Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200450
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobkyne: VT-HADICE & PLAST s.r.o., so sídlom ul. Stavbárov 1, 071 01
Michalovce, IČO: 36 547 791, právne zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Kus, so sídlom Nám.
osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101798794/2022 zo dňa 20. júna 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu
v Košiciach č. k. KE- 6S/83/2022-214 zo dňa 27. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-
6S/83/2022-214 zo dňa 27. mája 2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100419014/2022
zo dňa 4. marca 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)
vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 27.625,- EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo
„daň“) za zdaňovacie obdobie marec 2016.

2. Správca dane neuznal žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených v
zdaňovacom období marec 2016 spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. (za dodanie odvysielania reklamných
spotov v období marec 2016 v Prešove, Michalovciach, Košice - Plaváreň, Hilton, Optima, Palackého,
Humenné - Gorkého a SNV - OC Madaras), RKI, spol. s r.o. (za dodanie odvysielania reklamných spotov
žalobkyne v marci 2016 na LED Košice - Plaváreň) a L RACING s.r.o. (fakturácia na základe zmluvy
o reklame).
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101798794/2022 zo dňa 20. júna 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)

potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Žalovaný dal do pozornosti skutkové zistenia správcu dane. K spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. poukázal
na to, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že sídlo predmetnej spoločnosti je fiktívne, nenachádzala sa
na ňom ani poštová schránka predmetnej spoločnosti. Spoločnosť bola pre správcu dane nekontaktná.
Vypočutý bol konateľ predmetnej spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov - Ján
Haverla. Ten uviedol, že doklady k spoločnosti odovzdal jej novému konateľovi. Potvrdil uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, za ktoré aj zodpovedal. K odvysielaniu reklamných spotov uviedol, že na

faktúrachjeuvedenálokalita,početspotov,bližšieinformácieopresnejšomumiestneníadĺžkespotuboli
vplayliste,ktorýmalbyťsúčasťoufaktúr.Nadizajnspotuadodávateľovspotusinespomínal.Zreklamnej
činnosti mala byť podľa neho vyhotovená podrobná záverečná správa. Svedok si nespomínal na mená
a názvy subdodávateľov, uviedol, že spoločnosť mala v roku 2016 šesť zamestnancov. Ich mená akontaktné údaje si nepamätal. Na výzvu správcu dane žalobkyňa predložila playlisty k jednotlivým
faktúram, na ktorých bolo uvedené, že pôjde o 15-sekundové spoty, vysielané na určitom mieste a
počet odvysielaní za dané obdobie. Žalobkyňa nepredložila rámcovú zmluvu a ani záverečnú správu

z reklamnej kampane.
5. Vychádzajúc z kontrolných výkazov správca dane zistil, že v spornom období boli subdodávateľskými
spoločnosťami predmetného dodávateľa spoločnosti BA reklama s.r.o., RKI, spol. s r.o. a STEGOS
s.r.o. Ide o spoločnosti nekontaktné, zrušené v dôsledku zlúčenia, ich právni nástupcovia so správcom
dane nespolupracujú, prípadne sú bez konateľa. Správca dane tiež prostredníctvom Sociálnej poisťovne

Bratislava zistil zamestnancov spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. v roku 2016 a vypočul z nich pani A. E., ktorá
uviedla, že pre predmetnú spoločnosť pracovala ako predavačka v kiosku Larimar v obchodnom centre
OPTIMA Košice. Predávala minerálne kamene a výrobky z nich.
6. Správca dane nahliadol tiež do daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb, ktorá bola
uskutočnená u žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2016, pričom zistil, že žalobkyňa nereagovala
na požiadavku správcu dane predložiť dôkazy o forme, texte reklamy, čase, mieste dodania služby a

spôsobe uskutočnenia reklamy, či určenia cieľovej skupiny reklamy.
7. Správca dane preto uzavrel, že šetrením u dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. a jeho subdodávateľov nebolo
možné zistiť skutočného/reálneho dodávateľa služieb pre žalobkyňu. Žalobkyňa teda nepreukázala
reálne dodanie služby, keďže služba bola dodávaná v subdodávke, pričom konateľ dodávateľa v čase
zdaniteľných obchodov nevedel uviesť meno konkrétneho dodávateľa služby.

8. K spoločnosti RKI, spol. s r.o. žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, že sídlo spoločnosti
bolo len virtuálne, poskytované treťou spoločnosťou ako registračné sídlo, pričom toto bolo zrušené z
dôvoduneuhradeniazáväzkov.Pôvodnésídlopredmetnejspoločnostivčaseuskutočneniazdaniteľných
obchodov síce bolo na poštovej schránke označené názvom predmetnej spoločnosti, ale fyzicky sa
tam nenachádzalo. Predmetná spoločnosť a jej konateľ boli počas daňového konania nekontaktní.

