Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17Csp/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124257183
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:6124257183.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, Bratislava-Nové Mesto, zast.: Mgr.
Zuzana Bírová, advokátka, IČO: 30849837, Americká 2, Bratislava - Nové Mesto proti žalovanému: A.
B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, B. v konaní o zaplatenie 3.140,48 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.140,47 € spolu s príslušenstvom, na tom

skutkovom a právnom základe, že dňa 26.03.2021 bola prevádzkou motorového vozidla EVČ: D. XXX
E. (SK), značka: YAMAHA spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej
osobe poškodenému Audi Hungaria Kft., Gyor, Maďarsko s EČV: F. (H). V čase uvedenej dopravnej
nehody nebolo na horeuvedené motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Listom zo dňa 18.07.2023 bolo
žalobcovi doručené vyúčtovanie poistnej udalosti spolu so žiadosťou o poskytnutie plnenia z garančného
fondu poškodenému celkovo vo výške 1.358.187,- HUF (tj. 3.140,48 €). Žalobca poukázal poškodenému

poistné plnenie dňa 17.08.2023. V zmysle § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca má právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila. Žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b)
Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného garančného fondu poškodenému dňa 17.08.2023 poistné
plnenie vo výške 3.140,48 €. Následne vyzval žalobca žalovaného na úhradu jeho záväzku výzvou zo
dňa 21.08.2023. Výzva nebola žalovanému doručená. Zásielka sa vrátila späť s oznámením pošty „v
odbernejlehotenevyžiadaná“.Vovýzvemubolauloženápovinnosťuhradiťžalobcovináhradupoistného
plnenia vo výške 3 140,48 € v lehote do 21.09.2023. Žalovaný na výzvu nereagoval. Dňa 02.11.2024

bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný
neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.

2. Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. 36Up/565/2024 vydal dňa 09.04.2024
platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený
dňa 15.04.2024 do ÚVTOS Želiezovce, kde žalovaný vykonáva trest odňatia slobody.

3. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol,
že so žalobou nesúhlasí, dopravnú nehodu nespôsobil, nakoľko sa od 06.03.2021 nachádza vo výkone
väzby a trestu odňatia slobody. Nehodu spôsobil F. B., bytom G., C., občan Maďarskej republiky, u
ktoréhožalovanýmotorovévozidloznačkyYAMAHA,EČV:D.XXXE.odstavil,malhoriadneuzamknuté.F. B. toto motorové vozidlo bez súhlasu a vedomia žalovaného vzal a havaroval na ňom, o čom
maďarská polícia spravila riadny záznam. Motorka nebola prihlásená, preto nemal uzavretú žiadnu
poistku. Žalovaný nevedel, že F. B. motorku vzal a havaroval na nej, mal ju uňho len odparkovanú a

riadne uzamknutú. Vrak motorky maďarská polícia žalovanému nevydala, pričom si uvedené vozidlo
zobral bez súhlasu a vedomia žalovaného.

4. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 01.10.2025, na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa
žalobcu. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý uviedol, že žaloba je neopodstatnená, nakoľko sa v

tom čase nachádzal vo výkone väzby, motorka bola odstavená a riadne uzamknutá a zabezpečená proti
použitiu, u kamaráta B. F. v meste Ács, v Maďarsku. Žalovaný nijak nedokázal ovplyvniť jeho konanie,
teda použitie motorky proti jeho vôli a bez jeho súhlasu. H. B. F. spôsobil nehodu, o ktorej bol vyhotovený
riadny záznam maďarskou políciou v marci 2021, kde bol vinník od začiatku známy, vinník nehody je
dospelý, svojprávny, a ako každý iný občan má zodpovednosť za svoje skutky. Žalovaný nijak zneužitie
motorky nemohol ovplyvniť. Vo veci týkajúcej sa tejto nehody bolo na súde vedené aj iné konanie,

ktoré bolo zamietnuté, o čom žalovaný predložil rozsudok. Žalovaný navrhol ako svedka predvolať jeho
manželku, ktorá dosvedčí, že F. B. si prišiel pre motorku, aj keď bola zamknutá. Súd vykonal ďalšie
pojednávanie dňa 05.11.2025 na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa žalobcu ani žalovaný, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil na pojednávaní dňa 01.1.02025 z dôvodu výkonu práce v zahraničí. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne H. B., manželky žalovaného, ktorá uviedla, že jej manžel

