Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206626
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3116206626.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR,
bytom C. C., D. E. F. XXXX/XXX, zastúpenej Občianskym združením OPOS, so sídlom Trenčianska
Teplá, A. Hlinku č. 1084/24A, IČO: 51 147 688, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890, práv. zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.
so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2024, č. k.
14C/79/2016-313, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu na zaplatenie sumy
predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré žalobkyňa ako dlžník zaplatila
žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny (bezdôvodné obohatenie), i keď bolo potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Vec
právne posúdil okrem iného podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase podpisu úverovej zmluvy, podľa ktorého sa daný zákon nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z obsahu úverovej zmluvy súd prvej
inštancie zistil, že účelom poskytnutého úveru bola rekonštrukcia nehnuteľnosti, preto sa právna úprava
citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na úverový vzťah žalobkyne nevzťahuje a žalobkyni preto
nepatrí nárok na základe tejto právnej úpravy uplatnený. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolala žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietala arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Zhrnula priebeh doterajšieho konania a s odkazom na zrušujúce rozhodnutia dovolacieho a odvolacieho
súdu sa mal podľa žalobkyne súd prvej inštancie zaoberať v prvom rade otázkou premlčania. Žalobkyňa
v odvolaní poukázala aj na to, že žalovaný sa počas celého konania k jej vyjadreniam a podaniam
písomne nevyjadril, čím ostal v konaní nečinný, nepoprel tvrdenia žalobkyne a bolo potrebné na

ne prihliadať ako na nesporné. Ďalej žalobkyňa namietala postup vec prejednávajúcej sudkyne
na pojednávaní, ktorú podľa žalobkyne nezaujímali jej tvrdenia, ale ujala sa obhajoby žalovaného.
Namietala nedostatok nestrannosti a nezávislosti sudcu. Žalobkyňa v odvolaní citovala obsah zápisnice
o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 13.11.2024 a v nadväznosti na to namietala, že súd prvejinštancie síce uviedol, že zmluva sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch, avšak neuviedol,
aké náležitosti má mať predmetná zmluva podľa § 52 a nasl. OZ. Preto nie je podľa žalobkyne
podložený záver súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Súd

prvej inštancie sa podľa žalobkyne tiež nezaoberal neplatnosťou zmluvy, čo by rovnako bol dôvod
bezúročnosti v danom prípade. Žalobkyňa zdôraznila, že jej doposiaľ nie je známe, ako súd prvej
inštancie dospel k záveru o platnosti úverovej zmluvy.

3. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl.

OZ. Namietala, záver súdu prvej inštancie, že úver, o ktorý ide v tomto konaní, nie je spotrebiteľským
úverom. Mala zato, že do účinnosti zákona 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie sa všetky spotrebné
úvery bez založenia nehnuteľnosti spravovali zákonom č. 258/2001 Z. z. a výluku podľa § 1 ods. 2 tohto
zákona trebavykladaťsodkazomnaosobitnýpredpis,ktorýmje§497až507Obchodnéhozákonníka a
§ 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 483/2001 o bankách. Vzhľadom na uvedené a povahu žalovaného ako veriteľa
v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. bol predmetný úver podľa žalobkyne jednoznačne úverom

spotrebiteľským a právna úprava zákona č. 258/2001 Z. z. naň preto dopadá. Ďalej žalobkyňa v odvolaní
poukázala na to, že rekonštrukciu nehnuteľnosti uviedol žalovaný v úverovej zmluve účelovo v snahe
obísť zákon. Uviedla, že pri uzatváraní zmluvy žalovaný nežiadal žiaden doklad o tom, že je vlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorú chce údajne rekonštruovať. Naopak, pracovníčke banky mala žalobkyňa uviesť,
že peniaze potrebuje na opravu auta, ktorá jej však vysvetlila, že úver vyšší ako 100.000 Sk môže

