Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011062
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125011062.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2025
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad
Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/60/2025 zo dňa 10.10.2025

a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa §
66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-9T/1/2017 zo dňa
04.05.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/82/2017 zo dňa 10.10.2017 a v
spojenísrozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.DK-9T/1/2017zodňa09.10.2024arozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/23/2018 zo dňa 02.07.2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. DK-9T/1/2017 zo dňa 09.10.2024 bol A. B. odsúdený
naúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere7rokovsozaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia (pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zák. a iné). Tento trest odsúdený vykonával (po započítaní) v období od 30.10.2017 do

30.10.2024.

Rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/23/2018 zo dňa 02.07.2019 bol A. B.
odsúdený pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. f) Tr. zák. a iné na
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia (uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Nt/20/2023 zo

dňa 06.11.2023 bol na ďalší výkon trestu preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia). Tento trest odsúdený začal vykonávať dňa 30.10.2024 a jeho predpokladaný koniec má mať
dňa 30.10.2027.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/60/2025 zo dňa 10.10.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por.

podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody (výrok I.). Podľa § 68 ods.
1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky a súčasne bol nad ním nariadený probačný
dohľad na 3 roky. Zároveň mu boli uložené v čase probačného dohľadu tieto obmedzenia a povinnosti:
· podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,
·podľa§51ods.4písm.k)Tr.zák.príkazzamestnaťsaalebosapreukázateľneuchádzaťozamestnanie
(výrok II.).Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť v neprospech odsúdeného,
zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

V písomných dôvodoch sťažnosti už prokurátorka uviedla aj nasledovné (citácie):

Dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného A. B. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného
zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti.

Odsúdený A. B. má v odpise registra trestov evidovaných 7 záznamov, pričom v troch prípadoch išlo o
prečiny krádeže vlámaním, jeden krát zločin lúpeže, jeden krát o prečin poškodzovania cudzej veci, v
jednom prípade išlo o zločin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva a krádeže a v jednom
prípade o prečin zanedbanie povinnej výživy. Odsúdený je aktuálne štvrtý krát vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom v minulosti bol jeden krát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Je

možné konštatovať, že ani predchádzajúce odsúdenia u menovaného neviedli k náprave a k tomu, aby
viedol riadny život a už sa trestnej činnosti nedopustil. Uvedené svedčí o tom, že v prípade odsúdeného
nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život.

ZhodnoteniariaditeľaÚstavunavýkontrestuodňatiaslobodyDubnicanadVáhomvyplýva,žeodsúdený

má z komplexného hľadiska rezervy v plnení stanoveného programu zaobchádzania v časti edukácia,
nakoľko ku svojej trestnej činnosti pomerne dlhodobo zaujímal len čiastočne kritický postoj a prejavoval
nižšiu úroveň empatie vo vzťahu k poškodeným. Resocializačná prognóza u odsúdeného je hodnotená
ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Záverom hodnotenia riaditeľ
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom odporučil odsúdeného podmienečne

prepustiť s nariadením probačného dohľadu s uložením povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie a obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Som toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného, pretože

podľa názoru prokuratúry resocializačná prognóza odsúdeného nevykazuje splnenie podmienok k
jeho podmienečnému prepusteniu, a to predovšetkým vzhľadom na povahu a charakter spáchaného
trestného činu, keď sa odsúdený dopustil zločinu krádeže na chránenej osobe – matke a sestre, pričom
samotná resocializačná prognóza bola vyhodnotená Ústavom na výkon trestu ako menej priaznivá.
Rovnako tak je potrebné poukázať aj na stredné riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného. V prípade

podmienečného prepustenia by nebol naplnený účel trestu, a to zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a to aj s poukazom na predchádzajúcu trestnú činnosť odsúdeného vyplývajúcu z odpisu
z registra trestov.

Zvyššieuvedenéhojezjavné,žedruhámateriálnapodmienkapodmienečnéhoprepusteniaodsúdeného

A. B. spočívajúca v očakávaní, že v budúcnosti povedie riadny život nebola naplnená.

Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je
automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel
trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale

aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že
odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že
v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1 písmeno a)
Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň vo veci sám rozhodol tak,
že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie podľa § 415 Trestného poriadku s použitím § 66

odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenejlehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami

dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, na vykonanie ktorého mal splnené zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť

sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. krajský súd ďalej uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky vykonaných trestov
odňatia slobody (ktoré sa pre účely rozhodovania o podmienečnom prepustení považujú za jeden trest)

bolo v prípade odsúdeného preukázané, keď v súčte so započítaním vykonal zákonom požadované
časti z výmer uložených trestov odňatia slobody, teda viac ako 2/3 z obidvoch uložených trestov odňatia
slobody (ďalej len „trest odňatia slobody“).

