Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200808
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200808.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): K. J., nar. X. S. XXXX,
bytom N. W. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Petrasova Legal, s.r.o., AK so sídlom Kmeťovo námestie
2796/4, 811 07 Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so
sídlom Námestie sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, IČO: 00 603 520, v konaní o správnej žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho

súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/16/2020 - 149 zo dňa 27. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. BA-7Sa/16/2020 - 149 zo dňa 27.
mája 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 63 v spojení s § 99 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zastavil konanie v časti výroku
týkajúceho sa negatórnej zásahovej žaloby žalobcu podľa § 252 ods. 1 SSP v znení „Súd prikazuje
žalovanému navrátiť veci do pôvodného stavu“ a to z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Vo zvyšnej
časti správny súd napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal vydania rozhodnutia podľa § 252 ods. 2 SSP, ktorým by správny súd určil, že konanie
žalovaného vo veci odstránenia hnuteľných vecí (prepravného lodného kontajnera a hliníkovej garáže)
dňa 27. septembra 2016, postavených na pozemku vo vlastníctve žalobcu, zapísaného na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: D., obec: D. - m. č. J. C., k. ú.
J. C., bolo nezákonné. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) a b) SSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola v časti odmietnutá a v

časti bolo konanie zastavené.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že žalobca podaním
zo dňa 30. novembra 2024 vzal späť žalobu v časti druhého žalobného návrhu v znení: „Súd prikazuje
žalovanému navrátiť veci do pôvodného stavu“, teda v časti výroku týkajúceho sa negatórnej zásahovej
žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP a preto konanie zastavil.
3. K zvyšnej časti žaloby uviedol, že Správny súdny poriadok v § 256 zakotvuje tak subjektívnu ako aj

objektívnu lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom uvedená lehota
je spoločná pre oba podtypy zásahovej žaloby (t. j. tak pre negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods.
1 SSP ako aj pre určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP). Subjektívna dvojmesačná lehota
začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o namietanom zásahu ako
aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal.
4. Poukázal na to, že žalobca videl iný zásah vo faktickom postupe žalovaného, ktorý spočíva v

odstránení hnuteľných vecí žalobcu (prepravný lodný kontajner a hliníková garáž) z pozemku vovlastníctve žalobcu, ku ktorému malo dôjsť dňa 27. septembra 2016. Z uvedeného dôvodu správny súd
konštatoval, že objektívna lehota v danom prípade ku dňu podania zásahovej žaloby neuplynula.
5. Ďalej správny súd uviedol, že ustanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného

zásahu) má len subsidiárny charakter, predstavuje teda najneskorší možný okamih pre podanie žaloby
podľa § 252 SSP. Poukázal na skutočnosti zistené z administratívneho spisu, konkrétne, že z listu
mestskej časti Bratislava - Karlova Ves z 5. februára 2018 a z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava
IV z 27. júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku mal za preukázané, že žalobca sa najneskôr v roku 2017 dozvedel o namietanom

inom zásahu (odstránení hnuteľných vecí žalobcu z jeho pozemku) ako aj o vedomosti, kto tento iný
zásah vykonal (Mestská časť Bratislava - Karlova Ves). Správny súd tak podotkol, že lehota na podanie
zásahovej žaloby je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Žalobca však žalobu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy podal osobne na Krajskom súde v Bratislave až dňa 29. mája
2018, teda zjavne po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej lehoty, ktorá plynie vždy od okamihu, keď sa
o ňom dotknutá osoba dozvedela pri identifikovateľnom orgáne verejnej správy, pričom poukázal napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžk 2/2020.
6. S ohľadom na zistenia, že žalobca nadobudol bez pochybností prvú vedomosť o namietanom inom
zásahu najneskôr v priebehu roka 2017 identifikovateľným orgánom verejnej správy, správny súd
nepovažoval za potrebné z hľadiska účelnosti a hospodárnosti tohto konania zisťovať a ustáliť úplne
presný dátum, kedy sa žalobca o zásahu a o pôvodcovi zásahu presne dozvedel, lebo by to podľa

neho nemalo na výsledok konania žiadny vplyv (keďže žaloba proti inému zásahu bola podaná až 29.
mája 2018). Záverom správny súd dodal, že sa podľa neho s vysokou pravdepodobnosťou žalobca o
predmetnom zásahu a o jeho pôvodcovi dozvedel ešte v roku 2016, keď mu bola doručená informácia o
odstránení objektov zo dňa 28. septembra 2016, vyhotovená Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves
[čo vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 27. júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté o

zamietnutí žalobcovej sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku].

