Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 13, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-6C/285/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522208508
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7522208508.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcov: 1. A. B., narodený X.X.XXXX,

C. XXX, 2. D. B., narodená XX.X.XXXX, C. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marcel
Jurko, advokát, s.r.o., IČO: 36863408, Dominikánske námestie 11, Košice, proti žalovanému: B. D.,
narodený X.XX.XXXX, E. XX, F., zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o., advokátska kancelária,
IČO: 50453785, Hrnčiarska 29, Košice, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sa

nachádzajú v okrese Košice – okolie, obec C., katastrálne územie (k. ú.) C., zapísané na liste vlastníctva
(LV) č. XXX a to dom, súp. č. XXX na parc. reg. C č. XXX, pozemok, parc. reg. C č. XXX o výmere 339
m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemok, parc. reg. C č. XXX o výmere 251 m2, zastavaná plocha
a nádvorie (ďalej len „Nehnuteľnosti“) sú v bezpodielovom vlastníctve žalobcov s tým, že žalobcovia sú
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému sumu 5.475,00 €. Zároveň žiadali voči žalovanému
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým (body 2 – 7 odôvodnenia), že Nehnuteľnosti nadobudol do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) žalobca 1 s bývalou manželkou G. B., narodenou
XX.X.XXXX, kúpnou zmluvou z 11.9.2003.

3. Príklepom na dobrovoľnej dražbe 18.4.2012, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou H. A.
B. N 1181/2012, Nz 13495/2012, NCRls 13848/2012 (ďalej len „notárska zápisnica“), nadobudol
Nehnuteľnosti žalovaný za sumu 5.475,00 €.

4. Žalobca 1 napadol dobrovoľnú dražbu na súde žalobou o určenie jej neplatnosti, túto považoval až
do právoplatného skončenia konania za spornú. Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z. 24.1.2020,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.5.2021, zamietli žalobu žalobcu 1.

5. Všeobecnú cenu Nehnuteľností stanovil k 15.3.2010 znalec Ing. Michal Kostik na sumu 7.300,00 €
a k 12.8.2011 znalec Ing. Michal Ižák tiež na sumu 7.300,00 €.

6. V období od 1.3.2013 do 30.11.2021 žalobcovia vykonali rekonštrukciu Nehnuteľností, ktorou
podstatne technicky zhodnotili rodinný dom a parcely. Žalobcovia Nehnuteľnosti užívali na vlastné
bývanie a bývanie rodiny. Obaja žalobcovia boli dobromyseľní, že Nehnuteľnosti patria žalobcovi 1aniežalovanému,stoutodobromyseľnosťouvykonaliajrozsiahlurekonštrukciuNehnuteľností.Hodnota
technického zhodnotenia nehnuteľností bola zistená znalcom Ing. Petrom Papcunom, a to sumou
22.400,00 €. S odkazom na ustanovenia § 135b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) je podiel žalovaného na nehnuteľnostiach 5.475,00 € (19,64 %)
k podielu žalobcov, ktorí do nej investovali sumu 22.400,00 € (80,36 %).

7. Kúpa nehnuteľností žalovaným, bez toho, aby na nich čo i len raz vstúpil, bola špekulatívna, s cieľom
využiť finančnú situáciu, do ktorej sa dostal žalobca 1.

8. Žalovaný sa vyjadril, že žiada žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Žalobu považoval za zjavne nedôvodnú a účelovú, s cieľom oddialiť výkon exekúcie
vyprataním Nehnuteľností v už prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Petrom Hodermarským pod sp. zn. 76Ek/1674/2022. Uviedol (body 8 – 10 odôvodnenia), že je výlučným
vlastníkom Nehnuteľností, na základe príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe z 18.4.2012. V súvislosti

s Nehnuteľnosťami, ako aj dražbou Nehnuteľností bolo od vydraženia Nehnuteľnosti vedených medzi
žalobcami a žalovaným viacero sporov, či už o vypratanie Nehnuteľnosti alebo o určenie neplatnosti
dražby, v ktorých bol úspešný žalovaný. Zároveň Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného
súdu Košice – okolie zo dňa 12.10.2021 č. k.: 11C/115/2012, ktorým súd povinným určil povinnosť
vypratať predmetnú Nehnuteľnosť. Aj napriek tomu, že žalovaný je výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti,

disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, sú jeho vlastnícke práva v značnej miere
a po dlhú dobu (viac ako 10 rokov) obmedzené, pretože žalobcovia užívajú jeho Nehnuteľnosti bez
akéhokoľvek právneho titulu a proti vôli žalovaného, nakoľko boli v zmysle zákona 18. 4.2012 vydražené,
čím žalobcom zaniklo vlastnícke právo, ako aj akýkoľvek nárok užívať predmetné Nehnuteľnosti.
Nejedná sa o bývanie žalobcov.

