Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200339
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r. o., so sídlom Niklová 3962, Sereď, IČO: 31 355
404, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s. r. o., so sídlom Tomášikova 10/B, Bratislava IČO:
50 289 934, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102698225/2022 z 3. októbra
2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k.
TT-14S/158/2022-139 z 31. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Trnava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty.
Rozhodnutím č. 101869794/2022 z 29. júna 2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane
podľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 115.311,62 eura na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.

2. V zdaňovacom období október 2018 si žalobca okrem iného uplatnil odpočítanie dane z faktúr
vystavených dodávateľom Laser Systems s. r. o. vo výške 49.212,18 eura, z faktúr vystavených
dodávateľom PETROLCO s. r. o. vo výške 66.099,44 eura, za nákup pohonných hmôt. Správca dane
odkazom na § 13 ods. 1 zákona o č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o

DPH“) skonštatoval, že v prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľmi Laser Systems s. r. o.,
PETROLCO s. r. o. a žalobcom k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Deklarované
dodávky tovaru od deklarovaných dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods.
1 písm. a) zákona o DPH, preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH a žalobca nemal právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.
Dodávatelia tento tovar nadobudli v inom členskom štáte - Rakúsko, Česká republika a žalobca nebol
nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č.102698225/2022 z 3. októbra 2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej „preskúmavané
rozhodnutie“).II. Konanie pred správnym súdom

4. Na základe správnej žaloby žalobcu Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k.
TT-14S/158/2022-139 z 31. augusta 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie i
prvostupňové rozhodnutie ako nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie.

5. Správny súd konštatoval, že podľa zistení žalovaného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
január2018,apríl2018,august2018ažoktóber2018bolaprepravatovaruoddodávateľaLaserSystems
s. r. o. uskutočnená dvoma spôsobmi: spoločnosťou O. G. TRANS, s. r. o., ktorá prepravu fakturovala
spoločnosti Laser Systems s. r. o. alebo samotným žalobcom, ktorý ju následne fakturoval spoločnosti
Laser Systems s. r. o. v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy o realizácii dodávok pohonných hmôt, dodacia
parita CPT. Ohľadom tohto skutkového záveru žalovaného správny súd poukázal na to, že keďže

preskúmavané rozhodnutie sa týkalo len zdaňovacieho obdobia október 2018, žalovaný nedostatočne
skutkovo vymedzil, aké presne je jeho zistenie ohľadom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia október
2018.

6. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nebolo

dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako
vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou bol tento moment skutkovo preukázaný.

7. Správny súd ďalej poukázal na nezrozumiteľný záver žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že
podľa dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb v súvislosti s dodávateľom Laser Systems s. r. o. sa

pohonné hmoty dovážali z Lobau Rakúsko, preprava sa vždy začínala v Lobau v Rakúsku a doprava
bola zabezpečená samotným kupujúcim - žalobcom a v niektorých prípadoch spoločnosťou O. G.
TRANS, s. r. o., Hlohovec. Orgány verejnej správy boli povinné riadne identifikovať a rozlíšiť jednotlivé
konkrétne prepravy realizované v kontrolovanom zdaňovacom období s uvedením, kto konkrétne
prepravu realizoval.

8. Podľa názoru správneho súdu vada nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia spočívajúca v
nepreskúmateľnosti postihovala aj vymedzenie toho, z akých všetkých faktúr a od akých všetkých
dodávateľov si žalobca uplatnil odpočítane dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018.
Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (str. 9) len stroho uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom

období október 2018 si žalobca „okrem iného“ uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených
dodávateľom Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o. Správnemu súdu nebolo jasné, čo sa rozumie
pod pojmom „okrem iného“.

9. Správca dane a žalovaný sa podľa správneho súdu sústredili primárne na identifikovanie jednotlivých

článkov prepravy, ktoré vo výsledku vyhodnotili spoločne a všeobecne, a nie konkrétne a určito vo
vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2018. Žalovaný a rovnako aj správca dane sa podľa správneho
súdu nedostatočne vysporiadali s tým, ako žalobca mohol ovplyvniť jednotlivé realizácie prepravy, v
závislosti od konkrétnosti toho ktorého zmluvného vzťahu a jednotlivých častí prepráv. Skutkové závery
orgánovverejnejsprávyohľadomprepravypohonnýchhmôt,ktorézabezpečovalLaserSystemss.r.o.a

PETROLCO s. r. o. boli príliš všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú a štruktúrovanú
správnu úvahu, v ktorej by bolo uvedené, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s tým, kedy, kde a
prečo žalobca mohol s tovarom fakticky nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku a mal možnosť
prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrilo aj
rozhodnutie predať ho.

10. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom porušenia princípov právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal súd za
preukázané, že žalobca v odvolaní z 22. júla 2022 k rozhodnutiu správcu dane tento odvolací dôvod
vzniesol a pripojil k odvolaniu dôkazy, čo napokon ani sám žalovaný nerozporoval ani v preskúmavanom

rozhodnutí a rovnako tak ani vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len stroho
uviedol, že v každom daňovom konaní bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti
boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňovéhoporiadku. Takéto vyhodnotenie odvolacieho dôvodu vzneseného žalobcom nebolo podľa správneho
súdu riadne odôvodnené, a preto vykazovalo znaky nepreskúmateľnosti správnej úvahy.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil
podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec správnemu súdu

vrátil na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutia prvostupňového orgánu zodpovedali adekvátnej a správnej
aplikácii ustanovení zákona o DPH a práva Európskej únie, ktoré poukazovali na tzv. osobitý charakter
zdaniteľných obchodov pri DPH. Zároveň preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie
dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetľovali, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako

vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou bol tento moment skutkovo preukázaný.

13. Podľa sťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože vec bola daňovými orgánmi
správne právne posúdená (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 10Sžfk/74/2020 z 24. februára 2022), z rozhodnutí vyplývali logické závery, v konaní boli

rešpektované hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne predpisy, čo bolo zrejmé aj z toho, že uvedené
skutočnosti neboli správnym súdom sťažovateľovi vytknuté.

14.Ďalejsťažovateľuviedol,žeonaajprvostupňovýorgánposudzovalimomentprevoduprávanakladať
s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ

v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia,
ako aj prvostupňového orgánu v dostatočnej miere uvádzali dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia
zakladal, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi bol skutkový stav
potrebný na rozhodnutie v danej veci riadne zistený.

15. Sťažovateľ ďalej konštatoval, že sporné a v daňovej kontrole preverované boli faktúry spoločností
Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o. vystavené v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach,
v danom prípade október 2018 pre žalobcu, preto sťažovateľ vo svojom rozhodnutí uviedol pojem
„okrem iného“. Explicitné uvedenie všetkých faktúr od všetkých dodávateľov, z ktorých si žalobca uplatnil
odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 bolo nedôvodné, pretože sporným

a preverovaným bolo odpočítanie dane uplatnené z faktúr za nákup pohonných hmôt, vystavených
dodávateľmi Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o., ktorých zoznam bol podrobne uvedený v
prvostupňovom rozhodnutí.

16. Sťažovateľ zdôraznil, že okrem spôsobu prepravy, dôležitými skutočnosťami, ktoré správca dane

zistil, a ku ktorým sa správny súd v napadnutom rozsudku nevyslovil, boli skutočnosti z nahliadnutia do
spisu spoločností Laser Systems s. r. o. a SP Consulting s. r. o., z ktorých vyplývalo, že po daňovej
kontrole, vykonanej u spoločnosti SP Consulting s. r. o., bol správcom dane prijatý záver, že spoločnosť
SP Consulting s. r. o. získala právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým ako sa tovar začal fyzicky
prepravovať z Rakúska, preto nebola nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol

spoločnosti SP Consulting s. r. o. a následne spoločnosti Laser Systems s. r. o. predaný ešte na
území Rakúska bez prepravy do Slovenskej republiky, a teda pri dodaní tohto tovaru spoločnosťou SP
Consulting s. r. o. pre spoločnosť Laser Systems s. r. o., miesto dodania nebolo na území Slovenskej
republiky.

17. Preprava tovaru sa podľa sťažovateľa uskutočnila v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a spoločnosťou Laser Systems s. r. o. Žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník
na území iného členského štátu, pretože nielen na základe vyjadrení žalobcu, ale aj v spomenutej
zmluve bolo uvedené, že žalobca podľa objednávok od svojich kupujúcich, resp. obchodných partnerov
objednal tovar u Laser Systems a zároveň zabezpečil, t. j. vykonal vlastnými vozidlami dopravu z

