Rozsudok – Majetok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325011205
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325011205.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A.

B., pre výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
v Galante dňa 12. januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., tohto času v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 06.09.2025 v čase približne od 21.48 hodiny do 21.50 hodiny, v katastri obce F. D., na panelovej

ceste pri areáli Aquarea, teda na mieste prístupnom verejnosti, nahlas vykrikoval pozdĺž cesty a
ohrozoval motorové vozidlá, načo následne vyskočil na kapotu a následne na strechu tam odstaveného
služobného motorového vozidla Policajného zboru Ministerstva vnútra SR, značky Toyota RAV4,
evidenčného čísla G. XXX H., rezortného čísla I. XXXXX, VIN čísla E., striebornej farby s reflexnými
polepmi, pričom po streche niekoľkokrát poskákal, a kričal, že ho naháňajú psy, pričom ani po výzvach
policajta od uvedeného konania neupustil a ďalej pokračoval vo výtržnosti, čím takýmto konaním
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 20, spôsobil

škodu na motorovom vozidle vo výške 1.600,00 eur,

t e d a :

- sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že neuposlúchol výzvy
policajtov, vykrikoval a hrubým spôsobom poškodil cudzí majetok,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona,
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona v spojení s § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 20, škodu vo výške 1.600,- eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 20, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 1 Pv 250/25/2202 zo dňa

21.11.2025, podanej na Okresný súd Galanta dňa 24.11.2025, súd na hlavnom pojednávaní prejednal
trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Dňa 03.12.2025 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal

odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2026 urobil vyhlásenie, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie oľutoval. V dôsledku vyhlásenia
obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste,

náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým
pomerom, prečítaním znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a listinných dôkazov.

Obžalovanýkosobnýmamajetkovýmpomeromuviedol,žechodínabrigády,zčohomámesačnepríjem
2.000,- eur, je nemajetný, v minulosti bol súdne trestaný aj priestupkovo prejednávaný, v minulosti bol

liečený na psychiatrii, alkohol nepožíva, raz mesačne užíva pervitín, automaty ani hazardné hry nehráva,
invalid nie je. Skutok ľutuje, bol pod vplyvom drog, auto nechcel poškodiť.

Z vyčíslenia škody č.l. 70-75 súd zistil, že poškodený Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyčíslil
škodu vzniknutú na služobnom motorovom vozidle Toyota RAV4, EČ: G., vo výške 8.230,69 eur.

Zo správy o povesti zo dňa 01.10.2025 č.l. 134 súd zistil, obžalovaný sa v E. na adrese trvalého pobytu
nezdržiava, nevlastní žiaden majetok, v mieste bydliska má priemernú povesť, požíva návykov é látky
v nadmernom množstve, jeho správanie nebolo prejednávané poriadkovou službou.

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 24.09.2025
č.l. 136 súd zistil, že pre krátkodobý výkon väzby obžalovaného nie je možné objektívne hodnotiť jeho
povahové vlastnosti, k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako aj k iným obvineným sa
správa slušne, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 148 súd zistil, že v období od 05.02.2023 do 10.11.2025
obžalovaný spáchal sedem priestupkov rôzneho charakteru.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 01.10.2025 bol do konania
pribratý znalec z odboru MUDr. Maroš Uhrin.

Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ sedem krát súdne trestaný za
rôznorodú trestnú činnosť (opakovane aj za prečin výtržníctva, majetkovú trestnú činnosť, ale aj násilnú
trestnú činnosť), z toho štyri krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol
odsúdenýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduGalantazodňa15.01.2025,právoplatnýdňa15.01.2025,

sp. zn. 14T/1/2025 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý vykonal dňa
20.03.2025.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný

spáchal sedem priestupkov (dňa 05.02.2023 proti občianskemu spolunažívaniu – narušil občianskespolunažívanie v obci Jelka v miestnom kultúrnom dome, dňa 02.07.2023 proti občianskemu
spolunažívaniu – slovné urážanie osôb, dňa 08.07.2023 proti majetku – poškodzovanie pohárov
v pohostinstve, dňa 26.08.2023 proti občianskemu spolunažívaniu – chcel napadnúť SBS, nadával a dal

mu facku, dňa 08.09.2023 – neuposlúchol výzvu verejného činiteľa, dňa 12.07.2025 proti občianskemu
spolunažívaniu, dňa 12.07.2025 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci).

