Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125237721
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125237721.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. C. a maloleté dieťa: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C. C.,

zastúpená: JUDr. Marína Šimková, advokátka so sídlom Kapitulská 21, Banská Bystrica a otec F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. C., v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/31/2025-81 zo
dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/31/2025-81 zo dňa 15. apríla 2025 v napadnutom

výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. konanie o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej úpravy styku s plnoletým A. zastavil;
výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej úpravy styku s maloletou D.
zamietol.

2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328
ods. 1 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 29 ods. 1 CMP konštatoval, že matka na informatívnom stretnutí
rodičov dňa 03.04.2025 zobrala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa
dočasnej úpravy styku s plnoletým A. späť. Žiadala, aby okresný súd v tejto časti konanie zastavil, s čím

otec vyjadril súhlas. Okresný súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
dočasnej úpravy styku s plnoletým A. zastavil.

3. Vo vzťahu k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej úpravy jej styku
s maloletou D., okresný súd uviedol, že účelom neodkladného opatrenia v prípade dočasnej úpravy
styku s maloletým dieťaťom je umožnenie styku oprávnenému rodičovi, ak povinný rodič tomuto styku

bráni. Neodkladné opatrenie nie je inštitút, ktorý slúži na úpravu styku v rozsahu podľa predstáv toho-
ktorého rodiča. Okresný súd nepovažoval za nevyhnutné upraviť styk matky s maloletou neodkladným
opatrením, nakoľko matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania. Zdôraznil skutočnosť, že o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania,
teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom je to nevyhnutné pri rozhodovaní vo veci samej.

Je preto povinnosťou navrhovateľa osvedčiť dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov a primeraným
spôsobom preukázať ním tvrdené skutočnosti, na základe ktorých má súd o jeho návrhu rozhodnúť,čo však v predmetnej veci matka opomenula. Súčasťou návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia boli výlučne listiny súvisiace s jej právnym zastúpením. Okresný súd nemal preukázané
tvrdenie matky o tom, že jej otec bráni v styku s maloletou. Toto tvrdenie nebolo potvrdené ani v

priebehu informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa uskutočnilo na Okresnom súde Banská Bystrica
dňa 03.04.2025. Naopak okresný súd mal z informatívneho stretnutia rodičov preukázané, že otec
pri návrhoch alternatív stretávania spolupracoval, vyjadril súhlas so stretnutím matky s maloletou pri
venčení psa počas víkendu. Pokiaľ matka poukazovala na to, že mala prebehnúť komunikácia s otcom
za účelom dohody ohľadom stretávania, túto súdu nepredložila a ani neuviedla, v akom rozsahu bol

prezentovanýjejnávrhnaúpravustykutak,abybolomožnéposúdiťjehoprimeranosťazhodnotiť,zčoho
má vychádzať prípadné nesúhlasné stanovisko otca. Okresný súd poukázal na neštandardné správanie
matky, ktorá sama uvádza, že na pravidelnej báze každý deň, navštevuje domácnosť otca, v ktorej sa
nachádza aj maloletá. Matka sa niekoľkohodinovým klopaním a zvonením domáha osobného stretnutia.
Takéto správanie matky okresný súd označil za kontraproduktívne, hraničiace s nátlakovým správaním,
keď maloletá je už vo veku, v ktorom dokáže formulovať vlastné názory a má vlastné predstavy o trávení

voľného času, čo matka svojím správaním nezohľadňuje. Matka ako aj maloletá zhodne potvrdili, že
udržiavajú telefonický kontakt, ktorého rozsah maloletá koriguje v súlade s tým, čo jej príde únosné, hoci
je zrejmé, že matke sa tento kontakt javí ako nedostatočný.