Lobau na Slovensko alebo túto dopravu objednal u vhodného dopravcu. Žalobca preto okamihom
nadobudnutia tovaru v Rakúsku, resp. jeho natankovaním do cisterien, ktoré boli v jeho vlastníctve
(zmluvne zapožičané cisterny žalobcu spoločnosti O. G. TRANS, s. r. o., ktorá prepravu fakturovala
spoločnosti Laser Systems s. r. o. alebo preprava vykonaná samotným žalobcom prefakturovanáspoločnosti Laser Systems s. r. o.) ovplyvňoval jednotlivé realizácie prepravy (buď ich vykonal sám
alebo boli vykonané spoločnosťou O. G. TRANS, s. r. o., ktorej zmluvne zapožičal cisterny) a prijímal
rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie dotknutého tovaru, pretože tovar objednával na základe

objednávok svojich obchodných partnerov, ktorým nadobudnutý tovar predal a o predaji tovaru teda
nesporne vedel už pri jeho nadobudnutí.

18. V súvislosti s dodávateľom PETROLCO s. r. o. sťažovateľ uviedol, že zo zistení, ktoré
boli zdokumentované v administratívnom spise bolo taktiež jednoznačné, že preprava tovaru bola

uskutočnenávrámcizmluvnéhovzťahumedzižalobcomadodávateľomPETROLCOs.r.o.bezrozdielu
na realizáciu prepravy tovaru a krajiny pôvodu tovaru (Česká republika, Rakúsko). Samotný žalobca
sa pred správcom dane vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval tento dodávateľ, čo bolo napokon
preukázané aj vykonaným dokazovaním.

19. Z vykonaného dokazovania podľa sťažovateľa vyplynulo, že v prípade prepravy tovaru spoločnosťou

O. G. TRANS, s. r. o. bol postup u dopravcu vždy rovnaký. Spoločnosť O. G. TRANS, s. r. o.
vystupovala ako prepravca vo fakturačnom reťazci OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › OMV Slovensko,
s. r. o. › VENGA TRADE s. r. o. › PETROLCO s. r. o. › HIRK spol. s r. o., kedy preprava tovaru
bola zabezpečovaná spoločnosťou VENGA TRADE s. r. o., ktorá zabezpečila dopravu k žalobcovi
prostredníctvom prepravnej spoločnosti O. G. TRANS, s. r. o., resp. samotným odberateľom HIRK spol.

s r. o., pričom cena prepravy bola súčasťou ceny tovaru. Preprava pohonných látok bola zo skladu
Lobau v Rakúsku, miesto vykládky bolo podľa objednávky. Z uvedeného teda jednoznačne vyplynulo,
že spoločnosť VENGA TRADE s. r. o. predala tovar spoločnosti PETROLCO na území iného členského
štátu v Rakúsku a rovnako spoločnosť PETROLCO s. r. o. predala tovar žalobcovi na území iného
členského štátu v Rakúsku, pričom preprava tovaru z Rakúsku bola vykonaná v rámci zmluvného -

obchodného vzťahu medzi spoločnosťou PETROLCO s. r. o. a žalobcom, pretože žalobca si objednal
tovar u spoločnosti PETROLCO s. r. o., uviedol miesto dodania, následne spoločnosť PETROLCO s.
r. o. objednávku poslal spoločnosti VENGA TRADE s. r. o. a ten zabezpečil tovar na miesto dodania
s dopravou.

20. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Limited Transport s. r. o. podľa
sťažovateľa vyplynulo, že adresa, na ktorú bol tovar doručený a kto objednal a zaplatil prepravu, kto
uskutočnil objednávku, ani ako bola objednávka zaslaná, nebolo známe. Spoločnosť Limited Transport
s. r. o. neposkytla požadované doklady a ani sa inak nesnažila kontaktovať správcu dane.

21. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti DOS-SERVIS autodoprava s. r. o.
vyplynulo, že spoločnosti bola registrácia na DPH zrušená z úradnej moci k 15. novembru 2017 z
dôvodu neuskutočňovania ekonomickej činnosti (od 06/2016 podával nulové daňové priznania na DPH,
za 10/2017 a 11/2017 už daňové priznania nepodal). U spoločnosti bolo zahájené dňa 12. apríla 2018
insolvenčné konanie. Dňa 4. júna 2018 bolo rozhodnuté o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Na

výzvu českého správcu dane reagoval insolvenčný správca informáciou, že vzhľadom k nesúčinnosti
konateľa nemal k dispozícii požadované informácie a doklady. Z databázy evidencie vozidiel bolo
zistené, že uvedený ťahač bol evidovaný v ČR od 11. mája 2017 do 15. júla 2019 na prevádzkovateľa
Petrol Oil Group SE. Od 15. júla 2019 až doteraz bol prevádzkovateľom Akcent Nova s. r. o.

22. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Popilka spol. s r. o. podľa sťažovateľa
vyplynulo, že objednávku prepravy uskutočnila spoločnosť DAMAZ OIL ADRIA d. o. o. (Slovinsko), v
mene ktorej spoločnosť Popilka spol. s r. o. komunikovala s pani Janou Jodasovou, ktorá prepravu
objednala a spoločnosť Popilka spol. s r. o. jej aj fakturoval prepravu z Česka na Slovensko. Objednávka
bola buď telefonicky alebo e-mailom na dispečing cisternovej dopravy spoločnosti Popilka spol. s r. o.

Preprava bola vykonaná nákladnými vozidlami a prívesmi určenými pre prepravu horľavých kvapalín,
ktoré boli v majetku spoločnosti Popilka spol. s r. o. Vodič a obsluha terminálu ČEPRO a. s., boli prítomní
pri nakládke, vodič a obsluha zákazníka pri vykládke. Prepravné doklady potvrdila obsluha zákazníka.
Nakládka bola na ČEPRO a. s., stredisko Střelice - dodacie nákladné listy ČEPRO a. s., Vykládka: Hirk
spol. s r. o. Sereď - pečiatky na CMR a stáčacom lístku. Čo sa priestorov a adresy týka, nakládka bola v

sklade pohonných hmôt ČEPRO a. s. (Česko) a vykládka: sklad Hirk spol. s r. o. (Slovensko). Spoločnosť
HIRK spol. s r. o. nebola obchodným partnerom prepravnej spoločnosti.23. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti KLACSKA s. r. o. podľa sťažovateľa
vyplynulo, že objednávateľom bol DAMAZ OIL ADRIA d. o. o., prepravu objednal e-mailom. Pohonné
hmoty prepravili (tam stotožnené) ťahače s návesom. Pokyny odovzdával dispečer KLACSKA s. r. o.

vodičom na základe objednávky. Pokyny k preprave boli súčasťou e-mailových objednávok. Pri nakládke
tovaru boli prítomní vodiči, ktorí tovar prepravovali. Menovaní tovar odovzdali v prítomnosti obsluhy
čerpacej stanice, vytlačili stáčací lístok, ktorý potvrdili. Prepravný list CMR potvrdil HIRK spol. s r. o.
Tovar sa nakladal v sklade spoločnosti ČEPRO a. s. v Českej republike.

24. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd sa vôbec nezaoberal zistenými skutočnosťami a dôkazmi,
z ktorých prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali, a ani nevyhodnotil, či získané dôkazy boli
alebo neboli pochybné, resp. postačujúce, a či umožňovali prijať skutkový záver. V napadnutom
rozsudku správny súd skonštatoval, že žalovaný a prvostupňový orgán generalizoval závery, avšak
aplikáciu právnych predpisov a z nich prijatý záver na základe vykonaného dokazovania nespochybnil.
Akceptovaním právneho názoru správneho súdu by došlo k opakovaniu administratívneho konania,

ktoré by neprinieslo priaznivejší výsledok pre žalobcu.

25. Sťažovateľ rovnako nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu v súvislosti s porušením princípov
právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď žalovaný mal v žalovanom rozhodnutí len stroho uviesť,
že v každom daňovom konaní bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli

vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového
poriadku. Ak by aj nastala situácia, že v prípade predchádzajúcej daňovej kontroly správca dane
nepostupoval v súlade s uvedenými zásadami, pričom zistené skutočnosti nevyhodnotil náležite v súlade
s § 3 ods. 3 daňového poriadku, nebolo možné takýto postup považovať za určujúci pre ďalšie daňové
kontroly za iné zdaňovacie obdobia.

26. Sťažovateľ zároveň namietal nejednoznačnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým správny
súd zrušil nielen preskúmavané rozhodnutie, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
pričom vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s
rozhodnutím prvostupňového orgánu, vo výroku napadnutého rozsudku preto malo byť v zmysle vyššie

citovaných ustanovení SSP uvedené, že „a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie“.

27. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie
veci v danom prípade bolo určenie miesta dodania tovaru a či k prevodu práva nakladať s tovarom

ako vlastník došlo pred začatím prepravy. Poukázal na rozsudok vo veci AREX CZ a rozsudok
vo veci HERST, pričom pri otázke prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že
napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov z nich nebolo dostatočne
zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k
záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.

