Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124392919
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124392919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679 so sídlom 1. mája
173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,
štátnyobčanSR,vkonaníozaplatenie5.807,35Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 46Csp/3/2025-71 zo dňa 02.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalovanému vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané a nesporné, že medzi žalobcom ako
spoločnosťou a žalovaným ako klientom bola dňa 13.9.2019 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom

úvere – revolvingový úver č. 6909035691. Predmetom zmluvy bolo financovanie motorového vozidla
značky Land Rover RANGE ROVER u predajcu AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.. Na tento účel bol
žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6000,- Eur. Klient bol povinný poskytnutý úver
vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol
poskytnutý vo výške pri ročnej úrokovej sadzbe 29,90 % p.a., RPMN predstavovala 34,4 %. Žalovaný
sa zaviazal úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 171,- eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 20.
deň v mesiaci. Celková čiastka úveru bola určená v sume 6971,76 eur. Zároveň bola uzavretá poistná

zmluva a poistné stanovené 8,9 % z pravidelnej mesačnej splátky. V prejednávanej veci okresný súd
vyhodnotil zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný
žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah
posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal za to, že tým, že na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda

podľa súdu prvej inštancie spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom
tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V takom prípade
je potrebné na predmetnú zmluvu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskúzmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje

všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

3. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný uhradil celkovo sumu 10721,26 Eur pri výške čerpania
úveru 7568,24 Eur. Zo žalobcom predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad (č.l. 32) vyplýva, že
žalovaný čerpal titulom úveru sumu 7568,24 Eur a uhradil celkovo 10.721,26 Eur. Z poslednej výzvy

pred začatím vymáhania zo dňa 22.6.2024 (č.l. 29) vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy 445,- Eur a poplatku za upomienky vo výške 12,- Eur do 15 dní od doručenia výzvy a
žalovaného poučil o možnosti zosplatnenia úveru. Dlžná suma predstavovala nezaplatené úroky 378,56
Eur, poistenie 30,44 Eur a zmluvné pokuty vo výške 36,- Eur. Z obsahu výzvy nevyplýva, s ktorou
splátkou bol žalovaný v omeškaní. Výzva bola doručovaná žalovanému dňa 26.6.2024, čo vyplýva z

podacieho hárku (č.l. 29 rub). Následne výzvou zo dňa 30.7.2024 (č.l. 30 rub) žalobca v dôsledku
omeškania s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru číslo 6909035691 vyzval žalovaného k splateniu
celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy vo výške 6600,89 Eur, a to do 15 dní od spísania výzvy.
Z obsahu listiny pre okresný súd vyplývalo, že žalobca zosplatnil úver k 30.7.2024 a poučil žalovaného
o následkoch nezaplatenia dlžnej sumy. Na poštovú prepravu odovzdal žalobca výzvu adresovanú

žalovanému dňa 31.7.2024 (č.l. 31).

4. K otázke platnosti zosplatnenia pohľadávky okresný súd konštatoval, že žalobca súdu netvrdil a
nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. kedy sa reálne žalovaný dostal do omeškania
a či uplynula doba troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky a tiež netvrdil ani nepreukázal, že

žalovaného súčasne upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca si teda
nesplnil svoju povinnosť výslovne preukázať, že žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru
v lehote nie kratšej ako 15 dní, pretože až následne mohol úver zosplatniť. Zároveň žalobca neuviedol
a nepreukázal, pre nesplnenie ktorej splátky úver zosplatnil. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok v §

53 ods. 9 OZ. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto
môže využiť podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53
ods. 9 OZ), je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného
zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť zrejmé splnenie
podmienok v citovanom ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 OZ vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru

musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t.j. jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v
omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok
- uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ, ako aj výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa
podľa § 565 OZ. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva požiadavka určenia omeškanej splátky, ktorej sa

uplatňované právo veriteľa podľa § 565 OZ týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú svoju splátku. Účelom
tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže
dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým obchodná spoločnosť D., a.s. zosplatnila celý úver

(teda predčasné zosplatnenie), z ktorého nebolo ani s prihliadnutím na ostatné žalobcom produkované
listiny zrejmé, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úveru zosplatnený, okresný súd potom
posúdil ako neurčitý právny úkon a s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho
neurčitosť aj neplatný právny úkon. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho
obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny

úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt,
ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 OZ a s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh naraz.
Naviac, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku
veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 OZ, uvádza sa len, že v dôsledku omeškania súhradou záväzkov z úverovej zmluvy žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva
so zostatkom 24.567,77 EUR. Žalovaný nemal možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru
zaplatením omeškanej splátky, nakoľko nemal vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ

rozhodol uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Súd prvej inštancie zároveň poukazuje
na špecifické okolnosti prejednávanej veci: Výzvou zo dňa 22.6.2024 vyzval žalobca žalovaného na
úhradu dlžnej sumy bez špecifikácie splátky, pre ktorú následne úver zosplatnil. Z obsahu výzvy pre
súd prvej inštancie vyplývalo, že dlžné úhrady je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od doručenia
výzvy, pričom doručenie výzvy žalobca nepreukázal. Následne žalobca úver zosplatnil k 30.7.2024.

