Rozsudok – Dedičské právo ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 18C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624202912
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Lepáček

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6624202912.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Lepáčkom, v spore žalobkýň: 1/ A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX D. E. F. a 2/ mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
X, XXX XX D. E. F., zastúpená zákonným zástupcom – otcom: A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I.
XX, XXX XX J. K., obidve zastúpené: PAULOVIČ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Námestie Kubínyiho 7, 984 01 Lučenec, IČO: 54 322 120, proti žalovaným: 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, XXX XX H. - O. P., zastúpený: JUDr. Marian Holý, advokát, so sídlom H. E. XX,
XXX XX H. a 2/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX L., o určenie neplatnosti listiny o
vydedení a o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia, ktoré sú uvedené v Listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX
poručiteľom L. M., F. M., narodeným XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, naposledy bytom T. I.
XX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX, ktorou vydedil žalobkyňu a určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú
aj na jej potomkov n i e s ú d a n é.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.06.2024 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala určenia, že listina
o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Listina o vydedení“), ktorou poručiteľ L. M. nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX, vydedil žalobkyňu 1/ a určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov,
je neplatná, a že dôvody vydedenia, ktoré sú uvedené v Listine o vydedení, nie sú dané.
2. Žalobu odôvodnila tak, že dňa XX.XX.XXXX poručiteľ L. M. zanechal Listinu o vydedení, kde ako
dôvod vydedenia žalobkyne 1/ uviedol, že „Moja dcéra sa o mňa vôbec nezaujíma, trvale neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať voči svojmu otcovi. Vôbec sa nezaujíma o to,
ako žijem, čo potrebujem a či vôbec žijem. Trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako dcéra
prejavovať mala a neposkytuje mi pomoc (§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka). Určujem,

že dôsledky vydedenia menovanej dcéry sa vzťahujú aj na jej potomkov (§ 473 ods. 2 Občianskeho
zákonníka)“. Listina o vydedení bola spísaná za prítomnosti svedkov B. D. a Q. G.. Ako zákonný dedič
v I. dedičskej skupine prichádza do úvahy žalobkyňa 1/. Ako zákonní dedičia v III. dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy žalovaní.
Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. XXX/XXX/
XXXX. Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.03.2024, č. k. XXX/XXX/XXXX-XX, právoplatné
dňa 06.05.2024, bola žalobkyňa 1/ odkázaná, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto uznesenia podala žalobu o určenie neplatnosti Listiny o vydedení, prípadne neplatnosti dôvodov
vydedenia.
3. Dňa 20.12.2024 súd vydal uznesenie č. k. 18C/9/2024-201, právoplatné dňa 16.01.2025, ktorým
pripustilvstupďalšiehosubjektudokonanianastranežalobcutak,žedokonaniapristupuježalobkyňa2/.4. Ďalšie skutočnosti tvrdené žalobkyňami a ich prostriedky procesného útoku v priebehu konania boli
nasledovné:
4.1. Žaloba bola podaná dňa 06.06.2024, teda v lehote stanovenej uznesením Okresného súdu Lučenec

č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.03.2024.
4.2. Listina o vydedení je neplatná, pretože neobsahuje dôvod vydedenia, respektíve dôvod vydedenia,
ktorý je uvedený v Listine o vydedení, nespĺňa zákonnú požiadavku uvedenú v § 469a ods. 3 OZ
z dôvodu jeho neurčitosti a tým spôsobuje absolútnu neplatnosť Listiny o vydedení. Dôvod vydedenia
musí byť vymedzený vecne, miestne a časovo a teda spôsobom, aby bol dôvod vydedenia uvedený

konkrétne, s konkrétnymi skutočnosťami a okolnosťami tak, aby tento dôvod vydedenia nemohol byť
zamieňaný s iným a zároveň aby bol dostatočne určitý a preskúmateľný, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti listiny o vydedení. V Listine o vydedení poručiteľ neuviedol ani jednu konkrétnu skutočnosť
či situáciu, z ktorej by mala vyplývať materiálna náležitosť Listiny o vydedení, a to dôvod vydedenia.
Poručiteľ údajný dôvod vydedenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval vecne, miestne ani časovo. Vôľu
svojho potomka vydediť neprejavil spôsobom dostatočne určitým a teda v rozpore s § 37 ods. 1 OZ.

Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 194/2011.
4.3. Bez uvedenia a bližšej špecifikácie dôvodov vydedenia je Listina o vydedení absolútne neplatná
podľa § 39 OZ.
4.4. Tvrdenie poručiteľa, že by žalobkyňa 1/ o neho trvalo neprejavovala opravdivý záujem sa nezakladá
na pravde. Počas života poručiteľa sa o neho zaujímala a mala záujem sa s ním stretávať, pričom

jej nestretávanie sa s poručiteľom bolo zapríčinené odmietavým postojom samotného poručiteľa, ktorý
o stretávanie so žalobkyňou 1/ neprejavoval žiadny záujem. Po rozvode rodičov, keď bola žalobkyňa 1/
v detskom veku a následne aj počas štúdia na základnej a strednej škole sa s poručiteľom stretávala
v obci T., R. I. D. E. F.. Bol to práve poručiteľ, ktorý nemal záujem sa so žalobkyňou 1/ stretávať. Žiadnym
spôsobom ju nekontaktoval ani neprejavoval o ňu záujem. Viac krát sa jej stalo, že keď ju poručiteľ

stretol na ulici, otočil hlavu a tváril sa, že ju nevidí. Napriek tomuto odmietavému postoju poručiteľa mala
záujem sa s ním stretávať a mala záujem o udržiavanie vzťahu s ním.
4.5. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka
bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poukázali pritom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/173/1996.

4.6. V roku 2018 žalobkyňa 1/ pozvala poručiteľa na promócie, ktorý pozvanie neprijal. V roku 2019 ho
pozvala na svoju svadbu, na ktorú odmietol prísť.
4.7. Dôvodom na odmietavé správanie poručiteľa boli negatívne pocity vo vzťahu k rodine matky
žalobkyne 1/, voči ktorej pociťoval veľkú krivdu a nedokázal sa s tým do konca jeho života vyrovnať.
4.8. Poručiteľ často požíval alkoholické nápoje, čo malo bezpochyby vplav na jeho správanie.

4.9. Poručiteľ žalobkyňu 1/ ani jedenkrát v živote nepožiadal o pomoc.
4.10. Pre naplnenie dôvodu vydedenia sa vyžaduje zisťovať, či sám poručiteľ mal záujem o kontakty
s potomkom, t. j. či o záujem zo strany potomka skutočne stál, či mu nebol ľahostajný. Vydedenie
prichádza podľa názoru súdov do úvahy iba tam, kde je zo správania poručiteľa zrejmé, že poručiteľ
o tento blízky príbuzenský vzťah sám stojí, nezáujem potomka sa ho osobne dotýka a tento stav mu

nie je ľahostajný, resp. k takému stavu sám podstatne neprispel. Je nepochybné, že v rannom štádiu
vývoja človeka je vzťah medzi rodičom a potomkom budovaný primárne a iniciatívne rodičom. V prípade,
ak si rodič tento vzťah so svojím potomkom nevybuduje preto, že sa s ním nekontaktuje, neprejavuje
o neho žiadny záujem, nemôže potom od potomka spravodlivo požadovať, aby ten o neho záujem
prejavoval. Poukázali pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/

XXXX, XXXX/XXX/XXXX U. XXXX/XXX/XXXX.
4.11. Žalobkyňa 1/ poprela, že by odmietala poručiteľa, že by nereagovala na jeho pozdravenie a že by
od neho odmietla darovanú vec.
5. Žalobkyne na podporu svojich tvrdení súdu predložili dôkazy: uznesenie č. k. XXX/XXX/XXXX-XX
(čl. 6-7), Listina o vydedení (čl. 8) a komunikácia medzi L. M. nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňou 1/ (čl.

