Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/173/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200857
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825200857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. car paint s. r. o.,
so sídlom Ulica Nižný koniec 1423/42, Zákamenné, IČO: 56 035 560, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská
55, Bratislava, v konaní o zaplatenie 359,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 13C/25/2025-101 zo dňa 19.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 359,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 359,17 eur od 30.03.2025
do zaplatenia, úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 160 eur, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 09.10.2024 došlo ku škodovej udalosti na
motorovom vozidle značky VW TOURAN, EČV: B. vlastníkom, ktorého bol C. D., bytom E. XXXX/
X, XXXXX F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený si nechala motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý prevádzkuje

autoservis D. A.. Z faktúry č. 20240130 vystavenej dňa 08.11.2024, splatnej dňa 22.11.2024 súd prvej
inštancie zistil, že žalobca vyfakturoval C. D. opravu motorového vozidla VW TOURAN, EČV: B. za
celkovú sumu 1 056,30 eur s DPH. Kalkulácia opravy motorového vozidla mala byť vykonaná v systéme
GT Motive. Z priloženej kalkulácie, ktorá je súčasťou aj znaleckého posudku (č.l. 19 spisu) je zrejmé, že
cena normohodín práce predstavovala sumu 50 eur/hod. a bola použitá lakovacia konštanta 130%. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2025 uzavretej medzi C. D., bytom E. XXXX/X, XXXXX
F. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom súd zistil, že jej predmetom bola peňažná pohľadávka

na náhradu škody vzniknutej dňa 09.10.2024 na poškodenom motorovom vozidle ev. č. B. v sume
359,17 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla
č. faktúry 20240130 vo výške 1056,20 eur a výplatou plnenia uskutočnenou poisťovňou 697,03 eur.
Poistná udalosť je evidovaná v poisťovni pod č. pu: 9572866863. V zmysle Čl. III. bola pohľadávkapostúpená odplatne v sume 697,03 eur, ktorá mala byť vyplatená postupcovi pri podpise zmluvy v
hotovosti. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 14.03.2025 súd zistil, že žalovaný oznámil
žalobcovi, že dňa 14.03.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9572866863, kedy bolo žalobcovi

poskytnuté plnenie v sume 697,03 eur. Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu
vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/
hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom
regióne a čase. Do poistného plnenie boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané
v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Výpočet poistného plnenia vykonaný v

súlade so zápisom o poškodení vozidla a kontrolnej kalkulácie poisťovne vyhotovenej v súlade so
zdokumentovaným poškodením vozidla. Poistné plnenie v sume 697,03 eur bolo poukázané na účet
žalobcu. Zo znaleckého posudku č. 25/2025 vypracovaného dňa 05.03.2025 znalcom z odboru doprava
cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, ohľad hodnoty cestných
vozidiel G. C. H. súd prvej inštancie zistil, že jeho predmetom bol výpočet výšky škody na vozidle
VW TOURAN, EČV: B. v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ku dňu poistnej udalosti 09.10.2024,

kedy znalec stanovil výšku škody 1 344 eur. Z bodu 2.9 znaleckého posudku vyplýva, že znalec
postupoval pri výpočte z listu firmy Kooperativa a firmy A., kde výpočet poškodenia bol pri kalkuláciách
nezhodný. Rozdiel bol podľa znalca v cene práce, kde výpočet žalovaného bol podhodnotený z dôvodu
bezdôvodnej úpravy normohodiny na sumu 20 eur bez DPH za 1 hodinu, cenník značkového servisu v
danom regióne VW je 88,80 eur s DPH za 1hodinu. Znalec pri kalkulácii nákladov na opravu v systéme

DAT vychádzal z ceny práce 72,19 eur bez DPH za 1 hodinu a lakovacej konštanty 120%.
1.2
Súd prvej inštancie pripojil do konania zápisnice z pojednávaní v konaniach vedených na Okresnom
súde Námestovo pod sp. zn. 5C/24/2024 (č.l. 94 spisu) a sp. zn. 15C/45/2024 (č.l. 96 spisu). Predmetné
konania sa týkajú tých istých strán sporu a rovnakého skutkového stavu, kedy na pojednávaniach bol

vypočutý znalec G. C. H. k znaleckým posudkom týkajúcim sa výšky náhrady škody na motorových
vozidlách. V daných konaniach rovnako ako v tomto konaní žalovaný namietal cenu normohodiny
práce a metodiku lakovania, ktorú znalec použil v znaleckých posudkoch. Znalec v oboch konaniach
zhodne zotrval na záveroch znaleckých posudkov, kedy uviedol, že pri ich vyhotovení postupoval v
zmysle Vyhlášky č. 492/2004 z 23.08.2004, právnych predpisov a z obvyklej ceny na trhu najbližšieho

značkového autoservisu. Pokiaľ ide o použitie lakovacej konštanty, poukázal na to, že už dlhodobo
- najmenej posledných 15-20 rokov sa používa lakovacia konštanta v rozmedzí 120 - 130%, ktorá
zohľadňuje vyššie náklady na lakýrnický materiál ako aj náročnejší technologický postup. Autorizované
servisy používajú konštantu od 130-140%. Znalec poukázal na to, že žalobca používa vysoko kvalitný
lakovací materiál, teda použitie 120% lakovacej konštanty je oprávnené. Znalec zotrval aj na použití

