Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200944
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8525200944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v spore žalobcu: Slovenská televízia a

rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., v konaní o zaplatenie 26,28 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9,28 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.9.2025 sa žalobca ako právny nástupca Rozhlasu
a televízie Slovenska domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 26,28 eur s príslušenstvom,
pozostávajúcej z istiny vo výške 9,28 eur, zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a úhrady poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur, ako aj náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok
vo výške 25,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 157/2024
Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlas a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o Slovenskej televízii a rozhlase“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa §
3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 vo výške 4,64 eura
podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 citovaného
zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za služby

verejnosti v období od 1.11.2022 do 30.6.2023. Výzvou zo dňa 19.1.2024 žalobca vyzval žalovaného
v zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplateniepoštovýchsadziebsúvisiacichsodoslanímvýzvy.Žalovanýúhraduapoštovésadzbyvlehote
30 dní od doručenia výzvy nezaplatil, preto je v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti
povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 26,28 eur, ktorá
pozostáva z istiny 9,28 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz

predložil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 19.1.2024 s fotokópiou
doručenky a potvrdenie Slovenskej pošty, a. s. o tarifnej cene za úradnú zásielku od 1.7.2024.3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 29.9.2025 spolu s prílohami a výzvou na
vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 26,28 eur s príslušenstvom, pričom
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,
keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur,
pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 4.11.2025 o 8.15 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej

stránke súdu dňa 23.10.2025.

5.Nazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímsasobsahomžalobyajejpríloh,akoajostatného
spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako vyberateľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti kontrolou úhrad zistil, že žalovaný za kontrolované obdobie 1.11.2022 - 30.6.2023
nezaplatil 2 mesačné predpisy v sume spolu 9,28 eur (2 x 4,64 eur), preto ho písomnou výzvou zo dňa

19.1.2024 vyzval na ich úhradu spolu s poštovými sadzbami spojenými s odoslaním výzvy vo výške 2,40
eur. Z predloženého prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že žalobca neuhradil predpisy za mesiace
november 2022 a jún 2023. Keďže žalovaný, ktorému bola predmetná výzva doručená dňa 26.1.2024,
úhrady spolu s poštovými sadzbami v stanovenej lehote 30 dní od jej doručenia, ani ku dňu podania
žaloby neuhradil, žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia aj pokuty v zmysle § 10 ods. 3 zákona

o úhrade za služby verejnosti vo výške 17,- eur. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu tak predstavuje
istinuvovýške9,28eur,pokutuvovýške17,-euranákladyspojenésodoslanímvýzvyvovýške2,40eur.

6. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti

tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti
tohto zákona.

7. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých

zákonov,výberavymáhanieúhradyzaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.
júnu2023povinnýzaplatiťdo30.júna2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade

nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na
finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

8. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „zákona
o úhrade za služby verejnosti“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania

a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ úhrady (ďalej
len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte

alebo v rodinnom dome.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7,
je v omeškaní so zaplatením úhrady.

14. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je

v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy na zaplatenie úhrady.

15. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný

zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.

16. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je
platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť
na súde.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok súd v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou Krajského súdu v Prešove (napr. rozhodnutia sp. zn. 18Co/22/2024,
18CoCsp/29/2023, 19Co/26/2022, 22Co/16/2022, 13Co/22/2022, 1Co/10/2022, 8Co/5/2022,
20CoCsp/6/2020, 23Co/100/2017) posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, preto o ňom rozhodoval ako o spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany podľa prvého
dielu, druhej hlavy (§ 290 a nasl.) CSP. Dôvody a závery v uvedených rozhodnutiach súd považuje za
plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a od týchto záverov nepovažuje za dôvodné ustúpiť.26. Zo znenia citovaného zákona o úhrade za služby verejnosti vyplýva, že platiteľom tejto úhrady je
osoba, ktorá je evidovaným odberateľom elektrickej energie v byte alebo rodinnom dome (§ 3 písm.
a/ zákona č. 340/2012 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2023). Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou o

dodávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona sa osoba, na ktorú sa nevzťahujú výnimky,
zároveňstávaplatiteľomúhradyzazabezpečenieslužiebverejnostivoblastirozhlasovéhoatelevízneho
vysielania poskytovaného žalobcom. Na základe uvedenej zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou je, teda vzniká pre takéhoto spotrebiteľa od tejto zmluvy odvodený iný záväzok vo vzťahu k
verejnoprávnej inštitúcii.

27. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že
nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto
smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj
spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (por. slovo „súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v ust. §
290 CSP) - z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025.

28. Medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky
poplatok“) existuje súvislosť, aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného
poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok, či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisívýlučnesuzavretouzmluvouododávkeelektrickejenergiebezprípadnejsúvislostispreukázanou

držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

29. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie
predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status
konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby

je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík
žalobcu, či nie sú nekalé. Ako žalobca priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj on podniká a robí tak
v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.

30. K otázke verejnoprávnosti dodávateľa služieb zaujal postoj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len

„SD EÚ“). Aj na belgickú školu ako inštitúciu s verejnou formou vlastníctva, ktorá študentke poskytla
úver, dopadá Smernica Rady č. 93/13 ES (C-147/16). Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku SD EÚ veci
C-59/2012 BKK Mobil Oil Korperschaut des offentlichen Rechts proti Zentrale Zur Bekamfung unlauteren
Wettbewerbs, v ktorom SD EÚ skonštatoval, že Smernica č. 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení Smernica Rady č. 84/450/

EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený
úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.

31. Ak teda Súdny dvor EÚ pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby spadajú do rámca
Smernice č. 2005/29/ES, je dôvodné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty spadajú pod

pôsobnosť aj iných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné právnické osoby
súzaloženéspravidlanatom,abysledovaliverejnoprospešnýcieľ.Zodôvodneniacitovanýchrozhodnutí
vyplýva, že ani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou funkciou, nemôže byť
oslobodený od svojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá odbornej starostlivosti,
a to hlavne vo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť úhradu v prospech takéhoto

subjektu.

32. Tomuto výkladu zodpovedá aj bod 14 odôvodnenia Smernice Rady č. 93/13 ES, podľa ktorého
sa zohľadňujú prípadné nekalé podmienky aj pri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú
kolektívne služby, cit.: ,,Keďže členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé

podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného
charakteru.“. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 16 odôvodnenia smernice, „keďže hodnotenie nekalého
charakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach
verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby, ...).

33. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný vystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa,
pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je nepochybné, že povinným subjektom je
fyzická osoba, ktorá prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege, ale na základe zloženej právnej
skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenejs poskytovateľom služieb elektriny. Ide teda o faktický odvodený spotrebiteľský vzťah, keďže ak by
absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny, nevznikol by ani záväzok plniť.

34. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého RTVS
nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení
dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu
súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaný nevystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá

koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

35. Otázku, či ide o spotrebiteľskú právnu vec, považuje súd za zásadnú a od jej vyriešenia závisí
aj výsledok sporu. Posúdenie skutočnosti, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom
spotrebiteľských sporov, súd považoval za dôležité a významné aj z dôvodu poskytnutia ochrany
žalovanému, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času. Keďže v súdenej veci súd

dospel k záveru, že právny vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský, považoval za nevyhnutné
aplikovať§54aObčianskehozákonníkaazúradnejpovinnostiskúmať,čiuplatnenápohľadávkažalobcu
nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.

36. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 343/2018 Z. z. zaviedla s účinnosťou od

5.12.2018 nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ust. § 54a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

37. Keďže podľa citovaných ustanovení zákona o úhrade za služby verejnosti je platiteľ povinný zaplatiť

úhrady za príslušný mesiac do konca príslušného kalendárneho mesiaca, teda úhrady sú splatné do
konca príslušného mesiaca, možno konštatovať, že nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do
omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota osobitne vo vzťahu ku každej úhrade.

38. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 1.9.2025. V zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho

zákonníka by tak boli premlčané všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred 1.9.2025, na
ktoré by žalobca nemal nárok. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úhrady za
obdobie od 1.11.2022 do 30.6.2023, teda pred uplynutím premlčacej doby, preto v tomto prípade možno
konštatovať, že nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne. Žalobcov nárok
za dve úhrady spolu vo výške 9,28 eur v rámci kontrolovaného obdobia preto súd považoval za dôvodný

a žalovaného zaviazal na ich zaplatenie tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

39. Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 17,- eur, a úhrady
poštovného vo výške 2,40 eur. Žalobca sa domáha zaplatenia týchto súm v zmysle § 10 ods. 2 a 3
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách v znení účinnom do 30.6.2023.

40. Z predloženej výzvy na zaplatenie nedoplatku vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
nedoplatku evidovaného za kontrolované obdobie do 30.6.2023 spolu vo výške 11,68 eur, vrátane
poštovných sadzieb 2,40 eur, v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti
dňa 19.1.2024 (č. l. 3 spisu). Žalobca teda nevyzval žalovaného na zaplatenie úhrad za kontrolované

obdobie od 1.11.2022 – 30.6.2023 do 60 dní od zistenia omeškania, ale až výzvou zo dňa 19.1.2024.
Z predmetnej výzvy zároveň vyplýva, že v prípade neuhradenia dlhu do 30 dní od doručenia výzvy,
žalobca uplatní nárok na súde na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou a súdnym poplatkom. Takáto
výzva podľa názoru súdu nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o úhrade
za služby verejnosti. Pokiaľ žalobca nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady do 60 dní od

zistenia omeškania so zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ustanovenia
§ 10 ods. 2, ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti. V tejto súvislosti nemožno ani prihliadať na
skutočnosť, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu, je nutné vychádzať z toho, kedy došlo
prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko mesiacov, resp. vo vzťahu k úhrade za mesiac
11/2022 viac ako rok, pred zaslaním výzvy zo dňa 19.1.2024.

41. Ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je
na žalobcovi, aby preukázal, kedy túto skutočnosť zistil, a teda, či žalovaný bol v zákonom stanovenej
lehote písomne vyzvaný na jej zaplatenie.42. Vzhľadom na uvedené, ak žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za kontrolované
obdobie od 1.11.2022 do 30.6.2023 výzvou až zo dňa 19.1.2024, nedodržal zákonom predpísaný postup

a nevyzval ho na plnenie v zákonnej lehote. Súd preto žalobu v časti uplatneného nároku na pokutu
a poštovné druhým výrokom tohto rozhodnutia zamietol.

43. V súvislosti s nárokom žalobcu na pokutu a poštovné súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s právnym

názorom vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/47/2018 zo dňa 11.12.2018,
cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho
práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných
práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné
nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by
mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu

vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v
omeškanísozaplatenímúhrady,jepovinnýhopísomnevyzvaťdo60dníodzistenia.To,akýmspôsobom
by sa mala táto skutočnosť zistiť zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom
súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa
úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto

úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade
so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrad a preto
odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku
vo výške 17,- eur, ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné
to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k

omeškaniu,čonepochybneboloniekoľkorokovpredzaslanímtejtovýzvy.“Obdobnenapr.ajrozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/1/2024 zo dňa 8.7.2024.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatnil
nároknazaplatenie26,28eurspríslušenstvom.Vkonaníbolúspešnývčastiozaplateniesumy9,28eur,
v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 17,- eur vrátane príslušenstva bol neúspešný,
keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Žalobcov úspech v spore tak predstavuje 35,31 %, úspech

žalovaného 64,69 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 29,38 %, preto by mu zásadne v tomto
rozsahu mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému
žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom podľa § 262
CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania,

za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).