307) a navrhli vykonať nasledujúce dôkazy: pripojiť spis XXX/XXX/XXXX, výsluch žalobkyne 1/, výsluch
svedkov: Q. J., M. H., A. G. C., K. K., V. M., L. R., J. J., F. H., D. I. a Q. H..
6. Vyjadrenia žalovaného 1/ a jeho prostriedky procesnej obrany v priebehu konania boli nasledovné:
6.1. Posledný deň na podanie žaloby v zmysle uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. XXX/XXX/
XXXX-XX pripadol na deň XX.XX.XXXX. Preto ak žaloba bola podaná dňa 06.06.2024, bola podaná

oneskorene.
6.2. Listina o vydedení je platná, je napísaná určito a zrozumiteľne. Je vymedzená časovo (v pojme
“trvalo“) aj skutkovo (že žalobkyňa 1/ sa nezaujíma o poručiteľa, o jeho život, neposkytnutie pomoci). Pre
platné vydedenie však stačí, ak poručiteľ výslovne uvedie niektorý zo zákonných dôvodov vydedenia bezpotreby jeho bližšej konkretizácie opisom správania vydedeného potomka, tým sa ale dôkazné bremeno
prenáša na toho dediča, ktorý nastupuje po vydedenom potomkovi. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 23.04.2018.

6.3. Dôvody vydedenia v zmysle Listiny o vydedení boli dané.
6.4. Poručiteľ sa so žalobkyňou 1/, už ako dieťaťom chcel kontaktovať. Mal viacero pokusov o to, aby
s ňou mohol byť, využil aj zákonné prostriedky, aby si s ňou mohol budovať vzťah otec-dcéra, avšak
všetky jeho pokusy boli neúspešné, bolo mu v tom bránené zo strany matky žalobkyne 1/ a jej rodiny.
Viedol si aj zápisy, kedy v súdom určených časoch sa snažil o styk s dcérou, pričom zo zápisov vyplýva,

že tých pokusov bolo sedem. Poručiteľ si chodil žalobkyňu 1/ L. za prítomnosti svedkov, ktorými boli
napríklad sám žalovaný 1/ či manželka žalovaného 1/. Podal aj návrh na výkon rozhodnutia. Matka mu
dcéru nikdy nedala.
6.5. Keď bola žalobkyňa 1/ väčšia, poručiteľa odmietala, keď sa jej prihovoril. Keď sa jej pozdravil,
neodzdravila, išla preč. Keď jej niečo kúpil, odmietla to. Keď žalobkyňu 1/ vydedil, mala XX rokov, X roky
bola plnoletá, mohla prejaviť aj ona vôľu kontaktovať a zaujímať sa o poručiteľa. Mohla k nemu prísť,

mohla mu napísať, mohla sa mu pozdraviť.
6.6. V roku 1999-2000 poručiteľa fyzicky napadol starý otec žalobkyne 1/ z matkinej strany a vyhrážal
sa mu, a to z dôvodu, aby prestal chodiť za žalobkyňou 1/.
6.7. Tvrdenie, že by sa poručiteľ žalobkyni 1/ nepozdravil sa nezakladajú na pravde.
6.8. Alkohol nemal negatívny vplyv na správanie sa poručiteľa, nebol agresívny.

6.9. Poručiteľ mal viaceré zdravotné problémy. V roku 1990 mal vážny zdravotný úraz, od kedy sa
stal invalidným dôchodcom. V roku 2015 mu praskol vred, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný a bol
v ohrození života. Keď potreboval pomôcť, pomáhala mu rodina žalovaného 1/. Žalobkyňa 1/ vedela
o jeho zdravotnom stave. Hoci bol poručiteľ aj viac krát v nemocnici, žalobkyňa 1/ ho ani raz nebola
pozrieť.

6.10. O pohreb poručiteľa sa postarala rodina žalovaného 1/.
6.11. Pre rozhodnutie vo veci sú podstatné situácie a konanie do XX.XX.XXXX, kedy bola spísaná Listina
o vydedení.
7. Žalovaný 1/ na podporu svojich tvrdení súdu predložil dôkazy: rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.
zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.07.2018 (čl. 45-46), kópia poznámok (čl. 47 a 283), poštové poukážky

(čl. 48-49), sms-komunikácia (čl. 50-57), zdravotnícka dokumentácia (čl. 58-109), čestné prehlásenie Q.
M. (čl. 146-148), sobášny list (čl. 149) a rozsudok Okresného súdu Lučenec č. D. XX/XX/XXXX-XX (čl.
150-153) a navrhol vykonať nasledujúce dôkazy: výsluch žalovaného 1/, výsluch svedkov: Q. M., Q. G.,
K. M., L. M. nar. XX.XX.XXXX a oboznámením so spismi Okresného súdu Lučenec sp. zn. XX/XX/XXXX
a rozvodovým spisom poručiteľa a matky žalobkyne 1/ (poznámka súdu: jedná sa o spis Okresného

súdu Lučenec sp. zn. XX/X/XXXX).
8. Žalovaný 2/ uznal nárok žalobkýň.
9. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (predtým a ďalej len „OZ“), právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
12. Podľa § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

13. Podľa § 469a ods. 3 OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
14. Podľa § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
15. Podľa § 473 ods. 2 OZ, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom

jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
16.Podľa§475ods.1OZ,aknededímanželanižiadnyzrodičov,dediavtretejskupinerovnakýmdielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní
výživou na poručiteľa.

17. Podľa § 192 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak niekto
pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča,
ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.18. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,

ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
19. Podľa § 194 ods. 2 CMP, súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
20. Podľa § 121 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehoty určené
podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje
s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom

mesiaca.
21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Za nesporné súd považoval najmä nasledujúce skutočnosti:
a. v roku 1996 žalobkyňa 1/ s matkou opustili spoločnú domácnosť, ktorú viedli s poručiteľom.
25. Za sporné súd považoval najmä nasledujúce skutočnosti:
a. či žaloba bola podaná včas,
b. či nezáujem žalobkyne 1/ o poručiteľa zapríčinil sám poručiteľ.

26. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predložené stranami
sporu, výsluchom navrhnutých strán sporu a svedkov, rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa
04.04.1997 č. k. XX/X/XXXX-XX a oboznámením so spismi Okresného súdu Lučenec XXX/XXX/XXXX
U. XX/XX/XXXX.
27. Navrhnutý výsluch svedkyne Q. M. z dôvodu hospodárnosti súd vykonal písomnou formou (§ 196

ods. 3 CSP).
28. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz oboznámením rozvodového spisu vedeného na Okresnom súde
Lučenec sp. zn. XX/X/XXXX, pretože tento spis už bol skartovaný. Zo spisu však ostal zachovaný
rozsudok zo dňa 04.04.1997 č. k. XX/X/XXXX-XX, právoplatný dňa 02.05.1997 (čl. 194-195), ktorý súd
ako dôkaz vykonal.

29. Z uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.03.2024 č. k. XXX/XXX/XXXX-XX (čl. 6-7) vyplýva,
že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2024. Predmetným uznesením súd odkázal
žalobkyňu 1/, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu o určenie
neplatnosti Listiny o vydedení, prípadne určenia neplatnosti dôvodov vydedenia.
30. Z Listiny o vydedení (čl. 8) vyplýva, že bola spísaná elektronicky a poručiteľom bola podpísaná dňa

13.04.2016 za prítomnosti dvoch svedkov – B. D. a Q. G..
31. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.07.2018 (čl. 45-46) vyplýva,
že dňa 03.07.2018 poručiteľ podal na súd návrh na zrušenie výživného voči žalobkyni 1/ z dôvodu, že už
je schopná sama sa živiť (ukončila vysokoškolské štúdium). Ako dôvod zrušenia výživného tiež uviedol,
že dcéra o neho už 21 rokov, odkedy s ňou matka odišla zo spoločnej domácnosti, nikdy neprejavila

záujemapocelýčassnímnijakýmspôsobomnekomunikovala.Prináhodnomstretnutímulenoznámila,
že ukončila vysokoškolské štúdium.
32. Z kópie poznámok (čl. 47 a 283) vyplýva, že poručiteľ si zaznamenával pokusy o vyzdvihnutie
žalobkyne 1/. Styk žalobkyne 1/ s poručiteľom bol upravený rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.1997. Styk bol upravený dva krát do mesiaca každú druhu

a štvrtú sobotu v mesiaci tak, že si dcéru poručiteľ vyzdvihne ráno o 9:00 hod a vráti ju matke späť
o 16:00 hod. Pokusy o vyzdvihnutie dcéry boli vykonané v siedmych dňoch (06.09.1997, 13.09.1997,
27.09.1997, 11.10.1997, 1.11.1997, 15.11.1997, 29.11.1997), pričom pri každom dátume je uvedená
poznámka “nedala“. Dňa 06.09.1997 ako svedok mala byť prítomná O. H. a dňa 27.09.1997 ako svedok
mal byť prítomný D. H..