4. Na základe uvedeného sa okresnému súdu javilo, že stretávaniu matky s maloletou nebráni otec tým,

že by kontakt znemožňoval, ale vlastný negatívny postoj maloletej, prameniaci zrejme z neštandardného
správania matky. Okresný súd nemal rovnako osvedčené tvrdenie matky o ovplyvňovaní maloletej
otcom v tomto štádiu konania, nakoľko kolízny opatrovník uvádzal vo svojich vyjadreniach spontánnosť
maloletej pri osobnom pohovore, maloletá opakovane a dlhodobo prezentuje konštantný názor, ktorý sa
nemení, kolízny opatrovník nepostrehol u maloletej prítomnosť manipulácie žiadneho z rodičov. Okresný

súd sa nestotožnil s argumentáciou matky, ktorá bezodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia
videla v tom, že „dieťa príde čo najrýchlejšie do domácnosti matky“, nakoľko inštitút neodkladného
opatrenia nemá slúžiť na „urýchlene“ rozhodnutia v súlade s predstavami toho-ktorého rodiča. Kontakt
medzi matkou a maloletou je v nevyhnutnej miere zachovaný, medzi matkou a maloletou prebieha
telefonická komunikácia, matka dennodenne navštevuje domácnosť otca, v ktorej sa nachádza aj

maloletá, pričom matka nepreukázala, čo by malo brániť v jej styku s maloletou v prípade, ak by táto
sama prejavila vôľu tráviť s matkou čas.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka z dôvodu porušenia dohody a aktívneho
bránenia jej v styku s maloletou otcom. Navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, s prihliadnutím na skutočné okolnosti prípadu, záujem

a vôľu maloletej a jej snahu o zachovanie vzájomného vzťahu s maloletou. Uviedla, že na informatívnom
stretnutí rodičov bol dohodnutý jej styk s maloletou dňa 05.04. a 06.04.2025. Napriek tejto dohode otec
vzal maloletú mimo bydliska, čím zámerne znemožnil realizáciu dohodnutého styku. Maloletá prejavila
záujem byť s ňou každú sobotu aj s prespatím, avšak toto sa k dnešnému dňu nerealizuje. V súčasnosti
sa jej styk s maloletou obmedzuje len na krátke stretnutia, pred alebo medzi dverami bytu, na pár minút,

čo nemožno považovať za plnohodnotný styk, ani výchovný kontakt. Takýmto konaním je systémovo
vytláčaná zo života maloletej. Zanedbanie tejto situácie môže mať vážne a dlhodobé následky na citový
vývoj maloletej.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo výroku
II. je vecne správne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu,
odôvodnenie napadnutého uznesenia, aj argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
vyhodnotilvdanejvecinedostatokzákonnýchpodmienoknanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým
matka žiadala úpravu styku s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej, a to od piatku po návrate
maloletej zo školy do soboty do 18.00 hod.

8. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP) vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach súdu
o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1
CSP). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesnýpostup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom
opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, preto

sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spisová značka 6 MCdo 5/2012 z 28.11.2012). Spravidla to znamená, že
súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi

z hľadiska ich pravdepodobnosti.
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
dočasnej úpravy jej styku s maloletou D. zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 CSP, pretože nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odvolací
súdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniaokresnéhosúdu,podanéhoodvolania,akoajceléhoobsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť
v ňom uvedených dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd preto nemôže dať za pravdu matke, ktorá

navyše v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého uznesenia.
10. Zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o
maloletédetijeochranaprávdetívprípadekonkrétnehoohrozenia.Akobolovyššieuvedené,nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších

pochybností o potrebe dočasnej úpravy. Podľa § 38 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa,
táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Dieťa má zákonom garantované právo byť vychovávané oboma

rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti,
má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa
starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a
povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí
musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

11. V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu matky vzal do úvahy právo maloletého
dieťaťa na pravidelný kontakt s oboma rodičmi a zároveň prihliadal aj na názor maloletej. Vzhľadom
na zistené okolnosti prípadu odvolací súd vyhodnotil zhodne so súdom prvej inštancie, že aktuálne
prebiehajúce stretnutie matky s maloletou dostatočne reflektuje záujem maloletej na udržiavaní citových
väzieb s matkou ako odlúčeným rodičom, pričom tento spôsob stretávania zodpovedá aj vôli maloletej.

