Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125216126
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125216126.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., zastúpený:
JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: D.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.9.2025 žiadal súd, aby nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými
vecami, ktoré tvoria záloh v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktorá
bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 11.10.2024, t.j. s motorovým vozidlom štvorkolkou

ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001 - Ferari Tour de France Blue, VIN: E. a s dreveným modelom
vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I., najmä zdržať sa akéhokoľvek ich scudzenia,
dania do užívania, zaťaženia, a to až do ukončenia výkonu záložného práva. Zároveň žalobca žiadal
súd, aby uložil žalovanému povinnosť vydať mu hnuteľné veci, ktoré tvoria záloh v zmysle Zmluvy o
zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa
11.10.2024, t.j. motorové vozidlo štvorkolku ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001-Ferari Tour de France

Blue, VIN: E. a drevený model vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I., a to do 3 dní
od vydania tohto rozhodnutia.
1.2 Zároveň žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca najmä tými skutočnosťami, že dňa
11.10.2024 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku

vo výške 110.000,- Eur. Súčasne s touto zmluvou strany sporu uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného
práva k hnuteľným veciam. Jeho pohľadávka voči žalovanému bola zabezpečená záložným právom,
a to k motorovému vozidlu štvorkolka ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001-Ferari Tour de France Blue,
VIN: E., a k drevenému modelu vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I.. Žalobca ďalej
uviedol,ževzmyslepísm.e)bod3.článokIII.Zmluvyozriadenízáložnéhoprávakhnuteľnýmveciambol
žalovaný povinný počas trvania záložného práva ponechať záloh, t.j. motorové vozidlo a drevený model

vozidla v sklade žalovaného v biznis Park Rampová na ul. Rampová 5 v Košiciach. Argumentoval, že
záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Konštatoval, že keďže
žalovaný ako dlžník si nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok s príslušenstvom, ku ktorému sa
zaviazal v zmysle bodu 2. článok III. Zmluvy o pôžičke, v dôsledku čoho sa zabezpečovaná pohľadávka
stala splatnou, v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam oznámil
žalovanému, že začína výkon záložného práva. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj napriek zákazu

nakladania s hnuteľnými vecami (písm. e) bod 3. článok III. Zmluvy o zriadení záložného práva k
hnuteľným veciam), resp. povinnosti chrániť hnuteľné veci pred poškodením, resp. znižovaním ichhodnoty (písm. a) a b) bod 3. článok III. Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam),
žalovaný presunul drevený model vozidla údajne do Monaka, kde došlo k poškodeniu tejto hnuteľnej
veci a prostredníctvom elektronickej komunikácie dňa 19.9.2025 mu oznámil, že motorové

vozidlo ENGLER DESAT 5.2 L V10 hodlá presunúť do Nemecka a tam ho scudziť. Žalobca uviedol,
že s týmto postupom žalovaného nesúhlasí a svoj nesúhlas oznámil žalovanému. Žalobca má za to,
že z doterajšieho postoja žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný porušuje nielen záväzky vyplývajúce
mu zo Zmluvy o pôžičke (do dnešného dňa riadne nesplnil záväzok vrátiť mu poskytnutú pôžičku a jej
príslušenstvo), ale taktiež aj záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným

veciam (žalovaný predovšetkým presúva záloh mimo dohodnuté miesto, resp. v dôsledku tejto aktivity
žalovaného došlo už aj k poškodeniu zálohu a snaží sa záloh presunúť mimo
Slovenskej republiky a tam ho speňažiť), resp. žalovaný marí možnosť vykonať jeho záložné právo (do
dnešného dňa nesprístupnil predmet záložného práva k realizácii výkonu záložného práva), a preto
je nútený požiadať o súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Uviedol v tejto súvislosti,
že nielenže je marený výkon záložného práva, ale taktiež hrozí poškodenie, resp. prípadne strata

hnuteľných vecí, ktoré tvoria záloh. Má za to , že riadne preukázal, resp. minimálne osvedčil existenciu
nevyhnutnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, t.j. potreby neodkladnej ochrany práv a
právom chránených záujmov prostredníctvom neodkladného opatrenia.

3.1 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil Zmluvu o pôžičke zo dňa

11.10.2024, Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024, Potvrdenie
Notárskeho centrálneho registra záložných práv o registrácii údajov v NCRzp, oznámenie o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 26.6.2025, screenshot sms komunikácie, fotodokumentáciu.
3.2 K podaniu zo dňa 25.9.2025 pripojil žalobca export pohybu – prevod prostriedkov na účet J. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, engler viktor dňa 14.10.2024, dňa 1.11.2024 a dňa 9.11.2024.