(Poznámka súdu: Deň 06.09.1997 predstavoval prvú sobotu v mesiaci. Deň 13.09.1997 predstavoval
druhú sobotu v mesiaci. Deň 27.09.1997 predstavoval štvrtú sobotu v mesiaci. Deň 11.10.1997
predstavoval druhú sobotu v mesiaci. Deň 01.11.1997 predstavoval prvú sobotu v mesiaci. Deň
15.11.1997 predstavoval tretiu sobotu v mesiaci. Deň 29.11.1997 predstavoval piatu sobotu v mesiaci.)
33.Zsms-komunikácie(čl.50-57)vyplýva,žežalobkyňa1/sipísalasosvojousesternicouvoktóbri2015,

kedy sesternica žalobkyni 1/ oznámila, že poručiteľ (jej otec) je hospitalizovaný v nemocnici a poprosil
ju, aby za neho zaplatila výživné na žalobkyňu 1/.
Z komunikácie ďalej súd zistil, že žalobkyňa 1/ s poručiteľom nekomunikovali. Žalobkyňa 1/ sa vyjadrila,
že ju ako jedinú dcéru mrzí, že sa jej poručiteľ nezdraví, pričom by jej stačilo, keby aspoň zodvihol ruku.Informácie o poručiteľovi vedela len od svojej rodiny, keďže poručiteľ jej nepovedal ani “ahoj“. Sesternica
sa vyjadrila, že keď sa poručiteľ alebo jeho rodina žalobkyni 1/ pozdravili, tak sa neodzdravila, prípadne
sa otočila alebo vyplazila jazyk, pričom to bolo v období, keď žalobkyňa 1/ bola ešte dieťa.

34. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 04.04.1997 č. k. XX/X/XXXX-XX (čl. 194-195),
právoplatnéhodňa02.05.1997,vyplýva,žepredmetnýmrozhodnutímdošlokrozvodumanželstvamedzi
poručiteľom a Q. J.. Žalobkyňa 1/ po vzájomnej dohode bola zverená do osobnej starostlivosti matky.
Z odôvodnenia vyplýva, že podľa vyjadrení manželky - Q. J. mal poručiteľ počas jej tehotenstva (čakajúc
žalobkyňu 1/) chodievať domov neskoro, a to pod vplyvom alkoholu. Hádali sa. Po fyzickom útoku zo

strany poručiteľa dňa 15.11.1996 opustila spoločnú domácnosť.
Poručiteľ sa vyjadril, že príčinou rozvodu nebol jeho alkoholizmus, ale že jeho manželke vyhovoval
spôsob života, ktorý viedla. Keď navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, dopytoval sa svokry,
kedy sa vráti, na čo sa dozvedel, že sa neplánuje vrátiť. To isté mu povedala jeho manželka (Q. J.), keď
išiel na K. za ňou aj s darčekmi pre dcéru.
Manželstvo bolo uzatvorené dňa 21.08.1993 po 7-mesačnej známosti, keď už bola matka žalobkyne

1/ tehotná.
35. Zo sobášneho listu (čl. 149) a rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/27/2014-23 (čl. 150-153)
vyplýva, že poručiteľ bol ženatý s Q. M. v období od 06.12.2003 do roku 2014 (poznámka súdu:
žalobkyňa 1/ v danom období mala 9 až 20 rokov).
36. Z komunikácie medzi L. M. nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňou 1/ (čl. 307) vyplýva, že v roku 2018

žalobkyňa 1/ žiadala L. M. nar. XX.XX.XXXX o telefonický kontakt na svojho otca, aby ho mohla pozvať
na promóciu. Kontakt jej bol poskytnutý.
37. Z (písomného) výsluchu svedkyne Q. M. (čl. 244-247) vyplýva, že so žalobkyňou 1/ nemala žiadny
vzťah, nakoľko s ňou nikdy nebola v užšom kontakte. Stretávala sa s ňou len náhodne a nanajvýš sa
pozdravili. V čase, keď bola žalobkyňa 1/ dieťa, sa poručiteľ snažil chodiť po ňu podľa súdom určené

styku, ale bolo mu to odopreté. Bránila mu v tom matka žalobkyne 1/ spolu s jej rodinou. Pár krát sa jej
snažil poslať darček, ale vrátil sa mu späť. Telefónny kontakt na ňu nemal.
Približne v roku 2012-2013 (poznámka súdu: žalobkyňa 1/ vtedy mala približne 18-19 rokov), keď
žalobkyňa 1/ brigádovala v stánku so zmrzlinou, raz išli spolu s poručiteľom k nej na zmrzlinu. Hoci ju
pozdravili, neodzdravila ich. Objednali si u nej zmrzlinu, ktorú im predala. Poručiteľ sa jej opýtal, ako sa

má, na čo žalobkyňa 1/ nereagovala a otočila sa. Poručiteľ následne odišiel.
Keď mala žalobkyňa 1/ približne 12-13 rokov, v obchode s poručiteľom náhodne stretli žalobkyňu 1/.
Poručiteľ sa jej prihovoril a povedal jej, že by jej chcel niečo kúpiť, nech si niečo vyberie, napríklad
čokoládu. Žalobkyňa 1/ reagovala, že ona od neho nič nepotrebuje a že má otca, ktorý jej kúpi čokolád,
koľko bude chcieť. Na to poručiteľ reagoval tak, že sa pozdravil a odišiel z obchodu.

Od odchodu matky žalobkyne 1/ (spolu so žalobkyňou 1/) zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla
s poručiteľom, poručiteľ nebol v styku so svojou dcérou. Pri náhodných stretnutiach sa jej pozdravil. Ona
sa mu neodzdravila. Poručiteľovi sa vyhýbala.
Od poručiteľa má informáciu, že raz ho fyzicky napadol jeho bývalý svokor, a to z dôvodu, aby nechodil
za žalobkyňou 1/.

38. Z výsluchu žalobkyne 1/ (dcéra poručiteľa) vyplýva, že keď bola malá, tak odišli s matkou od otca
(poručiteľa) bývať ku starým rodičom. Vychovali ju starí rodičia, jej otec nemal o ňu záujem. Od rozvodu
bol otec za ňou dvakrát. Prvýkrát jej priniesol aj hračku, ale nezobral si ju so sebou, nakoľko bola
naviazaná na mamu. Vtedy mala asi 3 roky. Otca sa bála, nebola naň zvyknutá, nechcela ísť s ním
sama. Jej mama sa vtedy ponúkla, že pôjde s nimi na stretnutie, ale to otec odmietol. Druhýkrát keď za

ňou prišiel, tak jej doniesol bábiku a ceruzky, ale nezobral si ju. Vtedy tiež mala 3-4 roky. Existovalo aj
rozhodnutie súdu, ktoré upravovalo ich styk. Potom sa stretávali len náhodne a už nikdy po ňu neprišiel.
Keď išla s niekým z rodiny a náhodne sa stretli, tak sa na ňu ani nepozrel. Pozeral sa na druhú stranu,
keď sa mali stretnúť. Keď sa stretli napríklad v miestnom pohostinstve, ona sa mu pozdravila, on sa jej
neozdravil. Raz spolu komunikovali, keď mala asi 15 rokov. Vtedy jej chcel kúpiť čokoládu, čo odmietla.

