Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-17Cb/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121244441
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kališka

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121244441.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Tomášom Kališkom v spore žalobcu: KAMICO s.r.o. Košice,

so sídlom Papradia 10, 040 17 Košice - mestská časť Šebastovce, IČO:316 84 068, právne
zastúpenému: JUDr. Vladimír Vrábeľ, so sídlom Hlavná 68, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. A., právne zastúpenému: Advokátska kancelária
IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 365 88 041, v konaní o zaplatenie
20.282,15 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.282,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 20.282,15 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky

vo výške 40 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.02.2021 prostredníctvom

upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 20.282,15 Eur s
príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je konateľom žalobcu spolu s A. E. F., ktorý je
tiež konateľom žalobcu a obaja konatelia sú zároveň spoločníkmi žalobcu, každý s podielom 50 % k
základnému imaniu spoločnosti. Konatelia žalobcu podľa spoločenskej zmluvy v súlade s ust. § 133
ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“), teda A. E. F. a žalovaný sú oprávnení v mene žalobcu

každý z nich konať navonok samostatne. Konatelia sa po vzniku spoločnosti žalobcu v súlade s ust.§ 134
OBZ dohodli na rozhodovaní o obchodnom vedení spoločnosti žalobcu tak, že táto kompetencia bude
v pôsobnosti konateľa A. E. F. a rozhodovanie o obchodnom vedení v spriaznenej spoločnosti Contineo
s.r.o. bude v pôsobnosti žalovaného, ktorý tam vykonával funkciu konateľa a riaditeľa tejto spriaznenej
spoločnosti. Napriek dohode konateľov o obchodnom vedení spoločnosti žalobcu žalovaný od 31.5.2016
začal svojvoľne a v rozpore s ust. § 135a OBZ zasahovať do rozhodovania o obchodnom vedení
spoločnosti žalobcu, a to najmä v pracovnoprávnych a iných vnútorných veciach, ktoré prináležia do

pôsobnosti konateľa A. E. F.. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť podľa §135a
OBZ v postavení konateľa žalobcu, keď nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
žalobcu a uprednostnil svoje záujmy proti záujmom žalobcu. Dňa 31.05.2016 totiž žalovaný ako konateľ
žalobcuuzatvorilzažalobcuakozamestnávateľapracovnúzmluvusámsosebouakozamestnancomnaneexistujúci druh práce a funkciu riaditeľ kontrolingu a nových investícii. Žalovaný si v pracovnej zmluve
sám stanovil nástup do práce od 01.06.2016, a to bez súhlasu druhého konateľa, určil si svojvoľne
mzdu 1.000 Eur v hrubom mesačne pri odpracovaní 40 hodín mesačne, ktorú z pozície konateľa si

sám aj reálne vyplácal z účtu žalobcu na svoj súkromný účet bez akéhokoľvek výkonu závislej práce na
náklad a ku škode žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že na základe uvedených skutočností podal žalobca
žalobu o náhradu škody spôsobenej konaním žalovaného vo výške 52.983,13 Eur (spor je vedený
na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K3-17Cb/8/2020). Nakoľko žalovaný pokračoval vo vyplácaní
neoprávnených čiastok (za mesiace október 2019 až december 2020) vo svoj prospech a pokračoval

v neplatnom pracovnom pomere aj po podaní žaloby, spôsobil svojím konaním žalobcovi ďalšiu škodu
vo výške 20.285,15 Eur. Vo vzťahu k pracovnému pomeru žalovaného so žalobcom uviedol, že žiadna
z činností náplne práce žalovaného v pracovnej zmluve nebola ani dodatočne odsúhlasená druhým
konateľom A. E. F., teda nedošlo ani k organizačnej zmene v organizačnej štruktúre žalobcu a vyplatené
finančné prostriedky žalovanému ako zamestnancovi spolu s odvodmi do fondov, sú skutočnou škodou
žalobcu, ktorú spôsobil žalovaný. Príčinná súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného je daná

tým, že žalovaný nezákonne uzatvoril sám so sebou pracovnú zmluvu, z plnenia ktorej vznikla škoda
žalobcovi. Žalobca s vyúčtovaním škody zo dňa 29.01.2021 zároveň vyzval žalovaného k dobrovoľnej
úhrade spôsobenej škody v sume 20.282,15 Eur, ktorú však žalovaný doposiaľ neuhradil. Žalobca sa
tak podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.282,15 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 20.282,15 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania.

3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 34Up/166/2021 zo dňa 09.03.2021 v zmysle
žalobného návrhu žalobcu. Po doručení platobného rozkazu žalovanému, tento podal voči nemu odpor,
v ktorom uviedol, že žalobu považuje za účelovú a bezdôvodnú. Žalovaný uviedol, že medzi ním a

A. E. F., ako druhým konateľom žalobcu, nebola uzatvorená žiadna dohoda, ktorá by obmedzovala
jeho samostatné pôsobenie ako druhého konateľa žalobcu. Zo strany žalobcu ide len o čistý výmysel.
Poukázal na to, že od samotného vzniku spoločnosti obaja fungovali ako rovnocenní konatelia, čo platí
dodnes. Z uvedených dôvodov preto žalovaný poprel akékoľvek tvrdenia o zasahovaní do rozhodovania
o obchodnom vedení spoločnosti, ako výlučnej kompetencii A. E. F.. Vo vťahu k meritu veci žalovaný

uviedol, že prax uzatvárania pracovnej zmluvy na oboch stranách pracovnoprávneho vzťahu tou
istou osobou je u žalobcu obvyklá, pričom poukázal aj na neexistenciu zákonného ustanovenia
brániacehouzatvoreniupracovnejzmluvysúčasnezazamestnávateľaajzamestnancatouistouosobou.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že A. E. F. postupoval v záležitostiach týkajúcich sa
pracovnoprávneho vzťahu obdobným spôsobom, keď svoju pracovnú zmluvu zo dňa 01.09.1994 s

pracovným zaradením - funkcia konateľa (uzatvorenú v rozpore s ust. § 7 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce, ako aj s ust. § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka) viackrát menil dodatkami podpísanými
tak za zamestnávateľa, ako aj zamestnanca jeho osobou. V tejto zaužívanej praxi A. E. F. pokračoval od
roku 2002 aj pri jeho zmluve o výkone funkcie, k uzatvoreniu ktorej, vzhľadom na absenciu jej schválenia
valným zhromaždením, došlo taktiež v rozpore s ust. § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalovaný

ďalej poukázal na skutočnosť, že za výkon funkcie konateľa žalobcu a s tým súvisiacich činností mu nie
je vyplácaná žiadna odmena a jediný príjem, ktorý mu plynie z jeho pôsobenia v štruktúrach žalobcu,
je príjem zodpovedajúci hrubej mesačnej mzde vo výške 1 000 Eur za výkon práce na pozícii „riaditeľ
kontrolingu a nových investícií". V súvislosti s namietaním (ne)konania s odbornou starostlivosťou
žalovaný uviedol, že je to práve A. E. F., ktorý, zneužívajúc svoje postavenie za účelom vlastného

obohatenia, uprednostňuje svoje záujmy, koná nehospodárne a v rozpore so záujmami spoločnosti.
A. E. F., v snahe svojvoľne si privlastniť väčšie rozhodovacie kompetencie a v konečnom dôsledku aj
ovládnuťspoločnosťakotakú,žalovanémuaktívneaúčelovobránivprístupekdokumentomspoločnosti
a v zúčastňovaní sa na jej riadení. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby upomínací súd zrušil
platobný rozkaz a v prípade pokračovania v konaní, aby príslušný súd žalobu zamietol.

4. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu navrhol pokračovať v konaní voči žalovanému na súde
príslušnomnaprejednanievecipodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„Civilný
sporový poriadok“), upomínací súd postúpil vec na tunajší súd dňa 11.05.2021.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (replike) zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe
a tvrdenia žalovaného v odpore označil za nedôvodné. Žalobca zotrval na vyjadrení, že medzi
konateľmi bola dohoda o obchodnom vedení v spoločnosti žalobcu. Konanie žalovaného v rozpore
s prijatou dohodu o obchodnom vedení nie je jedinou skutočnosťou dôležitou pre rozhodnutie súdu.Skutočnosťou dôležitou pre rozhodnutie súdu je porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa konať
s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka. V tomto prípade je žalovaný
nositeľomdôkaznéhobremena,ženeporušilsvojupovinnosťkonateľakonaťsodbornoustarostlivosťou.

Zamestnanci žalobcu žalovaného nevideli ako zamestnanca v práci a ani o ňom nepočuli. Žalovaný
ako tzv. riaditeľ nových investícií pre žalobcu nezaobstaral žiadne investície, či zákazky, iba spôsobil
ďalšie škody v súvislosti s používaním služobného osobného motorového vozidla zn. Mercedes pre
svoju spoločnosť it smart s.r.o., v ktorej je 100 % vlastníkom. Na preukázanie tvrdenia, že žalovaný
na pozícií riaditeľa kontrolingu a nových investícií nevykonával žiadnu závislú prácu žalobca navrhol v

konaní vypočuť A. E. F., A. A. F., A. C., A. G. H., A. A. E., A. I. D. a B. J.. Na preukázanie tvrdenia,
že A. E. F. vykonával pôsobnosť v rozhodovaní o obchodnom vedení žalobca navrhoval vypočuť A.
E. F. a konateľa žalobcu a A. B. E., konateľa spriaznenej spoločnosti Contineo s.r.o. v konkurze.
Žalovaný ako konateľ v štruktúrach žalobcu v podstate nevykonáva žiadnu činnosť, ignoruje všetky
upozornenia žalobcu na nedodržiavanie povinností zákazu konkurencie. Žalovaný ako tzv. zamestnanec
nevykonáva žiadnu prácu a zneužíva svoje postavenie konateľa na presadzovanie svojich záujmov

na úkor žalobcu (preplácanie PHM, používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely,
svojvoľné preplácanie kurzov a ďalších právnych služieb bez akéhokoľvek opodstatnenia). Ďalšie
tvrdenia žalovaného označil žalobca za irelevantné a nesúvisiace s predmetom konania.

6. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení (duplike) zotrval na svojej obrane uskutočnenej a naďalej

popieral existenciu údajnej dohody o obchodnom vedení so žalobcom. Vo svojom vyjadrení žalovaný
akcentoval najmä skutočnosť, že činnosť riaditeľa kontrolingu a investícií reálne vykonáva, a preto jeho
príjem vo výške 1.000 Eur mesačne za výkon tejto činnosti je vyplácaný opodstatnene, a teda žiadnu
škodu tak žalobcovi spôsobiť nemohol. Na záver žalovaný v súvislosti s bežnou praxou uzatvárania
pracovných zmlúv za zamestnávateľa aj zamestnanca tou istou osobou uviedol, že toto tvrdenie žalobca

preukázateľne nepoprel.

7. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 07.04.2022, vo vzťahu k duplike žalovaného
opakovanepoukázalnaskutočnosť,žežalovanýžiadnymspôsobomnepreukázalaanipreukázaťnevie,
že konal s odbornou spôsobilosťou v postavení konateľa v súlade s ust. § 135a OBZ a bol v dobrej viere,

keď si dal vyplácať na svoj účet pravidelne mesačnú mzdu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016.
Žalobca naďalej zotrval na skutočnostiach prezentovaných už v žalobe, ako aj vo všetkých svojich
doterajších vyjadreniach. Žalobca v predmetnom podaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by
už súdu neboli známe z jeho predchádzajúcich podaní a ktoré by mali relevanciu vo vzťahu k meritu
predmetnému sporu.

8. Žalobca svojím následným podaním doručeným súdu dňa 07.02.2023 sa k prejednávanej veci
už nevyjadril, iba predložil ďalšie dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností v žalobe a jeho
ostatných vyjadreniach.

9. Žalovaný vo svojom ostatnom vyjadrení zo dňa 07.02.2024 uviedol súdu, že v danej veci ide v
poradí o druhý z troch pokračujúcich nárokov žalobcu na náhradu škody, ktorú mal žalobcovi spôsobiť
porušením povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 135a Obchodného
zákonníka. Predchádzajúce súdne konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. K3-17Cb/8/2020 a
v poradí tretie konanie pod sp. zn. 91Cb/8/2023. V danom podaní žalovaný zotrval na svojich ostatných

vyjadreniach, ďalej trval na tom, že žiadna dohoda o obchodnom vedení medzi ním a A. E. F. ako druhým
konateľom žalobcu uzatvorená nebola. Takúto dohodu vzhľadom na ust. § 134 Obchodného zákonníka,
ktoré zveruje rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti všetkým konateľom spoločnosti, ani podľa
vyjadrení žalovaného nemožno platne uzavrieť. Žalovaný záverom poukázal na to, že o vznik a riadne
fungovanie spoločnosti žalobcu sa druhým konateľom žalobcu zaslúžili spoločne. Ďalšie skutočnosti

uvádzané žalovaným v tomto podaní len odrážajú priebeh a vyjadrenia strán vo vyššie uvedených
konaniach (sp. zn: K3-17Cb/8/2020 a sp. zn. 91Cb/8/2023).

10. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností ako dôkazy predložil výpis z obchodného
registra spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice, pracovnú zmluva zo dňa 31.05.2016, vyúčtovanie škody -

výzva zo dňa 29.01.2019, vyhlásenie o právne významnej skutočnosti zo dňa 20.07.2020, Dodatok č.1
k pracovnej zmluve zo dňa 30.05.2008, výklad k § 134 Obchodného zákonníka, Organizačná schéma
spoločnosti, prehlásenie zamestnancov, vyjadrenie A. A. F. zo dňa 20.07.2020, pracovnú zmluvu A.
E. F. zo dňa 01.02.1994, potvrdenie dojednaných pracovných podmienok A. E. F. zo dňa 01.02.1994,mzdový dekrét A. E. F. zo dňa 01.11.1995, výpisy z bankového účtu žalobcu za obdobie 11/2019
až 01/2021, mesačné výkazy odvodov za žalovaného do sociálneho poistenia, zdravotného poistenia
a preddavky na daň z príjmov (všetko za obdobie 10/2019 až 01/2021), zápisnicu o pojednávaní zo

dňa 07.11.2022 v konaní na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.: 17Cb/20/2020, e-mailovú
komunikáciu žalobcu so žalovaným zo dňa 07.06.2016, 08.06.2016 a 08.06.2018, registračné listy FO
(prihláška, odhláška a prerušenie soc. poistenia), zmluva o výkone funkcie konateľa (A. E. F.) zo dňa
02.01.2002, výzvu žalovanému na zdržanie sa úkonov a výzvu na vzdanie sa funkcie konateľa zo dňa
27.11.2018, výzva žalovanému na súčinnosť pri zostavení účtovnej závierky a daňového priznania za

obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019, e-mail žalovanému zo dňa 19.02.2013, odpoveď na komunikáciu
žalobcu žalovanému zo dňa 30.12.2019, e-mail žalovanému zo dňa 17.10.2018 a zo dňa 27.11.2018,
výzvu žalobcu pre žalovaného zo dňa 24.09.2018, pozvánka na valné zhromaždenie KAMICO s.r.o.
Košice zo dňa 04.09.2018, zmluvu o finančnom leasingu č. 131616L zo dňa 27.12.2017, odovzdávací
– preberací protokol zo dňa 27.12.2017, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v konaní sp. zn. 17Cb/8/2020
zo dňa 04.12.2020, e-mail od A. E. F. adresovaný žalovanému zo dňa 04.01.2013, prehľad obratov

na účte v D. D., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie zúčtovania od 16.01.2013 do 18.01.2013,
Ukončenie – výpoveď zmluvy o pôžičke na rok 2012 zo dňa 14.12.2012, výzvu na zdržanie sa úkonov,
ktoré sú v rozpore so zodpovednosťou konateľa vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou zo
dňa 11.12.2018, odpoveď na výzvu zo dňa 28.11.2019.

11. Žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností ako dôkazy predložil detail platby z bankového
účtuKAMICOs.r.o.Košicevovýške608Eurzodňa15.02.2021,výpiszobchodnéhoregistraspoločnosti
KAMICO s.r.o. Košice, výpis z obchodného registra spoločnosti Contineo s.r.o. v konkurze, výpis
z obchodného registra spoločnosti Contineo s.r.o. v konkurze, výpis z obchodného registra spoločnosti
It smart s.r.o., údaje z portálu finstat, e-mailovú komunikáciu žalobcu so žalovaným zo dňa 04.01.2013,

výpis z bankového účtu žalovaného (za obdobie 16.01.2013 – 18.01.2013), Výpoveď zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.12.2012 adresovanú žalobcovi, odpoveď na výzvu žalobcovi zo dňa 11.12.2018,
odpoveďnavýzvužalobcovizodňa06.12.2019,PracovnúzmluvuA.E.F.vofunkciikonateľaspoločnosti
KAMICO s.r.o. zo dňa 01.09.1994, Dodatok č. 9 k Pracovnej zmluve zo dňa 26.02.2010, Dodatok č.
10 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.04.2010, potvrdenie dojednaných mzdových podmienok A. E. F. zo

dňa 28.12.2010, potvrdenie dojednaných mzdových podmienok A. E. F. zo dňa 28.12.2011, mzdový list
spoločnosti KAMICO s.r.o. Košice za rok 2016, list žalobcu zo dňa 29.01.2021 – Vyúčtovanie škody
20.282,15 Eur konateľovi spoločnosti, Spoločenskú zmluvu o zriadení spoločnosti s názvom KAMICO
s.r.o. Košice zo dňa 22.11.1993.

12. Súd ďalej uvádza, že žalovaný podaním zo dňa 07.02.2024 predložil v tomto konaní ako dôkazy
aj listiny tvoriace súčasť jeho procesnej obrany v inom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.
zn. K2-33Cb/66/2022, a to list žalobcu zo dňa 29.10.2019 – Výzva na vrátenie vyplatenej mzdy
titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného pracovného pomeru za obdobie od 01.06.2016 do
20.09.2019, pracovnú zmluvu A. E. F. zo dňa 01. 02.1994, potvrdenie dojednaných pracovných

podmienok zo dňa 01.02.1994, Mzdový dekrét zo dňa 01.11.1995, repliku žalobcu zo dňa 03.07.2023
sp. zn. 14Up/526/2023, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 16.01.2024 sp. zn. K2-33Cb/66/2022, Pracovnú
zmluvu A. E. F. zo dňa 01.02.1994, Pracovnú zmluvu A. E. F. zo dňa 01.09.1994, dodatok č. 10 zo dňa
30.04.2010, mzdové podklady žalobcu pre mesiace máj – december 2016, mzdové podklady žalobcu
pre roky 2017 – 2018, mzdové podklady žalobcu pre mesiace január – august 2019, mzdové listy A.

F. za roky 2016 – 2018, mzdový list A. F. za mesiace január – september 2019, mzdový list A. F. za
mesiace január – september 2019, výsluch svedkyne pani K. C., mzdové listy A. A. F. za roky 2016 –
2018 a za mesiace január – september, e-mail žalovaného zo dňa 21.06.2013, e-mail žalovaného zo
dňa 12.07.2013, e-mail žalovaného zo dňa 21.02.2014, e-mail žalovaného zo dňa 07.06.2016, e -mail
žalovanéhozodňa23.08.2018,e-mailA.F.zodňa30.08.2018,e-mailžalovanéhozodňa02.09.2018,lst

žalobcu zo dňa 24.09.2018 – Vylúčenie spoločníka, list žalovaného zo dňa 04.10.2018, kópiu zápisnice
z valného zhromaždenia zo dňa 09.10.2018, list žalovaného zo dňa 03.01.2019, sms správu A. F.
zo dňa 28.12.2018, list žalovaného zo dňa 23.08.2019, kópiu zápisnice z valného zhromaždenia zo
dňa 14.09.2019, list žalovaného zo dňa 26.02.2020, uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa
26.05.2023, č. k. K2-33Cb/172/2020-217, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti zo dňa 13.06.2023, e-

mailžalovanéhozodňa22.12.2023adresovanýA.F.,e-mailžalovanéhozodňa22.12.2023adresovaný
A. F., L. A. F. zo dňa 03.01.2024), list žalobcu zo dňa 27.11.2018 – Výzva na zdržanie sa úkonov,
výzva na vzdanie sa funkcie konateľa – súdnym spisom, list žalovaného zo dňa 11.12.2018, list
žalobcu zo dňa 06.12.2019 – Výzva konateľovi na plnenie povinností štatutára, list žalovaného zo dňa16.12.2019, list žalobcu zo dňa 17.02.2020 – Výzva na súčinnosť pri zostavení účtovnej závierky a
daňového priznania za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 – súdnym spisom, list žalovaného zo
dňa 28.02.2020, list žalobcu zo dňa 09.03.2021 – Výzva na zdržanie sa úkonov, ktoré sú v rozpore so

zodpovednosťou konateľa, list žalovaného zo dňa 14.04.2021, kópiu zápisnice z valného zhromaždenia
zo dňa 09.10.2018, kópia zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 30.06.2020, e-mail žalovaného zo
dňa 16.08.2017, e-mail A. F. zo dňa 19.02.2013, výdajový pokladničný doklad na sumu 62.090 Sk zo
dňa 18.12.2008, výdajový pokladničný doklad na sumu 272,43 Eur zo dňa 28.01.2009, žiadosť zo dňa
16.01.2023vkonanísp.zn.17Cb/20/2020,vyjadreniezodňa15.02.2023vkonanísp.zn.17Cb/20/2020,

výkaz ziskov a strát spoločnosti žalobcu za roky 2013 – 2022, kópiu zápisnice z valného zhromaždenia
zo dňa 14.09.2019, mzdový list A. F. za rok 2017, mzdový list A. F. za rok 2017, výkaz ziskov a strát
spoločnosti žalobcu za roky 2013 – 2022, zmluvu o výkone funkcie A. F. zo dňa 02.01.2002 – súdnym
spisom, mzdové listy A. F. za roky 2016 – 2018, mzdový list A. F. za mesiace január – september 2019.