Krajský súd sa ale nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného boli splnené

i obidve materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života na
slobode. K tomu krajský súd naviac dodáva, že splnenie týchto zákonných podmienok je predmetom
dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo i v ich súhrne.

Krajský súd predovšetkým dospel k záveru, že počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody
nemožno konštatovať u odsúdeného odôvodnený záver, že by sa tento polepšil, k čomu uvádza
nasledovné:

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke
pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov

v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom
plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj
pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého

odsúdeného(Podľa§66ods.1Tr.zák.súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiť...),aleponecháva
na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že
polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú

predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

K vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto nestačí

len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu testu
odňatia slobody, teda preukázanie schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody bez toho, aby toto správanie odsúdeného a plnenie povinností skutočne svedčilo o tom, žepočas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody došlo u neho k reálnej eliminácii tých osobnostných
čŕt, ktoré ho viedli k odbrzdeniu zábran opakovane porušovať záujmy chránené Trestným zákonom.

Pretoakústavnavýkontrestuvypracovalpozitívnehodnotenienaodsúdenéhopokiaľideododržiavanie
ústavnéhoporiadkuvpodmienkachvýkonutestuodňatiaslobody,totojemožnévyhodnotiťnanajvýšako
pozitívne len z formálneho hľadiska, ak súčasne z pohľadu materiálneho absentujú zmeny v správaní
odsúdeného, ktoré by bez pochybností svedčili o skutočnej zmene osobnostných čŕt odsúdeného
z pohľadu odstránenia hlavných príčin páchania trestnej činnosti, pre ktoré vykonáva trest odňatia

slobody.

V tejto súvislosti krajský súd upriamuje pozornosť na hodnotenie ústavu, kde je okrem iného uvedené
aj to, že (citácie):

V dodržiavaní ústavného poriadku sa však dopustil viacerých porušení. Dňa 8.9.2019 mal počas

vychádzky pri sebe napriek zákazu náramkové hodinky, vec bola riešená výchovným pohovorom. Dňa
28.12.2019 si v miske tepelne upravoval mäso ponorným varičom, dňa 20.11.2020 nebol ustrojený a
cvičil na cele tak, že vnútorný gáter zvesil z pántov a použil ho ako záťaž. Obe porušenia ústavného
poriadku boli riešené prijatím potrebných opatrení. Dňa 12.11.2020 bolo zistené, že nesplnil svoju
povinnosť odovzdať v zadanom termíne vypracované zadania z odborných predmetov, čo bolo riešené

výchovným pohovorom. Dňa 17.11.2021 bolo zistené že má vo svojom rádioprijímači umiestnenú SD
kartu, čím porušil povinnosť odovzdať do úschovy ústavu vec, ktorej používanie je zakázané a zákaz
prechovávať predmety, ktorými by sa mohol narúšať ústavný poriadok, alebo mariť účel výkonu trestu.
Uvedené porušenie bolo riešené prijatím potrebných opatrení.

K páchanej trestnej činnosti zaujímal najskôr prevažne nekritický postoj, mal tendencie vinu
externalizovať na okolnosti, či iné osoby a hrubo ju bagatelizovať. Postupným pedagogickým pôsobením
však došlo u odsúdeného k progresu v náhľade na páchanú trestnú činnosť, svoje konanie začal vnímať
sebakritickejšie, uvedomil si nesprávnosť svojho konania a priznal si svoje chyby. Napriek pokrokom mal
pomerne dlhodobo i keď v podstatne nižšej miere ako predtým, tendencie svoje konanie bagatelizovať a

jeho prejavy ľútosti nad svojim konaním sa javili ako menej vierohodné a prejavoval pri nich nižšiu úroveň
empatie. Z komplexného hľadiska má odsúdený rezervy v plnení stanoveného programu zaobchádzania
v časti edukácia, nakoľko ku svojej trestnej činnosti dlhodobo zaujímal len čiastočne kritický postoj a
prejavoval nižšiu úroveň empatie vo vzťahu k poškodeným. Resocializačná prognóza je u odsúdeného
podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej

činnosti je stredné.