9. Nejedná sa o sporné nehnuteľnosti, od roku 2012 je ich vlastníkom žalovaný. Tvrdenie žalobcov,
že boli dobromyseľní a preto vykonali „rozsiahlu rekonštrukciu“ je nelogické a neopodstatnené, keďže
ich vlastnícke právo zaniklo na základe dobrovoľnej dražby 18.4.2021. Preukazuje to aj podanie žaloby
o neplatnosť dražby žalobcom 1, teda musel mať vedomosť o tom, že mu vlastnícke právo nesvedčí.

Pri „rekonštrukcii“ nemohli byť dobromyseľní (resp. v omyle).

10. Poukázal na skutočnosť, že vlastnícke právo je základným ľudským právom, ktorého obmedzenie
len v zákonom stanovených prípadov upravuje zákon. Spracovanie cudzej veci je jedným zo spôsobov
originárneho nadobudnutia vlastníctva k novej veci. Výsledkom spracovania musí byť vznik novej veci,

teda nesmie ísť len o úpravu alebo opravu cudzej veci. Predmetom spracovania musí byť cudzia vec ako
celok a nie len jej časť. Táto požiadavka je významná najmä pri stavbách, pretože prestavbou len časti
stavby nová stavba nevzniká (napr. prestavbou krovu na obytné účely, prístavbou alebo interiérovými
úpravami pôvodná stavba nezaniká a nemožno preto hovoriť ani o vzniku stavby novej). A contrario k
zneniu § 46 ods. 3 KZ možno uviesť, že stavba pri spracovaní (prestavbe) zaniká, až keď v dôsledku

stavebných prác prestalo byť zrejmé pôvodné stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého
nadzemného podlažia. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale
zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny
jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie
vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby

v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby po ktorej prestalo byť poznateľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.

11. Žalobcovia sa napriek výzve súdu k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.

12. Počas pojednávania žalobcovia, napriek výzve súdu na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP, zotrvali
na podanej žalobe. Uviedli, že prestavali Nehnuteľnosť na novú stavbu a došlo k zmene konštrukčných
prvkov. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že žalobcovia neboli dobromyseľní, keďže
im bolo už od roku 2012 známe, že nie sú vlastníkmi nehntueľností. Zásahy, ktoré vykonali, mali byť
odsúhlasené žalovaným – vlastníkom nehnuteľností.

13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: notárska zápisnica, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2Co/65/2020 z 27.5.2021, znalecký posudok znalca Ing. Michala Kostíka č.
28/2010, znalecký posudok znalca Ing. Michala Ižáka č. 37/11, znalecký posudok znalca Ing. PetraPapcuna č. 24/2022, výpis z LV č. XXX a výsluchom žalobkyne 2. Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalovaný je podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX k. ú. C., na základe príklepu na dobrovoľnej dražbe z 18.4.2012. Pred týmto dňom boli
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1 a jeho bývalej manželky, G. B..

15. Nehnuteľnosti boli žalovaným vydražené v opakovanej dražbe. Dve kolá dražby boli neúspešné,

nehnuteľnosti boli vydražené v treťom kole dražby za cenu zákonne zníženú na 3-iny hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom.

16. Žalobca 1 sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie domáhal určenia neplatnosti
dražby. Jeho žaloba bola rozsudkom z 24.1.2020 č. k. 11C/83/2010-256 zamietnutá. Krajský súd v
Košiciach na základe odvolania žalobcu rozsudok potvrdil v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/65/2020,

rozsudkom z 27.5.2021.

17. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 5.4.2022, v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/44/2022 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z 12.10.2021, ktorým súd vyhovel žalobe B. D. a povinným,
medzi ktorými boli aj žalobcovia, v tomto konaní určil povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť.

18.Podľaznaleckéhoposudkuč.24/2022(ZP24/2022)jetechnickézhodnotenienehnuteľnosti: rodinný
dom súpisné číslo XXX s príslušenstvom na parcele CKN č. XXX, vedenej na LV č. XXX, katastrálne
územieC.,obecBlažice,I.J.–I.,vobdobíod1.3.2013do30.11.2021,zaokrúhlene22.400,00 €. Vtomto
období došlo k výmene strešnej krytiny, z izby na 1. poschodí sa vytvorila garáž s novými plechovými

vrátami, realizovalo sa nové oplotenie, postavili sa schody do podkrovia, osadili nové zárubne na 2.
poschodí, niekde nové dvere a plastové okná. Postavil sa nový komín, osadila sa nová krbová vložka
a namontovali nové radiátory. Došlo aj k výmene domácej vodárne, elektrického bojlera a kuchynskej
linky.