metodiky lakovania K1G namiesto K1N. Podľa znalca žalovaný ako poisťovňa preferuje, aby autoservisy
používali prefabrikovaný diel, ktorý by len natreli farbou a lakom, čo je najlacnejší spôsob vykonania
opravy dielom, nie však kvalitným. Žalobca vykonal opravu, keď náhradný diel bol dovezený v surovom
stave, t.j. nastriekanú len základnú farbu, pričom takýto diel je potrebné prebrúsiť a vytmeľovať a až
následne naniesť farbu a lak, aby diel bol funkčný a aby oprava bola vykonaná kvalitne bez viditeľných

nerovností nástreku farbou (stekajúca farba alebo nerovností z výroby). Určenie výšky normohodiny
znalec vykonal v programe Systém DAT, pričom vychádzal s cenníka prác najbližšieho autorizovaného
servisu. Žalovaný určil normohodinu 21 eur bez DPH čo je podľa znalca veľmi málo v porovnaní s
cenou značkového servisu. Znalec podotkol, že neznačkové servisy majú v regióne rôzne ceny, dokonca
aj ten istý servis účtuje rôzne normohodiny podľa druhu poisťovne. Súd prvej inštancie poukázal na

to, že právny zástupca žalovaného nesúhlasil s tým, aby boli oboznámené výpovede znalca, na ktorý
nesúhlas súd nemal dôvod prihliadať, pričom žalovaný výsluch znalca nenavrhol a považoval ho za
bezpredmetný (oznámenie súdu o vykonaní dôkazu č.l. 79 spisu). Žalovaný tak mal do vykonania
pojednávania dostatok času na to, aby relevantným spôsobom vyvrátil tvrdenia znalca, o ktorých mal
vedomosť z konaní sp. zn. 5C/24/2024 a sp. zn. 15C/45/2024, resp. aby trval na jeho výsluchu, čo sa

však nestalo.

1.3
Žalovaný predložil faktúru č. 2024002 zo dňa 25.01.2024, z ktorej súd zistil, že I. J. B., K. XXX/X, L.
účtoval za vykonané práce na motorovo vozidle I. L. sumu 20 eur/hod. bez DPH, rovnako ako aj I. M., N.

D. XX/XX, K. vo faktúre č. 2023/36 zo dňa 14.12.2023 za opravu motorového vozidla Škoda Octavia. C.
D. B., F. H. XXX/X, D. v zmysle faktúry č. 23VF00345 zo dňa 11.12.2023 účtoval cenu práce za opravu
vozidla Citroen Space Tourer sumu 25 eur/hod. bez DPH a autoservis B. O. AUTOSERVIS, Trstená dňa
13.01.2024 faktúrou č. FA20240002 vyúčtoval zákazníkovi za vykonané práce na motorovom vozidleSzuki Swift sumu 16,50 eur/hod. bez DPH. Z výpisu zo systému žalovaného týkajúceho sa zmluvných,
neautorizovaných servisov v danom regióne vyplýva, že výška normohodiny práce bola dohodnutá
sumou od 25 eur bez DPH do 28,50 eur bez DPH za 1 hodinu.

1.4
Právne vec posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 822, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z.z.
1.5

Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti. Konštatoval, že žalobcom
uplatnený nárok má pôvod v škodovej udalosti, pri ktorej je náhrada škody uplatňovaná ako plnenie
z poistnej zmluvy uzavretej medzi držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a poisťovateľom.
Elementárnym účinkom postúpenia pohľadávky je singulárna sukcesia postupníka do subjektívnych
práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku. Pokiaľ bola na žalobcu postúpená
pohľadávka, jej povaha sa postúpením nezmenila, stále má základ v nároku na náhradu škody, ktorá

škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu. V zmysle § 19 písm. b) CSP je na konanie popri
všeobecnom súde žalovaného príslušný súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo
na náhradu škody. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti v okrese Námestovo, a preto bolo
na žalobcovi aby sa rozhodol, či bude nárok uplatňovať na všeobecnom súde žalovaného (ust. § 13
CSP) alebo na osobitne miestne príslušnom súde (ust. § 19 CSP). Ustanovenie § 19 písm. b) CSP,

nerozlišuje, tak ako to dôvodí žalovaný, postavenie slabšej strany, resp. okolnosti, na základe ktorých by
nebolo možné použiť uvedené ustanovenie. Dospel k záveru, že ak žalobca podal žalobu na Okresný
súd Námestovo, teda na súde, v ktorého obvode došlo ku škodovej udalosti, je tamojší súd oprávnený
konať a rozhodovať vo veci.

1.6
Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že
dňa 09.10.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW
TOURAN, EČV: B. prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase vzniku škodovej udalosti
so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.. Rovnako nebola medzi
stranami sporná skutočnosť, že vlastník motorového vozidla C. D. nechal motorové vozidlo opraviť v
autoservise žalobcu, kedy v zmysle faktúry č. 20240130 predstavovala oprava sumu 1 056,20 eur a že
žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 697,03 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady sumy 359,17 eur s príslušenstvom rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou opravy vyfakturovanou

žalobcom a výškou poistného plnenia priznanou žalovaným. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal
súd preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2025, ktorou zmluvou C. D. postúpil
na žalobcu pohľadávku na náhradu škody v sume 359,17 eur. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady
škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka pozostávajúcej z neuhradenia nákladov súvisiacich s
opravou motorového vozidla. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle

§ 427 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: a) udalosť vyvolaná
osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), b) vznik škody a c) vzťah príčinnej súvislosti
medzi danou udalosťou a vznikom škody. S poukazom na okolnosti, za ktorých došlo ku škode mal
súd preukázané splnenie všetkých uvedených atribútov. V prípade § 427 Občianskeho zákonníka sa
jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy sa na jej vznik nevyžaduje zavinenie ani protiprávne konanie.

Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Škodou je z
teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére, poškodeného a
ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súdna prax je ustálená v
závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu
spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou

po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do pôvodného
stavu pred poškodením. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že poistné plnenie poskytol v
zmyslekontrolnejkalkulácie,tedavrozsahuúčelnevynaloženýchnákladov,kedykrátilcenunormohodín
práce z 50 eur na 21 eur/hod bez DPH. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, nakoľko na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takéto krátenie nebolo dôvodné. Pokiaľ žalovaný v konaní

namietal hodnotu ceny práce žalobcu, ktorú považoval za neprimeranú, súd uvádza, že zo žiadneho
zákona, vyhlášky alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva výška, v akej by sa
mali účtovať práce či už v autorizovanom alebo neautorizovanom autoservise. Výška ceny práce sa
odvíja od aktuálnych okolností na trhu, pričom je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví.V konaní nie je sporným, že žalobca je osobou, ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je oprava
cestných motorových vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytnutie lakovacích prác. Jedná
sa pritom o činnosť, ktorú neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Pokiaľ sa

teda poškodený rozhodol nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise,
žiadnym spôsobom ho to nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto
autoservisom, nakoľko mu majú byť preplatené len účelne vynaložené náklady súvisiace s opravou
motorového vozidla. O to viac, ak k poškodeniu vozidla nedošlo jeho zavinením, ale zavinením škodcu,
ktorý mal uzatvorené zmluvné poistenie so žalovaným. Nebolo tak povinnosťou poškodeného zisťovať

aktuálnu cenu práce v jednotlivých autoservisoch a motorové vozidlo si nechať opraviť v autoservise,
ktorý ponúka najnižšiu cenu v danom regióne, resp. zisťovať, ktorý autoservis je zmluvným autoservisom
žalovaného. Žalovaný pritom žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, prečo krátil cenu prác na 21
eur/hod., resp. prečo by si žalobca nemohol uplatniť vyššiu cenu práce aké iné autoservisy v regióne,
resp. rovnakú ako autorizovaný autoservis. Pokiaľ žalovaný predložil súdu faktúry neautorizovaných
servisov, v rámci ktorých si autoservisy účtovali cenu prác v rozmedzí od 16,50 do 25 eur/hod. bez

DPH, z týchto nie je zrejmý rozsah poškodenia motorových vozidiel a na to nadväzujúce práce, ktoré
bolo potrebné vykonať na opravu vozidla. Zároveň sa jedná o iné typy motorových vozidiel, ako to,
ktoré je predmetom tohto sporu, čo rovnako podľa súdu môže ovplyvňovať cenu práce, čo je zrejmé
aj u autorizovaných autoservisoch, kedy je cena práce stanovená rozlične napr. pri motorovom vozidle
značky BMW a Renault. Rovnako odôvodnenosť krátenia ceny prác nevyplýva ani zo skutočnosti, že

žalovaný má s autoservismi, s ktorými je v zmluvnom vzťahu účtovanú cenu prác v rozmedzí od 25
do 28,5 eur/hod., nakoľko sa jedná o cenu práce, ktorú daný autoservis akceptoval, teda o dohodu
medzi žalovaným a autoservisom, ktorá nie je záväzná pre žalobcu. Aj z predmetného pritom vyplýva
neprimerané krátenie ceny práce zo strany žalovaného na 21 eur/hod. Uvedené však nič nemení na
tom, že žalovaný je povinný vyplatiť poškodenému poistné plnenie vo výške účelne vynaložených

nákladov, pričom žalovaný v konaní nenamietal počet normohodín, ani zle vykonanú prácu. Neúčelnosť
odvodzovalvýlučneodvýškycenynormohodinypráce.Náklady,ktorébolopotrebnévynaložiťnaopravu
motorového vozidla súd preto nevzhliadol ako neúčelné, nakoľko tieto by bolo potrebné v rovnakom
rozsahu vynaložiť v ktoromkoľvek autoservise, teda bez ohľadu na to, či sa jedná o autorizovaný alebo
neautorizovaný autoservis.

1.7
Súd prvej inštancie konštatoval, že účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla VW
TOURAN, EČV: B. vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 24/2024 vypracovaného znalcom z odboru
doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty

cestných vozidiel G. C. H., ktorý ku dňu poistnej udalosti stanovil výšku škody na vozidle v sumu 1
344 eur, teda vo vyššej sume ako bola fakturovaná žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný namietal
nesprávny postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, o uvedenom súdu nepredložil žiadne
dôkazy. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnote majetku v prílohe č. 6 bod C ods. 5 síce uvádza, že v prípadoch,

keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané
postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu určí TH
opravovanej skupiny, nie je tam však uvedené, z čoho by mal vychádzať, teda či z cien autorizovaných
alebo neautorizovaných servisov. Zároveň v bode 2.2 Náklady na opravárske práce, podľa ktorého bodu
mal podľa žalovaného znalec postupovať, sa uvádza, že pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje

hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne. Súd má za to, že
slovné spojenie ,,opravovní oprávnených výrobcom vozidla“ neznamená akýkoľvek autoservis, ale
len autorizovaný, nakoľko tento funguje v distribučnej sústave zriadenej dodávateľom vozidla. Znalec
tak podľa názoru súdu nepochybil, ak pri výpočte ceny normohodiny práce vychádzal z najbližšieho
autorizovaného servisu, ktorým je Todos Žilina (č.l. 18 spisu), kedy v čase vypracovania znaleckého