Zo Sociálnej poisťovne Bratislava správca dane zistil, že v rozhodujúcom období nemala žiadnych
zamestnancov.
9. Z kontrolných výkazov správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti RKI, spol. s r.o. bola
spoločnosť PONTES s.r.o., ktorej posledný konateľ zomrel a jediný spoločník je občan Ukrajiny.
Nahliadnutím do spisu z inej daňovej kontroly správca dane zistil, že miestnym zisťovaním a

preverovaním sídla spoločnosti PONTES s.r.o. bolo zistené, že ide o virtuálne sídlo pre viac spoločností.
10. Správca dane oslovil tiež Mestskú krytú plaváreň, Košice, ktorá uviedla, že nie je prevádzkovateľom
reklamných zariadení, iba prenajíma plochu na ich umiestnenie. Reklamné zariadenia sú vlastníctvom
spoločnosti SOCIETY, s.r.o. Nazretím do vyšetrovacieho spisu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA)
Banská Bystrica, do zápisnice o výsluchu svedka pána Reného Sajka, konateľa spoločnosti SOCIETY,

s.r.o., správca dane zistil, že veľkoplošná obrazovka, kde mala byť vysielaná reklama, bola prenajatá
spoločnosti LASER media, s.r.o. Z výsluchu konateľa spoločnosti LASER media, s.r.o. mal správca dane
za preukázané, že táto spoločnosť nevyrábala reklamné spoty.
11. Správca dane nahliadol tiež do daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb, ktorá bola
uskutočnená u žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2016, pričom zistil, že žalobkyňa predložila na

výzvu škatuľu, ktorej obsahom boli fotografie zo spotov na LED obrazovkách na rôznych miestach
Slovenska bez uvedenia miesta a času. Predložené doklady neobsahovali faktúry od spoločnosti RKI,
spol. s r.o. a z predložených podkladov nebolo zrejmé, ktorých faktúr sa týkajú.
12. Správca dane preto skonštatoval, že sa mu nepodarilo zistiť zhotoviteľa odvysielaných
reklamných spotov, žalobkyňa, dodávateľ a ani subdodávateľ nepredložili žiadne doklady preukazujúce

uskutočnenie služieb deklarovanými dodávateľmi.
13. K dodaniam od spoločnosti L RACING s.r.o. správca dane uviedol, že žiadna z predložených faktúr
neobsahuje údaj o uskutočnenom plnení (napr. miesto a čas konania pretekov, vozidlo, ktoré malo
prezentovať spoločnosť a pod.). Relevantné spresnenie dodaných služieb sa nepodarilo zistiť ani z
predloženej zmluvy o reklame zo dňa 7. januára 2016. Podľa zmluvy o reklame mal byť reklamný text

umiestnený na vozidlách tímu L RACING na športových podujatiach zapísaných v kalendári SAMŠ
pre rok 2016 s odmenou za obdobie od 7. januára 2016 do 31. decembra 2016 v sume 560.000,-
EUR. Odmena mala byť uhrádzaná preddavkom na realizáciu po vzájomne odsúhlasenej výške na
základe doručenej faktúry. Nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly na dani z príjmov právnických
osôb, ktorá bola uskutočnená u žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2016, správca dane zistil, že

nebola vystavená žiadna vyúčtovacia faktúra k fakturovaným preddavkom. V zmluve o reklame nie sú
obsiahnuté podmienky týkajúce sa požiadaviek objednávateľa na formu, obsah, vzhľad, vyobrazenie,
rozmer reklamy, možné formáty reklamy, celkový čas vyobrazenia a pod. V zmluve o reklame nie sú pri
podpisoch uvedené ani zúčastnené osoby, ktoré za obe spoločnosti konali.14. Správca dane nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb, ktorá
bola uskutočnená u žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2016, tiež zistil, že žalobkyňa nereagovala
na výzvu správcu dane na preukázanie podrobností a uskutočnenia reklamy. Konatelia žalobkyne na

ústnom pojednávaní dňa 31. mája 2019 uviedli, že dodávateľská spoločnosť usporadúvala preteky
motorových vozidiel, pričom na pretekárskych autách bolo logo žalobkyne. Zmluvu podpísal konateľ
žalobkyne, avšak osobu, ktorá zmluvu o reklame podpísala za spoločnosť L RACING s.r.o., si už
nepamätali. Zhotoviteľ navrhol graficky rôzne reklamné texty napr. na polepoch, vlajočkách, banneroch
a reklamných predmetoch. Vyhotovenie polepov a ich inštaláciu zabezpečoval dodávateľ. Žalobkyňa

následne predložila 29 CD nosičov z uskutočnených pretekov. Tieto obsahujú fotografie a videá z
pretekárskych vozidiel v teréne s polepmi rôznych spoločností vrátane žalobkyne. Z obsahu CD nosičov
nie je možné identifikovať, či a aké konkrétne služby boli žalobkyni poskytnuté, neobsahovali informácie,
podľa ktorých by bolo možné jednoznačne zistiť, v akom rozsahu každé jedno podujatie zachytené na
nosiči propagovalo žalobkyňu a jej činnosť. Predložené boli tiež fotografie bannerov a plagátov s logom
žalobkyne, ktoré boli umiestnené v priestoroch žalobkyne (nebol zrejmý súvis s fakturovaným plnením),

fotografie plakiet s logom žalobkyne, ktoré sa týkali podujatí v roku 2014, v roku 2017 a fotografie
motorového vozidla žalobkyne s EČV: L.-XXXK.. Správca dane uviedol, že nie je zrejmé, aký súvis majú
tieto doklady s reklamnou činnosťou poskytovanou žalobkyni v roku 2016.
15. Konateľ spoločnosti L RACING s.r.o. do 17. októbra 2016, Ing. Peter Lipták, vo výsluchu uviedol, že
doklady odovzdal ďalšiemu konateľovi a splnomocnil na zastupovanie spoločnosti aj svojho otca, pána