28. Podľa žalobcu k prevodu tovaru na žalobcu došlo až na území Slovenskej republiky najmä preto,
že tovar nakupoval od slovenského dodávateľa registrovaného pre DPH v SR a s dodávateľom mal
dohodnutú výhradu vlastníctva. Vyššie uvedené potvrdzovalo aj to, že neuhrádzal svojmu dodávateľovi
žiadny preddavok pred začatím a uskutočnením prepravy, dodávateľské faktúry mu boli vystavené až v

čase, kedy sa tovar nachádzal v SR a cenu za tovar uhrádzal až v čase, kedy sa tovar nachádzal v SR.
Pohonné hmoty v rafinérii OMV Lobau v Rakúsku ako aj u dodávateľa ČEPRO a. s. mohli objednávať a
čerpať len zmluvní partneri týchto výrobcov, ktorí mali prístup do ich objednávkového systému, pričom
žalobca takúto možnosť nemal.

29. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o zapojení iných dodávateľov do reťazca a ich vzájomných
zmluvných vzťahov a vykonával prepravu tovaru len v niektorých prípadoch, avšak nevykonával
prepravu vlastného tovaru, ale konal ako prepravca pre svojho dodávateľa, ako prepravca nemal žiadny
právny titul nakladať s tovarom ako vlastník, pričom v ostatných prípadoch prepravu vykonával nezávislý
prepravca a žalobca ju neovplyvňoval a ani ovplyvniť nemohol, voči prepravcovi nevykonával žiadne

úkony.

30. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a preto navrhol, aby kasačný súd podľa
ustanovenia § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

31. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“)
ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 2 písm.
a/ SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§

439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

32. Kasačný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že obdobné námietky sťažovateľa už boli
predmetom viacerých konaní pred kasačným súdom. Tieto sa týkali záverov z totožnej daňovej kontroly,
obdobného skutkového stavu i právneho posúdenia nároku na odpočet DPH, napríklad rozhodnutia

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie január 2018),
sp. zn. 1Sfk/24/2024 z 23. októbra 2025 (zdaňovacie obdobie august 2018), sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31.
júla 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), sp. zn. 8Sfk/9/2024 z 14. augusta 2025 (zdaňovacie
obdobie apríl 2018), sp. zn. 2Sfk/87/2022 z 24. septembra 2025 (zdaňovacie obdobie jún 2018).
Kasačný súd v týchto konaniach neuznal sťažovateľovu opakujúcu sa argumentáciu, v dôsledku čoho

boli kasačné sťažnosti zamietnuté.

33. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025 (týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia január 2018) a rozsudkom
1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), postupom podľa § 464 ods. 1

SSP na ne odkazuje a nižšie z nich cituje podstatné časti. Citované kasačné rozsudky boli vydané v
obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy išlo o dodávky pohonných hmôt od totožných dodávateľov
Laser Systems s. r. o. a PETROLCO s. r. o., s rovnakým priebehom dodaní. Kasačný súd cituje príslušné
body rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája 2025:

„34. Skôr však ako kasačný súd pristúpil k samotnému vyhodnoteniu jednotlivých kasačných námietok,
musí konštatovať, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením veci,
avšak jeho argumentácia v značnej časti priamo nereagovala na dôvody, pre ktoré správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon
tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g) SSP), bolo

jeho úlohou vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods.
2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak,
že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“

35. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne
posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom
vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti však spočívala len v
prekopírovaní argumentácie uvedenej v rozhodnutiach daňových orgánov. V predmetnej veci bol pritom

kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi.
Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti.

36. V danej súvislosti považuje kasačný súd za podstatné zdôrazniť, že podstatnou žalobnou námietkou,
ktorú správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, bolo vyhodnocovanie skutkových okolností daňovými

orgánmi paušálne zo všetkých dodávok tovaru, za všetky mesiace roka 2018, na ktoré bola daňová
kontrola ako celok zameraná, a to napriek tomu, že predmetom napadnutých rozhodnutí mali byť
okolnosti týkajúce sa výlučne zdaňovacieho obdobia január 2018. Hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
konštatoval, že správny súd v napadnutom rozsudku toto pochybenie vytkol, neuviedol vlastnú
argumentáciu, ktorá by bola schopná spochybniť uvedené závery správneho súdu. Správny súd pritom

neprijal tento záver arbitrárne, ale naopak uviedol konkrétne skutkové zistenia správcu dane (body 59
a 60, odkazujúc na body 53 a 54 napadnutého rozsudku), ktoré nemali vo vzťahu k preskúmavanému
zdaňovaciemu obdobiu vplyv na zistený skutkový stav. Išlo pritom o skutočnosti, na ktorých žalovaný
založil právne posúdenie veci. Sťažovateľ napriek uvedenému predmetnými skutočnosťami zaťažuje ajargumentáciu v podanej kasačnej sťažnosti, pričom však v jej obsahu už neuvádza bližšie mesiace roka
2018, ku ktorým sa tieto zistenia ohľadom jednotlivých prepravných spoločností viažu.