- žalovaný vlastnil motorku. Po tom, ako nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, nevedela, čo s
motorkou, ona motorku nevie riadiť, nemala miesto na jej uskladnenie, tak zatelefonovala manželovmu
kamarátovi F. B., do Maďarska, ktorý mal veľkú garáž a v nej priestor na uskladnenie. Tento kamarát
prišiel autom s prívesom, a spolu s ďalším kamarátom, naložili motorku na príves, odviezli ju k tomuto
kamarátovi, kde ju uskladnili, svedkyňa išla za nimi autom, motorku uzamkla a kľúče spolu s papiermi

mala u seba, takže F. B. nezostali žiadne kľúče ani papiere. Svedkyňa sa o nehode dozvedela iba
takým spôsobom, že ju telefonicky kontaktoval nejaký pán z poisťovne zo Slovenska, že treba zaplatiť
pokutu, nakoľko s touto motorkou prišlo k autonehode. Informovala sa o tom, k akej nehode, a či môže
nahlásiť krádež motorky, nakoľko nedala súhlas na jej používanie, motorka bola v čase, keď ju u p.
B. uskladnili, dokonca nepojazdná, nakoľko manžel mal s ňou autonehodu. Ten pán jej odpovedal, že

sa nedá nahlásiť, že motorka bola ukradnutá, takže pokutu musí zaplatiť. So F. B. sa o možnostiach
jej užívania vôbec nerozprávali, poprosila ho len, aby ju mohla uskladniť. F. B. si povolenie použiť túto
motorku, resp. opraviť ju nepýtal.

5. Súd vo veci po výsluchu svedkyne a oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä:

faktúra č. l. 9, 12, poštová doručenka č. l. 10, Predžalobná výzva č. l. 11, výpis z účtu č. l. 13, Likvidácia
poistnej udalosti č. l. 15, Uplatnenie regresného nároku č. l. 16, výzva na náhradu poistného plnenia č.
l. 19, osvedčenie o registrácii pre DPH č. l. 20, odpis registra trestov č. l. 48-49, lustrácia ZVJS č. l. 50,
lustrácia vozidla č. l. 68-69, spis OS KN čís. kon. 8C/71/2024, z neho najmä rozsudok 8C/71/2024-197
č. l. 70 a ostatných ku spisu pripojených listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalovaný je fyzická osoba, v tom čase držiteľ motorového vozidla zn. EVČ: D. (SK), značka: YAMAHA
spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na majetku inej osobe poškodenému Audi
HungariaKft.,Gyor,Maďarskos EČV:F.(H).Včaseuvedenejdopravnejnehodynebolonahoreuvedené
motorové vozidlo žalovaného uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

7. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym
poriadkom krajiny miesta nehody bola Maďarská kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Táto
svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k

predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001
Z.z.žalobcamáprávoprotitomu,ktozodpovedázaškodunanáhradutoho,čozanehoplnila.Vzhľadom

na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného
garančného fondu poškodenému dňa 18.07.2023 poistné plnenie vo výške 3.140,48 €.8. Civilný sporový poriadok je založený na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď
zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený
na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia

strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď
vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z
navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať
dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP. Podľa čl. 6 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní

rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP,
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1
CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa §
150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany

dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

9. Súd z vykonaných lustrácii v systéme ZVJS zistil, že žalovaný sa bol vo väzby od 17.10.2020 do
03.06.2021, a následne až do 16.11.2021 bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda v čase nehody bola
jeho osobná sloboda zákonne obmedzená a nachádzal sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

10. Svedkyňa H. B., manželka žalovaného uviedla, že žalovaný vlastnil motorku. Po tom, ako nastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody, nevedela, čo s motorkou, ona motorku nevie riadiť, nemala miesto na
jej uskladnenie, tak zatelefonovala manželovmu kamarátovi F. B., do Maďarska, ktorý mal veľkú garáž
a v nej priestor na uskladnenie. Tento kamarát prišiel autom s prívesom, a spolu s ďalším kamarátom,