T.. Uviedol tiež, že reklamu na motorových vozidlách vyrobila a umiestnila spoločnosť Rallye design s.r.o.
(ČR). Prostredníctvom MVI správca dane zistil, že česká spoločnosť vykonala návrh, výrobu a inštaláciu
polepov obsahujúcich logá viacerých spoločností, vrátane žalobkyne, a to pre spoločnosť L RACING
s.r.o. (dátum tlače bol marec a august 2016). Za to vystavila v roku 2016 šesť faktúr v úhrnnej sume
10.730,- EUR. Prostredníctvom MVI bolo tiež zistené, že konateľ spoločnosti L RACING s.r.o. v čase

od 27. októbra 2016 do 17. januára 2017, pán János Bódih uviedol, že nevystavil v mene predmetnej
spoločnosti žiadnu faktúru, nikdy nepočul o zainteresovaných spoločnostiach a nikdy nebol konateľom
predmetnej spoločnosti. Pán Alexander Kričfalušim, ako konateľ právneho nástupcu spoločnosti L
RACING s.r.o., spoločnosti RHEA GROUP, s.r.o., uviedol, že nedisponuje dokladmi za predmetnú
spoločnosť, žiadnu podnikateľskú činnosť za predmetnú spoločnosť nevykonával, nič nevystavoval a

ani nepodpisoval.
16. Správca dane uzavrel, že spoločnosť L RACING s.r.o. a ani jej právny nástupca nepredložili
relevantné dôkazy, ktorými by preukázali dodanie služieb pre žalobkyňu tak, ako je to na preverovaných
faktúrach, vystavených spoločnosťou L RACING s.r.o.
17. Žalovaný poukazujúc na uvedené skutkové zistenia správcu dane zdôraznil, že hmotnoprávne

podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane nepostačuje preukázať len vystavenou faktúrou.
Faktúry a doklady predložené žalobkyňou v tejto veci samé o sebe ešte nepreukazujú uskutočnenie
deklarovaných obchodov spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach ako dodávateľmi. Sú
len tvrdením o určitých skutočnostiach a môžu byť pri uplatnení práva na odpočítanie dane použité
len vtedy, ak sa preukáže, že majú reálny a pravdivý podklad. Správca dane v tomto prípade vykonal

rozsiahle dokazovanie, ktorým spochybnil, že žalobkyni boli spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol.
s r.o. a L RACING s.r.o. dodané reklamné služby, ako deklarujú vystavené faktúry. Správca dane podľa
názoru žalovaného z rozsiahleho dokazovania vyvodil logicky odôvodnené závery o tom, že žalobkyňa
nepreukázala, že služby jej dodali spoločnosti uvedené na faktúrach a tým nepreukázala, že boli splnené
podmienky pre odpočítanie dane stanovené v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
18. K spoločnosti L RACING s.r.o. žalovaný dodal, že správca dane na podklade vykonaného
dokazovania nespochybnil, že na rôznych súťažiach boli na športových motorových vozidlách polepy
s logom žalobkyne. Avšak žalobkyňa nepreukázala, že služby podľa faktúr reálne dodala spoločnosť L
RACING s.r.o. a čo konkrétne jej táto spoločnosť mala fakturovať.

19. Rovnako k faktúram od spoločnosti CAPTAIN s.r.o. žalovaný doplnil, že žalobkyňa nepreukázala, že
by predložené plány vysielania reklamných spotov boli reálne a v konkrétnom čase naplnené, a to na
konkrétnych LED obrazovkách. Tvrdila tiež, že spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. mala zabezpečiť aj reklamu v
printových médiách, k čomu žiadne doklady nepredložila. Aj podľa žalovaného preto nebolo preukázané,
že dodávateľom fakturovaných služieb bola spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. a žalobkyňa tiež nepreukázala

spojitosť medzi vystavenými faktúrami a poskytnutými službami.
20. K faktúram od spoločnosti RKI, spol. s r.o. žalovaný doplnil, že žalobkyňa počas daňovej kontroly
vykonávanej na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 predložila k
preverovaným faktúram objednávky vysielania reklamných spotov a plány vysielania reklamných spotov,ako aj zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi žalobkyňou a spoločnosťou RKI, spol. s r.o.
Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa umiestňovať podľa podmienok uvedených v zmluve a v
objednávke reklamné formáty žalobkyne na LED veľkoplošnej obrazovke. Žalobkyňa mala dodať všetky

podklady a materiály potrebné pre spracovanie reklamného priestoru, a to v elektronickej alebo písomnej
forme v dohodnutom termíne. Žalovaný poukázal na nezrovnalosť v predloženej zmluve, na faktúrach,
objednávkach a v plánoch vysielania, kde v záhlaví bolo uvedené logo spoločnosti RKI media, spol. s
r.o., ale ako dodávateľ bola uvedená spoločnosť RKI, spol. s r.o. Žalovaný sa stotožnil so správcom
dane, že predložené fotografie nie sú dôkazom, ktorý by potvrdzoval reálne dodanie reklamných služieb

spoločnosťou RKI, spol. s r.o. žalobkyni, pretože spoty na LED obrazovkách fakturovala žalobkyni aj
spoločnosť CAPTAIN, s.r.o., ktorej jedným z dodávateľov bola aj spoločnosť RKI, spol. s r.o. Žalobkyňa
nepreukázala, akým spôsobom bola reklama poskytnutá, nepredložila doklady o forme, texte reklamy,
čase jej poskytnutia, mieste dodania služby a pod. v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že k dodaniu
reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre. Relevantné pre žalovaného tiež bolo, že Mestská
krytá plaváreň Košice, ani spoločnosti SOCIETY, s.r.o. a LASER media, s.r.o. nepotvrdili obchodný vzťah

so spoločnosťou RKI, spol. s r.o. a ani so žalobkyňou v zdaňovacom období marec 2016. Podľa názoru
žalovaného je tak dôvodný záver, že žalobkyňa nepreukázala, že dodávateľom fakturovaných služieb
bola spoločnosť RKI, spol. s r.o. a ani spojitosť medzi vystavenými faktúrami a poskytnutými službami.
21. Žalovaný zhrňujúco konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázaní hmotnoprávnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane je prioritne na daňovom subjekte. V predmetnej veci je to pritom