13. Súd uskutočnil vo veci pojednávania dňa 11.05.2023, 13.02.2024 a dňa 06.06.2024, ktorých sa

zúčastnili obe strany sporu, resp. ich právni zástupcovia. Na pojednávaní dňa 13.02.2024 bol vypočutý
A. E. F. ako konateľ žalobcu, žalovaný a svedkyňa vypočutá A. A. F.. Strany sporu na pojednávaniach
zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a skutkových tvrdeniach v nich obsiahnutých a skutočnosti
v nich obsiahnuté zopakovali.

14. Žalobca osobitne akcentoval, že žalovaný ako konateľ žalobcu uzatvoril za žalobcu ako
zamestnávateľa pracovnú zmluvu sám so sebou ako zamestnancom na neexistujúci druh práce, a to
riaditeľ kontrolingu a nových investícii. Nástup do práce stanovil sebe ako zamestnancovi od 01.06.2016
bez súhlasu druhého konateľa a určil si mzdu 1.000 Eur v hrubom mesačne pri odpracovaní 40 hodín
mesačne. Túto mzdu si z pozície konateľa sám aj reálne vyplácal z účtu spoločnosti žalobcu na

svoj súkromný účet, bez akéhokoľvek reálneho výkonu závislej práce, na náklad a ku škode žalobcu.
Žalobca teda poukázal na to, že žalovaný ako konateľ žalobcu svojvoľným uzavretím pracovnej zmluvy
sám so sebou konal v rozpore s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a spôsobil tak žalobcovi
škodu za neprávom vyplatenú mzdu a s tým spojených odvodov do fondov (zdravotné, sociálne, fond
zamestnanosti) v celkovej výške za 20.282,15 Eur, za obdobie od 10/2019 do 12/2020. Žalovaný podľa

tvrdení žalobcu porušil zákonnú aj zmluvnú povinnosť konateľa žalobcu podľa §135a Obchodného
zákonníka v postavení konateľa, keď nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnostiauprednostnilsvojezáujmynadzáujmamižalobcu,atakspôsobilškodu,ktorájepredmetom
tohto konania. Žalobca ďalej vo vzťahu k vyššie spomínanej pracovnej zmluve žalovaného uviedol, že
ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko podľa súdnej praxe nemôže vystupovať jedna fyzická

osoba v dvojstrannom právnom úkone na jednej strane ako zamestnávateľ a na druhej strane ako
zamestnanec a ešte to aj podpíše. K uvedenému žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR
(sp. zn. 2Obo144/2007 z 05.03.2008). Žalobca zároveň v priebehu prvého pojednávania poukázal aj na
skutočnosť, že v konaní ide o pokračujúcu náhradu škodu, ktorá bola predtým riešená v konaní, resp.
konanie vo veci samej ešte nezačalo na tunajšom súde pod sp. zn. 17Cb/8/2020, kde skutkový stav

ostal nezmenený.

15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za celkom nedôvodnú, a má za to, že
uzavretím spornej pracovnej zmluvy na pozíciu riaditeľa kontrolingu a nových investícií, nedošlo
k porušeniu povinnosti podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti dôrazne poprel,

že by si vyplácal mzdu bez akéhokoľvek výkonu práce pre žalobcu. Žalovaný pri uzatváraní pracovnej
zmluvy ani pri následnom vykonávaní pracovnej náplne nikdy neuprednostňoval svoje záujmy pred
záujmami spoločnosti. Žalovaný však žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti stanovené ust.
§ 135a Obchodného zákonníka, opak žalobca ani nepreukázal, a preto nemohlo dôjsť a nedošlo
k vzniku akejkoľvek škody žalobcovi. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe vyššie spomínanej pracovnej

zmluvy pracuje pre žalobcu na pozícii riaditeľa kontrolingu a nových investícií. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že za výkon funkcie konateľa a s tým súvisiacich činností mu nebola a doteraz nie je
vyplácaná žiadna odplata, a to napriek tomu, že mu zo zákona patrí. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako
konateľom spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, nakoľko žalovaný nemá uzatvorenú

zmluvu o výkone funkcie ani inú obdobnú zmluvu, ktorá by upravovala právny vzťah medzi žalovaným
ako konateľom žalobcu a žalobcom. Mandátna zmluva je upravená v ust. § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka. Ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka ako základné ustanovenie pre daný zmluvný typ
je v súlade s ust. § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentné, pričom toto základné ustanoveniepriznávamandatárovinároknaodplatu.Podstatnouobsahovounáležitosťoumandátnejzmluvyvzmysle
definície tohto zmluvného typu je podľa citovaného ustanovenia odplatnosť činnosti mandatára. Pre
platné uzavretie mandátnej zmluvy sa zároveň nevyžaduje písomná forma. Výkladom ust. § 66 ods.

6 v spojení s ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda treba dospieť k záveru, že ak medzi
konateľom a spoločnosťou nebola uzatvorená písomná zmluva o výkone funkcie konateľa, v ktorej
by bol prípadne dohodnutý bezodplatný výkon funkcie konateľa, je výkon funkcie konateľa, a teda aj
žalovaného, odplatný, a to priamo zo zákona. K uvedenému odkázal žalovaný na súdnu prax v Českej
republike, v súvislosti s ktorou odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. januára 2007,

sp. zn. 29/Odo 994/2005, R 20/2008. Žalovaný v tejto súvislosti osobitne akcentuje, že aj keby sa teda
v danom prípade jednalo o neplatnú pracovnú zmluvu, je zrejmé, že nárok žalovaného na žalovanú
mzdu, avšak už v podobe odplaty za výkon funkcie konateľa žalobcu, a s ňou spojené odvody na
sociálne a zdravotné poistenie a preddavky na daň daný je. Z týchto dôvodov mzda, súvisiace odvody
a preddavky dane zo závislej činnosti za žiadnych okolností nemôžu predstavovať a ani nepredstavujú
škodu vzniknutú žalobcovi.

16. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2024 žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný zmenil
procesnú obranu po vyslovení predbežného právneho názoru súdom na pojednávaní dňa 11.05.2023.
K danému uviedol, že žalovaný sa ku dňu 30.06.2023 odhlásil zo sociálnej poisťovne z dôvodu
ukončenia pracovného pomeru a prihlásil sa, ako platiteľ vo funkcii konateľa odo dňa 01.07.2023, podľa

mandátnej zmluvy čím potvrdil, že pracovný pomer uzatvoril neplatne a konaním v rozpore s ust. § 135
spôsobil žalobcovi škodu, tak ako si ju uplatnil v žalobe. Žalobca ďalej vo vzťahu k žalovaným uvedenej
skutočnosti, a to, že mu prináleží odmena na základe mandátnej zmluvy v spojitosti s § 66 Obchodného
zákonníka kde žalovaný poukázal aj na judikatúru NS ČR uviedol, že tieto judikáty nie sú aplikovateľné
na prebiehajúce konanie z dôvodu odlišných skutkových okolností uvedených judikátoch ČR, na ktoré

poukazoval žalovaný. Konateľ v tam uvedenej veci činnosti konateľa aj riadne vykonával a žalovaný
v prebiehajúcom konaní reálne žiadnu činnosti konateľa nevykonával. Žalovaný vykonával iba činnosť
spoločníka, v zmysle zákona a ustanovenia spoločenskej zmluvy, za ktorú mu neprináleží podľa súdnej
praxe žiadna mzda a odmena. Žalobca sa v záverečnej reči v plnom rozsahu pridržiaval svojich tak
písomných, ako aj ústnych vyjadrení na pojednávaní, s osobitným akcentom na včasnosť uplatnenia

skutkových tvrdení žalovaného a jeho dodatočnej výhrady práva na odmenu podľa mandátnej zmluvy.
V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu ust.§ 151 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 153 CSP,
a to v zmysle zásady koncentrácie konania. Žalovaný v záverečnej reči rovnako ako žalobca zotrval na
svojich prechádzajúcich tvrdeniach, ktoré v rámci svojich prednesov aj zopakoval a odkázal na svoje
podania, rovnako aj na listinné dôkazy, ktoré boli predložené.

17. Svedkyňa A. A. F. na pojednávaní dňa 13.02.2024 v zhodne so svojím vyjadrením zo dňa
20.07.2020 uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu na pozícii vedúcej ekonomického oddelenia s tým,
že konateľ žalobcu A. F. je jej manželom. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetom
tohto konania je porušenie povinnosti konateľa pri vyplácaní mzdy a odvodov na základe pracovnej

zmluvy, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom. Z odpovedí svedkyne na otázky právnych zástupcov strán
sporu vyplynulo, že žalovaný akékoľvek činnosti zo svojej pracovnej pozície vo vzťahu k žalobcovi
nevykonával, pracovnú pozíciu žalovaného mala svedkyňa za nezmyslenú a smerovala len k tomu, aby
moholkontrolovaťdruhéhokonateľaspoločnosti.Počasvýsluchusvedkyňaďalejuviedla,žežalovaného
vnímala len ako formálneho konateľa, ktorý je ako konateľ zapísaný v obchodnom registri, avšak reálne

nevykonávajúci túto činnosť. Svedkyňa uviedla, že informácie, resp. doklady požadované zo strany
žalovaného žalovanému neposkytovala, vždy sa riadila iba pokynmi p. F., pričom ak bol zo strany
žalovaného nejaký dopyt na doklady ohľadne spoločnosti, tento jeho dopyt stále komunikovala s A. F.
a až na základe jeho informácii následne konala.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť
podľa § 261 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) ako vzťah medzi štatutárnym orgánom spoločnosti a spoločnosťou,
v spojení s ust. § 135a a § 373 Obchodného zákonníka o náhrade škody spôsobenej konateľom
spoločnosti porušením povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so

záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

19. Podlˇa ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzispoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou

spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

20. Podlˇa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú

povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

21. Podlˇa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v
rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

22. Podlˇa ust. § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s
právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na

vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

23. Podlˇa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

24. Podlˇa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskošrích predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“) so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá

ho ako štatutárny orgán ustanovila.

25. Podlˇa ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje
zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto

výkonupráce(obec,časťobcealeboinakurčenémiesto)alebomiestavýkonupráce,akichjeviac,alebo
pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky.

26. Podlˇa ust. § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane

ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou
a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo
zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a
musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky
spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu

určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

27. Podlˇa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

28. Podlˇa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právopožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

29. Podlˇa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa ust. § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Vychádzajúc z podstatných skutkových tvrdení strán sporu a dokazovania vykonaného výsluchom
konateľa žalobcu, žalovaného a svedkyne, ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise, mal súd vo
vzťahu k meritu veci za nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ, v mene ktorého konal žalovaný

uzatvoril dňa 31.05.2016 so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom
práce označeným ako „Riaditeľ kontrolingu a nových investícií“, s pracovnou náplňou „výkon kontroly
spoločnosti a hľadanie nových investícií“, s miestom výkonu práce sídlom žalobcu a „home office“, dňom
nástupu do práce stanoveným na 01.06.2016, na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby, v rozsahu 40 hodín
mesačne, so základnou výškou mesačnej mzdy 1.000 Eur.