37. Správny súd rovnako konštatoval nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k
záveru správcu dane, podľa ktorého žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na
území Rakúska, v nadväznosti na záver, že išlo o jedinú prepravu. Keďže správca dane prijal záver, že
deklarované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku, žalobca podľa jeho názoru nesplnil
podmienkypreodpočetdanevzmysle§49ods.1aods.2zákonaoDPH.Správnysúdtomutoprávnemu

záveru vytkol absenciu konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť k preskúmavanému zdaňovaciemu
obdobiu,akoajnevysporiadaniesasrelevantnoujudikatúrouSúdnehodvoraEÚ.Podľasprávnehosúdu
boloúlohoudaňovýchorgánovskúmať,vktorýchprípadoch(konkrétnedodávkyvýlučnezajanuár2018)
žalobca vystupoval ako prepravca sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so
zapožičaním cisternových návesov od žalobcu alebo bez nich). Rovnako sa nevysporiadal s otázkou, v
ktorých konkrétnych prípadoch dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť s tovarom nakladať

ako vlastník, teda či a kedy mal možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie
tovaru či inú formu zásadnej dispozície s vecou. Teda obdobne aj pri tejto kľúčovej otázke došlo zo
strany daňových orgánov k paušálnemu vyhodnoteniu skutkových zistení.

38. Sťažovateľ však voči uvedeným záverom rovnako relevantne nereagoval. Uviedol len skutkový

záver vyhodnotenia (bližšie neurčitých) dokladov, z ktorých má vyplývať, že žalobca získal právo
nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať, pretože
o predaji nadobudnutého tovaru vedel už pri jeho nadobúdaní v inom členskom štáte, pričom tovar
bol prepravený priamo k žalobcovi bez prerušenia prepravy. Uvedená argumentácia však nijakým
spôsobom nespochybňuje správnosť záverov napadnutého rozsudku v danej otázke, keďže opätovne

odkazuje na vyhodnotenie nekonkrétnych dôkazov bez preukázania ich relevancie k preskúmavanému
zdaňovaciemu obdobiu. Sťažovateľ teda svojou argumentáciou nevyvrátil pochybnosti správneho súdu
o dostatočne zistenom skutkovom stave pre prijatie rozhodnutia vo veci samej.

39. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR 6Sžfk/47/2021 zo

dňa 28. septembra 2023, ktorý pojednáva o právnej otázke určenia miesta a momentu dodania tovaru
- prevodu právna nakladať s tovarom ako vlastník, kasačný súd uvádza, že svojím rozhodnutím
nerozporuje závery svojej predošlej rozhodovacej praxe. Právne posúdenie veci však vzhľadom na
konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí daňových orgánov je predčasné. Napriek
tomu, že sťažovateľ môže vnímať skutkový stav veci za rovnaký s týmto rozsudkom, jeho paušálne

vyhodnotenie v preskúmavanom prípade (ktoré sťažovateľ nespochybnil), bez dôrazu na konkrétne
skutkové okolnosti viažuce sa k preskúmavanému zdaňovaciemu obdobiu, neumožňuje kasačnému
súduprísťkrovnakýmzáverom,atozvlášťkeďsťažovateľomuvedenýrozsudokNajvyššiehosprávneho
súdu nespochybňuje zistený skutkový stav a jeho vyhodnotenie.

[...]

42. Správny súd rovnako vytkol daňovým orgánom aj nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou
žalobcu o porušení princípu právnej istoty. Vo vzťahu k danej argumentácii správneho súdu sťažovateľ
uviedol v podstate rovnakú argumentáciu, akou reagoval na túto námietku vo svojom napadnutom

rozhodnutí (str. 29 rozhodnutia žalovaného). Sťažovateľ nijakým spôsobom však svoju argumentáciu
nerozvinul, a teda nereagoval na žalobcove námietky ohľadom údajnej odlišnej rozhodovacej praxe
správcu dane v skutkovo a právne rovnakých veciach. Nemožno preto ani v tejto časti vnímať
sťažovateľovu argumentáciu ako dôvodnú.

[...]

44. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd musí stotožniť s argumentáciou správneho súdu,
že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi neuznal právo na
odpočítanie dane. Hoci sa kasačný súd čiastočne stotožnil s niektorými sťažovateľovými námietkami,

v podstatnej časti kasačnej sťažnosti, tykajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci,
sťažovateľ neuviedol argumentáciu spôsobilú spochybniť závery správneho súdu. Vyhodnotenie
skutkového stavu daňovými orgánmi bolo za týchto okolností nedostačujúce pre riadne posúdenie veci,
a teda ich právne závery považuje kasačný súd za predčasné.“Ďalej kasačný súd cituje body č. 42. až 53. z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025:

„42. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8
ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení
vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol
tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa

prechádzaprávoprijímaťrozhodnutiaovplyvňujúceprávnepostavenietovaru,najmärozhodnutiepredať
ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je
správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa
súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania
nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.

43. Zo strany daňových orgánov nepostačuje len všeobecný záver, že právo nakladať s tovarom ako
vlastník prešlo na žalobcu už v IČS. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vo všeobecnej rovine
vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ po právnej stránke síce definovali, čo sa rozumie právom
nakladať s tovarom ako vlastník a jeho prevodom, ale potom už opomenuli tento svoj záver odôvodniť
svojimi úvahami v nadväznosti na zistené skutočnosti.

44.Sťažovateľvšeobecnebezuvedeniakonkrétnychokolnostíuvádza,žežalobcazískalprávonakladať
s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava PHM začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľa
žalobca okamihom nadobudnutia tovaru v IČS prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie
tovaru a o jeho prípadnom ďalšom predaji vedel už pri jeho nadobudnutí. Bližšie však už nekonkretizuje,

ktoré doklady, dôkazy a zistenia preukazujú, že žalobca ovplyvňoval právne postavenie tovaru a akým
spôsobom.

45. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva na ktorých skutočnostiach postavili svoje úvahy a závery
o tom, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v IČS a prečo. Z ich rozhodnutí nie

je zrejmé, či bol žalobca oprávnený fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, ak áno od kedy, či a akým
spôsobom žalobca rozhodoval alebo nerozhodoval o právnom osude tovaru, a teda či ovplyvňoval osud
prepravovaných PHM alebo nie, kedy, komu a na základe čoho bolo umožnené načerpať PHM a vykonať
prepravu, kedy mohol žalobca s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom. Daňové
orgány pritom riadne nezohľadnili ani zmluvné dojednania a objednávky a nevyhodnotili ich vo svetle

všetkých okolností zdaniteľného obchodu. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd dospel k záveru,
že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zistenia, dôkazy a skutočnosti spolu s ich vyhodnotením
a úvahami, na základe ktorých správca dane dospel k záveru v súvislosti so žalobcovým nadobudnutím
práva nakladať s tovarom ako vlastník a s tým súvisiacim určením miesta dodania tovaru.

46. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ako
však správne uviedol správny súd, aj skutkové závery daňových orgánov ohľadom prepravy PHM sú len
všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu.

47. Ako pritom vyplýva z rozsudku SD EU zo dňa 06.04.2016 vo veci C-245/04, EMAG pokiaľ je dodanie
tovaru spojené len s jedným zaslaním alebo prepravou, môže byť zaslanie toho istého tovaru alebo
jeho preprava pripočítaná len jednej z dodávok a len táto dodávka môže byť oslobodená od dane ako
intrakomunitárne dodanie. Od určenia dodávky, ktorá je spojená s prepravou sa potom odvíja daňové
posúdenie dodávky, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. Ostatné plnenia sa považujú za

dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia je stanovené v závislosti od toho, či
predchádzajú alebo nasledujú po dodaní tovaru spojeného s prepravou.

48. Pre priradenie prepravy ku konkrétnej dodávke tovaru je kľúčové zistenie, či bol tovar odoslaný alebo
prepravený predávajúcim alebo kupujúcim, alebo na účet jedného z nich. Určenie, ktorej z dodávok

sa má pripísať preprava musí byť posúdené s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V
zmysle rozsudku SD EU zo dňa 21.02.2018 vo veci C-628/16, Kreuzmayr a rozsudku SD EU zo dňa zo
dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09, Euro Tyre pokiaľ nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako
vlastník v členskom štáte dodania a sám obstaráva jeho prepravu do členského štátu určenia, ak k tomudochádza v prípade dodaní, ktoré sú podmienené odberom tovaru v sklade dodávateľa, musia byť v čo
možno najväčšej miere zohľadnené zámery kupujúceho v okamihu obstarania.