byť poskytnutý iba ako úver na bývanie. Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaný sa snažil obísť
zákon práv pre prípad následného uplatnenia práva spotrebiteľa na súde. Takéto konanie žalovaného
ako veriteľa nemôže podľa žalobkyne požívať právnu ochranu. Záverom odvolania žalobkyňa opätovne
poukázala na to, že súd prvej inštancie sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu vyjadrenými v zrušujúcom
uznesení, keď sa ani len nezmienil o tom ako sa venoval otázke premlčania uplatneného práva. Na

podporu svojho odvolania priložila žalobkyňa viaceré rozhodnutia iných súdov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolaním žalobkyne a napadnuté rozhodnutie žiadal
potvrdiťakovecnesprávne.Spoukazomnaobsahúverovejzmluvyvýslovneuvádzajúcejakoúčelúveru
pôžičku na bývanie, konkrétne rekonštrukciu kúpeľne, považoval žalovaný za správny záver súdu prvej

inštancie, že predmetná úverová zmluva sa nespravuje zákonom č. 258/2001 Z. z., z ktorého žalobkyňa
dovodzuje uplatnený nárok. Žalobkyňou predložené rozhodnutia iných súdov považoval žalovaný za
neaplikovateľné na tento prípad.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 378 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP s postupom podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

6. V prvom rade vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Z napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že zásadný dôvod zamietnutia žaloby spočíva

v tom, že na úver poskytnutý zo strany žalovaného žalobkyni sa nevzťahuje právna úprava zák. č.
258/2001 Z. z., pretože účelom tohto úveru bola rekonštrukcia nehnuteľnosti, čo súd prvej inštancie
zistil z obsahu úverovej zmluvy. Z toho potom súd prvej inštancie dovodil, že žalobkyni nemožno priznať
nárokyvyplývajúcezuvedenéhozákona.Takétozdôvodnenieobsahujejednoznačnéskutkovéajprávne
závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a je preto plne preskúmateľné.

7. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal
s otázkou premlčania uplatneného práva, čím nedodržal pokyny predchádzajúceho zrušujúceho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie skutočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa
nezaoberal námietkou premlčania, pretože nemal preukázané ani to, že k bezdôvodnému obohateniu

vôbec došlo. Tento postup však nemohol byť nijako v neprospech žalobkyne, pretože súd prvej
inštancie ňou uplatnený nárok vecne prejednal aj bez toho, že by mal vyriešenú otázku premlčania
uplatneného práva. Pokiaľ by však otázku premlčania práva súd prvej inštancie riešil a vyriešil, mohol
by pristúpiť k vecnému prejednaniu uplatneného nároku iba v prípade, pokiaľ by prijal záver, že
žalobkyňouuplatnenéprávopremlčanénieje.Súdomprvejinštancieprijatévecnévyriešeniedôvodnosti

uplatneného nároku bez toho, že by predtým vyriešil otázku premlčania práva je tak vo svojom
dôsledku identické, ako keby súd prvej inštancie otázku premlčania riešil a prijal záver, že žalobkyňou
uplatnené právo premlčané nie je. Preto postup súdu prvej inštancie, ktorý otázku premlčania práva
v napadnutom rozhodnutí neriešil nemohol byť v neprospech žalobkyne (ale jedine v neprospechžalovaného). Odvolacie námietky žalobkyne namietajúce uvedený postup súdu prvej inštancie tak
nemôžu byť dôvodné.

8. V zjavnom rozpore s obsahom spisu žalobkyňa namieta, že žalovaný sa počas celého konania k
jej vyjadreniam a podaniam písomne nevyjadril, čím ostal v konaní nečinný, nepoprel tvrdenia žalobkyne
a bolo potrebné na ne prihliadať ako na nesporné. Už vo vyjadrení k žalobe žalovaný okrem iného
poukazuje na to, že z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý na rekonštrukciu
nehnuteľnosti, na základe čoho následne právne argumentuje v prospech zamietnutia žaloby. Správne

teda súd prvej inštancie nevychádzal z toho, že by tu v uvedených otázkach existovali nerozporované
tvrdenia žalobkyne.

9. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala postup vec prejednávajúcej sudkyne na pojednávaní, ktorú
podľa žalobkyne nezaujímali jej tvrdenia, ale ujala sa obhajoby žalovaného a v dôsledku toho namietala
nedostatok nestrannosti a nezávislosti sudcu, jedná sa o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

c) CSP.

10. Podľa ust. § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

11. Podľa ust. § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

12. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania

veci je jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Žiadne
z takýchto okolností žalobkyňa však ako dôvod zaujatosti sudkyne v odvolaní neuvádza. Naopak, jej
námietky smerujú výlučne k postupu sudkyne v konaní. Tieto okolnosti sú však v zmysle citovaného
ust. § 49 ods. 3 CSP výslovne uvedené ako tie, ktoré nie sú dôvodom vylúčenia sudcu. Preto ani tento
odvolací dôvod nebol uplatnený opodstatnene.

13. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, aké náležitosti má mať
predmetná zmluva podľa § 52 a nasl. OZ, a preto nie je podľa nej podložený záver súdu prvej inštancie,
že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne
tiež nezaoberal neplatnosťou zmluvy a podľa žalobkyne nie je známe, ako súd prvej inštancie dospel

k záveru o platnosti úverovej zmluvy.

14. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol: „Na uvedenú
zmluvu sa vzťahujú len ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch podľa § 52
a nasl., Zákon na ochranu spotrebiteľa a ust. § 497 zmluvy o úvere a § 708 a nasl. o bežnom účte

- Obchodný zákonník. Zmluva o úvere na rekonštrukcii nehnuteľností musí obsahovať iba náležitosti
podľa § 497 Obchodného zákonníka , t. j. záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky a tieto skutočnosti zo zmluvy vyplývajú. Z týchto dôvodov zmluva nie je bezúročná
a bez poplatkov, pretože obsahuje presnú požičanú sumu, dojednaný úrok a dobu splatnosti a žiadne

neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o úvere je platným právnym úkonom a na jeho základe
žalobkyňa mala splácať dlh podľa splátkového kalendára a to konkrétne jasne uvedené mesačné
splátky.“

15. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, ktoré náležitosti považoval

za podstatné pre platné uzavretie úverovej zmluvy ako aj to, že zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie sa platnosťou úverovej zmluvy z hľadiska
kritérií platnosti právneho úkonu zaoberal a túto otázku vyriešil so záverom, že sa jedná o právny
úkon platný, ktorý nie je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. OZ.
Odôvodnenie posúdenia spotrebiteľskej zmluvy ako súladnej s § 52 a nasl. OZ nevyžaduje, a objektívne

ani vyžadovať nemôže, aby súd uvádzal všetky do úvahy prichádzajúce neprijateľné podmienky podľa
uvedenejprávnejúpravyakukaždejodôvodňoval,prečoniejenaplnená.Akneprijateľnúpodmienkusúd
v spotrebiteľskej zmluve v rámci ich kontroly z moci úradnej nezistí, je dostatočným odôvodnením práve
len takéto konštatovanie. Pokiaľ strana sporu s takýmto záverom súdu nesúhlasí, je na nej, aby takýtozáver súdu namietala s poukazom na konkrétnu zmluvnú podmienku, ktorá je podľa nej neprijateľná
s uvedením dôvodu. Žalobkyňa v odvolaní žiadnu takúto konkrétnu neprijateľnú podmienku nenamieta,
ani odvolaciemu súdu zo zmluvy nevyplýva. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že by sa súd prvej

inštancie nezaoberal platnosťou zmluvy o úvere z hľadiska platnosti právneho úkonu a nedostatočne
odôvodnil jej súlad s ustanovením § 52 a nasl. OZ.

