Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 22, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Cb/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203314
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Gábor

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7116203314.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: MPC CESSI a.s., Mlynská 22,

052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 651 445, zast. JUDr. Alexandrom Bröstlom, advokátom, konateľom
Advokátska kancelária Bröstl & Čertík s.r.o. Rázusová 1, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 560
611, proti žalovanému: CORTEC s.r.o., Rožňavská 12, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
45 584 168, zast. JUDr. Romanom Gorejom, advokátom, konateľom GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova
14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 23.299,52 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 15.779,52
eur s prísl. z titulu odstúpenia od Zmluvy, keďže do dnešného dňa žalovaný nevrátil žalobcovi ani len
časť zaplatenej kúpnej ceny za tovar oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému:
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v.č. 67876/14) .

- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v.č. 67875/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v.č. 57985/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v.č. 57987/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v.č. 57986/14)
a z titulu náhrady škody za nadmernú spotrebu elektrickej energie za obdobie od inštalácie jednotlivých
vitrín k momentu odstúpenia od Zmluvy peňažnú čiastku vo výške 2.045 eur.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že v celom rozsahu popiera
žalobou uplatnenú pohľadávku a to tak v jej základe, ako aj v jej výške.

3. Žalobca tvrdí, že v rámci kúpy tovaru od žalovaného jednou z hlavných kritérií pri výbere zariadení
bola pre žalobcu spotreba elektrickej energie, ktorá je nevyhnutná na ich riadnu prevádzku. Spotreba
energie zariadení bola jednou z podstatných skutočností, ktoré mali vplyv na rozhodovanie žalobcu
pre ich nadobudnutie. Následne si mal žalobca svojpomocne vykonať merania spotreby a výsledkom

týchto meraní mala byť nadmerná spotreba elektrickej energie, pričom túto skutočnosť žalobca ďalej
označuje ako vadu tovaru. Pri týchto meraniach mal vychádzať z údajov na štítkoch nachádzajúcich sa
na dodaných zariadeniach.4. V prvom rade žalovaný popiera, že by v čase pred kúpou tovaru žalobca akýmkoľvek spôsobom
vymedzil svoje požiadavky na spotrebu chladiacich zariadení, resp. príslušenstva dodávaného tovaru.
Táto požiadavka nevyplýva ani z obsahu vymenenej korešpondencie, ani zo žiadnych ústnych

dojednaní.

5. Z doterajšej korešpondencie žalobcu v tejto veci expedovanej pred podaním žaloby a ani zo žaloby
samotnej nevyplýva, akým spôsobom žalobca dospel k nejakému údaju o spotrebe, ktorý následne
porovnával s ním nameranou spotrebou. Vychádzajúc z údajov, ktoré žalobca použil pre výpočet

spotreby sa však môže žalovaný domnievať, že pracoval s údajom na štítku, ktorý sa nachádza na
samotnom tele chladiacich zariadení, kde je uvedený príkon topného telesa, príkon osvetlenia a príkon
chladiaceho ventilátora, ktorý zabezpečuje rozvod chladeného vzduchu v rámci chladiaceho zariadenia.
Okrem menovaných súčastí chladiaceho zariadenia, ktoré odoberajú elektrickú energiu sa v chladiacom
zariadení nachádza aj chladiaci agregát, ktorý má svoj príkon uvedený priamo na tele agregátu vo vnútri
chladiaceho zariadenia.

6. Žalobcom nameraná spotreba je spotrebou, ktorá zahŕňa spotrebu všetkých súčastí chladiaceho
zariadenia, ktoré odoberajú elektrickú energiu, t.j. topné teleso, osvetlenie, ventilátor a chladiaci agregát.
Príkon agregátu tvorí práve nameraný rozdiel oproti príkonu zvyšných súčastí chladiaceho zariadenia a
tak si žalovaný oprávnene kladie otázku, na čo žalobca vykonával nejaké merania. Pritom zdôrazňuje,

že všetky údaje o spotrebe elektrickej energie na chladiacom zariadení sú uvedené, niektoré na tele
zariadenia a príkon agregátu na tele agregátu. Žalobcom vypočítaná nadmerná spotreba elektrickej
energie je teda výsledkom porovnania dvoch veličín. Prvou veličinou je údaj o spotrebe samotného
zariadenia ako celku, ktorý je pri žalobcových výpočtoch nesprávny a druhým je údaj o spotrebe, ktorú
svojpomocne nameral žalobca. Už z tohto faktu vyplýva, že žalobcom tvrdená vada nemá vo svojej

podstate žiadne opodstatnenie.

7. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že tovar nemá vady. Pri kúpnej zmluve a ani v rámci
rokovaní, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy nebola definovaná požiadavka na určitú energetickú
výkonnosť, či spotrebu chladiacich vitrín. Predtým ako si žalobca zakúpil chladiace vitríny, mal možnosť

podrobne sa oboznámiť s technickými parametrami kupovaného tovaru a v prípade nespokojnosti s
týmito parametrami, neuzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu. Stal sa však pravý opak, žalobca po
vyhodnotení viacerých ponúk vybral ponuku žalovaného ako najlepšiu.