Otec však na tom trval, aby si tu čokoládu zobrala, tak si ju zobrala, poďakovala a rozišli sa.
V roku 2018 pozvala otca na promócie. Povedal jej, že nepríde, pretože jej rodina mu veľmi ublížila
a nechce mať s nimi nič spoločné. V roku 2019 ho osobne pozvala na svadbu, ale otec na pozvanie
nereagoval.
Vedela, že v roku 2015 bol hospitalizovaný v nemocnici na internom oddelení. Išla za ním na návštevu

do nemocnice a keď prišla, tak jej po sestričke odkázal, že ju nechce vidieť a aby išla preč. Keď bol jej
otec hospitalizovaný v roku 2017 (mal sepsu, skoro zomrel), vtedy ho nemohla ísť pozrieť. Od doktora
získala len informácie o jeho zdravotnom stave.Otecsaoňunezaujímal.Nezaujímalsaojejvýsledkyvškolečiojejzdravotnýstav.Odmietaniezostrany
otca bolo časté. Zvykla si na to, že sa jej nezdraví, že nemá o ňu záujem, hoci bývali v jednej dedine.
Aj keď mala vážnejšie zdravotné problémy, pre ktoré bola aj hospitalizovaná či operovaná (operovaná

bola v rokoch 2010 a 12.12.2016), tak otec ju nekontaktoval.
Poprela, že by jej niekto bránil stretávať sa s otcom. Kedykoľvek mohol prísť, nikto by ho nevyhodil.
Matka jej vravela, že si má otca vážiť, aj keď je taký, aký je. Nikdy jej nebránila v styku s otcom.
Oboznámila sa aj s písomnou výpoveďou svedkyne Q. M., na čo reagovala, že pozvanie na ich svadbu
nedostala. O svadbe sa dozvedela od svojej spolužiačky, ktorá tam bola recitovať. Stretnutia a situácie,

ktoré svedkyňa popísala, sa nestali.
Otec k žalobkyni 1/ nebol agresívny. Vykrikoval jej, že jej rodina mu strašne ublížila. Vyživovaciu
povinnosť si voči nej plnil. Zdravotný stav otca jej bol známy. Pohrebu otca sa zúčastnila. Pohreb zaplatil
žalovaný 1/. Koľko stál pohreb, nevedela. Neprispela naň.
39. Z výsluchu svedka A. G. C. (manžel žalobkyne 1/) vyplýva, že so žalobkyňou 1/ sa pozná od roku
2013 z vysokej školy. Partnersky začali fungovať v roku 2015. Párkrát so žalobkyňou 1/ sa náhodne

stretli s poručiteľom, ktorého keď pozdravili, neodzdravil. Chcel sa s ním aj zoznámiť, no keď sa
k nemu priblížili, tak sadol do auta. Prvýkrát si s ním podal ruku na pohrebe starej mamy žalobkyne 1/
z otcovej strany. Počas náhodných stretnutí poručiteľ neprejavil záujem o žalobkyňu 1/. Žalobkyňa 1/
mu povedala, že, v roku 2015, keď bol poručiteľ hospitalizovaný, chcela ho ísť pozrieť, ale sestrička ju
nepustila na oddelenie.

40. Z výsluchu svedkyne Q. J. (matka žalobkyne 1/ a exmanželka poručiteľa) vyplýva, že s poručiteľom
chodili asi pol roka, zasnúbili sa a krátko nato sa zobrali. V auguste sa zobrali a v apríli sa narodila
žalobkyňa 1/. Bývali pri svokrovcoch. Poručiteľ nepomáhal s výchovou dcéry, ako by sa patrilo zo strany
otca. Požíval väčšie množstvo alkoholu. Kvôli alkoholu sa často hádali. Keď mala dcéra 7 mesiacov,
odišla z domu prvýkrát. Na žiadosť svokra sa potom vrátila. Keď mala dcéra asi rok a pol, tak ju poručiteľ

udrel a vtedy odišla aj s dcérou druhýkrát. Po prehovorení zo strany svokra sa domov potom zas vrátila.
Keď mala žalobkyňa 1/ 2 roky, odišla (spolu s dcérou) na zabíjačku k jej rodičom. Zo zabíjačky sa
domovužnevrátili.Domovsanevrátila,pretožemalasporučiteľomproblémy,príčinouktorýchbolhlavne
alkohol. Na K. prišiel za nimi poručiteľ. Žalobkyňa 1/ ho rada videla a hodila sa mu okolo krku. Poručiteľ
chcel od svedkyne, aby sa vrátili domov. Povedala, že príde, ale domov sa (spolu s dcérou) nevrátila.

Keď sa stretli s poručiteľom v T., poručiteľ trval na tom, aby sa spolu s dcérou vrátili domov. Svedkyňa
sa však s dcérou domov už nevrátili.
Keď mala žalobkyňa 1/ 3 roky, tak sa otca bála. Keď bývali u jej rodičov, tak po maloletú prišiel asi trikrát.
Keď prišiel, chcel si dcéru zobrať. Dcéru dala pred dvere, ktorá však nechcela ísť s ním. Svedkyňa
mu navrhla, že pôjde s nimi, aby sa nebála, s čím však poručiteľ nesúhlasil. Dcéru si nezobral, pretože

veľmi plakala. Takto sa to opakovalo asi trikrát. Potom zanevrel a prestal chodiť. Poprela, že by bránila
poručiteľovi stretávať sa so žalobkyňou 1/.
Keď sa náhodne stretli na T., čo bolo asi 5-6 krát do týždňa, poručiteľovi sa pozdravila, on neodzdravil
a dcéru odignoroval. Keď sa mu dcéra pozdravila, on sa neodzdravil. Nezaujímal sa o dcéru. Hneval
sa na svedkyňu, hoci nevedela prečo.

Žalobkyňa 1/ nenavštevovala svojho otca. V roku 2015 sa ho pokúsila prísť navštíviť do nemocnice keď
bol hospitalizovaný, ale odmietol ju.
Styk poručiteľa so žalobkyňou 1/ bol upravený súdom, a to tak, že ju mal navštevovať každé 2 týždne,
konkrétne každú druhu párnu sobotu od 08:00 do 16:00 hod. S dcérou bol však len trikrát. Na stretnutia
bral aj svedkov, ktorými boli L. R. a Q. H.. Bez svedkov po dcéru nikdy neprišiel.

41. Z výsluchu svedkyne M. H. (stará matka žalobkyne 1/ z matkinej strany) vyplýva, že poručiteľ nemal
vzťah so svojou dcérou. Nezaujímal sa o ňu. Žalobkyni 1/ nikdy nebránili v styku s otcom. Bývali blízko
poručiteľa (dom svedkyne od domu poručiteľa delí jeden dom). Keď sa žalobkyňa 1/ ako maloletá
s poručiteľom stretla, tak sa vrátila s plačom.
Kamarát poručiteľa na jeho žiadosť raz svedkyňu požiadal, či pošle poručiteľovi fotografiu žalobkyne 1/.

Bez problémov fotku poskytla. Vtedy žalobkyňa 1/ mala približne 10 rokov. Inokedy fotku nežiadal.
42. Z výsluchu svedkyne Q. G. vyplýva, že bola partnerkou poručiteľa, a to v rokoch približne 2009 až
2014 (poznámka súdu: vtedy mala žalobkyňa 1/ približne 15 až 20 rokov). Spoločnú domácnosť však
netvorili. Ona navštevovala jeho a on navštevoval ju. Vzťah medzi poručiteľom a jeho dcérou nebol
žiadny. S jeho dcérou sa nikdy nestrela. Vedela o nej len z rozprávania. Poručiteľa mrzelo, že sa s dcérou

nestretáva. Poručiteľ jej povedal, že keď jeho dcéra s matkou odišla, tak sa snažil o kontakt s dcérou, ale
potom s tým prestal, pretože tam nebol záujem. V obývačke mal jednu jej fotografiu, keď bola žalobkyňa
1/ ešte malá.43. Z výsluchu svedkyne K. M. (poručiteľova neter a sesternica žalobkyne 1/) vyplýva, že bola
s poručiteľom vo veľmi častom kontakte. Keď potreboval pomoc, tak mu pomohla. So žalobkyňou 1/ sa
stretávala u starých rodičov.

Keď sa poručiteľ rozviedol, mal súdom určený styk s jeho dcérou. Snažil sa dcéru vyzdvihnúť, čo mu
však nebolo umožnené. Chodil tam aj so svedkami, medzi ktorými bola aj jej matka A. M.. Keď bola
žalobkyňa 1/ mladšia, bránila mu v tom matka žalobkyne 1/, o čom jej povedal poručiteľ a jej matka (A.
M.). Keď sa s dcérou stretol náhodne, tak sa pozdravil zdvihnutím ruky, na čo dcéra nereagovala. Jeho
bývala partnerka mu poradila, že keď bude dcéra väčšia, tak snáď bude mať viacej rozumu a príde.