19. Žalobkyňa 2 na pojednávaní vypovedala, že Nehnuteľnosti považuje subjektívne za vlastné,
bolo to tak stále, žalovaného nevnímala ako ich vlastníka. Slúžia na bývanie žalobcov a ich detí.
Uviedla, že rekonštrukciu robil jej manžel – žalobca 1 a jej známy to kontroloval ako revízny technik.
Bola oboznámená s priebehmi sporov ohľadom Nehnuteľností, aj s rozhodnutím Okresného úradu,
katastrálneho odboru o tom, že žalovaný je evidovaný ako vlastník Nehnuteľností, aj s rozhodnutiami

súdovvkonaniachoneplatnosťdobrovoľnejdražby,ajovypratanieNehnuteľností.Tietonerešpektovala,
lebo ich nepovažovala za správne, ale za špekulatívne, proti logike.

20. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

21. Podľa § 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

22. Podľa § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

23. Podľa § 135b ods. 1 OZ, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

24. Podľa § 135b ods. 2 OZ, ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu
nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí
vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

25. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase
rozhodnom pre posúdenie (ďalej len „ZoDD“), ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelenímpríklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsadoregistrapartnerovverejného
sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia
ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa

z výťažku dražby.

26. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) (ďalej len „stavebný zákon“), žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti

uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.

27. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo
že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy

preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred
vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po
právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

28. Podľa § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd

rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
CSP.

29. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

30. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

31. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj
ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia

zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú
povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých
a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

32. Súd na pojednávaní 13.11.2023 zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcov
výsluchom znalca, resp. doplnením ZP 24/2022. Odôvodnil to zásadou hospodárnosti, efektívnosti

a koncentrácie konania. Žalobcovia tieto návrhy na vykonanie dokazovania neuviedli v žalobe.
Uznesením z 11.4.2023 boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Boli
poučení o koncentrácii konania, že majú uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí
prihliadnuť. Žalobcovia sa k námietkam žalovaného prezentovaným v jeho vyjadrení k žalobe žiadnym

spôsobom nevyjadrili. Súd nariadil pojednávanie na 27.7.2023, následne na 16.10.2023. Obe tieto
pojednávania boli odročené z dôvodov na strane žalobcov. Až na, v poradí treťom, nariadenom
termíne pojednávania 13.11.2023 bolo pojednávanie otvorené a súd pristúpil k prejednaniu sporu.
Návrh na doplnenie dokazovania bol reakciou na námietky žalovaného, ktoré boli prezentované už vo
vyjadrení k žalobe, ktoré bolo žalobcom doručené 28.4.2023. Na pojednávaní konanom 13.11.2023

nezabezpečili prítomnosť znalca, ktorého žiadali vyslúchnuť. Súd ich návrh na doplnenie dokazovania
zamietol, pretože inak by musel súd pojednávanie odročiť, čo vzhľadom na hospodárnosť, efektívnosť
a koncentráciu konania, nepovažoval za účelné. V čase od 28.4.2023 do 13.11.2023 mali žalobcoviadostatok času vyjadriť sa k námietkam žalovaného, prípadne označiť alebo predložiť súdu ďalšie dôkazy
(napr. dať dopracovať znalecký posudok).

33. Ustanovenie § 135b OZ, o ktoré žalobcovia opierajú svoj žalovaný nárok, výslovne rieši prípady,
keď sa z cudzej veci, prípadne viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie
je dohodnuté niečo iné. V prípade stavby je nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci
možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných
prvkov, ktoré charakterizujú stavbu, že sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z

uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti cudzej stavby.

34.Nadobudnutievlastníctvak„spracovanej“stavbejemožnélenpokiaľpôvodnástavbazanikla,pričom
za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť
poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). Z uvedeného
stručného výkladu, konformného s v právnej teórii prezentovanými stanoviskami a zaužívanou súdnou

praxou, vyplýva, že nie je možné nadobudnúť vlastníctvo spracovaním súčasti cudzej veci. (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 22/2005).

35. Z ustanovenia § 120 OZ vyplýva, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny (a už vôbec
nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (porovnaj napr. R

29/1989).