8. Žalobca taktiež tvrdí, že mal nárok na poskytnutie technickej dokumentácie, pričom táto povinnosť

mala žalovanému vyplývať zo zákona 182/2011 Z.z. o štítkovaní energetických významných výrobkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovanému však s odkazom na citovaný zákon nevznikla
žiadna takáto povinnosť. Týmto zákonom bola implementovaná smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými
výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch. Ďalšie podrobnosti o tom, ktorý

výrobok má byť označený štítkom určujú delegované nariadenia Európskej komisie. Ani v jednom
z nariadení Komisie účinných v rozhodnej dobe sa nezakladá informačná povinnosť vo vzťahu k
spotrebičom, ktoré sú určené na použitie iné ako pre domácnosti. S odvolaním sa na delegované
nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010 z 28.9.2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie chladiacich spotrebičov pre domácnosť energetickými

štítkami, je možné konštatovať, že nariadenie sa týka len chladiacich spotrebičov pre domácnosť,
netýka sa teda spotrebičov používaných pri podnikateľskej činnosti. Ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy sa
teda tovar za energeticky významný výrobok v zmysle zákona č. 182/2011 Z.z. nepovažoval. V tomto
ohľade poukazuje žalovaný na obsah Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1094, ktorým sa
dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ pokiaľ ide o označovanie profesionálnych

chladených skríň na uskladnenie energetickými štítkami. Týmto nariadením sa zavádza povinnosť na
označovanie chladiacich zariadení štítkami s predpísanými parametrami, avšak až s účinnosťou od
1.7.2016. Predmetom dodania boli v tomto prípade práve profesionálne chladiace zariadenia určené na
skladovanie potravín mimo prostredia domácnosti.

9. Podľa žalovaného všetka potrebná dokumentácia k tovaru už bola žalobcovi odovzdaná pri prevzatí
tovaru. Žalobca nie je nijako a ničím obmedzený v užívaní dodaného tovaru na podnikateľské účely.
Dodaný tovar nemá vady v zmysle ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tovar nemá vadu
spočívajúcu v tvrdenej nadmernej spotrebe elektrickej energie a ani vadu v chýbajúcej technickejdokumentácii. Ak dodaný tovar nemá žalobcom vytýkané vady, tak nebol ani daný dôvod na odstúpenie
od zmluvy a teda je nutné žalobcom uskutočnené odstúpenie od zmluvy hodnotiť ako neplatné.

10. Žalovaný má za to, že pohľadávka na náhradu škody uplatňovaná zo strany žalobcu je nedôvodná
a to vo všetkých aspektoch vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Žalobca
nárok na náhradu škody odôvodňuje tým, že chladiace vitríny majú “nadspotrebu“. Žalovaný nemal
záväzokdodaťtovarurčitejenergetickejvýkonnosti,čispotreby.Nemožnohotedabraťnazodpovednosť
za to, že tovar má podľa názoru žalobcu inú spotrebu, aká by bola preňho zrejme prijateľnejšia. Žalovaný

neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť a ak absentuje znak porušenia povinnosti, nemôže existovať
ani žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením tejto povinnosti.

11. Podľa žalobcu prvou povinnosťou je dodať tovar bez vád a druhou je všeobecná prevenčná
povinnosť. Žalovaný dodal žalobcovi všetok tovar bez vád v súlade so Zmluvou a všetkými právnymi
predpismi. Žiadna vada tvrdená žalobcom nemá opodstatnenie, či sa už jedná o spotrebu elektrickej

energie, alebo o označenie štítkami, či dodaní technickej dokumentácie. Dodaný tovar nie je opatrený
energetickým štítkom, nakoľko sa jedná o profesionálne chladiace zariadenia a tieto majú byť
označované energetickými štítkami až od 1.7.2016. Žalovaný nedeklaroval pri dodaní žiadne technické
parametre, ktoré by mali mať povahu kvalitatívnej vlastnosti, nakoľko na to ani nemal dôvod, pretože
žalobca sa o spotrebu elektrickej energie nijako nezaujímal a ani ju v rokovaniach nezmienil. Podstatné

parametre pri kúpe tovaru boli rozmery a teda typy zariadení a cena týchto zariadení. Žalovaný dodal
tovar podľa objednávky bez akýchkoľvek vád. Ak by s dodaním tovaru mala byť porušená všeobecná
prevenčná povinnosť, tak si je možné položiť otázku, akú povinnosť v tomto prípade mal žalovaný pred a
v čase dodania tovaru. Spotreba elektrickej energie nebola zo strany žalobcu nijako dopytovaná. Ak by
sa riešila nejaká prevenčná povinnosť, tak potom jedine v tej rovine, že by mal žalovaný upozorniť, že ak

zariadenie bude zapojené do siete, tak bude spotrebúvať elektrickú energiu. Žalovaný nijakú spotrebu
nedeklaroval, nakoľko to ani nebola jeho zmluvná, či zákonná povinnosť.

12. Spotreba chladiacich zariadení je navyše ovplyvnená rôznymi faktormi súvisiacimi s prevádzkou
týchto zariadení, ako je teplota v miestnosti, či množstvo tovaru umiestnené v tomto zariadení. Vždy

však platí, že pokiaľ chcel žalobca zistiť celkový príkon chladiaceho zariadenia, tak pri danom type
nemohol vychádzať len z príkonu niektorých jeho častí a opomenúť údaj o hlavnom zdroji chladu, ktorým
je chladiaci agregát. Tvrdiť pritom, že je vadou tovaru to, ak výkon chladiaceho agregátu je uvedený
inde, ako je uvedený príkon iných častí zariadenia, je prinajmenšom možné označiť za mylné východisko
pre uplatňovanie nároku na strane žalobcu, no určite nie za niečo, čo by malo znamenať porušenie

akejkoľvek povinnosti žalovaného.