Keď žalobkyňa 1/ robila v stánku so zmrzlinou, tak prišiel za ňou a spýtal sa, ako sa má. Odpoveď však
nedostal.Pristretnutíporučiteľasjehodcérousvedkyňanikdynebolaprítomná.Informácieostretnutiach
mala od poručiteľa.
Keď sa s ňou poručiteľ snažil skontaktovať, tak jeho bývalý svokor na neho zaútočil. Nevedela uviesť,
kedy presne to bolo. Večer keď sa poručiteľ vracal z obchodu, tak išiel okolo starých rodičov žalobkyne
1/, kedy bývalý svokor začal na neho pokrikovať a zlomil mu nos. Podrobnosti o konflikte nevedela, len

čo mala z počutia.
V roku 2015 keď bol poručiteľ hospitalizovaný v nemocnici, tak informovala o tom žalobkyňu 1/ s tým,
že dvere má otvorené a môže kedykoľvek prísť.
44. Z výsluchu svedka L. R. vyplýva, že jeho syn bol spolužiakom žalobkyne 1/ a hrávali sa spolu. Vyjadril
sa, že poručiteľ nemal záujem o svoju dcéru. Keď ju aj zbadal, tak sa otočil. Keď sa vonku hrávali,

tak poručiteľ na ňu nereagoval. Žalobkyňa 1/ sa pri stretnutiach aj chcela poručiteľovi prihovoriť, ale on
nemal záujem.
Osobne bol svedkom asi šiestich náhodných stretnutí poručiteľa s jeho dcérou. Počas nich poručiteľ
neprejavil žiadny záujem o svoju dcéru. Bolo to asi v období rokov 2014-2016.
V roku 2016 sa aj rozprával s poručiteľom o situácii s dcérou a poručiteľ mu povedal, že keď od neho

odišla, tak nech si nechá aj dieťa. Na to mu svedok reagoval, že on si dieťa spravil, dieťa nie je na chybe,
je to jeho dieťa. Na to poručiteľ reagoval, že on nemá záujem.
Na otázku, či má vedomosť o tom, že by niekto bránil styku poručiteľa s dcérou, svedok uviedol, že veľký
problém bola poručiteľova mama, ktorá ho dirigovala, čo má robiť a ktorá sa vyjadrila na poručiteľovu
exmanželku, že keď s dieťaťom odišla, nech ho aj má.

Poručiteľ požíval alkoholické nápoje pravidelne. Pil z decových pohárov, malý pohárik neuznával.
45. Z výsluchu svedka K. K. vyplýva, že so žalobkyňou 1/ bol spolužiak na základnej škole. Býva na
T., kde býval aj poručiteľ. Keď chodila žalobkyňa 1/ na víkendy k svojej starej mame na T., tak sa spolu
stretávali. Svedok s poručiteľom nemal žiadny problém. Keď sa poručiteľ stretol so svojou dcérou, tak
záujem z jeho strany nebol.

V období v rokoch 2014-2015 bol svedkom aj náhodných stretnutí poručiteľa s dcérou. On si
s poručiteľom podal ruku. Ale keď sa mu pozdravila žalobkyňa 1/, tak sa neozdravil.
46. Z výsluchu svedka V. M. vyplýva, že so žalobkyňou 1/ boli kamaráti. Stretávali sa na diskotékach
a v pohostinstve, kde pracoval. Na R. s rodinou prevádzkovali pohostinstvo, kam chodil aj poručiteľ.
V predmetnom pohostinstve sa stretávali aj poručiteľ s dcérou. Jednalo sa však o náhodné stretnutia.

Do pohostinstva nikdy neprišli spolu. Keď žalobkyňa 1/ prišla do pohostinstva a bol tam jej otec, tak sa
mu pozdravila a on ju viac-menej ignoroval. Žalobkyňa 1/ sa k nemu tiež pristavila a z poručiteľa mal
pocit, že mu to bolo nepríjemné, že tam bola, ale pár slov spolu prehodili. Iniciatíva bola vždy zo strany
žalobkyne 1/. Bolo to asi v rokoch 2013-2015.
47. Z výsluchu svedka J. J. (manžel matky žalobkyne 1/) vyplýva, že žalobkyňu 1/ pozná od jej štyroch

rokoch. S jej matkou začal žiť v jeho 25. rokoch. Podľa jeho názoru poručiteľ svoju dcéru ignoroval
a nejavil o ňu záujem. Poprel, že by matka žalobkyne 1/ bránila v stretávaní sa s jej otcom. Naopak
matka žalobkyňu 1/ podporovala, aby sa zaujímala o otca. Dodal, že nikto nebránil v styku poručiteľa
s jeho dcérou.
Pri stretnutiach medzi poručiteľom a jeho dcérou nebol prítomný. Žalobkyňa 1/ sa im však sťažovala, že

keď sa otcovi pozdravila, tak on sa neodzdravil. Žalobkyňa 1/ na to nereagovala dobre, bola však dieťa
a človek jej to nevedel poriadne vysvetliť. Keď bola väčšia, tak jej povedal, aby išla za svojim otcom. Išla
za ním, ale neprejavil o ňu záujem. Prišla domov napríklad s tým, že sa jej nepozdravil.
Keďbolporučiteľhospitalizovaný,takhožalobkyňa1/chcelaísťpozrieť,aleonsanechcelsňoustretnúť.
Keď žalobkyňa 1/ bola chorá, tak jej otec o ňu neprejavil žiadny záujem.

48. Z výsluchu svedkyne D. I. (sestra matky žalobkyne 1/ ktorá pracuje na O.) vyplýva, že keď žalobkyňa
1/ mala 3 mesiace, tak po fyzickom napadnutí zo strany poručiteľa jej matka prišla k rodičom. Potom
medzi poručiteľom a matkou žalobkyne 1/ boli problémy a rozviedli sa. Poručiteľ mal súdom určený styk
s dcérou, ktorý využil len dvakrát. Potom neprejavoval o žalobkyňu 1/ záujem, hoci mal veľa možností.Nikto mu nebránil v styku so svojou dcérou. Žalobkyňu 1/ nabádali, aby sa stretla so svojim otcom.
Veľakrát žalobkyňa 1/ prišla s plačom, že sa jej otec ani nepozdravil. So žalobkyňou 1/ a ani s jej rodinou
poručiteľ nechcel mať žiadny kontakt.

V roku 2015 keď bol poručiteľ hospitalizovaný, tak išla so žalobkyňou 1/ za ním na aute do nemocnice.
Po príchode svedkyňa ostala v aute a žalobkyňa 1/ išla za poručiteľom. Keď sa žalobkyňa 1/ vrátila do
auta, prišla s plačom. V roku 2017 keď bol poručiteľ hospitalizovaný s vážnym stavom, znovu išli spolu
za ním. Žalobkyňa 1/ však nemohla ísť za ním, pretože poručiteľ bol na JIS-ke. Od doktora sa však
dozvedeli informácie o jeho zdravotnom stave.

V roku 2016 bola žalobkyňa 1/ veľmi chorá. Bola hospitalizovaná v nemocnici a bola jej naplánovaná
operácia na december. V pohostinstve sa stretla s poručiteľom kde mu povedala, že jeho dcéra je veľmi
chorá a 12.12 bude operovaná a že je ohrozená na živote. Poručiteľ reagoval, že jeho to nezaujíma a
uviedol “nak aj zdechne“.
49. Z výsluchu svedka F. H. (brat matky žalobkyne 1/) vyplýva, že keď sa narodila žalobkyňa 1/, tak po
troch mesiacoch prišla domov s tým, že ju poručiteľ fyzicky napadol. Stalo sa to ešte druhý a tretíkrát

a potom sa už k nemu nevrátila. Potom sa rozviedli a poručiteľ mal súdom určené, kedy bude môcť
prísť za žalobkyňou 1/.
Keď poručiteľ po rozvode prišiel prvýkrát za žalobkyňou 1/, tak prišiel s L. R.. Svedok bol prítomný.
Prebiehalo to tak, že poručiteľ prišiel, zaklopal, otvorili sa dvere a vyžiadal si žalobkyňu 1/, že si ju chce
zobrať, avšak bez jej matky. Žalobkyňa 1/ začala plakať a potom jednoducho odišli preč.