16. Pokiaľ žalobkyňa namietala záver súdu prvej inštancie, že úver, o ktorý ide v tomto konaní, nie
je spotrebiteľským úverom a argumentovala tým, že do účinnosti zákona 90/2016 Z. z. o úveroch na

bývanie sa všetky spotrebné úvery bez založenia nehnuteľnosti spravovali zákonom č. 258/2001 Z. z.
odvolací súd v uvedenej právnej úprave nenachádza normu, z ktorej by tento záver vyplýval, alebo ho
bolo možné takto interpretovať.

17. Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase podpisu úverovej zmluvy jednoznačne stanovilo, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí

úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Túto výluku úverov na stavebné úpravy a údržbu
stavieb (kam spadá aj úver na rekonštrukciu kúpeľne poskytnutý žalobkyni) z pôsobnosti zákona
o spotrebiteľských úveroch nijako nemodifikovali ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka ani
ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 483/2001 o bankách.

18. Žalobkyňa v odvolaní napokon poukázala na to, že rekonštrukciu nehnuteľnosti uviedol žalovaný
v úverovej zmluve účelovo v snahe obísť zákon, hoci pracovníčke banky mala žalobkyňa uviesť,
že peniaze potrebuje na opravu auta. Tá jej mala vysvetliť, že úver vyšší ako 100.000 Sk môže
byť poskytnutý iba ako úver na bývanie. Z tvrdení žalobkyne teda vyplýva, že údaj o účele úveru

bol v úverovej zmluve uvedený s vedomím žalobkyne. Súčasne z tvrdení žalobkyne vyplýva, že už
v čase uzatvárania úverovej zmluvy mala mať vedomosť, že údaj o účele nezodpovedá skutočnosti.
Takýto prístup k uzatváraniu zmluvných vzťahov, kedy zmluvná strana akceptuje nepravdivé údaje
uvádzané do zmluvy nezodpovedá obvyklému chodu vecí, a preto argument žalobkyne spochybňujúci
pravdivosť písomného obsahu úverovej zmluvy vyznieva nepresvedčivo. Uvedené spochybňovanie

pravdivosti účelu úveru žalobkyňou preto nebolo spôsobilé na to, aby z neho vyplynula čo i len
pochybnosť o správnosti skutkového zistenia súdu prvej inštancie o dohodnutom účele úverovej zmluvy
vyplývajúceho z písomného vyhotovenia zmluvy.

19. Napokon žalobkyňa priložila k odvolaniu viaceré rozhodnutia iných súdov. Tie sa však tu riešeného

problému netýkali a zaoberali sa napr. otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa
§ 137 písm. c) CSP a premlčaním.

20. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne aplikoval ust. §
1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch keď konštatoval, že predmetný úver

nebol spotrebiteľským úverom a právna úprava zákona č. 258/2001 Z. z. sa naň nevťahuje. Na základe
toho správne zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala posúdiť predmetný úver ako bezúročný a bez
poplatkov a priznať v dôsledku toho žalované plnenie práve na základe uvedeného zákona. Odvolací
súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, a to vrátane výroku o trovách konania
zodpovedajúcemu princípu úspechu v konaní vyjadrenému v ust. § 255 ods. 1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§
262 ods. 2 CSP).

22. Vo veci úspešnému žalovanému by patril spolu s trovami odvolacieho konania ako jeden celok
aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 7Cdo 185/2021, o ktorých patrí rozhodovať
odvolaciemu súdu v zmysle § 453 ods. 3 CSP. Ako vyplýva z doktrinálneho výkladu uvedeného
ustanovenia, „...odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku na

náhradutrovodvolaciehokonania,atovrátanenárokunanáhradutrovdovolaciehokonania.Tentonárok
bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“. :
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1445).23. V dovolacom konaní však žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto nebol dôvod priznávať ich
náhradu a odvolací súd o ich nepriznaní pre nadbytočnosť takéhoto výroku nerozhodoval. Napokon by

bolo z hľadiska formulácie výroku komplikované dostáť citovanej požiadavke na rozhodnutie o trovách
odvolacieho aj dovolacieho konania jedným výrokom, keď by ním súčasne mali byť priznané trovy
odvolacieho konania a nepriznané trovy dovolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).