13. Žalobca za konania písomným podaním zo dňa 17.1.2019, ktoré bolo na pojednávaní 14.11.2019
upresnené, navrhol menu žaloby. Písomné podanie žalobcu zo dňa 17.1.2019 posúdil súd podľa obsahu
tak, že žalobca sa domáha, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu 5.475 eur t.j. zmluvnú

pokutu za určité obdobie.

14. Uznesením sp.zn. 29Cb/20/2016-276 zo dňa 14.11.2019 Okresný súd Košice I pripustil zmenu
žaloby a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu 5.475,00 eur do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia.

15. Uznesením sp.zn. 29Cb/20/2016-535 zo dňa 18.1.2024 Mestský súd Košice pripustil zmenu žaloby
a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj sumu 15 779,00 eur s 9,00 % úrokom z omeškania
ročne odo dňa 12.12.2015 až do zaplatenia oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v.č. 67876/14)

- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 04 1,4 (v.č. 67875/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v.č. 57985/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v.č. 57987/14)
- chladiacu pultovú vitrínu LCC Carina 02 1,4 (v.č. 57986/14)
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 045,00 eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne odo dňa
12.12.2015 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:17. Žalobca obchodná spoločnosť MPC CESSI a.s. ako objednávateľ a aj ako kupujúci so žalovaným
CORTEC s.r.o. ako zhotoviteľom a aj ako predávajúcim uzatvoril Zmluvy, predmetom ktorých bola

dodávka a aj inštalácia chladiacich zariadení a ich príslušenstvom na jednotlivých prevádzkach.

18. V danom prípade je potrebné poukázať na chaotický a zmätočný postup zmluvných strán.

19. Časť chladiacich pultových vitrín LCC Carina 04 1,4 a Carina 02 1,4 bola dodaná na základe ústnej

Kúpnej zmluvy a časť na základe písomnej Zmluvy o dielo.

20.Vkonaníbolonesporné,žežalovanýdodaltovarurčenýčodomnožstvaadruhužalobcoviauvedený
tovar bol odovzdaný a prevzatý žalobcom.

21. Listom zo dňa 5.8.2015 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, odstránenie vady tovaru a na

poskytnutie technickej dokumentácie tovaru.

22. Dňa 3.8.2015 bola na prevádzkach klienta v Spišskej Novej Vsi a Levoči vykonaná komplexná
previerka spotreby elektrickej energie vrátane kontroly spotreby chladiacich vitrín, ktoré boli klientovi
dodané na základe Zmlúv od Vašej spoločnosti.

23. Nadmerná spotreba elektrickej energie predstavuje vo finančnom vyjadrení za obdobie od inštalácie
vitrín ku dňu 3.8.2015 peňažnú čiastku vo výške 2 073,25 eur. Zistenú nadmernú spotrebu považujeme
za podstatnú vadu tovaru pričom porušením povinnosti dodať tovar bez vád došlo na strane klienta
k vzniku škody vo výške zodpovedajúcej peňažnej čiastke rovnajúcej sa cene za nadmerné množstvo

spotrebovanej elektrickej energie.

24. Žalobca MPC CESSI a.s. odstúpil od Zmluvy písomne dňa 23.11.2015 z dôvodu vád tovaru.

25. Vada tovaru spočívala v tom, že zariadenia vykazujú od ich uvedenia do prevádzky nadmernú

spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na dodaných
zariadeniach.

26. Znalecký posudok č. 68/2018 vyhotovený znalcom Ing. Korpášom Jaroslavom na žiadosť žalobcu
odpovedal na následovné otázky:

1.1.1 Definujte, aké povinnosti má predajca vo vzťahu k uvedeným chladiarenským zariadeniam?
1.1.2 Uveďte, či uvedené chladiarenské zariadenia musia obsahovať z vonkajšej časti informáciu o ich
celkovom príklone.
1.1.3 Porovnajte príkon uvedený na štítkoch chladiarenských zariadení so skutočným nameraným
príkonom.

1.1.4 Nachádza sa vo vnútri chladiarenského zariadenia ďalší údaj o príkone chl. agregátu? Ak áno, je
tento údaj relevantný alebo kľúčový je len údaj o príkone vo vonkajšej časti chladiarenských zariadení?
Ak áno, z akej právnej normy táto skutočnosť vyplýva?
1.1.5 Spĺňajú uvedené chladiarenské zariadenia všetky technické parametre v zmysle príslušných
technických noriem?

1.1.6 Aké doklady je predajca povinný dodať kupujúcemu v súvislosti s u vedenými chladiarenskými
zariadeniami?
1.1.7Jevsúladesbezpečnostnýmipredpismiakskutočnýpríkonjevyššíneždeklarovanýnavonkajšom
štítku?
1.1.8 Vykazujú uvedené chladiarenské zariadenia vždy rovnaký príkon alebo sa ich príkon mení v

závislosti od vonkajších faktorov?