4.1 Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2025 preukazoval žalobca, že žalovaný má viacerých veriteľov
so splatnými pohľadávkami, dokonca disponujúcich exekučným titulom na majetok žalovaného, pričom
zopakoval, že žalovaný umiestnil záloh na iné miesto, ako to bolo dohodnuté v záložnej zmluve. Podľa
žalobcu existuje tu tak dôvodná obava, že v dôsledku konania iných veriteľov dôjde k scudzeniu zálohu,

a tým znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom.
4.2 V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia označil a predložil ďalší screenshot sms komunikácie, Notársku zápisnicu spísanú notárom
JUDr. Pavlom Sádelom, so sídlom Skladná 17, Košice, č. N 1138/2023, Nz/2023, NCRis/2023
zo dňa 12.12.2023, zmluvu o pôžičke uzavretú medzi veriteľom Valta Engineering, s.r.o., so sídlom

Južná trieda 44A, Košice, IČO: 47 660 554 a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 7.12.2023.
4.3 Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci
a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú naplnené zákonné
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2024 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovipôžičkuvovýške110.000,-Eur,ktorúsažalovanýzaviazaluhradiťdo31.12.2024.Podľačlánku
V. zmluvy plnenie záväzku – vrátenie pôžičky dlžník zabezpečil záložným právom k hnuteľným veciam
dlžníka zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam.

6. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024 uzavretej medzi
žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom súd zistil, že zmluvou došlo k zriadeniu
záložného práva záložného veriteľa k zálohu - motorovému vozidlu štvorkolke ENGLER DESAT 5.2 L
V10, farba 001-Ferari Tour de France Blue, VIN: E. a k drevenému modelu vozidla V12 Prepreduction
model 1:1, farba G. H. a I. I..

7. Z potvrdenia Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) o registrácii údajov NCRzp
vyplýva, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024
bolo registrované v registri záložných práv dňa 14.10.2024. Dňa 24.9.2025 bolo v Notárskom centrálnom
registri záložných práv zaregistrované začatie výkonu záložného práva.

8.Zvýpisuúčtusúdzistil,žežalovanémubolanaúčetdňa14.10.2024odoslanáplatbavovýške80.000,-
Eur, dňa 1.11.2024 platba vo výške 20.000,- Eur a dňa 9.11.2024 platba vo výške 10.000,- Eur.9. Z listu označeného ako „oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ zo dňa 26.6.2025 je zrejmé, že
žalobca oznámil žalovanému začatie výkonu záložného práva z dôvodu, že ako dlžník nesplnil riadne
a včas svoj peňažný záväzok, ku ktorému sa zaviazal podľa čl. III. bod 2 zmluvy o pôžičke zo dňa

11.10.2024, v dôsledku čoho sa zabezpečená pohľadávka stala splatnou. Zároveň žalobca žalovanému
oznámil začatie výkonu záložného práva vo vzťahu k veciam, ktoré tvoria záloh podľa čl. II. ods. 1
Zmluvy o zriadení záložného práva. V oznámení žalobca konštatoval, že zabezpečená pohľadávka
budeuspokojenáspôsobomuvedenýmvčl.V.Zmluvyozriadenízáložnéhopráva,t.j.priamympredajom
zálohu tretej osobe alebo predajom zálohu na dražbe podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka

a zákona č. 527/2002 Z.z..

10.Žalobcadokonaniapredložil podacílístokzodňa2.9.2025,zktoréhovšakniejemožnéidentifikovať,
čo bolo predmetom zásielky, ktorú žalobca adresoval žalovanému.

11. Žalobca ďalej súdu predložil aj sms komunikáciu, v ktorej je uvedený len čas komunikácie (bez

dátumu, kedy prebiehala) a fotografie, z ktorých však nie je možné dostatočne identifikovať, či je na
nich znázornené vozidlo, ktoré je predmetom neodkladného opatrenia.

12.1 Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke č. 12/2023 zo dňa 7.12.2023 vyplýva, že spoločnosť
Valta Engineering, s.r.o., so sídlom Južná trieda 44A, Košice, IČO: 46 660 554 ako veriteľ prenechala

žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme bezúčelovej pôžičky vo výške 150.000,- Eur.
Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť dlžnú sumu spolu s dohodnutými úrokmi do 31.3.2024.
12.2 Z Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Pavlom Sádelom, so sídlom Skladná 17, Košice
a podpísanej dňa 12.12.2023 za účasti žalovaného ako povinnej osoby a oprávnenej Valta Engineering,
s.r.o., so sídlom Južná trieda 44A, Košice, IČO: 46 660 554 je zrejmé, že žalovaný súhlasil s tým, aby

predmetná notárska zápisnica bola exekučným titulom, čo do povinnosti žalovaného ako dlžníka zaplatiť
veriteľovi dlžnú sumu 150.000,- Eur, zo záväzku vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2023.

13. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým

bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

20. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na

ktorý bolo nariadené.

22.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24.Podľaust.§336ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkusúdajbeznávrhuuznesenie oneodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

25. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26.1 Podľa ust. § 151h ods. 1, ods.2, ods. 5 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu
pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že
záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon

alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
26.2 Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu
alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ
zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na
neho práva a povinnosti záložcu.

26.3 Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra
záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto
zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením
tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

27.Podľaust.§151iods.1Občianskehozákonníkazáložcamôžezálohpoužívaťzvyčajnýmspôsobom;
je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

28. Podľa ust. § 151 l ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je

záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu
záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sabude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca
bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré
nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem

prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon
záložného práva.

29. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenia upravujú pomery strán
sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných

opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu. Na základe novej právnej
úpravy sa upustilo od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení
navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej (ust. § 330 ods. 2
Civilného sporového poriadku).

30. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má

navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

31. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom
by však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany.
Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení
konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia

úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť.
Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie
zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak,
aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred
rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu

vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana
sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to
znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného oparenia

nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä
s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej
úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú
úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci

samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však
musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa
zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske
funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia
spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje sumou podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených listín.

32. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťuje v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový
a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatňuje.

33. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku, nakoľko
predmetom neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti žalovanému nenakladať s hnuteľnými
vecami a zároveň uloženia povinnosti žalovanému vydať hnuteľné veci, ktoré tvoria záloh v zmysle

Zmluvy o riadení záložného práva.

34. Záložné právo ako zabezpečovací inštitút súkromného práva slúži na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa (vrátane príslušenstva pohľadávky), čím posilňuje postavenie veriteľv tom, že v prípade, akdlžník nebude môcť splniť veriteľovi svoj záväzok, na ktorý sa zaviazal, bude sa môcť veriteľ uspokojiť
zo zálohu. Záložné právo je vecné právo k cudzej veci (iura in re aliena), ktorého cieľom je zabezpečenie
splnenia pohľadávky a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa speňažením zálohu v prípade, ak

dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku veriteľa,
pričom platí, že čo do vzniku a trvania je závislé na existencii pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V prípade,
ak neexistuje pohľadávka, nemôže vzniknúť záložné právo, ak pohľadávka zanikne, zanikne aj záložné
právo. Záložné právo má charakter absolútneho vecného práva rovnako ako vlastnícke právo. Záložné
právo nepôsobí iba medzi subjektami záložno - právneho vzťahu, ale má právne účinky aj voči ďalším

subjektom mimo tohto vzťahu. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje
záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo
oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného
záväzku, príp. či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo
pôsobí teda voči každému nadobúdateľovi zálohu; ten kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu,
prevezme záložné právo i s ostatnými ťarchami, ktoré zaťažujú záloh. Ak zákon neustanovuje niečo

iné, môže záložca záloh scudziť, znovu ho založiť, zriadiť k nemu vecné bremeno, dať ho do nájmu
alebo do iného užívania a pod. Dojednania, ktorými by bol záložca v rozpore so zákonom vylúčený
alebo obmedzený v takom nakladaní so zálohom sú neplatné (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Táto
všeobecná zásada, podľa ktorej je záloh aj po prechode a prevode zaťažený záložným právom,
môže byť v niektorých prípadoch prelomená. Predovšetkým v zmluve o zriadení záložného práva

možno dohodnúť, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom.
Podmienkou začatia výkonu záložného práva je oznámenie o začatí výkonu adresované subjektom,
ktoré sú taxatívne vymenované v zákone, a to: záložcovi, ak osoba záložcu nie je totožná s dlžníkom,
tak aj dlžníkovi. V písomnom oznámení tiež záložný veriteľ uvedie, akým spôsobom sa bude realizovať
výkon záložného práva. Okrem oznámenia začatia výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný

vykonať registráciu začatia výkonu záložného práva v príslušnom registri, t.j. v prípade nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností, pri iných záložných právach najmä v Centrálnom registri záložných práv. Od
okamihu oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložca už nemôže záloh previesť na inú osobu
bez súhlasu záložného veriteľa. Zákon v tejto súvislosti chráni tie osoby, ktoré záloh nadobudli v rámci
bežného obchodného styku od záložcu, ale iba za podmienky, že nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom

na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

35. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Súd skúmal, či je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu.

36. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a
či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

37. Žalobca sa v danom prípade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany
záložných práv k hnuteľným veciam zriadenými zmluvou zo dňa 11.10.2024. Súd však nepovažuje
zo strany žalobcu za hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi ním a žalovaným. To sa týka aj návrhu žalobcu, aby súd neodkladným opatrením

zakázal žalovanému nakladať s majetkom, ku ktorému je zriadené záložné právo. Súd poznamenáva,
že zákon (ust. § 151h Občianskeho zákonníka) nevylučuje možnosť záložcu nakladať s majetkom,
ku ktorému je zriadené záložné právo, pripúšťa možnosť prevodu takéhoto majetku tým, že výslovne
upravuje, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, tentoje povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Zriadenie
záložného práva neznamená povinnosť (s výnimkou posesórneho záložného práva) odovzdať záloh
záložnému veriteľovi. Záložné právo nebráni záložcovi aj naďalej nakladať s predmetom zálohu. Záloh

ostane v držbe záložcu, ktorý je, ak zákon neustanovuje inak oprávnený záloh používať, čím sa má na
mysli vykonávať všetky úkony vyplývajúce z triády vlastníckych práv. Záložca je v zmysle uvedeného
oprávnený záloh držať, užívať, požívať plody a úžitky veci a s vecou nakladať. V zmysle judikatúry sú
dojednania, ktorými by bol záložný dlžník v rozpore so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takom
nakladaní so zálohom, neplatné (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21

Cdo 296/2003 zo dňa 16.7.2003). Žalobca súdu predložil oznámenie, že začal výkon záložného práva
a výkon záložného práva zaregistroval aj v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovanému
ako záložcovi sa po oznámení o začatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l ods. 2 Občianskeho
zákonníka zakazuje prevádzať vlastnícke právo k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa.
Sozálohommôžetakýmtospôsobomdisponovaťibanazákladevýslovnéhosúhlasuzáložnéhoveriteľa.
Akbyvšakajdošlokporušeniuzákazuprevoduzálohuzáložcomnásledkomtohojeskutočnosť,žetretia

osoba nadobudne záloh zaťažený záložným právom a záložný veriteľ si môže voči záložcovi uplatniť
nárok na náhradu škody, ak nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu alebo iným spôsobom
od dlžníka. Prevodom alebo prechodom záložného práva sa záložný dlžník nezbavuje povinnosti splniť
splatný dlh záložnému veriteľovi. Veriteľ má v prípade splatnosti svojej pohľadávky právo voľby. Môže
svoju pohľadávku vymáhať od záložného dlžníka alebo sa môže v rámci výkonu záložného práva

uspokojiť z predmetu záložného práva, ktorý sa nachádza u nadobúdateľa zálohu. Naňho totiž prešlo
zo zákona vecnoprávne zaťaženie predmetu záložného práva a každý nový vlastník zálohu je povinný
strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie
je riadne a včas splnená dlžníkom. Ide o prípad singulárneho nástupníctva.

38. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na žalobcovi (navrhovateľovi
neodkladného opatrenia), ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené
len na domnienkach, či úvahách o možnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jedným z
obligatórnych zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená

potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej
miere musí byť zrejmé, že žalovaný skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý
zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobca ako záložný veriteľ mohol iniciovať uspokojenie
svojej pohľadávky buď podaním žaloby na plnenie alebo mohol začať výkon záložného práva. Žalobca
v danom prípade inicioval uspokojenie svojej pohľadávky začatím výkonu záložného práva. V konaní

nebolo preukázané, žeby žalovaný podnikal kroky smerujúce k zmene vlastníckeho práva k zálohu na
inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Aj keď z predloženej sms komunikácie nie je jednoznačne
možné ustáliť záver, v ktorom období bola písaná, podľa obsahu správ sa dá posúdiť, že boli písané
ešte pred začatím výkonu záložného práva, keďže v správe s časom 12:16 na čl. 25 spisu je uvedené,
že sa „rozhodol uplatniť výkon záložného práva.“ A aj keby došlo k prechodu záložného práva žalovaný

ako dlžník sa nezbavuje povinnosti splniť svoj dlh a žalobca môže aj naďalej vymáhať pohľadávku od
žalovaného alebo sa v rámci výkonu záložného práva uspokojiť z predmetu záložného práva, ktorá sa
nachádza u nadobúdateľa zálohu.

39. Súd konštatuje, že v danom prípade neboli žalobcom osvedčené dôvody vedúce k potrebe

nariadenia neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o nároku na náhradu trov
konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože uznesenie o odmietnutí neodkladného opatrenia je
uznesením, ktorým sa konanie o neodkladnom opatrení končí.

42. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pretože výsledkom konanie je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t.j. neúspech žalobcu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadny trovy
nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.