rodine tým, že aj keď bola zamestnaná, svoju
vyživovaciu povinnosť si nenahlásila a to aj napriek tomu, že Uznesením Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom, č. k. 9P/25/2019-10, zo dňa 03.05.2019, bola zaviazaná prispievať na výživné na svoje
maloleté deti C. B. a D. B. sumou 30,00 Eur mesačne na každé z nich k rukám otca detí E. F., nar.
XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenému E. F. sumu najmenej 420,00 Eur,

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
14.07.2025.Namietal,ževuvedenomprípadebolopreukázané,žeobžalovanázospoločnejdomácnosti
odišla, pričom maloleté deti ostali žiť v domácnosti so svojím otcom E. F. a tento im poskytuje
starostlivosť. V konaní bolo tiež preukázané, že mal. C. B. je študentkou druhého ročníka strednej školy
v meste Snina, kde žije na internáte, venuje sa boxu, navštevuje vodičský kurz, za ktorý jej otec zaplatil

800,- eur, ktoré si požičal. Mal. D. každý deň dochádza do školy do mesta Stropkov, kde jeho výdavky
spočívajú v stravnom a cestovnom, prípadne kupuje iné pomôcky do školy. Poškodený E. F. vypovedal,
že obžalovaná sa o deti nezaujímala, a to ani pri príležitosti menín a narodenín, nebola s deťmi ani v
telefonickom kontakte a žiadnym iným spôsobom neprispievala na výživu maloletých detí. Poškodený je
poberateľom starobného dôchodku a poukázal na viaceré zdravotné problémy. Je nepochybne zrejmé,
že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si

vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo však obžalovaná neplnila. V kontexte prejednávanej veci nemôžeobstáť ani to, že pokiaľ obžalovaná žila v spoločnej domácnosti s poškodeným a oboma maloletými
deťmi, tak sa o nich riadne starala, starala sa o domácnosť, nakupovala potraviny, varila, upratovala,
starala sa o záhradu, či nezáujem maloletých detí o komunikáciu s obžalovanou. Predmetnom skutku,

pre ktorý bola podaná obžaloba, bolo obdobie, kedy už obžalovaná s maloletými deťmi v spoločnej
domácnosti nežila. Nemožno poľahčiť obžalovanej ani to, že ak prejavila záujem o svoje deti, tak deti
záujem neopätovali. Nemôže sa stotožniť ani s tým, že súd porovnáva majetkové predpoklady na
uspokojenie základných životných potrieb maloletých detí a vyvodzuje závery, že poškodený má lepšie
majetkové pomery. U obžalovanej boli rozpoznávacie schopnosti zachované v plnom rozsahu, ovládacie

schopnosti boli podstatnou mierou znížené, avšak neboli zaniknuté. Na základe uvedených skutočností
má za to, že postup súdu, keď obžalovanú podľa
§ 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou nebol
správny a zákonný, nakoľko súd nesprávne vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa § 321 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku

a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaná odišla zo spoločnej
domácnosti, pričom nemala prispievať na výživu svojich maloletých detí od 01.01.2023. Takisto je
nepochybné, že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný

plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní zodpovednosti páchateľa
za spáchanie daného trestného činu nie je viazaný rozhodnutím vydaným civilným súdom v konaní a pri
rozhodovaní o vine samostatne posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti, čiže môže vychádzať z iného
rozsahuvyživovacejpovinnosti,akobolaurčenáprávoplatným,hocidoposiaľnezmenenýmrozhodnutím

vydaným v občianskom súdnom konaní. Pri rozhodovaní vo veci súd musel zohľadniť výšku životného
minima na fyzickú osobu, pričom z prehľadu súm životného minima, výšky invalidného dôchodku
obžalovanej, v tom ktorom období, spadajúcom do rozhodnej doby, je nepochybné, že obžalovaná by
po úhrade výživného na obe maloleté deti, a to dokonca ani neprihliadajúc na vykonávané exekučné
zrážky, aj keď práve na účely výživného, mala príjem len niečo tesne nad hranicou životného minima.

Pokiaľ by súd však zohľadnil aj reálne vykonávané exekučné zrážky z tohto jediného príjmu obžalovanej,
tak po uhradení bežného výživného na obe maloleté deti by ostal obžalovanej príjem už pod hranicou
životného minima. Nie je možné prehliadnuť ani vyjadrenie obžalovaného, že z tohto nízkeho príjmu
v prvom rade bola obžalovaná povinná hradiť náklady za energie a zostávajúcu sumu používala na
zaplatenie potrebných liekov na ochorenia, ktorými obžalovaná trpí, ako aj na stravu a už jej neostávali