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
7. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa
(ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP, v ktorej

navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 2Svk/20/2024 zo dňa 30.04.2025 a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/290/2012 zo dňa
10.01.2013 a uviedol, že ku dňu podania kasačnej sťažnosti orgán verejnej moci a ani príslušný
súd neosvedčili podľa akého právneho predpisu orgán verejnej moci konal. Keďže do 29.03.2018

nebolo zrejmé či išlo o súkromnoprávnu iniciatívu fyzických osôb alebo iný nezákonný zásah orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím alebo opatrením či nečinnosťou, a tento trvá alebo opakovane
hrozí (prípadne jeho následky), sťažovateľ podal žalobu v nadväznosti na stanovenie verejnoprávnej
zodpovednosti orgánu verejnej správy.
9. Ďalej sťažovateľ poukázal na dôvodovú správu k § 252 až § 256 SSP a namietol, že ak by

sa predmet konania vykladal rovnakým spôsobom ako to urobil Správny súd v Bratislave nebolo
by možné sa žiadnym spôsobom domáhať určenia nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy a
následného uplatnenia náhrady škodu voči tomuto orgánu. Takéto právne posúdenie by bolo v rozpore s
ustanovením § 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože Sťažovateľovi by bola odňatá možnosť konať pred súdom.
V konaní mu zároveň nebolo ku dňu podania kasačnej sťažnosti oznámené podľa akého právneho

predpisu žalovaný koná, sťažovateľ tak porozumel len z listu doručeného 29.03.2018 a vychádzal z
ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, pričom poukázal na to, že
zaslal žalovanému viaceré písomné výzvy na účel majetkového vysporiadania a riešenia týchto otázok.
10. Záverom dodal, že žalovaný nárok sťažovateľa v celom rozsahu popiera a trvá na úhrade nákladov
spojených s uskladnením prepravného kontajnera a hliníkovej garáže v zariadeniach, ktoré podliehajú

jeho priamej správe a sú nim priamo riadené. Spor vyvolaný nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy nie je podľa neho možné vyriešiť inak ako preskúmaním zákonnosti odstránenia prepravného
kontajnera a hliníkovej garáže orgánom verejnej správy. Zároveň nie je možné, aby sťažovateľ dosiahol
nápravuinýmspôsobomakopodanímnávrhunazrušenieinéhozásahuorgánuverejnejsprávy.Konanie
žalovaného je preto podľa sťažovateľa v rozpore s čl. 13 Ústavy SR.

11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 25.08.2025 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich vyjadrení z konania pred správnym súdom a plne sa stotožňuje s dôvodmi, na základe
ktorých bolo konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy napadnutým uznesením v časti
týkajúcej sa žalobného návrhu „Súd prikazuje žalovanému navrátiť veci do pôvodného stavu“ zastavenéa vo zvyšnej časti bola žaloba odmietnutá. Žalovaný mal za to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v
celom rozsahu nedôvodná a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v súlade s § 461 SSP
zamietol ako nedôvodnú.

III. Konanie na kasačnom súde
12. Prejednávaná vec bola dňa 12.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na

rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Svk/45/2025.
13. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po
tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou
osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP

bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
14.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
16. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

17. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
18. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania

iného zásahu orgánom verejnej správy.
19. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.
20. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody,

ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd
neprihliada.

IV. Právne názory kasačného súdu
21. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či správny súd správne určil uplynutie lehoty

na podanie správnej žaloby v konaní o proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal právne posúdenie správneho súdu, avšak neuviedol, v
čom bolo toto posúdenie správneho súdu nesprávne.
23. Podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v
konaní alebo rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci.

24. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25. Z uvedeného vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne právne

posúdenie môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého
rozhodnutia.
26. Kasačný súd je viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti. Nestačí, aby
namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale
je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne uviedol, špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal krajský

súd nesprávny právny názor na jej riešenia.
27. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
28. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne

posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie
polemiku so závermi správneho súdu, avšak kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP je vždy viazaný
rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi.
29. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ síce v kasačnej sťažnosti uvádzal aj sťažnostný bod § 440
ods. 1 písm. f) SSP, ktorý spočíva v tom, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ale rovnako nijakým spôsobom v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval, akým
spôsobom boli porušené jeho práva. Uvedené rovnako platí aj v prípade sťažnostného bodu podľa § 440
ods. 1 písm. h) SSP, ktorým sa mal správny súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu. V tomto smere sťažovateľ neuviedol žiadne rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých by sa
mal správny súd v prejednávanej veci odkloniť. Sťažovateľ síce citoval časti rozhodnutia Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/20/2024 zo dňa 30.04.2025, uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/290/2012 zo dňa 10.01.2013 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011 avšak bez akejkoľvek
relevancie a spojitosti k prejednávanej veci.
30. Zároveň kasačný súd uvádza, že v kasačnej sťažnosti sťažovateľ nereflektoval na argumentáciu
a posúdenie správneho súdu, týkajúce sa lehoty na podanie správnej žaloby, resp. skutočnosť, že

