Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 5, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 33T/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010549
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325010549.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci

obžalovaného A. B. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného
zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Galante dňa 5.1.2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., C. XX.X.XXXX B. D., E. F. X. XXXX XXXX/XX, G. H., I. G. H., J. C. K. L. XXX, I.
C. G., L. M.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 23.10.2022 v čase okolo 17.30 hod v meste D., na ulici L. v blízkosti mestského cintorína, fyzicky
napadol poškodeného K. F., C. XX.X.XXXX takým spôsobom, že sledujúc poškodeného, tohto zozadu
chytil a sotil, následkom čoho spadol na zem, kde poškodeného udieral päsťami minimálne šiestimi až
siedmimi údermi do oblasti hlavy a krku a to stredne silnou až silnou intenzitou, následkom čoho boli
poškodenému K. F. spôsobené zranenia - otras mozgu stredne ťažkého stupňa, ťažké pomliaždenie

tváre s okuliarovitými krvnými výronmi oboch oči, pomliaždenie horného a dolného viečka oboch oči s
nakrvácaním pod očnú koreňa nosa s krvácaním nosa, pomliaždenie hornej pery s odreninou hornej
pery, pomliaždenie ľavého líca s odreninou veľkosti 3xl cm, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti
s opuchom, podkožným výronom a odreninou nad obočím vpravo veľkosti 2x1 cm, pomliaždenie a
odreninu na dolnej časti krku vľavo, pričom podľa obžaloby sa skutku mal dopustiť po vzájomnej dohode
s bližšie neurčenou osobou, o vine ktorej nebolo rozhodnuté a konanie voči nej prebieha samostatne,
pričomsitietofyzickézraneniapoškodenéhovyžiadaliviacako7dňovúdobuliečenia,pričompoškodený
bol obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že bol hospitalizovaný dva dni, mal bolesti hlavy a tváre

čo trvalo do 14 dní, taktiež mal ťažkosti ako únavnosť, slabosť, nesústredenosť, neschopnosť fyzickej
záťaže a zároveň bola poškodenému spôsobená ťažká ujma aj na psychickom zdraví, pričom došlo u
poškodeného k vzniku duševnej poruchy a to k vývoju posttraumatickej stresovej poruchy, na základe
ktorej bol poškodený obmedzený na obvyklom spôsobe života najmä tým, že mal strach, bál sa chodiť
von, mal úzkosti, nedokázal chodiť do školy do decembra 2022, nemohol spať, pričom tento stav trval
viac ako 42 dní, pričom obžalovaný skutok spáchal aj napriek tomu, že bol postihnutý za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 370/1990 Zb. o priestupkoch,

kde dňa 2.4.2022 dal facku pracovníkovi OD Kaufland, za čo mu bola uložená pokuta nezaplatená na
mieste vo výške 30,- Eur dňa 2.4.2022 Obvodným oddelením Policajného zboru D., blok evidenčného
čísla 2200218477, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2022,

teda

- spoločným konaním inému v úmysle ublížiť na zdraví, spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

tým spáchal

prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s
prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 6.8.2024.

Za to mu súd ukladá :

Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona a § 53 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný
trest domáceho väzenia vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 53 odsek 3 Trestného zákona súd nariaďuje kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 53 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinný:
- zdržiavať sa v obydlí na adrese L. XXX, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov; prípadne
na inej adrese, ktorú obžalovaný oznámi probačnému a mediačnému úradníkovi, a ktorá bude zároveň
spĺňať podmienky podľa § 53 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, a to každý kalendárny

deň od 00:00 hod. do 24:00 hod.,
- viesť riadny život, a
- podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa 53 odsek 4 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 Trestného zákona ukladá obžalovanému

počas výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia.

Podľa § 53 odsek 4 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona ukladá obžalovanému počas výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 53 odsek 4 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného
zákona ukladá obžalovanému počas výkonu trestu domáceho väzenia povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 53 odsek 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný

opustiť obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z
naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas; uvedené zahŕňa aj cestu do a z práce. Tento čas
sa započítava do výkonu trestu.