posudku predstavovala cena mechanických a lakovníckych prác na motorovom vozidle VW TOURAN
sumu 88,80 eur/hod s DPH. Znalec pritom v znaleckom posudku vychádzal z vyššej ceny normohodín
práce ako si v rámci kalkulácie gt motive účtoval žalobca. Pokiaľ žalovaný poukazoval na kontrolnú
kalkuláciu, predmetná kalkulácia nebola súdu predložená a preto súd prvej inštancie nevedel posúdiť,
aké hodnoty boli do kalkulácie zadané a či tieto zodpovedajú pracovným operáciám, metódam a

normočasom, ktoré boli žalobcom vynaložené na opravu. Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že znalec
nekriticky prevzal rozsah stanovený žalobcom. Súd nevzhliadol uvedenú námietku za dôvodnú, nakoľko
zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec prihliadal nielen na kalkuláciu žalobcu, ale aj kalkulácie
nákladov na opravu rozpočtom vykonanú žalovaným a zápisu o poškodení motorového vozidla (č.l.12 a 13 spisu). Nedôvodnou bola i námietka žalovaného týkajúca sa absencie náležitostí znaleckého
posudku v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z., nakoľko žalobca v konaní predložil písomný
znalecký posudok a nie znalecký posudok v elektronickej podobe. V zmysle § 17 ods. 2 predmetného

zákona jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe musia byť očíslované,
zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom
svojej úradnej pečiatky. Povinnosť očíslovať jednotlivé strany sa nedotýka príloh znaleckého posudku.
Znalecký posudok predložený žalovaným uvedené atribúty spĺňa, a preto nie je dôvod na to, aby súd
na znalecký posudok nemohol prihliadať. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel

k záveru, že v danom prípade nebolo na mieste, aby žalovaný krátil cenu normohodiny práce a výšku
lakovacej konštanty, ktorých odôvodnenosť súd mal preukázanú znaleckým posudkom. V konaní nebol
zo strany žalovaného predložený dôkaz, ktorý by spochybnil účelnosť vykonanej opravy, resp. jej rozsah,
výšku lakovacej konštanty a teda aj samotné závery znaleckého posudku. Súd preto nemal preukázané
ani tvrdenia žalovaného ohľadne prípadného ovplyvňovania výšky škody zo strany žalobcu z dôvodu
postúpenia pohľadávky a jej následného vymáhania od žalovaného. Náklady na opravu motorového

vozidla boli podľa súdu vynaložené účelne a zodpovedajú sume 1 056,20 eur uvedenej vo faktúre
č. 20240130 zo dňa 08.11.2024. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne faktúry, ktorá podľa neho
nespĺňala náležitosti, súd prvej inštancie poukázal na to, že vo faktúre sú riadne uvedené všetky
potrebné údaje k tomu, aby táto predstavovala riadny účtovný doklad, pričom skutočnosť, že v nej nie
sú rozpísané jednotlivé úkony nespôsobuje jej neplatnosť. Napokon žalovaný aj na základe predmetnej

faktúry pristúpil k poskytnutiu poistného plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu všetkých účelne vynaložených nákladov za
opravu motorového vozidla, teda aj sumy 359,17 eur, o ktorú sumu žalovaný krátil poistné plnenie,
žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná
dôvodne, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 359,17 eur od

30.03.2025 do zaplatenia. Ďalej súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na úhradu nákladov
súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v sume 160 eur. O trovách konania rozhodol súd v
súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len
„CSP“) tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému.

2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vec nesprávne právne posúdil.
2.1
Žalovaný nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, uvádzanými v odôvodnení napadaného
rozsudku. Odôvodnenie rozsudku označil za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal
vysporiadať so všetkými námietkami a argumentáciou žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie

akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného.
Žalovaný namietal nesprávne posúdenie miestnej príslušnosti s tým, že žalobca nepreukázal, v ktorom
konkrétnom mieste mala vzniknúť škodová udalosť. Žalovaný namietal postup konajúceho súdu, kedy
do konania pripojil zápisnice z iných konaní, a to konkrétne z konania vedeného na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 5C/24/2025 a 15C/45/2024. Konajúci súd zároveň odignoroval námietku

žalovaného, kedy bolo uvádzané, že nemožno na predložený znalecký posudok prihliadať, nakoľko pri
predložení tohto dôkazného prostriedku neboli splnené náležitosti predpísané zákonom č. 382/2004 Z.
z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to konkrétne §
17 ods. 3, podľa ktorého sa vyžaduje, aby predkladaný znalecký posudok bol opatrený kvalifikovaným
elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, čo je zrejmé, že absentuje.

2.2
Uviedol, že pre náhradu škody zo systému povinného zmluvného poistenia je podstatná obvyklosť,
pričom poisťovňa z povinného zmluvného poistenia neuhrádza sumu za opravu v absolútne
nelimitovanej výške, ktorú si žalobca určuje sám a týmto limitom je práve obvyklosť ceny opravy

v zmysle postupov výpočtu poistného plnenia v kontexte príslušných ustanovení vyhlášky. Poukázal
na to, že v posudzovanom prípade bola hlavným východiskom otázka výšky škody, teda vo vzťahu
k nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla účtovaných žalobcom to bola otázka
adekvátnosti, odôvodnenosti a obvyklosti týchto nákladov v porovnaní s inými opravcami v danommieste a čase. Žalovaný mal za to, že posúdenie týchto právne relevantných skutočností v odvolaní
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje. Uviedol, že on žalobcom uplatnený nárok
poprel, pričom predložil súdu relevantné dôkazy o tom, že obvyklá cena za opravu motorového vozidla