žalobkyňa, ktorá v nadväznosti na zistenia a pochybnosti vznesené správcom dane nepredložila žiadne
konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázala splnenie zákonom určených
podmienok odpočítania dane. Správca dane a žalovaný požadovali od žalobkyne len predloženie
takých dôkazov, ktoré táto mohla, resp. musela mať k dispozícii a ktorými aj mohla preukázať reálne
uskutočnenie reklamných služieb deklarovanými dodávateľmi. Žalovaný preto námietky žalobkyne proti

neprimeranosti dôkazného bremena nepovažoval za dôvodné.
22. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom nepriznania daňových oprávaní v predmetnej veci nebol nedostatok
súčinnosti na strane deklarovaných dodávateľov, ale skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné
bremeno tým, že neodstránila dôvodné pochybnosti správcu dane predložením spoľahlivých dôkazov o
uskutočnení fakturovaných služieb podľa sporných faktúr od deklarovaných dodávateľov.

23. Na záver žalovaný dodal, že správca dane ako ani žalovaný nespochybňujú uskutočnenie
reklamných služieb pre žalobkyňu, avšak rozhodujúcim pre ich rozhodnutie bolo, že k dodaniu služieb
nedošlo tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach od deklarovaných dodávateľov, a preto
následne nevzniklo ani žalobkyni právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

24. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu požadujúc zrušenie rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie.
25. Podľa názoru žalobkyne táto riadne preukázala dodanie reklamných služieb od spoločnosti
L RACING s.r.o. tým, že predložila CD-nosiče obsahujúce fotografie a videozáznamy z pretekov
automobilov, pričom na CD-nosičoch bol uvedený dátum a miesto pretekov. Rovnaké údaje boli aj na

fotografiách. Išlo pritom o dokumentáciu z 30 podujatí. Žalobkyňa tiež preukázala dodanie reklamných
služieb od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. tým, že predložila faktúry, ku ktorým boli pripojené plány
vysielania reklamných spotov. Tieto obsahovali dĺžku reklamného spotu, počet odvysielaní, miesto a
konkrétne obdobie odvysielania. V prípade obchodov so spoločnosťou RKI, spol. s r.o. žalobkyňa
predložila faktúry a plán vysielania reklamných spotov, kde je špecifikácia predmetu fakturácie, názov

reklamnej kampane, obdobie vysielania reklamných spotov, presné umiestnenie na veľkoplošnej LED
obrazovke, čas vysielania, dĺžka reklamného spotu a počet vysielaní. Prílohou faktúr je tiež objednávka
vysielania reklamných spotov. Dodávateľské spoločnosti navyše mali so žalobkyňou uzatvorenú
písomnúzmluvuododaníreklamnýchslužiebavystavenéfaktúryžalobkyňauhradila.Vypočutíkonatelia
dodávateľských spoločností potvrdili uskutočnenie fakturovaných dodaní, preto podľa názoru žalobkyne

vykonaným dokazovaním neboli vznesené žiadne relevantné pochybnosti odôvodňujúce neuznanie
práva na odpočítanie dane.
26. Žalobkyňa zastávala názor, že pomenované pochybnosti správcu dane sú v podstatnom postavené
na tom, že subdodávateľské spoločnosti nepodali daňové priznania k DPH, neodviedli daň, sú
nekontaktné, nemajú zamestnancov a pod. Takáto argumentácia neobstojí, keďže je pochybením

štátneho orgánu, že nevykonával kontrolu riadne a včas a umožnil takýmto spoločnostiam vykonávať
podnikateľskú činnosť. Nemožno pritom žalobkyni vyčítať takéto skutočnosti na strane subdodávateľov
v obchodných reťazcoch. Bolo by šikanózne, ak by správca dane a žalovaný požadovali od žalobkyne,
aby kontrolovala plnenie daňových povinností a účtovníctvo subdodávateľov. Tieto skutočnosti netvoriadôkazné bremeno žalobkyne. Subdodávateľské plnenia sú pritom štandardom obchodných vzťahov. Z
platných právnych predpisov nevyplýva, že by žalobkyňa mala povinnosť preukazovať, ktorý konkrétny
subdodávateľ vyrobil a dodal službu reklamného charakteru.

27. Predloženými dokladmi preto žalobkyňa podľa nej vyčerpala svoje dôkazné bremeno a žalovaný
neuvádza, aký konkrétny dôkaz žalobkyňa nepredložila. Len vo všeobecnej rovine príslušné orgány
tvrdia, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno.
28. Žalobkyňa tiež dala do pozornosti, že realizovaná reklama mala prínos na jej obchodnú činnosť, keď
v roku 2017 preukázateľne zvýšila zisk a narástli jej aj tržby.

29. Podľa názoru žalobkyne je predmetný prípad učebnicovým príkladom podvodného daňového
reťazca. Protokol z daňovej kontroly je postavený na podvodnom konaní dodávateľov a subdodávateľov
žalobkyne. Správca dane a žalovaný však rezignovali na preukázanie, že žalobkyňa vedela alebo
mohla vedieť, že je účastníčkou daňového podvodného reťazca. Dôkazné bremeno v tomto smere je
na správcovi dane, nie na žalobkyni. Zdôraznila, že za dodané služby zaplatila až vtedy, keď jej boli
doručené dôkazy o uskutočnení reklamných služieb.