Na otázku č. 1.1.1 znalec odpovedá: V zmysle vyhlášky 508/2009 patria chladiace zariadenia medzi
vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B. Podľa STN EN 60335-1 norma platí aj pre
spotrebiče, ktoré nie sú určené na normálne použitie v domácnosti, ale ktoré aj napriek tomu môžu

byť zdrojom nebezpečenstva pre osoby, ako sú spotrebiče určené na použitie nepoučenými osobami v
obchodoch, v ľahkom priemysle alebo poľnohospodárstve.Na základe vyhlášky 508/2009, STN EN 60335-1, NV 404 má predajca povinnosť dodať k dodávanému
zariadeniu
- návod na montáž a uvedenie do prevádzky (NV SR 404, § 3 ods. 1a; vyhláška 508, § 6 - súčasť

sprievodnej dokumentácie),
- sprievodnú dokumentáciu nevyhnutnú na prevzatie a používanie chladiacich zariadení (NV SR 404,
§ 4 ods. 1; vyhláška 508, § 6),
- návod na použitie, ktorý musí byť k dispozícii spolu so spotrebičom, aby sa mohol spotrebič bezpečne
používať (STN EN 60335-1, bod 7.12; NV SR 404, § 3 ods. 1a; vyhláška 508, § 6), - konštrukčnú

dokumentáciu (§ 5 vyhlášky 508) obsahujúca náležitosti podľa prílohy č. 2
Naviac, podľa NV SR 404 § 4 ods. 3 Dodávateľ výrobku je povinný pravdivo a úplne informovať o
vlastnostiach výrobku predávajúceho. A podľa zákon 264 § 10 ods. 6 Distribútor nesmie distribuovať
výrobok, o ktorom na základe vlastných informácií alebo svojich odborných znalostí vie, alebo o ktorom
môže predpokladať, že môže ohroziť oprávnený záujem. Medzi inými tiež informáciami dôležitými na
kontrolu príkonu a teda aj spotreby elektrickej energie zariadení.

Na otázku č. 1.1.2 znalec odpovedá: Chladiarenské zariadenie musí obsahovať jednoznačný údaj o
celkovom príkone, ktorý zahŕňa príkon všetkých spotrebičov v danom zariadení. V danom prípade je t
o príkon všetkých spotrebičov (osvetlenia vitrín, ohrevu vitrín, ventiláciu vitrín, kompresora a ventilátora
kompresorovej jednotky) prispievajúcich svojím čiastkovým príkonom k celkovému príkonu zariadenia.

Podľa STN EN 60335-1 čl. 7 Označovanie a inštrukcie „7.1 Spotrebiče sa musia označiť:
-Menovitým napätím alebo rozsahom menovitého napätia vo V;
-Symbolom označujúcim druh napájania, ak nie je vyznačená menovitá frekvencia;
-Menovitým príkonom vo W, kW alebo menovitým prúdom v A;

Podľa Prílohy č. 4 Evidencia vyhradeného technického elektrického zariadenia (súčasť sprievodnej
dokumentácie) obsahuje
a) názov vyhradeného technického zariadenia,
b) typové označenie,
c) meno, priezvisko a miesto podnikania výrobcu, ak ide o fyzickú osobu, a názov, sídlo, identifikačné

číslo organizácie a právnu formu výrobcu, ak ide o právnickú osobu,
d) výrobné číslo,
e) rok výroby,
f) umiestnenie,
g) základné technické parametre, ktoré sú pre vyhradené technické zariadenie elektrické

a. menovité napätie a prúd,
b. menovitý výkon alebo príkon
c. krytie vzhľadom na prostredie a vonkajší vplyv (vyhotovenie)

Menovitým príkonom je príkon zariadenia ako celku.

Na otázku č. 1.1.3 znalec odpovedá: Skutočne nameraný príkon svojou veľkosťou dokumentuje
skutočnosť, že príkon uvedený na vonkajšom štítku chladiacich zariadení je príkon bez príkonu agregátu
(kompresorovej jednotky). Skutočný príkon je tak súčtom elektrických príkonov spotrebičov vonkajšieho
štítku a elektrického príkonu odpovedajúceho chladiacemu výkonu agregátu na vnútornom štítku a

príkonu ventilátora.
Z toho vyplýva, že príkon chladiacich zariadení označený na ich vonkajších štítkoch je len čiastkový.
Celkový príkon tvoria príkony všetkých spotrebičov súčasne pracujúcich, teda aj príkon kompresorovej
jednotky, ktorá je súčasťou chladiaceho zariadenia. Príkon je stanovený ako stredná hodnota (meranie
podľa STN EN 60335- 1) za 24 hodín prevádzky a premieta súčasný chod jednotlivých spotrebičov

(osvetlenie vitríny, ventilácia vitríny, ohrev, kompresor a ventilátor kompresora) počas celého cyklu
dennej prevádzky.
To je aj požiadavka STN EN 60335- 1 v bode
10 Príkon a prúd
„ 10.1 Príkon spotrebiča pri menovitom napätí a pri normálnej prevádzkovej teplote sa nesmie odchýliť

od menovitého príkonu pre elektromechanické spotrebiče o viac ako (pri menovitom príkone viac ako
300W) plus 15% alebo 60W (podľa toho čo je väčšie).
Splnenie požiadavky sa kontroluje meraním po ustálení príkonu, keď:- Všetky obvody, ktoré môžu pracovať súčasne, sú v chode; (tým je myslené, že v chode sú všetky
spotrebiče, ktoré môžu súčasne pracovať - spotrebiče tvoriace príkon z vonkajšieho štítku - osvetlenie,
ventilátory, ohrev - a spotrebiče tvoriace príkon vnútorného štítku - agregát a ventilátor kompresorovej

jednotky)
- Spotrebič sa napája menovitým napätím;
- Spotrebič je v prevádzke pri normálnych podmienkach. Ak sa príkon počas pracovného cyklu mení,
ako príkon sa stanoví stredná hodnota príkonu, ktorý sa vyskytuje počas sledovaného obdobia.