bola v čase a mieste rozhodnom pre posúdenie veci rádovo nižšia, čím poprel skutkové tvrdenia
žalobcu o primeranosti (obvyklosti) nákladov na opravu. Podľa žalovaného žalobca síce v konaní
predložil znalecký posudok, ktorý má povahu dôkazného prostriedku, avšak v pomere k ostatným
druhom dôkazov nemá privilegované či nadradené postavenie, pričom žalovaný zdôraznil, že znalecký
posudok nezodpovedá ani spornú otázku, keďže neodpovedá priamo na otázku primeranosti účtovanej

výšky normohodiny v kontexte iných opravcov v danom mieste a čase, ale vychádza len z ceny
autorizovaného opravcu, pričom nebolo sporné, že opravca autorizovaným opravcom nie je. Mal za to,
že znalec tak odvodzoval primeranosť nákladov od odlišného druhu servisu, ktorý nie je porovnateľný
so servisom, ktorý opravy realizoval. Podľa žalovaného sa konajúci súd nesprávne vysporiadal s jeho
námietkami k relevantnosti záverov predloženého znaleckého posudku, pričom mal za to, že znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku neprihliadol ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcim zo skutočného

skutkového stavu veci. Uviedol, že on nerozlišuje servisy na autorizované a neautorizované s ohľadom
na kvalitu práce ale výlučne len na základe porovnateľnosti ceny za normohodinu a znalec vo svojom
posudku nevychádzal z priemernej ceny práce na trhu, keďže znalec použil jedinú vzorku na pomery
daného regiónu a času s cenou neprimerane vysokou. Podľa žalovaného žalobca obvyklosť účtovanej
ceny práce nepreukázal, a teda že by žalobcom účtovaná cena za normohodinu práce spadala do

cenového rozpätia priemernej ceny práce na relevantnom trhu v danom čase. Poukázal na to, že
súd nie je oprávnený nahrádzať vlastnou úvahou odpovede týkajúce sa skutočností, ktoré žalobca
nepreukazuje a takýto postup súdu je podľa názoru žalovaného v rozpore s kontradiktórnosťou konania
a zásadným zásahom súdu do rovnováhy strán sporu. Uviedol, že niekedy ani znalecký posudok
nepomôže jednoznačne vyriešiť spornú otázku, a to najmä ak je samotná otázka aj položená, pričom

v niektorých prípadoch je správna odpoveď v rámci určitého hodnotového spektra a v týchto prípadoch
je na súde, aby skutkový stav sám ustálil a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti. Podľa žalovaného súd prvej inštancie napriek tomu pri rozhodovaní vo veci
vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý nie je úplný vo vzťahu k skutkovému stavu veci a jeho
závery sú nesúladné s ostatnými dôkaznými prostriedkami predloženými v konaní.

2.3
Žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Mestského súdu Bratislava III pod sp. zn.
B1-36Cb/43/2022 zo dňa 12.11.2024, ako aj rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
B1-20C/12/2021 zo dňa 21.03.2024. Poukázal na to, že z predložených faktúr za opravu motorových

vozidiel iných neautorizovaných servisov je zrejmé, že žalobcom účtovaná cena práce za jednu hodinu
je neprimeraná, nakoľko si iní opravcovia v danom regióne a čase účtovali sumu od 16,50 Eur do 25,-
Eur a žalobcom určovaná cena vyvolala dôvodnú pochybnosť o obvyklosti primeranej ceny. Mal za to,
že on týmto preukázal, že v rozhodnom čase sa primeraná cena práce pohybovala v priestore 20 Eur
za hodinu práce bez DPH, pričom namietal, že konajúci súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal

a nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu a závery znaleckého posudku, ktoré odkazujú na vyššiu účtovanú
sumu za opravu motorového vozidla. Podľa žalovaného konanie žalobcu spĺňa znaky parazitovania na
systéme povinného zmluvného poistenia, kedy sa žalobca spolieha, že si môže fakturovať akúkoľvek
sumu, nakoľko žalovaný v postavení poisťovne predstavuje ekonomicky stabilný subjekt na trhu, pričom
tejto skutočnosti podľa žalovaného nasvedčuje aj to, že na vystavenej faktúre za opravu poškodeného

motorového vozidla žalobca ako spoločník a konateľ opravcu neuvádza jednotkovú hodinovú sadzbu
za vykonanú prácu ale iba výslednú sumu a ani rozpis jednotlivých úkonov, čo je už samo o sebe
prinajmenšom podozrivé.
2.4
Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu obsiahnutou v bode 35. napadnutého rozsudku, pričom

nepopiera existenciu vystavenej faktúry, ktorej súčasťou je vyúčtovaný poplatok za vypracovanie
znaleckého posudku, avšak poukázal na to, že žalobca v rámci danej faktúry nepredložil žiaden
relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by dokazoval, že žalobca uhradil sumu vo výške 160,- Eur
za vypracovanie znaleckého posudku, a že faktúra č. 2025035 by preukazovala, že sa vzťahuje na
tento konkrétny znalecký posudok. Žalovaný mal potom za to, že žalobcovi s uplatnením nároku

v tomto konaní nevznikli tieto tvrdené náklady za vypracovanie znaleckého posudku a uvedené žiadnym
spôsobom nepreukázal.

2.5Žalovaný súčasne namietal, že súd prvej inštancie jeho námietku týkajúcu sa možného zneužívania
povinného zmluvného poistenia žalobcom úplne odignoroval a v odôvodnení k uvedenému absentuje
akákoľvek zmienka, pričom v tejto súvislosti opätovne poukázal na nález Ústavného súdu Českej

republiky IV. ÚS 2043/2017 zo dňa 14.02.2018. Žalovaný mal za to, že konajúci súd sa s týmito jeho
námietkami vysporiadal nedostatočne, pričom rozsudok nesie prvky arbitrárnosti.