30. Podľa názoru žalobkyne je rozhodnutie žalovaného tiež nepreskúmateľné, keď sa tento
nevysporiadal s jej námietkami obsiahnutými v odvolaní a vo svojej podstate len prevzal závery správcu
dane. Žalovaný sa tiež mal nesprávne vysporiadať s námietkami žalobkyne, čo sa týka aplikácie
konkrétnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré riešili obdobné prípady a konštatovali,
že nemožno na daňový subjekt preniesť dôkazné bremeno týkajúce sa právnych vzťahov medzi

dodávateľom a jeho subdodávateľmi.
31. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-6S/83/2022-214 zo dňa 27. mája 2025 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec
vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
32. Správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

charakterizuje istá protirečivosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť. Podľa názoru správneho súdu
orgány finančnej správy formulujú svoje závery tak, že tieto viac nasvedčujú spochybneniu samotnej
reálnosti plnenia, napriek tomu, že uzatvárajú, že táto nebola spochybnená. V týchto rozhodnutiach sú
tiež uvádzané prvky podvodného konania dotknutých obchodných reťazcov, napriek tomu, že právo na
odpočítanie dane žalobkyni správne orgány neuznali dôvodiac doktrínou deklarovaného dodávateľa.

Uvádzanie prvkov podvodného konania bez ďalšieho nemusí zakladať dôvod nepreskúmateľnosti,
avšak v tomto prípade, v kontexte s celkovým hodnotením dôkazov a zistení, intenzita týchto prvkov
znižuje zrozumiteľnosť odôvodnení orgánov finančnej správy do neakceptovateľnej miery.
33. Správny súd poukázal na to, že v prípade dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. na predložených fotografiách
zobrazujúcich závery spotov na LED obrazovkách z rôznych miest na Slovensku, nebol uvedený

údaj o čase, dátume a mieste vyobrazeného spotu, vyhotovenia fotografie a nie je z nich zrejmé,
ktorých faktúr sa týkajú. Ak podľa správnych orgánov žalobkyňa nepreukázala reálne plnenie plánov
vysielania reklamných spotov, tak správny súd konštatuje, že pochybnosti smerujú k spochybneniu
samotnej materiálnej existencie plnenia a nie subjektu deklarovaného dodávateľa. Obdobne svoje
závery formuloval správny súd aj k zisteniam orgánov finančnej správy týkajúcim sa dodávateľských

spoločností RKI, spol. s r.o. a L RACING s.r.o.
34. Správny súd poukázal na skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky skutočnosti
ako nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľa, nezrovnalosti na strane subdodávateľského reťazca,
nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov, nedodržanie vnútroštátnych predpisov v oblasti účtovníctva

a pod. nemôžu byť kladené na ťarchu žalobkyni. Ak preto orgány finančnej správy svoje pochybnosti
opierali aj o takéto zistenia, správny súd vo všeobecnosti konštatoval, že tieto nemohli byť spôsobilé
založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní služieb deklarovanými dodávateľmi. Ale vzhľadom na charakter
takýchto zistení ako indikácií daňového podvodu, aj v spojení s rozpornosťou záverov orgánov finančnej
správy vo vzťahu k materiálnej existencii plnenia, takto vymedzené odôvodnenie neuznania odpočítania

dane podľa správneho súdu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
35. Proti napadnutému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný - sťažovateľ z dôvodov podľa § 440
ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu.

36. Sťažovateľ namietal, že v rozhodnutí žalovaného bol jednoznačne ustálený záver, že žalobkyňa
nepreukázala status osoby dodávateľa a tým nepreukázala splnenie hmotnoprávnej podmienky
nevyhnutnej na uznanie práva na odpočítanie dane. Aj rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa podľa
názoru sťažovateľa ustálila na názore, že status skutočného dodávateľa ako osoby registrovanej naDPH je hmotnoprávnou podmienkou uplatneného práva na odpočítanie dane a dôkazné bremeno
na jeho preukázaní ťaží prioritne daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (napr. rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/113/2022 zo dňa 27. novembra 2024 ako

aj sp. zn. 4Sfk/141/2022 zo dňa 25. apríla 2024 a iné). V predmetnej veci bolo dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov so spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o., RKI, spol. s r.o. a L
RACING s.r.o. neunesenie dôkazného bremena žalobkyne vo vzťahu k preukázaniu statusu skutočného
dodávateľa ako osoby registrovanej pre DPH. Pokiaľ správny súd poukázal na čiastkové vyjadrenia,
na ktorých založil svoj záver o nepreskúmateľnosti, išlo o reakciu na námietky žalobkyne o unesení

dôkazného bremena a k relevantnosti ňou predkladaných dôkazov.
37. Žalobkyňa preukázala splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane len formálnymi
dôkazmi. Síce deklarovala svoj nesúhlas so závermi správcu dane, svoje tvrdenia však nijako
nepreukázala. Počas daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 bola žalobkyňa
opakovane vyzvaná na predloženie dôkazov preukazujúcich jej tvrdenia, pričom na tieto výzvy
nereagovala. Správca dane tiež v predmetnej veci žalobkyňu opakovane oboznamoval počas daňovej