Na otázku č. 1.1.4 znalec odpovedá: Vnútorný štítok prislúcha ku agregátu (kompresorovej jednotke
chladiaceho zariadenia). Uvádza chladiaci výkon tejto jednotky, ktorému prislúcha elektrický príkon daný
tabuľkami týchto kompresorových agregátov. Tento údaj je relevantný a spolu s údajom na vonkajšom
štítku tvorí výsledný príkon celého chladiaceho zariadenia. Podľa STN EN 60335-1 Označovanie a
inštrukcie
7.1 Spotrebiče sa musia označiť

Menovitým príkonom vo W, kW alebo menovitým prúdom v A

Podľa vyhlášky 508/2009 § 6 a Prílohy č. 4

Evidencia vyhradeného technického zariadenia obsahuje v bode
g)základné technické parametre, ktoré sú pre vyhradené technické zariadenie elektrické
a. menovité napätie a prúd,
b. menovitý výkon alebo príkon.

Menovitým príkonom sa pritom rozumie menovitý príkon zariadenia ako celku pozostávajúci zo súčtu
príkonov spotrebičov tvoriacich zariadenie.

Na otázku č. 1.1.5 znalec odpovedá: Chladiarenské zariadenia nespĺňajú nasledovné požiadavky STN
EN 60335-1, vyhlášky 508 a NV 404:

- Príkon na vonkajšom štítku chladiaceho zariadenia nezodpovedá celkovému príkonu zariadenia
(zariadenie obsahuje spotrebič - kompresor, ktorého štítok je umiestnený vnútri zariadenia s uvedením
chladiaceho príkonu)
- K zariadeniu nie je dodaná konštrukčná dokumentácia
- K zariadeniu nie je dodaná sprievodná dokumentácia

- K zariadeniu nie je dodaný návod na montáž a uvedenie do prevádzky
- K zariadeniu nie je návod na obsluhu (použitie)
- Štítok o výstrahe nie je uvedený v slovenskom jazyku
- Zariadenie nie je označené číslom IP podľa stupňa ochrany proti vznikaniu vody
- Príkon uvádzaný na štítku nezodpovedá hodnote príkonu, ktorý tieto zariadenia v skutočnosti dosahujú

(merania, výsledok obhliadky).

Na otázku č. 1.1.6 znalec odpovedá: Na základe vyhlášky 508/2009, STN EN 60335- 1, NV 404 má
predajca povinnosť dodať k dodávanému zariadeniu
- návod na montáž a uvedenie do prevádzky (NV SR 404, § 3 ods. 1 a; vyhláška 508, § 6 - súčasť

sprievodnej dokumentácie),
- sprievodnú dokumentáciu (obsahuje náležitosti podľa prílohy č. 3) nevyhnutnú na prevzatie a
používanie chladiacich zariadení (NV SR 404, § 4 ods. 1; vyhláška 508, § 6),
- návod na použitie, ktorý musí byť k dispozícii spolu so spotrebičom, aby sa mohol spotrebič bezpečne
používať (STN EN 60335-1, bod 7.12; NV SR 404, § 3 ods. 1.a; vyhláška 508, § 6),

- konštrukčnú dokumentáciu (§ 5 vyhlášky 508) obsahujúca náležitosti podľa prílohy č. 2

Na otázku č. 1.1.7 znalec odpovedá: Nesúlad príkonu uvádzaného na štítku so skutočným, navyše, ak
je skutočný vyšší než deklarovaný, je z hľadiska bezpečnostných predpisov neprípustné. Pri vyšších
príkonoch je nebezpečie prekročenia hodnoty prúdu istiaceho prvku (ističa), čo môže v lepšom spôsobiť

pripojenia týchto zariadení od elektrickej energie, v horšom prípade poruchy na vedeniach elektrickej
inštalácie (ohrev vedení). 3Cob/137/2021 17Na otázku č. 1.1.8 znalec odpovedá: Okamžitý príkon uvedených chladiarenských zariadení je závislý
od viacerých faktorov:
- Spôsob prevádzky (režim otvárania vitrín - početnosť zákazníkov)

- Vonkajšia teplota prostredia, v ktorom sú používané chladiace zariadenia
- Požadovaná cieľová teplota tovaru (cukrárenské výrobky, mäsové, lahôdkové produkty)
- Dlhodobý režim prevádzky a doby režimu voľna predajní
- Umiestnenie zariadení s vplyvom na oteplenie (blízkosť iných tepelných zariadení a predmetov
znižujúcich teplotu vitrín).

27. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu (ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka).

28. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu

za jeho vykonanie (ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka).

29. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve,
akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom
určeným v zmluve.

30. Podľa ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v §
420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v
dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

31. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.

32. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

33. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom
na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

34. Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

35. Pre rozhodnutie vo veci samej tak bolo potrebné ustáliť, či „nedostatok“ dodaného tovaru vymedzený
žalobcom v odstúpení od zmluvy je vadou, t.j. či žalovaný porušil niektorú z povinností vymedzených v
§ 420 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka; ak áno,
či bol dodržaný postup stanovený Obchodného zákonníka pre uplatnenie nárokov z vadného plnenia;
ak áno, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a ak áno, či v súvislosti s týmto odstúpením môže

žalobca žiadať nárok uplatnený v žalobe.

36. Pri posúdení existencie/neexistencie vád je teda potrebné vychádzať z ustanovenia § 422
Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje tzv. faktické vady tovaru: t.j. a) vady množstva, b) vady v akosti
avyhotovení,c)vadyvobalealebovyhotovenínaprepravu,d)dodanieinéhotovaru,e)vadyvdokladoch

potrebných na užívanie tovaru (iba také, ktoré sa vyskytujú v dokladoch potrebných na užívanie tovaru).

37. Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar čo do množstva, druhu a vlastností presne podľa
zmluvy; ak vlastnosti tovaru nie sú vymedzené v zmluve, musí mať vlastnosti ustanovené v Obchodnom
zákonníku. Porušenie tejto primárnej povinnosti predávajúceho, t.j. vadné plnenie, má za následok vznik

zodpovednosti za vady.38. Tovar má vady ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420 Obchodného zákonníka alebo
sajednáododanieinéhotovaru,nežurčujeZmluvaalebosútuvadyvdokladochpotrebnýchnaužívanie
tovaru.

39. V odstúpení od Zmluvy žalobca vady vymedzuje následovne „...zariadenia vykazujú od ich
uvedenia do prevádzky nadmernú spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch
nachádzajúcich sa na dodaných zariadenia....“. Pre rozhodnutie vo veci samej (vo vzťahu k špecifikácii
vád) je dôležitá len skutočnosť, či táto konkrétna vada je daná, pretože účinné odstúpenie od zmluvy

sa viaže len na existenciu vady uvedenej v odstúpení. Na to, aby bolo možné dôjsť k záveru, že
uvedenáskutočnosťjevadou,muselaexistovaťpovinnosťžalovanéhooznačovaťdodanéchladiarenské
zariadenia štítkami obsahujúcimi údaj o celkovej spotrebe daného zariadenia.

40. Skutočnosť, že si žalobca pri uzatváraní Zmlúv konkrétnu spotrebu vymienil nepreukázal; napokon
v priebehu konania tvrdil; že uvedená skutočnosť je právne irelevantná, pretože vychádzal z údaja

uvedeného na štítku na tele chladiacej vitríny, čo je podľa jeho tvrdenia doklad potrebný na užívanie
tovaru. Preto ak spotreba zariadenia ako celku uvedenému nezodpovedá, ide o vadný tovar a o vadu
v dokladoch tovaru.

41. Žalobca tvrdí, že povinnosť uviesť štítok upravuje zák. č. 182/2011. Týmto zákonom bola

implementovaná smernica EP a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a
iných zdrojov energetiky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch
(smernica o označovaní), ktorou sa ustanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych opatrení, ktoré
sa týkajú informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou štandardných informácií o výrobku,
o spotrebe energie; čím sa koncovým užívateľom umožní vybrať si účinnejší výrobok. Vo vzťahu k

chladiacim zariadeniam je významné Nariadenie komisie (EÚ) č. 1060/2010 zo dňa 28. septembra 2010;
ktorým sa smernica dopĺňa, no platí len vo vzťahu k chladiacimi zariadeniam pre domácnosť, teda tovar
dodaný právnemu predchodcovi žalobcu, žalovaným sa za energeticky významný výrobok nepovažoval.
Označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými štítkami ako povinnosť pre dodávateľov
zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094; avšak až s účinnosťou od 1.7.2016.

42. Z uvedeného je tak nepochybné, že povinnosť žalovaného opatriť chladiace vitríny štítkom
obsahujúcim informáciu o celkovej spotrebe energie na tele chladiaceho zariadenia v čase uzavretia
Kúpnych zmlúv neexistovala. Ak aj túto povinnosť ukladali technické normy, jej uvádzaním sa sledoval
iný účel (bezpečnosť práce atď.), nie deklarovanie celkovej spotreby energie pre koncového užívateľa

ako relevantného údaja vo vzťahu ku kúpe daného zariadenia.

43. Súd považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosť, že žalobcom predložený znalecký posudok je
pre rozhodnutie vo veci samej irelevantný. Totiž nie je vo vzťahu k uplatnenému nároku podstatné, či
žalovaný porušil/neporušil iné svoje povinnosti vyplývajúce preň z uzavretých Kúpnych zmlúv ( súd tým

netvrdí, že k porušeniu povinností došlo); ktorých prípadné porušenie by mohlo byť vadným plnením,
ale len skutočnosť, či to, že „zariadenia vykazujú od ich uvedenia do prevádzky nadmernú spotrebu
energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na dodaných zariadeniach“
je vadným plnením v zmysle § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka; pretože v súvislosti s postupom pri
uplatňovaní nárokov z vadného plnenia upraveného v Obchodného zákonníka len existencia tejto vady

môže viesť k účinnému odstúpeniu od zmluvy (keďže odstúpenie sa viaže na existenciu vady v ňom
uvedenú) a následne k nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

44. Keďže žalobcom vytýkaný „nedostatok“ dodaného tovaru nie je vadou, nemohlo dôjsť k účinnému
odstúpeniu od Zmluvy, preto žalobca nemá na vydanie bezdôvodného obohatenia nárok.

45. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že celý čas t.z. v odstúpení od Zmluvy ako aj v rámci
súdneho konania hovorí o tých istých skutkových okolnostiach a teda, že štítky na zariadeniach udávajú
nesprávny príkon.

46. Je nesporné, že formulácia “nadmerná spotreba elektrickej energie“ v Odstúpení od Zmluvy a
formulácia “neobsahujú na svojom vonkajšom štítku celkový príkon a preto je možné predmetné
zariadenie označiť za vadné“ počas súdneho konania hovoria úplne o odlišných skutkových
okolnostiach.47. V konaní ale nebolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosti uvedené v ustanovení § 420
Obchodného zákonníka t.j., že nedodal tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje Zmluva.

Rovnako nemožno vyvodiť, že by bol dodaný iný tovar, ako určovala Zmluva. V neposlednom rade sa
nedá tvrdiť ani to, že by mali existovať vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru, nakoľko právna
úprava považuje za faktické vady vo vzťahu k dokladom iba také vady, ktoré sa vyskytnú vo vzťahu k
dokladom potrebným na užívanie tovaru, pričom je možné uzavrieť, že žalobcovi nič nebráni v riadnom
užívaní tovaru.

48. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že predmet Zmluvy v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 10.12.2014
nespĺňa požadované hygienické a technické normy platné v Slovenskej republike a EÚ.

49. Predovšetkým Zmluva o dielo zo dňa 10.12.2014 neobsahuje žiadne požadované údaje o spotrebe
elektrickej energie. V konaní nebolo preukázané, že zmluvné strany prejednávali spotrebu elektrickej

energie pri uzatvorení ústnej Kúpnej zmluvy.

50. Je potrebné uviesť, že štítky sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

51. Všetky údaje o spotrebe elektrickej energie na chladiacom zariadení sú uvedené, niektoré na tele

zariadenia a príkon agregátu na tele agregátu.

52. V súvislosti so žiadosťou o výsledok kontroly (inšpekčný záznam č.1337/58/2014), ktorá bola
vykonaná dňa 03.09.2015 u kontrolovanej osoby CORTEC s.r.o, Magnezitárska 2/A, 040 13
Košice, zameranou na prešetrenie podnetu ohľadom klamlivého označovania chladiacich spotrebičov

energetickými štítkami Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach uviedol, že kontrolovaná osoba (v postavení distribútora) ponúkala výrobky
(chladiarenské vitríny a mraziace boxy) prostredníctvom katalógov, pričom v kontrolovanej prevádzkarni
kontrolovanej osoby (Magnezitárska 2/A Košice) boli takéto výrobky (chladiarenské vitríny a mraziace
boxy) výstavným tovarom s poznámkou, že ide o nepredajné vzorky.

53. V priebehu kontroly boli požadované energetické štítky a informačné listy na výrobky - chladiace
vitríny LCDD DORADO 1,5; LCDD DORADO 2; LCDD DORADO 2,5; LCDD DORADO 2,5 AZ; LCDD
DORADO NW; LCDD DORADO 3,75; LCC CARINA 02 1.4, LCC CARONA 04 1.4, pričom tieto
pri kontrole neboli predložené. Na základe toho bol kontrolovanej osobe uložený záväzný pokyn na

doručenie kópií energetických štítkov a informačných listov na vyššie uvedené výrobky.

54. Dňa 16.09.2015 kontrolovaná osoba doručila orgánu dohľadu technické listy na výrobky - LCDD
DORADO a LCC CARINA 02, 04, ako aj vyjadrenie ku kontrole, v ktorom poukázala na to, že
povinnosť označovania predmetných výrobkov energetickým štítkami sa ku dňu vykonania kontroly

na kontrolovanú osobu nevzťahovala v zmysle zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky
významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom bola implementovaná
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov
energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch. Zároveň
poukázala na to, že ďalšie podrobnosti o tom, ktorý výrobok má byť označený štítkom určujú delegované

nariadenia Európskej komisie, pričom ani v jednom z nariadení Komisie sa nezakladá informačná
povinnosť vo vzťahu k spotrebičom, ktoré sú určené na použitie iné ako pre domácnosti. S odvolaním
sa na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1060/2010, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie chladiacich spotrebičov pre domácnosť
energetickými štítkami, je možné konštatovať, že nariadenie sa týka len chladiacich spotrebičov pre

domácnosť, netýka sa teda spotrebičov používaných pri podnikateľskej činnosti. Kontrolované výrobky
spadajú pod delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1094, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, ktoré v článku 3 zavádza povinnosť označovať kontrolované výrobky
energetickými štítkami s účinnosťou od 01.07.2016. O týchto skutočnostiach bol vyhotovený interný
záznam (úradný záznam) dňa 21.09.2015.