32. Spornou bola v konaní otázka samotného porušenia povinnosti žalovaného konať pri výkone svojej
konateľskej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov, ako aj vznik škody spočívajúcej v mzde vyplatenej žalovanému, poistnom na sociálne
poistenie a poistnom na verejné zdravotné poistenie titulom predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa

31.05.2016.

33. Súd sa prioritne zaoberal otázkou porušenia povinnosti žalovaného podľa § 135a Obchodného
zákonníka, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri uzatvorení pracovnej
zmluvy zo dňa 31.05.2016 žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou. Odbornú starostlivosť možno

definovať ako spôsob výkonu funkcie konateľa na tzv. informovanom základe, po dôkladnom zvážení
predpokladateľných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými
všeobecnými znalosťami a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada pri výkone
svojej funkcie a zabezpečovaní činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje
záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality). Na tomto mieste súd akcentuje, že žalovaný,

napriek tomu, že v tomto smere práve jeho zaťažovalo dôkazné bremeno, ani netvrdil vykonanie
akýchkoľvek konkrétnych úkonov, z ktorých by bolo možné vôbec usudzovať, že by nimi naplnil obsah
pojmov výkon pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere.

34. Tým, že žalovaný uzatváral predmetnú pracovnú zmluvu za seba samého ako zamestnanca, no

zároveň aj v mene a na účet žalobcu bez toho, aby podstatné náležitosti uvedenej pracovnej zmluvy so
žalovaným ako zamestnancom dohodlo, alebo odsúhlasilo valné zhromaždenie žalobcu (čo zo strany
žalovaného nebolo nielen preukazované, ale ani tvrdené), došlo zo strany žalovaného k porušeniu
§ 7 ods. 3 Zákonníka práce. V tejto súvislosti je nevyhnutné dať do pozornosti, že práve § 7 ods.
3 Zákonníka práce taxatívne obmedzuje rozsah osôb oprávnených so štatutárnym orgánom alebo

s členom štatutárneho orgánu dohodnúť podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, a to za
účelom toho, aby pri dojednávaní podstatných náležitostí pracovnej zmluvy nedochádzalo k možnému
konfliktu záujmov.

35. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že práve uvedené v podanej žalobe žalobca namietal, keď

okreminéhouvádzal,žedruhpráce,akoajpracovnánáplňžalovanéhojenezmyselná,nadbytočnáaako
taká sčasti (kontrolná činnosť vo vzťahu k spoločnosti) patrí do pôsobnosti dozornej rady spoločnosti,
resp. v prípade absencie jej ustanovenia do pôsobnosti spoločníkov spoločnosti.

36. Na základe uvedeného tak súd uzavrel, že zo strany žalovaného došlo uzatvorením pracovnej

zmluvy zo dňa 31.05.2016 v mene žalobcu (ako jeho konateľ) k porušeniu jeho povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.37. Záverom k tejto časti vo vzťahu k obrane žalovaného, keď uvádzal, že obdobná prax uzatvárania
pracovných zmlúv v žalobcovi bola bežná, aj s poukazom na rozpor s § 7 ods. 3 Zákonníka práce, či § 66
ods. 6 Obchodného zákonníka, súd uvádza, že uvedeným sa nezaoberal, keďže toto nebolo predmetom

tohto konania a hoc by aj mal žalovaný pravdu, na závere, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy dňa
31.05.2016 on porušil svoje zákonné povinnosti (a voči nemu smeruje žalobou uplatnený nárok) to nič
nemení.

38. V ďalšom sa súd zaoberal vznikom žalobcom tvrdenej škody ako ďalšieho nevyhnutného

predpokladu nastúpenia zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti. Na základe
vykonaného dokazovania (najmä preloženými výpismi z bankového účtu žalobcu za obdobie 11/2019 až
01/2021) mal súd za preukázané, že titulom predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 žalobca
vyplatil mzdu žalovaného, poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné poistenie za
obdobie pracovného pomeru 10/2019 do 12/2020 v celkovej výške za 20.282,15 Eur.

39. Pri posúdení toho, že žalobou uplatnená suma predstavuje skutočne škodu súd, okrem vyššie
uvedeného, vychádzal z toho, že samotný druh práce stanovený v predmetnej pracovnej zmluve je
nedôvodný. Pracovná náplň výkon kontroly spoločnosti totiž kogentne patrí do pôsobnosti dozornej rady
(§ 138 Obchodného zákonníka), resp. spoločníkov spoločnosti (ak dozorná rada nie je ustanovená),
teda nemožno sa stotožniť so záverom, že by takáto pracovná náplň bola opodstatnená a že by ju

mohol vykonávať žalovaný v pracovnom pomere. V tomto smere vyznieva bez relevancie aj námietka
žalovaného, že pri výkone jeho pracovnej náplne kontrolingu mu bolo zo strany druhého konateľa
žalobcu bránené v prístupe k dokumentom spoločnosti. Zároveň, vo vzťahu k pracovnej náplni hľadania
nových investícií v konaní nebolo žalovaným tvrdené, ani preukázané, že uzatvorenie pracovnej zmluvy
na takýto druh práce by bolo dôvodné, navyše mimo vtedajšej organizačnej štruktúry žalobcu.

40. Odhliadnuc od uvedeného záveru, žalovaný v konaní navyše nepreukázal, že činnosť, ktorá bola
predmetom jeho pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 reálne vykonával. V tomto smere je opäť potrebné
upriamiť pozornosť na to, že aj keď dôkazná povinnosť k predpokladom vzniku tvrdenej škody primárne
zaťažuje žalobcu, v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie (keď žalobca tvrdí, že žalovaný žiadnu

činnosť,zaktorúbymumalapatriťmzdavzmyslepracovnejzmluvynevykonával,tedatvrdíneexistenciu
nejakej skutkovej okolnosti) dochádza k prenosu tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti na
žalovaného (ktorý tvrdí, že činnosť zamestnanca vykonával). Preto súd uzavrel, že vyplatenie nárokov
nazákladepracovnejzmluvyzodňa31.05.2016zaobdobiepracovnéhopomeružalovanéhood10/2019
do 12/2020 predstavuje nedôvodný majetkový úbytok na strane žalobcu.