ani finančné prostriedky na nákup oblečenia, ktoré z uvedeného dôvodu nekupuje. Nemožno preto
uprieť povinnej osobe uspokojovanie jej základných bytových potrieb na úkor plnenia si vyživovacej
povinnosti voči oprávnenej osobe. Preto nebolo možné od obžalovanej spravodlivo žiadať, aby na úkor
získaniafinančnýchprostriedkovnaúhraduvýživnéhorealizovalaajodplatnýprevodalebopredajdomu,
v ktorom riadne býva. Nie je možné nezohľadniť ani to, že uvedený dom chátra a trpí hnilobou a súčasti

prináležiace k tomuto príbytku sú v nevyhovujúcom stave. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že
obžalovaná neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, čím naplnila objektívnu stránku žalovaného trestného
činu, avšak obžalovanej nie je možné pričítať zavinenie, teda subjektívnu stránku daného trestného činu,
a to ani vo forme nedbanlivosti. Vychádzajúc z uvedeného, súd obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr.
poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaním prokurátora, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako
aj obsahom predloženého spisu, konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé
do úvahy prichádzajúce dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a následne
upraveného prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2025. Boli vykonané dôkazy v

rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom, pričom
ani procesné strany sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Z takto
procesnezabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkovéokolnostitak,akosúuvedené
vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský
súd považuje tieto skutkové zistenia za správne a zákonné a s nimi sa stotožňuje, a keďže okresný
súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového

stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
odkazuje. S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že
skutok kladený obžalovanej za vinu, je trestným činom, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa o oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku za správne

a zákonné.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanej trestnej veci neboli produkované také dôkazy, ktoré
by preukázali vinu obžalovanej, nakoľko z obsahu vykonaného dokazovania tak, ako to uviedol už súd
prvého stupňa, vyplýva, že obžalovaná v rozhodnom období nemala dostatočný príjem, aby mohla
uhrádzať výživné na svoje maloleté deti, C. a D., ani vo výške minimálnej, nakoľko z vykonaného

dokazovania vyplýva, že obžalovaná v rozhodnom období poberala iba invalidný dôchodok, z ktorého
jej boli vykonávané zrážky exekútorom práve na účely výživného. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu
prvého stupňa, že výška príjmu obžalovanej pred vykonaním exekučných zrážok, bola iba o niečo
vyššia ako je výška životného minima, a po vykonaní exekučných zrážok bola nižšia ako je výška
životného minima, pričom obžalovaná z tohto príjmu hradila svoje životné náklady, a to náklady na

energie, stravu a lieky, keďže trpí viacerými ochoreniami. Je potrebné poukázať na to, že po odpočítaní
exekučných zrážok sa mesačný príjem obžalovanej pohyboval vo výške okolo 280,- Eur, teda ani nie vo
výške 10,- Eur denne. Aj keď obžalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti, táto je v nevyhovujúcom stave,
obžalovaná nemá prostriedky na jej rekonštrukciu a aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné
od obžalovanej spravodlivo požadovať predaj tejto nehnuteľnosti za účelom uhrádzania výživného,

nakoľko ide o jedinú nehnuteľnosť, ktorú obžalovaná vlastní a týmto by sa zbavila vlastného bývania. Z
vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, aby obžalovaná mala iný príjem, ktorý by jej umožňoval
výživné aspoň v minimálnej výške platiť.

Zároveň súd uveril obžalovanej, že vzhľadom na jej zdravotné problémy, skutočnosť, že táto je invalidná,

čo vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na jej psychický stav, kde znalec u
nej konštatoval, že trpí paranoidnou schizofréniou, ktorá viedla k negatívnym zmenám v osobnosti
obžalovanej, táto má problém sa riadne zamestnať.

Nad rámec uvedeného krajský súd udáva, že obžalovaná v priebehu odvolacieho konania predložila

odvolaciemu súdu potvrdenie o úhrade sumy 250,- Eur pre svoje deti, ako aj potvrdenia o zaslaní balíkov
pre svoje deti, čím prejavila snahu o úhradu aspoň časti výživného nad rámec výživného jej sťahovaného
exekučnými zrážkami, teda prejavila snahu v rámci svojich schopností a možností aspoň časť výživného
na svoje deti uhradiť.

S poukazom na konštatované sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nebola
preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a to nielen vo forme
úmyslu, ale ani vo forme nedbanlivosti, preto, s poukazom na zásadu in dubio pro reo, rovnako ako
prvostupňový súd, dospel k záveru, že je potrebné obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora, poukazujúcim na to, že obžalovaná sa o svoje maloleté
deti nezaujímala, že nemôže obstáť to, že v čase, keď žila v spoločnej domácnosti s poškodeným a
maloletými deťmi sa o nich riadne starala, starala sa o domácnosť, záhradu, nakupovala a varila, že pre
účely trestného konania nie je možné poukazovať na to, že poškodený má lepšie majetkové pomery,
krajský súd v súhrnne udáva, že uvedené skutočnosti nesporuje, avšak tieto samé osebe, s poukazom

na už uvedené, nemôžu byť dôvodom na uznanie viny obžalovanej zo žalovaného skutku.

Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne
a zákonné, odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.