55. Dňa 30.11.2015 bola pisateľovi podnetu zo strany Slovenskej Obchodnej inšpekcie, Ústredného
inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave zaslaná - Odpoveď v súvislosti s vykonanou kontrolou zo dňa
03.09.2015, zameranou na prešetrenie jeho podnetu. V uvedenej odpovedi sa uvádza, že problematikaenergetického štítkovania energeticky významných výrobkov uvedených v jednotlivých delegovaných
nariadeniach Komisie upravuje zákon č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý stanovuje v § 3 povinnosti hlavných zodpovedných

(dodávateľov) a v § 4 povinnosti predajcov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/
EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch
a štandardných informáciách o výrobkoch a zákon č. 182/2011 Z. z., do ktorého bola smernica
implementovaná, používajú pojem „konečný spotrebiteľ“ v celom svojom znení. Samotná definícia tohto
pojmu nie je v zákone ani v smernici uvedená.

56. Z kontextu však vyplýva, že pojem „konečný spotrebiteľ“ zahŕňa nielen samotného spotrebiteľa ale
aj právnické osoby, aby pokryl pôsobnosť smernice na všetky energeticky významné výrobky, ktoré
majú značný priamy, alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie. V delegovanom nariadení Komisie č.
1060/2010 o označovaní chladiacich spotrebičov pre domácnosť energetickými štítkami je však pojem
„konečnýspotrebiteľ“definovanýako„spotrebiteľ“,ktorýsikúpialebooktoromsapredpokladá,žesikúpi

chladiacispotrebičpre„domácnosť“.Obdobneajpodľazákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
je definovaný spotrebiteľ ako „fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania“.

57. Z uvedeného teda vyplýva, že delegované nariadenie Komisie č. 1060/2010 platí len pre spotrebiče
určené pre spotrebiteľov pre použitie v domácnosti. Európska komisia vypracovala samostatné
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1094, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2010/30/EÚ, ktoré stanovuje požiadavky na štítkovanie a poskytovanie štandardných informácií
profesionálnych chladených skríň, ktoré v článku 3 zavádza povinnosť dodávateľov a predajcov

označovať kontrolované výrobky energetickými štítkami (bez ohľadu na aký účel a akému subjektu sú
predávané) s účinnosťou od 01.07.2016.

58. Na základe uvedených skutočností preto SOI už ďalej v kontrole nepokračovala a neprijala
ďalšie opatrenia, zamerané na vyvodzovanie administratívno - právnej zodpovednosti voči kontrolovanej

osobe.

59. Je nepochybné, že je to obchodný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

60. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky opatrenia, obmedzenia sa vzťahovali len na domácnosti.

61.KudňuuzavretiaZmlúvsatedatovarzaenergetickyvýznamnývýrobokvzmyslezákonač.182/2011
Z.z. nepovažoval.

62. Prijatie právneho záveru, že tovar/dielo má žalobcom označené vady (ktorý žalobca spája s
porušením právnej povinnosti žalovaného dodať tovar bez vád - viď. bod III. žaloby), je v danom prípade
predpokladom pre priznanie sekundárneho nároku na náhradu škody a zmluvnej pokuty za podmienok
stanovených Obchodným zákonníkom.

63. Nedôvodným je aj uplatnený nárok na náhradu škody, keďže nie je splnený jeden zo základných
predpokladov pre jeho priznanie - porušenie povinnosti žalovaného dodať tovar bez vád (§ 373
Obchodného zákonníka).

64. Keďže odstúpenie od Zmluvy zo dňa 23.11.2015 nebolo dôvodné z dôvodu nadmernej spotreby

energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich sa na dodaných zariadeniach,
súd nemohol vyhovieť nároku na zaplatenie sumy 2 045,00 eur v súvislosti s nadmernou spotrebou
elektrickej energie z titulu náhrady škody. Vzhľadom na vyššie uvedené taktiež nemohol vyhovieť žalobe
o nároku na zaplatenie sumy 5 475,00 eur, t.j. zmluvnej pokuty za určité obdobie.

65.Lenpreúplnosťsúdudáva,žeakbyaj(čonieje)boloplnenieposkytnutéžalovanýmvadné,žalovaný
oprávnene namietol nesplnenie notifikačnej povinnosti včas. Za situácie, keď bol tovar dodaný v roku
2014; pričom kontrola elektrickej energie bola vykonaná zo strany žalovaného až v období od august2015 (vady oznámené 5.8.2015); nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že žalobca nepostupoval v
intenciách § 562 Obchodného zákonníka.

66. Neobstojí v tejto súvislosti argument žalobcu, že žalovaný o vadách vedel (§ 428 ods. 3 Obchodného
zákonníka, kedy by neoznámenie vád bez zbytočného odkladu neviedlo k nemožnosti priznať nároky z
vád v súdnom konaní), pretože žalobca nikdy nedeklaroval, že údaj o spotrebe na štítku nachádzajúcom
sa na tele chladiaceho zariadenia je údajom o celkovej jeho spotrebe, a túto povinnosť mu neukladalo
žiadne zákonné ustanovenie.

67. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu
v celom rozsahu.

XX. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

69. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (ust. § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ust. § 365 ods. 1 CSP).