49. Súdny dvor sa zaoberal aj reťazovým obchodovaním s PHM pri premiestnení tohto tovaru z jedného
členského štátu do druhého. Uviedol, že prepravu nemožno považovať za rozhodujúcu pre určenie, či
došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistuje iná okolnosť, ktorá by umožňovala
predpokladať, že k takému prevodu došlo v dobe tejto prepravy (rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17
AREX CZ a.s.)

50. Za reťazové obchody v rámci Európskej únie sa považujú situácie, keď je ten istý tovar predmetom
viacerých po sebe nasledujúcich dodaní (minimálne dvoch) medzi najmenej tromi zdaniteľnými osobami,
pričom odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského
štátu, a to priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Ich podstatným znakom je
fyzická preprava tovaru z členského štátu prvého dodávateľa do členského štátu posledného odberateľa

v reťazci (jedna preprava tovaru v rámci Európskej únie). To znamená, že v rámci reťazca dodávateľov
a odberateľov je realizovaná iba jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá
dodávka). Ostatné dodania v reťazci sa označujú ako nepohyblivé dodávky (bez prepravy), ktoré sú
sprevádzané iba fakturáciou (určenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky, ak prepravu zabezpečuje tzv.
prostredná osoba je predmetom § 13a zákona o DPH - ako dôsledok transpozície smernice Rady EÚ č.

2018/1910 z 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica Rady EÚ 2006/112/ES). Ak sa na zdaniteľných
obchodoch s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým
dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi, každý dodávateľ v reťazci sa na účely DPH považuje
za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Z toho vyplýva, že pri
každom zmluvnom vzťahu je potrebné dodávku tovaru posudzovať samostatne, čiže pre každú dodávku

je potrebné správne určiť miesto dodania tovaru, resp. miesto nadobudnutia tovaru. Určenie pohyblivej
dodávky v prípade, že prepravu zabezpečuje prvá osoba alebo posledná osoba v reťazci, je pomerne
jasné - v týchto prípadoch sa preprava priradí k prvej, resp. poslednej dodávke v reťazci (v prípade, ak
prepravu tovaru zabezpečuje prostredná osoba, uplatní sa pravidlo podľa § 13a zákona o DPH).

51. Základným prvkom reťazových obchodov je existencia nadväzujúceho prevodu práva disponovať s
tovarom ako vlastník (nadväzne medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu). Bez toho, aby prvý
odberateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemôže dôjsť k následnému prevodu
práva medzi týmto prvým odberateľom (a zároveň druhým dodávateľom v rade) a jeho zákazníkom.
Posúdenie tohto prvku je rozhodujúce pre záver o existencii reťazového obchodu.

52. Pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho
istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť
len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé
dodávky). Daňové orgány však v tomto prípade neuvádzajú a nevysvetľujú, ako a na základe akých

kritérií rozlišujú pohyblivú a nepohyblivú dodávku tovaru v prípade konkrétnych distribučných reťazcov.

53. K námietke sťažovateľa ohľadom bodov 50. a 51. napadnutého rozsudku, v ktorých správny
súd vytýka daňovým orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali aj s inými faktúrami
od spoločnosti Slovnaft a.s. a Solar, a.s., z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období

september 2018 uplatnil odpočítanie dane kasačný súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. Kasačný
súd v tomto smere súhlasí so sťažovateľom, že pokiaľ tieto faktúry neboli sporné a neboli ani
predmetom preverovania daňové orgány ich nemali dôvod uvádzať vo svojich rozhodnutiach. Navyše
tieto dodávateľské faktúry podľa vyjadrenia sťažovateľa ani nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu
dane, čo má kasačný súd za preukázané aj z rozhodnutí daňových orgánov. Rozdiel dane vyrubeného

správcom dane za zdaňovacie september 2018 je vo výške 295 047,58 eur, pričom ide o súčet žalobcom
uplatnenéhoodpočítaniaDPHzfaktúrvystavenýdodávateľomLaserSystemss.r.o.vovýške212695,79
eur a z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO s.r.o. vo výške 82 351,79 eur. Z uvedeného je teda
zrejmé, že žiadne iné doklady nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, a preto ich z dôvodov
uvádzaných správnym súdom nie je potrebné preveriť.“

34. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov, s ktorými sa (mutatis mutandis) stotožňuje,
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s
§ 467 ods. 1 SSP. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd
právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného

konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným
uznesením.

36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.