36. V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním stavby vznikne celkom nová stavba odlišná
od pôvodnej (napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavenie novej stavby hoci i na základoch pôvodnej
stavby) alebo ide len o opravu stavby. Oprava sa ani v prípade stavieb nepovažuje za spracovanie.

37. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práce, ktoré žalobcovia v čase od 1.3.2013 do 30.11.2021
naNehnuteľnostiach vykonali,ničnemenianavlastníctveNehnuteľností.ZoZPč.24/2022azvýpovede
žalovanej 2 je zrejmé, že došlo k výmene okien, dverí, strešnej krytiny na Nehnuteľnostiach, k zmene
kúrenia, prestavbe garáže. Došlo aj k nejakým stavebným prácam, avšak žalobcovia nepreukázali, ani

netvrdili, že by pôvodná stavba – dom zanikol a vznikla by stavba nová.

38. Žalobcovia nepreukázali, ani netvrdili, že by mali na vykonané práce vydané príslušné stavebné
povolenie podľa stavebného zákona. Stavebné povolenie nebolo ani v podkladoch získaných znalcom
prevypracovanieZP24/2022.ŽalovanýakovlastníkNehnuteľnostínedalžalobcomsúhlasnavykonanie

stavebných prác na Nehnuteľnostiach.

39. Súd nemal za preukázaný vznik novej stavby v súlade s § 135b OZ, preto žalobu zamietol. Keďže
súd nemal za preukázaný vznik novej veci podľa § 135b ods. 1 OZ, nezaoberal sa ani vyporiadaním
medzi stranami sporu (§135b ods. 2 OZ).

40. Súd dodáva, že aj v prípade, ak by nová stavba vznikla, pre nadobudnutie vlastníctva žalobcov k nej
by bolo potrebné, aby boli pri jej spracovaní dobromyseľní. Súd dospel k záveru, že žalobcovia počas
vykonávanie prác na Nehnuteľnostiach neboli dobromyseľní.

41. Dobromyseľnosť v tomto prípade spočíva v presvedčení osoby, že je vlastníkom veci.
Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska osoby. Do
úvahy treba brať, či by osoba pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu
konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti,
či mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa osoba oboznámila so

skutočnosťou, ktorá objektívne musela v nej vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo
patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostala v presvedčení o svojom vlastníctve veci
alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť
oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej
vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby.

42. Je nesporné, že žalobcom vedeli od apríla 2012, keď došlo k vydraženiu Nehnuteľností žalovaným
na dobrovoľnej dražbe, to znamená počas celej doby prác na Nehnuteľnostiach, že ich vlastníkom je
žalovaný. Ich subjektívny pocit, že sa oni cítili vlastníkmi Nehnuteľností, je v tomto prípade irelevantný.Irelevantné je aj to, že s rozhodnutiami správnych orgánov a súdov nesúhlasili. Žalobkyňa 2 na
pojednávaní uviedla, že vedela, že ako vlastník je oficiálne evidovaný katastrálnym orgánom žalovaný,
ale nerešpektovala to, lebo s tým nesúhlasila. Sama uviedla, že žalobcom bol známy priebeh dražby,

svedčí o tom aj podanie žaloby o určenie jej neplatnosti. Napriek tomu, že žalobcovia vedeli, že
v katastri nehnuteľností je ako vlastník Nehnuteľností evidovaný žalovaný, Nehnuteľnosti naďalej obývali
a pristúpili k prácam na nich. Žalobcovia ešte aj na pojednávaní trvali na svojej dobromyseľnosti
a uviedli, že sa cítia byť vlastníkmi Nehnuteľnosti a svoje vlastníctvo budú brániť všetkými dostupnými
prostriedkami.Atonapriektomu,žeimboliznámerozhodnutiasprávnychorgánov,ajsúdovozamietnutí

žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Voči žalobcom sa vedie exekúcia vyprataním Nehnuteľností.
Žalobcovia už vyše 10 rokov bránia žalovanému vo výkone jeho vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam.
Žalobcovia museli mať od času udelenia príklepu žalovanému na dražbe minimálne pochybnosť o tom,
či sú vlastníkmi Nehnuteľností.

43. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,

II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.

44. Žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia preukazujúce odôvodnenosť podanej žaloby, na procesnú
obranu žalovaného nereagovali dostatočne a včas, nepreukázali odôvodnenosť svojho nároku, súd
preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Keďže
súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému súd priznal voči žalobcom náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania
úspešným žalovaným. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).