2.6
Žalovaný ďalej poukázal na to, že neuznáva ani žalobcovi priznané úroky z omeškania vo výške 7,65

% ročne zo sumy 359,17 Eur od 30.03.2025 do zaplatenia, pričom poukázal na to, že do omeškania sa
subjekt dostane v situácii, kedy má povinnosť plniť, avšak sa dobrovoľne rozhodol neplniť alebo neplnil
zákonom stanovené podmienky. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že on sa do omeškania s poskytnutím
poistného plnenia nemohol dostať, nakoľko si splnil všetky zákonom uložené povinnosti pri šetrení
poistnej udalosti, ktorej výsledkom bolo poskytnutie poistného plnenia v primeranej výške za vykonanú
opravu poškodeného motorového vozidla.

2.7
Žalovaný súčasne namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné
odôvodnenie rozhodnutia, pričom poukázal na znenie § 220 ods. 2 CSP a v danej súvislosti na

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03 a III. ÚS
209/04. Žalovaný namietol, že konajúci súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal
s jeho argumentáciou a námietkami a nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne vec
posúdil. Uviedol, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za
preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné. Poukázal na
to, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry
vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. V danej súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/171/2025.

3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym i skutkovým posúdením prípadu
zo strany okresného súdu obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie súdu považuje za
vecne správne, v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe predložených a vykonaných
dôkazov riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným
spôsobom opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Žalobca je toho názoru, že v
konaní bola riadne a bez pochýb preukázaná výška škody na poškodenom motorovom vozidle a to na
základe znaleckého posudku G. C. H. zo dňa 05.03.2025. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody

predstavujúci rozdiel medzi žalovaným vyplatením poistným plnením a faktúrou za opravu poškodeného
vozidla vychádza zo záverov znaleckého dokazovania. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal že by výška škody bola v inej výške ako v tej, ktorá bola
stanovená súkromným znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom. Tvrdenia žalovaného týkajúce
sa nesprávneho výpočtu výšky škody znalcom nemajú reálny základ, pričom výhrady žalovaného k

predmetnému znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.
4.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie žalobe vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na inépochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania.
6.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie

veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z

akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom

zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP nie je daný.
7.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná

v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.

vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220

ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

8.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil námietku
miestnej nepríslušnosti. Žalobca konzistentne uvádzal, že miesto škodovej udalosti bolo v okrese
Námestovo a v ňom došlo následne aj k oprave vozidla. Odvolací súd konštatuje, že žalovaným
vykonané popretie skutkových tvrdení žalobcu bolo právne neúčinné, nakoľko neuviedol vlastné

skutkové tvrdenie, na v ktorom inom okrese nespadajúcom do obvodu Okresného súdu Námestovo
mala nastať škodová udalosť. Pre účinnosť popretia skutkových tvrdení žalobcu bolo teda nevyhnutné
vykonať vlastné skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré by spochybnilo tvrdenie žalobcu. Ak žalovaný
poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že nedošlo k nehode – škodovej udalosti v okrese Námestovo,
tak takéto skutkové tvrdenie (popretie) je nedostatočné, a teda nespôsobilé prejednania. Tu odvolací
súd dodáva, že námietka žalovaného je z pohľadu odvolacieho súdu špekulatívna, nakoľko ako bolo

uvedenévyššiežalovanýnešpecifikovalinémiestonehodyanepredložilksvojmutvrdeniužiadnydôkaz.
Záver súdu prvej inštancie o miestnej príslušnosti Okresného súdu Námestovo bol správny. K námietke
žalovaného, že súd prvej inštancie nemal pripájať zápisnice z iných konaní odvolací súd uvádza, že
konanie v súlade so základnými zásadami CSP pred súdmi má byť hospodárne a rýchle bez zbytočného
zaťažovania sporových strán. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď si pripojil zápisnice

o výsluchu znalca, o ktorých mal vedomosť z úradnej činnosti, čím urýchlil súdne konanie a ušetril
sporovým stranám trovy konania, zvlášť ak ide o spor s nízkou hodnotou. Odvolací súd k námietke,
že znalecký posudok neobsahoval potrebné náležitosti konštatuje, že táto je nedôvodná. Súd prvej
inštancie sa riadne vysporiadal v ods. 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že
žalobca v konaní predložil písomný znalecký posudok a nie znalecký posudok v elektronickej podobe.

V zmysle § 17 ods. 2 predmetného zákona jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej
podobe musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou,
ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Povinnosť očíslovať jednotlivé strany sa nedotýka
príloh znaleckého posudku. Znalecký posudok predložený žalovaným uvedené atribúty spĺňa, a preto
nie je dôvod na to, aby súd na znalecký posudok nemohol prihliadať. Odvolací súd dodáva, že originál

znaleckého posudku je súčasťou spisu v prílohovej obálke na č.l. 98.
8.1
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť znaleckého posudku, prípadne „izolovanosť“ jeho
záverov od skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazov ním navrhnutých, odvolací súd sa s touto
argumentáciou nemohol stotožniť a nemôže ju (vzhľadom na jej všeobecnosť) vnímať inak ako

snahu o to, aby súd bezvýhradne prijal žalovaným rigidne prezentovanú správnosť jeho skutkovej
a na ňu nadväzujúcej právnej argumentácie o obvyklosti ceny opravy. Žalovaným predložená
argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje určitý (v konkrétnostiach prejednávanej veci)
„zjednodušený“ náhľad, ktorý však nereflektuje skutkové závery súdu prvej inštancie majúce základ v
komplexnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie vyslovil svoje úvahy