Z odborného vyjadrenia Autoprofit s.r.o. č.l. 119 súd zistil, že výška škody na motorovom vozidle Toyota
RAV4, evidenčné číslo G., VIN: E. bola vyčíslená spolu vo výške 1.600,- eru, z toho poškodená strecha

vo výške 1.500,- eur a poškodená anténa rádiostanice vo výške 100,- eur.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Maroša Uhrina č. XXX/XXXX súd zistil, že znalec u obvineného
v čase spáchania skutku predpokladá prítomnosť akútnej intoxikácie stimulanciami – pervitínom
(pri prítomnom syndróme závislosti od stimulancií) s dopadom na jeho rozpoznávacie aj ovládacie
schopnosti –ktoré oboje boli v uvedenom čase znížené – no iba vo forenzne nevýznamnej (forenzne

nepodstatnej) miere – z hľadiska forenzne pychiatrického. Obžalovaný bol v minulosti psychiatricky
liečený pre poruchy správania cca od jeho 14 rokov, výsledok liečby je možné považovať za negatívny
(vzhľadom na noncompliance s postupným vývojom diagnózy smerom ku zmiešanej poruche osobnosti
a prítomnému syndrómu závislosti od stimulancií). Obžalovaný v čase spáchania skutku v podstatnej
miere mohol svoje konanie ovládať alebo rozpoznať jeho protiprávnosť – jeho ovládacie a rozpoznávacie

schopnosti boli u neho v danom čase znížené iba vo forenzne nepodstatnej (forenzne nevýznamnej)
miere – z hľadiska forenzne psychiatrického. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel
trestného konania, u obžalovaného znalec objektivizoval prítomnosť syndrómu závislosti od stimulancií
(pervitínu) psychickú formu – v rozhodujúcom (kruciálnom) štádiu v čase spáchania skutku aj v čase
jeho aktuálneho znaleckého vyšetrenia, syndróm závislosti od iných návykových látok u obžalovaného

znalec neobjektivizoval. Syndróm závislosti od stimulancií má u obžalovaného za následok ľahšie
odbrzdenie impulzívnych prvkov v jeho správaní spolu s prvkami heteroagresitivty, ktoré sú pri prítomnej
zmiešanej poruche osobnosti už beztak ľahšie odbrzditeľné – navyše tieto prvky správania nie sú jeho
osobnosti cudzie a nemajú patologickú príčinu z hľadiska forenzne – psychiatrickej významnosti (v rámci
posudzovaného deliktu). Pobyt obžalovaného na slobode nie je z forenzne psychiatrického hľadiska

pre spoločnosť nebezpečný, nie je u neho potrebné ani vhodné nariadiť ochranné liečenie. Otázku
dotýkajúcu sa prípadného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je možné riešiť iba cestou civilného
súdneho konania, aktuálne znalec u obžalovaného neobjektivizoval dôvod k tomu, aby u neho odporúčal
podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval U obžalovaného súd vzhliadol aj
dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov
ako aj podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený.

Obžalovaného súd odsudzoval za viac trestných činov, ukladal mu preto úhrnný trest a to podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým bol prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej
trestnej sadzby uvedenej v § 364 odsek 1 Trestného zákona v rozpätí až na tri roky.

Pokiaľ ide o nepriznanie obhajcom navrhovanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného
zákona, a teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, súd poukazujúc na
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 uvádza,
že aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného, resp. obžalovaného)
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa

pristúpiť uvedenie takých údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu,
o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných
úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu).
Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniťčin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len
„operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o
vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie

je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať). V danom prípade súd nevzhliadol žiadne ďalšie
aktivity obžalovaného, resp. obžalovaný neposkytol žiadnu ďalšiu súčinnosť orgánom činným v trestnom
konaní, ktorú by bolo potrebné povyšovať na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona. V prejednávanom prípade preto žiadne napomáhanie, ktoré musí zahŕňať aktívnu spoluprácu
pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti pri vyšetrovaní, sa zo strany obžalovaného nekonalo. Zároveň

ani vyhlásenie obžalovaného o vine a priznanie sa ku skutku nemožno stotožňovať s poľahčujúcou
okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko medzi nimi navyše neexistuje objektívny
súvis (obdobne pozri stanovisko Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod sp. zn. R
44/2017).

Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiace, teda v dolnej polovici

trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti
a ním prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil ako úprimnú. Na druhej strane
bolo potrebné zohľadniť aj mnohosť a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, a tiež aj trestnú minulosť
obžalovaného, skutočnosť, že vo vzťahu k prečinu výtržníctva je obžalovaný špeciálnym recidivistom

a v neposlednom rade aj skutočnosť, že sa obžalovaný skutku dopustil len krátko (necelých šesť
mesiacov) po tom, ako vykonal posledný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (20.03.2025).
Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil aj siedmych priestupkov,
z toho dvoch sa dopustil od vykonania trestu odňatia slobody dňa 20.03.2025 (dňa 12.07.2025 spáchal
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému poriadku).

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na trestnú minulosť obžalovaného, v prípade
ktorého nešlo o ojedinelý útok na záujem chránený Trestným zákonom, ktorý by bol len výnimočným
vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Pokiaľ ide o osobu samotného
obžalovaného, ide o páchateľa, u ktorého sú badateľné výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti,

o čom svedčí odpis registra trestov obžalovaného, v ktorom má doposiaľ evidovaných sedem odsúdení,
a to aj za rovnakú trestnú činnosť (prečin výtržníctva), ale aj za majetkovú a násilnú trestnú
činnosť. Obžalovaný bol naposledy odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa 15.01.2025, sp. zn. 14T/1/2025, právoplatný dňa 15.01.2025 a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý vykonal dňa 20.03.2025. Z

uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečných i nepodmienečných trestov
odňatia slobody nemal na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej

trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného podstatne
sťažené. Vyplýva to z doterajšej trestnej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené
zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako aj
nepodmienečného trestu, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil aj druhovo rovnakej
trestnej činnosti, za akú už bol v minulosti odsúdený, z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné,

resp. nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali žiaden resocializačný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej

prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa amožnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany
spoločnosti, jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov (teda
nie pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. nie v nižšej výmere), zabezpečí v
dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,

ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú
zásady ukladania trestov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných

pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi
kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej

činnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný absolútne nerešpektuje pravidlá správania sa a svoj prístup
nezmenil napriek opakovanému výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ako najprísnejšieho
druhu trestu, ktorý je možné v podmienkach Slovenskej republiky uložiť (vo výmere 7 mesiacov,

12 mesiacov, 6 rokov, 8 mesiacov). V tomto smere sa preto súdu javí, že nápravu obžalovaného
bude možné len ťažšie dosiahnuť. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súdu javilo uloženie trestu
odňatia slobody kratšieho trvania, alternatívneho trestu či podmienečného trestu odňatia slobody ako
nedostatočné.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov
nepodmienečne za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj
k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený
trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne neodložil, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti prípadu a jeho trestnú minulosť má
za to, že u obžalovaného je nevyhnutný priamy výkon uloženého trestu. Obžalovaný sa trestného činu
dopustil len krátko po tom, ako bol z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody prepustený a tiež
aj napriek tomu, že už mu v minulosti boli za rovnaký trestný čin opakovane uložené aj nepodmienečné

tresty odňatia slobody, ktoré už vykonal. Podmienečný trest odňatia slobody, či trest odňatia slobody
v nižšej výmere, prípadne žiaden z alternatívnych trestov by tak rozhodne nesplnili svoj účel.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej
prevencie za primeraný a spravodlivý, teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona,

berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa
jedná stále o trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to
aj napriek bohatej trestnej minulosti obžalovaného.
Obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (sp. zn. 14T/1/2025).
S poukazom na závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca MUDr. Maroša Uhrina, ktorý
konštatoval u obžalovaného prítomnosť syndrómu závislosti od stimulancií (pervitínu) v rozhodujúcom
štádiu, čo má v prípade obžalovaného za následok ľahšie odbrzdenie impulzívnych prvkov v jeho
správaní spolu s prvkami heteroagresivity, ktoré sú pri prítomnej zmiešanej poruche osobnosti už beztak

ľahšie odbrzditeľné, ako aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti
s užívaním omamných a psychotropných látok - pervitínu, uložil mu súd aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou, a to aj napriek tomu, že znalec nekonštatoval potrebu ani vhodnosť jeho
uloženia. Ochranné protitoxikomanické liečenie však môže obžalovanému pomôcť eliminovať jehozávislosť od omamných a psychotropných látok (metamfetamínu) a tak mu napomôcť k tomu, aby sa
kvôli svojej závislosti v budúcnosti do rozporu so zákonom viac nedostával.
Vo vzťahu k forme uloženého ochranného liečenia súd konštatuje, že obžalovanému bol súčasne

uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak súd ukladá
ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne
neodkladá, uloží ho ústavnou formou. Táto zákonná požiadavka má obligatórny charakter a súd pri jej
aplikácii nemá voľnú úvahu. Keďže bolo preukázané, že obžalovaný je závislý od návykových látok a
bol mu súčasne uložený nepodmienečný trest, uložil súd obžalovanému ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou.
Ochranné opatrenia, medzi ktoré ochranné liečenie nepochybne patrí, nemajú povahu trestu, a teda ich
uloženie nemožno vnímať ako represívne pôsobenie štátu voči páchateľovi. Na rozdiel od trestu, ktorého
účelom je primárne odplata za spáchaný trestný čin, ochrana spoločnosti a pôsobenie na páchateľa a
iné osoby s cieľom predchádzať trestnej činnosti, ochranné opatrenie má predovšetkým preventívny,
výchovný a terapeutický charakter.

Zákonodarca upravil ochranné opatrenia ako osobitnú kategóriu sankcií v rámci trestného práva
hmotnéhoprávepreto,žeichúčelazmyseljeodlišnýodtrestu.Ochrannéliečeniesaukladávprípadoch,
keď je u páchateľa zistená určitá forma poruchy, najčastejšie duševného charakteru alebo závislosti,
ktorávýrazneovplyvňujejehoschopnosťovládaťsvojesprávanieazvyšujepravdepodobnosťrecidívy.V
tomto kontexte je ochranné opatrenie prostriedkom, ktorý má predchádzať opakovaniu trestnej činnosti

nie potrestaním, ale odborným zásahom do nepriaznivého stavu, ktorý je objektívnym faktorom v
správaní páchateľa.
V prípade ochranného liečenia do popredia vystupuje najmä jeho terapeutická funkcia - cieľom je
odborne vedenou liečbou eliminovať alebo aspoň výrazne znížiť závislosť páchateľa od návykových
látok, čím sa zároveň znižuje jeho potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Páchateľ, ktorý

opakovane pácha trestnú činnosť pod vplyvom alebo v súvislosti so svojou závislosťou, nie je schopný
dodržiavať normy spoločenského spolunažívania práve pre neschopnosť zvládať svoju závislosť - v
takom prípade je liečenie nie len nevyhnutné, ale aj zodpovedajúce princípom humánneho trestného
práva.
Trebatiežpripomenúť,žeuloženieochrannéholiečenianiejezávisléodvýškytrestuaniodjehouloženia

ako takého - môže byť uložené aj samostatne, a to v prípadoch, keď je výlučne ochrana spoločnosti pred
nebezpečným správaním páchateľa dôvodom na zásah. V prípade, že je ochranné liečenie ukladané
súbežne s nepodmienečným trestom odňatia slobody, zákon výslovne v § 74 ods. 1 Trestného zákona
vyžaduje, aby bolo uložené ústavnou formou. Takéto riešenie odráža potrebu zabezpečiť účinnosť liečby
v prostredí, kde je možné kontrolovať jej priebeh a zároveň garantovať ochranu spoločnosti pred ďalším

možným konaním páchateľa v dôsledku jeho neschopnosti ovládať svoju závislosť.
Z uvedeného vyplýva, že ochranné liečenie predstavuje odborne podložený zásah so zreteľom
na zníženie rizikového správania, ktorého cieľom nie je trestať, ale chrániť a pôsobiť preventívne.
Ochranné opatrenia, a teda aj ochranné liečenie, sú preto nevyhnutným doplnkom systému trestnej
spravodlivosti, osobitne v prípadoch, kde trest ako represívny nástroj nedokáže sám o sebe zabrániť

ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmov chránených trestným zákonom. Vzhľadom na vyššie
uvedené, ochranné protitoxikomanické liečenie uložené obžalovanému do budúcna eliminuje, alebo
aspoň podstatne zníži jeho závislosť od omamných a psychotropných látok, čím sa zároveň zníži jeho
potenciálne nebezpečenstvo pre spoločnosť.
Obžalovanému súd uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.600,- eur,

pretože poškodený si nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnil, výšku škody 1.600,- eur mal súd
za dostatočne preukázanú z vykonaného dokazovania, pričom rovnaká výška škody je aj súčasťou
popisuskutkuuvedenéhovovýrokurozsudku,vovzťahukuktorémuobžalovanýučinilvyhlásenieovine.
Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8.230,69 eur, na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody vo zvyšku uplatneného nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré

presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd preto poškodeného so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.