41. Osobitne sa súd zaoberal obranou žalovaného o tom, že v danom prípade nemohla vzniknúť tvrdená
škoda, pretože, podľa žalovaného, mu prináleží nárok na žalovanú mzdu, avšak už v podobe odplaty za
výkon funkcie konateľa žalobcu a s ňou spojené odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavky.

42. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje, že konateľovi obchodnej spoločnosti patrí za výkon svojej
funkcie odmena podľa zmluvy o výkone funkcie, resp. ak táto nie je uzatvorená, tak podľa ustanovení
mandátnej zmluvy obsiahnutých v Obchodnom zákonníku. V prejednávanej veci však súd neposudzoval
nárok žalovaného na odmenu za výkone jeho konateľskej funkcie, pretože tento nárok žalovaný v konaní
neuplatnil procesne riadnym spôsobom proti žalobou uplatnenému nároku. V tejto súvislosti súd dáva

do pozornosti, že ak žalovaný chcel, aby jeho prípadný nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa
žalobcu bol prejednaný, bolo jeho povinnosťou ho uplatniť spôsobom podľa § 147 CSP, prípadne ako
tzv. kompenzačnú námietku. Žalovaný však neuplatnil vzájomnú žalobu, ani kompenzačnú námietku,
preto súd tento „protinárok“ nemohol prejednať.

43. S poukazom na uvedené sa súd obmedzil na posúdenie toho, či z obsahového hľadiska nie je možné
na predmetnú pracovnú zmluvu zo dňa 31.05.2016 hľadieť ako na riadne uzatvorenú zmluvu o výkone
funkcie konateľa, pričom dospel k záveru, že v danom prípade to možné nie je. Dôvodom tohto záveru
je najmä skutočnosť, že vymedzenú pracovnú náplň v uvedenej pracovnej zmluve nemožno stotožniť
s výkonom konateľských oprávnení, ale aj skutočnosť, že táto zmluva nebola nikdy schválená valným

zhromaždením žalobcu (§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka), preto by ako prípadná zmluva o výkone
funkcie nenadobudla účinky.44. Záverom tejto časti sa súd zaoberal námietkou žalovaného, že žalobcom tvrdená škoda nemohla
vzniknúť, keďže žalobca sa neúspešne (ani inak) nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho vo vyplatenej mzde žalovaného, odvodoch na poistné na sociálne poistenie a poistné

na verejné zdravotné poistenie titulom predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016. Vo vzťahu
k uvedenému súd dáva do pozornosti, že inštitút bezdôvodného obohatenia má subsidiárnu povahu,
teda použije sa len tam, kde prejednávaný právny vzťah nemožno subsumovať pod iný právny inštitút
(napr. vzťah z pracovnej zmluvy). V tejto súvislosti je potrebné si navyše uvedomiť, že pracovná zmluva
sa považuje za platnú až do momentu, pokiaľ súd nevysloví jej neplatnosť (čo sa vo vzťahu k pracovnej

zmluve zo dňa 31.05.2016 až doposiaľ nestalo), preto nebolo zo strany žalobcu možné uplatňovať nárok
na vrátenie bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej pracovnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že nemožno prisvedčiť ani tejto obrane žalovaného.

45. Ako posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sa súd zaoberal príčinnou súvislosťou
medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom dospel k záveru, že v danom prípade je pochybné,

že nebyť uzatvorenia predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016, nejestvoval by dôvod vyplatenia
mzdy žalovaného, ako i odvodov na poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné
poistenie v celkovej výške 20.282,15 Eur. Na základe toho súd uzavrel, že vzniknutá škoda je priamym
následkom porušenia povinnosti žalovaného pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016.

46. S poukazom na uvedené, mal súd za preukázané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu v zmysle § 135a v spojení s § 373 Obchodného zákonníka, keď z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný ako konateľ žalobcu pri uzatváraní pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 nekonal
s odbornou starostlivosťou, priamym následkom čoho vznikla žalobcovi škoda spočívajúca vo vyplatenej
mzde žalovaného, ako i odvodoch na poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné

poistenie za obdobie pracovného pomeru 10/2019 do 12/2020.

47. Žalobca sa súčasne domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 12.02.2021
do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €. S poukazom na vykonané
dokazovanie a právne posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávneho vzťahu,

mal súd za to, že ku dňu 12.02.2021 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením predmetnej náhrady
škody, keďže žalobca už listom zo dňa 29.01.2021 žalovanému vyúčtoval spôsobenú škodu. Na základe
uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omesˇkania, ktory´ bol vycˇi´sleny´ v su´lade s pri
´slusˇny´mi ustanoveniami Obchodného za´konni´ka v spojeni´ s nariadeni´m č. 21/2013 Z.z., a to vo
vy´sˇke 8 % rocˇne zo sumy 20.282,15 Eur od 12.02.2021 do zaplatenia a zároveň paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.

48. Ďalšie argumenty sporových strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne zaberať.

49. Na za´klade uvedeny´ch skutocˇnosti´ a citovany´ch za´konny´ch ustanoveni´ su´d považoval žalobu
v celom rozsahu za dôvodnú, preto žalobe vyhovel.

50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

52. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, preto má žalobca nárok na náhradu trovkonania v plnom rozsahu proti žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).