Podľa § 287 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo
výške 782,46 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 9.9.2024 obžalobu na obvinených A. B. pre
prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s

prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a K. N. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek
1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktoré mali byť obvinenými
spáchané na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Konanie bolo vedené na Okresnom

súde Galanta sp. zn. 33T/35/2024. Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 33T/35/2024 zo dňa14.5.2025 bolo konanie voči obvinenému A. B. (ďalej len ako ,,obžalovaný“) vylúčené na samostatné
konanie, vedené na Okresnom súde Galanta sp. zn. 33T/40/2025. Okresný súd Galanta vo veci nariadil
a vykonal hlavné pojednávanie.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2025
prokurátorka predniesla obžalobu, obžalovaný po poučení, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku, ako aj po poučení o následkoch
vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b) alebo c) Trestného poriadku a to v rozsahu podľa §

257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku, obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Súd postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d),
písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal „áno“. Obžalovaný okrem vyhlásenia viny svoje konanie aj oľutoval. Prokurátorka navrhovala
dané vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením prijal
vyhlásenie obžalovaného že je vinný, a to i vzhľadom na stanovisko prokurátorky, pretože nemal žiadne

pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti a to
prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v súbehu s
prečinom výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a ani
pochybnosti o naplnení znaku prečinu podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, t. j. jeho nie nepatrná
závažnosť, najmä s poukazom na následok (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného), ale aj

spôsob spáchania a mieru zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle). Súd podľa § 257 odsek
8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o
výroku o treste a náhrade škody.
Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom, oboznámením listinných dôkazov: potvrdenia

Teen Challenge Slovakia n.o., potvrdenia občianskeho združenia Priatelia spoločenstva Cenacolo zo
dňa 20.3.2008 a 20.6.2012, potvrdenia o hospitalizácii z FnSP C. G., potvrdenia o hospitalizácii z
Psychiatrickej nemocnice B. G., lekárska prepúšťacia správa z Psychiatrickej nemocnice B. G., lekárska
správa z Amb. medicíny drogových závislostí, záverečná správa probačnej a mediačnej úradníčky
o výsledku predbežného šetrenia výkonu kontroly technickými prostriedkami s prílohami, odpis registra

trestov (RT), lustrácia v rezorte GP, lustrácia v databáze súdov (CDB), lustrácia SP, lustrácia centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), potvrdenia o škode. Po takto vykonanom
dokazovaní strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania.
Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je rozvedený, má
dcéru vo veku 14 rokov, ktorá žije s matkou, má voči nej vyživovaciu povinnosť vo výške 90 Eur,

inú vyživovaciu povinnosť nemá, v spoločnej domácnosti žije s matkou a jej priateľom v Semerove
561, je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR C. G. ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku o
podporu, nakoľko nespĺňa podmienky, hľadá si prácu, má skúsenosti ako skladník, s prácou na
vysokozdvižnom vozíku, predchádzajúce zamestnanie – Tatravagonka ukončil z dôvodu presťahovania
sa. Jeho priemerný mesačný príjem bol asi 950 Eur, teraz nemá žiaden príjem, dávky nepoberá, dlhy ani

exekúcie nemá, pohľadávky nemá. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, pije, lieči sa, v minulosti bol viackrát
liečený na psychiatrii, naposledy bol asi v r. 2008, liečený bol zo závislostí od drog a alkoholu, drogy
neužíva,alkoholáno,ajdenne.VminulostibolsúdnetrestanývČecháchzanapadnutiealeboohrozenie,
priestupkovo bol prejednávaný. K motívu a pohnútke obžalovaný uviedol, že poškodený hovoril jeho
priateľke, že ju chce pretiahnuť.

ZozáverečnejsprávyprobačnejamediačnejúradníčkyOkresnéhosúduNovéZámkyzodňa18.12.2025
vyplýva, že obžalovaný bol poučený podľa § 13 odsek 3 zákona č. 78/2015 Z.z., § 53, § 68a, § 68b
Trestného zákona, § 435 Trestného poriadku; obžalovaný dal písomný sľub, že sa v prípade uloženia
trestu domáceho väzenia bude zdržiavať v obydlí na adrese L. XXX a poskytne potrebnú súčinnosť;
spolubývajúci (matka obžalovaného a jej druh) súhlasili s kontrolou technickými prostriedkami na tejto

adrese; sú splnené materiálne a technické podmienky pre výkon trestu domáceho väzenia.
Z odpisu RT obžalovaného vyplýva že má 6 záznamov, pri všetkých sa na neho hľadí ako by nebol
odsúdený.
Z výpisu z CESDAP vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 30 priestupkov, ide o priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (1), proti verejnému poriadku (19), proti občianskemu

spolunažívaniu (9), na úseku dráh (1). Sankcionovaný bol uložením pokút (19), napomenutý bol v 19
prípadoch.
Z lustrácie CDB a lustrácie v rezorte GP vyplýva, že aktuálne nie je voči obžalovanému vedené iné
trestné konanie.Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný bol naposledy vedený ako zamestnanec
u zamestnávateľa Index Nosluš s.r.o. v období od mája 2025 do augusta 2025, predtým
u zamestnávateľa Tatravagónka Tlmače spol. s.r.o. od apríla 2024 do marca 2025.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.3.2024 vyplýva, že obžalovaný nie je registrovaný
v informačnom systému Sociálnej poisťovne. Z potvrdenia Okresného úradu C. zo dňa 28.3.2024
vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný v Živnostenskom registri.
Zo správy o povesti Mesta G. H. zo dňa 4.4.2024 vyplýva, že obžalovaný má evidovaný trvalý pobyt
v meste, je rozvedený, nebol riešený Mestskou políciou Zlaté Moravce.