bola správna žaloba podaná oneskorene a z tohto dôvodu aj odmietnutá. Kasačný súd uvádza, že
je povinnosťou sťažovateľa v kasačnej sťažnosti uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia správneho súdu za nezákonné, resp. v
čom vidí porušenie svojich zákonných práv, čo neurobil. Nie je úlohou správneho a ani kasačného súdu
tieto dôvody za sťažovateľa vyhľadávať z administratívneho či súdneho spisu a ani preskúmavaných

rozhodnutí.
31. K námietke ohľadom nedodržania lehoty na podanie správnej žaloby kasačný súd uvádza, že
považuje posúdenie správneho súdu za správne. Ako uviedol správny súd, v zmysle § 256 SSP musí
byť žaloba proti zásahu orgánu verejnej správy podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
osoba dotknutá týmto zásahom o ňom dozvedela (subjektívna lehota) a najneskôr do dvoch rokov odo

dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy (objektívna lehota). Kasačný súd má zhodne so
správnym súdom za preukázané, že v prejednávanej veci sťažovateľ nedodržal subjektívnu lehotu na
podanie správnej žaloby, keď sa o ním namietanom zásahu dozvedel najneskôr 27. júna 2017, a to
z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 27. júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí
žalobcovej sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a žalobu podal dňa 29.05.2018.

32. Z predmetného uznesenia je zrejmé, že ohľadne skutku, ktorý mal podľa sťažovateľa zakladať
znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že garáž a kontajner boli dňa 27. septembra 2016 zástupcami
MestskejčastiKarlovaVesodvezenédoareálovnaBotanickejulici13vBratislaveaTilgnerovejulici14v
Bratislave-obavovlastníctve,resp.vspráveMestskejčastiBratislava.Ouvedenomodstráneníobjektov

bola vyhotovená informácia, ktorá bola následne adresovaná a doručená sťažovateľovi. Súhlasne so
správnym súdom tak možno jednoznačne uzavrieť, že sťažovateľ mal o uvedenom vedomosť najneskôr
už v čase vydanie predmetného uznesenia.
33. Sťažovateľ tak zjavne nedodržal dvojmesačnú subjektívnu lehotu na podanie správnej žaloby, keď
tú podal až dňa 29. mája 2018. Uvedené platí aj v prípade, ak by kasačný súd odvíjal plynutie lehoty

na podanie správnej žaloby odo dňa doručenia listu mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 5.
februára 2018. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti sťažovateľ ani nijakým
spôsobom nerozporuje.
34. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná a
správny súd postupoval zákonne a správne, pokiaľ správnu žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP

odmietol ako oneskorene podanú.
35. Kasačný súd zdôrazňuje, že je viazaný kvantitatívnou stránkou kasačnej sťažnosti a preskúmava
rozhodnutie správneho súdu len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Rozsah kasačnej
sťažnosti má podstatný vplyv na preskúmavaciu činnosť kasačného súdu, nakoľko kasačný súd je v
zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti ako aj sťažnostnými bodmi, okrem

prípadov vymedzených zákonom (ktoré v tomto prípade nenastali). Kasačný súd teda nemá oprávnenie
za sťažovateľa dôvody nezákonnosti napadnutého uznesenia vyhľadávať a ani dopĺňať dôvody jeho
kasačnej sťažnosti.36. Po preskúmaní súdneho spisu kasačný súd zistil, že hoci sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť
včas ako oprávnená osoba, kasačná sťažnosť bola v zásade vyjadrením všeobecnej nespokojnosti s
konaním súdov a orgánov verejnej správy. Absentovalo v nej náležité odôvodnenie sťažnostných bodov.

O náležitostiach kasačnej sťažnosti bol sťažovateľ v rámci napadnutého uznesenia riadne poučený a
rovnako bol poučený o skutočnosti, že sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). V danom prípade sťažovateľ riadne neodôvodnil dôvody podanej
kasačnej sťažnosti v zmysle uvedených ustanovení SSP, pričom nenamietal ani žiadne iné skutočnosti
v zmysle ustanovení SSP, ktorými je pri rozhodovaní kasačný súd, až na výnimky uvedené v zákone,

viazaný. Kasačný súd preto záverom iba podotýka, že v uvedenom smere by boli splnené podmienky aj
na odmietnutie kasačnej sťažnosti postupom podľa § 459 písm. e) SSP.
37. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že postup správneho súdu, ktorý napadnutým
uznesením odmietol žalobu sťažovateľa ako oneskorene podanú, bol zákonný a nebolo ním porušené
žiadne procesné právo sťažovateľa, vrátane práva na súdnu ochranu. Kasačný súd nevzhliadol
dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú

sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.