Žalobca využil možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré však súd prvej inštancie posúdil
ako neplatné pre nedodržanie zákonom stanovených podmienok práve z dôvodu neuvedenia splátky,
pre ktorú úver zosplatnil. Tento údaj je podstatný v zmysle § 53 ods. 9 OZ predovšetkým na účely
posúdenia toho, či žalovaný ako spotrebiteľ mal vedomosť a prípadne mohol dlžnú splátku (pre ktorej
neuhradenie žalobca úver zosplatnil) skutočne v stanovenej lehote aj uhradiť.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods, 1, § 53 ods. 9, § 565, Občianskeho
zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 7 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

6. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj právneho posúdenia sporu dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobca si v konaní uplatňuje nároky titulom zosplatnenej pohľadávky, pričom súd prvej
inštancie uviedol, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému nebola zosplatnená platne. Nakoľko si
žalobca v konaní uplatnil nárok z titulu (neplatne) zosplatnenej pohľadávky, súd prvej inštancie ho
v celom rozsahu zamietol. Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil zosplatnenie úveru ako neplatné,

neskúmal splnenie náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ani splnenie
povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovaného v čase uzavretia zmluvy.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm., f)
a písm. h) CSP. Podľa názoru odvolateľa výzva na zaplatenie dlžnej sumy ako aj list zo dňa 30.7.2024

označenýakovýzvaksplateniuceléhoúveruobsahujúvšetkynáležitostipredpísanézákonomanemôže
tak ísť o neplatný právny úkon. Žalobcovi nie je zrejmé na základe akého právneho ustanovenia
alebo výkladu súd požaduje od žalobcu, aby vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ uvádzal nad rámec
zákona dodatočnú náležitosť, a to konkrétnu nezaplatenú splátku, pre ktorú má veriteľ v úmysle vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Takáto obsahová náležitosť listín nevyplýva zo žiadneho zákonného

ustanovenia, preto ju ani nie je možné spravodlivo od žalobcu vyžadovať. Žalobca svojím postupom
neporušil žiadne zákonné ustanovenie a preto nemôže byť zo strany súdu sankcionovaný pri domáhaní
sa svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy. Podmienkou zosplatnenia je len omeškanie so zaplatením
splátky viac ako tri mesiace za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Z obsahu právneho úkonu vyplýva, že žalovaný bol upozornený na možnosť žiadať zaplatenie celej

pohľadávky z úveru, a teda boli splnené náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný, v ktorého
dispozícii bolo plnenie povinností z úverovej zmluvy, tak mal objektívnu vedomosť o omeškaní s platením
úverových splátok čo do počtu a ich výšky. Porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy nemôže byť
vykladané na ťarchu veriteľa. Žalobca má za to, že žiadnym zákonným ustanovením nie je upravená
forma ani náležitosti výzvy pred zosplatnením. Z dikcie § 53 ods. 9 OZ vyplýva pre obsah tohto právneho

úkonu povinná náležitosť, že spotrebiteľ musí byť upozornený na uplatnenie práva veriteľa požadovať
splatnosť celej pohľadávky. Žiadne ďalšie povinné náležitosti toto ustanovenie nevyžaduje. Ustanovenie
§ 565 OZ rovnako neobsahuje žiadnu dodatočnú špecifikáciu týkajúcu sa splátky, s ktorou musí byť
spotrebiteľ v omeškaní. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že ani ustanovenie § 53 ods. 10 v znení
účinnom od 01.11.2024 neuvádza povinnosť žalobcu uvádzať vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými

je spotrebiteľ v omeškaní, konkrétne splátky, resp. špeciálne jednu splátku, ale len sumu splátok, s
ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca na podporu svojich argumentov poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023, Krajského súdu
v Nitre v rozsudku sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 08.02.2022, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2022.

8. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo
možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy a Výzva k
splateniu celého úveru obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti. Je zrejmé, že išlo o podania
zo strany žalobcu, keďže obidve výzvy obsahovali odtlačok pečiatky s informačnými údajmi žalobcu,adresované žalovanému, ktorý v nich bol označený uvedením mena a adresy. Predmetné výzvy takisto
obsahovali číslo úverovej zmluvy a výpočet dlžnej sumy. Vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy bol
žalovaný výslovne upozornený, že v prípade ak dlžnú sumu neuhradí ani do 15 dní od doručenia

tejto výzvy, žalobca bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Žalovaný si ich tak
nemohol zameniť za iné úkony a nemohla vzniknúť žiadna nejasnosť ohľadom ich obsahu a účelu.
Preskúmavanie určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať s princípom prednosti platnosti právneho
úkonu pred jeho neplatnosťou a len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani jeho výkladom,
je možné označiť taký právny úkon za neplatný. V tomto prípade súd podľa názoru žalobcu nesprávne

posúdil platnosť týchto úkonov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného Súdu SR,
I. ÚS 640/2014. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že jednou zo zásad súkromného práva je
zásada pacta sunt servanda. V tomto prípade súd nerozporoval, že žalovaný riadne a včas neplnil svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Súd by preto nemal nad rámec zákona vyhľadávať dôvody
neurčitosti právnych úkonov zo strany žalobcu, o to viac keď tieto dôvody nemajú žiadnu oporu v litere
zákona. K uvedenému dodal, že aj ochrana spotrebiteľov musí mať určité hranice a nemôže dochádzať

pri sporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane bez ohľadu na platné právo. Každý spotrebiteľ sám prejavil
záujem uzatvoriť úverovú zmluvu a využiť na základe nej poskytnuté finančné prostriedky, je preto
maximálne neudržateľným vytvárať hypotetické „porušenia“ zákona. Záverom dal žalobca do pozornosti
aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze
zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku sumu 5.807,35 Eur s príslušenstvom a nahradil trovy konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu
predchádzajúceho konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu

prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd nesprávne posúdil platnosť úkonov žalobcu odvolací súd
uvádza, že podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k požiadavkám prejavu vôle, ktorý je

neurčitý, ak je nejasný jeho obsah, teda, keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobom stanoviť. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno
dospieť k spoľahlivému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. V zmysle Občianskeho zákonníka je teda
potrebnéprávnyúkonpovažovaťzaurčitýazrozumiteľný,akjeznehozrejmé,ktotentoprávnyúkonrobil
a čo je jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný tak, aby nemohlo dôjsť k zámene za

veci podobného druhu. Keď je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je
daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov
je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením
zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade,
keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne

súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Účelom ust. § 53
ods. 9 OZ je ochrana spotrebiteľa, a teda bol to úmysel zákonodarcu, keď v prípade spotrebiteľských
zmlúv, pri využití dodávateľom právo mimoriadnej splatnosti úveru upravil omeškanie spotrebiteľa tak,
že uvedené omeškanie musí trvať minimálne 3 mesiace a dodávateľ môže zosplatniť mimoriadne úver
najskôr po uplynutí 3 mesiacov omeškania. Z toho dôvodu musí dodávateľ jednostranný právny úkon

- výzvu na zaplatenie omeškanej výzvy oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne
mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že
uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Nie je teda pravdou, že by súdprvej inštancie vyhľadával dôvody neurčitosti právnych úkonov a teda ani žalobcove poukazovanie na
rozhodnutie Ústavného súdu SR, I. ÚS 640/2014 v tomto kontexte nie je relevantné.

13. Vo vzťahu k nestotožneniu sa žalobcu s právnym záverom súdu, v zmysle ktorého je vo výzve podľa
§ 565 OZ potrebné špecifikovať, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní, odvolací súd zdôrazňuje,
že ak má byť naplnený účel ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ktorého podstatou je vytvorenie možnosti
pre spotrebiteľa predísť eventualite predčasného zosplatnenia jeho dlhu (a tým vyvolanej strate výhody
splátok),atotak,žezaplatíkonkrétnusplátku,sktoroujevomeškaníviacako3mesiace,jezuvedeného

možno vyvodiť jediný akceptovateľný záver, a to nevyhnutnosť presnej, nezameniteľnej identifikácie
(vo výzve) splátky, na ktorú sa viažu tak zásadné právne účinky, akými sú nástup mimoriadneho
zosplatnenia a začiatok plynutia premlčacej doby. Určenie konkrétnej splátky je o to viac nevyhnutné,
že predčasné zosplatnenie je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou, a je na jeho uvážení, či a pre ktorú
omeškanú splátku (za súčasného naplnenia zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9
OZ) sa rozhodne toto svoje právo využiť. Na záver k uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že

nakoľko právo na zosplatnenie môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, tvrdenie
žalobcu,žeoznačeniekonkrétnejsplátky,kuktorejsaviažeuplatnenietohtopráva,jenadbytočné,stráca
akýkoľvek logický základ. Spornosť, resp. nejasnosť v týchto otázkach (určenia rozhodného momentu)
je totiž v zjavnom rozpore s princípom právnej istoty na strane spotrebiteľa.