kontroly so svojimi zisteniami a s výsledkami vykonaných dôkazov, so svojimi závermi, rovnako tiež
doručením protokolu a prerokovaním pripomienok žalobkyne. Žalobkyňa však napriek tomu nepredložila
žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by jednoznačne a nespochybniteľne preukázala splnenie zákonných
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.
38. Sťažovateľ poukázal na fakt, že ako už uviedol aj vo svojom rozhodnutí, v predmetnej veci nebola

spochybnená existencia reklamných služieb, ale predložené dôkazy nezodpovedali tvrdenému rozsahu
reklamných služieb, dodávateľské faktúry boli všeobecného obsahu, bez príloh, samotná žalobkyňa
nevedela opísať priebeh uskutočnenia zdaniteľných obchodov, komunikáciu s dodávateľom a pod.
S preukazovaním rozsahu poskytovaných služieb sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Afs/92/2022 či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/26/2024 zo dňa 30. apríla 2025.
39. Podľa názoru sťažovateľa vydané rozhodnutia neboli postavené na pochybnostiach týkajúcich
sa zistení ohľadom dodávateľov a subdodávateľov, či na argumentácii týkajúcej sa podvodného
konania. Orgány finančnej správy počas celého administratívneho ako aj súdneho konania ucelene
argumentujú nepreukázaním splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie

dane. Uvedenie čiastkových pojmov, typických pre daňové podvodné konanie, avšak bez ucelenej
argumentácie týkajúcej sa daňového podvodného konania a jej zmiešania s argumentáciou týkajúcou
sa nepreukázania hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, nie je dôvodom
na zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sfk/21/2024 zo dňa 30. apríla 2025). V predmetnej veci je pritom rozhodnutie

žalovaného založené len na neunesení dôkazného bremena žalobkyne na preukázaní hmotnoprávnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.
40. Nesprávny procesný postup správneho súdu vidí sťažovateľ v tom, že v predmetnej veci bolo v
súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP obligatórne nariadené pojednávanie (na základe žiadosti žalobkyne
a súhlasu sťažovateľa obsiahnutého vo vyjadrení k žalobe) na 27. mája 2025. Dňa 19. mája 2025 doručil

sťažovateľ ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovaných pracovných činností, na
ktorých je účasť povereného zamestnanca nevyhnutná a požiadal o odročenie pojednávania (prílohou
žiadosti bola pozvánka na školenie v dňoch 26. - 27. mája 2025). Správny súd žiadosti sťažovateľa
nevyhovel a rozhodol bez prítomnosti sťažovateľa. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/26/2023 zo dňa 18. decembra 2024 to považuje sťažovateľ za

porušenie jeho procesných práv.
41.Kukasačnejsťažnostisavyjadrilaajžalobkyňa,ktorázopakovala,ževpredmetnejvecisprávcadane
opisuje dokonalý reťazec daňového podvodu, ktorý tvorí 80% napadnutého rozhodnutia a protokolu z
daňovej kontroly na DPH za obdobie február až december 2017. Žalobkyni pritom nebola preukázaná
vedomostná stránka podvodu. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Sfk/113/2022 zo dňa 27. novembra 2024 tak nie je na vec aplikovateľný. Podľa názoru žalobkyne je z
hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane rozhodujúca existencia materiálneho
plnenia.
42.Čosatýkairelevantnostipochybnostíohľadomsubdodávateľovžalobkyňapoukázalanarozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022,

publikované ako ZNSS 3/2022, v tomto smere poukázala žalobkyňa aj na rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012 a C-18/13 zo dňa 13.
februára 2014. Rovnako tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022. Žalobkyňa zopakovala, že predloženými dôkazmi preukázalasplnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, ako aj rozsah dodania
reklamných služieb. Navyše žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že sťažovateľ opakovane uviedol,
že nespochybňuje existenciu plnenia. Sťažovateľ navyše nikde počas daňovej kontroly nespochybnil

rozsah dodania reklamných služieb, oba správne orgány spochybnili len osobu dodávajúcu reklamné
služby. Preto vo vzťahu k spochybneniu rozsahu reklamných služieb neprešlo ani dôkazné bremeno na
žalobkyňu (ZNSS 18/2022) a tento argument ani nemožno uplatňovať.
43. Žalobkyňa tiež zopakovala svoju argumentáciu zo správnej žaloby, že uniesla svoje dôkazné
bremeno na preukázaní hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane a

zdôraznila, že rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/21/2024 zo
dňa 30. apríla 2025 nie je na predmetnú vec, pre skutkové odlišnosti, aplikovateľné.
44. K nenariadeniu pojednávania žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že správny súd nariadil
pojednávanie na 27. mája 2025 listom zo dňa 10. decembra 2024, päť mesiacov pred pojednávaním.
Sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania 8 dní pred jeho uskutočnením. Sťažovateľ mal podľa
názoru žalobkyne dostatok času splnomocniť iného zamestnanca na účasť na pojednávaní. Správny

súd preto postupoval správne.
45. S ohľadom na uvedenú argumentáciu navrhla žalobkyňa kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietnuť.
IV. Posúdenie kasačného súdu
46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),

po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
47. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok

priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii)
odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva.
48. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

49. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej
hodnoty. Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby
podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane.
Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty. Podmienka dodania tovaru/

služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods.
2 zákona o DPH.
50. Kasačný súd konštatuje, že v rámci správneho súdneho prieskumu sú správne súdy viazané
právnym dôvodom neuznania daňového oprávnenia vymedzeným žalovaným. Úlohou správneho
súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť ich záverov