Pri druhom pokuse prišiel s Q. H.. Prebiehalo to tak isto. Prišiel, zaklopal, dvere sa otvorili, chcel si
žalobkyňu 1/ zobrať, tá však začala plakať a odišli.
Keď poručiteľ prišiel tretí krát, svedok otvoril dvere, avšak žalobkyňa 1/ s matkou neboli doma, čo mu
povedal. Potom zo strany poručiteľa dlho nebol záujem.
Keď mala žalobkyňa 1/ 5 rokov, tak sa náhodne stretla so svojim otcom. Stretnutie sa odohralo tak, že

svedok so žalobkyňou 1/ išli oproti jej otcovi a svedok jej povedal, aby otcovi povedala “ahoj“. Pozdravila
sa, otec sa jej neodzdravil a ignorujúco išiel ďalej. Keďže žalobkyňa 1/ bola malá, nevedela poriadne čo
sa deje. Nikdy u poručiteľa nepostrehli, že by mal záujem sa stretnúť so svojou dcérou.
Ďalšie náhodné stretnutie bolo v pohostinstve na R.. Keď tam sedel poručiteľ a prišla žalobkyňa 1/, tak
videl, že sa za ním pristavila. Rozhovor trval asi 10-15 sekúnd a potom skormútená so zlou náladou

odišla preč.
V roku 2016, keď mala žalobkyňa 1/ zdravotné problémy, tak bol prítomný pri tom, keď so sestrou
poručiteľovioznámilivážnyzdravotnýstavjehodcéry.Poručiteľzareagovaltak,žejehodcéranezaujíma,
že keď aj “skape“. Potom už nemali chuť ďalej s ním komunikovať.
Zo svedkovej rodiny nikto nebránil styku jeho dcéry s poručiteľom. Naopak matka žalobkyne 1/ ju

nabádala, aby si našla cestu k svojmu otcovi. Poručiteľ však dcéru ignoroval ako aj jej rodinu.
Svedok potvrdil, že poručiteľ požíval alkoholické nápoje. Víno pil z pollitrových pohárov a pálený alkohol
z decových pohárov. Mal však aj obdobie, keď nepil. Vtedy mal problémy s pečeňou.
50. Z výsluchu svedka Q. H. (o 4 roky starší strýko žalobkyne 1/) vyplýva, že keď sa so žalobkyňou
1/ hrávali napríklad pri bráne a išiel okolo jej otec, tak žalobkyňa 1/ sa mu pozdravila, ale on sa ani

neozdravil. Poručiteľovi nikto nebránil sa stretávať s jeho dcérou.
51. Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. XXX/XXX/XXXX vyplýva, že predmetom konania XXX/
XXX/XXXX je dedičské konanie po poručiteľovi L. M..
52. Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. XX/XX/XXXX vyplýva, že predmetom konania bola zmena
výšky výživného na žalobkyňu 1/. Na pojednávaní konanom dňa 29.02.2008 sa matka žalobkyne 1/

vyjadrila, že otec sa o dcéru nezaujíma. Keď sa stretnú, tak sa pozdravia, ale aj to len vtedy, keď nie
sú s dcérou. Nedáva jej žiadne darčeky. Dcéru (žalobkyňu 1/) posielala za svojim otcom, ale nemôže
za to, že nechce k nemu ísť.
Poručiteľ L. M. sa na predmetnom pojednávaní vyjadril, že je pravdou, že nechodí za dcérou, a to
z dôvodu, že sa roky súdili. S dcérou sa nestretával z dôvodu, že mu ju matka nevydávala. Na Okresnom

súde Lučenec a Okresnom súde Rimavská Sobota prebiehali spory o úprave styku. Chodil za dcérou
skamarátom,aleotecmatkydcérysaporučiteľovivyhrážal,žezabijedetitohokamaráta.Tobolapríčina,
prečo za svojou dcérou nechodil.
53. Z výsluchu žalovaného 1/ (brat poručiteľa) vyplýva, že brat mu hovoril, že si chodil brávať
žalobkyňu 1/, ale nebolo mu to umožnené. Neboli otvorené ani dvere. Pri pokusoch o vyzdvihnutie dcéry

poručiteľom bol prítomný on, jeho manželka, L. R., D. H. a Q. H.. Keď tam išiel žalovaný 1/ s poručiteľom
(čo bol poručiteľov možno tretí-štvrtý pokus), tak prišli k paneláku, zazvonili ale nebola žiadna odozva.
Zazvonili ešte raz a potom odišli preč.K poručiteľovi chodil pravidelne cez víkendy. Žalobkyňa 1/ k nemu nechodila. S rodinou poručiteľovi
pomáhali, keď niečo potreboval. Žalobkyňa 1/ mu nepomáhala. So žalobkyňou 1/ bol v kontakte keď bola
úplne maličká, potom už nie. Keď sa stretli na pohrebe matky žalovaného 1/, tak žalobkyňu 1/ nespoznal.

Starý otec žalobkyne 1/ (bývalý svokor poručiteľa) bránil poručiteľovi v stretávaní s dcérou, a to tak, že
keď sa raz poručiteľ vracal z obchodu, tak ho starý otec napadol a zlomil mu nos. Tiež mu povedal, aby
žalobkyňu 1/ nechal na pokoji, aby ju nekontaktoval. O napadnutí mu porozprával poručiteľ.
54. Z výsluchu svedka L. M. nar. XX.XX.XXXX (syn žalovaného 1/) vyplýva, že obec T. navštevoval
pravidelne a často. Bol v pravidelnom kontakte s poručiteľom, ktorý bol jeho krstným otcom. Stretával sa

aj so žalobkyňou 1/. So žalobkyňou 1/ sa bavili, že by mohla prísť pozrieť starú mamu, s čím súhlasila.
Stará mama všetko nachystala, ale žalobkyňa 1/ neprišla, a to z dôvodu, že sa bála, že by tam mohol
byť jej otec. Povedala mu, že ku starej mame pôjde, ale k otcovi nie. Bolo to v období, keď žalobkyňa
1/ bola stredoškoláčka. Žalobkyňa 1/ mu povedala, že otca nechce vidieť. S poručiteľom sa rozprávali
o žalobkyni 1/. Bol o nej informovaný.
Na otázku svedkovi, či ho žalobkyňa 1/ niekedy kontaktovala ohľadom jej otca svedok uviedol, že

až po poručiteľovej smrti. Nepamätal si, či žalobkyňa 1/ niekedy od neho žiadala telefonický kontakt
na poručiteľa. Svedok bol následne konfrontovaný s listinným dôkazom (komunikácia medzi svedkom
a žalobkyňou 1/) na čl. 307, ku ktorému sa vyjadril, že sa to stalo, ale nepamätal si to.
Žalobkyňa 1/ sa vyjadrila k výsluchu svedka tak, že je pravdou, že sa bavili o tom, že by prišla pozrieť
starú mamu, avšak nedohodol sa presný termín. O inom stretnutí sa potom nerozprávali. Poprela, že

by niekedy povedala, že otca nechce vidieť.
55. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na nesporné skutočnosti súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX
po 7-mesačnej známosti poručiteľ uzavrel manželstvo s matkou žalobkyne 1/. Dňa XX.XX.XXXX sa
narodila žalobkyňa 1/. Manželstvo nebolo harmonické, čo viedlo u matky žalobkyne 1/ k tomu, že dňa
XX.XX.XXXX opustila spoločnú domácnosť a spolu so žalobkyňou 1/ išli bývať k jej rodičom. Dňa

XX.XX.XXXX sa manželstvo rozviedlo a žalobkyňa 1/, ktorá mala v tom čase 3 roky, bola zverená do
osobnej starostlivosti matky. Dňa 22.08.1997 bol súdom upravený styk poručiteľa so žalobkyňou 1/, a to
tak, že dvakrát do mesiaca každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci si mal poručiteľ dcéru vyzdvihnúť
ráno o 9:00 hod a vrátiť ju späť matke o 16:00 hod. Po rozvode manželstva a úprave styku s maloletou
poručiteľ spočiatku mal záujem o stretávanie sa so svojou dcérou. Pokusy o vyzdvihnutie svojej dcéry si

zapisoval do poznámkového bloku, ktorý súdu preukazoval, že dcéru sa snažil vyzdvihnúť sedemkrát,
ztohoalelen3pokusybolivsúdomstanovenomčase(13.09.1997,27.09.1997a11.10.1997)a4pokusy
boli v mimo súdom určené časy (06.09.1997, 01.11.1997, 15.11.1997 a 29.11.1997). Na vyzdvihnutie
dcéry chodil aj so svedkami. Ani pri jednom pokuse však nebol úspešný. Buď žalobkyňa 1/ s matkou
neboli zrovna doma alebo žalobkyňa 1/ nechcela ísť s ním sama.