14. Nemôže preto obstáť odvolateľovo bagatelizovanie vymedzenia konkrétnej splátky, pre ktorú má
dôjsť k zosplatneniu. Takýto výklad by totiž skutočne oslaboval možnosť dlžníka odvrátiť zosplatnenie
a následné postúpenie pohľadávky. Nadväzne je zodpovedajúce účelu zákona od veriteľa požadovať,
aby dotknutá výzva obsahovala presné uvedenie splátky, od ktorej sa mimoriadne zosplatnenie odvíja.
Inak výzva na zaplatenie nie je dostatočne kvalifikovaná, na základe čoho jej nie je možné priznať

relevanciu vo vzťahu k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.

15. K argumentácii žalobcu o predimenzovanej ochrane spotrebiteľa v súvislosti s ktorou poukázal na
Nález Ústavného súdu, I ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko JUDr. Milana Ľalíka) odvolací súd uvádza,
že okrem toho, že je súd povinný vychádzať z doslovného znenia právneho predpisu, je tiež povinný

v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 27.2.2008 prihliadať aj na účel zákona.
Odvolací súd zdôrazňuje, že § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ je prejavom právnej ochrany dlžníka ako
slabšej strany v spotrebiteľských sporoch. Samotným cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zneužívaniu
predčasnej splatnosti pohľadávky v režime § 565 OZ, ktorý bol sám osebe ustanovený pomerne prísne,
zákonodarca v čl. I novelizačnom bode 5 zákona č. 379/2008 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky

zákonník, zaviedol predmetné ustanovenie, ktorého osobitnú úpravu a nevyhnutnosť jej prijatia
z vecného hľadiska odôvodnil nasledovne: „Úprava straty výhody splátok v spotrebiteľských veciach
podľa § 565 Občianskeho zákonníka vytvára v praxi neprimerané situácie“. Predmetná zmluva uzavretá
medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/

EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nie je teda pravdou, že by
súd prvej inštancie žalovanému poskytol určitú predimenzovanú ochranu, ale okresný súd postupoval
vsúladesvnútroštátnymprávnymporiadkomakoajmedzinárodnýmizáväzkami,ktoréslúžianaochranu
práv spotrebiteľov.

16. V tomto prípade pri ochrane dlžníka stanovenej zákonom ide práve o to, aby dlžník mal možnosť
odvrátiť zosplatnenie celého úveru uhradením konkrétnej splátky. Preto je aj odvolací súd toho názoru,
že je potrebné špecifikovať konkrétnu splátku, pre ktorú sa má úver zosplatniť, aby mohol spotrebiteľ
tento účinok uhradením takto určenej splátky odvrátiť.

17. Na konštatovanom závere nič nemenia odvolateľom označené rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023, Krajského súdu v Nitre v rozsudku sp.
zn.12CoCsp/25/2021zodňa08.02.2022,aKrajskéhosúduvTrenčíne,sp.zn.19CoCsp/13/2022zodňa
28.09.2022. Odhliadnuc od ojedinelosti tam prezentovaného záveru, označené rozhodnutie neponúkajú
žiadne presvedčivé vysvetlenie (okrem konštatovania, že explicitne táto povinnosť zo zákona veriteľovi

nevyplýva), prečo konkretizácia určujúcej splátky postráda právnu relevanciu (ktorá vyplýva z vyššie
rozoberaných hľadísk), resp. neobsahuje úvahu spôsobilú vyvrátiť doterajšiu aplikačnú prax súdov, ktorá
pre účely ustálenia rozhodného momentu (pre beh premlčacej doby, resp. pre zosplatenie) vychádza
z konkrétnej splátky. V závere odvolací súd konštatuje, že odvolateľom citované rozhodnutia inýchkrajských súdov nie sú pre súdy konajúce v prejednávanom prípade záväzné (§ 193, eventuálne §
455 CSP). Zároveň nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle
článku 2 ods. 2 základných princípov CSP.

18. V kontexte so žalobcom uvádzanou apeláciou na právo na spravodlivý proces odvolací súd
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR
spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom

úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS
50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR
spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Skutočnosť,

že sa žalobca s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi
nestotožnil,nemôžetedazaložiťzáveroinejvadekonania(§365ods.1písm.d)CSP),čiporušenípráva
žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie je zrejmé, o akom žalobcom uplatnenom nároku súd prvej inštancie konal, ako tento
nárok právne kvalifikoval a na podklade akých dôvodov žalovaný nárok žalobcovi nepriznal a žalobu

zamietol. Skutočnosť, že sa žalobca s týmto posúdením nestotožnil, nemôže viesť k záveru o porušení
jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej/preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto by mu patrila náhrada trov konania,

nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)