Odvolací súd poukazuje na § 43 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle, ktorého maloleté dieťa má právo
vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v
ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej
vyspelosti. V prejednávanej veci ide o dieťa, ktoré je síce ešte maloleté, avšak vo veku pätnástich

rokov. Maloletá opakovane prezentovala svoje dôvody, pre ktoré má záujem realizovať styk s matkou v
minimálnom rozsahu. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala na záujem maloletej realizovať styk
s prespaním každú sobotu, toto tvrdenie matka žiadnym spôsobom neosvedčila. Naopak z Aktuálnej
správy na informatívne stretnutie 32P/31/2025 zo dňa 25.03.2025 (č.l. 65 spisu okresného súdu)
vypracovanej kolíznym opatrovníkom vyplýva vyjadrenie maloletej: „ Ja nesúhlasím s tým, aby som bola

pri mamine, ona by sa stále pýtala, či mi niečo nerobí ocino. Stále by na ocina hovorila. Ona nám stále
chodí vykopávať na dvere, aj v tomto novom byte chodí. My sme jej to povedali, že sa sťahujeme. Mám
aj telefonický kontakt s maminou cca 1 krát do týždňa jej zdvihnem. Nemám čas na to stále a pýta sa
stále tie isté otázky. Pýta sa, či som jedla, či mi odpovedal najesť, či mi otec neubližuje, a keď jej poviem
že nie, povie, že sa zmanipulovaná. Na školu a moje prežívanie sa mama pýta málo.“, „Keby sa mama

zmenila, vedela by som si to možno predstaviť, ale takto nie. Zmena u nej asi nenastane. Stále obviňuje
otca a babku z ovplyvňovania. Ja sa necítim byť ovplyvňovaná, ja sa cítim byť slobodná vo svojom
rozhodovaní. Nikto mi nič nehovorí čo mám robiť, ani ako sa mám správať, ani čo má dneska hovoriť.“ V
skrátenomkonaníajnazákladevyššieuvedenéhoneboloosvedčenétvrdeniematky,žeotecobmedzujemaloletú v stretnutiach s matkou, keďže toto nebolo potvrdené ani vo vyššie citovanom názore maloletej
a otec toto tvrdenie výslovne poprel, keď uviedol, že maloletej hovorí „... nech matku ide pozrieť, ale ona
nechce“ (Aktuálna správa na ich na informatívne stretnutie 32P/31/2025, č.l. 65 spisu okresného súdu),

pričom na informatívnom stretnutí rodičov uviedol, že: „Súhlasil by so zmenou v časti úpravy styku,
aby bol styk s maloletou upravený súdnym rozhodnutím, aby boli presne dané pravidlá pri stretávaní
matky a maloletej. Otec nemá problém s vyskúšaným striedavej starostlivosti pri maloletej D., ak s tým
maloletá súhlasí. Nútiť ju nebude.“. Z osvedčených skutočností tak jednoznačne podľa odvolacieho súdu
vyplýva, že styk matky s maloletou sa realizuje, či už v podobe osobného alebo telefonického styku,

frekvencia stretávania s matkou je voľbou samotnej maloletej, bez aktívneho bránenia zo strany otca.
Pokiaľ matka v odvolacom konaní uviedla, že zo strany otca došlo k porušeniu dohody a aktívnemu
bráneniu v styku, ktorý sa mal podľa dohody na informatívnom stretnutí rodičov realizovať dňa 05.04. až
06.04.2025, matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že by sa dohodnutý styk s maloletou nerealizoval
z dôvodov ňou uvedených. Preto odvolací súd vyhodnotil argumentáciu matky ako nedôvodnú, v
súčasnosti prebiehajúce stretávanie matky s maloletou sa javí vzhľadom k okolnostiam prípadu ako

primerané a postačujúce, zvýrazňujúc charakter inštitútu neodkladného opatrenia. Tvrdenia matky v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj produkované v rámci odvolacieho konania sú
podľa odvolacieho súdu vágne, matka na ich osvedčenie neprodukovala žiadne relevantné dôkazy, to
však neznamená, že by sa jej tvrdeniami nemal zaoberať okresný súd konajúci vo veci samej.
12. Vedený týmito úvahami, keďže potreba upraviť styk matky s maloletou formou neodkladného

opatrenia (či už v zmysle jej návrhu alebo inak) nebola osvedčená, dospel aj odvolací súd k záveru, že
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené neboli, preto napadnuté
uznesenie okresného súdu vo výroku II. v súlade s § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil,
pričom sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.