Postoj odsúdeného k trestnej činnosti bol teda dlhodobo nekritický a odsúdený má aj naďalej rezervy
v plnení programu zaobchádzania v časti edukácia. Krajský súd k tomu uvádza, že takýto „jeho postoj“
nemôže byť prejavom polepšenia. Krajský súd ma za to, že práve naopak kritický postoj k spáchanej

trestnej činnosti je jedným zo základných a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť
k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest odňatia slobody, ktorý doposiaľ vykonal, mal naňho určitý
pozitívny prevýchovný vplyv, čo však zjavne (ešte) nie je prípad odsúdeného.

Krajský súd v tomto smere navyše poukazuje i na povahu a závažnosť spáchaných trestných činov,

pre ktoré vykonáva aktuálne trest odňatia slobody – zločiny ublíženia na zdraví, krádeže a porušovania
domovej slobody, ako aj prečiny krádeže, poškodzovania cudzej veci a výtržníctva, ku ktorým v zmysle
§ 66 ods. 2 Tr. zák. musia konajúce súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného
prihliadnuť, keď oproti skorším odsúdeniam sa dopustil dokonca závažnejšej trestnej činnosti, resp. jeho
trestná činnosť v podstate „gradovala“.

Odsúdený sa predmetných trestných činov dopúšťal prevažne v rokoch 2015-2017, pričom od roku
30.10.2017 je vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený už bol pritom v minulosti aj podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na (bývalom) Okresnom súde Dolný Kubín
pod sp. zn. 4T/28/2006, v ktorej bol uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a bol

mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Odsúdený je už tak povediac
„skúsený“ recidivista, v odpise registra trestov má evidovaných spolu 7 záznamov, pričom v minulosti
bol súdne trestaný opakovane pre trestný čin krádeže, ako aj pre trestný čin poškodzovania cudzej veci
a trestný čin zanedbania povinnej výživy a boli mu ukladané aj tresty nespojené s okamžitým odňatímosobnej slobody. Ako už bolo naznačené vyššie, odsúdený zároveň nie je prvýkrát vo výkone trestu
odňatia slobody.

Krajský súd napokon ešte dodáva, že vzhľadom na dĺžku doteraz vykonaného trestu odňatia slobody
(od 30.10.2017) nemožno pre vyslovenie záveru o polepšení sa odsúdeného považovať za dostatočnú
ani tú skutočnosť, že mu boli uložené viaceré disciplinárne odmeny. Krajský súd pripomína, že zmyslom
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je, aby za dobré správanie, prípadne
za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby

na slobodu. Relatívne dobré správanie sa odsúdeného v ústave na výkon trestu, prípadne jeho dobré
pracovné výkony sú znakom jeho prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, nie
prejavom polepšenia. Ako už bolo naznačené vyššie, tak rozhodnutie o podmienečnom prepustení má
fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok.

Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky krajský súd uvádza, že ak súd nezistí

„polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom
prepustení na slobode už viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Keďže nebolo preukázané
splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a otázku
preukázania polepšenia nie je možné posudzovať izolovane od otázky budúcej perspektívy vedenia
riadneho života, podľa názoru krajského súdu nebolo možné z tohto dôvodu dospieť k odôvodnenému

záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v budúcnosti.

K tomu je potrebné zároveň dodať, že odsúdený si zjavne nevážil dobrodenie zákona spočívajúce v tom,
že na jeho prevýchovu mali v minulosti postačovať aj tresty nespojené s okamžitým odňatím osobnej
slobody, a dokonca si zjavne nevážil ani ďalšie dobrodenie zákona spočívajúce v tom, že v minulosti už

bolajpodmienečneprepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobody.Odsúdenýopakovanenevyužilmožnosť
preukázať snahu o vedenie už len riadneho života a zmenu svojho správania, keď pokračoval v páchaní
úmyselnej trestnej činnosti a, ako už bolo uvedené vyššie, jeho trestná činnosť v podstate „gradovala“.

Účelomtrestujeokreminéhoiochranaspoločnostipredpáchateľomtrestnejčinnostiatrestmáodrádzať

ajostatnýchčlenovspoločnostiodpáchaniatrestnýchčinov.Jevzáujmedovŕšenianápravyodsúdeného
a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený aj naďalej vykonával, a to aj
napriek tomu, že odsúdeného ústav na výkon trestu odporučil podmienečne prepustiť s probačným
dohľadom, s ktorým jeho (pre konajúce súdy len odporúčajúcim) návrhom sa ale krajský súd nestotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie
zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.