- rozhodnutí a postupov. V správnom súdnom konaní o všeobecnej správnej žalobe, ktorá sa týka
daňových vecí (pre ktoré zákonodarca nepriznáva správnemu súdu plnú jurisdikciu), preto nemôže v
zásade dochádzať k zmene právneho dôvodu neuznania daňových oprávnení (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/36/2021 zo dňa 12. júla 2023, 54 až 58).51. Z tejto povahy správneho súdnictva vo vzťahu k orgánom verejnej správy konzekventne vyplýva, že
dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v zásade nie je otázka vhodnosti právneho
posúdenia a postupu zvoleného orgánmi verejnej správy, ale otázka právnej (ne)udržateľnosti takéhoto

rozhodnutia a postupu vymedzená v zákonných dôvodoch kasácie podľa § 191 ods. 1 SSP. Z tohto
ustanovenia pritom vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia je v prípade právneho posúdenia v
zásade až nesprávne (nezákonné) právne posúdenie veci (§ 191 ods. c) SSP).
52. Správny súd v predmetnej veci zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorú videl v tom, že sťažovateľ formuloval svoje závery rozporne, keď zistený

skutkový stav pomenúvaný v rozhodnutí nasvedčuje skôr spochybneniu reálnosti plnenia (ako dôvodu
nepriznania daňového oprávnenia) ako k spochybneniu deklarovaného dodávateľa. Následne bolo pre
správny súd nezrozumiteľné, prečo potom sťažovateľ explicitne uvádzal, že existenciu materiálneho
plnenia v konaní nespochybňuje.
53. Kasačný súd v tomto smere musí konštatovať, že je právomocou správcu dane a sťažovateľa
viesť daňové konanie. Je preto v ich úplnej kompetencii viesť dokazovanie, zistiť skutkový stav (§

24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku), vykonané dôkazy hodnotiť (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku)
a výsledky dokazovania náležite právne posúdiť - aplikovať na nich správnu právnu normu a v
správnej interpretácii. Je zrejmé, že v daňovom konaní môže byť zistených viacero rôznych skutočností,
ktoré môžu nasvedčovať buď v prospech osoby uplatňujúcej si daňové oprávnenie (žalobkyňa)
alebo naopak nasvedčovať tomu, že rôzne podmienky daňového oprávnenia nemusia byť splnené.

Jednotlivé zistenia pritom osobitne v prípade negatívneho rozhodnutia môžu nasvedčovať aj viacerým
dôvodom pre neuznanie daňového oprávnenia. V tomto smere je úlohou orgánov finančnej správy, aby
uplatňujúc svoju právomoc vyskladali z výsledkov vykonaného dokazovania ucelenú mozaiku a náležite
pomenovali, pre ktorý právny dôvod uplatnené právo na odpočítanie dane neuznávajú v konkrétnom
prípade. Nadväzujúcou úlohou správneho súdu je potom takto orgánmi finančnej správy určený záver

podrobiť, v medziach kritickej argumentácie žalobcu, kontrole zákonnej udržateľnosti.
54. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetnú vec kasačný súd konštatuje, že správca dane a sťažovateľ
v prípade žalobkyne vykonali rozsiahle zisťovanie, ktorého výsledkom je aj relatívne veľký počet zistení.
Kasačný súd je toho názoru, že správca dane a sťažovateľ vykonané dokazovanie náležite vyhodnotili
a ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane zo sporných plnení určili neunesenie dôkazného bremena

žalobkyňou vo vzťahu k preukázaniu identity skutočných dodávateľov. Nespochybnili teda, že reklamné
plnenia s logom žalobkyne boli vykonané, ale spochybnili ich dodanie deklarovanými dodávateľmi,
pričom iní, skutoční dodávatelia a ani ich počet nie sú z vykonaného dokazovania známi. Pokiaľ
správca dane a sťažovateľ argumentovali, že žalobkyňa nepreukázala, že jej boli reklamné služby
dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené),

spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie
tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice,
teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.
55. Čo sa týka deklarovaného dodávateľa - spoločnosti CAPTAIN, s.r.o., pochybnosti správcu dane
a sťažovateľa spočívajú na skutkových zisteniach, že (i) žalobkyňa nepredložila okrem faktúr a ich

príloh žiadny dôkaz o uskutočnení reklamných služieb dodávateľom a nemala dostatok vedomostí o
realizácii obchodu, (ii) deklarovaný dodávateľ mal len fiktívne sídlo a je nekontaktný (nepredložil žiadne
dôkazy o realizácii obchodu), (iii) konateľ predmetnej spoločnosti v čase uskutočnia obchodov tieto
formálne potvrdil, avšak nevedel uviesť informácie o obchode, označiť subdodávateľov a pod., (iv)
zamestnanci spoločnosti v čase uskutočnenia obchodov nepracovali na žiadnej reklamnej činnosti a