naložili motorku na príves, odviezli ju k tomuto kamarátovi, kde ju uskladnili, svedkyňa išla za nimi
autom, motorku uzamkla a kľúče spolu s papiermi mala u seba, takže F. B. nezostali žiadne kľúče ani
papiere. Svedkyňa sa o nehode dozvedela iba takým spôsobom, že ju telefonicky kontaktoval nejaký
pán z poisťovne zo Slovenska, že treba zaplatiť pokutu, nakoľko s touto motorkou prišlo k autonehode.
Informovala sa o tom, k akej nehode, a či môže nahlásiť krádež motorky, nakoľko nedala súhlas na jej

používanie, motorka bola v čase, keď ju u p. B. uskladnili, dokonca nepojazdná, nakoľko manžel mal s
ňou autonehodu. Ten pán jej odpovedal, že sa nedá nahlásiť, že motorka bola ukradnutá, takže pokutu
musí zaplatiť. So F. B. sa o možnostiach jej užívania vôbec nerozprávali, poprosila ho len, aby ju mohla
uskladniť. F. B. si povolenie použiť túto motorku, resp. opraviť ju nepýtal.

11. Krajský súd v Nite v uznesení sp. zn. 26Co/7/2025 - 134 poukázal na ustanovenie § 430 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje výnimku zo zákonného uloženia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku výlučne osobe prevádzkovateľa a vo vymedzených
prípadoch prenáša zodpovednosť na iné subjekty namiesto prevádzkovateľa. Zákonodarca takto
vymedzil situácie, v ktorých by nebolo v súlade so zásadou spravodlivosti uložiť zodpovednosť

(resp. výlučnú zodpovednosť) so všetkými následkami jej objektívnej povahy prevádzkovateľovi
dopravného prostriedku z dôvodu, že dopravný prostriedok sa dostal mimo sféry pôsobnosti a
kontroly prevádzkovateľa tým, že ho iná osoba použila nedovoleným spôsobom (bez jeho vedomia
alebo proti jeho vôli). Zodpovedným subjektom sa na základe právneho prenesenia zodpovednosti z
prevádzkovateľa dopravného prostriedku stáva osoba, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia

alebo proti vôli prevádzkovateľa.

12. Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnejpovinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo

opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére
poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou
zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický
vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel od predchádzajúcich podmienok má

subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. Toto rozlíšenie je relevantné iba z
hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

13. V zmysle § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

14. V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak
bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len
ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

15. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

16. Podľa § 430 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný

prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak
takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Ak je dopravný prostriedok v
oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako
prevádzateľ dopravného prostriedku.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/2001 Z.z. Kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.

18. V zmysle § 24 ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z. z. žalobca má právo proti tomu, kto zodpovedá za

škodu na náhradu toho, čo za neho plnila. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca podľa § 24 ods. 2 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného garančného fondu poškodenému dňa 17.08.2023 sumu
1.358.187,- HUF (3.140,48 €). Následne vyzval žalobca žalovaného na úhradu jeho záväzku výzvou
zo dňa 19.09.2023. Výzva nebola žalovanému doručená. Vo výzve mu bola uložená povinnosť uhradiť
žalobcovi náhradu poistného plnenia vo výške 1.340,48 € v lehote do 21.08.2023. Žalovaný na výzvu

nereagoval.

19. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou
Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných
nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe

Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre
vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária
Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola
spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus
fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal

Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako
je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na
pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlades článkom 5.1Internal Regulations
Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo(prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé
stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so

spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej
nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o PZP).20.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ževkonaníbolopreukázané,žežalovaný
mal svoju nepojazdnú motorku uskladnenú v garáži v meste Ács, Maďarsko u Sándora Kúna, ktorý
ju bez oprávnenia, vedomia alebo súhlasu použil a spôsobil na nej dopravnú nehodu, na základe

ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje regresný nárok. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka
namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli
prevádzateľa. Súd mal za to, že motorka bola použitá bez vedomia a aj proti vôli žalovaného. Žalobca
na procesnú obranu žalovaného reagoval len právnou argumentáciou vo forme citovaných zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca skutočnosť o neoprávnenom použití motorky F. B. nijako

nerozporoval.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že zodpovednosť žalovaného za škodu nebola
preukázaná. Žalobca v konaní nepreukázal svoj nárok uplatnený v žalobe a preto súd žalobu zamietol.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danej veci bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu a
preto mu súd priznal náhradu trov konania v 100%.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením

v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu-
Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
túrova 9, 950 48 Nitra, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.