rezultujúce do jeho skutkových a právnych záverov vo vzťahu k akceptovaniu dôvodnosti nároku žalobcu
vychádzajúceho zo stanovenia normohodiny vo výške 50,- Eur pre mechanické a lakovacie práce v bode
30. a na tento bod nadväzujúcich bodoch 31 a 32 odôvodnenia svojho rozsudku. V týchto jasne, určito
a zrozumiteľne vysvetlil svoje myšlienkové postupy. V tejto súvislosti odvolací súd (pri vyčerpávajúcom
odôvodnení súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje) iba opakuje, že námietky žalovaného vo

vzťahu k výpočtu nákladov na opravu vozidla (t. j. že mal znalec postupovať podľa bodu 5. časti C
prílohy č. 6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku a nie podľa bodu 2 prílohy č. 6 tejto vyhlášky), nemožno vyhodnotiť ako
dôvodné. Za náležité považuje odvolací súd aj úvahy súdu prvej, a to že výška ceny práce sa odvíja
od aktuálnych okolností na trhu, pričom je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom odvetví. Správna

bola úvaha, že žalobca je osobou, ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je oprava cestných
motorových vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytnutie lakovacích prác. Jedná sa pritom o
činnosť, ktorú neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Pokiaľ sa teda poškodený
rozhodol nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom
ho to nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom, nakoľko

mu majú byť preplatené len účelne vynaložené náklady súvisiace s opravou motorového vozidla.
8.2
Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že účelom opravy
poškodeného motorového vozidla je bezpochyby to, aby sa po vykonanej oprave stav poškodenéhomotorového vozidla čo najviac priblížil jeho stavu pred samotným poškodením (restitutio in integrum),
z čoho možno zjednodušene vyvodiť záver, že každá oprava má byť vykonaná čo najkvalitnejšie
a najtrvácnejšie. Aj z tohto pohľadu sú potom závery súdu prvej inštancie pri akceptovaní výšky

normohodiny za vykonané práce, ktoré boli vykonané autoopravovňou žalobcu správne, za situácie,
kedy cena týchto prác nedosahovala výšku ceny účtovanú za obdobné práce autorizovaným servisom
(88,80 eur/hod.), náležité. Odvolací súd prízvukuje, že v konaní neboli preukázané (a ani tvrdené)
skutočnosti, že by cena prác pri oprave dosiahla výšku, ktorá bola neprimeraná spôsobu opravy,
ktorý si eventuálne mohol poškodený zvoliť (napr. aj v autorizovanom servise), príp. na že by oprava

poškodeného vozidla nebola rentabilná (suma bola 1056,20 eur oproti posudku, ktorý škodu vypočítal
na 1344,- eur), a ani že by cena týchto prác bola účelovo navýšená vzhľadom na to, že mala byť hradená
zo škodcovho poistenia zodpovednosti za škodu. Je pritom potrebné si uvedomiť, že za škodu na vozidle
nezodpovedá poškodený ale škodca, za ktorého ju plní podľa § 15 zákona o PZP poisťovateľ. Nie je
povinnosťou poškodeného si vyhľadať čo najlacnejšiu autoopravovňu, pričom poškodený si na opravu
poškodeného vozidla môže zvoliť aj autorizovanú opravovňu. K uvedenému však v posudzovanom

nepristúpil a zvolil si opravovňu neautorizovanú, ktorá však disponovala certifikátmi o absolvovaní
školení (viď výpovede znalca v pripojených zápisniciach), príp. vhodným vybavením. Aj z uvedeného
možno vyvodiť nedôvodnosť argumentácie žalovaného už v jej samom základe, ktorý na jednej
strane namieta vykonanie opravy v neautorizovanom servise za cenu nižšiu ako by bola v servise
autorizovanom, avšak na druhej strane v prípade, ak by bola vykonaná oprava v autorizovanom servise,

by bol povinný nahradiť vyššiu cenu opravy. V tejto súvislosti odvolací súd iba na doplnenie poukazuje
na to, že žalovaný síce namieta, že znalec vo svojom posudku použil iba jedinú vzorku (pri výpočte
vychádzalzcienautorizovanéhoservisuspoločnostiTodosŽilina),avšaknapriektomu,žeakoprávnická
osoba pôsobiaca ako poisťovateľ, ktorej predmetom je aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, sám nepredložil výšku cien prác účtovaných autorizovanými servismi v

danej lokalite, ktorými bezpochyby disponuje (zo svojho interného systému bol schopný predložiť údaje
o cenách prác účtovaných neautorizovanými servismi). Aj z uvedeného dôvodu možno potom dospieť k
záveru, že použitá (jediná) vzorka týkajúca sa cien autorizovaného servisu, t. j. spoločnosti Todos, ktorá
značne prevyšuje cenu prác účtovanú žalobcom, je relevantná a súčasne z nej potom možno dospieť k
záveru, že žalobcom účtovaná cena prác nemôže predstavovať určitý exces vo vzťahu k nákladom na

opravu poškodení, ktoré boli spôsobené samotnému poškodenému.
8.3
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne, výstižne a vyčerpávajúco uviedol v ods. 30-32,
prečo sa priklonil k záverom znaleckého posudku. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že zo žiadneho zákona nevyplýva povinnosť žalobcu uplatniť si nižšiu hodinovú sumu