Zpredloženýchpotvrdeníohospitalizáciíasprávzozdravotníckychzariadenívyplýva,žeobžalovanému
bola diagnostikovaná závislosť od alkoholu, bol naposledy hospitalizovaný na psychiatri od 12.9.2025
do 24.11.2025, pravidelne navštevuje ambulanciu, posledná správa je zo dňa 22.12.2025.
Z potvrdenia občianskeho združenia Priatelia spoločenstva Cenacolo zo dňa 20.3.2008 a 20.6.2012
vyplýva, že obžalovaný sa venuje charitatívnej službe, kde pracoval od 18.8.2004 do 29.2.2008 a od
4.3.2011 do 2.6.2012, nemal žiaden príjem.

Z potvrdenia Teen Challenge Slovakia n.o. zo dňa 2.4.2013 vyplýva, že obžalovaný dňa 11.11.2012
nastúpil na liečbu závislosti do zariadenia, je motivovaný k liečbe, zmene správania, aktívne sa zapája
do resocializačného programu, nemá abstinenčné príznaky, nepretrváva u neho drogová závislosť.
Obchodná spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava,
IČO: XX XXX XXX si dňa 1.2.2023 vyčíslila náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

poškodenému K. F. spolu vo výške 782,46 Eur.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 2 trestných činov v zákonnej

sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek
1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona to vo výmere od 2 do 5 rokov. Súd trestnosť činu posudzoval a
trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku (od 6.8.2024), keďže tento
je pre obžalovaného z hľadiska ukladania trestu priaznivejší.
Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno

l) Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a zároveň trestný
čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona,
teda, že spáchal viac trestných činov, t.j. nastal rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Súd u obžalovaného nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno c) Trestného
zákona (t.j., že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby),

tak ako to navrhovala vo svojej záverečnej reči obhajoba, nakoľko takáto skutočnosť nevyplynula
z vykonaného dokazovania, a ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona (t.j.
že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), nakoľko vyhlásenie
o vine obžalovaného súd interpretoval ako dôvod pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno l) Trestného zákona, avšak nie aj na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n)

Trestného zákona, pričom tento právny stav vyplýva zo znenia stanoviska Najvyššieho súdu SR (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 5/2017), v zmysle ktorého samotné priznanie obžalovaného nemôže
byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu súd prihliadol na osobu obžalovaného, charakter a závažnosť spáchaného
prečinu, ako aj mieru jeho spoločenskej nebezpečnosti. Vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech

obžalovaného, najmä jeho priznanie sa k spáchaniu skutku, doterajší život (obžalovaný pred spáchaním
skutku nebol súdne trestaný, resp. odsúdenia má zahladené a preto sa na neho hľadí ako by nebol
odsúdený), súd dospel k záveru, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný
nazabezpečenieúčelutrestu,nevyžadujesitoaniochranaspoločnosti,aninápravapáchateľa.Uloženie
nepodmienečnéhotrestubypredstavovaloneprimeraneprísnusankciu,ktorábymohlaviesťknarušeniu

sociálneho postavenia obžalovaného a jeho integrácie do spoločnosti, čo by bolo v rozpore s účelom
trestu definovaným v § 34 odsek 1 Trestného zákona. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle §
34 odsek 1 Trestného zákona možno v prípade obžalovaného naplniť aj uložením alternatívneho trestu,
a to domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona. Podmienky pre jeho uloženie boli splnené –obžalovanýboluznanývinnýmzospáchaniaprečinovshornouhranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcou
10 rokov; vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery obžalovaného má súd za to, že uloženie
trestu domáceho väzenia postačuje; zo záverečnej správy probačnej a mediačnej úradníčky vyplýva,

že obžalovaný dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a
pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť; sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými
prostriedkami.
Podľa§53odsek2Trestnéhozákonasúdmôžeuložiťtrestdomácehoväzenianajedenrokažpäťrokov,
najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená.