Po neúspešných pokusoch o vyzdvihnutie dcéry, keď mala žalobkyňa 1/ stále len 3 roky, poručiteľ na
svojudcéruzanevrel,prestalvyužívaťsúdomurčenýstykaaktívnejunekontaktoval.Toviedloktomu,že
medzi poručiteľom a žalobkyňou 1/ nebol vytvorený plnohodnotný vzťah otec - dcéra. Poručiteľ pociťoval
veľkú nenávisť voči rodine žalobkyne 1/, čo sa dotklo aj samotnej žalobkyne 1/ tým, že ju nekontaktoval,
nenavštevoval. Keď bola žalobkyňa 1/ ešte dieťaťom a nebola v prítomnosti iného člena jej rodiny, tak

sa jej pri náhodných stretnutiach pozdravil. Keď bola v prítomnosti iného člena rodiny, napríklad s F. H.
(strýkom), tak ju ignoroval. Pri náhodnom stretnutí v obchode jej kúpil čokoládu. Keď bola žalobkyňa 1/
staršia, tak sa jej pri náhodných stretnutiach prestal zdraviť a pri osobných stretnutiach bol odmietavý.
Keď bola žalobkyňa 1/ staršia a bola tak rozumovo vyspelejšia, ani ona neprejavovala o svojho otca
záujem. Nenavštevovala ho, nekontaktovala, len pri náhodných stretnutiach sa pozdravila, na chvíľu

sa pristavila a raz v roku 2015 sa ho pokúsila navštíviť v nemocnici, kde bol hospitalizovaný. To viedlo
poručiteľa k tomu, že dňa XX.XX.XXXX spísal Listinu o vydedení, ktorou žalobkyňu 1/ a jej potomkov
vydedil z dôvodu, že žalobkyňa 1/ o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem v zmysle § 469a ods.
1 písm. b) OZ.
56. K skutkovým okolnostiam súd uvádza, že pre posúdenie dôvodov vydedenia boli pre súd relevantné

len udalosti, ktoré sa odohrali do dňa 13.04.2016, kedy bola spísaná Listina o vydedení. Vyplýva to
z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil právny názor, že
„dôvod vydedenia musí reálne existovať už v čase spísania listiny o vydedení.“ (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020, sp. zn. X W. XX/XXXX, F. XX/XXXX). Preto pri
posudzovaní dôvodov vydedenia súd nebral do úvahy pozvanie poručiteľa na promócie v roku 2018

či pozvanie na svadbu v roku 2019, čo sa udialo až po spísaní Listiny o vydedení.
57. Súd sa predne zaoberal otázkou, či žaloba bola podaná včas. Ako vyplýva z uznesenia
Okresného súdu Lučenec zo dňa 25.03.2024, č. k. XXX/XXX/XXXX-XX, žaloba mala byť súdu doručená
v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti predmetného uznesenia, pričom právoplatnosť nastala dňa06.05.2024. V zmysle § 121 CSP lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím dňa, ktorý sa svojim
označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok tejto lehoty. To znamená, že ak
mesačná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňa 06.05.2024, posledný deň lehoty pripadá na deň

06.06.2024.Nakoľkožalobažalobkýňbolasúdudoručenádňa06.06.2024,jepotrebnédospieťkzáveru,
že bola podaná včas.
58. Ďalej sa súd venoval otázke, či Listina o vydedení je platná. Žalobkyne namietali, že Listina
o vydedení je neplatná, pretože obsahuje len vymedzenie zákonného dôvodu vydedenia a neobsahuje
dostatočné skutkové vymedzenie dôvodov vydedenia, pričom poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. X W. XXX/XXXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálnejšiu judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v rámci ktorej bolo brané do úvahy aj staršie rozhodnutie
sp. zn. X W. XXX/XXXX), z ktorej vyplýva záver, že „materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné
uvedenie v listine o vydedení konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone, a to v § 469a ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený
v § 469a ods. 1, takýto prejav by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné.

Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín (a/
ažd/).Trebauviesť,želenvzáujmevyriešeniaprípadnýchbudúcichsporovjevhodné(nievšakpovinné)
uviesť okrem paušálneho odkazu na niektorý zákonný dôvod vydedenia aj konkrétnu situáciu, ktorá
viedla poručiteľa k potrebe vydedenia potomka. Ak by dôvod vydedenia bol v listine o vydedení časovo
a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore popieral dôvodnosť

vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len s odkazom na niektorý z dôvodov
uvedených v § 469a ods. 1 písm. a/ až d/), bude na dedičovi nastupujúcom na miesto vydedeného,
aby dôvodnosť vydedenia v spore preukazoval.“ (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 23.04.2018).
Súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom vrámci posudzovania platnosti Listiny o vydedení

stotožňuje a dodáva, že zo zákona ani nevplýva, že by sa v listine o vydedení obligatórne vyžadovala
špecifikácia konkrétnych situácií, pre ktoré má byť potomok vydedený. Nevyhnutnou náležitosťou je
uvedeniepredovšetkýmzákonnéhodôvodu,čoListinaovydedeníobsahuje.DokoncaListinaovydedení
aj obsahuje odôvodnenie, ktoré je síce stručné, no je z neho dostatočne zrejmé, prečo sa poručiteľ
rozhodol vydediť svoju dcéru. Listina o vydedení tak predstavuje určitý právny úkon, v ktorej sú

obsiahnuté všetky zákonnom požadované náležitosti.
Je potrebné ešte dodať, že dôvod vydedenia je v posudzovanom prípade vymedzený negatívne, teda čo
žalobkyňa 1/ nekonala (Moja dcéra sa o mňa vôbec nezaujíma, ... Vôbec sa nezaujíma o to, ako žijem,
čo potrebujem a či vôbec žijem ...). Nemožno tak legitímne vyžadovať, aby v Listine o vydedení boli
podrobnejšie špecifikované situácie, ktoré viedli k vydedeniu žalobkyne 1/, keď sa také situácie neudiali.

S ohľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v prevyšujúcej časti, ktorá zodpovedá žalobnému nároku
určenia neplatnosti Listiny o vydedení, zamietol (výrok II.).
59. Čo sa týka posúdenia otázky, či boli dané dôvody vydedenia, tak k tomu súd uvádza, že formálne
boli dané dôvody na vydedenie žalobkyne 1/ zo strany poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b), teda
že o poručiteľa neprejavovala opravdivý záujem. Do spísania Listiny o vydedení súd mal za preukázané,