za prácu ako autorizovaný servis. Ďalej má odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie za
to, že žalovaným predložené iné ceny servisov nepreukazujú dôvodnosť ním tvrdených skutočností.
Kontrolná kalkulácia žalovaného (vo svojej podstate jeho skutkové tvrdenia, podložené jeho vlastným
výpočtom) v protiváhe k znaleckému posudku ako dôkazu nemôže sama o sebe obstáť, nakoľko
ide o sebapotvrdzujúci dôkaz. Odvolací súd konštatuje, že ak by prijal argumentáciu žalovaného, tak

tento by začal na trhu servisných prác určovať maximálnu možnú cenu opravy v rozpore s princípom
slobodného trhu. Takýto výklad podľa odvolacieho súdu nie je možný, zvlášť pri zohľadnení neustáleho
rastu cien energií, materiálov, daní, ostatných nákladov podnikateľských subjektov v poslednom období.
K skutkovým tvrdeniam žalovaného, by musel pristúpiť iný dôkaz (napr. iný znalecký posudok), ktorý
by potvrdil skutkové tvrdenia žalovaného, ohľadne neadekvátnosti ceny. Cenové ponuky hodinových

servisných prác nie sú dôkazom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť odborné závery predloženého
znaleckého posudku, nakoľko každý autoservis môže mať podľa kvality prác, verejnej známosti mena,
rôzne ceny akceptované zákazníkmi. Súčasne ak žalovaný aj predložil iné cenové kalkulácie zo
začiatku roka 2024 pri žalobcovi a v odvolaní vyjadril domnienku o neprimeranosti navýšenia cien. Ďalej
odvolací súd uvádza, k námietke žalovaného o možnom konaní v rozpore s dobrými mravmi/v rozpore

so zákonom (parazitovaní na systéme povinného zmluvného poistenia) konštatuje, že žalovaný túto
námietku v konaní pred súdom prvej inštancie nešpecifikoval tak, aby sa súd prvej inštancie mal s ňou
v rozsudku zaoberať. Aj v odvolacom konaní žalovaný len vyjadril „domnienku“. Odvolací súd konštatuje,
že v súdnom konaní sa neriešia domnienky, ale preukazujú tvrdené skutočnosti, a preto ak sa žalovaný
len niečo domnieva, a takúto skutočnosť netvrdí, ani nepreukazuje, tak sa v konaní nedokazuje a súd

prvej inštancie (odvolací súd) nemusí takéto domnienky samostatne riešiť v odôvodnení. Odvolací súd
saplnestotožnilajso záveromsúduprvejinštancievyjadrenýmvods.31,vktoromkonštatoval,žepodľa
dotknutej vyhlášky znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla, čiže
autorizovaného servisu. Tento záver je plne súladný so znením vyhlášky a nepredstavuje žiadny odklonod jej úpravy. Skutočnosti tvrdené žalovaným v odvolaní, (poukaz na ods. 5 prílohy 6 vyhlášky), nemôžu
zmeniť posúdenie veci. Odvolací súd má za to, že oprava bola štandardná, opak v konaní preukázaný
nebol, a preto uvedené ustanovenie sa pri posudzovaní výšky škody znalcom použiť nemalo, čo samo

plynie už z nadpisu uvedenej časti vyhlášky (Neštandardná oprava).
8.4
Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal faktúrou č.2025035, že táto sa týkala aj znaleckého
posudku č. 24/2025 (žalovaný nesprávne uvádzal 25/2025), a teda nepatrí mu pohľadávka v sume 160
eur. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods.

35 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda že bol preukázaný vznik pohľadávky, ktorú je potrebné
priznať ako uvedenú sumu ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Na doplnenie odvolací
súd uvádza, že z č.l. 21 jednoznačne vyplýva vyúčtovanie znaleckého posudku č. 24/2025 právnemu
zástupcovi žalobcu ako aj úhrada (rub č.l.21) a túto sumu mu žalobca (tak ako to vyplýva z vyššie
uvedeného) následne preplatil (k tomu porovnaj aj m.m. uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
60/2022 z 10. februára 2022). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že pohľadávka

a aktívna legitimácia patrí žalobcovi, pričom nie je dôvod na rušenie napadnutého rozsudku v tejto časti
a vytváranie ďalších trov konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol považovať túto odvolaciu
námietku ako dôvodnú.
8.5
Taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku týkajúcu sa priznaných úrokov

z omeškania vo výške 7,65 % ročne, keď argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že on bol
presvedčený, že sa do omeškania s poskytnutím poistného plnenia nemohol dostať, nakoľko si splnil
všetky zákonom uložené povinnosti pri šetrení poistnej udalosti, nie je relevantná, nakoľko správnosť
tohto šetrenia sa aj v prejednávanom spore ukázala ako nesprávna. Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súd poukazuje na bod 34. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento vychádzajúc zo

skutkového zistenia, že žalovaný ukončil šetrenie danej poistnej udalosti dňa 14.03.2025 a odo dňa
nasledujúceho po tomto dni, t. j. od 15.03.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia,
ktorá uplynula dňa 29.03.2025 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, pričom uvedený
záver je súladný aj so záverom Ústavného súdu SR v náleze č.k. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2020.

9.
Záverom k námietkam žalovaného o nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti napadnutého rozsudku,
odvolací súd v prvom rade pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou
je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, §
30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins
c. Francúzsko). Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je
nepreskúmateľné. K porušeniu práva na spravodlivý proces môže teda dôjsť aj nepreskúmateľnosťou

napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018,
4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR pritom platí, že
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV.

ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom
práva na spravodlivý proces garantuje každej strane konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity
zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej

v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, a teda na to, by premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Vychádzajúc z vyššie vyslovených východísk odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštanciesvoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav
a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania a svoje právne závery náležite
vysvetlil a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za

také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
10.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania

a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.

11.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok

na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).