Súd pri posudzovaní výmery trestu a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu ustálil, že v
preskúmavanom prípade u obžalovaného bolo možné uložiť trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby odňatia slobody a to z dôvodu, že obžalovaný pred súdom na prvom hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný spáchanie skutku, čím prispel k tomu, že v konaní pred
súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, ako sa aj vzdal svojho práva
resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku. Nebolo teda možné opomenúť jeho

kritický postoj, ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu
pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti
osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za
svoje konanie. Vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti na strane obžalovaného a pri posudzovaní
spravodlivosti ukladaného trestu postačuje uložiť mu trest pri dolnej hranici trestnej sadzby a uložil mu

trest domáceho väzenia vo výmere 2 roky, ktorú súd považuje za primeranú závažnosti spáchaného
prečinu a individuálnym okolnostiam prípadu. Obžalovaný je povinný počas výkonu trestu zdržiavať sa
v mieste svojho bydliska, a to v určenom čase, ktorý súd stanovil v súlade s § 53 odsek 3 Trestného
zákona, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho sociálnu situáciu a doterajší spôsob života, keďže obžalovaný

nie je zamestnaný a opakovane sa ambulantne i ústavne lieči zo závislosti od omamných a
psychotropných látok, súd považoval za nevyhnutné uložiť mu popri treste domáceho väzenia aj
primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré zabezpečia účel trestu, umožnia účinný dohľad a prispejú
k jeho resocializácii a predchádzaniu recidívy. Súd uložil obžalovanému zákaz vycestovania do
zahraničia preto, že výkon trestu domáceho väzenia je viazaný na stabilné miesto pobytu a reálnu

kontrolu dodržiavania uložených podmienok. Vycestovaním do zahraničia by sa výkon trestu a dohľad
probačného a mediačného úradníka objektívne sťažili až znemožnili, čím by sa znížila vymožiteľnosť
uloženého trestu a účinnosť kontrolných mechanizmov. Uvedené obmedzenie je preto primerané
a účelné na zabezpečenie riadneho výkonu trestu. Súd zároveň uložil zákaz požívania alkoholu
a iných návykových látok najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane lieči zo

závislosti od alkoholu, v minulosti aj od drog. Požívanie alkoholu a iných návykových látok predstavuje
významný rizikový faktor zlyhania, porušovania režimu domáceho väzenia a opakovania protiprávneho
konania. Uložené obmedzenie smeruje k stabilizácii životného režimu obžalovaného, podporuje liečbu
a minimalizuje riziko recidívy, zároveň je v priamom súlade s preventívnym účelom trestu. Keďže
obžalovaný nie je zamestnaný, súd mu uložil povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať

o zamestnanie. Táto povinnosť má resocializačný charakter, vedie k vytvoreniu pravidelného režimu,
posilňuje pracovné návyky, znižuje riziko sociálneho vylúčenia a prispieva k obmedzeniu faktorov, ktoré
zvyšujú pravdepodobnosť návratu k užívaniu alkoholu a iných návykových látok a páchaniu trestnej
činnosti. Ide o primerané opatrenie zodpovedajúce potrebám obžalovaného a cieľu riadneho života.
Súd záverom zdôrazňuje, že zmyslom trestu domáceho väzenia je povinnosť zdržiavať sa v obydlí, preto

môže obžalovaný obydlie opustiť len s predchádzajúcim súhlasom probačného a mediačného úradníka,
a to len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas, pričom to zahŕňa aj cestu do a z práce.
Takto nastavený režim umožňuje individuálne a kontrolovane riešiť nevyhnutné životné situácie (vrátane
pracovných povinností a v odôvodnených prípadoch aj zdravotných úkonov) a zároveň zachováva účel
trestu a účinný dohľad.

Súd má za to, že takto uložený trest v spojení s kontrolnými mechanizmami a uloženými povinnosťami
napĺňa preventívnu funkciu trestu, najmä z pohľadu individuálnej prevencie, ktorý zároveň predstavuje
zásah do jeho osobnej slobody, avšak mu umožňuje zotrvať v prirodzenom sociálnom prostredí, plniť
si pracovné, rodinné a iné povinnosti, dodržiavať liečbu, a zároveň reflektovať na závažnosť svojho
konania. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol o uložení alternatívneho trestu v podobe domáceho väzenia, ktorý
považuje za primeraný a spravodlivý.
Súdvrámciadhéznehokonaniarozhodovaloriadneavčasuplatnenomnárokupoškodenéhoobchodnej
spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., na náhradu spôsobenej škody, ktorú priznal vo výškeako je uvedené vo výroku rozsudku, teda v preukázanej výške, a uložil obžalovanému povinnosť škodu
poškodenému nahradiť. Čo sa týka náhrady škody u poškodeného K. F., ten si nárok na náhradu škody
riadne a včas neuplatnil, preto o ňom súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a onáhradeškody je možné podať odvolanie do15dníodo
dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní
treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj
odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť

zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať
odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť,
že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami,

osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.