že v roku 2015 žalobkyňa 1/ mala snahu navštíviť otca, keď bol hospitalizovaný avšak aktívne ho nikdy
nenavštevovala, nekontaktovala. Pri náhodných stretnutiach sa mu pozdravila, nanajvýš prihovorila, to
však nemožno považovať za prejavovanie opravdivého záujmu, aký by sa od dcéry vo vzťahu k otcovi
očakával.
Na druhej strane je ale potrebné uviesť, že nezáujem žalobkyne 1/ o poručiteľa bol vyvolaný v značnej

miere samotným poručiteľom. Keď poručiteľova bývalá manželka opustila so žalobkyňou 1/ spoločnú
domácnosť (ktorú viedla s poručiteľom) a zo strany súdu bol určený styk poručiteľa s jeho dcérou, tak
poručiteľ vyvíjal len veľmi krátku dobu snahu, aby sa stretával so svojou dcérou. Po pár pokusoch o jej
vyzdvihnutie na ňu zanevrel a prestal sa o ňu aktívne zaujímať. Tu súd mal za preukázané, že o styk
s dcérou v súdom stanovenom čase sa pokúsil len trikrát. V danom období mala žalobkyňa 1/ len 3

roky, bola malým dieťaťom. Pokiaľ sa bála odísť sama s poručiteľom, respektíve nechcela odísť od
svojej matky, v dôsledku čoho odmietala styk so svojim otcom, tak bol to práve poručiteľ, ktorý ako
otec mal byť dostatočne aktívny a usilovať o budovanie vzťahu so svojou dcérou. Od žalobkyne 1/
v uvedenom období nebolo možné spravodlivo vyžadovať, aby išla sama preč s poručiteľom, keď naň
nebola zvyknutá. Poručiteľ nevyužil ani možnosť, že by matka žalobkyne 1/ bola pri styku prítomná, aby

žalobkyňa 1/ danú situáciu lepšie zvládala. Vyzdvihujúc už uvedené, bol to práve poručiteľ, ktorý ako
otec bol primárne povinný budovať si vzťah so svojou dcérou, ak chcel od nej v budúcnosti očakávať,
aby o neho prejavovala dostatočný záujem.Súd je názoru, že minimálne do dosiahnutia 18-teho roku života žalobkyne 1/ (kým bola maloletá,
respektíve kým nedosiahla plnoletosť) bolo predovšetkým úlohou poručiteľa ako otca a jej zákonného
zástupcu, aby aktívne navštevoval žalobkyňu 1/, kontaktoval ju, bol pre ňu vzorom, vychovával ju,

pomáhal jej v školských povinnostiach, bol jej oporou pri zdravotných či iných problémoch v živote
a tým tak prejavoval o ňu dostatočný záujem. Nič z toho však poručiteľ nerobil a nemohol tak od
nej po dosiahnutí plnoletosti legitímne očakávať, že bude o neho prejavovať opravdivý záujem. Ak
vdospievajúcomvekužalobkyne1/poručiteľzisťovalinformácieosvojejdcéreceztretieosoby,prípadne
ak si vyžiadal jej fotografiu (od tretej osoby), tak takéto správanie sa poručiteľa rozhodne nemožno

považovať za dostatočný prejavený záujem o svoju dcéru, ktorý by žalobkyňa 1/ mohla osobne pociťovať
a nadobudnúť tak presvedčenie, že jej otcovi na nej záleží. Príležitostné pozdravenie na ulici, kúpenie
čokolády pri náhodnom stretnutí v obchode či jedna návšteva stánku so zmrzlinou kde pracovala
v horizonte 14-tich rokov (od 3 do 17 rokov žalobkyne 1/) rozhodne nemožno považovať za dostatočný
záujem o vlastnú dcéru, aký by sa od rodiča vo vzťahu ku svojmu dieťaťu očakával. Súd mal zároveň za
preukázané, že keď bola žalobkyňa 1/ už staršia, tak sa svojej dcére ani riadne nezdravil a pri náhodných

stretnutiach bol odmietavý. Pri zistení vážnych zdravotných problémov svojej dcéry v roku 2016 sa na
jej adresu vyjadroval dokonca až hanlivým spôsobom, čo preukazuje dlhodobí nezáujem o svoju dcéru
a negatívny postoj k nej.
Poručiteľov pasívny postoj k žalobkyni 1/ nemožno obhájiť ani tvrdeným bránením jeho styku s dcérou
zo strany jej matky či jej starého otca. Len súd môže obmedzovať rodičovské práva a povinnosti, kam

nepochybne spadá aj styk otca s dieťaťom. Iný subjekt nie je k tomu oprávnený a poručiteľov nezáujem
o dcéru tak nemožno ospravedlniť zásahom, respektíve bránením zo strany tretej osoby. Okrem toho
za prípadné bránenie styku so svojim otcom rozhodne nemôže niesť zodpovednosť žalobkyňa 1/, ktorá
bola v rozhodnej dobe malým dieťaťom.
V konečnom dôsledku súd ani nemal za preukázané, že by poručiteľovi niekto aktívne či dlhodobo

bránil v stretávaní sa s jeho dcérou. Žalovaný 1/ tvrdil, že mu v tom bránila matka žalobkyne 1/, pričom
nekonkretizoval, akým konkrétnym spôsobom mu v tom malo byť bránené. Žalovaný 1/ vrámci svojho
výsluchu opísal situáciu, pri ktorej išiel s poručiteľom vyzdvihnúť dcéru, pričom keď zazvonili na zvonček,
tak nikto neotvoril a odišli preč. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že, ako vyplýva aj z poručiteľových
poznámok, poručiteľ sa snažil o styk so svojou dcérou aj v dni, ktoré neboli súdom určené. Preto

nemožno dávať za vinu žalobkyni 1/, respektíve jej matke, ktorá ju mala v osobnej starostlivosti, že dcéru
nepripravila v daný deň na styk s otcom, pretože nebola k tomu povinná. Preto za zavádzajúce súd
považoval aj zápisy v poručiteľovom poznámkovom bloku, keď tam uvádzal poznámku “nedala“, pretože
matka žalobkyne 1/ vo väčšine uvádzaných dní (konkrétne v štyroch prípadoch) k príprave žalobkyne
1/ na styk s otcom nebola povinná a nemuseli sa tak zdržiavať ani na adrese bydliska.

Naopak súd mal za preukázané, že keď poručiteľ prišiel za svojou dcérou v súdom určené dni, tak
žalobkyňa 1/ s matkou sa doma nachádzali a nikto poručiteľovi nebránil k prevzatiu svojej dcéry. Ako
súd už uvádzal, bola to sama žalobkyňa 1/, ktorá mala len 3 roky a keď mala ísť s otcom sama preč,
tak sa rozplakala, v reakcii na čo poručiteľ odišiel.
Okrajovo súd ešte dodáva, že ak v stretávaní poručiteľa s dcérou mal aktívne brániť starý otec žalobkyne

1/, tak ani táto okolnosť nemôže ospravedlniť pasívny až ľahostajný postoj poručiteľa ku svojej dcére.
Na riešenie takýchto problémov fungujú orgány činné v trestnom konaní, pričom ani nebolo preukázané,
že by sa poručiteľ v minulosti obracal na zásah z ich strany či riešenie danej situácie.
Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenú napríklad
v rozsudku sp. zn. X W. XXX/XXXX zo dňa 29.02.2012, kde bol vyslovený právny názor, že „pokiaľ je

skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom.“ (k tomu viď napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. X W. XXX/XXXX

zo dňa 30.06.2009 či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X W. XXX/XXXX zo dňa
24.02.2010).
Zhrnúc uvedené, súd dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky
vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovala opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám
poručiteľ, a to tým, že svoju dcéru zavrhol už od jej troch rokov. Po dosiahnutí plnoletosti žalobkyne

1/ poručiteľ teda nemohol od nej legitímne žiadať, aby o neho prejavovala opravdivý záujem, ako by
sa od dcéry vo vzťahu k otcovi očakávalo, keď sám poručiteľ o ňu neprejavoval záujem, a to už od jej
detského veku, kedy žalobkyňa 1/ ako dieťa bola citovo zraniteľná a nepochybne dostatočný nezáujemo jej osobu zo strany otca pociťovala. Preto súd dospel k záveru, že dôvody na vydedenie v zmysle
Listiny o vydedení nie sú dané (výrok I.).
60. Keďže žalobkyne boli úspešné v časti o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, ale neboli

úspešné v časti o určenie neplatnosti Listiny o vydedení, je potrebné skonštatovať, že ich úspešnosť
v konaní bola 50 %. Na druhej strane rovnako v rozsahu 50 % boli úspešní aj žalovaní. Keďže úspech
žalobcov a žalovaných bol v predmetnom spore rovnaký, súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na
náhradu trov konania (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Lučenec do 15 dní odo dňa jeho

doručenia (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (exekučný poriadok).