Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011355
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011355.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaEliašaasudcovJUDr.Juraja
Valáška a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku,
trvale bytom C. C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom
zasadnutí dňa 21. januára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/27/2025 zo dňa 30.10.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/63/2020 zo dňa 28.10.2020, právoplatný dňa
25.06.2021 bol A. B. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou

dobou v trvaní 2 roky do 26.06.2023, kde mu bol nariadený výkon trestu dňa 26.06.2024 do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia, ktorý mu bol uložený
Trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/63/2020 zo dňa 18. 10. 2020 v spojení s
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok sp. zn. RK-1T/18/2022 zo dňa

30.10.2024 v spojení s Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2Nt/81/2023 zo dňa 21.05.2024 pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona vo výmere 2 roky so začiatkom výkonu
trestu dňa 30. 08. 2024, ktorý má predpokladane vykonať dňa 30. 08. 2026.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/27/2025 zo dňa 30.10.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por.

podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok s probačným dohľadom v trvaní 1 (jeden) rok spolu s
nariadenými povinnosťami a obmedzeniami, a to a) podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz požívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky, b) podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. príkaz v skúšobnej dobe
sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote
sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho
vyhlásení.

Sťažnosť prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne (citácie):

„Samosudca Okresného súdu Trenčín uznesením spisová značka 6Pp/27/2025 zo dňa 30.10.2025
podmienečne prepustil odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom trvale bytom C. C.,t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/63/2020 zo dňa 28.10.2020
v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2Nt/81/2023 zo dňa 21.05.2024 a uložil

odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným
v trvaní 1 (jeden) rok za súčasného uloženia v čase probačného dohľadu nasledujúcich obmedzení a
povinností: podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok, podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor

v zákonnej lehote sťažnosť, nakoľko nepovažuje materiálne podmienky podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody za splnené. V zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona alinea prvá sa
pre splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia vyžaduje, aby odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a že možno od neho
očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahuspáchanéhotrestnéhočinuanato,avakomústavenavýkontrestuodsúdenýtrestvykonáva.Pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné
dôsledne prihliadať na všetky poznatky o osobe odsúdeného vyplývajúce z jeho predchádzajúceho
života, a teda aj na osobnostné charakterové vlastnosti odsúdeného. Z hodnotenia ústavu okrem

iného vyplýva, že u odsúdeného je resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá na
základestrednéhorizikarecidívytrestnejčinnosti.Naodsúdenéhobolovminulostiopakovanepôsobené
podmienečnými trestami. Mám za to, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle §
34 odsek 1 Trestného zákona vo vzťahu k odsúdenému A. B. má vzhľadom na povahu a závažnosť
trestného činu do popredia vystupovať represívna zložka trestu. Zo zmyslu inštitútu podmienečného

prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne
dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné
prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život
a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Materiálnu podmienku spočívajúcu v možnosti

očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností
predchádzajúceho života odsúdeného. S poukazom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie
je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Vzhľadom na vyššie
uvedené n a v r h u j e m, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín

spisová značka 6Pp/27/2025 zo dňa 30.10.2023 zrušil a uložil Okresnému súd Trenčín, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.“

Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu
rozhodnutia o sťažnosti krajský súd ani neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej

lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,

krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe
opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd

konštatuje, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v
konaní okresného súdu.V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z

výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel

trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti
aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto

súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky

zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke,
preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním
dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom

sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej

časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistenéskutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni stráženia, je

stabilizované a na požadovanej úrovni. Napokon z hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplýva záver, že
odsúdenýdoterazvykonávaltrestodňatiaslobodyvpodstatelenpríkladne,sbezkonfliktnýmavzorovým
správaním, o čom svedčí aj získanie disciplinárnej odmeny. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo,
že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení
podmienok pre podmienečné prepustenie. Zároveň u odsúdeného nebolo zistené žiadne porušenie

internýchpredpisovčiakékoľvekudeleniedisciplinárnehotrestu.Ústavnakoniecodporučilpodmienečné
prepustenieodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody.Pretopodľanázorukrajskéhosúdujedôvodný
záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a
svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude
viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd
konštatuje,žeodsúdenýsícemávodpisezregistratrestovevidované4záznamy,avšakv2evidovaných
prípadoch bol odsúdený za inú trestnú činnosť, než pre ktorú je v súčasnosti po prvýkrát vo výkone
trestu odňatia slobody. Okresný súd v tomto smere prihliadol aj skutočnosť, že odsúdený sa poučil,

je vo výkone trestu za trestný čin zanedbania povinnej výživy, odsúdený si teda začal uvedomovať
a vyhodnocovať nielen svoj kritický postoj, ale aj podľa záverov z hodnotenia ústavu si tak vytvárať
i svoj kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť. Inak povedané, odsúdený počas výkonu trestu si
nielen uvedomil následok trestného činu, ktorého sa dopustil, čím dospel nielen ku kritickému postoju
k spáchanej trestnej činnosti (prečin zanedbania povinnej výživy), ale aj vytvoreniu si životných ambícii

vedúcim k správnemu budúcemu fungovaniu jeho riadneho života. S ohľadom na uvedené skutočnosti
dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech,
ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky
súvisiace s osobou odsúdeného. Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti
neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne
preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne
predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa má
dopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu

spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa názoru krajského súdu budú
efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Tieto okresným súdom „určené podmienky“ podmienečného prepustenia sú spôsobilé dovŕšiť nápravu
odsúdeného i na slobode, a podľa názoru krajského súdu sú schopné dostatočne eliminovať možnosti

opakovaniaprotiprávnehokonaniaodsúdenéhopodhrozbouvykonaniasizvyškutrestuodňatiaslobody.
Krajský súd pre úplnosť dodáva, že okrem iných uložených povinností, práve uloženie obmedzenia
spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti
spočívajúcejvpríkazevskúšobnejdobesazamestnaťalebosapreukázateľneozamestnanieuchádzať,
v podstate rovnako majú „za prvoradý cieľ“ odstrániť príčinu páchania trestnej činnosti odsúdeného,

ktorou bolo neplatenie výživného.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.