(v) subdodávatelia zistení z kontrolných výkazov sú nekontaktní a nevedia preto predložiť dôkazy o
uskutočnenom obchode.
56. V prípade dodávateľa RKI, spol. s r.o. spočívajú pochybnosti správcu dane a sťažovateľa v
tom, že (i) žalobkyňa nepredložila okrem faktúr a ich príloh žiadny dôkaz o uskutočnení reklamných
služieb dodávateľom a nemala dostatok vedomostí o realizácii obchodu, (ii) deklarovaný dodávateľ

mal len virtuálne sídlo, nemal zamestnancov a je nekontaktný, (iii) subdodávateľská spoločnosť mala
len virtuálne sídlo, jej konateľ zomrel, (iv) spoločnosti prenajímajúce reklamnú plochu nepoznajú
spoločnosť RKI, spol. s r.o., žalobkyňu a ani nevyrábali jej reklamné spoty, (v) spoločnosť RKI, spol.
s r.o. bola zároveň subdodávateľom spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a ich plnenia pre žalobkyňu sa podľa
predložených zmlúv prekrývali, (vi) predložené fotografie nepotvrdzujú dodanie služieb deklarovaným

dodávateľom.
57. Pochybnosti správcu dane a sťažovateľa vo vzťahu k deklarovanej dodávateľskej spoločnosti L
RACING, s.r.o. spočívali na tom, že (i) žalobkyňa nepredložila okrem faktúr a ich príloh žiadny dôkaz
o uskutočnení reklamných služieb dodávateľom, (ii) predložené faktúry neobsahujú dostatok údajovpre identifikovanie plnenia od deklarovaného dodávateľa a toto neobsahuje ani zmluva o reklame
(v tej nie sú uvedené ani údaje o osobe, ktorá ju podpísala a toto nevedela v prípade zástupcu
deklarovaného dodávateľa objasniť ani žalobkyňa), (iii) deklarovaným dodávateľom nebola vystavená

žiadna vyúčtovacia faktúra k uhrádzaným preddavkom (ako podľa zmluvy mala byť), (iv) na CD-nosičoch
predložené doklady nie sú hodnoverne spárovateľné s konkrétnymi podujatiami, niektoré podujatia sa
týkali iných zdaňovacích období a neobsahujú dôkaz o dodávateľovi reklamy, (v) konateľ deklarovaného
dodávateľa v období od 27. októbra 2016 do 17. januára 2017 poprel vystavenie faktúr, ostatný konateľ
deklarovaného dodávateľa nemal k dispozícii doklady a nevedel nič o predmetnej spoločnosti. Zistením,

na ktoré poukázal sťažovateľ, je tiež skutočnosť, že konateľ deklarovaného dodávateľa do 17. októbra
2016 uviedol, že reklamné polepy na súťažné automobily zabezpečila spoločnosť Rally design, s.r.o.
(ČR), tá to prostredníctvom MVI potvrdila (dátum tlače marec a august 2016, faktúra na sumu 10.730,-
EUR - v nej boli zahrnuté polepy aj pre ďalších klientov reklamnej služby) a aj to, že cenu polepov
fakturovala spoločnosti L RACING, s.r.o.
58. Na základe vyššie uvedeného sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že jeho právne

závery a skutkové okolnosti, z ktorých ich vyvodzuje, boli v rozhodnutí žalovaného formulované
jasne a zrozumiteľne. Správnemu súdu preto nič nebránilo v tom, aby ich podrobil meritórnemu
prieskumu z pohľadu ich zákonnej udržateľnosti. Kasačný súd pritom v odôvodnení rozhodnutia
sťažovateľa neidentifikoval žiadnu pasáž, ktorú by bolo možné považovať za zmiešavanie dôvodov
nepriznania daňových oprávnení (i) účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, (ii)

nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, a ktorá by
mala takú intenzitu, že by mohla následne rezultovať do nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v
časti posúdenia námietky primeranosti miery dôkazného bremena zaťažujúceho žalobkyňu. Napadnutý
rozsudok správneho súdu preto v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
59. Pokiaľ sťažovateľ tiež uvádza, že svojimi zisteniami spochybnil aj rozsah poskytnutej reklamnej

služby, kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje so žalobkyňou. Sťažovateľ vo svojom rozhodnutí
explicitne uviedol, že nespochybňuje materiálnu existenciu plnenia (ani žiadnej jeho časti). Nemožno
preto akceptovať jeho argumentáciu uvedenú v kasačnej sťažnosti, že v predmetnej veci spochybnil
(v rámci svojho právneho posúdenia), ako dôvod nepriznania daňového oprávnenia, aj rozsah dodanej
reklamnej služby. Rozširovanie, resp. zmena dôvodu nepriznania daňového oprávnenia v priebehu

správneho súdneho konania (o to viac kasačného konania) je pritom neprípustná (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/36/2021 zo dňa 12. júla 2023, 54 až 58).
60. Keďže kasačný súd uznal nosnú argumentáciu kasačnej sťažnosti sťažovateľa, ďalším jeho
kasačným námietkam sa nevenoval.
61. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu sa vecou opätovne zaoberať. Definovaný dôvod

nepriznania daňových oprávnení (spochybnenie dodávateľa - bod 54 tohto rozsudku) a skutkové
zistenia, na ktorých je postavený (body 55-57 tohto rozsudku) správny súd konfrontuje so žalobnou
argumentáciou žalobkyne, a to individuálne ku každému dodávateľovi. Správny súd najmä vo vzťahu
k jednotlivým spochybneným dodávateľom posúdi primeranosť dôkazného bremena, ktorým bola
žalobkyňa zaťažená a dôvodnosť uplatneného dôvodu neuznania daňového oprávnenia v kontexte

prípustnosti jednotlivých pochybností správcu dane a ich výpovednej hodnoty. Pre úplnosť kasačný súd
zdôrazňuje,žesavpredmetnejvecizaoberallenotázkou(ne)preskúmateľnostirozhodnutiažalovaného.
Toto rozhodnutie preto žiadnym spôsobom neprejudikuje názor kasačného súdu na (ne)zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a ani výsledok správneho súdneho konania.
V. Záver

62. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná
a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
63. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených najmä

v bode 61 tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný
vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP).
64. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
65. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.